Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 6, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/99/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109210169
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6109210169.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu F.. K. H., J..

XX. XX. XXXX, G. H. X, G. G., L.astúpeného AK VRBA & PARTNERS, s. r. o., Sliezska 9, Bratislava
proti žalovanej 3/ F.. E. G., J.. XX. XX. XXXX, G. W.. Z.. H. XXX/XX, L., žalovanej 6/ TBB, a. s., so
sídlom Partizánska cesta 59, Banská Bystrica, IČO: 30 225 574, žalované 3/ a 6/ zastúpené advokátkou
JUDr. Evou Krchňavou, Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 32 225,15 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcom v 3/ a 6/ rade trovy konania predstavujúce trovy
právneho zastúpenia na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Evy Krchňavej, advokátky, vo výške 4 477,42

Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 1 933,50 Eur,
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 05. 06. 2009 domáhal náhrady škody vo
výške 970 814,95 Sk (32 225,15 Eur) s 24,13 % úrokom z omeškania ročne od 30. 03. 1998. V návrhu
ako odporcov označil Slovenskú republiku - Krajský súd Banská Bystrica, F.. E. G. M. Z. M. G.. Neskôr
rozšíril návrh aj voči odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR.

Uznesením zo dňa 02. 05. 2011 súd konanie voči Slovenskej republike - Krajskému súdu Banská
Bystrica a Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR zastavil.

Elektronickým podaním zo dňa 06. 06. 2010 doplneným písomne dňa 09. 06. 2010 navrhovateľ rozšíril
návrh voči odporcom F.. A. K., Z. I., spoločnosti Tlačiareň BB spol. s r. o.

Súd uznesením zo dňa 03. 03. 2011 pripustil vstup týchto účastníkov na strane odporcu.Na základe späťvzatia návrhu voči odporcom F.. A. M. Z. I. súd voči ním konanie uznesením zo dňa
13. 12. 2011 zastavil.

Právna zástupkyňa navrhovateľa podaním zo dňa 07. 02. 2012 oznámila, že netrvá na návrhu voči Z..

M. G..

Súd z uvedeného dôvodu na pojednávaní dňa 23. 03. 2012 konanie voči nej v zmysle § 96 OSP zastavil.

Okruh žalovaných účastníkov predstavovala odporkyňa v 3/ rade F.. E. G. a odporca v 6/ rade Tlačiarne
spol. s r. o.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho právnej zástupkyne, odporkyne v 3/ rade,

vyjadrením právnej zástupkyne odporcu v 6/ rade, spisom 40Cb/38/99 Krajského súdu v Banskej
Bystrici, 45Cb/1/2010 Krajského súdu v Banskej Bystrici a znaleckým posudkom F.. S.. Z. K. č. 13/2012,
posudkom F.. K. predloženým navrhovateľom a iným listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ, ako bývalý spoločník odporcu v 6/ rade, sa domáhal svojou žalobou zo dňa 14. 05. 1999
v konaní 40Cb/38/1999 Krajského súdu v Banskej Bystrici od odporcu v 6/ rade zaplatenia sumy 4

957 000,-- Sk s 24 % úrokom z omeškania od 30. 03. 1997 ako vyrovnacieho podielu v zmysle § 150
Obchodného zákonníka.

Podaním zo dňa 14. 04. 2003 vzal navrhovateľ ohľadom sumy 4 071 196,-- Sk návrh späť z dôvodu,
že táto bola uhradená dňa 10. 09. 2011. V prevyšujúcej časti trval na návrhu a žiadal o ustanovenie
znalca v konaní.

Odporkyňa v 3/ rade, znalkyňa z odboru účtovníctva, vypracovala na základe požiadavky súdu znalecký
posudok č. 8/2006, ktorý bol doručený právnej zástupkyni navrhovateľa dňa 09. 11. 2006. So znaleckým
posudkom právna zástupkyňa navrhovateľa nesúhlasila. Znalkyňa dodatkom k znaleckému posudku
upravila výšku vyrovnacieho podielu ku dňu vylúčenia navrhovateľa sumou 5 068 431,-- Sk pred
zdanením, z ktorej sumy bola vyplatená odporcom suma vo výške 3 551 196,-- Sk. Rozdiel predstavoval

1 517 235,-- Sk. Doplnok bol doručený zástupkyni navrhovateľa 05. 03. 2007. Ani s týmto zástupkyňa
navrhovateľa nesúhlasila, keď podľa jej názoru znalkyňa pochybila v stanovení percentuálneho podielu,
ktorý správne nemal predstavoval 7,85 % ale 9,25 %.

Krajský súd v Banskej Bystrici na pojednávaní dňa 06. 06. 2007 návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu
vyhovel a priznal mu žalovanú sumu vo výške 885 804,-- Sk s príslušenstvom, keď v prevyšujúcej časti

konanie zastavil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28. 07. 2007 v časti istiny a dňa 27. 07. 2009
v časti príslušenstva.

Podaním zo dňa 22. 02. 2010 sa navrhovateľ domáhal obnovy konania 40Cb/38/99 v konaní Krajského
súdu v Banskej Bystrici 45Cb/1/2010. Dôvodom obnovy bol vypracovaný posudok F.. K. Č.. X/XXXX,
ktorým bol vypočítaný jeho vyporiadací podiel vo výške 9,25 % a nie vo výške 7,85 %. Krajský súd

povolil obnovu konania. Najvyšší súd SR v konaní 1Obo/120/2010 zmenil rozhodnutie tak, že návrh
na obnovu konania zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhnutý dôkaz nemohol
pre navrhovateľa privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keď bolo jeho návrhu v pôvodnom konaní
v plnom rozsahu vyhovené.

Podľa tvrdenia navrhovateľa škoda vo výške 970 814,95 Sk predstavuje rozdiel medzi výškou

vypočítaného vyrovnacieho podielu v zmysle § 150 Obchodného zákonníka znalcom F.. K. a sumou
4 957 000,-- Sk, ktorá bola čiastočne uhradená odporcom v 6/ rade a vo zvyšku priznaná v konaní
40Cb/38/99.Za škodu zodpovedajú odporcovia v 3/ a v 6/ rade spoločne a nerozdielne.

Nárok na náhradu škody voči odporkyni v 3/ rade požadoval z dôvodu porušenia jej povinnosti pri
vypracovaní znaleckého posudku v konaní 40Cb/38/99 krajského súdu, keď v tomto posudku bol

nesprávne určený percentuálny podiel na rozdiel od odborného vyjadrenia F.. K.. V príčinnej súvislosti
s porušením povinnosti odporkyne v 3/ rade došlo ku vzniknutej škode v žalovanej sume, ktorú
by bol získal, keby bol správne vypracovaný znalecký posudok. Nárok voči odporkyni v 3/ rade je
obchodnoprávnymnárokom,keďvovzťahukupremlčaniuplynievzmysle§398Obchodnéhozákonníka
4-ročná premlčacia lehota od doloženia znaleckého posudku a jeho dodatku, v rámci ktorej bol tento

nárok aj uplatnený na súde.

Čo sa týka odporcu v 6/ rade, tento porušil svoju povinnosť tým, že nepredložil žiadne doklady v konaní
pred nariadením znaleckého dokazovania na výšku obchodného podielu a neustále ním boli uvádzané
iné sumy, než bol vyporiadavací podiel. Voči tomuto subjektu sa rovnako jedná o nárok na náhradu
škody v zmysle Obchodného zákonníka.

Odporca v 6/ rade prvýkrát predložil riadnu schválenú účtovnú závierku za rok 1996 pre účely

vypracovania znaleckého posudku odporkyňou v 3/ rade, t. j. až v roku 2006, kedy už z dôvodu
premlčania nároku nebolo možné rozšíriť návrh na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Do tej doby nebolo
zo strany navrhovateľa možné zistiť údaje z účtovnej závierky za rok 1996 a to napriek zverejneniu
účtovnej závierky v Obchodnom vestníku č. 16/97.

V konaní 60Cb/98/2004 v novembri 2000 bola predložená účtovná závierka zo dňa 22. 12. 1997, z ktorej

vychádzal pri výpočte svojho podielu v konaní 40Cb/38/99.

Odporkyňa v 3/ rade žiadala návrh zamietnuť. Vzniesla námietku premlčania. Potvrdila, že v konaní
40Cb/38/99 vypracovala znalecký posudok. Bola prizvaná aj na pojednávanie, ale nebola vypočutá.
Následne jej bolo sudkyňou vysvetlené, že to bolo z dôvodu, že z jej posudku vyplýval pre navrhovateľa
nárok vyšší, než ktorý si uplatňoval v konaní 40Cb/38/99.

Po nahliadnutí do odborného vyjadrenia F.. K. uviedla, že k rozdielu výpočtu medzi jej osobou a týmto
odborným vyjadrením malo dôjsť na základe inej výšky splatených vkladov jednotlivých spoločníkov.
Vychádzala z účtovnej evidencie odporcu v 6/ rade tak, ako jej bola predložená a ktorá je aj súčasťou
jej znaleckého posudku. Táto skutočnosť nebola nikým namietaná.

Odporca v 6/ rade žiadal návrh zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa. Poukázal

na tú skutočnosť, že spory s navrhovateľom má už 20 rokov. Poprel, že by navrhovateľ nemal vedomosť
o obsahu účtovných závierok, o ktorých tvrdí, že mal vedomosť až v roku 2006. Vo všetkých konaniach
sa neustále predkladajú tie isté dôkazy.

Obchodnoprávna úprava nároku na náhradu škody vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby upravuje jej
počiatok od momentu poznania porušenia povinnosti. Aj keď navrhovateľ tvrdí, že sa jedná o nárok na

náhradu škody, v skutočnosti sa mu jedná len o doplatok vyrovnacieho podielu. Už v roku 1996 bol súdny
spor o neplatnosť vylúčenia zo spoločnosti, kde tieto doklady boli všetky predložené a hovorilo sa o nich.
V konaní 60Cb/98/2004 bola predložená účtovná závierka zo dňa 22. 12. 1997, z ktorej navrhovateľ
vychádzal pri výpočte svojho podielu. Daňové priznanie odporcu v 6/ rade bolo prístupné komukoľvek zo
zbierky obchodných listín a na daňovom úrade. Navrhovateľ bol v tej dobe stále spoločníkom odporcu

v 6/ rade a mohol si toto vyžiadať. Vedel si vypočítať výšku svojho podielu.

V písomnom vyjadrení zo dňa 25. 02. 2013 navrhovateľ uviedol, že odporca v 6/ rade porušil povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 61 ods. 2 Obchodného zákonníka platného v rozhodnom čase vyplatiť
navrhovateľovi určený vyrovnací podiel, pod ktorú povinnosť je subsumovaná povinnosť odporcu v
6/ rade predložiť riadne vypracovanú účtovnú závierku schválenú valným zhromaždením. V zmysle §

62 ods. 3 Obchodného zákonníka právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím 3
mesiacovodschváleniaročnejúčtovnejzávierky.Existovali2účtovnézávierkyprerok1996atozávierka
zo dňa 20. 03. 1997 s určeným vlastným imaním 64 566 000,-- Sk, overená audítorom a schválená
valným zhromaždením odporcu v 6/ rade dňa 30.12. 1997, zverejnená v Obchodnom vestníku dňa 20.08. 1997 (závierka 03/1997) a účtovná závierka zo dňa 21. 12. 1997 s vlastným imaním 47 915 000,--
Sk, neoverená audítorom (závierka 12/97). Samotný odporca v 6/ rade mu oznámil, že závierka 03/1997
nebola vypracovaná a schválená na valnom zhromaždení dňa 20. 05. 1997, a teda údaje v nej nie sú

záväzné. Z týchto dôvodov nebol na jeho strane dôvod sledovať Obchodný vestník, kde mala byť 20.
08. 1997 zverejnená, ale nebola schválená. O jej následnom schválení nemal vedomosť.

Napojednávanídňa06.03.2013zástupkyňanavrhovateľauviedla,žeschválenávalnýmzhromaždením
bola závierka, kde bolo stanovené vlastné imanie odporcu v 6/ rade vo výške 64 566 000,-- Sk. Ku
porušeniu povinností na strane odporcu v 6/ rade dochádzalo v období od 30. 03. 1998 do 30. 03. 2002

a spočívalo v tom, že odporca v 6/ rade mal navrhovateľovi vyplatiť riadny vyrovnací podiel a predložiť
riadne doklady, z ktorých mohol určiť jeho výšku. 30. 03. 1998 sa mal stať splatným vyrovnací podiel
navrhovateľa a od tohto dátumu začala plynúť všeobecná 4-ročná premlčacia doba. Sporný nie je obsah
schválenej účtovnej závierky, ale spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu navrhovateľa.

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla nesprávnym určením výšky
jeho obchodného podielu v spoločnosti odporcu v 6/ rade v dôsledku jeho vylúčenia. V priebehu konania

menil okruh žalovaných ako aj právne dôvody vzniku svojho nároku.

Čo sa týka odporkyne v 3/ rade, nárok na náhradu škody z dôvodu jej porušenia povinností pri
vypracovaní znaleckého posudku na základe požiadavky súdu nemožno považovať za obchodnoprávny
vzťah len preto, že sa jednalo o konanie vyplývajúce z obchodnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi
sporu. Na daný zodpovednostný vzťah nemožno aplikovať Obchodný zákonník aj z dôvodu, že vzťah

medzi navrhovateľom a odporkyňou v 3/ rade nebol záväzkovým vzťahom v zmysle ustanovenia § 261
Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov bolo možné nárok navrhovateľa posudzovať len podľa
§ 420 a nasledujúcich O. z. Vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania bolo potrebné skúmať, či
došlo k márnemu uplynutiu subjektívnej 2-ročnej alebo objektívnej 3-ročnej lehoty v zmysle ustanovenia
§ 106 O. z.

Podľa názoru súdu nedošlo voči odporkyni v 3/ rade k márnemu uplynutiu 3-ročnej objektívnej ani 2-
ročnej subjektívnej lehoty, keď návrh voči odporkyni v 3/ rade došiel na tunajší súd dňa 05. 06. 2009
a všeobecná 3-ročná premlčacia lehota uplynula dňa 08. 02. 2010, keď bol vypracovaný dodatok k
znaleckému posudku. Subjektívna 2-ročná lehota začala plynúť od vypracovania odborného posudku
F.. K. v roku 2009, kedy sa mal navrhovateľ dozvedieť o skutočnej výške škody.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či boli vo vzťahu k odporkyni v 3/ rade splnené všetky zákonom
požadované predpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu v zmysle § 420 O. z. a to - porušenie
povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie.

Podľa tvrdenia navrhovateľa k porušeniu povinnosti na strane odporkyne v 3/ rade došlo nesprávnym
výpočtom vyporiadacieho podielu navrhovateľa. Napriek tomu, že znalkyňa vypočítala tento podiel vo

vyššej výške, než požadovanej navrhovateľom (žalobou zo dňa 14. 05. 1999), nedošlo z jeho strany
k rozšíreniu žalobného návrhu. Ak by aj znalkyňa v konaní nesprávne vypočítala výšku vyrovnacieho
podielu navrhovateľa, táto skutočnosť potom nemala žiaden vplyv na vznik škody na jeho strane.

Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia obchodného podielu v sporovom konaní. Súd bol viazaný jeho
návrhom, ktorý nemohol prekročiť. Toto bolo aj dôvodom pre zamietnutie návrhu na povolenie obnovy

konania rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v konaní 1 Obo 120/2010.

Keďže nebolo preukázané, že by došlo zo strany odporkyne v 3/ rade ku takému porušeniu povinnosti,
ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou na strane navrhovateľa, súd návrh voči nej zamietol
ako bezdôvodný.

Vo vzťahu k odporcovi v 6/ rade sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z dôvodu, že porušil povinnosť

vyplývajúcu z ustanovenia § 61 Obchodného zákonníka a to v období od 30. 03. 1998 do 30. 03. 2002.Podľa§61ods.2Obchodnéhozákonníka,prizánikuúčastispoločníkaspoločnostizatrvaniaspoločnosti
vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (vyrovnací podiel). Výška vyrovnacieho podielu sa určí
na základe ročnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom

zanikla účasť spoločníka v spoločnosti.

Podľa ods. 3, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím 3 mesiacov od schválenia
ročnej účtovnej závierky, alebo ak schválená nebola uplynutím 3 mesiacov odo dňa, keď mala byť
schválená.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ požadoval náhradu škody z titulu porušenia zákonnej povinnosti
vyplývajúcej odporcovi v 6/ rade z citovaného zákonného ustanovenia, súd posudzoval námietku

premlčania nároku na náhradu škody z tohto dôvodu podľa obchodnoprávnych predpisov.

Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,
je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné

Podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vzniknutých z porušenia povinností začína
premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých z týchto
práv ustanovená osobitná úprava.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba 4 roky.

Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel, alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí
sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinností.

Právo na náhradu škody, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, vzniká predovšetkým z porušenia

zmluvnej povinnosti, ale vzťahuje sa aj na právo na náhradu škody, ktoré vzniká z iných skutočností,
ako z porušenia zmluvy. V danom prípade malo dôjsť k začatiu porušenia povinností podľa tvrdenia
zástupkyne navrhovateľa dňom 30. 03. 1998, a teda k márnemu uplynutiu 10-ročnej premlčacej doby
malo dôjsť 30. 03. 2008. Návrh voči odporcovi v 6/ rade bol rozšírený dňa 06. 06. 2010, t.j. po uplynutí
všeobecnej 10-ročnej lehoty.

Čo sa týka uplynutia 4-ročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 397 Obchodného zákonníka,
táto začala plynúť, odkedy sa navrhovateľ mohol dozvedieť o škode, t. j. odkedy mohol vypočítať výšku
svojho vyrovnacieho podielu. Správnosť ročnej účtovnej závierky zverejnenej v Obchodnom vestníku č.
16 z roku 1997 nenamietal. Z tejto vychádzal aj F.. K. vo svojom posudku. 4-ročná premlčacia lehota
potom začala plynúť odo dňa, kedy sa mohol navrhovateľ oboznámiť v Obchodnom vestníku č. 16 z

roku 1997 so zverejnenou účtovnou závierkou a na základe nej vypočítať výšku vyrovnacieho podielu.
Subjektívna premlčacia lehota však môže plynúť len v rámci objektívnej 10-ročnej, ku ktorej došlo k
uplynutiu pred podaním návrhu voči odporcovi v 6/ rade.

Z uvedeného vyplýva, že návrh voči odporcovi v 6/ rade bol podaný po uplynutí subjektívnej ako aj
objektívnej lehoty, a teda námietka premlčania bola dôvodná.Pokiaľ navrhovateľ odvodzoval svoj nárok z titulu porušenia ustanovenia § 61 ods. 2 a ods. 3
Obchodného zákonníka, súd k tomu uvádza, že zo znenia tohto zákonného ustanovenia nemožno
dovodzovať, že z neho vyplýva povinnosť odporcu v 6/ rade riadne doložiť odstupujúcemu spoločníkovi

doklady, z ktorých je možné vypočítať výšku vyrovnacieho podielu. Z tohto ustanovenia vyplýva len
povinnosť tento vyrovnací podiel zaplatiť v lehote 3 mesiacov od schválenia ročnej účtovnej závierky,
pričom táto lehota splatnosti platí aj v prípade, ak táto účtovná závierka nebola schválená. Keďže v
citovanom zákonnom ustanovení, ani v inom ustanovení, prípadne inom právnom predpise nevyplýva
povinnosť odporcu v 6/ rade doložiť navrhovateľovi doklady, z ktorých je možné vypočítať výšku

vyrovnacieho podielu, nemohlo dôjsť zo strany odporcu v 6/ rade ku takémuto porušeniu zákonnej
povinnosti a následne nemohla vzniknúť odporcovi v 6/ rade v súvislosti s takýmto konaním (nekonaním)
zodpovednosť za vzniknutú škodu na strane navrhovateľa. Z ničoho tiež nevyplýva povinnosť odporcu
v 6/ rade oznamovať navrhovateľovi schválenie účtovnej závierky, alebo jej uverejnenie v Obchodnom
vestníku.

Je bežné, napr. v pracovnoprávnych sporoch, ak nemá zamestnanec dostatočné podklady pre výpočet

požadovanej náhrady mzdy, je povinný v žalobe uviesť konkrétnu výšku tejto náhrady s tým, že túto
môže v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania upresniť. Je pravdou, že aj navrhovateľ
sa svojím návrhom na vydanie predbežného opatrenia v konaní 40Cb/38/99 domáhal uloženia zo strany
súdu odporcovi v 6/ rade takejto povinnosti. Jeho návrh však bol zamietnutý z dôvodu, že tieto podklady
si môže v konaní priamo vyžiadať súd. Navrhovateľ bol v konaní zastúpený právnou zástupkyňou a

pokiaľ pochyboval o správnosti podkladov pre výpočet výšky vyrovnacieho podielu a v konaní došlo k
prerušeniu konania z dôvodu prebiehajúcich súvisiacich sporov medzi účastníkmi, mal si z opatrnosti
uplatniť vyšší nárok, k čomu však z jeho strany nedošlo.

Keďže súd nemal za preukázanú existenciu predpokladov pre vznik zodpovednosti za tvrdenú vzniknutú
škodu na strane navrhovateľa, návrh voči tomuto subjektu ako bezdôvodný zamietol.

Navrhovateľ sa svojím pôvodným návrhom domáhal voči označeným subjektom nároku na náhradu
škody z obsahu ktorého podania vyplývalo, že sa jedná o nárok na náhradu škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Takéto konanie bolo zo zákona oslobodené od poplatkovej povinnosti.
Až v priebehu konania rozšíril navrhovateľ návrh aj na ďalších odporcov, pričom zmenil aj právnu
kvalifikáciu.

Z uvedených dôvodov súd v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1, písm. a) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v zmysle prílohy sadzobníka položky 1a uložil navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok z
návrhu vo výške 6 % z požadovanej sumy, t. j. 1 933,50 Eur.

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný. Požadoval náhradu trov konania. Súd o jeho návrhu rozhodol
v zmysle § 151 OSP a § 142 ods. 1 OSP podľa zásady úspešnosti tak, že mu náhradu trov konania

nepriznal.

Odporcovia v 3/ a 6/ rade boli v konaní úspešní. Požadovali náhradu trov konania. Súd o ich návrhu
rozhodol tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť im trovy konania predstavujúce trovy právneho
zastúpenia vo výške 4 477,42 Eur v zmysle vyčíslenia právneho zastúpenia zo dňa 07. 03. 2013. Súd
priznal odporcom v 3/ a 6/ rade náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci odporkyni

v 3/ rade - príprava a prevzatie, účasť na pojednávaní 23. 03. 2012, 31. 10. 2012, 06. 03. 2013 (krátené
o 50 % v zmysle § 13 vyhlášky 655/2004 Z. z.) a odporcovi v 6/ rade - príprava a prevzatie zastúpenia,
vyjadrenie zo dňa 16. 08. 2011, 21. 03. 2012, účasť na pojednávaní dňa 07. 12. 2011, 23. 03. 2012,
31. 10. 2012, 06. 03. 2013. Za jeden úkon právnej pomoci 486,34 Eur, plus režijný paušál. Spolu sumu
4 477,42 Eur.

Poučenie:: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom

rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z.

a noviel - Exekučný poriadok.