Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Roman Tóth
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/30/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012899500
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012899500.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: LYPOS, a.s., M.R.Štefánika 865,
Vranov nad Topľou, IČO: 36 454 303, právne zastúpenému JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom so
sídlom Turistická 11, 040 01 Košice, proti žalovanému: A. C., K.-F. N., F. XXXX/XX, XXX XX D., IČO:
30 625 629, zastúpenému JUDr. Evou Petránovou, advokátkou so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov
v konaní o zaplatenie 2.589,50 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Humenné zo dňa 9.1.2012 pod č. k. 15Cb/208/2002 - 782 v znení opravného uznesenia zo dňa
28.2.2012 č. k. 15Cb/208/2002-844, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti
žalovanéhozaplatiťžalobcovi2.428,37€spríslušenstvom,ozamietnutívzájomnéhonávrhužalovaného
na zaplatenie 23.313,14 €, o povinnosti žalovaného zaplatiť trovy štátu 27,89 €.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách účastníkov tak, že žalovaný je p o v i n n
ý zaplatiť žalobcovi trovy konania 9.816,31 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 129,45 €, zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 66,38 € a z trov právneho
zastúpenia žalobcu vo výške 9.246,60 € a z trov žalobcu spočívajúcich v náhrade cestovného vo výške
86,40 € a z náhrady mzdy vo výške 287,28 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy odvolacieho konania 836,32 € k rukám právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Jaroslava Bódiša - advokáta v Košiciach do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 15Cb/208/2002-782 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 2.428,37 € spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy
2.015,66 € od 3.1.2002 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 9.992,31€, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 129,45 €, zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo
výške 66,38 €, z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 9.422,80 € a z trov žalobcu spočívajúcich
v náhrade cestovného 86,40 € a z náhrady mzdy vo výške 287,28 €, do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie 23.313,14 € s príslušenstvom zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu 27,89 € na účet Okresného súdu v Humennom, do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Právnej zástupkyni žalovaného JUDr. Eve Petránovej, t.j. ustanovenej
právnej zástupkyni budú trovy priznané osobitným uznesením. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca
sa domáhal zaplatenia čiastky 78.011,30 Sk s príslušným úrokom z omeškania titulom nezaplatených
faktúr z prenájmu dopravných prostriedkov z nájomnej zmluvy z 2.1.2001 za obdobie od januára 2001 dodecembra 2001. Za uvedené obdobie bola celková fakturácia 3.812,57 €, pričom zostalo neuhradených
2.152,86 €. Žalobca žiada aj úrok z omeškania 0,05 % denne z dlžnej sumy za každý deň z omeškania,
ako to vyplýva z dohody účastníkov.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal odpor žalovaný, že nájomná zmluva je neplatná.
Faktúry sú neoprávnene vystavené.
Rozsudkom zo dňa 25.11.2003 č.k. 15Cb/208/2002-96 okresný súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Proti rozsudku dal odvolanie žalovaný a vzniesol vzájomný návrh na zaplatenie 713.633,65 Sk
(23.678,30 €) spolu s 0,05 % úrokom z omeškania, ktorý nárok započítava na pohľadávku žalobcu z
predmetu sporu. Žalobca a žalovaný dňa 31.3.2000 uzavreli zmluvu o nájme dopravného prostriedku
predmetom ktorého boli Avie HE XXX AH, HE XXX AH a vysokozdvižný vozík DESTA. Predmet
nájmu nebol odovzdaný v prevádzkovom stave a nedošlo ani k ich riadnemu odovzdaniu a prebratiu.
Potom sú neoprávnené fakturácie žalobcu za nájom apríl 2000 až marec 2001 v sume 55.579,60
Sk (1.844,90 €). Žalovaný účtuje náklady za spojazdnenie motorového vozidla vo výške 208.000,-
Sk (6.904,34 €) a náklady na nevyhnutné opravy vysokozdvižného vozíka vo výške 220.000,- Sk
(7.302,66 €), za opravu Avie ďalších 16.605,- Sk a 47.346,90 Sk, poistku za motorové vozidlo 9.500,-
Sk. Neoprávnená fakturácia za prenájom Avie HE XXX AH za mesiace máj, apríl 2000 vo výške 8.511,60
Sk, neoprávnené fakturácie za mesiace apríl až december 2001 vo výške 38.302,20 Sk, neoprávnená
fakturácia za nebytové priestory vo výške 84.752,35 Sk. Za znemožnenie podnikania náhrada škody
25.036,- Sk. Pokiaľ žalobca vzniesol námietku premlčania, túto žalovaný námietku neuznáva, lebo je
neopodstatnená. Nájomné zmluvy sú neplatné v celom rozsahu.
Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 4Cob/15/2003-168 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie pre odňatie možnosti žalovaného konať pred súdom.
Novým rozsudkom zo dňa 30.6.2006 č. k. 15Cb/208/2002-398 okresný súd rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi čiastku 73.157,10 Sk (2.428,37 €) s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo
sumy60.723,80Skod3.1.2002dozaplatenia.Zamietolnárokžalobcuvčiastke4.854,20Sk(161,13€)a
včastiúrokuzomeškania720,60Sk(23,92€).Ďalejzaviazalžalovanéhoknáhradetrovštátu.Vzájomný
protinávrh žalovaného vylúčil na samostatné konanie. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v
Prešove uznesením zo dňa 13.3.2008 č. k. 4Cob/67/2006-461 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej
časti. Výroky prvého stupňa o zamietnutí žaloby v rozsahu 4.854,20 Sk, resp. 820,60 Sk odvolaním
neboli napadnuté a sú právoplatné. V ďalšom súd prvého stupňa má riešiť otázku vzájomného návrhu
žalovaného a dôvodnosť vznesenej započítacej námietky.
Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca a žalovaný ako prenajímateľ a nájomca
uzavreli 31.3.2000 zmluvu o nájme dopravného prostriedku, predmetom ktorého boli motorové vozidlo
Avia ev. č. HE XXX AH, HE XXX AH a vysokozdvižný vozík DESTA. Zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú. 31.3.2000 žalobca žalovaný ako nájomca a prenajímateľ uzavreli aj nájomnú zmluvu o
prenájme nebytových priestorov na ul. Herlianskej vo Vranove nad Topľou s prenajatou plochou 259
m2. 29.9.2000 žalovaný požiadal žalobcu o zmenu nájomnej zmluvy o nájme dopravného prostriedku a
požadoval vytvorenie dodatku č. 1 a vypustenie prenájmu Avie ev. č. HE XXX AH. Listom z 25.10.2000
žalobca vypovedal obidve nájomné zmluvy na dopravné prostriedky a nebytové priestory pre problémy
žalovaného s úhradou nájomného za prenajatý majetok.
Dňa 2.1.2001 žalobca a žalovaný uzavreli novú nájomnú zmluvu o prenájme dopravného prostriedku
podľa § 630 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.. Predmetom nájmu bolo motorové vozidlo Avia ev.
č. HE XXX AH a vysokozdvižný vozík DESTA s číslom karosérie 0502.V priebehu súdneho konania zo strany žalobcu bola doložená nájomná zmluva z 1.1.2001 s tým, že za
február 2001 malo byť platené nájomné 14.200,- Sk bez DPH, resp. 17.466,- Sk s DPH. Žalovaným bola
doložená tá istá nájomná zmluva s dobou nájmu od 1.4.2000 a s platením nájomného za mesiac február
17.740,- Sk bez DPH, resp. 21.820,20 Sk s DPH. Keďže boli rozpory v tom, ktorá zmluva je platná a
účinná, bolo nariadené dokazovanie znalcom, ktorý skonštatoval, že obidve zmluvy sú identické až na
stranu 2, kde je jeden z exemplárov predložených zmlúv je sfalšovaný a to výmenou strany 2.
Zmluvný vzťah účastníkov súd posudzoval podľa § 630 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, kde zmluvou o
nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať dopravný prostriedok na dohodnutý
čas užívania a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu. Zmluva vyžaduje písomnú formu. Podľa § 634
ods. 1,2 Obchodného zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné
obvykle v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a účinný
spôsob jeho užívania. Ak zmluva neurčuje inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení užívania
dopravného prostriedku, ak je však nájomná zmluva uzavretá na dobu dlhšiu ako 3 mesiace, koncom
každého kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval.
Súd v tejto veci skonštatoval, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom
došlo 2.1.2001 k podpisu nájomnej zmluvy na prenájom motorového vozidla Avia ev. č. HE XXX AH
a vysokozdvižného vozíka. Žalovaný neskôr popieral platnosť uzavretej nájomnej zmluvy z dôvodov
uzavretia takejto zmluvy pod nátlakom zo strany žalobcu. Tento nátlak žalovaný nevedel preukázať.
Žalovaný mal záujem o dopravné prostriedky, čo vylučuje akýkoľvek nátlak či uvedenie do omylu
zo strany žalobcu. Naviac ešte 31.3.2000 došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na prenájom avií
a vysokozdvižného vozíka, kde sám žalovaný 29.9.2000 požadoval o zmenu nájomnej zmluvy a
vypustenie nákladného motorového vozidla Avia ev. č. HE XXX AH z nájmu. Sám žalovaný vedel
a mal záujem aj o ich odkúpenie. K nájomnej zmluve z r.2001 bol uzavretý dodatok č.1 s účinnosťou
od 1.4.2001 o zmene platenia nájomného od apríla 2001, takže táto skutočnosť svedčí v prospech
žalobcu, že žalovaný mal záujem o nájom dopravných prostriedkov.
Pri nájomných zmluvách dopravných prostriedkov rozhodujúce je určenie zmluvných strán a predmetu
nájmu. Uvedené zmluvy identifikovali prenajímateľa a nájomcu ako aj prenajaté dopravné prostriedky.
Uvedenie výšky nájmu nie je podstatnou náležitosťou písomnej zmluvy, keď sa predložené zmluvy líšia
vo výške dojednanej odplaty, nič to nemení na platnosti uzavretej zmluvy o nájme. O platení nájmu
za február 2001 bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu č.k. 15Cb/208/2002-398, pokiaľ zamietol
návrh žalobcu na platenie nájomného za február 2001 vo výške 21.820,20 Sk a priznal nájomné v
rozsahu 17.466,- Sk (589,76 €). Súd takisto znížil platenie úroku z omeškania za mesiac február zo sumy
3.611,24 Sk na 2.890,623 Sk, t. j. zamietol žalobu v časti platenia úrokov z omeškania o 720,60 Sk.
Vo zvyšku okresný súd potvrdil nárok žalobcu na platenie dlžného nájomného za prenájom motorových
vozidiel za obdobie od januára do decembra 2001 v celkovej výške 2.428,37 € (73.157,- Sk).
O platení úrokov z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože na
platení úrokov z omeškania 0,05 % denne sa účastníci dohodli v nájomnej zmluve.
Pri riešení otázky vzájomného návrhu žalovanému na zaplatenie čiastky 23.313,14 € titulom škody
súd konštatoval, že vzájomný návrh žalovaného nie je dôvodný. Podľa § 633 ods. 1,2 Obchodného
zákonníka nájomca je povinný udržiavať dopravný prostriedok na účet prenajímateľa v stave, v akom
dopravný prostriedok prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Nájomca je oprávnený potrebu
opráv na ktorých vykonanie je povinný podľa ods. 1, oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi.
Ak túto povinnosť nesplní, stráca právo na náhradu trov. Môže však požadovať, o čo sa prenajímateľ
opravou obohatil. Podľa ods. 3 ale právo na náklady podľa ods. 1 musí nájomca uplatniť u prenajímateľa
do 3 mesiacov po ich vynaložení. Ak tak neurobí, nemôže sa právo priznať v súdnom konaní, ak
prenajímateľ oprávnene namieta, že právo nebolo uplatnené včas. Žalovaný v konaní nepreukázal,
aby si včas u žalobcu ako prenajímateľa uplatňoval potrebu opravy, resp. pri trojmesačnej lehote
nepredkladal fakturácie za opravu. Žalobca vzniesol námietku premlčania, súd už na nárok žalovaného
zo vzájomného návrhu prihliadať nemohol.Čo sa týka vzájomného návrhu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, podľa § 451 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením v majetkový prospech, získanie plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Na uplatnenie nárokov
v bezdôvodnom obohatení platí dvojročná subjektívna premlčacia doba. Ak sa vznesie námietka
premlčania, nie je možné vyhovieť nároku pri vznesenej námietke premlčania.
Žalovaný namietal to, že na základe nájomnej zmluvy o prenájme nebytových priestorov platil za väčšiu
plochu než mu bola v skutočnosti prenajatá zmluvou z 31.3.2000. Žalovaný vstúpil do nájmu 1.4.2000 a
najneskôr v tento deň sa mohol dozvedieť, že prenajatá plocha je menšia ako uvedená v zmluve. Týmto
dňom začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 5.4.2001. Keď žalovaný podal vzájomný
návrh na súde 13.2.2004, podal ho po dvojročnej premlčacej dobe. Po vznesenej námietke premlčania
zo strany žalobcu, súd musel prihliadnuť na túto vznesenú námietku a nárok žalobcu ako premlčaný pri
pohľadávke preplatku nájomného zamietnuť (§ 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
O trovách účastníkov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.1 O. s. p., kde žalobca mal plný úspech v
súdnom konaní, potom žalovaný je povinný nahradiť trovy konania na zaplatených súdnych poplatkoch
za návrh (129,45 €) a za odvolanie 66,38 €, vrátené náhrady trovy v právnom zastúpení 9.422,80 € a
trovy žalobcu 373,68 €, z toho cestovné 86,40 €
a náhradu mzdy 287,28 €.
Súd zaviazal žalovaného k náhrade trov štátu podľa § 148 ods. 1 O. s. p. Štátu vznikli trovy 27,89 €
vyplatením svedočného Ing. Z. R., ktoré trovy musí zaplatiť neúspešný žalovaný.
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Žiadal vyhovieť vzájomnému návrhu
žalovaného. Žalobca z nájomnej zmluvy z 2.1.2001 požaduje nájomné za január až december 2001,
proti ktorému dal žalovaný vzájomný návrh na zaplatenie sumy 713.266,65 € s 0,05 % úrokom z
omeškania. Nájomnou zmluvou z 31.3.2000 došlo k prenájmu motorových vozidiel Avia ev. č. HE
XXX AH a Avia ev. č. HE XXX AH a vysokozdvižného vozíka DESTA, ktoré v priebehu nájmu
žalovaný zhodnotil. Pri nájomnej zmluve o prenájme nebytových priestorov žalobca ako prenajímateľ
znemožnil odporcovi riadne užívanie prenajatých nehnuteľností. Podľa nájomných zmlúv malo dôjsť k
prenájmu prevádzkyschopných vozidiel, ktoré neboli v pojazdnom stave. Nedošlo ani k ich riadnemu
odovzdaniu, prebratiu. Žalobca neoprávnene účtuje nájomné dopravných prostriedkov. Nedošlo k
podpisu odovzdávacích a preberacích protokolov. Nájomca je v pochybnosti, či žalobca bol vlastníkom
prenajatých dopravných prostriedkov, kde vlastníkom mala byť spoločnosť CSI SLOVENKA Vranov,
a.s. Žalovaný napadá platnosť právnych zmlúv. Zmluva o prenájme dopravného prostriedku predložená
žalobcom je sfalšovaná a nie je totožná s originálom. Pri zmluve o nájme nebytových priestorov na
Herlianskej ulici malo dôjsť k prenájmu 259 m2, ale žalovaný mal reálne k dispozícii prenajaté priestory
vo výmere 105 m2. Za nesprávnu fakturáciu nájomného za nebytové priestory žiada vrátenie čiastky
109.788,35 Sk. Takisto je neoprávnená fakturácia za motorové vozidlo Avia ev. č. HE XXX AH za apríl
až december 2001 v čiastke 27.000,- Sk. Súd by nemal prihliadať na námietku premlčania vznesenú
žalobcom, pretože pôvodne uznal nárok žalovaného ako nesporný.
Pri hodnotení nároku žalovaného je potrebné vychádzať z § 630, 631 a 635 Obchodného zákonníka,
kde súd mal by dôjsť k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy. Nedošlo k prenájmu
spôsobilých prostriedkov. Žalovaný nemá platiť za čas, keď nemohol užívať dopravný prostriedok.
Nedošlo k odovzdaniu predmetu nájmu do užívania žalovanému. Ustanovenia zmluvy o nájme
nenadobudli ani platnosť ani účinnosť. Nebolo ani dôvodné účtovať žalovanému platenie nájomného. V
priebehu prevádzkovania Ávie ev. č. HE XXX AH došlo k dvom poistným udalostiam dňa 4.8.2000
a 5.2.2001, kdežalovaný mal určité výdavky s opravou motorového vozidla. Poistné plnenie ale preberal žalobca. Raz to
bolo 633,- Sk resp. 9.893,- Sk. Po dopravnej nehode z 9.4.2001 prevzal žalobca poistné plnenie 7.500,-
Sk. Keď sa žalobca nezapríčinil o opravu motorového vozidla, poistné plnenie poisťovňou bolo platené
žalobcovi, ten sa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil.
Žalovaný navrhol na vypočutie svedka Ing. R. na technický stav motorového vozidla Avie HE XXX AH a
vysokozdvižného vozíka. Naviac Avia HE XXX AH nikdy nebola nadobudnutá od pôvodného vlastníka
CSI SLOVENKA. Vozidlo bolo odcudzené Ing.
Z.. Aj toto motorové vozidlo bolo nepojazdné. Súd si mal vyžiadať správu od Okresného riaditeľstva
PZ Humenné na preukázanie vlastníctva k motorovým vozidlám HE XXX AH a HE XXX AH. Existujú
domnienky, že nebytový priestor bol prenajatý v tom istom čase dvom nájomcom, kde pri duplicitných
platbách sa žalobca opätovne obohatil na úkor
žalovaného. Žalovaný navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu
na nové rozhodnutie alebo zmenenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, žalobu zamietnuť a vyhovieť
vzájomnému návrhu žalovaného na zaplatenie 23.313,14 € s príslušným úrokom z omeškania 0,05 %
denne.
Zástupca žalobcu k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne. Súčasne si uplatňujú náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia o nepojazdnosti prenajatých
motorových vozidiel je zavádzajúce. K neplatnosti nájomných zmlúv sa už žalobca vyjadril, pričom
súd prvého stupňa konštatoval, že zmluvy sú platne uzavreté. Pri prenájme nebytových priestorov
žalobca vzniesol námietku premlčania. Ak bol žalovaný presvedčený o dôvodnosti svojich nárokov mal
tieto nároky uplatňovať včas. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je upravený v Občianskom
zákonníku v § 451 a následne, pričom objektívna premlčacia lehota je trojročná a subjektívna dvojročná.
Žalovaný obštrukciami a návrhmi na dokazovanie neúmerne predlžil čas súdneho sporu, krivo obviňuje
štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. Z. Z.. Žiada potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Na odvolacom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného navrhla pripustiť dovolanie, ale nevedela
formulovať dovolaciu otázku. Navrhuje pripustiť dovolanie vo veci bez konkrétneho vymedzenia otázky.
Žalovaný k svojim doterajším vyjadreniam uviedol, že platil nájomné podľa toho, v akej výške bola
fakturácia. Za február 2001 zaplatil čiastku 21.820,20 Sk. Tiež potvrdil, že poznal priestory, ktoré mali
byť predmetom prenájmu, pretože bol v tom čase vedúcim dopravy a vedel o aké prenajaté priestory
ide. Bol prinútený uzavrieť túto zmluvu, pretože v opačnom prípade by ho vyhodili. Čo sa týka prenájmu
motorových vozidiel uzatváral dohodu od 1.1.2001, ale s počiatkom nájomného vzťahu od 1.4.2000.
Motorové vozidlo s ev. č. HE XXX AH prakticky nikdy nevyužíval, pretože nebolo pojazdné. Keďže
mal uzavreté zmluvy o preprave tovaru a motorové vozidlo bolo nepojazdné, uzavrel dohodu s p. E. o
prenájme motorového vozidla, aby splnil už vopred dohodnuté záväzky.
Krajský súd prejednal vec v medziach v ktorých sa odvolateľ dovolal preskúmaniu napadnutého
rozsudku a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť vo výrokoch o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.428,37 €, o zamietnutí vzájomného
návrhu žalovaného na 23.313,14 €, vo výroku o náhrade trov štátu 27,89 €. Je potrebné zmeniť výrok
rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania účastníkov.
Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pokiaľ sa týka
veci samej (§ 219 ods. 2 O. s. p.) a k tomu dodáva:
Žalobca 16.4.2002 podal žalobu na zaplatenie dlžného nájomného a úroku z omeškania z prenájmu
motorových vozidiel podľa nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.2001 o nájme dopravného prostriedku podľa
§ 630 a následne Obchodného zákonníka, kdepredmetom nájmu bola skriňová Avia HE XXX AH a vysokozdvižný vozík s výrobným č. karosérie 0502
DESTA. Od 1.1.2001 malo dôjsť k odovzdaniu dopravných prostriedkov na dobu neurčitú s tým, že za
január malo byť platené nájomné 18.228,60 Sk, za február 17.466,- Sk a ďalej za marec až december
po 8.388,60 Sk. Dodatkom č. 1 zo dňa 1.4.2001 bola
zmluva menená v časti platenia nájomného mesačne už len po 7.380,- Sk vrátane DPH. Žalovaný
v konaní doložil zmluvu o nájme dopravného prostriedku 2.1.2001, kde bola menená strana 2, že
podľa článku III. doba nájmu je záväzok prenajímateľa prenechať nájomcovi dopravné prostriedky od
1.4.2000 na čas neurčitý s tým, že odplata za nájom (VI.) je za mesiac február 21.820,20 Sk (č. l. 124
spisu). To bolo aj predmetom znaleckého dokazovania, kde v znaleckom posudku sa konštatuje, že
nájomné zmluvy sú identické na strane 1 a 3, ale strana 2 týkajúca sa doby prenechania nájomného
prostriedku je odlišná buď od 1.1.2001 alebo 1.4.2000 a doba platenia nájmu za február je buď
17.466,- Sk resp. 21.820,20 Sk. Okresný súd v tejto veci poukázal na to, že nájomná zmluva uzavretá
podľa § 630 Obchodného zákonníka hovorí o tom, že zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa
prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca
sa zaväzuje zaplatiť odplatu. Podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy o dopravnom prostriedku je
určenie subjektov a to prenajímateľa nájomcu a určenie dopravného prostriedku. Napriek odplatnému
charakteru nájomnej zmluvy výška nájomného nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Z toho dôvodu je
potrebné riešiť otázku platnosti nájomnej zmluvy, pričom o povinnosti platiť nájomné za február 2001
bolo rozhodnuté okresným súdom rozsudkom č. k. 15Cb/208/2002-398. Okresný súd zamietol návrh
žalobcu na zaplatenie nájomného za február v čiastke 4.854,20 Sk, pretože malo byť platené nájomné
17.466,- Sk nie 21.820,20 Sk. Okresný súd ďalej znižoval vyúčtovaný úrok z omeškania za február o
ďalších 720,60 Sk. Rozhodnutie v tejto časti je právoplatné, pretože nebolo napadnuté odvolaním.
Pri vyriešení otázky platnosti nájomnej zmluvy o prenájme dopravného prostriedku je potrebné
vychádzať z toho, že zmluva o nájme dopravného prostriedku je dispozitívnou zmluvou s výnimkou §
630 Obchodného zákonníka (§ 263 Obchodného zákonníka). Zmluvy o nájme dopravného prostriedku
patria medzi zmluvy s možnosťou dispozitívnej úpravy odchýlne od úpravy v Obchodnom zákonníku.
Pri namietanej neplatnosti zmluvy z dôvodov jej uzavretia pod nátlakom, je potrebné poukazovať na
ustanovenie § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, že vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatí
ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka, t.j. pri obchodných záväzkových vzťahoch nie je možné
prihliadnuť na tieseň a nápadné nevýhodné podmienky, pre ktoré by mohol účastník odstúpiť od zmluvy.
Ak žalovaný ako podnikateľ uzavrel nájomnú zmluvu tvrdiac, že došlo k uzavretiu tejto zmluvy
v tiesni a za nevýhodných podmienok, tak v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka v spojení s § 267 ods.
2 Obchodného zákonníka na to nie je možné prihliadnuť. Na druhej strane podľa § 265 Obchodného
zákonníka výkon práv, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepoužíva právnu
ochranu. Žalovaný nepreukázal, že uzavretá nájomná zmluva bola v rozpore so zásadami poctivého
obchodnéhostyku.Išlooriadnuzmluvuonájmedopravnéhoprostriedku,kdeodvolacísúdpoukazujena
to, že sám žalovaný po uzavretí tejto nájomnej zmluvy 2.1.2001 uzavrel aj dodatok 20.3.2001 a dohodol
si platenie nižšieho nájomného za prenajaté motorové vozidlo.
Bez významu nie je ani skutočnosť, že 31.3.2000 došlo k uzavretiu zmluvy o nájme dopravného
prostriedku medzi žalobcom a žalovaným o prenájme motorových vozidiel Avia
ev. č. HE XXX AH a HE XXX AH a vysokozdvižného vozíka DESTA DV32A, č. karosérie 0502, kde
žalovaný listom z 29.9.2000 (č. l. 366) požiadal o zmenu nájomnej zmluvy a vypustenie prenájmu Avie
HE XXX AH, aby sa ďalej pokračovalo len prenájmom Avie HE XXX AH a vysokozdvižného vozíka
DESTY. Takýto úkon žalovaného so žiadosťou o zmenu
nájomnej zmluvy nesvedčí o tom, aby pôvodné zmluvy o nájme dopravných prostriedkov boli uzatvárané
neplatne, z tvrdeného nátlaku. Vypočutý žalovaný na pojednávaní 9.1.2012 (č. l. 722) uviedol, že bol
vedúcim dopravy, ale z hľadiska organizačných zmien, keď by túto funkciu ďalej nemohol robiť, zvažoval
osamostatnompodnikanívoblastidopravy.Podpisovalnájomnézmluvyavozidlá-dopravnéprostriedky
už mal k dispozícii skôr ako mu boli odovzdané. Vedel, že odovzdávaná technika má zostatkovú hodnotu
a chcel ju odkúpiť za zostatkovú cenu. Nechcel vrážať peniaze do opravy cudzej veci, pretože bol by
problém dostať peniaze za opravu späť. Tieto vozidlá chcel neskôr odkúpiť, čo vyplýva aj z požiadavky z29.9.2000 na uzavretie dodatku resp. odkúpenia Avie ev. č. HE XXX AH a DESTY DV32A. Zo zisteného
skutkového stavu nie je možné konštatovať, aby nájomná zmluva o prenájme dopravného prostriedku
z 2.1.2001 bola neplatná. Podstatné náležitosti zmluvy sú jasné, a to prenajímateľ a nájomca, predmet
nájmu motorového vozidla Avia ev. č. HE XXX AH a vysokozdvižný vozík DESTA. Platenie nájomného
bolo riešené s odkazom na znalecký posudok resp. predchádzajúci rozsudok okresného súdu č. k.
15Cb/208/2002-398.
Žalobca v konaní žiadal zaplatenie nájomného za mesiace január až december 2001, kde dlh
predstavoval64.857,20Skaúrokyzomeškania13.153,90Sk.Nač.l.64spisujeprehľadpožadovaného
nájomného, platby nájomného a výpočet úroku z omeškania. Rozsudok okresného súdu č. k.
15Cb/208/2002-398 doriešil otázku platenia nájomného a úrokov z omeškania za február 2001, kde
mesačné nájomné má byť 17.466,- Sk oproti požadovanej sume 21.820,20 Sk. Úrok z omeškania
za 331 dní omeškania má byť 2.890,62 Sk oproti žalovanej čiastke 3.611,24 Sk. To sa premietlo do
rozsudku, kde je zamietnutý nárok žalobcu na platenie nájomného za február v časti 4.854,20 Sk a úroku
z omeškania 720,60 Sk. Zvyšok nároku bol opätovne predmetom rozhodovania súdu prvého stupňa
rozsudkom zo dňa 9.1.2012.
Žalovaný namietal platnosť uzavretej nájomnej zmluvy z 2.1.2001 s poukazom na to, že v rozpore
s ustanovením § 631 ods. 1 Obchodného zákonníka mal byť odovzdaný dopravný prostriedok spolu
s potrebnými dokladmi, pričom dopravný prostriedok musí byť spôsobilý na prevádzku a na užívanie
určené v zmluve, inak na užívanie, na ktoré dopravný prostriedok obvykle slúži. Žalovaný sa odvoláva
na § 633 ods. 1 Obchodného zákonníka, že nájomca je povinný udržiavať dopravný prostriedok na
účel prenajímateľa v stave, v akom
dopravný prostriedok prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Ako už poznamenal odvolací
súd, zmluva o nájme dopravného prostriedku je dispozitívnou zmluvou a v
nájomnej zmluve (v čl. 5) v časti práva a povinnosti zmluvných strán sa jasne uvádza, že nájomca
je povinný používať vozidlo predpísaným spôsobom, pričom podľa bodu 2 nájomca prehlasuje, že sa
oboznamuje s technickým stavom motorového vozidla, tento zodpovedá ubehnutým kilometrom a veku
vozidla. Podľa bodu 3 nájomca je povinný starať sa o poskytnuté dopravné prostriedky tak, aby na nich
nevznikali škody. Podľa bodu 4 nájomca zodpovedá objektívne za škody spôsobenú stratu zničením
alebo poškodením dopravných prostriedkov ako aj za poškodzovanie životného prostredia v dôsledku
vykonania vlastných činností bez ohľadu na vlastné zavinenie. Tieto body nájomnej zmluvy naznačujú,
ženájomcazodpovedázato aby vozidlo nebolo poškodené, v danom prípade nepriamo uvedené,že
opravy má vykonávať nájomca, ak spôsobil nejakú škodu na motorovom vozidle. Z hľadiska
ustanovenia § 633 ods.2, 3 Obchodného zákonníka nájomca je povinný potrebu opráv, na ktorých
vykonanie je povinný podľa ods. 1, oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi. Ak túto
povinnosť nesplní, stráca právo na úhradu nákladov, môže však
požadovať o čo sa prenajímateľ opravou obohatil. Podľa ods. 3 právo na náklady podľa ods. 1 musí
nájomca uplatniť u prenajímateľa do troch mesiacov po ich vynaložení. Ak tak neurobí, nemôže sa právo
priznať v súdnom konaní, ak prenajímateľ oprávnene namietne, že právo nebolo uplatnené včas. Platia
zákonné podmienky, že nájomca musí oznamovať prenajímateľovi potrebu opravy podľa § 633 ods. 1
Obchodného zákonníka (nájomca je povinný dodržiavať dopravný prostriedok na účel prenajímateľa v
stave, v akom dopravný prostriedok prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie), ak túto povinnosť
nesplní, bez zbytočného odkladu stráca právo na náhradu nákladov, ale môže mu vzniknúť právo
požadovať od prenajímateľa to o čo sa obohatil. Toto právo musí uplatniť v lehote troch mesiacov po
tom, čo náklady vynaložil. Ak tak neurobí, nie je možné mu toto právo priznať, keď prenajímateľ bude
namietať, že nájomca nepožadoval bez zbytočného odkladu potrebu opravy, resp. neuplatnil práva na
to, že prenajímateľ mu má vrátiť to, o čo sa obohatil opravou motorového vozidla.
Vo vzájomnom návrhu žalovaný dňa 13.2.2004 uplatnil právo na sumu 220.000,- Sk za opravu
vysokozdvižného vozíka DESTA DV32A ako aj právo na zaplatenie sumy 208.000,- Sk z opravy Avie
ev. č. HE XXX AH. Žalovaný nevedel doložiť s odkazom na § 663 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, že
toto motorové vozidlo vyžaduje opravu, že toto oznámenie urobil bez zbytočného odkladu a že si uplatnilv lehote troch mesiacov právo na tieto náklady po ich vynaložení. Na opravu vysokozdvižného vozíka
DESTA za sumu 220.000,- Sk nie je doložená žiadna fakturácia, resp. žalobca na č. l. 119 doložil kúpnu
zmluvu o kúpe agregátu a prevodovky do Avie ev. č. HE XXX AH dňa 15.4.2000 na sumu 208.000,-
Sk od Vasiľa Korcabu. Samotné vyúčtovanie opravy motora prevodovky urobil žalovaný žalobcovi až
faktúrou 15/2001 (č. l. 592 spisu) z 15.12.2001. Žalobca namietal, že tieto nároky nie sú uplatnené včas s
poukazom na § 633 ods. 3 Obchodného zákonníka, preto ani odvolací súd nemohol prihliadať na nároky
žalovaného na zaplatenie opravy Avie ev. č. HE XXX Ah v čiastke 208.000,- Sk, resp. vysokozdvižného
vozíka DESTA v čiastke 220.000,- Sk, ktoré nároky sú uplatnené vo vzájomnom návrhu.
Vo vzájomnom návrhu žalovaný namietal platenie nájomného za Aviu ev. č. HE XXX AH z nájomnej
zmluvy z roku 2000, kde je účtované neoprávnené nájomné v celkovej čiastke 55.579,60 Sk. Podľa
žalovaného nájomná zmluva z 31.3.2002 na prenájom dvoch Ávií
a DESTY je takisto neplatná, ale ako je už uvedené vyššie, sám žalovaný žiadal zmenu tejto zmluvy v
septembri 2000, čo spochybňuje nedobrovoľnosť podpísanej zmluvy. Pri námietke,
že motorové vozidlo nebolo odovzdané v prevádzkyschopnom stave, resp. že nebolo odovzdané vôbec,
sám žalovaný potvrdzoval, že takéto vozidlo mal k dispozícii bez preberacieho protokolu a zistenia v
akom stave bolo toto motorové vozidlo. S týmto motorovým vozidlom HE XXX AH žalovaný vykonával
prepravu, čo vyplýva aj z dokladu o prevádzke motorového vozidla (viď záznam na č. l. 542 o prevádzke
vozidla).TakžetútoAviumalkdispozíciiavykonávalsňouprepravy.Neexistuježiadnyzáznamotom,že
žalovanývytýkalnepojazdnosťmotorovéhovozidla.Jepovinnévychádzaťz§635ods.1,2Obchodného
zákonníka, že nájomca nie je povinný platiť nájomné za čas, v ktorom nemohol dopravný prostriedok
užívať pre nespôsobilosť dopravného prostriedku alebo potreby jeho
opravy, pričom podľa ods. 2 ak neoznámi nájomca nemožnosť užívania dopravného prostriedku bez
zbytočného odkladu prenajímateľovi, povinnosť platiť nájomné trvá. Nie je žiaden dôkaz o tom, aby
žalovaný hovoril o nepoužiteľnosti motorového vozidla, preto podľa § 635 ods. 2 Obchodného
zákonníka je povinný platiť nájomné. Ani táto námietka
žalovaného na vrátenie nájomného v rozsahu 55.589,60 Sk za nepojazdnosť Avie nie je dôvodná.
Žalovaný v konaní uplatnil návrh týkajúci sa Avie HE XXX AH z poistných udalostí zo 4.8.2000, resp.
5.2.2001. Podľa nájomnej zmluvy z r. 2000 (č. l. 105 spisu) v čl. 5 bodu 7 sa uvádza, že náklady spojené
s prevádzkou, udržiavaním vozidla znáša nájomca. Podľa bodu 4 nájomca zodpovedá objektívne za
škodyspôsobenéstratou,zničenímalebopoškodenímdopravnýchprostriedkovvdôsledkuvykonávania
vlastnej činnosti bez ohľadu na vlastné zavinenie. Obidve poistné udalosti boli v dobe prenájmu
motorového vozidla. K poškodeniu Avie došlo vodičom, ktorý bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným.
Bolo by v rozpore so zmluvou z 31.3.2000, resp. zmluvou z 2.1.2001 prenášať náklady z poistných
udalostízapríčinenýchnájomcomnaprenajímateľa.Zaopravumotorovéhovozidlapodopravnejnehode
4.8.2000 je požadovaná čiastka 16.605,- Sk. Pri dopravnej nehode z 5.2.2001 sú účtované náklady na
opravu 47.346,90 Sk, z toho 4.670,- Sk neoprávneného nájmu nebytových priestorov. Žalovaný nemá
doklady o tom, aby v zmysle § 633 Obchodného zákonníka oznamoval potrebu opravy, aj keď pri poistnej
udalosti sa to dá ťažko predpokladať, a nemá doklady o tom, aby včas požadoval úhradu týchto nákladov
s odkazom na § 633 ods. 2 od žalobcu. Ak žalovaný s odkazom na § 633 ods. 3 Obchodného zákonníka
namieta, že tieto práva neboli uplatnené do troch mesiacov, potom čo tieto náklady žalovanému vznikli,
nie je možné ani v súdnom konaní tieto náhrady z poistných udalostí priznať. Pri neoprávnenom účtovaní
prenajatej plochy je odôvodnenie v nesledujúcich odsekoch.
Žalovaný namieta aj to, že bola mu spôsobená škoda tým, že žalobca zrušil havarijnú poistku a
žalovaný tak si musel osobitne vybavovať náhradu škody z tovaru poškodeného pri preprave. Keď
sa žalobca rozhodol zrušiť havarijnú poistku mohol si takúto havarijnú poistku uzavrieť žalovaný. Ak
došlo k poškodeniu tovaru pri preprave je to záležitosť medzi objednávateľom prepravy a dopravcom,
v danom prípade žalovaným. Prípadné náhrady škody z prepravy tovaru nie je možné prenášať na
prenajímateľa vozidla. Preto nie je možné priznať žalovanému účtovnú náhradu škody 9.500,- Sk za
škodu na prepravovanom tovare. Nie je preukázané porušenie právnej povinnosti a vznik škody, za ktoré
by zodpovedal žalobca (§ 373 Obchodného zákonníka).Vo vzájomnom návrhu žalovaný účtuje čiastku 38.302,20 Sk za neoprávnenú fakturáciu za obdobie 04
- 12 / 2001, pretože mu bolo znemožnené podnikanie s jeho obchodnými partnermi. Ak niekto žiada
škody, musí preukázať výšku škody, porušenie právnej povinnosti. Zo strany žalovaného nie je doložený
žiaden dôkaz na výšku škody a preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany prenajímateľa. Preto
aniodvolacísúdnemoholriešiťotázkuuplatnenianáhradyškody38.302,20Skpodľa§373Obchodného
zákonníka.
Žalovaný vo vzájomnom návrhu uplatnil práva z nájomnej zmluvy za nebytové priestory, pretože dňa
31.3.2000 uzavrel aj zmluvu o nájme nebytových priestorov medzi
prenajímateľom LYPOSOM a nájomcom J. C.. Predmetom nájmu malo byť 250 m2 prenajatej plochy v
priestoroch ul. D. XXX s dojednaným mesačným nájomným 5.775,- Sk. Predmet zmluvy je vymedzený
ako 259 m2 podľa priloženého náčrtu, kde žalovaný namieta, že v skutočnosti mu boli prenajaté len
priestory 105 m2. Odvolací súd v tejto veci odkazuje na vyjadrenie žalovaného, že prenajaté priestory
poznal, pretože bol vedúcim dopravy a vedel o aké prenajaté priestory sa jedná ( vyjadrenie na č. l.
878 spisu). Zmluva bola uzavretá podľa zákona č.116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov, ktorá
vyžaduje písomnú formu. Zmluva musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku, splatnosť nájomného
a spôsob jeho platenia. Aj keď v nájomnej zmluve je uvedené prenajatá plocha 259 m2 je nesporné,
že žalovaný pri vstupe do nájomného pomeru vedel do akých priestorov ide a že za tieto priestory
bude platiť nájomné 5.775,- Sk mesačne. To, že prenajaté priestory mal v inej výmere ako je uvedené v
zmluve, nerobí zmluvu neplatnou. Mal k dispozícii predložený náčrt a z neho vedel do ktorých priestorov
ide. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúcim pre platenie nájomného nebola uvedená výmera 259
m2, ale priestory uvedené v priloženom náčrte, v ktorých žalovaný ako nájomca vstupoval s jasnou
povinnosťou platiť za tieto priestory 5.775,- Sk mesačne. Ak žalovaný tvrdí, že na časť týchto priestorov
vstúpila iná firma, resp. užíval menšiu plochu, tak v zhode s okresným súdom, je možné konštatovať, že
o týchto skutočnostiach vedel žalovaný od začiatku, t.j. od momentu keď vstúpil do užívania nebytových
priestorov. Vtedy mu vzniklo právo prípadne namietať výšku nájomného. Neurobil tak ani pri podpise
tzv. dodatok č.1 (č. l. 145 spisu), keď pokračoval v nájme 224,6 m2 s mesačným nájmom 5.007,20
Sk. Keďže nájom je upravený v Občianskom zákonníku v § 663 a následne (zákon č. 40/1964 Zb.), a
podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom, podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon,
v danom prípade 116. Aj nároky z tohto nájomného vzťahu, aj keď sa týkajú podnikateľských subjektov,
sa posudzujú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V danom prípade aj nároky z tvrdeného
bezdôvodného obohatenia majú lehoty uvedené v § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kde právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky od dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu, pričom najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky. Tu žalobca vzniesol námietku premlčania nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia.
Okresný súd správne na túto námietku prihliadol (§ 101 ods. 1 Obchodného zákonníka) a nárok
žalovaného ako premlčaný zamietol. Žalovaný vstúpil do užívania prenajatých priestorov od 1.4.2000
a keď uplatnil vzájomný návrh 13.2.2004, vzniesol ho po dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, na
ktorú musel súd prihliadať. Preto nie sú dôvodné nároky žalovaného zo vzájomného návrhu týkajúcich
sa tvrdených „preplatkov“ na nájomnom z nebytových priestorov. Týka sa to čiastky 111.550,- Sk, (č. l.
103), (73.202,35 Sk zvyšenej plochy, resp. za znemožnenie podnikania 25.036,- Sk,
využívanie plochy spoločnosťou V7F COLOR v sume 11.550,- Sk, celkove 109.788,35 Sk). Pri
tvrdených „preplatkoch“ , podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodujúce, že výška odplaty za prenájom
nebytových priestorov v mesačnej sume odrážala dohodu účastníkov o prenájme konkrétnych priestorov
(miestnosti) a výmera plochy už nebola určujúca. Za prenajaté priestory, ktoré žalovaný poznal, mal
platiť sumu podľa zmluvy 5.775,- Sk mesačne.
Žalovaný vo vzájomnom návrhu uplatnil aj právo na preplatenie tých súm, ktoré boli z poistných udalostí
preplácané poisťovňou Union. Podľa žalovaného tieto náklady na opravu zaplatil on, ale z poistnej
udalosti si ako poistený dal tieto sumy zaplatiť žalobca. Na č. l. 626 spisu je fakturácia Agrostroja a.s.,
spoločnosti LYPOS a.s., za opravu vozidla HE XXX AH po dopravnej nehode na sumu 135.300,- Sk
(týka sa dopravnej nehody z 5.2.2001).Podľa likvidačnej správy (č. l. 616 spisu) poisťovňa Union oznamuje spoločnosti LYPOS, že čiastku
110.000,- Sk poukazuje na číslo účtu Agrostroju a 633,- Sk poukazuje žalobcovi. V danom prípade
12.292,44 Sk je 10 % spoluúčasť a poistné plnenie nešlo v rozsahu 110.000,- Sk na účet žalobcu ako
trvá žalovaný, ale pre autoservis. Na č. l. 614 je fakturácia žalovaného pre žalobcu na sumu 13.520,- Sk
z dôvodov vyprosťovania avie HE XXX AH autožeriavom. Dopravná nehoda sa stala nájomcovi, preto
ten mal znášať náklady súvisiace s vyprosťovaním vozidla pri dopravnej nehode. Náklady súvisiace
s opravou vozidla si žalovaný neuplatnil v 3-mesačnej lehote, preto podľa § 633 ods. 3 Obchodného
zákonníka, po námietke prenajímateľa ich nemožno uplatniť.
Okresný súd konštatoval, že vzájomný návrh žalovaného nie je dôvodný v celom rozsahu čo z hľadiska
vyššie uvedeného potvrdzuje krajský súd.
Keďže súd prvého stupňa preukázal, že vzájomný návrh žalovaného nie je oprávnený, ďalej rozhodoval
o uplatnených nárokoch žalobcu na platenie nájomného. Nájomná zmluva bola uzavretá platne, nebol
rozpor v platení nájomného za mesiace január, marec až december 2001, februárové nájomné riešil
okresný súd v čiastke 17.466,- Sk. Okresný súd v zhode s krajským súdom vychádzal z účtovaného
nájomného na č. l. 64 spisu v čiastke 64.857,20 Sk a úroku z omeškania 13.153,90 Sk. Okresný súd
v rozsudku zo dňa 13.6.2006 č. k. 15Cb/208/2002-398 zamietol nárok žalobcu na platenie nájomného
za február v rozsahu 4.854,20 Sk a úrokom z omeškania 720,60 Sk. Zvyšok nároku žalobcu je
dôvodný. Preto okresný súd správne rozhodol ak zaviazal žalovaného na zostatok dlžného nájomného.
Povinnosťplatiťnájomnévyplývaz§630ods.1Obchodnéhozákonníka,žezmluvaonájmedopravného
prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok a nájomca sa zaväzuje
zaplatiť odplatu. Konkrétna výška odplaty vyplýva z uzavretej zmluvy o nájme a to čl. IV. zo dňa 2.1.2001
v znení dodatku č. 1 zo dňa 20.3.2001.
Keď žalovaný bol v omeškaní s platením nájomného je povinný platiť úrok z omeškania dohodnutý v
nájomnej zmluve z 2.1.2001 a to v článku IV. bodu 3. V prípade oneskorenia úhrady nájomného zo strany
nájomcu má právo prenajímateľ účtovať úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne. Tu s poukazom na
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je povinný dlžník pri omeškaní splnenia peňažného záväzku platiť
úroky z omeškania určené v zmluve. Aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ
zaviazal žalovaného na platenie úrokov z omeškania.
Krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia
vzájomného návrhu žalovaného. Žalovaný uplatnil právo na zaplatenie 713.000,- Sk vo vzájomnom
návrhu 9.2.2004 doručený súdu 13.2.2004, kde vo vyššie odôvodnenom rozhodnutí sa uvádza, prečo
tento vzájomný nárok žalovaného nie je dôvodný.
O náhrade trov štátu rozhodol súd prvého stupňa tak, že zaviazal žalovaného ako neúspešného
účastníka na zaplatenie svedočného 27,89 €. Keďže žalovaný je neúspešný v súdnom konaní, s
poukazom na § 148 ods. 1 O. s. p. je povinný nahradiť trovy štátu súvisiace s vyplatením svedočného
za vypočutie svedka Ing. Z. R.. Tomu bola vyplatená náhrada 840,50 Sk.
Krajský súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania účastníkov. Okresný
súd pri náhrade trov konania vychádzal z ustanovení § 142 ods. 1 O. s. p. plne úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania. V tejto veci odvolací súd poukazuje
na to, že úspech žalobcu nebol v celom rozsahu, pretože rozsudkom z 30.6.2006 č. k.
15Cb/208/2002-398 bol zamietnutý návrh žalobcu v rozsahu 4.854,20 Sk, resp. úrokov z omeškania
720,60 Sk. Pri rozhodovaní o náhrade trov malo byť použité ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. kde
neúspech žalobcu bol len v pomerne nepatrnej časti a mala byť priznaná plná náhrada trov konania.
Žalobca bol úspešný v rozsahu 73.157,10 Sk, resp. úspešný v zamietavej časti na vzájomný návrh
žalobcu v rozsahu 713.633,65 Sk, preto žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania na zaplatených
súdnych poplatkoch a na trovách právneho zastúpenia.Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že pri výpočte náhrady trov žalobcu došlo k pochybeniu.
Súd na základe návrhu právneho zástupcu žalobcu priznal štvrtinovú odmenu za zrušené pojednávanie
17.1.2003 s odplatou 747,50 Sk za poskytovanie právnej pomoci. Výpočet vychádza z vyhlášky č.
163/2002 Zz. Pojednávanie dňa 17.1.2003 vôbec nebolo, JUDr. Bódiš sa nezúčastnil, preto nemal právo
na účtovanú náhradu 747,50 Sk a režijného paušálu (3,32 €). Takisto nie je možné priznať za tento deň
priznané cestovné 30,24 € a náhradu straty času 106,32 €. Pri výpočte ďalších cestovných náhrad za dni
14.3.2003, 9.5.2003 a 6.6.2003 sa vychádzalo z toho, že paušálna náhrada je 0,18 € za 1 odjazdený km.
Paušálna náhrada je ale 4,70 Sk za km t.j. 0,156 € / km. Za deň 14.3.2003 má byť náhrada cestovných
výdavkov podľa zákona č. 283/2002 Zz. len v čiastke 38,56 €. Za deň 9.5.2003 je takisto náhrada len
38,56 €. Za deň 6.6.2003 je náhrada cestovných výdavkov len 38,31 €. Znížené cestovné náhrady zo
14.3.2003 o 4,032 €, z dňa 9.5.2003 o 3,78 € a 6.6.2003 o 3,77 € spolu s odpočtom priznaných náhrad
za 17.1.2003 predstavujú 176,77 €, ktoré boli neoprávnene priznané zástupcovi žalobcu. Preto krajský
súd zmenil výrok rozsudku v časti priznaných náhrad zástupcovi žalobcu, vo výške 9.246,60 €. Preto sa
aj znížila celková povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy 9.816,31 €.
V ostatnom boli trovy žalobcu a právneho zástupcu vypočítané okresným súdom správne. Žalovaný ako
neúspešný účastník s poukazom na § 142 ods. 3 O. s. p. je povinný zaplatiť tieto trovy do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 spojený s § 142 ods. 3 O. s.
p. Neúspech žalobcu bol len v pomerne nepatrnej časti pri krátených
náhradách za zastupovanie pred súdom prvého stupňa, preto žalobcovi patrí plná náhrada trov
odvolacieho konania. Žalobca bol zastúpený advokátom, ktorému podľa vyhlášky 655/2004 Zz. patrí
náhrada za dva úkony právnej pomoci a to za vyjadrenie k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní
26.2.2013 odplatou 2 x 386,74 € ( vypočítané podľa hodnoty sporu zo žalobného a vzájomného návrhu).
K tomu je potrebné dopočítať režijný paušál 7,63 € (2 x). Cestovné náhrady sú vypočítané v čiastke
21,36 € za použitie osobného motorového vozidla na pojednávaní 26.2.2013. Bolo odjazdených
celkove 80 km a paušálne náhrady 0,181 € dáva náhradu 14,64 €. Náhrada PHL za 80 odjazdených km
pri priemernej spotrebe 5,8 l a 1,449 € / l dáva 6,72 €. Celkové cestovné náhrady 21,36 € sú vypočítané
podľa zákona č. 283/2002 Zz..
Zástupca žalobcu účtoval náhradu straty času 26,04 €, čo zodpovedá dvom polhodinám po 13,02 € (§ 17
vyhlášky č. 655/2004 Zz.). Trovy odvolacieho konania 836,32 € je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný
na účet právneho zástupcu žalobcu do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odvolací súd nepripustil dovolanie proti rozsudku, lebo žalovaný neformuloval dovolaciu otázku pre
dovolacie konanie.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.