Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 8, 2013

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 10C/100/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3709206221
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Júlia Stuhlmann – Podobová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2013:3709206221.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudca Mgr. Júlia Stuhlmann-Podobová v právnej veci

navrhovateľky M. V., N.. XX.X.XXXX, A. A., M. XXXX/XX, Y. B., právne zastúpená JUDr. Annou
Kubovičovou, advokátkou, Advokátska kancelária Považská Bystrica, Tatranská 300/8 proti odporcovi
P. Š., N.. XX.X.XXXX, A. W. A., B. XX/XX, občan SR, právne zastúpený JUDr. Dušanom Divkom,
advokátom, spol. s.r.o. Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1 v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k rodinnému domu súp. č. XX M. K..
Ú.. A., postavenom na parcele KNC č. XXX o výmere 383 m2 „zastavané plochy a nádvoria“, vedený

na R. Č.. XXXX K.. Ú.. A., k pozemkom - parcela KNC č. XXX o výmere 36 m2 „záhrady“ a KNC č. XXX
o výmere 383 m2 „zastavané plochy a nádvoria“, obe parcely vedené na LV č. XXXX K.. Ú.. A. a k
príslušenstvu postavenom na parc. č. XXX k.ú. A. a vyporiadava ho nasledovne:

Súd p r i k a z u j edo výlučného vlastníctva navrhovateľky rodinný dom súp. č. XX postavený na
parcele KNC č. XXX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 383 m2 vedený na LV č. XXXX K.. Ú.. A..

Súd p r i k a z u j edo výlučného vlastníctva navrhovateľky parcelu KNC č. XXX/X „zastavané plochy
a nádvoria“ o výmere 174 m2 vytvorenú z KNC parcely č XXX K..Ú.. A. vedenej na LV č. XXXX K..
Ú.. A., geometrickým plánom J.. H. B., vyhotoveným dňa 25. 10. 2011 a overeným Správou katastra v
Považskej Bystrici 7. 11. 2011 pod č. 647/2011.

Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva navrhovateľky parcelu KNC č. XXX „záhrada“ o výmere

36 m2 vedenej na LV č. XXXX K.. Ú.. A..

Súd p r i k a z u j evo výlučného vlastníctva navrhovateľky dreváreň , kurín, prístupový chodník,
okapový chodník, vonkajšie WC a oplotenie nachádzajúce sa na parcele KNC č. XXX/X „zastavané
plochy a nádvoria“ o výmere 174 m2 vytvorenej z KNC parcely č XXX k.ú. A.C. M. N. R. Č.. XXXX K..
Ú.. A., geometrickým plánom J.. H. B., vyhotoveným dňa 25. 10. 2011 a overeným Správou katastra v
Považskej Bystrici 7. 11. 2011 pod č. 647/2011.

Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva odporcu parcelu KNC č. XXX/X „zastavané plochy
a nádvoria“ o výmere 209 m2 vytvorenú z KNC parcely č. XXX K.. Ú.. A. vedenej na LV č. XXXX,

geometrickým plánom J.. H. B. vyhotoveným dňa 25. 10. 2011 a overeným Správou katastra v Považskej
Bystrici 7. 11. 2011 pod č. 647/2011.Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva odporcu žumpu a oplotenie postavené na parc. KNC
č. XXX/X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 209 m2 vytvorenej z KNC parcely č. XXX K.. Ú.. A.
M. N. R. Č.. XXXX, geometrickým plánom J.. H. B. vyhotoveným dňa 25. 10. 2011 a overeným Správou

katastra v Považskej Bystrici 7. 11. 2011 pod č. 647/2011.

Súd z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskej siete, vodovodu,
kanalizácie, elektrického vedenia na parc.č. 986/3 a práve vstupu na parc.č. XXX/X za účelom údržby a
opravy inžinierskych sieti v prospech vlastníka parc.č. XXX/X v rozsahu vyznačenom na geometrickom
pláne J.. H. B. vyhotovenom dňa 25.10.2011 a overenom Správou katastra v Považskej Bystrici dňa

7.11.2011 pod č. 647/2011.

Súd z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskej siete, vodovodu,
kanalizácie, elektrického vedenia na parc.č. XXX/X a práve vstupu na parc.č. XXX/X za účelom údržby a
opravy inžinierskych sieti v prospech vlastníka parc.č. XXX/X v rozsahu vyznačenom na geometrickom
pláne J.. H. B. vyhotovenom dňa 25.10.2011 a overenom Správou katastra v Považskej Bystrici dňa
7.11.2011 pod č. 647/2011.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi 4.356 Eur ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

SúčasťourozsudkujegeometrickýplánJ..H.B.vyhotovenýdňa25.10.2011 aoverenýSprávoukatastra
v Považskej Bystrici dňa 7.11.2011 pod č. 647/2011.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že po

právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 9.7.2009 na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k rodinnému domu č. XX K.. Ú.. A. postavenom na parcele KNC č.
XXX o výmere 383 m2 a k parc. K. XXX o výmere 36 m2 k. ú. A., nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX

K.. Ú.. A.. Navrhla, aby súd prikázal uvedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľky
a zaviazal ju povinnosťou vyplatiť odporcovi primeranú náhradu za jeho podiel. V priebehu konania
súhlasila s rozdelením parcely KNC č. XXX medzi podielových spoluvlastníkov s tým, že rodinný dom č.
XX P. W. K. Č.. XXX K.. Ú.. A. navrhla prikázať do svojho výlučného vlastníctva. Navrhovateľka v konaní
uviedla, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o hospodárení so spoločnými vecami ani k

dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Prejavila záujem o užívanie uvedených nehnuteľností
s tým, že sa jedná o rodičovský dom, ktorý spolu s matkou užívala posledných 10 rokov, vždy od mája
do novembra, kedy sa o matku neb. P. Š., D.. X. X. XXXX, starala a doopatrovala ju až do jej smrti.
V dedičskom konaní po poručiteľke P. Š. vedenom pred Okresným súdom Považská Bystrica pod sp.
značkou 14D 783/2008 bolo dedičstvo potvrdené v polovici deťom poručiteľky - účastníkom konania.

Navrhovateľka v konaní tvrdila, že za života matky boli návštevy odporcu len sporadické. Poukázala
na to, že odporca má chatu v rovnakom katastrálnom území a jeho výlučným záujmom je predmetnú
nehnuteľnosť predať.

Odporca v konaní tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti má záujem užívať. Poukázal na to, že na pozemku
K. Č.. XXX K.. Ú.. A.Š. má postavenú hospodársku budovu, garážuje v nej auto, vo svojom vyjadrení

zo dňa 17. 9. 2009 uviedol, že uvažuje a okolnosťami bude pravdepodobne donútený zbytok života
dožiť v uvedenom rodinnom dome a preto mal záujem vyplatiť podiel navrhovateľke. V tom čase bol
odporca spoluvlastníkom 3-izbového bytu v Považskej Bystrici, ktorý v priebehu konania previedol na
inú osobu. Okrem uvedeného bytu bol odporca spoluvlastníkom záhradného domu v A., v priebehu
konania bola aj táto nehnuteľnosť formou daru prevedená na inú osobu. Tvrdil, že navrhovateľka sa

po roku 1960 odsťahovala do A., a až do času, kedy začala matku opatrovať od roku 2001 do roku2008, sa o matku staral výlučne odporca so svojou rodinou. Vypomáhal v poľnohospodárstve aj pri
prácach na údržbe domu, a to aj finančne. Tvrdil, že navrhovateľka chce získať nehnuteľnosti zo
špekulatívnych dôvodov, pretože vlastní 2-izbový byt v A., ktorý obývala len v zimných mesiacoch a v

lete sa rekreuje v rodičovskom dome. Tvrdil, že na nehnuteľnosť v Brvništi odkázaná nie je. Uviedol,
že po ukončení dedičského konania sa dohodli na užívaní nehnuteľnosti takým spôsobom, že každý
bude užívať samostatnú izbu s vlastným vchodom a ostatné časti domu mali užívať spoločne. Napriek
tomu však nehnuteľnosti užívala výlučne navrhovateľka, v čom podľa vyjadrenia odporcu ním nebola
obmedzovaná a s poukazom na uvedené skutočnosti navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 17. 9. 2009

návrh zamietnuť, prípadne rozhodnúť tak, aby uvedené nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného
vlastníctva odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znalca, svedkov, oboznámením sa so
znaleckým nákresom zo dňa 26. 9. 2011, geometrickým plánom zo dňa 25. 10. 2011, ohliadkou na
mieste samom, správou Považskej vodárenskej spoločnosti a.s. zo dňa 6. 8. 2012, správou Obce A.
zo dňa 24. 7. 2012 výpisom z LV č. XXXX K.. Ú.. A., uznesením Okresného súdu v Považskej Bystrici

sp. zn. 14D783/2008-35 zo dňa 29. 10. 2008, kolaudačným rozhodnutím č. 201/2007-3 PX3 A-10 Obce
Brvnište zo dňa 17. 5. 2007, poštovým peňažným poukazom zo dňa 9. 9. 2009, poštovým peňažným
poukazom zo dňa 10. 7. 2009, posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici
č. 768/04-05306 zo dňa 13. 10. 2004, dokladom o výbere peňazí zo Slovenskej sporiteľne zo dňa 9.
5. 2003, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava 5 č. 03416/2001 zo dňa 3. 9. 2001, rozhodnutím

Okresného úradu Bratislava 5 č. 03416/2001/2/03 zo dňa 8. 1. 2003, rozhodnutím Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. 5/Soc.2004/03416/01-3 zo dňa 4. 3. 2004, rozhodnutím Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. 5/Soc.2004/3416/01-4 zo dňa 4. 8. 2004, rozhodnutím
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. 5/Soc.2004/03416-005 zo dňa 23. 9. 2004,
rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. 5/Soc.2005/03416-006 zo dňa 25. 2.

2005, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. 5/Soc.2005/05390-2/OND zo
dňa 27. 7. 2005, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. 5/Soc.2006/07525-1/
SCH zo dňa 21. 7. 2006, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. 5/Soc.
2007/10316-2/OND zo dňa 15. 8. 2007, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej
Bystrici č. 2004/05306 zo dňa 29. 12. 2004, preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím zo

dňa 2. 8. 2001, platobným dokladom SIPO za obdobie január 2010, geometrickým plánom zo dňa 30. 1.
1991, dohodou zo dňa 31. 8. 1964, uznesením Okresného súdu v Považskej Bystrici 8C 541/65 zo dňa
3. 12. 1965, urgenciou odporcu zo dňa 24. 9. 1965, žiadosťou o stavebné povolenie zo dňa 14. 10. 1965,
vrátením žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo dňa 9. 11. 1965, rozhodnutím Rady MNV v Brvništi
č. 160/66 zo dňa 3. 2. 1966, dokladom o zaplatením PKO zo dňa 12. 5. 2008, príjmovým pokladničným

dokladom zo dňa 10. 5. 2008, poštovým poukazom zo dňa 12. 6. 2008, platobným dokladom SIPO za
október 2008, poštovým peňažným poukazom zo dňa 20. 2. 2009, znaleckým posudkom č. 39/2010 zo
dňa 28. 4. 2010, potvrdením obce A. zo dňa 25. 5. 2010, čestným prehlásením navrhovateľky zo dňa
26. 5. 2010, výpisom z účtu navrhovateľky zo dňa 30. 4. 2010, zoznamom nákladov na opravu strechy,
čestným prehlásením D. K. zo dňa 6. 8. 2010, čestným prehlásením Q. A. P. V. Ž. zo dňa 14. 7. 2010,

čestným prehlásením Š. A. zo dňa 26. 7. 2010, čestným prehlásením W. W. zo dňa 4. 8. 2010, lekárskou
správou zo dňa 16. 9. 2003, lekárskou správou zo dna 13. 10. 2003, 13. 2. 2004, fotodokumentáciou,
rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici 8C541/65 zo dňa 21. 12. 1965, obsahom pripojeného
spisu tunajšieho súdu 14D783/2008, rozhodnutím Správy katastra v Považskej Bystrici číslo vkladu
V465/2010 zo dňa 22. 3. 2010, rozhodnutím Správy katastra v Považskej Bystrici, číslo vkladu 481/10

zo dňa 8. 4. 2010, potvrdením o prihlásení k prechodnému pobytu odporcu a jeho manželky zo dňa 4.
3. 2010, geometrickým plánom zo dňa 28. 4. 2011, zápisnicou napísanou na OS v Považskej Bystrici
dňa 30. 10. 1965, úradným záznamom napísaný dňa 4. 11. 1965 na MNV v A. a zistil nasledovné:

Z výpisu z LV č. XXXX K..Ú.. A. súd zistil, že účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci každý v podiele
l/2-ica v parcele KNC č. XXX „záhrady“ o výmere 36 m2, KNC č. XXX „zastavané plochy a nádvoria“ o

výmere 383 m2 a rodinného domu B.. Č.. XX W. N. W. K. Č.. XXX M. K. Ú. A., okres Považská Bystrica.
Uvedené nehnuteľnosti nadobudli dedením po svojej matke P. Š., D. X. X. XXXX.

Z obsahu dedičského spisu Okresného súdu v Považskej Bystrici 14D 786/2008 po poručiteľke P. Š.,
D.. X. X. XXXX, súd zistil, že účastníci konania ako deti poručiteľky boli jedinými dedičmi. Predmetomdedenia okrem iných nehnuteľností bol aj dom č. XX P. W. K. Č.. XXX P. XXX K.. Ú.. A.. Ohľadom týchto
nehnuteľností účastníci dedičského konania neuzavreli dedičskú dohodu. Na pojednávaní dňa 18. 9.
2008 navrhovateľka vyhlásila, že chce, aby predmetný dom s pozemkami prevzala ona, nakoľko sa o

matku starala tak, že v lete bývala s matkou v tomto dome a v zime ju brávala k sebe do Bratislavy. V
dedičskom konaní uviedla, že dom chce naďalej užívať na rekreačné účely s tým, že by brata vyplatila
z tohto domu podľa hodnoty uvedenej v súpise. Na pojednávaní dňa 18. 9. 2008 dedič P. Š. /odporca/
s týmto návrhom nesúhlasil a vyhlásil, že hodnota domu podľa ocenenia v súpise je nízka a žiadal,
aby tento prevzali obidvaja dedičia s tým, že tento potom predajú, prípadne za tú hodnotu, ktorá je v

súpise by aj on vyplatil sestru a dom by prevzal do vlastníctva. Podľa udania dedičov na pojednávaní
dom s pozemkami v tom čase nikto z dedičov neužíval ani nebol na jeho užívanie bytostne odkázaný.
Uznesením 14D783/2008-26 zo dňa 18. 9. 2008 súd potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičom M. V. P.
P. Š. tak, že nadobúdateľmi domu č. 27 postaveného na parcele KNC č. 986 a parciel KNC č. XXX, XXX
M. K.. Ú.. A. sa stali v podiele po 1/2-ici deti poručiteľky - M. V. P. P. Š. / účastníci konania/.

Z rozhodnutí Okresného úradu Bratislava 5 a neskôr Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave

súd zistil, že navrhovateľke bol priznaný peňažný príspevok za opatrovanie matky P. Š., N.. XX. XX.
XXXX od 1. 3. 2001. Poskytovanie príspevku za opatrovanie bolo podmienené riadnou celodennou
osobnou starostlivosťou o občana s ťažkým zdravotným postihnutím na základe posudku. Z posudku
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, oddelenia posudkových činností č.
768/04-05308 zo dňa 13. 10. 2004 súd zistil, že P. Š. bolo priznané postavenie občana s ťažkým

zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu s mierou funkčnej poruchy 50 %. Bola odkázaná
podľa posudku na celodenné, osobné a riadne opatrovanie pri nevyhnutných životných úkonoch,
nevyhnutných prácach v domácnosti a kontakte so spoločenským prostredím. Tento sociálny dôsledok
bol kompenzovaný celodenným, osobným opatrovaním zo strany navrhovateľky. Z výsluchov účastníkov
konania aj z uvedených listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľka poskytovala celodennú

starostlivosť svojej matke od roku 2001 až do jej smrti do roku 2008.Táto bola realizovaná v letných
mesiacoch väčšinou od mája do jesene v A.C. M. T. F. Č.. XX a v zimných mesiacoch oparovala
navrhovateľka matku v mieste svojho bydliska v A..

Vo vyjadrení zo dňa 25. 5. 2010 Obec Brvnište potvrdila, že navrhovateľka sa starala o svoju chorú
matku P. Š. v čase od roku 1999 až do jej smrti 8. 5. 2008. Počas letného obdobia sa o ňu starala v

Obci A. Č.. XX a v zimnom období v A..

Z rozhodnutia Rady MNV v A. č. 60/66 zo dňa 3. 2. 1966 súd zistil, že Rada MNV v A. povolila
stavebníkovi P. Š. / odporcovi/ stavbu šopy na parcele č. XXX/X /. M. B. W..Č.. K. XXX/ M. A.
pozostávajúcu z komory pre zemiaky a skladu pre hospodárske náradie. Vlastníctvo odporcu k šope
stojacej na parc.č. XXX navrhovateľka spočiatku rozporovala, v priebehu konania vlastníctvo odporcu

uznala.

Z projektovej dokumentácie hospodárskej budovy /šopy/ odporcu postavenej na parcele KNC č. XXX K..
Ú.. A. /pôvodne parcela číslo XXX/X/ súd zistil, že hospodárska budova pozostáva z drevárne, komory
a maštale.

Na ohliadke na mieste samom v A. súd zistil, že na parcele KNC č. XXX je postavená uvedená šopa. K

tejto šope nie je možný iný prístup ako cez parcelu KNC č. XXX K.. Ú.. A..

V konaní bol ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, ktorého úlohou bolo po ohliadke na mieste
samomsavyjadriťkmožnostireálnejdeľbyrodinnéhodomuČ..XXB.N.W.K.Č..XXXD.N.R.Č..XXXX
K.. Ú.. A. a pre prípad, že reálna deľba nie je možná, bolo úlohou znalca určiť všeobecnú cenu rodinného
domu č. XX P. W. K. Č.. XXX P. XXX K.. Ú.. A.. Zo znaleckého posudku znalca J.. P. A. č. 39/2010

zo dňa 28. 4. 2010 súd zistil, že v danom prípade by bolo potrebné pri rešpektovaní spoluvlastníckych
podielov účastníkov konania po 1/2-ici rozdeliť prvé nadzemné podlažie a vyčleniť zastavanú plochu
65,46 m2. Reálnym delením vzhľadom na jednotlivé podiely by vznikli plochy 32,73 m2 a 32,73 m2, ktoré
nezodpovedajúpodmienkamvytvoreniasamostatnýchvecíanehnuteľnosťjenutnépovažovaťzareálnenedeliteľnú.Ztýchtodôvodovznalecdospelkzáveru,ženiejemožnéreálnerozdelenierodinnéhodomu
vertikálnou rovnou alebo zalomenou deliacou líniou, nakoľko týmto delením nie je zabezpečené, že
vzniknutéčastibudúsamostatnýmivecami.Preuskutočneniereálnejdeľbynehnuteľnostimusiabyťtotiž

splnené stavebno-technické požiadavky. Kritériom je, aby rozdelením vzniknuté časti boli samostatnými
vecami tak, aby stavebnými úpravami vznikli samostatné budovy, čo je možné len vo vertikálnom
smere. Pre stavebné výrobky smernica rady 89/106/EHS stanovuje šesť základných požiadaviek pre
vlastnosti výrobkov, pre stavby a tým aj kritéria pre návrh stavby a jej uskutočňovanie: 1.mechanická
odolnosť a stabilita, 2.úspory energie a ochrana tepla, 3.ochrana proti hluku, 4.požiarna bezpečnosť,

5.užívateľská bezpečnosť, 6.hygiena, zdravie a životné prostredie. Tieto požiadavky sú obligatórne pre
použitie výrobkov vo všetkých druhoch stavieb, platia teda aj pre reálnu deľbu stavby. Okrem toho stavby
reálne rozdelené musia spĺňať požiadavky aj architektonické, prevádzkové a ekonomické. Pri reálnej
deľbe musia byť novovytvorené stavebné celky samostatnými požiarnymi úsekmi. Požiarne úseky sa
vytvoria tak, aby bol umožnený únik osôb z každého požiarneho úseku a prístup jednotiek požiarnej
ochrany do ohrozeného priestoru. Medzi ďalšie konštrukčné požiadavky na deliace konštrukcie patrí

mechanická odolnosť a stabilita. Užívateľská bezpečnosť vyžaduje architektonický a konštrukčný návrh
taký, aby zabezpečoval bezpečnú prevádzku vo všetkých reálne rozdelených častiach stavby. Hygiena,
zdravie a životné prostredie - ide o široký okruh problémov, z ktorých sa najčastejšie rieši problematika
vnútorných inštalácií. Reálne rozdelené stavby musia mať samostatné vnútorné inštalácie - vodovod,
kanalizácia, elektroinštalácia, vykurovanie a ich merania. Pri splnení hore uvedených podmienok, pri

zachovaní spoluvlastníckych podielov v súčasnom stavebno-technickom stave tak, ako sa rodinný dom
v čase ohliadky nachádzal, nie je možné posudzovanú nehnuteľnosť podľa záveru znaleckého posudku
reálne rozdeliť.

Rodinný dom č. XX K.. Ú.. A. bol daný do užívania v roku 1941, prístavba bola realizovaná v roku
1958. Rodinný dom je prízemný, je podpivničený, s povalovým priestorom. V prvom nadzemnom podlaží

- chodba, izba, kuchyňa, špajza a kúpeľňa, v prístavbe je izba. Všeobecnú hodnotu rodinného domu
súp. č. XX určil znalec sumou 8.379,56 Eur. Drobné stavby dreváreň a kurín ocenil sumou 448,58 Eur.
Oplotenie bolo ocenené sumou 797,85 Eur. Pri vonkajších úpravách bola všeobecná hodnota stanovená
sumou 600,10 Eur. Všeobecná hodnota pozemku parcelné číslo KNC XXX bola určená sumou 101,52
Eur a parcely KNC č. XXX sumou 1.080,06 Eur.

Kolaudačným rozhodnutím Y. A. č. 201/2007-3 PX3A-10 zo dňa 17. 5. 2007 bolo odporcovi a jeho
manželke Q. Š. povolené užívanie stavby „záhradný domček“ na pozemku parcelné číslo K. XXX/X M.
K.. Ú.. A.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. 5. 2007.

Rozhodnutím Správy katastra v Považskej Bystrici zo dňa 22. 3. 2010 pod č. vkladu V465/10 bol
povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k parcele KNC č. XXX/X

„ záhrady“ a KNC č. XXX/X „.zastavané plochy a nádvoria“ a stavby so súpisným číslom XXXX W. N. W.
K. Č.. XXX/X M. W. V. W., vnuka odporcu. Vlastnícke právo bolo povolené na základe darovacej zmluvy
uzavretej v priebehu súdneho konania 10C 100/2009 medzi odporcom, jeho manželkou ako darujúcimi
a V. W. ako obdarovaným.

Rozhodnutím Správy katastra v Považskej Bystrici zo dňa 8. 4. 2010 pod číslom vkladu V 481/10 bol

povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v k. ú. W. A. K. A. Č.. XX M. M. Č.. XX N.
XX. poschodí domu súp. č. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu 8335/956617 ako aj na pozemku parcela KNC č. XXX/X v prospech P. Š. v podiele
1/2-ica a V. W. v podiele 1/2-ica, a to na základe darovacej zmluvy uzatvorenej v priebehu konania 10C
100/2009 medzi odporcom a jeho manželkou ako darcami a P. Š. P. V. W. ako obdarovanými.

Z potvrdenia Obce A. súd zistil, že P. Š. P. Q. V. Q. Š. boli dňa 4. 3. 2010 prihlásení k prechodnému
pobytu na adrese A. Č.. XX. Prechodný pobyt bol povolený do 3. 3. 2015.Geometrickým plánom J.. H. B. vyhotoveným dňa 25. 10. 2011 bola parcela KNC č. XXX o výmere 383
m2 „zastavaná plochy a nádvoria“ rozdelená na parcelu KNC č. XXX/X o výmere 209 m2 v prospech
odporcu a na parcelu KNC č. XXX/X o výmere 174 m2 v prospech navrhovateľky.

V čestnom vyhlásení zo dňa 26. 7. 2010 Š. A., N.. XX. X. XXXX prehlásil, že v rodinnom dome v A. Č..
XX vykonával každoročne na jar po príchode navrhovateľky z A. opravné inštalačné práce.

Svedkyňa Z. Q. v konaní potvrdila, že navrhovateľka poskytovala svojej matke starostlivosť, a asi 3-
krát alebo 4-krát cez zimu ju opatrovala v A.. Do obce sa vracali v lete. Potom ako poručiteľka zomrela,
svedkyňa tvrdila, že trávu okolo domu kosí navrhovateľka. Odporcu kosiť nevidela.

Svedkyňa V. E. uviedla, že dom užíva navrhovateľka. Potvrdila, že od roku 2001 opatrovala matku. V

lete žili v A. a od novembra odchádzali do A.. Uviedla, že trávu okolo domu kosí navrhovateľka, ktorá
si za tým účelom zaobstarala kosačku. Odporcu kosiť trávu nevidela. Svedkyňa V. E. vypovedala, že
sa jej P. Š. zdôverila, že keď vyplácala robotníkov, ktorí robili práce na streche rodinného domu, štyria
vzali peniaze a jeden z nich peniaze nevzal, pričom to bol budúci zať odporcu. Svedkyni P. Š. ukázala
písanku, v ktorej mala poznačené vyplácanie peňazí. Medzi nimi mala uvedené aj písmeno T a pri tom

stálo 400 Sk. P. Š. vtedy svedkyni povedala, že to bol jej syn.

Svedkyňa V. W. v konaní uviedla, že od jari 2010 býva navrhovateľka v dome, odporca tam prespí
málokedy. Svedkyňa uviedla, že aj v roku 2009 v lete bývala navrhovateľka v A. a v zime sa zdržiavala v
A.. V roku 2009 kosila trávu okolo domu navrhovateľka, v roku 2010 viedla kosiť odporcu 2-krát. V roku
2009 ho kosiť trávu nevidela. Potvrdila, že opatrovanie nebohej P. Š. poskytovala navrhovateľka od roku

2001. Predchádzajúce roky, v ktorých už bola P. Š. odkázaná na pomoc inej osoby, a to v rokoch 1995
až 1998 jej pomáhali V. E. P. Z. Q., ktoré pre ňu robili nákupy. Svedkyňa robila poštovú doručovateľku a
zvykla sa navštíviť P. Š. aj dvakrát denne a opýtať sa, či niečo nepotrebuje. Podľa svedeckej výpovede
v roku 1999 až 2000 si brávala navrhovateľka matku v zime do A.. Uviedla, že jej P. Š. povedala, že
keď robila výmenu krytiny na streche, práce vykonávali piati muži vrátane odporcu a P.Ž. Š. každému

z nich dala po 100 Sk. Povedala svedkyni, že iba jeden z nich si peniaze nevzal a bol to zať odporcu.
Navrhovateľku videla na dome natierať rámy na oknách. Svedkyňa uviedla, že v lete sa odporca zdržiava
v chatke v A..

Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykonáva vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak

nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, prihliadne pri tom na tom, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť

vecnébremenoknovovzniknutejnehnuteľnostivprospechvlastníkavinejnovovzniknutejnehnuteľnosti.
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúca
na nehnuteľnosti.

Z vykonaného dokazovania - z výpisu z LV č. XXXX K.. Ú.. A. mal súd preukázané, že účastníci sú
podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súpisné číslo XX P. W. K. Č.. XXX P. XXX K.. Ú.. A., každý

v podiele 1/2-ica.

Podielové spoluvlastníctvo je založené na zásade dobrovoľnosti, teda ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek
spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo
vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len §

142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnuť návrh ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.Odporca videl existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v odkázanosti oboch účastníkov konania
na užívanie nehnuteľností, poukázal na výrazne narušené vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré by
znamenali v prípade reálnej deľby vyvolávanie ďalších sporov medzi účastníkmi konania týkajúcich sa

najmä výkonu práv vyplývajúcich z novozriadených vecných bremien.

Súd však nevzhliadol takéto dôvody hodné osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu a to z
nasledovných dôvodov:

Súd v prvom rade je pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva povinný skúmať, či je
možné vec reálne rozdeliť. V danom prípade bolo znaleckým posudkom jednoznačne preukázané,
že rodinný dom súp. č. XX K.. Ú.. A. nie je možné reálne rozdeliť podľa spoluvlastníckych podielov

účastníkov tak, aby vznikli dve samostatné nehnuteľnosti. Pri reálnom rozdelení nehnuteľností musí
totiž súd dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle, ale je potrebné, aby boli
splnené aj požiadavky stavebno-technické. Keďže z výsledku znaleckého posudku č. 39/2010 vyplynulo,
že posudzovanú nehnuteľnosť nemožno reálne rozdeliť, súd pristúpil k prikázaniu veci za primeranú
náhradu jednému spoluvlastníkovi.

Pri prikázaní veci je povinný súd prihliadať na veľkosť podielov a na to, aby sa vec mohla účelne
využiť. Keďže účastníci konania sú spoluvlastníkmi rovnakým podielom, súd sa zaoberal práve kritériom
účelného využitia veci. V konaní bolo vykonaným dokazovaním / výsluchom navrhovateľky, svedkov/
preukázané, že navrhovateľka od smrti svojej matky využíva dom v letných mesiacoch na bývanie a
zdržuje sa v ňom každoročne pravidelne od mája do novembra. Tak tomu bolo aj po celý čas trvania

súdneho sporu a takéto užívanie domu navrhovateľkou potvrdili svedkyne V. E. P. V. W.. Navrhovateľka
v konaní deklarovala citovú väzbu k tomuto miestu - k rodinného domu. Z výpovedí svedkýň ale aj
z listinných dôkazov, ako aj rozhodnutí úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo preukázané, že
navrhovateľka poskytovala svojej matke v uvedenom dome starostlivosť posledné roky jej života, pričom
celé leto trávila s matkou v rodinnom dome v Brvništi a v zime s ňou žila v A. vo svojom byte. Z

výpovede svedkýň V. W. P. P. Z. Q. P. V. E. M.yplynulo, že navrhovateľka sa stará po smrti matky o
údržbu okolia domu, kosí trávu a za tým účelom si zabezpečila aj kosačku. Svoj záujem o nehnuteľnosť
navrhovateľka deklarovala už v dedičskom konaní po svojej matke, keď už na pojednávaní dňa 18. 9.
2008 uviedla, že má záujem prevziať dom do vlastníctva, pretože sa v ňom o matku starala, v lete v
tomto dome s matkou bývala, dom chce naďalej užívať na rekreačné účely. Takto sa vyjadrila niekoľko

mesiacov pred začatím súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, svoje
stanovisko nemenila, a bolo kontinuálne s tým, čo pred vznikom sporu prezentovala v dedičskom
konaní. Na rozdiel od navrhovateľky odporca v dedičskom konaní žiadal, aby rodinný dom prevzali
obaja dedičia s tým, že tento dom predajú. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľkin záujem na užívaní
nehnuteľností bol úprimný, zatiaľ čo odporca záujem na užívaní domu nemal, naopak mal v úmysle tento

dom predať. Skutočný záujem na užívaní nehnuteľností teda prejavila iba navrhovateľka. Vzhľadom k
uvedenej skutočnosti jej súd prikázal dom do výlučného vlastníctva. V priebehu konania obaja účastníci
konania previedli vlastníctvo k ich bytom na iné osoby, aby tak deklarovali odkázanosť na bývanie v
rodinnom dome v A.. Súd mal za to, že v oboch prípadoch takýto prevod vlastníckych práv bol účelový,
vedený s cieľom nadobudnúť rodinný dom v A.. Vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré súd uviedol, však

súd prikázal rodinný dom do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Obaja účastníci konania totiž majú
bytovú otázku vyriešenú, prevod vlastníckych práv k bytom, ktoré užívajú, učinili v priebehu súdneho
konania iba účelovo, preto súd na tieto skutočnosti neprihliadol. Na druhej strane navrhovateľka prejavila
záujem nehnuteľnosť užívať minimálne počas letných mesiacov, čo deklarovala aj v dedičskom konaní,
pričom odporca na rekreačné účely môže využívať záhradný domček, ktorý sa nachádza v tom istom

katastrálnom území a ktorý bol v jeho vlastníctve až do roku 2010, kedy sa v priebehu konania o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol tento darovať inej osobe. Takýto prevod
vlastníckeho práva súd tiež považoval iba za účelový. Skutočný záujem odporcu o rodinný dom č. XX K..
Ú.. A. bol spochybnený jeho vyjadrením v dedičskom konaní 14D783/2008 po poručiteľke P. Š., v ktorom
navrhoval predaj nehnuteľnosti, zatiaľ čo navrhovateľka kontinuálne od dedičského konania prejavovala

záujem o užívanie rodinného domu č. XX a skutočne ho aj užívala. Na základe týchto skutkových zistení,
súd rozhodol tak, že dom prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke.Zároveň navrhovateľku zaviazal vyplatiť podiel odporcu tak, ako bol všeobecnou hodnotou ustálený
znalcom. Jeho výšku účastníci nenamietali. Všeobecná hodnota rodinného domu bola určená znalcom
na sumu 8.379,56 Eur, to znamená, že navrhovateľka je povinná vyplatiť odporcu sumou 4.189,78 Eur,

čo zodpovedá hodnote spoluvlastníckeho podielu odporcu v rodinnom dome.

Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva boli ďalej parcely KNC č. XXX K..
Ú.. A. P. K. Č.. XXX K.. Ú.. A.Š., na ktorej je postavený rodinný dom č. B.. XX. S prihliadnutím na
skutočnosť, že parcela KNC č. XXX o výmere 383 m2 je reálne deliteľná, na základe geometrického
plánu zo dňa 25. 10. 2011, ktorý vypracoval J.. H. B. boli vytvorené z tejto parcely dve novovzniknuté

parcely, a to KNC č. XXX/X o výmere 209 m2 a KNC č. XXX/X o výmere 174 m2 s tým, že rodinný
dom č. súp. 27 je umiestnený na parcele KNC č. XXX/X. Na tejto parcele sú zároveň umiestnené
drobné stavby a síce dreváreň ocenená znaleckým posudkom sumou 425,32 Eur a kurín ocenený
vo výške 53,26 Eur. Vzhľadom k takémuto usporiadaniu stavieb na novovzniknutých parcelách, súd
prikázal parcelu KNC č. XXX/X navrhovateľke, pretože práve na tejto parcele je umiestnený rodinný
dom a drobné stavby, ktoré súd prikázal do vlastníctva navrhovateľke. V záujme jednoty vlastníctva

domu a pozemku, na ktorom je postavený dom, súd prikázal parcelu KNC č. XXX/X o výmere 174 m2
navrhovateľke. Parcelu KNC č. XXX/X prikázal do vlastníctva odporcu, pretože na nej stojí hospodárska
budova v jeho vlastníctve. Takéto reálne rozdelenie parcely KNC č. XXX a prikázanie novovzniknutých
parciel medzi účastníkov umožní využívanie rodinného domu č. 27 navrhovateľkou a zároveň umožní
využívanie hospodárskej budovy- šopy vo vlastníctve odporcu, ktorá stojí na parcele KNC č. XXX/X.

Pri rozdelení parcely KNC č. XXX súd zohľadnil práve umiestnenie rodinného domu č. 27 prikázaného
navrhovateľke a umiestnenie hospodárskej stavby, ktorá je vo výlučnom vlastníctve odporcu. Takýmto
rozdelením je zabezpečený prístup navrhovateľky do rodinného domu a zároveň je tým zabezpečený
prístup odporcu po vlastnom pozemku do hospodárskej budovy. Umiestnenie, šírka a poloha pozemkov
umožní nerušené užívanie parciel účastníkmi konania. Súd považoval takýto spôsob rozdelenia parcely

KNC č. XXX za najvhodnejší aj vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi sú výrazným spôsobom narušené
vzájomné vzťahy a rozdelením pozemku každý získa do vlastníctva časť parcely, ktorá mu zároveň
umožní nielen nerušene užívať túto parcelu ale aj nehnuteľnosti na nich umiestnené. Vzhľadom k tomu,
že navrhovateľke z parcely KNC č. XXX bola prikázaná novovzniknutá parcela KNC č. XXX/X o výmere
174 m2, zatiaľ čo z uvedenej parcely nadobudne odporca 209 m2, súd prikázal KNC parcelu č. XXX o

výmere 36 m2 navrhovateľke. Takýmto spôsobom navrhovateľka nadobudne vlastníctvo k pozemkom
o celkovej výmere 210 m2 a navrhovateľ o výmere 209 m2, pričom rozdiel spočívajúci v pol metri
štvorcovom súd zohľadnil pri vyplatení odporcu navrhovateľkou. Parcela KNC č. XXX bola ocenená
všeobecnou hodnotou 1.080,06 Eur a parcela KNC č. 985 hodnotou 101,52 Eur. Z uvedeného vyplýva,
že všeobecná hodnota m2 uvedených pozemkov predstavuje 2,82 Eur. Navrhovateľka preto vyplatí

odporcu sumou 1,41 Eur na vyrovnanie jeho podielu. Dreváreň a kurín tvoriace súčasť pozemku 986/4
boli ocenené sumou 478,58 Eur, preto navrhovateľka vyplatí odporcovi 239,29 Eur na vyrovnanie jeho
podielu.

Súd zároveň prihliadol aj na umiestnenie parcely KNC č. XXX, ktorá má polohu pred rodinným domom
č. 27, tvorí predzáhradku domu a zabezpečuje k nemu prístup. Aj z uvedeného dôvodu bola parcela

KNC č. XXX prikázaná do vlastníctva navrhovateľke.

Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd povinný prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych
podielov. To by znamenalo reálne rozdeliť parcelu KNC č. XXX ako aj parcelu KNC č. XXX. Z
výnimočných dôvodov môže súd rozdeliť spoluvlastníctvo aj inak ako kopírujúc spoluvlastnícke podiely
účastníkov konania. Práve na základe polohy, šírky a umiestnenia parciel KNC č. XXX P. K. Č.. XXX

a umiestnenia rodinného domu súp. č. XX ako aj hospodárskej budovy vo vlastníctve odporcu, súd
za najvhodnejší a najúčelnejší spôsob rozdelenia považoval ten, ktorý je zakreslený na geometrickom
pláne zo dňa 25. 10. 2011 a s poukazom na zhora uvedené skutočnosti rozhodol tak, že parcelu KNC
č. XXX a novovzniknutú parcelu KNC č. XXX/X prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke a parc.
KNC č. XXX/X prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Hospodárska budova, ktorá je vo výlučnom

vlastníctve odporcu tak bude stáť na pozemku, ktorý bude vo výlučnom vlastníctve odporcu. Tým sa
zabezpečí jednota vlastníckeho práva stavby a pozemku.Odporca vzniesol ku geometrickému plánu znalca J.. H. B. vyhotoveného dňa 25. 10. 2011 viacero
námietok. Namietal, že znalec zakreslil šírku parcely KNC č. XXX od štátnej cesty 4,19 m a po
hranicu rozdeľujúcu parcelu KNC č. XXX/X P. XXX/X v šírke 1,70 m. Uvedené rozdelenie však

nezodpovedá podľa odporcu skutočnému stavu a výmerám uvedeným na geometrickom pláne. Tvrdil,
že na geometrickom pláne absentuje zakreslenie betónovej plochy a prístrešku, kde je vybudované WC,
zajačínec a kurín.

Znalec sa zaoberal touto námietkou odporcu a uviedol, že výmera na geometrickom pláne je správna.
K nezakresleniu prístrešku, vybetónovanej plochy, WC, zajačínca a kurína uviedol, že tieto podkultúry

druhu pozemkov nie sú predmetom takéhoto grafického zakreslenia.

Odporca ďalej namietal, že na geometrickom pláne zakreslené humno má pred vchodom tohto humna
vybudovanú prístavbu o rozmeroch 2,66 x 1,06 m, pričom má vybudované na tejto stavbe vchodové
garážové dvere o šírke 212 cm a nie ako je zakreslené na pláne 266 cm a má vybudované drevené
zárubne na uchytenie vrát. Tvrdil, že pri otvorení dverí pri takto stanovenej hranici zakreslenej na
geometrickom pláne, sa nemôže dostať s vozidlom do a z garáže, pretože časť parcely KNC č. XXX/X

v bode 16 zasahuje cca 50 cm do vchodu do garáže, pri šírke skutočného stavu 4,01 m sa nedokáže s
osobným autom vytočiť do garážových dverí. Týmto by bol vylúčený z prístupu autom do garáže.

Znalec k tejto námietke skonštatoval, že rozmery prístavby pred humnom tak, ako sú zakreslené
na geometrickom pláne, zodpovedajú skutočnosti. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že stavba vo
výlučnom vlastníctve odporcu na parcele KNC č. XXX/X je v stavebnom povolení charakterizovaná ako

hospodárska budova/ resp. šopa/ a nie garáž. Z geometrického plánu je zrejmé, že dvere o celkovej
šírke 2,66 m pri šírke pozemku medzi bodom 18 a 17 môže odporca bezproblémovo otvoriť a používať.

Ďalšia námietka odporcu smerovala k tomu, že znalec dvakrát zlomil hraničnú čiaru cez prostriedok
dvoramedziW.K.Č.XXX/XP.XXX/Xabolnázoru,žehranicabymalabyťrovná.Znalecktejtonámietke
odporcu uviedol, že zalomenie hraničnej čiary je z dôvodu rozdelenia nehnuteľností po 1/2-ici. Tiež

zameranie domu Č..XX je v súlade s platnými predpismi pre vyhotovenie geometrických plánov.

Odporca ďalej namietal, že znalec nezakreslil osadenie žumpy, ktorá sa nachádza na parcele č. XXX/
X a ktorá je príslušenstvom domu č.XX, že nezakreslil hlavnú prípojku vody od parcely č. XXX, ktorá
ide do domu č. 27 a vracia sa do parcely č. XXX/X, kde je vodovodná točka, ktorou sa využíva voda na
vonkajšie využitie. K tejto námietke súd uvádza, že žumpa s kanalizačnou prípojkou a vodovodom bola

zakreslená v geometrickom pláne zo dňa 25.10. 2011, ktorý je súčasťou rozsudku.

Odporca ďalej rozporoval výmeru parcely KNC č. XXX tvrdiac, že jej výmera nečiní 383 m2, ale 384 m2.
Podľa vyjadrenia znalca však výmery parciel KNC č. XXX P. K. Č..XXX boli prevzaté z údajov katastra
nehnuteľností tak, ako sú zapísané na LV č. XXXX, celková výmera predmetných parciel je 419 m2.
Pri rozdelení na dve rovnako výmerové nehnuteľnosti by to znamenalo výmeru každému z účastníkov

konania 209,50 m2, ale podľa platných predpisov pre vyhotovenie geometrických plánov sa výmery
uvádzajú na celé metre štvorcové.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že znalec sa vyjadril dostatočne odborne k námietkam
odporcu a tieto vyhodnotil ako neopodstatnené. Z vysvetlenia znalcom vyplýva, že výmery uvedené na
geometrickom pláne sú správne, znalec vysvetlil zalomenie hraničnej čiary, rozdelenie parciel na dve

parcely o výmere 209 a 210 m2, preto súd konštatuje, že geometrický plán bol vyhotovený odborne a
riadne bez pochybení, ktoré mu vytýkal odporca. Vzhľadom k tomu súd vyhodnotil námietky odporcu
ako účelové v snahe zabrániť rozdeleniu parcely KNC č. XXX B. cieľom, aby rodinný dom č. súp. XX
spoločne s parcelami KNC č. XXX a XXX boli prikázané do výlučného vlastníctva jemu.Súd zdôrazňuje, že stavba vo výlučnom vlastníctve odporcu postavená na parcele KNC č. 986 je v
stavenom povolení č. 160/66 zo dňa 3. 2. 1966 charakterizovaná ako hospodárska budova /šopa/
pozostávajúca z komory pre zemiaky a skladu pre hospodárske náčinie. K zmene účelu stavby

rozhodnutím stavebného úradu nedošlo. Preto súd nemôže brať ohľad na skutočnosť, že odporca tvrdí,
že túto stavbu využíva ako garáž, pretože stavebné povolenie bolo vydané za účelom stavby šopy.

Pri vyporiadaní spoluvlastníctva súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskej
siete, vodovodu, kanalizácie, elektrického vedenia na parc.č. XXX/X a práve vstupu na parc.č. XXX/X
za účelom údržby a opravy inžinierskych sieti v prospech vlastníka parc.č. XXX/X ako aj vecné bremeno
spočívajúce v práve uloženia inžinierskej siete, vodovodu, kanalizácie, elektrického vedenia na parc.č.

XXX/X a práve vstupu na parc.č. XXX/X za účelom údržby a opravy inžinierskych sieti v prospech
vlastníka parc.č. XXX/X, a to

v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne J.. H. B. vyhotovenom dňa 25.10.2011 a overenom
Správou katastra v Považskej Bystrici dňa 7.11.2011 pod č. 647/2011.

V tomto smere súd zobral na zreteľ správu Obce Brvnište zo dňa 24. 7. 2012, z ktorej vyplýva, že v Obci

A. sa momentálne buduje kanalizácia, ktorá je v štádiu rozostavanosti. Mala by byť dokončená v roku
2013. Ak by aj prípadne v budúcnosti mali vznikať spory pri realizácii práva z tohto vecného bremena,
zo správy obce A. a štádia rozostavanosti kanalizácie v obci je zrejmé, že situáciu bude možné riešiť
vybudovaním kanalizačnej prípojky na pozemku vo výlučnom vlastníctve vlastníka parc.č. XXX/X.

Odporca udával, že vzduchom je vedená elektrická prípojka z rodinného domu č. XX do hospodárskej

budovy. K tejto súd nezriadil vecné bremeno, nakoľko táto bola vybudovaná bez povolenia, čo potvrdil
odporca. Súd preto nezriadil vecné bremeno k prípojke, ktorá nie je legálne povolená.

Podľa § 120 ods. 1 OZ Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené
bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa § 120 ods. 2 OZ Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

Podľa § 121 ods. 1 OZ Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené
na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

Citované ustanovenie § 120 OZ definuje súčasť veci tak, že súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa
jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Súčasť veci nie je
samostatnou vecou v právnom zmysle , ale zdieľa právny režim veci, ku ktorej patrí. Ak patrí k pozemku,

musí byť na ňom umiestnená. Súčasť veci nemôže byť preto spôsobilým predmetom občianskoprávnych
vzťahov , pokiaľ zákonom nie je ustanovené inak. To znamená, že súčasť veci prechádza na nového
nadobúdateľa aj vtedy, ak v zmluve o prevode nie je vôbec uvedená. Súdna prax považovala za súčasť
pozemku ako hlavnej veci aj niektoré vonkajšie úpravy , ako kanalizačné a vodovodné prípojky. Zákon
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách upravuje, kto je ich vlastníkom a

upravuje aj prechod vlastníctva pri zmene vlastníctva k nehnuteľnosti, tak že v § 4 ods 6 tak, že pri
zmene vlastníctva nehnuteľnosti prechádza vlastníctvo vodovodnej prípojky a vlastníctvo kanalizačnej
prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. K nim súd zriadil vecné bremeno a žiaden z nich preto
nebude vyplácať druhému náhradu za spoluvlastnícky podiel.Súdna prax však nepovažuje za súčasť pozemku vedľajšie stavby , medzi ktoré patrí žumpa, oplotenie,
kôlne, stodoly či drevárne alebo kurín a ani prístupové cesty, chodníky. Uvedené vedľajšie stavby sú
príslušenstvom veci tak ako je to definované v § 121 OZ. Príslušenstvo má povahu samostatnej veci

a teda môže byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. Preto súd špecifikoval vo výroku a
vyporiadal aj príslušenstvo k pozemkom.

Keďže prístupový chodník ocenený všeobecnou hodnotou 11,36 Eur, okapový chodník v hodnote 16,80
Eur a vonkajšie WC v hodnote 8,07 Eur, nachádzajúce sa na pozemku XXX/X, ktoré sú zároveň jeho
súčasťou, je navrhovateľka povinná vyplatiť na vyrovnanie podielu odporcu 18,12 Eur.

Žumpa na parc. KNC XXX/X, na ktorej je vybudovaná, bola ohodnotená na 209,04 Eur a preto je odporca

povinný vyplatiť navrhovateľke 104,60 Eur / polovicu z hodnoty 209,04 Eur /. K žumpe zriadil v rámci
kanalizácie zhora uvedené vecné bremeno v prospech navrhovateľky.

Oplotenie, medzi podielových spoluvlastníkov je zabezpečený prístup každého zo spoluvlastníka na
pozemokasícenavrhovateľkycezplotovévrátkanachádzajúcesanaparceleKNCč.XXX/Xaodporcovi
je vstup umožnený cez plotové vráta, ktorých polovica /tak ako to vyplýva z jeho tvrdení a nákresu, ktorý

súdu predložil /. Takýmto spôsobom majú obaja účastníci konania zabezpečený vstup na novovzniknuté
parcely. Opätovne súd zdôrazňuje, že v prípade odporcu nie je podmienkou rozdelenia a súd ani
neprihliadol na jeho požiadavku, aby mal zabezpečený prístup autom do hospodárskej budovy v zadnej
časti pozemku z dôvodu, že sa nejedná o garáž, ale jedná sa o hospodársku budovu a nie stavbu určenú
na garážovanie motorového vozidla.

Existujúce oplotenie na pôvodnej parc. KNC XXX V. N. W.. K. XXX/X dĺžku 38,47 m / 1,70n + 4,19m +
9,04m + 12,28m + 11,26m/ a na parc. KNC XXX/X má dĺžku 33,12 m / 4,72m + 10,66m + 17,74m/, to
znamená, že pri stanovenej hodnote oplotenia 797,85 Eur, po zohľadnení uvedených dĺžok oplotenia
pripadá navrhovateľke oplotenie v hodnote 428,74 Eur a odporcovi v hodnote 369,11 Eur , teda
navrhovateľka je povinná vyplatiť na vyrovnanie podielu odporcovi 29,82 Eur.

V konečnom dôsledku vyplatí navrhovateľka odporcovi z titulu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva 4356 Eur. / 4189,78 Eur z rodinného domu, 1,41 Eur z pozemkov, 239,26 Eur z drevárne
a kurína, 29,82 Eur z oplotenia , t.j. spolu 4460,30 Eur a po zohľadnení jej podielu v žumpe 104,30 Eur,
predstavuje výplatok v prospech odporcu 4356 Eur/.

Súčasťou tohto rozsudku je geometrický plán vyhotovený J.. H. B. na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu B.. Č.. XX a parcele KNC č. XXX/X P. K. Č.. XXX/X
K.. Ú.. A. zo dňa 25. 10. 2011 úradne overeného 7. 11. 2011 Správou katastra v Považskej Bystrici pod
č. 647/2011.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka bola úspešná v časti o
zrušenie podielového spoluvlastníctva a bola úspešná aj v časti o spôsobe vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k rodinnému domu, pretože od začiatku žiadala tento prikázať do výlučného vlastníctva
a v priebehu konania súhlasila po podaní znaleckého nákresu J.. B. aj s rozdelením pozemkov. Odporca
s takýmto spôsobom nesúhlasil, navrhoval vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľných vecí do
jeho výlučného vlastníctva príp. žiadal návrh zamietnuť, preto súd priznal právo na náhradu trov konania
navrhovateľke podľa § 142 ods. 1 Osp. Podľa § 151 ods. 7 Osp súd o ich výške rozhodne samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli

uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.