Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 18, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/21/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711201539
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6711201539.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Koskovou v právnej veci žalobcu F.. E. S.,

nar.XX.XX.XXXX, bytom O. Č.. XX, XXX XX L. občan SR zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou,
Košice, Štúrova č. 20 proti žalovanému Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica,
IČO: 31 966 977 zast. Mgr. Roman Vaško, advokát, Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, v konaní o
ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zverejniť a ponechať zverejnený
po dobu jedného roka na svojej internetovej stránke www.lesytanap.sk
nasledujúci text ospravedlnenia:

„Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica sa ospravedlňujú F.. E. S. za to, že ho

zaradili do zoznamu „dlžníci voči ŠL TANAP-u za škody spôsobené blokovaním prác v Tichej a Kôprovej
doline v dňoch 11.04.2007 až 26.04.2007“.

„Údaj o tom, že F.. E. S. je dlžníkom voči Štátnym lesom Tatranského národného parku Tatranská
Lomnica, je nepravdivý.“

Súd konanie v časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku odstrániť z dokumentu označeného ako „dlžníci voči ŠL TANAP-u za škody
spôsobenéblokovanímprácvTichejaKôprovejdolinevdňoch11.04.2007až26.04.2007“uverejneného
na internetovej stránke žalovaného www.lesytanap.sk meno a priezvisko
žalobcu z a s t a v u j e .

O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku zverejniť a nechať zverejnený po dobu 1 roka na svojej internetovej stránke www.lesytanap.sk
nasledujúci text ospravedlnenia:

„Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica sa ospravedlňujú F.. E. S. za to, že ho
zaradili do zoznamu „dlžníci voči ŠL TANAP-u za škody spôsobené blokovaním prác Tichej a Kôprovej
doline v dňoch 11.04.2007 až 26.04.2007“.„Údaj o tom, že F.. E. S. je dlžníkom voči Štátnym lesom Tatranského národného parku Tatranská
Lomnica, je nepravdivý.“ V prípade úspechu žiadal žalobca priznať trovy konania.

Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodne podanú zamietnuť a v prípade úspechu žiadal

priznať trovy konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením
sa s pripojenými listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci:

Žalobca v konaní uviedol, že žalovaný zverejnil dňa 02.05.2007 na svojej internetovej stránke
www.lesytanap.sk v časti aktuality pod názvom „Dlžníci za blokádu prác v
Tichej a Kôprovej doline“. Pod týmto názvom zverejnil text „Vyzývame dlžníkov na dobrovoľnú úhradu

uvedených súm.“ Po kliknutí na vyššie uvedený názov sa návštevníkovi tejto internetovej stránky otvorí
dokument s názvom „dlžníci voči ŠL TANAP-u za škody spôsobené blokovaním prác v Tichej a Kôprovej
doline v dňoch 11.04.2007 až 24.04.2007“. Pod týmto názvom je umiestnený v stĺpci označenom
písmenom A zoznam mien a priezvisk osôb pod poradovými číslami 3 až 94 a v ďalšom stĺpci
označenom písmenom B je ku každému menu priradená suma v slovenských korunách. Pod poradovým

číslom 64 je v stĺpci A uvedené S. E. a v stĺpci B je uvedená suma 51.396,- Sk. Žalobca nadobudol
vzdelanie na X. P. Y. W. I. L., okrem jeho záujmu o ochranu prírody pôsobí teda aj profesionálne v oblasti,
v ktorej je žalovaný jedným z najväčších podnikov v Slovenskej republike. Žalobca sa nielen dlhodobo
zaujíma o otázky ochrany prírody, ale v súčasnosti aj v oblasti ochrany prírody pracuje ako zamestnanec
štátnej ochrany prírody, svoju činnosť v tejto oblasti vykonáva v súlade so svojim presvedčením dbajúc

o to, aby každé jeho počínanie bolo v súlade so zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi
platnými v Slovenskej republike. So zreteľom na túto okolnosť, je zákonnosť jeho akéhokoľvek postupu
v oblasti ochrany prírody nevyhnutnou podmienkou jeho rešpektovania a akceptácie tak zo strany osôb,
s ktorými prichádza do kontaktu, ako aj v pracovnej oblasti. Žalobca si zakladá na svojej bezúhonnosti
a v celom svojom doterajšom živote sa snažil správať tak, aby bol dôveryhodným a čestným človekom a

zaslúžil si tým v očiach svojho okolia a predovšetkým v profesionálnej oblasti úctu a rešpekt. Žalobca sa
dozvedel o tom, že jeho meno je uvedené na zozname „dlžníkov“ zverejnenom na internetovej stránke
žalovaného nie dlho potom, ako bol tento údaj na uvedenej internetovej stránke zverejnený. Vzhľadom
na to, že sa vo svojom živote venuje predovšetkým svojej práci a činnosti v prospech ochrany prírody,
nepovažoval spočiatku za potrebné zaoberať sa bližšie nepravdivými údajmi uvedenými na internetovej

stránke žalovaného. Žalobca žalovanému nikdy nedlhoval ani žiadne peňažné prostriedky, ani voči
nemu nemal žiadny iný záväzok. Žalobca je človekom, ktorý sa ako už bolo uvedené, vo svojom živote
vyhýbal dlhom, svoje povinnosti si plnil, pretože len takéto konanie je podľa názoru žalobcu čestné a
zasluhujúce si dôveru iných osôb. Napriek tomu, že od zverejnenia uvedenej nepravdivej informácie na
internetovej stránke žalovaného prešla už doba viac než troch rokov, žalobca sa opakovane stretáva

predovšetkým v jeho práci s pripomienkami jeho „dlhu“ voči žalovanému, rovnako je vystavovaný
otázkam týkajúcim sa jeho údajného „dlhu“ a žalobca pociťuje, že jeho uvedenie ako dlžníka žalovaného
vyvolalo v určitých situáciách aj apriórnu nedôveru voči nemu, ako jeho osobe. Označenie žalobcu ako
dlžníkavopredvyvoláva pochybnostiozákonnostijehokonaniavakýchkoľvekinýchotázkachtýkajúcich
sa ochrany prírody. Žalobca poukázal na to, že žalovaný hospodári, ako už vyplýva z jeho názvu v

Tatranskom národnom parku, najznámejšom národnom parku na území Slovenskej republiky. Jeho
internetová stránka je teda často navštevovaná osobami zaujímajúcimi sa a angažujúcimi sa v oblasti
ochrany prírody. Všetky tieto osoby navštevujúce internetovú stránku žalovaného sa doposiaľ dozvedajú
informáciu, že žalobca je „dlžníkom“ žalovaného, ešte aj dňa 31.01.2011 šíri žalovaný prostredníctvom
svojej internetovej stránky túto nepravdivú informáciu, ktorá poškodzuje dobré meno a občiansku česť

žalobcu. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že žalovaný uverejňovaním nepravdivej informácie o tom,
že žalobca je jeho dlžníkom za škodu spôsobenú blokovaním prác v Tichej a Kôprovej doline, zasiahol
do dobrého mena a občianskej cti žalobcu. Žalobca je preto oprávnený domáhať sa, aby žalovaný upustil
od týchto neoprávnených zásahov, aby odstránil následky týchto zásahov, a aby mu bolo dané zo strany
žalovaného primerané zadosťučinenie.

Žalovaný v konaní uviedol, že tvrdenie žalobcu je nepravdivé. Je pravda, že žalovaný zverejnil
informáciu o dlžníkoch voči ŠL TANAP-u za škody spôsobené blokovaním prác v Tichej a Kôprovejdoline v dňoch 11.04.2007 až 26.04.2007 na svojej internetovej stránke, pričom táto informácia je
pravdivá. Každý dlžník musí počítať s tým, že jeho veriteľ zverejní skutočnosť, že dlžník nevyrovnal svoj
záväzok voči nemu riadne a včas. Aj iné osoby majú právo vedieť, že niekto nevyrovnal svoj záväzok

voči inému, pričom táto informácia je v našej spoločnosti bežná a predstavuje morálne pôsobenie
na dlžníka prostredníctvom verejnosti. Zároveň dlžník, ktorý sa chce zverejneniu takejto informácie
vyhnúť by mal svoj dlh voči veriteľovi splniť. Takto si počínajú mnohé verejné inštitúcie (daňové úrady
i sociálna, či zdravotné poisťovne), ale aj súkromné spoločnosti. Zverejnením informácie o dlžníkoch
pôsobí ako preventívne tak, ako morálny apel pre dlžníka. Nakoniec aj v priestoroch každého súdu

sú pred pojednávacími miestnosťami vyvesené oznámenia o konaniach, ktoré sa majú konať v daný
deň, na ktorých sú označené osoby, ako osoby žalované, a to aj pre nezaplatenie určitej sumy, hoci
až súd rozhodne o oprávnenosti nároku žalobcu. Preto žalovaný nevidí nič protiprávne vo svojom
konaní, keď zverejnil meno žalobcu medzi svojimi dlžníkmi a vyzval ho, aby dlh splnil, pre to, že
žalobca je žalovanému skutočne dlžný z titulu náhrady škody spôsobenej bránením v ťažbe dreva v
roku 2007 v Lesnom územnom celku Podbanské, do ktorého patria Tichá a Kôprová dolina. Žalovaný

bol na základe rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Poprade zo dňa 05.04.2007, č.j. 2007/938/20
povinný vykonať ochranné opatrenia, ktoré znížia riziko premnoženia podkôrneho hmyzu v roku 2007
v ochrannom obvode Podbanské, Lesný celok Podbanské, pričom ako prvé opatrenie je uvedené
Spracovanie drevnej kalamity do začiatku rojenia, t.j. do 30.04.2007. Za účelom zabezpečenia splnenia
tejto povinnosti uzavrel kúpne zmluvy s obchodnou spoločnosťou NKC, s.r.o. so sídlom Šrobárová

19, 080 01 Prešov a obchodnou spoločnosťou KT SERVIS, s.r.o. so sídlom Partizánska 149, 974
04 Banská Bystrica. Keďže už v tom čase boli známe protesty občianskych združení i jednotlivcov
proti ťažbe v oblasti Tichej a Kôprovej doliny, v protokole o odovzdaní pracoviska sa žalovaný zaviazal
zabezpečiť kupujúcemu nerušený výkon práv, ktoré mu vyplývajú z kúpnej zmluvy a pre prípad, že by
tretie osoby znemožnili kupujúcemu prístup k predmetu zmluvy a kupujúcemu by tým vznikla škoda,

žalovaný sa zaviazal nahradiť túto škodu vo výške preukázaných nákladov za prestoje (písmeno i/)
Protokolu o odovzdaní pracoviska). V dňoch 11.04.2007 až 26.04.2007 žalobca spolu s inými osobami
bránil zmluvným partnerom žalovaného (NKC, s.r.o. a KT SERVIS, s.r.o.) v ťažbe drevnej hmoty, na
základe čoho obchodný partneri žalovaného vyúčtovali žalovanému škodu, ktorá im vznikla z titulu
prestojov v súlade so zmluvnými záväzkami uvedenými vyššie, a to:

- obchodná spoločnosť KT SERVIS, s.r.o. faktúrou č. 2730100021 zo dňa 23.04.2007 na sumu 395.342,-
Sk a faktúrou č. 2730100026 zo dňa 02.05.2007 na sumu 1.071.286,- Sk,

- obchodná spoločnosť NKC, s.r.o. faktúrou č. 2007024 zo dňa 11.05.2007 na sumu 459.697,- Sk.

Uvedené škody žalovaný zaplatil prevodmi na účet uvedených obchodených spoločností, čo preukázal
pripojenými výpismi z účtu zo dňa 9.5.2007 a 29.05.2007. Týmto vznikla žalovanému škoda. Osoby

uvedené ako dlžníci voči ŠL TANAP-u za škody spôsobené blokovaním prác v Tichej a Kôprovej doline
v dňoch 11.04.2007 až 26.04.2007 na internetovej stránke žalovaného, medzi nimi i žalobca, túto škodu
zapríčinili tým že bránili jednak v ťažbe kalamitného dreva, ako i jeho vývozu z terénu, a to tak, že sa
priväzovali o ťažobné stroje, vytvárali živé reťaze, pohybovali sa v teréne, kde sa malo ťažiť a tak prinútili
z dôvodu zachovania bezpečnostných predpisov prerušiť ťažbu a vývoz dreva. Na takýto postup nemali

žiadne právo a porušili tým právo žalovaného nakladať s majetkom, ktorý spravujú, čím žalovanému
vznikla škoda, pre to, že i nemohol splniť zmluvné záväzky, ktoré prijal v dôsledku povinnosti odstrániť
kalamitné drevo, uloženej mu rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Poprade zo dňa 05.04.2007,
č.j. 2007/938/20. Príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a vznikom škody žalovaného je daná tým,
že konaním žalobcu bolo zabránené ťažbe a vývozu drevnej hmoty z Lesného hospodárskeho celku

Podbanské, teda z Tichej a Kôprovej doliny. Žalobca bránil ťažbe a vývozu dreva:

-Dňa 20.04.2007 v lesnom praste č. 147 lesného celku Podbanské, v Tichej doline,

-dňa 25.04.2007 v lesnom poraste č. 170- osada Podbanské,

Dňa 19.04.2007 v Kôprovej doline,

Dňa 11.04.2007 v Kôprovej doline,

Dňa 26.04.2007 v Kôprovej doline.Žalobca v zápisniciach o podaní vysvetlenia uvádzal, že bráni v ťažbe a vývoze dreva v záujme
ochrany prírody. Žalobca teda v zápisniciach priznal, že bránil žalovanému jednak v ťažbe, ako
i vývoze vyťaženého dreva. Robil tak napriek upozorneniam zamestnanca žalovaného F.. Š. S.,

pracovníkov SBS OMNIS SERVICE, a.s. Spišská Nová Ves M. Y., Z. J., X. N., ako i príslušníkov
ObvodnéhooddeleniaPZVysokéTatry,ktoríboliprizvanízaúčelomzisteniapriestupkuosobypodozrivej
zo spáchania priestupku. Robil tak napriek tomu, že v tom čase svojou prítomnosťou porušoval
rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Poprade zo dňa 10.04. 2007, č.j. 2007/040/185 na základe
ktorého v období od 11.04.2007 do 31.07.2007 bolo zakázané využívanie pozemkov lesného celku

Podbanské, Národná prírodná rezervácia Tichá a Kôprová dolina v obhospodarovaní ŠL TANAP-u. V
zmysle ustanovenia § 420 ods.l Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Podľa ustanovenia § 3 ods.l Občianskeho zákonníka výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3
ods.l Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy

dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa
prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Žalobca porušil ustanovenie §
3 Občianskeho zákonníka, keď úmyselne bránil žalovanému vo výkone jeho povinností vyplývajúcich z
rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Poprade zo dňa 05.04.2007, č.j. 2007/938/20 a nerešpektoval
ani jeho právo správcu majetku štátu - štátnych lesov pri nariadenom spracovaní vetejnej kalamity, ako

opatrenia proti šíreniu podkôrnikového hmyzu. Žalobca zároveň úmyselne porušil zákaz vyplývajúci z
rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Poprade zo dňa 10.04.2007, č.j. 2007/940/185. Teda porušil
minimálne dve právne povinnosti, a to úmyselne a napriek upozorneniam viacerých osôb, niekoľkokrát
po sebe. Medzi týmto jeho protiprávnym konaním a vznikom škody na strane žalovaného je priama
príčinná súvislosť, pre to že práve v dôsledku konania žalobcu a jeho spoločníkov bola žalovanému

znemožnená ťažba dreva, ktorú zabezpečoval prostredníctvom tretích osôb - obchodnej spoločnosti
NKC, s.r.o. a KT SERVIS, s.r.o., ktoré si voči žalovanému uplatnili nárok na náhradu škody, ktorá
im tým vznikla, pričom za túto škodu zodpovedal žalovaný. Týmto je daná zodpovednosť žalobcu za
škodu a teda je oprávnene označený ako dlžník voči ŠL TANAP-u za škody spôsobené blokovaním
prác v Tichej a Kôprovej doline v dňoch 141.04.2007 až 26.04.2007. Žalovaný vyzval žalobcu na

náhradu spôsobenej škody listom zo dňa 07.05.2007, ktorý žalobca prevzal 16.05.2007, a pre to je
prekvapivé, že v žalobe tvrdí, že žiaden dlh voči žalovanému nemá a nikdy nemal. Predmetná ťažba
mala zabezpečiť ochranu lesov pred šírením podkôrneho hmyzu, a teda bola v záujme ochrany lesa
a prírody. Počínanie žalobcu bolo v rozpore s týmto záujmom. Spor ochranárov s lesníkmi v Tichej a
Kôprovej doline bol značne medializovaný, avšak právny zástupca žalovaného poukázal na súčasnú

situáciu, ktorá preukázala, že pravdu mali lesníci, pretože podkôrny hmyz po tom, čo sa nekontrolovane
rozmnožil na kalamitnom dreve, v nasledujúcich rokoch napadol zdravé stromy a v súčasnosti tatranské
lesyčeliakalamitespôsobenejpodkôrnymhmyzom,pričom vtomtoštádiupravdepodobneniejemožné
zachrániť tatranské lesy, a to nie len tie, ktoré vysadil človek, ale ani pôvodné - tatranské pralesy, ktoré
predstavujú asi len 2 % z tatranských lesov a ktoré sú už tiež napádané podkôrnymi hmyzom a postupne

vymierajú. Preto konanie žalobcu, ktorým bránil vyťaženiu kalamitného dreva nemožno považovať za
konanie v prospech ochrany prírody. Vyššie uvedené dôvody a dôkazy preukazujú, že zverejnenie mena
žalobcunainternetovejstránkežalovanéhomedzidlžníkmižalovanéhozaškodyspôsobenéblokovaním
prác Tichej a Kôprovej doline v dňoch 11.04.2007 až 26.04.2007 je oprávnené.

Svedok F.. Z. E., ktorý bol v konaní vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu v Poprade dňa

02.02.2012 k veci uviedol, že žalovaný sa musel v čase, a to v dňoch od 11.04. do 26.04.2007 pohybovať
v tých priestoroch, kde nemal a svojim konaním znemožňovať prácu pri spracúvaní kalamity a blokovaní
mechanizmov.Dôkazomjeajzáznam,kdesavlastneuvádzavšetko,čosadáozobčianskehopreukazu
vyčítať, takže pokiaľ to bola jeho osoba, ktorá predložila občiansky preukaz, tak tam musel byť. Svedok
ďalej uviedol, že má na mysli priestory, kde sa v tej dobe spracúvávala kalamita, teda priestory, kde

bol zákaz pohybu, a to bolo hlavne kvôli bezpečnosti tej osoby, ktorá sa tam nemá pohybovať. Tým,
že sa legitimovali osoby, ktoré sa pohybovali práve v tej oblasti, kde sa kalamita spracúvala, svojou
prítomnosťou blokovali mechanizmus, ktorý spracúval drevo. Každý mechanizmus má svoju ochrannú
zónu, kde sa nesmie vstupovať počas toho, ako pracuje, no a v takejto zóne sa musel nachádzať
žalobca. Ďalej svedok uviedol, že žalobca vystupoval v skupinách a tie mali svojich lídrov. Jeho meno

sa uvádza aj v služobnom denníku kolegov, čiže musel byť takto legitimovaný viackrát, preto svedok
predpokladá, že sa zúčastnil celého priebehu blokády. Zúčastnených legitimovaných osôb bolo viac,a to 30-40, takže môže svedok vychádzať len zo svojich poznámok z denníka. Aké mal pohnútky
žalobca k blokácii, to by vedel povedať len on, ale tým svojím konaním bránil tým mechanizmom
spracúvať kalamitu. Svedok ďalej uviedol, že jeho zamestnávateľ v apríli 2007, ako aj v čase výsluchu

boli Štátne lesy TANAP-u. Mechanizmy, ktoré boli blokované -každý ma individuálne svoju ochrannú
zónu, ale v priestoroch, kde boli legitimovaní, boli práve v tej zóne, kde sa nesmeli pohybovať. Je to
zaznamenané v služobných denníkoch. Prvoradým dôvodom bola vlastná bezpečnosť tých ľudí, ktorí
sa tam nachádzali, pretože pohyb v blízkosti ťažkých mechanizmov môže dopadnúť fatálne, a kvôli
zaisteniu bezpečnosti pri práci, pri spracúvaní kalamity, čiže pri práci mechanizmov je podmienkou,

aby sa tam voľne nepohybovali osoby, a medzi takéto osoby patril aj žalobca. Pri každom takomto
pohybe skupiny ľudí boli okamžite zastavené práce tých mechanizmov, v ktorých blízkosti sa pohybovali
a následne boli osoby, ale keď konkrétne žalobca bol vyzvaný na legitimáciu s tým, že sa mu snažili
vysvetliť, že v týchto priestoroch sa nemá pohybovať. Vzhľadom k tomu žalobca figuruje v záznamoch zo
služobných denníkov viackrát, jeho pohyb v týchto priestoroch nebude náhodný. Ďalej svedok uviedol,
že vyzvali prítomných s tým, že sú lesná stráž a po ich preukázaní tejto skutočnosti - odznakom a

preukazom upozornili prítomných na skutočnosť, že sa pohybujú v oblasti, kde sa pohybovať nesmú a
vyzvali ich na predloženie legitimácie. Času na diskusiu mali dostatok, pretože práce boli zastavené,
a to diskusiu medzi osobami, ktoré blokovali práce zamestnancami štátnych lesov. Svedok vedel
teda, že to bola cielená činnosť, a niektoré osoby, ktoré tam boli zúčastnené svedok poznal osobne,
ale žalobca medzi ne nepatril. Cieľom zúčastnených bolo vlastnou prítomnosťou znemožniť priebeh

spracuvávania kalamity. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o ťažké mechanizmy, ich rýchlosť pohybu a
presunu z miesta na miesto je rýchlosť neobmedzená, teda nebolo možné tú kalamitu presunúť na iné
miesto a ak by aj niektorý stroj poslali do niektorej inej časti, tak skupiny ľudí, ktoré blokovali priebeh
spracúvania boli natoľko dobre organizovaní, že dokázali súčasne na rôznych miestach v rámci celej
ťažby zablokovať činnosť všetkých mechanizmov súčasne. Pri legitimovaní sa sústredili na osoby v

tesnej blízkosti mechanizmov. Niektorí po diskusiách boli ochotní spolupracovať, ale niektorí cielene
unikli do lesa s cieľom znovu si nájsť ďalší stroj a zablokovať ho. Tí, ktorí obsluhovali ťažké mechanizmy
boli veľmi vystresovaní z toho pohybu ľudí, pretože pri práci harvestora, kde desiatky metrov okolo
nesmie byť žiadny človek sa „znenazdajky“ zjaví vytŕčajúca hlava jedného z ľudí, ktorí boli legitimovaní,
a to spôsobovalo veľké stresy práve tým, ktorí mali spracúvavať kalamitu, pretože sa obávali, že môžu

niekomu niečo spôsobiť a preto s veľkou ostražitosťou sa snažili predvídať situáciu a tak isto aj šoféri
nákladných áut, ktorí potrebovali plne naložení výjsť z doliny, tak isto pod veľkým stresom nevedeli, či
z tej doliny výjdu a kto sa im kedy „hodí“ pod kolesá. Obavy v tomto smere boli veľké. Aj lesná cesta,
po ktorej sa drevná hmota vyvážala bola v tom čase uzavretá pre účely spracúvania kalamity a preto
aj na tejto ceste bol pohyb osôb nežiadúci, až nebezpečný a bol svedok svedkom zablokovania plne

naloženého nákladného auta, prichádzajúceho, kde sa len na účely získania pekného „šotu do televízie“
hodil jeden zo zúčastnených pred kolesá nákladného auta, ktoré už predvídalo, že sa môže niečo stať,
preto vopred išlo veľmi pomaly a stihlo ubrzdiť.

Svedok F. H. bol taktiež vypočutý pred dožiadaným súdom, a to Okresným súdom Poprad dňa
02.02.2012, kde uviedol, že on bol určený ako pracovník, ako lesník a lesná stráž, ako dozor

pri spracovaní kalamitného dreva v novembri 2004. Bola to organizovaná akcia lesoochranárskym
združením Vlk, bolo tam niekoľko desiatok tých účastníkov, bolo to technicky dosť náročné zvládať,
pretože tí organizátori si dali záležať na tom, aby tam urobili nejaký ten chaos. Odmietali sa v mnohých
prípadoch legitimovať a svedok sa pripravoval na túto akciu zo záznamov, ktoré hlásili. Svedok potvrdil,
že žalobca tam bol, môže to uviesť, že tam bol v hlásení F.. E., ktorý ho eviduje, evidoval ho F.. S.,

evidoval ho aj kolega N. G. a myslí si, že aj F.. Z. S., ktorý je vedúci ochranného obvodu Podbanské.
Svedok ho v evidencii nemá, ale nevylučuje, že v tom chaose sa nestretli. Je to dosť smutné, že sa
lesníkom Štátnych lesov TANAP za spracovanie kalamity nedávajú spoločenské ocenenia, ale že ich
tu takto znevažujú. Uvedená akcia bola jednoznačne organizovaná lesoochranárskym združením Vlk;
ako začali kalamitu spracovávať, hneď ráno D. G. na to čakal a začal rozbiehať akciu. Svedok sa

domnieva, že vzhľadom nato, že žalobca bol vedený u pracovníkov, sa tam nachádzal. Svedok si ho
ťažko teraz nejako vybaví, nevie. Ďalej svedok uviedol, že úsilie žalobcu viedlo k blokácii ťažby a vývozu
dreva v Tichej a Kôprovej doline v dňoch 11. A 26.4.2007, pretože tam medzi nimi žalobca bol a preto
bránil spracovaniu kalamity. Títo aktivisti to dohnali tak ďaleko, že dnes sú v Tichej a Kôprovej doline
najcennejšie porasty prakticky suché. Stalo sa presne to, čo lesníci predpovedali, že ak to tak bude,

nemali ani mediálnu podporu, keď to svedok takto porovnával a sledoval, tak ich pracovníci, pokiaľsa do médií dostali, bolo to podané ako bezvýznamné. Pokiaľ sa však dostal do médií D. G., ktorý je
koordinátor lesoochranárskeho združenia Vlk pre Tatry, dostal priestoru koľko chcel.

Ďalší svedok, ktorý bol v konaní vypočutý bol svedok S. N., ktorý taktiež vypovedal pred Okresným

súdom v Poprade dňa 02.02.2012 v predmetnej veci, kde uviedol, že sa k tomuto nijako nemôže vyjadriť,
pretože on v podniku Štátne lesy TANAP-u, ochranný obvod Podbanské skončil v marci 2007, a to
16.03.2007 výpoveďou z jeho strany. V tom čase, na ktorý sa ho pýtajú sa nachádzal mimo republiky
- v Taliansku.

Svedok F.. S. Z. uviedol, že si nie je vedomý, či sa žalobca podieľal na blokácii ťažby a vývozu dreva
v Tichej a Kôprovej doline v dňoch 11. až 26. 04.2007, ale je si vedomý, že bol tento človek - jeho

pohyb evidovaný v predmetnom území v spomínanom období, a to konkrétne podľa evidencie zo dňa
20.04.2007 v Krížnej, čo je súčasť NPR Tichá Dolina a 25.04.2007 bol rovnako v NPR Kôprová dolina.
Pohyb žalobcu bol zadokumentovaný medzi ostatnými osobami, ktoré sa pohybovali v predmetnom
území. Konkrétne sa nevedel svedok vyjadriť, či tam bol žalobca ako samostatná osoba, alebo vrámci
nejakej organizovanej skupiny. Ďalej svedok uviedol, že sa nevie vyjadriť, či úsilie žalobcu viedlo k

blokácii ťažby a vývozu dreva v Tichej a Kôprovej doline v dňoch 11. Až 26.04.2007, ale skupiny osôb
evidentne zablokovali pracovné stroje v tomto období. Ďalej svedok uviedol, že oni postupovali podľa
listu napísaného na Obvodnom lesnom úrade v Poprade, ktorý obsahoval obmedzenie užívania lesov
verejnosťou podľa ustanovenia § 30 ods.4 Zákona č. 326/2005 Zb. zákonov, ktorý v bode 1/ zakazoval
využívanie lesov verejnosťou v období od 11.04. do 31.07.2007 na lesných pozemkoch zaradených

do lesného celku Podbanské NPR Tichá Dolina, Kôprová dolina, obhospodarovaných Štátnych lesov
TANAP-u. Ďalej svedok uviedol, že v tom čase, ako aj v čase výsluchu bol zamestnancom Štátnych
lesov TANAP-u. Záznamy boli vypracované ostatnými zamestnancami Štátnych lesov TANAP-u, ktorí v
tom čase boli jeho podriadenými a tieto záznamy boli odovzdávané na ústredie Štátnych lesov TANAP-u
prostredníctvom svedka, alebo jeho zástupcu Z. S.. Svedok sa stretol s menom žalobcu iba pri evidovaní

priestupkov v období apríla 2007. Blokácia mala za následok okrem iného aj rozšírenie podkôrneho
hmyzu do ostatných častí NPR a to tým, že nebolo možné urobiť obranné opatrenia proti šíreniu
hmyzu v danej lokalite oboch NPR. V období všetky obranné opatrenia sa vykonávali na základe zmlúv
uzatvorených medzi dodávateľmi prác a štátnymi lesmi TANAP-u a boli to firmy - dvaja dodávatelia, a
to asi NCK Prešov a KT SERVIS Banská Bystrica, presne to svedok uviesť nevedel. Podľa jeho názoru

sa ich dotkla blokácia tým, že zamestnanci boli obmedzovaní vo výkone prác, ako aj ich pracovné stroje
a pravdepodobne im vznikali straty, a to tak, že ľudia a stroje boli na pracovisku, ale nemohli vykonať
svoju prácu. Svedok nevedel vyčísliť, či to bola škoda materiálna, finančná, alebo iná. Podľa jeho názoru
im škoda bola nahradená asi v zmysle nimi uzatváraných zmlúv, kedy prestoje zapríčinené inými ľuďmi
mali byť uhradené.

SvedokZ.S.vkonaníuviedol,žesineviepredstaviť,vzhľadomnaodstupčasu,ktoježalobca.Vtedytam
bolo možno 30-50 ľudí, ale ktorý konkrétne to bol sa žalobca vyjadriť nevedel, pokiaľ sa jedná o žalobcu.
Svedok ho nepozná. Celá ich činnosť spočívala v blokovaní ťažbových, alebo vyvážacích prostriedkov
na drevo. Úsilie celej tej skupiny viedlo jednak k ťažbovej činnosti a jednak k vyvážaniu toho dreva. K
osobe žalobcu sa vyjadriť svedok nevedel. Uviedol, že je technik na ochrannom obvode a v tej dobe

sa k nemu dostávali len hlásenia kolegov, členov lesnej stráže, ktorí si vykonávali činnosť vyplývajúcu z
funkcie a on postupoval tieto hlásenia na Štátne lesy TANAP-u. Vstup do dolín platil pre všetky osoby,
tam nemala verejnosť čo hľadať. Svedok uviedol, že si myslí, že neboli kontrolované všetky osoby, ale
len tie, ktoré sa nachádzali mimo turistických chodníkov, a tam, kde sa spracúvala kalamitná hmota.
On s kolegom tak isto kontroloval tieto osoby, ktoré bránili, bola tam ťažbová skupina a sústreďovací

prostriedok a oni, ako bránili v sústreďovaní dreva v lesnom poraste, nebolo to niekde na ceste mimo
lesného porastu.

Svedok N. I. uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či tam bol, alebo nebol žalobca, pretože tam bolo
možno 50 ľudí a to si on nemôže pamätať. Keď tak si všetko zapisovali do služobných denníkov a tam
budú tie záznamy. Každý pracovník lesov má služobný denník, kde sa zapisujú rôzne skutočnosti, aj tieto

priestupky. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či tam boli ľudia samostatne, alebo organizovane, bola
tam skupina osôb, ale niektorí boli samostatne, niektorí nie. Ďalej sa svedok nevedel vyjadriť k tomu, čiúsilie žalobcu viedlo k blokácii ťažby a vývozu dreva v Tichej a Kôprovej doline v dňoch 11-26.04.2007,
pretože vždy tam nebol a mal iné povinnosti. Svedok ďalej uviedol, že vie, že vtedy tam bol vydaný
zákaz vstupu osobám, do toho lesa, niektorí to rešpektovali, niektorí to nerešpektovali a ohrozovali životy

svoje a pracovníkov, čo tam v lese pracovali. Niekedy svedok osobne kontroloval osoby, ktoré sa tam
pohybovali. Uvedenému vyplývalo z postavenia člena lesnej stráže, ktorý to je oprávnený kontrolovať.

Žalobca k žalobe pripojil zoznam - informáciu, ktorá bola uverejnená na internetovej stránke
www.lesytanap.sk dňa 02.05.2007 z ktorej súd zistil, že žalobca, ako fyzická
osoba bol uverejnený ako dlžník voči ŠL TANAP-u za škody spôsobené blokovaním prác v Tichej a

Kôprovej doline v dňoch 11.04.2007 až 26.04.2007 a má dlh vo výške 51.396,- Sk.

Žalovaný k žalobe pripojil rozhodnutie Obvodného lesného úradu Poprad zo dňa 05.04.2007, z ktorého
súd zistil, že Obvodný lesný úrad Poprad uložil žalovanému vykonať ochranné opatrenie podľa §
28 ods.1 písm. i/ Zákona o lesoch na zníženie rizika premnoženia podkôrneho hmyzu v roku 2007
na lesných pozemkoch, ochranný obvod Podbanské, a to spravovaním kalamity drobnej hmoty do
30.04.2007, vyčistiť prieseky, vyhľadávanie, odstraňovanie napadnutých stromov z okrajov porastov a

zvnútra porastov, inštalovanie lapačov a naletené stromy z porastov podľa možnosti odviesť, asanovať
odkôrnením na lesných skladoch.

Z listu zo dňa 10.04.2007 od Obvodného lesného úradu Poprad súd zistil, že bol daný zákaz využívania
lesov verejnosťou od 11.04.2007 do 31.07.2007 na lesné pozemky Podbanské, Národná prírodná
rezervácia Tichá a Kôprová dolina v obhospodarovaní ŠL TANAP-u s tým, že žalovaný mal označiť

dotknutú časť lesa tabuľami v miestach, kde do daného územia vchádzajú lesné cesty a turistické
chodníky.

Z kúpnej zmluvy č. 28/2007, ktorá je pripojená k spisu súd zistil, že bola uzatvorená medzi žalovaným,
ako predávajúcim a spoločnosťou KT SERVIS, s.r.o. Banská Bystrica, ako kupujúcim na základe
objednávky kupujúceho zo dňa 02.04.2007, kde sa žalovaný zaviazal predať a kupujúci kúpiť drevnú

hmotu na ochrannom obvode Podbanské a zároveň z protokolu o odovzdaní pracoviska, príloha č. 3 k
Zmluve č. 28/2007 bodu i/ bolo zistené, že sa predávajúci, t.j. žalovaný zaviazal zabezpečiť nerušený
výkon práv vyplývajúcich z kúpnej zmluvy a v prípade, že tretie osoby znemožnia prístup k predmetu
zmluvyakupujúcemuvznikneškodazaviazalsažalovanýtútonahradiťvovýškepreukázanýchnákladov
za prestoje.

Zo zmluvy č. 27/2007 súd zistil, že žalovaný ako predávajúci sa zaviazal predať spoločnosti NCK, s.r.o.
Šrobárova 19, 080 01 Prešov drevnú hmotu a zároveň v zmysle prílohy č. 3 k danej zmluve z bodu i/
vyplýva tiež záväzok za vzniknutú škodu kupujúcemu vo výške preukázaných nákladov za prestoje v
prípade znemožnenia kupujúcemu prístupu k predmetu zmluvy tretími osobami.

Žalovaný pripojil do spisu aj faktúru č. 2730100026 z ktorej súd zistil, že na strane dodávateľa

vystupovala spoločnosť KT Servis, s.r.o. Partizánska 149, Banská Bystrica, PSČ: 974 04 a na strane
odberateľa Štátne lesy Tatranského národného parku. Uvedená faktúra bola vystavená dňa 02.05.2007
s dátumom splatnosti 16.05.2007, ktorou dodávateľ vyfakturoval žalovanému prestoje spôsobené
bránením výkonu prác pri spracovaní kalamity v celkovej výške 1.071.286,- Sk, spolu s DPH.

Z faktúry, č. 2730100021 súd zistil, že uvedenú faktúru vystavil ako dodávateľ spoločnosť KT Servis,

s.r.o. Partizánska 149, Banská Bystrica, PSČ: 974 04 odberateľovi - žalovanému dňa 23.04.2007 s
dátumom dodania tovaru služby 22.04.2007. Uvedená faktúra má dátum splatnosti 7.05.2007. Touto
faktúrou vyfakturoval dodávateľ žalovanému prestoje spôsobené bránením výkonu prác pri spracovaní
kalamity v celkovej výške 395.342,- Sk spolu s DPH.

Z výzvy žalovaného na zaplatenie náhrady škody zo dňa 07.05.2007 súd zistil, že žalovaný adresoval

uvedenúvýzvužalobcovi,kdežiadalonáhraduškodyvovýške51.396,-Skvzhľadomktomu,žežalobcasa pohyboval v lokalite Tichá a Kôprová dolina, fyzicky bránil pracovníkom spracúvajúcim kalamitné
drevo v ich práci, v dôsledku čoho museli byť práce zastavené, aby nedošlo k poškodeniu jeho zdravia,
alebo iným újmám a tým, že bránil vo výkone prác vznikla žalovanému škoda vo výške 51.396,- Sk

za neuskutočnené a zazmluvnené výkony. Žalovaný teda žiadal žalobcu poukázať uvedenú škodu vo
výške 51.396,- Sk v termíne do 15 dní odo dňa doručenia tohto listu na účet žalovaného, resp. aby im
žalobca oznámil v tej istej lehote, akým spôsobom mieni škodu zaplatiť s tým, že v opačnom prípade sa
žalovaný bude domáhať svojho práva súdnou cestou.

Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný uhradil spoločnosti NCK sumu 459.697,- Sk

dňa 29.05.2007, spoločnosti KT Servis sumu 395.242,- Sk dňa 09.05.2007 a sumu 1.071.286,- Sk
spoločnosti KT Servis dňa 09.05.2007.

Podľa§11Občianskehozákonníka fyzickáosobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäochranu
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa ustanovenia § 13 ods.l Občianskeho zákonníka - fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej újmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 13 ods.3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná. Súd mal
v konaní za preukázané, že žalovaný, ako fyzická osoba bol uverejnený, ako dlžník voči žalovanému za
škody spôsobené blokovaním prác v Tichej a Kôprovej doline v dňoch 11.04.2007 až 26.04.2007 s tým,

že má dlh vo výške 51.396,- Sk. Uvedená skutočnosť v konaní nebola medzi účastníkmi konania sporná
a uvedenú skutočnosť žalobca súdu preukázal výpisom z internetovej stránky žalovaného. Uvedená
informácia bola uverejnená na internetovej stránke www.lesytanap.sk dňa
02.05.2007.

V priebehu konania žalobca zobral čiastočne žalobu späť vo výroku, ktorým pôvodne žiadal, aby

žalovaný bol povinný odstrániť zo svojej internetovej stránky meno žalobcu z dokumentu označeného
ako dlžníci, ktorý je vyššie uvedený, za škody spôsobené blokovaním prác s odôvodnením, že po podaní
žaloby žalovaný odstránil zo svojej internetovej stránky daný dokument; preto súd v tejto konanie podľa
§ 96 O.s.p. so súhlasom žalovaného zastavil.

V konaní nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalobca sa v dňoch 11.04.2007 až 24.04.2007 nachádzal

asi trikrát v Kôprovej a Tichej doline a taktiež nebola sporná tá skutočnosť, že v uvedené dni sa
mala vykonať ťažba dreva. Z pripojených listinných dôkazov mal súd však jednoznačne preukázané,
že žalovaný v konaní listinnými dôkazmi, ktoré pripojil do spisu nepreukázal dôkaz pravdy, a teda,
že žiadnym spôsobom nepreukázal súdu, že bol oprávnený na svojej internetovej stránke zverejniť v
zozname dlžníkov meno, priezvisko žalobcu, ako aj sumu, ktorú žalobca údajne dlhuje žalovanému,

vzhľadom k tomu, že žalovaný nemá žiaden exekučný titul pre vymáhanie danej škody. Naviac žalovaný
nepreukázal súdu tú skutočnosť, že žalobca svojím konaním spôsobil žalovanému škodu, a teda
nepreukázal žalobcovi vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalobcu,
ako výšku spôsobenej škody. Z pripojených listinných dôkazov, ako aj výpovedí vypočutých svedkov
nevyplýva zodpovednosť žalobcu za škodu. Žalobca v konaní tvrdil, že bránil vo vývoze drevnej hmotykamiónom tým, že tam stál alebo sedel na ceste, nie aktívne, pričom ťažba sa vykonávala ďalej a
kamióny odchádzali plné a vracali sa späť prázdne.

Pokiaľ žalovaný doložil do spisu fotodokumentáciu, z tejto dokumentácie podľa názoru súdu neboli

zistené žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali, že škodu zapríčinil žalobca. V konaní nebolo ani
preukázané, že by sa žalovaný domáhal náhrady škody voči žalobcovi vedením súdneho konania.
V konaní nebolo preukázané ani protiprávne konanie žalobcu voči žalovanému, ako ani vznik škody
za ktorú by zodpovedal žalobca svojim konaním. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom podľa názoru
súdu žalovaný nebol oprávnený uverejniť meno, priezvisko žalobcu, ako aj výšku sumy na zozname

dlžníkov na svojej internetovej stránke, ktorá je prístupná širokej verejnosti. Týmto spôsobom v podstate
žalovaný podrobil žalobcu verejnej kritike ako dlžníka a neplatiča. Súd mal vykonaným dokazovaním za
preukázané, že uvedené zasiahlo do práva na ochranu osobnosti žalobcu, do jeho cti i dôstojnosti, ako i
súkromia a žalobca nemal inú možnosť, ako domáhať sa svojho práva podanou žalobou. Text žalovaný
uverejnil na svojej internetovej stránke a ponechal ho na uvedenej stránke od 02.05.2007 do polovice
r.2011, preto súd považoval za adekvátnu lehotu na ponechanie ospravedlnenia na internetovej stránke

dobu 1 roka, tak ako to žiadal žalobca.

Tvrdenia žalovaného v tom smere, že aj iné spoločnosti uverejňujú na svojich internetových stránkach
zoznamy dlžníkov súd považoval za právne irelevantné a účelové, nevzťahujúce sa na konanie
žalovaného v tomto konkrétnom prípade.

Vkonanímalsúdpreukázané,žežalobcovinebolauloženážiadnapovinnosťzaplatiťžalovanémuškodu

a ani neexistuje žiadne kvalifikované rozhodnutie príslušného orgánu o tom, žeby bolo možné žalobcu
označiť za dlžníka, alebo že by bol osobou, ktorá takúto škodu spôsobila a v takej výške. Ak bol žalovaný
takéhoto názoru, nič mu nebránilo v tom, aby sa svojho práva domáhal voči žalobcovi, titulom náhrady
škody,čovšakžalovanýneučinil.Žalovanýnemalžiadneprávožalobcuoznačiťzadlžníkabezexistencie
exekučného titulu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods.3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).