Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/88/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811206597
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6811206597.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloletú I. I., nar. XX. XX. XXXX, zast.
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, dieťa matky G. I., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Z. Y. č. XXX a otca D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. XX, Z., zast. JUDr. Ľudmilou
Raffáčovou, advokátkou, AK so sídlom Mäsiarska č. 4, Košice, o návrhu matky na zvýšenie výživného
na maloletú, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 7P/246/2011-149 zo dňa
11. 10. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým otca zaviazal prispievať zvýšené výživné na maloletú p

o t v r d z u j e s tým, že zročné výživné je povinný platiť počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod
následkami straty výhody splátok.

Vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Rožňave č. k. 5C XX/XXXX-
XX, zo dňa XX. XX. 2007 vo výroku o určení výživného na maloletú Dianu tak, že otca zaviazal platiť
na jej výživu zvýšené výživné zo sumy 99,58 Eur na sumu 170,- Eur mesačne od 01. 09. 2011 vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2011 do
30. 09. 2012 vo výške 915,46 Eur otca zaviazal zaplatiť v dvanástich mesačných splátkach vo výške
76,29 Eur spolu s bežným výživným do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej. Vyslovil, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresný súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej, ktorá bola
vykonaná v roku 2007, sa podstatne zmenili pomery na jej strane, pretože začala navštevovať školu, čím
objektívne došlo k zvýšeniu nákladov na jej výživu a výchovu. Otcov príjem sa zvýšil o 14 %, zmenila
sa situácia aj na strane matky, ktorá sa zamestnala, preto sú splnené zákonné podmienky pre zmenu
súdneho rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine. Vzhľadom na pomery na strane
maloletej a rodičov otca zaviazal prispievať na jej výživu zvýšeným výživný v sume 170,- Eur mesačne

od 01. 09. 2011, odkedy maloletá začala chodiť do školy a zvýšili sa jej náklady. Vzhľadom na zvýšenie
výživného rozhodoval i o výške a splatnosti zameškaného výživného.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej z dôvodov ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O. s. p.,
podľa ktorých v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., nakoľko okresný súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nesúhlasí s určenou výškou výživného, pretože
táto suma bola určená bez rešpektovania jeho možností a schopností, a je toho názoru, že výdaje
maloletej neboli dostatočne špecifikované a preukázané. Pokiaľ okresný dospel k záveru, že celkové

náklady matky s výchovou a výživou maloletej sú cca. 280,- Eur mesačne, v čom sú zahrnuté aj náklady
spojené s bývaním maloletej, nie je zrejmé, v akej výške sú v tejto sume zahrnuté jednotlivé náklady
menované matkou. Výdaje možno určiť jedine z prvého pojednávania, na ktorom uviedla približnú výšku
bez preukázania dokladov. Má za to, že sumu 16,76 Eur určenú na poistenie bolo nutné z výdajov
odpočítať, nakoľko rovnako on platí poistenie pre dcéru vo výške 15,70 Eur. Taktiež mesačnú výšku

nákladov na pomôcky do školy považuje za prehnane vysokú, pretože maloletej zakupuje na začiatku
septembrapomôckydoškoly.Mimoškolskéaktivitymaloletejmatkanekonkretizovala.Podľajehonázoru
výška nákladov na maloletú za mesiac je nanajvýš do výšky 210,- Eur. Je potrebné brať do úvahy, že
okrem vyživovacej povinnosti vo forme finančného plnenia zabezpečuje maloletú aj hmotne nákupom
oblečenia, obuvi, školských potrieb, platením životnej poistky, starostlivosťou počas dní styku a počas
prázdnin. Z 365 dní v roku minimálne 151 dní trávi maloletá s ním. Má za to, že matkino konanie bez

preukázania vynaložených výdajov na školskú jedáleň je konaním, ktorým zavádza súd. Napadnutý
rozsudok v odôvodnení nerozoberá jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery v čase vyhlásenia
rozsudku, jeho výdaje len konštatuje do výšky 850,- Eur, avšak sumu už nekonkretizuje. Tak, ako
je povinný zabezpečovať potreby maloletej I., je povinný zabezpečovať aj potreby maloletej D. H..
Jeho príjem je stabilný, nemenný, zvyšuje sa alikvotne od priemeru mzdy v národnom hospodárstve,

preto nemá odkiaľ zobrať finančné prostriedky a nemá žiadnu finančnú rezervu na úhradu dlžného
výživného. Konštatovanie okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 5, že dcéra
bude ešte minimálne 4, 5 rokov navštevovať základnú školu, stanovené výživné sa nebude v tejto dobe
pravdepodobne meniť, je mimo rámec zákonnej úpravy podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine a vylučuje
možnosť domáhať sa súdnej ochrany pri výraznej zmene okolností. Okresný súd neuviedol, z ktorých

dôkazov vychádzal pri rozhodnutí. Žiadal preto napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že
návrh matky na zvýšenie výživného bude zamietnutý.

Matka žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že s odvolaním otca
nesúhlasí, má pocit, že z jeho strany ide len o špekulatívny krok, aby sa vyhol plateniu zvýšeného
výživného na maloletú. Na poslednom pojednávaní maloletej sľúbil, že na druhý deň po ňu príde s

darčekom, neprišiel a po telefonáte jej odkázal, že nepríde, lebo nemá peniaze na benzín, potom jej
poslal SMS, že ak chce chodiť k otcovi, tak ju má ona ako matka k nemu voziť aj si ju potom vziať domov.

Kolízny opatrovník maloletej žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, pretože aj
napriek tomu, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, jeho životná úroveň je neporovnateľne
vyššia ako životná úroveň maloletej a okresný súd rozhodol v jej záujme. Matke sa zvýšili náklady

spojené s návštevou základnej školy, stravou, ošatením a osobnými potrebami maloletej.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1, 2 písm. a/ O. s. p. a bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods.
1, 2 O. s. p. vo výroku o určení zvýšeného výživného potvrdil ako vecne správny. Vo výroku o trovách
konania rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. zrušil.

Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu riadne a v dostatočnom rozsahu zistil vo veci skutkový
stav, vec správne právne posúdil za použitia správnych ustanovení Zákona o rodine. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva ďalšie dôvody.

Zo skutkového stavu zisteného okresným súdom vyplýva, že o určení vyživovacej povinnosti rodičov

k maloletej I. bolo naposledy rozhodované súdnym rozhodnutím zo dňa 24. 05. 2007. Výživné bolo
určené vo výške 99,58 Eur mesačne. Od uvedenej doby do rozhodnutia okresného súdu ubehla doba
viac ako 5 rokov. Je nesporné, že sa výrazne od uvedenej doby zmenili pomery na strane maloletej.
Maloletá, ako správne uvádza okresný súd, začala navštevovať od 01. 09. 2011 školskú dochádzku, a
táto skutočnosť znamenala takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá sa musí odzrkadliť na zmene doteraz

určeného výživného. Aj keď otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dieťaťu, ktoré má s družkou,na druhej strane sa zvýšil jeho priemerný mesačný zárobok v priemere o 150,- Eur mesačne. Na strane
matky sa zmenili pomery v tom, že matka v čase predchádzajúcej súdnej úpravy nebola zamestnaná,
v súčasnosti je zamestnaná. Okresný súd správne zhodnotil pomery na strane otca aj matky, ako aj

na strane maloletej a vychádzajúc z takto zistených pomerov, po ich porovnaní s pomermi, ktoré boli
v čase prechádzajúcej súdnej úpravy výživného, zaujal správny právny záver, že sú splnené zákonné
podmienky ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine pre zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia o výživnom
pre maloletú, teda zvýšenie doteraz určeného výživného.

Odvolací súd zhodne s okresným súdom je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca (§

62 ods. 2 zákona o rodine), aby prispieval na výživu maloletej zvýšeným výživným vo výške 170,- Eur
mesačne. Maloletá by mala mať zabezpečenú takú životnú úroveň, ako má maloletá D. H., ktorá je v
bezprostrednej opatere otca. Výživné nemá slúžiť len na úhradu výživného v užšom slova zmysle, ale
aj na úhradu ďalších nevyhnutných nákladov, ktoré sú potrebné pre všestranný vývoj dieťaťa, teda na
zabezpečenie ošatenia, na zabezpečenie nákladov na športovú, kultúrnu, rekreačnú činnosť dieťaťa.
Matka podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne preukázala výšku nákladov, ktoré musí vynakladať na

zabezpečenie potrieb maloletej. Treba kvitovať postoj otca, ktorý sa podieľa na zakupovaní školských
pomôcok pre maloletú, teda aj naturálnou formou sa podieľa na úhrade nevyhnutných výdavkov
maloletej, nie je však možné prihliadnuť na jeho starostlivosť počas obdobia, kedy sa realizuje jeho styk s
maloletou a počas školských prázdnin. Táto skutočnosť nie je dôvodom pre to, aby nebolo poukazované
zo strany povinného rodiča výživné na dieťa. Tá skutočnosť, že okresný súd konštatoval jeho výdaje

len do výšky 850,- Eur ako uvádza otec v odvolaní, neznamená, že by okresný súd nebol na tieto jeho
výdavky pri rozhodovaní prihliadol. Odvolací súd zohľadnil tiež tú skutočnosť, v akej výške musí otec
vynakladať výdavky na zabezpečenie jeho osoby a jeho rodiny a dospel k takému istému záveru ako
okresný súd, že aj po úhrade týchto výdavkov je v schopnostiach a možnostiach otca, aby platil zvýšené
výživné na maloletú tak, ako je určené rozhodnutím okresného súdu. Pokiaľ okresný súd v dôvodoch

rozsudku na strane 5 uviedol, že „takto stanovené výživné sa vzhľadom na to, že dcéra bude ešte
minimálne 4, 5 rokov navštevovať základnú školu, nebude v tejto dobe pravdepodobne meniť“, námietka
otca v tomto smere je dôvodná. Okresný súd nemôže vedieť, aké budú pomery v budúcom období na
strane rodičov a maloletej a nemôže im byť zabránené, aby sa novým návrhom domáhali zmeny tohto
súdneho rozhodnutia. Toto nesprávne konštatovanie zo strany okresného súdu však nemá za následok

nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd správne rozhodol o výške a splatnosti zameškaného výživného, opomenul však uviesť,
odkedy má otec platiť splátky, preto krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom
s tým, že zročné výživné je otec povinný zaplatiť, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku
okresného súdu od právoplatnosti rozhodnutia, pod následkami straty výhody splátok.

Vo výroku o trovách konania krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil, pretože konanie vo veci
starostlivosti o maloleté deti je nesporovým konaním, nie je možné žiadať od maloletého dieťaťa, aby
hradilo trovy konania rodičom, ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu podľa § 81 ods. 1 O.
s. p., preto v tomto konaní si každý z účastníkov hradí trovy konania sám.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.