Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 27, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/143/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112214543
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112214543.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa T. W., B..

XX. XX. XXXX, X. L. XX, U. Ľ., zastúpeného Lion Law Partners s. r. o., Horná 32, Banská Bystrica proti
odporkyni T.. H. J., B.. XX. XX. XXXX, X. L. XX, U. Ľ., zastúpenej advokátkou Mgr. Alenou Gregorovou,
Horná 54, Banská Bystrica, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
účastníkmi dňa XX. XX. XXXX a jej dodatku zo dňa XX. XX. XXXX ohľadom prevodu vlastníctva
nehnuteľností - parcely registra S., parc. číslo XXX o výmere 418 m2, druh pozemku záhrady, pozemku
- parcely registra C, parc. číslo XXX o výmere 382 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria

a stavby - rodinného domu, so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele č. XXX, všetky vyššie
uvedené nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra X. X., pre okres
X. X., obec U. Ľ., katastrálne územie U. Ľ., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľsasvojímnávrhomdošlýmtunajšiemusúdudňaXX.XX.XXXXdomáhalurčenianeplatnosti
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a odporkyňou dňa XX. XX. XXXX ako aj jej dodatku ohľadom
rodinného domu, číslo súpisné XXX, postaveného na parcele XXX kat. úz. U. Ľ. ako aj parcely č. XXX
H. XXX o výmere vedených na LV č. XXX.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, spisom Okresného úradu
v Banskej Bystrici, katastrálneho odboru, č. P. XXXX/XX, znaleckým posudkom N.. N. G. Č.. XX/XX,
dohodou o vysporiadaní BSM uzatvorenou medzi navrhovateľom a Q. W. dňa XX. XX. XXXX, platobným
rozkazom tunajšieho súdu XRob/XXX/XX zo dňa 13. 10. 1998, rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici v konaní XXCob XXX/XX zo dňa 14. 01. 2000, platobným rozkazom tunajšieho súdu v konaní

G. zo dňa 02. 03. 2000, XRob/XXX/XX zo dňa 25. 07. 2001, XRob/XXX/XX zo dňa 08. 02. 2000, XRob/
XXXX/XX zo dňa 25. 06. 1999, XRob/XXXX/XX zo dňa 13. 06. 2000, prehľadom o zrážkach zo mzdy za
obdobie 4/2001 a 4/2004, potvrdením zamestnávateľa navrhovateľa X. L. o tom, že v období od 01. 05.
2000 do 30. 04. 2004 bola jeho výplata odosielaná na účet XXXXXXXXXX/XXXX, písomným vyjadrením
účastníkov, korešpondenciou účastníkov, zmluvou o pristúpení dlhu uzatvorenou medzi Slovenskou
sporiteľňou a odporkyňou dňa 09. 07. 1999, výpisom z účtu odporkyne, platobným výmerom daňového
úradu o vyrubení dane z prevodu a prechodu nehnuteľnosti a dokladom na jeho úhradu odporkyňou,

svedeckou výpoveďou Y.. T. a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa predmetný rodinný dom s pozemkom nadobudol s bývalou manželkou do
BSM v roku 1992. V roku 1993 alebo 1994 sa s ňou rozviedol. S odporkyňou začali žiť spolu ako druh adružka v tomto dome niekedy v období rokov 1994 až 1995. Podnikal a v priebehu rokov 1996 až 1997
sa dostal do platobnej neschopnosti. Nebol schopný splácať dlhy a začali ho napádať exekútori. V roku
1997 uzatvoril s bývalou manželkou dohodu o vyporiadaní BSM, z ktorého titulu sa zaviazal jej vyplatiť

finančnú čiastku 200 000,-- Sk, z toho 100 000,-- Sk vyplatil pri podpise dohody, 50 000,-- Sk do 3 dní po
zavkladovaní dohody a 50 000,-- Sk v lehote do 31. 03. 1998. Následne dostal ponuku od odporkyne,
aby neprišiel o dom vzhľadom k dlžobám, aby ho previedol na ňu s tým, že po vysporiadaní finančných
problémov ho spätne prevedie na neho. On pôvodne uvažoval, že dom prepíše na deti, ale odporkyňa
ho ubezpečila, že to nie je dobré a dal sa jej nahovoriť. Kúpnu zmluvu uzatvorili dňa 14. 07. 1999, pričom

ako to vyplýva zo znaleckého posudku N.. N. G. Č.. XX/XXXX, cena v tej dobe predstavovala v zmysle
tohto znaleckého posudku 449 780,-- Sk a dohodnutá kúpna cena v článku II. zmluvy sumu 100 000,--
Sk. V tomto období jeho jediný príjem predstavovala mzda od zamestnávateľa L. D. X. X., U.. G.. C.. , na
ktorú mu boli vykonávané zrážky zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávok veriteľov v jednotlivých
exekučných konaniach. Mzda bola poukazovaná na účet odporkyne. Navrhovateľ z dôvodu platobnej
neschopnosti podal návrh na vyhlásenie konkurzu na svoju osobu, ktorému návrhu bolo vyhovené dňa

20. 06. 2008. Konkurz bol zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku dňom 16. 06. 2011.
Podľa tvrdenia navrhovateľa skutočným dôvodom pre uzatvorenie kúpnej zmluvy s odporkyňou, nebol
jeho úmysel scudziť predmetné nehnuteľnosti a získať odplatu v podobe kúpnej ceny, ale vyčleniť
tieto nehnuteľnosti zo svojho majetku tak, aby neboli postihované, či už prebiehajúcimi alebo budúcimi
exekučnými konaniami, prípadne v konkurznom konaní. Odporkyňa o tejto jeho finančnej situácii vedela,

aktívne mu v nej pomáhala. O tomto svedčí aj dohodnutá kúpna cena, ktorá bola v nepomere k
hodnote nehnuteľnosti uvedenej v znaleckom posudku. Kúpna cena navyše nikdy nebola navrhovateľovi
uhradená. Úkony z jeho strany boli motivované výlučne snahou zmenšiť rozsah svojho majetku, ktorý
by mohol podliehať exekúcii. O tomto odporkyňa mala vedomosť, čo vylučuje aj jej dobromyseľnosť v
otázke nadobudnutia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním.

V žalobnom návrhu poukázal na znenie ustanovenia § 34 O. z., pričom v danom prípade sa
jednalo o fingovaný právny úkon, keďže úmysel zmluvných strán nesmeroval ku prevodu vlastníctva
nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov zmluva odporuje zákonu, resp. ho obchádza a preto je absolútne
neplatná v zmysle § 39 O. z.

Vo vzťahu k výške kúpnej ceny poukázal na judikát NS SR zo dňa 30. 01. 1975 1Cz 129/74, podľa
ktorého, ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy uvedená kúpna cena odlišná od kúpnej ceny
skutočne dohodnutej, je neplatná celá kúpna zmluva.
Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy videl v tom, že bez existencie takéhoto
rozhodnutia je obmedzený výkon jeho vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že považuje kúpnu zmluvu za platnú. Kúpna cena,
ktorá bola dohodnutá, bola vyplatená pred podpísaním zmluvy a bola primeraná k ich vzájomným
nárokom v tej dobe. Ich vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu bola vážna a vedeli o následkoch kúpnej
zmluvy, t. j. o prevode vlastníckeho práva. Poukázala na rozhodnutie NS ČR 30Cdo 2781/99 a

komentár k Občianskemu zákonníku ustanoveniu § 37 autora JUDr. Fekete, podľa ktorého následok,
ak účelom konania dlžníka bolo právnym úkonom uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je
odporovateľnosť tohto právneho úkonu a nie neplatnosť.
Samotný navrhovateľ sa k nej choval ako ku vlastníčke nehnuteľnosti, nikdy ju nevyzval na vrátenie
domu, ktorý opustil dobrovoľne sám bez ďalších nárokov. Podanie návrhu zo strany navrhovateľa po

viac ako desiatich rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy je len účelové, keď sa takýmto spôsobom snaží
získať finančné prostriedky.
V ďalšom písomnom vyjadrení poukázala na rozhodnutie NS SR 1Cdo/191/09, podľa ktorého
pohnútka motív je právne bezvýznamná a nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Poukázala
tiež na skutočnosť, že zo strany odporkyne boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vydržanie

predmetných nehnuteľností.

Na pojednávaní odporkyňa uviedla, že po tom, čo sa v roku 1993 zoznámila s navrhovateľom, začali
žiť spolu v predmetnej nehnuteľnosti. Spoločne finančne hospodárili, pričom sa podieľala aj na výplate
navrhovateľajehobývalejmanželkeztituluBSM.Predmetnánehnuteľnosťbolazaťaženáztitulupôžičky

v Slovenskej sporiteľni. Po uzatvorení dohody o vyporiadaní BSM navrhovateľa a jeho bývalej manželky
vstúpila na jej miesto ako ručiteľka ohľadom tejto pôžičky. Už v tej dobe túto pôžičku splácala ona. K
uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo z podnetu navrhovateľa, ktorý sa rozhodol, že dom prepíše na ňu
s tým, že zmluvu dal pripraviť Y.. T.. Neskôr povedal, že sa bude lepšie cítiť pred jej rodičmi, ktorímu požičali sumu 75 000,-- Sk, ako aj vo vzťahu ku nej, keďže mu pomáhala značnými finančnými
čiastkami. Následne sa na túto tému nerozprávali. Žili v spoločnej domácnosti do začiatku roku 2009,
keď navrhovateľ nadviazal známosť s inou ženou a prestal chodiť domov. Pokiaľ v čase podpísania

zmluvy mal navrhovateľ nejaké dlžoby, nepovažovala ich za podstatné, lebo sa jednalo len o menšie
sumy. O exekučných konaniach mala vedomosť až neskôr v priebehu rokov 2003 a nasledujúcich. Po
podpísaní kúpnej zmluvy sa cítila byť vlastníčkou tejto nehnuteľnosti a aj navrhovateľ sa ku nej takto
správal. Ona sama zaplatila aj daň z prevodu.

Navrhovateľ uviedol, že z titulu výplaty BSM jeho bývalej manželky mu požičal sumu 100 000,-- Sk jeho
otec, 50 000,-- Sk jeho mama a zvyšok 50 000,-- Sk mohlo byť zo spoločných peňazí s odporkyňou.
Pôžičku, ku ktorej odporkyňa pristúpila ako ručiteľka, platili spočiatku šekmi a po roku 1997 z účtu
odporkyne. Potvrdil, že si požičal od otca odporkyne finančné prostriedky na podnikanie vo výške 70
000,-- Sk. Tieto však prevzala odporkyňa a použil z nich na podnikania len asi sumu 30 000,-- Sk. Zvyšok
sa minul na domácnosť.

Svedok Y.. N. T. uviedol, že pozná oboch účastníkov. Spisoval pre nich len jednu zmluvu. Na jej spísanie
ho oslovil navrhovateľ a neskôr prišli obaja s tým, že si ju najskôr vzali na prečítanie a potom ju podpísali.
Navrhovateľ prišiel za ním s požiadavkou, že chce na odporkyňu previesť dom alebo polovicu domu. Na
dôvod sa ho nepýtal a on mu to nepovedal. Čo sa týka kúpnej ceny, chceli vyslovene, aby bolo napísané,

že peniaze už boli vyplatené. Návrh na vklad zmluvy nepísal.

Zo spisu C. Ú. P. X. X., W. C. P. X. X. Č.. P. XXXX/XX bolo zistené, že C. Ú. P. X. X. povolil vklad kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi ohľadom predmetnej nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 14. 07. 1999
dňom 13. 09. 1999, pričom návrh na vklad bol podaný dňa 14. 07. 1999 a podpísaný oboma účastníkmi.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy je vedená
odporkyňa ako výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti.

Predmetom sporu bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 39 O. z., podľa ktorého je neplatný

právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.

Dôvodom neplatnosti podľa navrhovateľa a jeho právneho zástupcu uzatvorenej kúpnej zmluvy bola tá
skutočnosť, že úmysel zmluvných strán nesmeroval ku prevodu vlastníctva nehnuteľností v prospech

odporkyne, ale k ukráteniu uspokojenia veriteľov navrhovateľa týmto spôsobom.

Súd sa stotožnil s právnym názorom zástupkyne odporkyne, v ktorom poukázala na tú skutočnosť, že
ak je právnym úkonom ukrátená pohľadávka veriteľa, t. j. dôjde týmto úkonom ku takému zmenšeniu
majetku, aby zostávajúci majetok dlžníka nepostačoval na uspokojenie veriteľovej pohľadávky,

neznamená to neplatnosť právneho úkonu, ale len možnosť domáhať sa odporovateľnosti tohto
právneho úkonu z týchto dôvodov v zmysle § 42a O. z.

Zákonodarca sám tento dôvod, t. j. ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa
nepovažoval za dôvod neplatnosti právneho úkonu, keď ho ustanovil ako dôvod pre žalobu o neúčinnosti

týchto právnych úkonov v zmysle § 42a O. z. a ako podmienku takejto žaloby požadoval, aby takýto
úkon bol platný.

Podľa ustanovenia § 34 O. z., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku
tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Bolo preukázané, že to bol navrhovateľ, ktorý vyhľadal známeho Y.. T. s požiadavkou, aby pripravil
písomnú kúpnu zmluvu ohľadom odplatného prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na
odporkyňu. Táto kúpna zmluva bola Y.. T. vypracovaná, účastníci mali čas sa s jej obsahom oboznámiť a
následne ju obaja podpísali a obaja požiadali o jej zavkladovanie U. W. X. X.. Kúpna zmluva obsahovala

podstatné náležitosti v zmysle § 588 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pričom kúpna cena 100
000,-- Sk podľa názoru súdu zohľadňovala aj tú skutočnosť, že nadobúdateľka - odporkyňa pristúpila
ako ručiteľka k pôžičke, z titulu ktorej bolo zriadené záložné právo ohľadom predmetných nehnuteľností
a následne bolo preukázané, že túto pôžičku splácala zo svojho účtu. V čase pristúpenia odporkyne kzmluve o pôžičke ako ručiteľky predstavoval dlh 350 000,-- Sk (č. l. 70pv). Tiež bolo preukázané, že ešte
pred podpísaním tejto zmluvy sa odporkyňa podieľala na výplate bývalej manželky navrhovateľa a tiež,
že existovala aj pohľadávka otca odporkyne voči navrhovateľovi. Spolu so skutočnosťou, že navrhovateľ

sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu domáha po 13 rokoch od jeho podpísania, všetky uvedené
skutočnosti podporujú tvrdenie odporkyne, že sa nejednalo o fingovaný právny úkon.

Judikát, na ktorý poukazoval navrhovateľ v písomnom návrhu zo dňa 30. 01. 1975 (1Cz 129/74),
vychádzal z úplne iných spoločensko-politických pomerov, kedy sa sankcionovalo neplatnosťou zmluvy

prekročenie kúpnej ceny stanovenej cenovými predpismi. V súčasnej dobe na súčasnú politickú
spoločenskú situáciu nie je možné už tento judikát aplikovať.
Naopak judikáty, na ktoré poukazovala zástupkyňa odporkyne, sú aktuálne a dajú sa aplikovať na daný
prípad.

V danom prípade z pripojenej kúpnej zmluvy ako aj vykonaných dôkazov, najmä výpovedí účastníkov a

svedkov, bolo preukázané, že existoval obojstranný prejav vôle účastníkov zmluvy smerujúci ku prevodu
vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností z navrhovateľa na odporkyňu. Nebolo preukázané, že
by prejav vôle na strane odporkyne nechcel spôsobiť kúpnou zmluvou takéto právne účinky. Nebolo tiež
preukázané, že by tento právny úkon nebol urobený slobodne a vážne, pričom obsah kúpnej zmluvy je
určitýazrozumiteľný.Zuvedenýchdôvodovsúdpovažovaltútozaplatnýprávnyúkonvzmysle§37O.z.

Tak, ako bolo uvedené aj v odôvodnení rozhodnutia NS SR 1Cdo/191/2009, pokiaľ sa týka dôvodu
neplatnosti zmluvy v zmysle § 39 O. z., t. j. účelom zmluvy je taký účel, ktorý sledujú všetci účastníci
zmluvy. Ak jedna zo strán úkonu sleduje dosiahnutie účelu, ktorý v obsahu právneho úkonu nie je
vyjadrený a o ktorom druhá strana nevie a vedieť nemôže, ide len o pohnútku, motív, ktorá je právne

bezvýznamná a na platnosť právneho úkonu nemá vplyv.

Zpripojenýchsúdnychrozhodnutínevyplývalo,žebyvčasepodpísaniakúpnejzmluvy,t.j.k14.07.1999
existovalo také právoplatné a vykonateľné rozhodnutie voči navrhovateľovi, ktoré by bolo dôvodom, pre
ktorý by sa navrhovateľ rozhodol previesť vlastnícke právo predmetných nehnuteľností na odporkyňu a

o ktorom by mala odporkyňa vedomosť (platobný rozkaz XRob/XXX/XX zo dňa 13. 10. 1998 nadobudol
právoplatnosť až na základe potvrdzujúceho rozhodnutia krajského súdu 14. 01. 2000).

Z vyjadrenia navrhovateľa skôr vyplýva, že medzi účastníkmi malo dôjsť ku disimulovanému právnemu
úkonu - darovacej zmluve, ktorá skutočnosť však nerobí takýto právny úkon neplatným a rovnako má

za následok platné nadobudnutie vlastníckeho práva. Zároveň mala existovať medzi účastníkmi dohoda
o budúcej zmluve, či už kúpnej alebo darovacej, na základe ktorej malo dôjsť ku spätnému prevodu
vlastníckeho práva. Takáto dohoda, ak aj existovala, bola uzatvorená ústne a jej existenciu odporkyňa
poprela. Ani preukázanie jej existencie však nesvedčí v prospech tvrdenia navrhovateľa, že uzavretie
kúpnej zmluvy je neplatným právnym úkonom.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.