Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/108/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709205227
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1709205227.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v

právnej veci navrhovateľov: 1/ S. I., bytom: Y. XX, G., 2/ Ľ. I., bytom: Y. XX, G., navrhovatelia v 1. a v
2. rade zastúpení Z.. Ľ. N., M., so sídlom: Š. J.. X, G., proti odporcom: 1/ V. V., bytom: U. XX, N. A., 2/
Ľ. V., bytom: U. XX, N. A., odporcovia v 1. a v 2. rade zastúpení Z.. V. H., M., so sídlom: V.É. J.. X, K.,
o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateliav1.av2.radesúpovinníodporcomv1.av2.radezaplatiťnáhradutrovkonaniaanáhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 1.933,16 eur na účet právneho zástupcu odporcov Z.. V. H., M., a
to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 06.07.2009 sa navrhovatelia domáhajú určenia, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkminehnuteľností,nachádzajúcichsavkatastrálnomúzemíI.,obecI.,okresK.atopozemok
parc.č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 43 m2, pozemku parc.č. XXX/X,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 43 m2, pozemku parc.č. XXX/X, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 25 m2, pozemku parc.č. XXX/X, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 25 m2, a rodinného domu, súp.č. XXX postavený na parcele č. XXX/X, a
rodinného domu súp.č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X vedené na Správe katastra K. a to na LV
č. XXX a súčasne náhrady trov konania.

Svoj návrh na začatie konania navrhovatelia odôvodnili tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli do
svojho bezpodielového vlastníctva na základe kúpnej zmluvy povolenej pod číslom I. - XXXX/XXXX a I.
- XXX/XXXX. V súčasnosti sú nehnuteľnosti evidované na správe katastra K. na liste vlastníctva č. XXX.

Navrhovatelia v rámci návrhu uviedli, že odporcovia na základe ústnej dohody im v roku 2004 požičali
peniaze vo výške 300.000 Sk t. j. 9.958,- eura s tým, že im ich vrátia z predaja bytu a to po ukončení
konania, ktoré sa vedie na Okresnom súde G. X pod sp.zn. XXC XXX/XXXX. Navrhovateľ v 1. rade
uviedol, že predmetný byt vlastní vo výlučnom vlastníctve. Nehnuteľnosť sa nachádza v katastrálnom

území K., obec K., okres G. X a je to konkrétne byt č. XX, na 8. poschodí bytového domu, so súpisným
číslom XXXX, na Y.F. W. Č.. XX I. G., na pozemku parc.č. XXXX, vedená na Správe katastra G. na LV
č. XXXX.

Za odplatu si odporcovia dovtedy mohli užívať (tiež na základe vzájomnej ústnej dohody) nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území I., avšak len dom so súp.č. XXX, postavený na parc.č. XXX/Xa pozemok parc.č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 43 m2, vedené na
LV č. XXX.

Navrhovatelia v rámci návrhu poukázali na to, že až teraz v tomto roku t.j. v roku 2009 zistili, že nie sú

spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie I..

Navrhovatelia uviedli, že nie je pravdou, že by mali v úmysle previesť predmetné nehnuteľnosti na
odporcov, avšak uzavreli s nimi kúpnu zmluvu. Úmyslom navrhovateľa však bolo zabezpečiť pôžičku,
ktorú si zobrali od odporcov v sume 300.000,- Sk t. j. 9.958,- eura a to zriadením záložného práva
na nehnuteľnosti v prospech odporcov. Za týmto účelom bol vypracovaný aj znalecký posudok, ktorým

sa určila všeobecná hodnota nehnuteľností na účely vypracovania záložnej zmluvy. Vypracovaním
znaleckého posudku a záložnej zmluvy bol poverený F.. P.D. H.. Dňa 25.06.2004 malo dôjsť k podpisu
záložnej zmluvy, na účely čoho sa navrhovatelia dostavili spolu s odporcami na notársky úrad, kde im
bola predložená zmluva na podpis. Keďže navrhovatelia mali s odporcami dobré vzťahy, považovali
ich za priateľov a dôveryhodné osoby, nepokladali za nutné si zmluvu prečítať a podpísali ju bez
toho, aby vedeli, o aký druh zmluvy nikde, pričom predpokladali, že podpisujú záložnú zmluvu na

účely zabezpečenie uvedenej pôžičky. Odporca v 1. rade osobne navrhovateľa v 1. rade ubezpečil, že
zmluvaslúživýlučnenazabezpečeniepeňažnéhozáväzku,aženebudenikdypredmetomkatastrálneho
konania a že po splatení pôžičky bude zničená.

Až neskôr, v roku 2009 sa navrhovatelia dozvedeli, že s odporcami podpísali kúpnu zmluvu, na základe
ktorej došlo k prevodu nehnuteľností patriacich navrhovateľom, a títo už nie sú ich vlastníkmi.

Rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie odporcov o zaplatení kúpnej ceny za nehnuteľnosti v sume 800.000
Sk t.j. 26.555,14 EUR v hotovosti pri podpise zmluvy, nakoľko k uvedenému nikdy neprišlo. Jediné
peniaze, ktoré boli navrhovateľom vyplatené boli z titulu pôžičky a išlo o sumu 300.000,- Sk t. j. 9.958,-
eura.

Navrhovatelia majú za to, že o údajnom odovzdaní peňazí nepredložili odporcovia žiaden dôkaz, okrem

znenia článku III. kúpnej zmluvy, kde je uvedené, že kúpna cena bola kupujúcimi zaplatená predávajúcim
pri podpise tejto zmluvy, čo predávajúci potvrdzujú svojimi podpismi. Ako bolo už vyššie uvedené,
navrhovatelia si zmluvu neprečítali, a preto nevedeli o tomto ustanovení zmluvy.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovatelia mali v úmysle uzavrieť záložnú zmluvu v prospech
odporcov na účely zabezpečenia pôžičky, v tomto smere boli aj viac krát odporcami ubezpečení a v

tomto presvedčení zmluvu aj podpisovali. Preto nie je možné považovať ich prejav vôle za určitý a
zrozumiteľný, nakoľko ich úmysel bol celkom odlišný, o čom odporcovia vedeli a aj napriek tomu konali
v rozpore s dohodnutými podmienkami. Na základe uvedeného je predmetný právny úkon neplatný, a
preto majú navrhovatelia za to, že ich návrh na začatie konania je dôvodný.

Odporcovia sa k návrhu a k prílohám písomne vyjadrili, a navrhli aby súd návrh na začatie konania v

celom rozsahu zamietol a súčasne priznal odporcom náhradu trov konania a náhradu trov právneho
zastúpenia.

Odporcovia v rámci svojho vyjadrenia uviedli, že kúpna zmluva vyhotovená dňa 22.06.2004 bola
podpísaná účastníkmi na notárskom úrade v Pezinku dňa 25.06.2004 a bola uzavretá platne v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka t. j. ustanovenia § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Kúpna zmluva ako právny úkon obsahovala v čase jej uzavretia všetky podstatné náležitosti, ktoré
k takémuto právnemu úkonu predpisujú platné zákony na území Slovenskej republiky a to dohodu
zmluvných strán o predmete kúpy a o kúpnej cene. Zároveň boli dohodnuté okrem podstatných
náležitostí zmluvy aj vedľajšie dojednania. V čase uzavretia tejto zmluvy neboli medzi účastníkmi sporné
ani predmet kúpnej zmluvy ani výška a spôsob zaplatenia kúpnej ceny stanovený dohodou. Odporcovia

taktiež uviedli, že v čase uzavretia zmluvy nebol spor o tom, či bola zaplatená kúpna cena zo strany
kupujúcich alebo nie. Dohodnutá kúpna cena vo výške 800.000 Sk t.j. 26.555,14 EUR bola kupujúcimi
zaplatená v prospech predávajúcich pri podpise tejto kúpnej zmluvy, čo predávajúci - navrhovatelia
potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi, ktorých pravosť bola overená notárom.

Bolo preto prekvapením pre odporcov, keď obdržali žalobu o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, kde navrhovatelia uvádzajú samé klamstvá.Pokiaľ by mali navrhovatelia za to, že ide v predmetnej veci o tzv. omyl vo vôli v danom prípade by
išlo teda o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, pričom navrhovatelia sa v trojročnej premlčacej lehote
nedovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu a týmto odporcovia vznášajú námietku z premlčania.

Odporcovia taktiež poukázali na to, že skutkový stav popísaný navrhovateľmi v žalobe je vymyslený a
nezodpovedá skutočnosti.

Na základe vyššie uvedeného žiadajú odporcovia návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietnuť
a priznať odporcom náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - návrhom vo veci samej, kúpnou zmluvou medzi
navrhovateľmi a odporcami, výsluchom navrhovateľov, výsluchom odporcov, výsluchom svedkov: F.. P.

H., S.Á. N., S. I., I. I., ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľmi ako predávajúcimi a odporcami ako kupujúcimi, ktorej
vklad bol povolený na H. Ú. I. G., Správa katastra K., pod č. I. - XXXX/XXXX dňa 23.11.2004 súd
zistil, že v článku I. je uvedené, že predávajúci sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX, katastrálne územie I. a to pozemky parc.č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a

nádvoria, o výmere 43 m2, parc.č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere
43 m2, parc.č. XXX/X druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 25 m2, parc.č. XXX/
X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 25 m2, a stavby rodinný dom súpisné č.
XXX, postavený na parcele č. XXX/X, a rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X.
Uvedené nehnuteľnosti sú podrobne popísané v znaleckom posudku č. XXX/XXXX znalca F.. P. H. zo

dňa21.06.2004,akorodinnýdom,drobnéstavby,vonkajšieúpravy,pozemky.Cenatýchtonehnuteľností
podľa vyššie uvedeného posudku je 286.580 Sk.

Z článku II. citovanej kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci na základe tejto zmluvy predáva
nehnuteľnosti popísané v článku I. tejto zmluvy a kupujúci ich kupujú do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov za dohodnutú kúpnu cenu 800.000 Sk.

Z článku III. citovanej kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola kupujúcimi zaplatená predávajúcim
pri podpise tejto zmluvy, čo potvrdzujú predávajúci svojimi podpismi na tejto zmluve.

Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 15.06.2009 súd zistil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
katastrálne územie I., obec I., okres K. a to konkrétne parc.č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 43 m2, parc.č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere

43 m2, parc.č. XXX/X druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 25 m2, parc.č. XXX/X,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 25 m2, a stavby rodinný dom súpisné č. XXX,
postavený na parcele č. XXX/X, a rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X, sú
evidovaní odporcovia v 1. a 2. rade.

Z výsluchu svedka F.. P. H. súd zistil, že účastníci za ním prišli s tým, že chcú vyhotoviť kúpnu zmluvu

spolu s návrhom na vklad a spolu so znaleckým posudkom a to od piatku do pondelka. Svedok v konaní
pred súdom uviedol, že dôvodom vypracovania znaleckého posudku bol prevod nehnuteľností. Svedok
ďalej uviedol, že zadávateľom vypracovania kúpnej zmluvy bol pán I. - navrhovateľ v 1. rade, pričom
znalecký posudok bol vyhotovený za účelom uzavretia kúpnej zmluvy. Na otázku, či im svedok povedal,
že predmetnú kúpnu zmluvu dajú do depozitu a následne po splnení sa roztrhá svedok uviedol, že

nie je to pravda, svedok im vysvetlil, že podpisujú kúpnu zmluvu a aké sú jej náležitosti, čo je preto
potrebné a vôbec nehovorili o tom, že by mala ísť do depozitu a následne sa roztrhať. Vysvetľoval im
účel kúpnej zmluvy, pričom najprv im dal návrh kúpnej zmluvy, aby si to skontrolovali a až potom došlo
k samotnému podpisu kúpnej zmluvy. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa aby svedok uviedol,
či má vedomosť o tom, kedy bol podaný návrh na vklad svedok uviedol, že toto si nepamätá, pričom

stretol účastníkov a povedali mu, že už je to zavkladované, avšak nevie, či stretol iba jedného z nich
alebo oboch. Na otázku, či svedok mal vedomosť o tom, že predmetný znalecký posudok a zmluva mali
slúžiť iba na zabezpečenie pohľadávky svedok uviedol, že nie o tomto nevedel. Ďalej uviedol, že kebyuvedený znalecký posudok mal slúžiť iba na zabezpečenie pohľadávky, respektíve na účely záložného
práva, bolo by to uvedené v účele znaleckého posudku.

Z výsluchu svedkyne S. N. súd zistil, že sama si od odporcov požičala sumu 600.000 Sk, pričom za

mesiac im mali vrátiť sumu 650.000 Sk a toto im aj vrátili. Taktiež si od odporcov požičali sumu 120.000
Sk, za účelom kúpy vinohradu, ale vinohrad mal v tom čase hodnotu 350.000 Sk, pričom odporcovia
chceli uzavrieť kúpnu zmluvu na vinohrad, avšak oni toto odmietli. Na základe tohto si svedkyňa zobrala
hypotekárny úver a vrátili odporcom sumu 125.000,- Sk. Keď sa dopočula o tom, čo navrhovateľ urobil,
bola sklamaná, pretože navrhovateľ stále hovoril o tom, že táto zmluva zostane v depozite, kvôli tomu

bolaajmedziňouanavrhovateľmiuzavretádarovaciazmluvanapredmetnénehnuteľnosti,avšakpotom
navrhovateľ aj odporca za ňou prišli s tým, že jej povedali, že oni si veria, tak v priebehu šesťdesiatdňovej
lehoty zobrali tento návrh z katastra späť. Svedkyňa ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by
navrhovateľ chcel previesť rodinný dom na odporcov, nakoľko bol rád, že si tento dom kúpili, pričom
keď ho kúpili odporca mu hovoril, že má dlhy, neviem či to bolo 200.000,- Sk alebo 300.000,- Sk, na
základe čoho spísali aj túto zmluvu, pričom navrhovateľ mal stále za to, že táto kúpna zmluva bude v

depozite, avšak nechal sa dostať. Podľa jej názoru táto kúpna zmluva bola spísaná na základe dlžoby,
ktorú mal voči odporcovi, a na základe toho založil dom. Podľa svedkyne uvedená kúpna zmluva iba
zabezpečovala pohľadávku, nakoľko boli za ňou obaja s tým, že išli potom spolu na kataster a zrušili
darovaciu zmluvu a obaja ju ubezpečili, že uvedené sa nebude používať a zmluva bude uložená do
depozitu u pána H.. Svedkyňa taktiež uviedla, že nebola prítomná pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy

dozvedela sa to sprostredkovane od svojho brata, však má vedomosť o tom, že odporcovia požičiavali
ľuďom peniaze.

Z výsluchu svedkyne S. I. súd zistil, že jej nebohý manžel uzavrel s odporcami zmluvu s tým, že odporca
mu požičal 100.000,- Sk a teraz odporcovia chcú polovicu ich domu. Od navrhovateľa chcú celý dom za
300.000,- Sk. Svedkyňa ďalej uviedla, že o tomto spore sa dozvedela v rámci rodiny, nakoľko sa stále

navštevujú, nemajú pred sebou tajnosti. Svedkyňa uviedla, že vie, že mali navrhovatelia založiť polovicu
domu za pôžičku, avšak má vedomosť aj o tom, že navrhovateľ chcel túto pôžičku vrátiť odporcovi, oni ju
však nechceli prijať. Myslí si, že to bolo z dôvodu, že chceli celý dom, pretože sa im to málilo. Podľa nej,
uvedená kúpna zmluva mala slúžiť na zabezpečenie dlhu. Svedkyňa ďalej uviedla, že nebola prítomná
pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy.

Z výsluchu svedka I. I. súd zistil, že navrhovateľ je jeho strýko, s ktorým sú v kontakte, a preto vie o
danom o predmete sporu. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by navrhovatelia chceli predať
dom, avšak vie, že navrhovateľ bol dlžný odporcom sumu 10.000,- euro, ktorú si navrhovateľ postupne
od odporcu požičiaval, pričom bola uzavretá zmluva v rámci, ktorej bola určená časť domu a slúžila na
to, aby navrhovateľ vrátil peniaze odporcovi. Navrhovateľ ich chcel vrátiť po odpredaji bytu v G.. Podľa

neho mala predmetná zmluva slúžiť na krytie dlhu medzi účastníkmi. Svedok ďalej uviedol, že nebol
prítomný pri vyhotovení ani podpisovaní kúpnej zmluvy. Svedok taktiež v konaní pred súdom uviedol,
že s odporcami majú spor, nakoľko nebohý otec si od neho požičal sumu 100.000,- Sk, pričom polovicu
domu teraz vlastní odporca a už nechce 100.000,- Sk, ale polovicu domu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi účastníkmi za nesporné, že účastníci konania

uzavreli kúpnu zmluvu vzťahujúcu sa k nehnuteľnostiam katastrálne územie I., obec I., okres K. a to
konkrétne parc.č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 43 m2, parc.č. XXX/
X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 43 m2, parc.č. XXX/X druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 25 m2, parc.č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 25 m2, a stavby rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X, a

rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X, ktorej vklad bol povolený katastrálnym
úradom v G., správou katastra K. dňa 23.11.2004 pod číslom I. - XXXX/XXXX.

Z predmetnej kúpnej zmluvy konkrétne z článku II. a z článku III. vyplýva, že „..predávajúci na základe
tejto kúpnej zmluvy predáva nehnuteľnosti popísané v článku I. a kupujúci ich kúpujú do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za dohodnutú kúpnu cenu 800.000,- Sk. Kúpna cena bola kupujúcimizaplatená predávajúcim pri podpise tejto zmluvy čo predávajúci potvrdzujú svojimi podpismi na tejto
zmluve...“

Uvedené skutočnosti, ohľadom zaplatenia kúpnej ceny zostali medzi účastníkmi sporné v priebehu

celého súdneho konania. Ohľadom týchto skutočností súd dokazovanie nevykonával, nakoľko zistenie
týchtoskutočnostíbynemalovplyvnavýsledoktohtosporu.Súdpretomôževdanejveciibakonštatovať,
že zaplatenie kúpnej ceny vo výške 800.000,- Sk 26.555,14 eur zostalo medzi účastníkmi sporné, avšak
ide o obligačno-právne (nie vecno-právne) dôsledky uzavretia kúpnej zmluvy.

Zisteným skutkovým stavom mal súd ďalej za preukázané, že ako vlastníci nehnuteľností evidovaných

na LV č. XXX sú v súčasnosti zapísaní odporcovia v 1. a 2. rade.

Medzi účastníkmi zostalo sporné nedostatok vážnosti vôle uzavrieť kúpnu zmluvu zo strany
navrhovateľov, nakoľko títo mali zato, že uzatvárajú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k
predmetným nehnuteľnostiam respektíve, že uvedenou zmluvou iba zabezpečujú pôžičku poskytnutú
im od odporcov vo výške 300.000,- Sk t. j. 9.958,- eura, pričom odporcovia uviedli, že od počiatku chceli
predmetné nehnuteľnosti kúpiť, a za týmto účelom uzavreli aj predmetnú kúpnu zmluvu.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom
prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovatelia vo svojom návrhu
boli povinní v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy,
ktorých sa dovolávajú a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.

Odporcom bolo uložené sa k veci písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu
uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvolávajú.

Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Súd v danom prípade, má za to, že nejde o neplatnosť právneho úkonu pre omyl v zmysle ust. § 49a
Občianskeho zákonníka, tak ako tvrdili odporcovia.

Podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka právne úkony, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny

úkon určený tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatný.

Omyl, ktorý je kvalifikovaný ako špeciálna vada vôle vo vzťahu k ustanoveniu § 37 spočíva v tom, že
konajúcimalnesprávnu,respektívenedostatočnúpredstavuoprávnychúčinkochprávnehoúkonu.Omyl
vo vôli je právne významným, t.j. má za následok neplatnosť právneho úkonu iba vtedy, pokiaľ právny

úkon urobila konajúca osoba v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnený právny
úkon rozhodujúca (podstatná) a bez nej by k právnemu úkonu, aký je uzatvorený, nedošlo, a osobám,
ktorej bol uskutočnený právny úkon určený, tento omyl buď vyvolala, alebo ho síce nevyvolala, avšak
o omyle v dobe uskutočnenia právneho úkonu vedela, či musela vedieť, a napriek tomu druhú stranu
na omyl neupozornila.V danom prípade však nešlo o omyl, a to z dôvodu, že odporcovia v konaní pred súdom deklarovali, že
mali od počiatku úmysel a vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti. V danom prípade,
možno uvedené kvalifikovať ako nedostatok vážnosti vôle, respektíve pochybnosť o vážnosti vôle zo

strany navrhovateľov, ako jednej z náležitosti právneho úkonu - uzavrieť kúpnu zmluvu, nakoľko títo v
konaní pred súdom deklarovali, že nemali v úmysle ( t.j. vôľu) uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu.

Súd má za to, že v ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú stanovené niektoré základné
náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa, a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa citovaného
ustanovenia musí byť právny úkon urobený a) slobodne, b) vážne, c) určito, d) zrozumiteľne. Pokiaľ

tomu tak nie je a právny úkon niektorú z týchto zákonných náležitostí nespĺňa, právny úkon síce vznikol
a existuje, avšak je neplatný. Vo všetkých týchto prípadoch ide o absolútnu neplatnosť.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že je zároveň stanovená vo verejnom
záujme priamo zo zákona, a to od počiatku (ex tunc), a taktiež aj bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti
niektodovolal.Pretoprávneúčinkyt.j.subjektívneobčianskeprávaaobčianskoprávnepovinnostiztakto
absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú ( súdny výrok určujúci absolútnu neplatnosť právneho

úkonu preto nie je potrebný). Pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona
(ex lege), a v žiadnom prípade na základe chovania účastníka občianskoprávnych vzťahov, nemôže byť
tento dôsledok t.j. absolútna neplatnosť, odvrátený ani s poukazom na princíp dobrých mravov.

Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu s ohľadom už na vyššie uvedený verejný -
všeobecný záujem aj bez návrhu, t.z. z úradnej povinnosti. To však platí vzhľadom k pojednávacej

zásade, ktorá ovláda občianske súdne konanie (§ 101 ods. 1 O.s.p.), iba za predpokladu, že skutočnosti,
ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, vyjdu v konaní najavo. Platná právna
úprava nestanovuje žiadne časové obmedzenie do kedy je treba k vade právneho úkonu prihliadať. Je
tomu tak preto, že z takéhoto právneho úkonu nevznikne žiadne právo, a teda ani právo, ktoré by sa
mohlo v danom prípade premlčať. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné podľa právneho

stavu spätne zhojiť ani dodatočných schválením ( tzv. ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle
(tzv. konvalidáciou).

Pokiaľ ide o samotnú vôľu, je potrebné uviesť, že právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) vtedy,
pokiaľ je podľa objektívnych okolností konkrétneho prípadu zrejmé, že konajúci nechcel svojim prejavom
vôle spôsobiť právne následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú.

V niektorých prípadoch bude nedostatok vážnosti prejavu vôle konajúceho vzhľadom k objektívnym
okolnostiam, za ktorých k prejavu vôle došlo, všeobecne zrejmá (napríklad prejav vôle urobený pri hre,
na javisku, zo žartu, atď). Takto urobený prejav vôle je absolútne neplatným.

V niektorých prípadoch však môžu o neplatnosti pojmu vôle vzniknúť pochybnosti. Bude tomu tak tam,
kde nedostatok vážnosti prejavu vôle druhej strane s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu nebola

zrejmá (napríklad žartu zo strany konajúceho došlo za takých okolností, že druhá strana nepochopila
a ani objektívne dobre pochopiť nemohla, že ide o žart ). Uvedené však vždy treba posúdiť podľa
okolností a povahy konkrétneho prípadu a taktiež v záujme ochrany právnej istoty občianskoprávnych
vzťahov, a hlavne ochrany dobrej viery druhej osoby, je potrebné považovať právny úkon za platný a
pochybnosti o žarte je treba pripísať na ťarchu toho, kto tieto pochybnosti za tejto situácie vyvolal. Je

preto možno konštatovať, že pokiaľ by druhej strane so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, t.j.
objektívne posudzované, nebolo a nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle konajúceho nie je vážny, je treba
v záujme ochrany dobrej viery tejto druhej strany považovať uskutočnený prejav za platný právny úkon
s príslušnými právnymi následkami, a to napriek tomu, že vôľa konajúceho ako základ právneho úkonu
chýba. Toto takzvané poňatie prejavu vôle - na rozdiel od takzvaného poňatia teórie vôle - zodpovedá

požiadavkámistotysúkromnoprávnychvzťahovaochranydôveryjehosubjektovakodefiničnýchznakov
súkromného práva a právneho štátu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. XX U.).

V danom prípade sa súd zaoberal kúpnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi ako právnym úkonom.

Navrhovatelia mali za to, že uzavretou kúpnou zmluvou iba zastierali právny úklon, a to zmluvu o
zabezpečovacom prevode práva vzťahujúcu sa k predmetným nehnuteľnostiam.Podľa § 41a ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ak neplatný právny úkon má náležitosti
iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje
vôľu konajúcej osoby.

Podľa § 41a ods.2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ak právnym úkonom má byť zastretý iný
právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.
Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za
nezastretý.

Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka).

Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv.
simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. dissimulovaný právny úkon), je
simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento
úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon
zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol

sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho
zákonníka).

Na základe zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej boli vyššie špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území I., obec I., okres K., pričom navrhovatelia mali za to, že uzatvárajú zmluvu o zabezpečovacom

prevode práva, za zabezpečenie pôžičky poskytnutej im od odporcom, avšak odporcovia mali od
počiatku záujem (vôľu) uzavrieť kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti. Inak povedané odporcovia
nemali záujem a teda nechceli uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva vzťahujúcu sa k
pôžičke účastníkov na vyššie uvedené nehnuteľnosti ( uvedené skutočnosti odporcovia deklarovali
v konaní pred súdom ) a z týchto dôvodov nebolo možné predmetnú kúpnu zmluvu vyhodnotiť

ako simulovaný právny úkon t.j. ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Uzavretie kúpnej
zmluvy nebol v danom prípade simulovaný právny úkon, nakoľko od počiatku absentovala vôľa
všetkých účastníkov právneho úkonu uskutočniť práve zastieraný právny úkon t.j. uzavrieť zmluvu o
zabezpečovacom prevode práva, odhliadnuc od splnenia všetkých ďalších zákonom požadovaných
náležitostí pre platnosť tohto zastieraného právneho úkonu.

Na základe uvedeného súd predmetnú kúpnu zmluvu preskúmal z hľadiska náležitosti právneho úkonu
ako takého za použitia výkladových pravidiel.

Podľa § 35 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,
ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá súdu aby za použitia zákonných
výkladovýchpravidielinterpretovalprávnyúkon,dopadáajnasituáciukedyvýkladtohtoprávnehoúkonu
účastníkov je v priebehu konania vzájomne odlišný.

Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť najprv vykladané prostriedkami
gramatickými ( z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov ), logickými, ( z hľadiska

vzájomnej nadväznosti použitých pojmov ), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre
celého právneho úkonu ). Okrem toho súd na základe uskutočneného dokazovania posúdi, aká
bola skutočná vôľa strán v okamžiku uzatvárania zmluvy, pričom podmienkou pre prihliadnutie k vôli
účastníkov je to, aby nebola v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu.

Obsah právneho úkonu možno vykladať podľa vôle toho, kto ho uskutočnil, iba za predpokladu, že

prezentovaná vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, uskutočneným v písomnej forme. Výkladom
podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné už uskutočnený prejav vôle doplňovať, meniť
či dokonca nahradzovať.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci vyhľadali F.. P. H., ktorý mal pre nich
pripraviť kúpnu zmluvu spolu s návrhom na vklad a spolu so znaleckým posudkom. Svedok - F.. P. H. v
konaní pred súdom uviedol, že dôvodom vypracovania znaleckého posudku bol prevod nehnuteľností,

pričom nemal vedomosť o tom, že by mal pripraviť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, práve
naopak. Svedok v konaní pred súdom uviedol, že účastníci mali od počiatku v úmysle uzavrieť kúpnu
zmluvu na predmetné nehnuteľnosti.

Z uvedeného vyplýva, že v čase uskutočnenia právneho úkonu ( t.j. v čase podpisu kúpnej zmluvy
vzťahujúcej sa k predmetným nehnuteľnostiam) prezentovaná vôľa účastníkov nebola v rozpore s

ich jazykovým prejavom uskutočneným v písomnej forme. Inak povedané zo žiadnych dôkazov súdu
nevyplynulo, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy by bola vôľa účastníkov v rozpore s ich jazykovým
prejavom.

Samotná skutočnosť, že navrhovatelia si riadne neprečítali uvedenú kúpnu zmluvu, nie je možné
vyhodnotiť v ich prospech respektíve ako nedostatok vôle a to z dôvodu, že v danom prípade išlo
o nehnuteľnosti v ich vlastníctve, pričom podpísať akúkoľvek zmluvu bez prečítania jej obsahu, hoci

museli vedieť, že predmetom sú nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, možno nazvať
ľahkomyseľným prístupom k majetku.

Na záver je možné uviesť, že predmetný právny úkon - uzavretie vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, napriek
nedostatku vôle zo strany navrhovateľov ( ktorej nedostatok bol deklarovaný až dodatočne (t.j. niekoľko
po uskutočnení právneho úkonu), nakoľko pri uskutočnení právneho úkonu vôľa účastníkov zmluvy

nebola v rozpore s ich jazykovým prejavom uskutočneným v písomnej forme), možno vyhodnotiť ako
platný právny úkon, nakoľko tento právny úkon bolo potrebné vyhodnotiť aj v záujme ochrany dobrej
viery druhej strany. Uvedené zodpovedá požiadavkám istoty súkromnoprávnych vzťahov.

Na základe uvedeného súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a

úspešným odporcom priznal náhradu trov konania. Právny zástupca odporcov pri výpočte trov právneho
zastúpenia vychádzal z ceny dohodnutej medzi účastníkmi v zmluve t.j. zo sumy 800.000,- Sk t.j.
26.555,14 eur ako z hodnoty predmetnej veci. V danom prípade, má súd za to, že právny zástupca
odporcov mal za základ odmeny zobrať síce hodnotu nehnuteľnosti, ale v čase prevzatie právneho
zastúpenia, pričom k zisteniu hodnoty mal podľa názoru súdu nechať vyhotoviť znalecký posudok, tak

aby súd mohol objektívne posúdiť skutočnú hodnotu veci.

Vzhľadom na to, že právny zástupca odporcov súdu predložil iba znalecký posudok F.. P. H. č. XXX/
XXXX, a preto súd vychádzal v danom prípade z hodnoty veci tak, ako bola stanovená v predmetnom
znaleckom posudku a to zo sumy 286.580,- Sk t.j. 9.512,71 EUR.

Tarifná odmena v roku 2009, v roku 2010, v roku 2011, v roku 2012 a v roku 2013 bola za jeden úkon

právnej pomoci bola v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) , suma vo
výške 253,94 EUR, pričom právny zástupca odporcov vykonal nasledovné úkony:

- prevzatie veci vrátane prvej konzultácie s klientom 04.12. 2009 (§ 10 ods. 1, a §14 ods.1, písm. a)
vyhlášky, § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky) t.j. 253,94 EUR - 20% ( t.j. 50,79 EUR) = 203,15 EUR x 2
osoby .......................................................................................... 406,30 EUR

- písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe doručené súdu dňa 08.12.2009 (§ 10 ods. 1, a §14
ods.1, písm. a) vyhlášky, § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky) t.j. 253,94 EUR - 20% ( t.j. 50,79 EUR) = 203,15
EUR x 2 osoby .................................................................. 406,30 EUR- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 23.11.2010 (§ 10 ods. 1, a §14 ods.1, písm. a)
vyhlášky, § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky) t.j. 253,94 EUR - 50% ( t.j. 126,97 EUR) = 126,97 EUR x 2
osoby ..................................................................................................... 253,94 EUR

- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 03.04.2012 (§ 10 ods. 1, a §14 ods.1, písm. a)
vyhlášky, § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky) t.j. 253,94 EUR - 50% ( t.j. 126,97 EUR) = 126,97 EUR x 2
osoby ..................................................................................................... 253,94 EUR

- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 14.03.2013 (§ 10 ods. 1, a §14 ods.1, písm. a)
vyhlášky, § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky) t.j. 253,94 EUR - 50% ( t.j. 126,97 EUR) = 126,97 EUR x 2
osoby ..................................................................................................... 253,94 EUR

Odmena spolu 1.574,42 EUR

DPH 20% 314,88 EUR

Spolu s DPH 1.889,30 EUR

Režijné výdavky:

Za obdobie od 04.12.2009 do 31.12.2009 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 2x 6,95

EUR 13,90 EUR

Za obdobie od 01.01.2010 do 18.03.2010 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 1x 7,21
EUR 7,21 EUR

Za obdobie od 01.01.2012 do 31.01.2012 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 1x7, 63
EUR 7,63 EUR

Za obdobie od 01.01.2013 do 14.03.2013 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 1x7, 81
EUR 7,81 EUR

Režijný paušál 36,55 EUR

DPH 20% 7,31 EUR

Spolu s DPH 43,86 EUR

Odmena .............................................................................................................. 1.889,30 EUR

Režijný paušál ...................................................................................................... 43,86 EUR

Spolu ................................................................................................................. 1.933,16 EUR

Trovy spolu predstavujú sumu 1.933,16 eur, pričom právny zástupca odporcov si vyčíslil náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 2.567,10 eur. V danom prípade, má súd za to, že právny zástupca

odporcov pochybil pri výpočte trov právneho zastúpenia z dôvodu, že pri hodnote veci (nehnuteľnosti)
mal v danom prípade vychádzať z hodnoty veci stanovenej znaleckým posudkom vypracovanému ku
dňu prevzatia právneho zastúpenia t.j. ku dňu 04.12.2009. Vzhľadom na to, že právny zástupca súdu
nepredložil takýto znalecký posudok, súd nevychádzal z ceny, akú určil právny zástupca odporcov t.j.
z kúpnej ceny vo výške 800.000,- Sk t.j. 26.555,14 eur, nakoľko táto cena, a jej úhrada navrhovateľom

zostali po celý súdny spor medzi účastníkmi sporné.Na základe uvedeného súd pri vyčíslovaní trov právneho zastúpenia vychádzal zo znaleckého posudku
F.. P. H. č. XXX/XXXX, vyhotoveného dňa 21.06.2004, pričom v znaleckom posudku bola hodnota
nehnuteľností stanovená na sumu vo výške 286.580,- Sk t.j. 9.512,71 EUR. Na základe uvedeného súd

stanovil pre základ výpočtu cenu nehnuteľností stanovenú znaleckým posudkom č. XXX/XXXX.

Právny zástupca odporcov pri výpočte trov právneho zastúpenia síce vychádzal z ust. § 13 ods. 2
citovanej vyhlášky, avšak uvedené ustanovenie sa v priebehu roku 2010 (konkrétne s účinnosťou od
01.06.2010) zmenilo a určilo zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny na 50%, pričom do účinnosti
novely platilo, že sa znižuje základná sadzba tarifnej odmeny o 20%. Na základe uvedeného súd upravil

výpočet trov právneho zastúpenia a priznal odporcom náhradu trov právneho zastúpenia iba vo výške
1.933,16 eur, nakoľko takto vyčíslené trovy sú trovy vyčíslené v súlade s citovanou vyhláškou.

Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť najprv vykladané prostriedkami
gramatickými ( z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov ), logickými, ( z hľadiska
vzájomnej nadväznosti použitých pojmov ), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre
celého právneho úkonu ). Okrem toho súd na základe uskutočneného dokazovania posúdi, aká

bola skutočná vôľa strán v okamžiku uzatvárania zmluvy, pričom podmienkou pre prihliadnutie k vôli
účastníkov je to, aby nebola v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu.

Obsah právneho úkonu možno vykladať podľa vôle toho, kto ho uskutočnil, iba za predpokladu, že
prezentovaná vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, uskutočneným v písomnej forme. Výkladom
podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné už uskutočnený prejav vôle doplňovať, meniť

či dokonca nahradzovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok,
písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3
O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.