Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky
Judgement was issued by JUDr. Róbert Záhorák
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6Cpr/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410219935
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2013:4410219935.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci navrhovateľa: B. T.
Q. s.r.o., Q., H. 6, O.: XX XXX XXX, zastúpená anger & partners, s.r.o. Bratislava, R. XX proti odporcovi:
D. E., nar. X.X.XXXX, bytom S. č. XXX o 4.104,59 eura s prísl. takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3.893,15 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 263,60 eura od 4.6. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.597,05
eura od 30.9. 2010 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 32,50 eura od 30.9.
2010 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh o zaplatenie 148,94 eura s príslušenstvom z a m i e t a .
Súd konanie o zaplatenie 62,50 eura s príslušenstvom z a s t a v u j e .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 2.043,71 eura, a to na účet
právneho zástupcu navrhovateľa anger & partners, s.r.o. Bratislava, R. XX, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX
vedený v Q. a.s. a to do XX dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 30.11.2010, ktorý bol súdu doručený dňa 6.12.2010
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 4.104,59 eura, pričom požadoval príslušenstvo pohľadávky
a to úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 263,60 eura od 4.6. 2010 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 148,94 eura od 30.9. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 3.597,05 eura od 30.9. 2010 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 95,- eura od 30.9. 2010 do zaplatenia. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že
odporca s navrhovateľom uzavreli pracovnú zmluvu dňa 13. 4. 2010, na základe ktorej mal odporca
pre navrhovateľa vykonávať prácu ako vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy pre Európu, pričom
súčasne s pracovnou zmluvou bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá dohoda o hmotnej
zodpovednosti, podľa ktorej odporca prevzal hmotnú zodpovednosť za finančnú hotovosť a ceniny,
ktoré mu boli zverené. Zároveň uviedol, že dňa 28. 5. 2010 došlo k skončeniu vyššie uvedeného
pracovného pomeru založeného uvedenou pracovnou zmluvou a to skončením v skúšobnej dobe podľa
§ 72 Zákonníka práce, pričom do času skončenia pracovného pomeru odporca vykonal pracovné cesty
najmä do zahraničia a preto navrhovateľ v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 č. 283/2002 Z. z. o
cestovných náhradách poskytoval odporcovi pred začatím pracovných ciest preddavok cestovných
náhrad, ktoré bol odporca po skočení pracovnej cesty povinný vyúčtovať. Navrhovateľ v návrhu ďalej
uviedol že dňa 17. 5. 2010 poskytol odporcovi preddavok cestovných náhrad v sume 340,50 eura,ktorú skutočnosť potvrdil odporca svojím podpisom, pričom v súlade s pracovnými cestami, odporca
vyúčtoval preddavok cestovných náhrad len vo výške 76,90 eura, avšak doposiaľ nevyúčtoval a nevrátil
navrhovateľovi zostatok preddavkov cestovných náhrad v sume 363,60 eura. Z uvedeného dôvodu
preto navrhovateľovi vznikla škoda 263,60 eura. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 36 ods.
1 a ods. 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol,
že odporca počas pracovnej cesty v Taliansku spôsobil na pridelenom osobnom motorovom vozidle
škodu, ktorá spočívala v poškodení debny na ADR, ktorá predstavovala sumu 148,94 eura a túto
skutočnosť potvrdil odporca svojím podpisom na odovzdávajúcom a preberajúcom protokole na náves
dňa 21. 5. 2010, pričom odporca uvedenú škodu navrhovateľovi doposiaľ neuhradil. Navrhovateľ v
návrhu taktiež uviedol, že odporcovi počas pracovnej cesty v Taliansku bola odcudzená tankovacia
karta, ktorá mu bola pridelená, pričom v rozpore so svojimi povinnosťami nenahlásil riadne a včas
odcudzenie tankovacej karty, ktorá bola následne zneužitá tretími osobami na čerpanie pohonných
hmôt, čím bola navrhovateľovi spôsobená škoda v sume 3.597,05 eura a odcudzenie tankovacej karty,
odporca potvrdil svojím podpisom na odovzdávacom a preberacom protokole na vozidlo zo dňa 21.
5. 2010. V tejto súvislosti poukázal na článok VIII. Dohody o hmotnej zodpovednosti uzavretej medzi
účastníkmi, podľa ktorého „Pracovník, ktorému boli zverené devízové hodnoty sa zaväzuje po ich
prevzatí v súlade splatnými smernicami vyúčtovať ich do 24 hodín po skončení pracovnej cesty a v
prípade schodku, tento uhradiť najneskôr do 14 dní odo dňa jeho vzniku a to v mene, v ktorej schodok
vznikol“. Napokon navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca neopodstatnene kúpil gurtne v sume 95,-
eur a touto neopodstatnenou kúpou vznikla navrhovateľovi škoda v sume 95,- eur a zároveň uviedol, že
odporca uvedenú vyššie uvedenú škodu navrhovateľovi neuhradil i napriek výzve právneho zástupcu
navrhovateľa zo dňa 17.9. 2010, ktorú prevzala matka odporcu. Navrhovateľ okrem uvedenej istiny
požadoval aj príslušenstvo pohľadávky podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka. K návrhu navrhovateľ
pripojil pracovnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi, Dohodu o hmotnej zodpovednosti uzavretú medzi
účastníkmi, oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, vyúčtovanie pracovnej cesty
od 3. 5. 2010 do 6.5.2010, vyúčtovanie zálohy na pracovnú cestu v dňoch 12.5.2010 do 17.5.2010 (3x)
odovzdávací a preberací protokol na náves zo dňa 21. 5. 2010, odovzdávací a preberací protokol na
vozidlo zo dňa 21.5. 2010, zákazku č. 101615, faktúru č. 1021615, faktúru č. S faktúru J. J. s.r.o.
V predmetnej veci konajúci súd vydal platobný rozkaz č. 4Ro 567/2010-41 zo dňa 29.12. 2011, proti
ktorému podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že sa necíti vôbec vinný, keďže po príchode z cesty
riadne vyúčtoval a odovzdal všetky cestné príkazy. Pri vyúčtovaní mu dali podpísať istú sumu peňazí, ale
vydali mu inú cca o 300,- eur menej a keď žiadal nejaké potvrdenie o rozdiele, nič nedostal a poslali ho
preč. Zároveň uviedol, že pred uzavretím pracovnej zmluvy si musel uzavrieť poistku - škody spôsobené
zamestnávateľovi a uviedol, že bedňa na náradie je poškodená, zistil až pri vykládke. Taktiež uviedol,
že krádež kreditných kariet a telefónov - súkromného a služobného nahlásil ihneď po prepadnutí cez
satelit. Bola privolaná polícia o čom bol spísaný zápis a kópiu tohto zápisu si ponechal navrhovateľ pri
vyúčtovaní. Taktiež uviedol, že gurtne zakúpil na rozkaz špeditéra, keďže mu oznámil, že ho nechcú
naložiť, nakoľko na kamióne nebol dostatočný počet gurtní. Taktiež uviedol, že podmienkou naloženia
kamiónu boli protišmykové podložky, ktoré neboli súčasťou výbavy kamiónu. Uviedol tiež, že neobdržal
zápočet rokov ani výplatu za obdobie, keď u navrhovateľa pracoval.
K uvedenému odporu odporcu sa vyjadril právny zástupca navrhovateľa, ktorý v podaní zo dňa 16.9.
2012 uviedol, že po skočení pracovnej cesty zo dňa 21. 5. 2010, ktorá bola odporcovu poslednou
pracovnou cestou u navrhovateľa, odporca nevyúčtoval poskytnuté preddavky cestovných náhrad v
celkovej sume 263,60 eura, čo aj sám odporca potvrdil svojím podpisom na tlačive „Vyúčtovanie zálohy
na pracovnú cestu od 18.5. 2010 do 20.5.2010“ a preto považoval tvrdenie odporcu za irelevantné.
Taktiež uviedol, že škodu na bedni nebolo možné riešiť ako poistnú udalosť, keďže poisťovňa vyžaduje
pre likvidáciu poistnej udalosti podpísanie škodového zápisu zo strany poisteného odporcu, ktorý sa
nedostavil a túto škodu nebolo možné riešiť cez poisťovňu. Jeho tvrdenie v tomto smere taktiež
považoval za irelevantné. Zároveň tiež ohľadne krádeže kariet a telefónov uviedol, že tvrdenie odporcu
o tom, že zavolal políciu nie je podložené žiadnym dôkazom a nie je pravdou, že navrhovateľ urobil
kópiu zápisu. Zároveň uviedol, že ku krádeži karty a telefónu by nedošlo, keby si odporca plnil svoje
povinnosti vodiča, ku ktorým sa podpisom zaviazal a dbal na kartu a telefón a tieto zabezpečil pred
odcudzením a stratou. Zároveň uviedol, že karta sama o sebe by v prípade krádeže nebola použiteľná,
avšak k jej zneužitiu by nedošlo, keby odporca neponechal pri tejto karte PIN kód, pričom skutočnosť
o tom, že odporca ponechal pri karte PIN kód, potvrdil i sám odporca v komunikácii medzi odporcoma disponentom, ktorú pripojil ako prílohu svojho podania. Napokon tiež uviedol, že kúpa gurtní a
protišmykových podložiek bola podľa faktúry uskutočnená dňa 18.5. 2010, avšak nie je pravdou, že by
odporca kúpil tieto gurtne a protišmykové podložky na pokyn špeditéra ani to, že by ho o tejto potrebe
vôbec informoval, pričom v komunikácii so špeditérom z tohto obdobia nie je totiž obsiahnutá žiadna
zmienka o gurtniach ani protišmykových podložkách a o potrebe ich zakúpenia.
Na pojednávaní dňa 22.10. 2012 uviedol právny zástupca navrhovateľa, že trvá na podanom návrhu,
žiadal návrhu vyhovieť a uviedol, že u navrhovateľa nepôsobí zástupca zamestnancov z dôvodu malého
počtu zamestnancov. Zároveň uviedol, že z komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom ohľadne
odcudzenia karty vyplýva, že odporca oznámil navrhovateľovi dňa 14. 5. 2010 o 18,24 hod. aby mu
navrhovateľ zablokoval všetky karty, lebo ho vykradli, pričom uviedol, že o tom, že odporca si splnil
svoju povinnosť ohlásiť krádež karty polícii, nepredložil, pričom z komunikácie vyplýva, že odporcovi
boli odcudzené aj jeho telefóny - služobný a súkromný, pričom odporca oznámil navrhovateľovi, že pri
tankovacej karte mal aj telefón a teda táto tankovacia karta mohla byť po odcudzení použitá. Zároveň
uviedol, že dôkazy o tom, čo sa stalo, odporca doposiaľ nepredložil. Zároveň uviedol, že nemá vedomosť
o tom, či u navrhovateľa existuje vnútropodnikový predpis, ako nakladať s tankovacou kartou ako i
uschovávať, či existuje nejaký pokyn, aby pri karte nemal príslušný PIN kód. Zároveň poukázal na to, že
odporca bol oboznámený s povinnosťami, ktoré sú uvedené na čl. 66 a 68 spisu, pričom ide o povinnosti
vodiča nákladného auta, najmä poukázal na bod 3 dole na druhej strane uvedených povinností, kde sa
uvádza, že vodič si musí zabezpečiť pred odcudzením a stratou všetky doklady potrebné k preprave,
doklady o prevádzke vozidla, valuty a kreditnú kartu L. a v prípade odcudzenia, alebo straty bude vodič
hradiť a znášať všetky náklady a škody vzniklé z odcudzenia alebo straty. Zároveň poukázal aj na čl.
II Dohody o hmotnej zodpovednosti, v ktorom sa zaväzuje zabezpečiť všetko tak, aby sa zabránilo
state, odcudzeniu, poškodeniu alebo inému kráteniu zverených hodnôt, pričom je povinný zabezpečovať
všetky potrebné opatrenia na bezpečné uloženie a uschovanie zverených hodnôt, pričom berie na
vedomie, že nemá zanechať hotovosť v uzamknutých vozidlách a preto ak vykonával funkciu vodiča z
povolania, pri opustení vozidla je povinný zobrať peňažnú hotovosť, ceny a devízy so sebou. Taktiež
uviedol, že z dokladu na čl. 16 vyplýva, že odporcovi bol daný preddavok na pracovnú cestu v sume
340,50 eura, z ktorej bolo uhradených 76,90 eura a to postupne 10,60 eura, 16,- eur a 43,30 eura a
napokon 7,- eur za parkovanie a teda rozdiel predstavuje sumu 263,60 eura. Zároveň tiež uviedol, že
tankovacie karty dal navrhovateľ zablokovať okamžite, avšak keďže bol piatok, boli zablokované až v
pondelok.
Odporca na uvedenom pojednávaní uviedol, že bol oboznámený s povinnosťami vodiča, ktoré sa
nachádzajú na čl. 66 a 68 spisu, čo potvrdzuje jeho vlastnoručný podpis. K okolnostiam odcudzenia
tankovacej karty uviedol, že k odcudzeniu tankovacej karty, dokladov a všetkých kariet vrátane
služobného a súkromného telefónu došlo na francúzsko-nemeckej hranici v meste Mulhaus pri čerpacej
stanici Shell, pričom tieto veci nechal v nákladnom aute, keďže išiel na toaletu. Doklady s mobilmi
boli v aute v zásuvke, pričom pred odchodom na toaletu zamkol auto, a keď sa vrátil po 7 minútach,
zistil, že auto je vykradnuté. O tejto skutočnosti informoval sms správou navrhovateľa a uviedol, že
okrem neho vykradli aj iné auto, pričom tento vodič zavolal policajtov a bol spísaný aj protokol, ktorý
riadne odovzdal po skončení pracovnej cesty navrhovateľovi, ktorý si z neho urobil fotokópiu a ktorú súd
takisto založil do spisu, pričom uvedený protokol je napísaný vo francúzskom jazyku, pričom obsahom
tohto protokolu nebolo oboznámený, keďže neovláda francúzsky jazyk a tento protokol mu nebol nikým
preložený. Zároveň uviedol, že u navrhovateľa nepôsobí zástupca zamestnancov. Zároveň uviedol, že
nevie prečo od neho navrhovateľ požaduje sumu 263,60 eura, keďže všetko riadne po skončení cesty
vyúčtoval. Zároveň však uviedol, že ak dlží túto sumu, je ochotný ju zaplatiť. Ohľadne poškodenia debny
uviedol, že bedňa, keď šiel na cestu poškodená nebola a pri návrte z pracovnej cesty zistil, že bola
poškodená, pričom išlo o plastovú bedňu, ktorá mohla byť poškodená iným autom a uviedol, že nevie
ako došlo k jej poškodeniu. Ohľadne gurtní uviedol, že tieto kúpil z dôvodu, že to požadoval ten, kto
ho nakladal, nakoľko gurtne, ktoré mal k dispozícii nevyhovovali a ak by nekúpil nové gurtne, tak by
ho neboli naložili. Zároveň uviedol, že nové gurtne nechal v aute navrhovateľa, tieto nezobral a teda
navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda. Zároveň uviedol, že navrhovateľ neskoro oznámil spoločnosti
Shell, že karty boli ukradnuté a mal okamžite oznámiť krádež týchto kariet, tak aby boli zablokované.
Zároveň uviedol, že na odcudzené karty bolo tankované dňa 14. 5. 2010,15.5. 2010 a 16.5. 2010.V uvedenej veci sa vyjadril písomne právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 30.10.2012, ktoré
bolo súdu doručené dňa 20.12.2012, v ktorom uviedol, že je bezpredmetné na základe čoho došlo k
neoprávnenému užívaniu EUROSHELL karty, pričom bolo preukázané, že odporca za túto kartu prevzal
hmotnú zodpovednosť a o svojich povinnostiach ohľadne tankovacej karty bol riadne poučený. Zároveň
v uvedenom podaní opätovne zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia.
Na pojednávaní dňa 22.2. 2013 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že
nie je zrejmý počet gurtní a počet rační na odovzdávacom a preberacom protokole zo dňa 13. 4. 2010,
predloží súdu čitateľnejší protokol, aby bol zrejmý počet gurtní a počet rační.
Na pojednávaní dňa 19. 3. 2013 uviedol, že počet gurní a počet rační na odovzdávacom a preberacom
protokole zo dňa 13. 4. 2010 predstavuje počet 13 a preto návrh na začatie konania o zaplatenie
sumy 62,50 eura berie späť, pričom táto suma predstavuje hodnotu piatich gurntí, ktoré s najväčšou
pravdepodobnosťouodporcaodovzdalnavrhovateľovi.Odporcauviedol,žesospäťvzatímnávrhuvčasti
o zaplatenie 62,50 eura súhlasí.
Právny zástupca navrhovateľa na uvedenom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava doterajších svojich
prednesov, či už písomných alebo ústnych a žiadal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu 4.042,09 eura
s príslušenstvom tak ako je to uvedené v návrhu na začatie konania, pričom si uplatňuje trovy konania.
Odporca na uvedenom pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný k zaplateniu
žalovanej sumy, keďže tieto boli odporcovi ukradnuté.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 178 odsek 1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
Podľa § 179 odsek 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedený v § 182 a 185.
Podľa § 182 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti, zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu, alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Dohoda o
hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanca zbaví zodpovednosti
celkom alebo z časti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia.
Podľa § 186 odsek 1,2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody
spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého
zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť
zamestnanca podľa § 182 a 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití
omamných látok alebo psychotropných látok.
Podľa § 188 Zákonníka práce, pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.Podľa§ 36 ods. 1 Zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, zamestnávateľ je povinný
poskytnúť zamestnancovi preddavok podľa tohto zákona zo sumy predpokladaných náhrad pri vyslaní
na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie.
Podľa § 36 ods. 7 zákona č. 283/2002 z. z. o cestovných náhradách, zamestnanec je povinný do 10
pracovnýchdníododňaskončeniapracovnejcesty,aleboinejskutočnostizakladajúcejnároknanáhrady
podľa tohto zákona, predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a
vrátiťnevyúčtovanýpreddavok,akniejevkolektívnejzmluve,alebopísomnejdohodesozamestnancom
dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom miesiaci, v ktorom bola pracovná cesta, alebo
iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností, na základe dokladov založených v spise ako i na
základe vyššie uvedených zákonných ustanovení zistil, že návrh navrhovateľa je prevažne dôvodný.
Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola dňa 13.4.2010 uzavretá pracovná zmluva, na
základe ktorej sa odporca zaviazal pracovať pre navrhovateľa ako vodič medzinárodnej kamiónovej
dopravy pre Európu tak ako to vyplýva z bodu 2.1 uvedenej pracovnej zmluvy, pričom deň nástupu do
práce bol dohodnutý dňa 13.4. 2010. Súd mal taktiež za preukázané, že medzi účastníkmi bola 13.4.
2010 uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, z ktorej v zmysle čl. I vyplýva, že odporca prevzal
hmotnú zodpovednosť za finančnú hotovosť, ceniny, tovar prevzatý na prepravu a jeho uskladnenie,
zásoby materiálu určené na obeh - zverené devízové prostriedky, karty na tankovanie a bezhotovostný
platobný styk a iné hodnoty podliehajúce pravidelnému zúčtovaniu, ktorými bude s prihliadnutím na
svoje pracovné zaradenie osobne disponovať a to po celú dobu, po ktorú mu budú zverené, pričom v
čl. II uvedenej dohody o hmotnej zodpovednosti vyplýva, že odporca sa zaväzuje zabezpečiť všetko
pre to, aby sa zabránilo strate, odcudzeniu, poškodeniu alebo inému kráteniu zverených hodnôt, pričom
je povinný zabezpečovať všetky predpísané opatrenia na bezpečné uloženie a uschovanie zverených
hodnôt a zároveň berie na vedomie, že nie je dovolené odkladať hotovosť v odstavených, hoci aj
uzamknutých motorových vozidlách a zaväzuje sa pri opustení vozidla zobrať peňažnú hotovosť, ceniny
adevízysosebouazabezpečiťichochranu.Zpovinnostívodiča,ktorésanachádzajúnačl.66a67spisu
je zrejmé, že s týmito bol odporca oboznámený, keďže sú odporcom podpísané, pričom z ich obsahu
je zrejmé, že vodič si musí zabezpečiť pred odcudzením, prípadne stratou všetky doklady potrebné
k preprave, doklady o prevádzke vozidla, valuty a kreditnú kartu L., pričom v prípade odcudzenia
alebo straty uvedených dokladov a valút bude vodič hradiť a znášať všetky náklady a škody vzniklé z
odcudzenia alebo straty, pričom sa uvádza výslovný zákaz ponechávať všetky doklady, valuty a pasy
vo vozidle. Z výpovede odporcu na pojednávaní dňa 22.10. 2012 a z protokolu francúzskej polície zo
dňa 14. 5. 2010 vyplýva, že odporcovi bola odcudzená tankovacia karta EUROSHELL, na základe ktorej
tretie osoby čerpali pohonné hmoty a tým bola spôsobená navrhovateľovi škoda v sume 3.597,05 eura.
Vzhľadom na uvedené mal konajúci súd za to, že odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 3.597,05 eura s poukazom na ustanovenie § 182 Zákonníka práce, ktorá povinnosť vyplýva zo
zmluvy o hmotnej zodpovednosti uzavretej medzi účastníkmi dňa 13. 4. 2010, keďže odporca porušil
svoje povinnosti vyplývajúce z dohody o hmotnej zodpovednosti ako i s vyššie uvedenými povinnosťami
vodiča, keďže tankovaciu kartu L. ponechal pred opustením vozidla vo vozidle spolu s PIN kódom a táto
bola zneužitá tretími osobami. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 182 Zákonníka práce v tejto
časti návrhu vyhovel.
Z dokladov založených v spise mal súd preukázané, že odporca prevzal od navrhovateľa preddavok na
náhrady podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 283/2002 v sume 340,50 eura, ktorých prijatie odporca potvrdil
svojim podpisom, pričom časť tohto preddavku cestovných náhrad v sume 76,90 eura vyúčtoval, avšak
neúčtoval a navrhovateľovi nevrátil zostatok preddavkov v sume 263,60 eura. Preto súd s poukazom na
ust. § 36 ods. 7 zákona č. 283/2002 návrhu v tejto časti o zaplatenie sumy 263,60 eura vyhovel.
Z odovzdávacích a preberacích protokolov na náves zo dňa 13.4.2010 a 14. 5. 2010 vyplýva, že odporca
prevzal13gurntía13račníavrátilnavrhovateľovi18gurntía18rační,pričomvodovzdávacomprotokole
na náves zo dňa 21.5. 2012 sa konštatuje poškodenie jednej bedne. Súd preto podľa § 179 ods. 1
Zákonníka práce zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 32,50 eura, ktorá predstavuje sumu nevrátenýchgurtní, ktoré odporca neoprávnene nakúpil a ktoré navrhovateľovi nevrátil, s prihliadnutím na to, že
právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 19.3.2013 uviedol, že z celkovej škody na gurtniach
v sume 95,- eur požaduje len zaplatenie sumy 32,50 eura a vo zvyšnej časti t. j. v rozsahu 62,50 eura
zobral návrh späť. Preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy 62,50 eura zastavil.
Napokonkonajúcisúdnávrhozaplateniesumy148,94euraspríslušenstvomzamietol,pričomtátosuma
predstavovala škodu na debne na ADR, ktorá bola poškodená a ktorá sa nachádzala na motorovom
vozidle, ktoré riadil odporca, pričom z výpovede odporcu vyplynulo, že poškodenie uvedenej debny bolo
spôsobenétreťouosobouateda,žetútoškoduodporcanespôsobil.Keďževdanomprípadenavrhovateľ
nepreukázal zodpovednosť odporcu za škodu, t. j. jeho zavinenie, súd v tejto časti návrh navrhovateľa
s poukazom na ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamietol.
Súd okrem istiny priznal navrhovateľovi príslušenstvo pohľadávky t.j. úroky z omeškania , pričom o výške
úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v platnom znení,
podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 6.6. a 30.9. 2010 predstavovala 1% a teda
úrok z omeškania predstavuje 9%. Uvedené príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia § 517 odsek
2 a § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 odsek l O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a tiež podľa ust. § 143 odsek 3
O.s.p., podľa ktorého aj keď mal vo veci účastník úspech len čiastočný môže mu súd priznať náhradu
trov konania ak mal neúspech v pomerene nepatrnej časti. Keďže navrhovateľ mal neúspech len v
nepatrnej časti, súd mu preto priznal trovy konania v sume 2.043,71 eura vrátane DPH. Uvedené trovy
konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby v roku 2010 po 151,05 eura
(prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na začatie konania), s tým, že k týmto úkonom právnej
služby v r. 2010 náležal režijný paušál 7,21 eura (2x 7,21 eura), za 3 úkony právneho zastúpenia v r.
2012 po 151,05 eura (písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 16.9. 2012, účasť na pojednávaní dňa 22.10.
2012 a vyjadrenie vo veci zo dňa 30.10. 2012) s tým, že k týmto úkonom právnej služby náležal režijný
paušál 7,63 eura (3 x 7,63 eura) a za 2 úkony právnej služby v roku 2013 po 151,05 eura (účasť na
pojednávaniach dňa 22.2. 2013 a 19. 3. 2013) s tým, že k týmto úkonom právnej služby náležal režijný
paušál v sume 7,81 eura, pričom úkony právnej služby vrátane režijného paušálu boli navýšené o 19
% DPH t. j. o sumu 60,13 eura a právne úkony vrátane režijného paušálu v rokoch 2012 a 2013 boli
navýšené o 81,70 eura, keďže právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH podľa osvedčenia o
registrácii zo dňa 18.1. 2007. Celkovo trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby predstavovali
vrátane DPH sumu 1320,01 eura. V rámci trov právneho zastúpenia, súd priznal navrhovateľovi náhradu
za čas strávený na ceste celkom v sume 278,86 eura v dňoch 22.10.2012, 22.2. 2013 a 19.3.2013 (6
začatých polhodín x 12,71 eura, 6 začatých polhodín x 13,01 eura a 6 začatých polhodín x 13,01 eura)
na trase Bratislava - Nové Zámky a späť, pričom cesta predstavuje 6 začatých polhodín, pričom jedna
začatá polhodina predstavovala v roku 2012 sumu 12,71 eura a v roku 2013 sumu 13,01 eura t.j. jednu
60-tinu výpočtového základu. Zároveň konajúci súd priznal navrhovateľovi náhradu cestovného v sume
324,22 eura, ktorá pozostávala z náhrady za spotrebované pohonné hmoty celkom v sume 199,06 eura
a to za cestu osobným motorovým vozidlo značky Ford M. EČV: LV XXX CO v dňoch 22.10. 2012,
22.2.2013 a 19.3 2013 pri spotrebe 7 l/100 km s tým, že cena jedného litra benzínu 95 dňa 22.10. 2012
predstavovalasumu1,559eura/liter,dňa22.2.2013predstavovalasumu1,51eura/literadňa19.3.2013
predstavovala sumu 1,549 eura/liter, pričom v rámci cestovného súd priznal náhradu za opotrebenie
vozidla, ktorá predstavovala sumu 125,16 eura za účasť na uvedených pojednávaniach (2 x 114 km x
3 cesty x 0,183 eura/km) s tým, že uvedená trasa predstavuje dĺžku 684 km s tým, že za 1 km bola
účtovaná suma 0,183 eura za opotrebenie vozidla. Uvedená výška cestovného ako i náhrada za čas
strávený na ceste predstavovali sumu 603,08 eura, ktoré sú navýšené o 20% DPH, t. j. o sumu 120,62
eura, keďže právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH podľa osvedčenia o registrácii pre DPH
vydaného Daňovým úradom Bratislava zo dňa 18.1.2007. Uvedené úkony právnej služby súd priznal
právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ b/, c/, § 16 odsek 3 a odsek4, § 17 odsek 1 a § 18 odsek 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému uznesenie smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdI.stupňaneúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.