Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/301/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712205306
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2712205306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému:
K. A., nar. XX.X.XXXX, D. XXX/X, XXX XX H. štátny občan SR o zaplatenie sumy 643,90 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 26.7.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 643,90 eur so 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 592,36 eur od 9.12.2006 do
zaplatenia, náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 8.12.2006 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava a žalobcom nadobudol
pohľadávku voči žalovanému. Dňa 3.3.2005 uzatvoril postupca so žalovaným zmluvu k úverovému
účtu č. 1964623557, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Postupca poskytol žalovanému produkty a služby súvisiace s vedením účtu v banke

a zriadil žalovanému na účte prečerpanie tzv. kontokorentný úver. Podmienky čerpania peňažných
prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve
a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobu dôvodil ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Žalovaný využil povolené prečerpanie na účte, príp. sa dostal do nepovoleného prečerpania a neplnil
splátky riadne a včas. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 643,90 eur, ktorá
pozostávala z istiny 592,36 eur, riadneho úroku 51,54 eur, ktorej zaplatenie je predmetom konania.
Žalovaný uznal uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku a uznal aj náklady inkasného konania,

ktoré si žalobca neuplatňuje. Pri určení úrokovej sadzby je rozhodujúci deň 28.12.2005, t.j. deň
nasledujúci po dni dátumu výpovede uvedený vo výpise z účtovných kníh peňažného ústavu.

Žalovaný poukázal na uplynulú veľmi dlhú dobu odkedy mal účet. Žiadal, aby súd preskúmal uplynul
dobu na vymáhanie žalovanej sumy od neho, či žalobca podal žalobu včas.

Súd vec prejednal bez prítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť prostredníctvom splnomocnenca
ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti konania. Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazys použitím ustanovenia § 101 O.s.p. s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe
listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o bežnom účte, všeobecnými obchodnými podmienkami /VOP/,
zmluvou o postúpení pohľadávok, prehľadom histórie na bežnom účte, dohodou o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, výzvou žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:

Predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok žalobca preukázal vo veci svoje právne nástupníctvo.

Dňa 3.3.2005 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o bežnom účte, predmetom ktorej bolo otvorenie
a vedenie bežného účtu, vydanie a používanie debetných platobných kariet, zriadenie a poskytovanie

bankových služieb prostredníctvom vybraného kanála elektronických distribučných sietí a povolené
prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok. Podľa čl. III. VOP bod 47., 50., banka je oprávnená
jednostranne upraviť výšku povoleného prečerpania, buď smerom nahor, ak klient spĺňa podmienky
na jeho zvýšenie, alebo smerom nadol, príp. môže povolené prečerpanie zrušiť. Povolené prečerpanie
je úročené platnou úrokovou sadzbou pre povolený debet, ktorej výšku môže banka jednostranne

meniť. O aktuálnej úrokovej sadzbe, ako aj o jej zmene banka informuje majiteľa účtu formou vývesiek
v priestoroch obchodných miest banky alebo inou vhodnou formou. Podľa čl. VIII. Bod 35 VOP,
zmluvné strany sú kedykoľvek oprávnené zmluvu o platobnej karte písomne vypovedať. Zmluva zaniká
dňom nasledujúcim po doručení výpovede. V prípade, že zmluvu vypovedá banka, výpoveď odošle
oprávnenému držiteľovi karty, resp. majiteľovi účtu doporučene. Výpoveď sa považuje za doručenú i

vtedy, ak bola vrátená ako nedoručiteľná, pričom zmluva zaniká nasledujúci deň po jej vrátení. Podľa
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bol dňa 17.10.2005 zrušený limit, dňa 27.12.2005 dátum
výpovede a účet žalovaného zatvorený dňa 13.2.2006. Podľa prehľadu histórie transakcií na bežnom
účte bol vedený od 3.3.2005 do 13.2.2006 s tým, že boli účtované žalovanému servisné poplatky,
poplatky za vedenie konta, za upomienky, blokáciu s tým, že žalovaný naposledy realizoval výber z účtu

dňa 15.7.2005. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, čo predstavuje žalovaná suma, akým
titulom túto žaluje, teda či ide v súvislosti s uzavretou zmluvou o bežný účet s vydanou platobnou kartou
a povoleným prečerpaním o nesplatené povolené prečerpanie ako kontokorentného úveru, nepovolené
prečerpanie.

Podľa dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.6.2011, z ktorej je zrejmé,
že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom táto obsahovala aj
uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné ustanovenia. Podľa
bodu 2. dohody žalovaný uznal záväzok na základe zmluvy s pôvodným veriteľom VÚB, a.s. vo výške

592,36eurčodoprávnehodôvoduavýškyvočižalobcovi.Zdohodypodľabodu3.1vyplýva,žežalovaný
sa zaviazal splatiť svoj záväzok v mesačných splátkach vo výške 35 eur splatnej 25.deň v mesiaci s
prvou splátkou dňa 25.7.2011.

Výsluchom žalovaného mal súd preukázané, že mal otvorený účet, ale nemal peniaze na zaplatenie
vzniknutého zostatku. Nepamätal si, čo bolo konkrétne dohodnuté v zmluve o účte vzhľadom k tomu,
že už uplynula veľmi dlhá doba a už si na to nespomína. Žiadal, aby súd preskúmal uplynulú dobu na
vymáhanie žalovanej sumy od neho, či žalobca podal žalobu včas. V roku 2011 ho navštívil nejaký muž
a podpísal mu predloženú uzavretú dohodu. Povedal mu, že má nesplatený dlh a aby sa dohodli na

zaplatení v mesačných splátkach. Vtedy sa dohodli na splátkach 35 eur. Bližšie k predloženej dohode mu
nič nevysvetlil, túto podpísal bez prečítania. Nevie čo znamená premlčanie, ale v tom čase už uplynula
dlhá doba. Nevie čo znamená uznanie záväzku a ani aké sú s tým spojené následky. Nikto ho s tým
neoboznámil. Žiadne splátky žalobcovi nezasielal, pretože nemal z čoho.

Súd posúdil vec v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, Obchodného zákonníka účinných v čase uzavretia predmetnej zmluvy.Podľa § 52 ods. 1 OZ /účinný od 1.5.2004 do 31.12.2007/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 1 ods. 1, 2, ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,

ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 6 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa
rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú

spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti; predávajúcim podnikateľ,
ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 6 ods. 3 cit. Zák., konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie

konanie, ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1, 2 cit. Zák., typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má
uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa
zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, podmienky, ktoré sú v
rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 715 ods. 1, 2 ObZ, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne
vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho
uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či

už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie
premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh
nevznikol alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť námietkou premlčania.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až
110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že medzi postupcom a žalovaným bola dňa
3.3.2005 uzavretá zmluva o bežnom účte, vydaní a používaní platobnej karty, povoleným prečerpaním,
ktoré má charakter spotrebiteľského úveru a ktorej súčasťou sú obchodné podmienky. V danom

prípadeúčastníciuzatvorili zhľadiskapodstatnýchnáležitostí zmluvuvzmysleustanoveníObchodného
zákonníka § 708 a nasl., ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení § 261 ods. 3
písm. d) ObZ. Zároveň ide o však o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení
Obchodného zákonníka a jedná sa o absolútny obchod, vzhľadom na charakter postavenia účastníkov
zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd

tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení § 52 a nasl. OZ, Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa účinnýchvčaseuzavretiazmluvy.Žalobca/resp.jehoprávnychpredchodca/ akododávateľ
v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca vystupuje ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu,
ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah v časti poskytnutého
povoleného prečerpania ustanovenia Zák. č. 258/2001 Z.z. a subsidiárne ustanovenia Občianskeho
zákonníka ako základnom predpise občianskeho práva, v ktorom účinnosťou Zák.č.150/2004 Z.z.
od 1.4.2004 implementoval európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho
poriadku SR.

Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou
odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem
než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa
musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy
obchodného práva sú v takomto prípade použiteľným len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z

povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v OZ /por. Uznesenie Krajského súdu v
Trnavez31.augusta2010č.k.10CoE/85/2010-44/.Súdpretopodľaobsahuposúdil vznesenúnámietku
premlčania zo strany žalovaného, ktorý poukazoval na uplynulú dobu 6.rokov a oprávnenie domáhať
sa zaplatenia žalovanej sumy žalobcom s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. Použitie úpravy o premlčacích dobách z Obchodného zákonníka na ochranu

spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia /štvorročná/ premlčacia doba,
ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol
niečo úspešne žalovať.

V danom prípade platí trojročná premlčacia doba, pretože pri zmluve o bežnom účte a o úvere nie je

stanovené inak. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, ktorú posúdil
v zmysle hore uvedených ustanovení. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého
súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa vážne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania
je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili voje práva a

zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje takto dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu

svojho práva. V danom konaní začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho
práva na vrátenie nesplatenej sumy uzavretého účtu dňom 14.2.2006, nasledujúcim po dátume zrušenia
účtu a uplynula dňa 14.2.2009. Žalobca však preukázal, že dňa 27.12.2005 bol deň výpovede zo zmluvy,
ktorýmdňomzanikolzáväzkovývzťahmedziúčastníkmiažalobcovizačalaplynúťpremlčaciadobaskôr,
teda dňom 28.12.2005 a uplynula dňa 28.12.2008. Žalobca podal žalobu na súd dňa 26.7.2012, teda

po uplynutí premlčacej doby. Aj v prípade uplatnenia ustanovení Obchodného zákonníka by štvorročná
premlčacia doba žalobcovi uplynula dňa 28.12.2009. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa
žalovaný premlčania dovolal a preto súd žalobu žalobcu zamietol.Uznanie záväzku zo dňa 27.6.2011 so zrejmým zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky
po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby súd považoval za právne neúčinné. Súd poukazuje

na to, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský a žalovaný je priemerným spotrebiteľom, ktorý nevedel
posúdiť následky týchto inštitútov. Vyplýva to z jeho vyjadrení, keď potvrdil, že nevie čo znamená
inštitút premlčania, čo znamená uznanie, aké následky sú spojené s podpísaním predmetnej dohody.
Predmetnú dohodu podpísal s tým, že mu bolo povedané, aby sa dohodli na zaplatení dlhu v splátkach,
túto nečítal. Už v tom čase uplynula dlhá doba. Bližšie sa o obsahu dohody nerozprávali. V čase uznania

záväzku bola záväzok žalobcu už premlčaný. Žalovaný ako dlžník nemal vedomosť o jeho premlčaní.
Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej
praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo
môže podstatne narušiť ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej
službe, ktorému je adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Správaním sa žalobcu boli naplnené obidva znaky nekalej obchodnej praktiky a preto je takáto dohoda o

uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku neplatná. Okrem toho žalobca nepreukázal, že v čase
uznania dlh žalovaného existoval, preukázanie ktorej skutočnosti bolo povinnosťou žalobcu. Z obsahu
spisu však nevyplýva, že by túto skutočnosť žalobca akýmkoľvek spôsobom preukazoval. Žalobca sa
len odvolával na existenciu predloženej dohody.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. l O.s.p. a úspešnému žalovanému nepriznal
náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhol a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej
viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).