Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11C/138/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011898998
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7011898998.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci žalobkyne:

O. K., K.. XX.X.XXXX, O. S., Q. XX, zast. JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20 proti žalovanému: 1/ U. R., K.. XX.XX.XXXX, O. S., G. XX, X/ H.. V. R., K.. XX.X.XXXX, O.
S., G. XX, X/ H. R., K.. X.X.XXXX, O. S.Š., Q. XX, zast. JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so
sídlom v Košiciach, Floriánska 16 v konaní o neplatnosť výpovede z nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému v 1. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 573,59
€ k rukám právneho zástupcu JUDr. Miroslavovi Katunskému, advokátovi, Floriánska 16, Košice do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 177,46

€ k rukám právneho zástupcu JUDr. Miroslavovi Katunskému, advokátovi, Floriánska 16, Košice do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému v 3. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 177,46
€ k rukám právneho zástupcu JUDr. Miroslavovi Katunskému, advokátovi, Floriánska 16, Košice do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovaným v 1., 2. a 3. rade trovy konania vo výške 99,50 EUR
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14.4.2003 žiadala, aby určil, že výpoveď z nájmu bytu č. 1
nachádzajúceho sa v S. K. Q. Č.. X, pozostávajúci z 2 obytných miestností, kuchyne a príslušenstva

daná odporcami v 1. a 2. rade dňa 26.3.2003 je neplatná. Súčasne si uplatnila náhradu trov konania.

V čase podávania návrhu bol žalobcom aj O. K., K.. XX.X.XXXX, ktorý v priebehu konania dňa
XX.X.XXXX zomrel.

Uvedená skutočnosť bola preukázaná aj úmrtným listom zapísaný v knihe úmrtí matričného úradu MČ
S. - W. Q. vo zväzku, ročník XXXX, na strane XX, poradové číslo XXX.Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 24C/250/2001 bolo zistené, že dedičské
konanie pod sp. zn. 14D/1983/2005, Dnot 57/2005 bolo skončené vydaním majetku nepatrnej hodnoty
pozostávajúceho zo zostatku na sporožírovom účte poručiteľa usporiadateľke pohrebu O. K., Y.. E., K..

XX.X.XXXX, O. S., Q. XX a konanie zastavil.

Uznesením, ktorým bol vydaný majetok nepatrnej hodnoty manželke poručiteľa t.j. žalobcovi a ktorým
bolo konanie zastavené, nadobudlo právoplatnosť dňa 23.9.2005

Z uvedeného dôvodu súd vo veci konal iba so žalobkyňou ako dedičkou po O. K., K.. XX.X.XXXX.

Z pripojenej fotokópie úmrtného listu zapísaného v knihe úmrtí matričného úradu S. - W. Q. bolo zistené,
že pôvodne označený žalovaný v 1. rade V. R. G. P. X.XX.XXXX. Dedičmi sú okrem žalovaného v 1.rade

i synovia: H.. V. R., K.. XX.X.XXXX, O. G. XX, S. U. H. R., K.. X.X.XXXX, O. Q. XX, S.. Na základe
uvedeného sa preto žalovaným v 2. a 3. rade stali dedičia po neb. V. R..

Žalobkyňa je riadnym nájomcom bytu nachádzajúceho sa v S. K. Q. Č.. XX, byt. č. 1 na 1. poschodí
pozostávajúci z 2 obytných miestností, kuchyne, predsiene a príslušenstva.

Dňa 26.3.2004 žalobcovia obdržali od vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti výpoveď z nájmu a to z toho

dôvodu, že podľa ich evidencie za obdobie od 07/200 až do 03/2003 majú dlh na nájme a poplatkoch
spojených s bývaním 31.740,40 Sk.

Zároveň vo výpovedi uviedli, že táto je dávaná v zmysle ust. §711 ods. d OZ v znení novely, pretože títo
hrubo porušujú svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že neuhradili nájom za dlhší čas ako 3
mesiace. Zároveň im bolo oznámené, že nájom v tomto byte sa končí po 3-mesačnej výpovednej lehote

potom, čo im výpoveď bola doručená.

Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sa stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti dňa 12.6.2000, pričom žalobca
mal podľa platnej zmluvy o nájme bytu uhrádzať nájom vo výške 286,- Sk ako i zálohy na úhradu služieb
poskytovaných za užívanie tohto bytu. Následne, keď sa žalovaní ujali vlastníckeho práva dožadovali sa
neúmerného zvýšenia nájmu ako aj zálohových platieb na poskytované služby a z tohto dôvodu žalobca

saobrátilnasúdsožalobouourčenievýškynájmuzaužívaniebytuvedenéhopodsp.zn.24C/250/2001.

Žalovaní v 1., 2. a 3. rade uviedli vo svojom písomnom stanovisku, že k výpovedi z nájmu, ktorú
dali žalovaní žalobcovi nie je potrebné privolenie súdu. Právna úprava v ustanovení § 711 OZ, ktorá
privolenie k výpovedi súdom upravovala, bola zák. č. 261/2001 Z.z. k otázke potreby tohto privolenia
súdu zrušená, takže výpoveď odporcov zo dňa 26.3.2003 je týmto zrušením v znení zákona nedotknutá.

Nie je pravdou ani to, aby výpoveď žalovaných v 1., 2. a 3. rade zo dňa 26.3.2003 bola všeobecná a
nevyšpecifikovaná. Výpoveď obsahuje jednoznačne vymedzený výpovedný dôvod v zmysle ust. § 711
ods. 1, písm.d, ktorý nemožno zameniť so žiadnym iným výpovedným dôvodom a výpovedný dôvod
je aj zreteľne, skutkovo vymedzený tak, že ho nemožno ani podľa skutkového vymedzenia zameniť s
iným dôvodom, teda osobitné požiadavky na výpoveď upravené v § 711 ods. 2 sú bezozbytku dodržané.

Naopak vo vzťahu k výpovednému dôvodu podľa § 711 ods. 1, písm.d/ OZ už bolo rozhodovacou
činnosťou súdu ustálené a to konštantne, že neplatenie aj časti nájomného zakladá uvedený výpovedný
dôvod.Žalovanív1.,2.a3.radenazákladeuvedenéhonavrhujú,bysúdnávrhvcelomrozsahuzamietol
a žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal náhradu trov konania.

Z výpovede žalobkyne bolo zistené, že do predmetného bytu sa nasťahovala spolu s nebohým

manželom v roku 1986 a to na základe toho, že vymenili štátny byt v S. K. Č. T.. za byt v S. K. Q. XX za
účelom využitia bytového priestoru. Tento byt má na základe rozhodnutia o schválení dohody o výmene
bytov NV Košice I zo dňa 28.2.1986. Nájomné v tom čase mali stanovené majiteľkou vo výške 286,- Sk a
garáž 202,- Sk mesačne. So zmenou vlastníckych vzťahov novým majiteľom a vlastníkom nehnuteľnostisa v roku 1996 stala spoločnosť Real Invest Tatry s.r.o. Poprad. Správkyňa konkurznej podstaty p.
Lišková spolu so synom ich navštívili a rozmerali byt. Povedali koľko majú platiť. Nájomné ponechali vo
výške 286,- Sk. Naďalej teda platili nájomné 286,- Sk. Následne došlo k zmene vlastníckych vzťahov

a navštívili ich manželia R., ktorí povedali, že celý objekt kúpili a idú ho rekonštruovať. Chceli, aby sa
vysťahovali do nejakého menšieho bytu s čím nesúhlasili, pretože manžel bol vážne chorý. Nejaký čas
bol pokoj, medzi tým došlo k nejakej ústnej výmene názorov a žalovaní začali rekonštruovať predmetnú
nehnuteľnosť. Potom p. R. opätovne povedal, že si majú hľadať byt. Keďže našla vyhovujúci 2-izbový
byt, avšak bol družstevný za sumu 750.000,- Sk a p. R. sa zdala suma privysoká, uvedený byt nekúpili.

Opätovne ich vyzývali, aby išli bývať do podnájmu. Žalobkyňa urobila ústupok a s p. R. bola pozrieť
garzónku, avšak táto bola veľmi malá, s čím nakoniec súhlasila aj p. R., že je pre nich nevyhovujúca.

Nájomné za uvedený byt platili tak ako to bolo stanovené vo výške 286,- Sk. Vo vyššej výške platiť
nemohla a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, pretože manžel bol už 7 rokov vážne chorý
a nemohla sa zamestnať z dôvodu jeho opatrovania.

Z výpovede žalobkyne bolo zistené, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade pri prvom stretnutí nepredložili ani

doklad o tom, že sú vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, už následne či predložili si nepamätá. Pamätá si,
že v uvedenom bytovom dome bývali aj Rómovia a krátko po ich stretnutí zistila, že Rómovia sa už v byte
nenachádzajú. Keď sa potom stretla s p. R., pýtala sa jej a snažila sa jej výjsť v ústrety, prečo nevyplatila
aj ich keďže odtiaľ takýmto spôsobom vysťahovali Rómov. Následne ďalšie stretnutia boli čím ďalej
horšie. Z výpovede žalobkyne bolo zistené, že si nepamätá, kedy sa prvýkrát stretla so žalovanými v 1.,

2. a 3. rade. V roku 1997 dala vymaľovať celý byt a mohli sa prvýkrát predstaviť asi v roku 1998 alebo
1999. Prišli a predstavili sa, že sú manželia R. a sú majiteľmi celého bytového domu, že ho kúpili so
všetkými aj s nimi. Až potom sa dozvedeli v júni 2000, že sú majiteľmi bytového domu. Dozvedela sa
o tom aj písomne. Žalobkyňa vo svojej výpovedi poukazovala aj na to, že mesačný zálohový predpis,
ktorý dostala od žalovaných v 1., 2. a 3. rade bol jej predložený 2-krát, raz to bolo bez pečiatky a raz

s pečiatkou V. R., pričom mesačný zálohový predpis s pečiatkou prevzala kópiu dňa 13.2.2003 a tak
isto aj za ďalšie obdobie prevzala dňa 13.2.2003. Žalobkyňa ďalej potvrdila, že nájomné platila vo výške
286,- Sk, keďže jej žalovaní v 1., 2. a 3. rade neoznámili, nedoručili mesačný zálohový predpis, pôvodne
platila nájomné správkyni konkurznej podstaty. Až keď sa stretla so žalovaným v 1., 2. a 3. rade na dotaz,
prečo neplatí nájomné postupne túto čiastku zvyšovala a platila manželom R..

Z výpovede pôvodne žalovaného v 1. rade bolo zistené, že žalobkyni oznámil listom, že jej započítava
platby, ktoré platila za nájom vo výške 286,- Sk tak, že túto sumu jej bude započítavať do nimi stanovenej
výšky nájomného, teda do 1.200,- Sk mesačne s tým, že potom určité obdobie po dobu 3 mesiacov
vôbec nájomné nezaplatila. Z uvedeného dôvodu si myslí, že je v práve a konanie, ktoré prebieha dlhú
dobu určite vyhrá a v prípade, že bude mať súd opačný názor, tento bude rešpektovať. Následne sa

svojho práva na náhradu škody bude domáhať na iných orgánoch, a predpokladá, že bude úspešný,
pričom túto škodu zaplatia daňoví poplatníci.

Právna zástupkyňa žalobkyne poukazovala na citáciu zákona v čase dania výpovede, t.j. dňa 26.3.2003
ako aj na judikatúru. Výpoveď z nájmu, ktorá bola daná je neplatná, pretože výpoveď pre neplatenie sa
má dať za 3 mesiace, ktoré za sebou nasledujú. Nájomné, ktoré platila žalobkyňa na základe platného

dokladu platila pravidelne, z tohto dôvodu, teda výpoveď v zmysle uvedeného paragrafu neprichádza do
úvahy.Ďalejpoukazujeajnasamotnúvýpoveď,ktorájenekvalifikovaná,pretožejenepresnávtom,žeje
uvedenéobdobieneplateniaodmesiacajúl2000aždomesiacamarec2003vcelkovejvýške,ktorávšak
nezodpovedá ani záverom znaleckého posudku, ktoré bolo v predchádzajúcom konaní vypracované. Z
uvedeného dôvodu je takýto právny úkon neplatný. V prípade, že by aj žalobkyňa bola niečo dlžná na

nájomnom, protistrana by sa mohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Právna zástupkyňa
žalobkyne si je vedomá problémov, ktoré do dnešného dňa medzi účastníkmi konania pretrvávajú.
Záverom žiadala, by súd žalobe vyhovel a priznal jej náhradu trov konania.

Právny zástupca žalovaných v 1., 2. a 3. rade predložil súdu oznámenie zo dňa 15.6.2000, z ktorého
vyplýva, že oznamovali skutočnosť, že od 12.6.2000 sa stali majiteľmi domu na Q. XX B. S. a požiadali o

stretnutie. Ďalej predložil písomný doklad, vyjadrenie k výzve zo dňa 1.3.2001, ktorou žalovaní reagujúna výpoveď žalobkyne a oznámenie zo dňa 6.6.2001, t.j. oznámenie právnej zástupkyne žalobkyne.
Právny zástupca žalovaných v 1., 2. a 3. rade v plnom rozsahu poukazuje na skutočnosť a judikatúru, že
neplatenie časti nájomného nie je dôvodom na výpoveď z nájmu. Poukazuje na skutočnosť a judikatúru,

že názor právnej zástupkyne žalobkyne, že neplatenie časti nájomného nie je dôvodom na výpoveď
z nájmu bytu je prekonaný a poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý hovorí
o tom, že hrubé porušenie povinností vyplývajúcich z nájmu bytu súdna prax spojuje i so situáciou,
keď nájomca nezaplatil za dobu dlhšiu než 3 mesiace len časť nájomného, alebo úhrady za plnenie
poskytované s užívaním bytu i v tých prípadoch je s možnosťou korekcie prostredníctvom § 3, ods. 1

OZ skutková podstata výpovede podľa ust. § 711 ods. 1, písm. d/ OZ naplnená.

Z pripojeného listinného dôkazu označenej ako výpoveď z nájmu bytu bolo zistené, že výpoveď dali
žalovaní v 1. a 2. rade žalobkyni O.Ž. K. a O. K. dňa 26.3.2003. Z obsahu výpovede vyplýva, že na
základe nájomnej zmluvy na dobu neurčitú užívajú 2-izbový byt č. 1 s príslušenstvom nachádzajúci sa
v S.H. K. Q. T.. Č.. XX, ktorý je v ich vlastníctve od 12.6.2000. V súčasnosti evidujú nedoplatok na
nájomnom a poplatkoch na službách spojených s bývaním za obdobie od mesiaca 07/2000 až 03/2003

v celkovej výške 31.740,40 Sk. Napriek tomu, že ich opakovane vyzývali na úhradu nedoplatkov, tieto
výzvy nerešpektovali. So zreteľom na uvedené dávajú výpoveď z nájmu bytu v zmysle ust. § 711 ods.
1, písm.d/ OZ v znení zákona č. 261/2001 Z.z. nakoľko ako nájomcovia hrubo porušili svoje povinnosti
vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatili nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu za dlhší čas ako 3 mesiace. Nájom predmetného bytu sa končí uplynutím 3-mesačnej výpovednej

lehoty, ktorá začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho, po mesiace, v ktorom bola výpoveď
doručená. S ohľadom na dôvod skončenia nájomného pomeru nemajú právo na žiadnu bytovú náhradu.

Výpoveď z nájmu bytu je podpísaná pôvodným žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade.

Na Okresnom súde Košice I bolo vedené konanie pod sp. zn. 24C/250/2001 o určenie výšky nájmu a
úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu.

Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 8.4.2008 tak, že súd žalobu zamietol. Rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby nadobudol právoplatnosť dňa 31.5.2008.

V uvedenom konaní bol vypracovaný znalecký posudok, na ktorý sa súd odvoláva aj v predmetnom
konaní pod sp. zn. 11C/138/2003.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobkyňa O. K. a O. K. v roku 1986 vymenili štátny

byt v S. K. T.. Č.Á. XX/X. poschodie, č. bytu 2 za byt X. S. B. S. K. T.. F.. V. XX/X. V.. za účelom
účelnejšieho využitia bytového priestoru na základe rozhodnutia o schválení dohody o výmene bytov č.
j. O. Obvodným národným výborom Košice I, bytový odbor, zo dňa 28.2.1986.

V súvislosti so zmenou vlastníckych vzťahov uzavrela žalobkyňa spolu s manželom v roku 1999 so
spoločnosťou Real Invest Tatry s.r.o. Poprad v konkurze ako majiteľom bytového domu zmluvu o nájme

bytu na ulici Q. XX, S. zo dňa 6.5.1999. V tejto zmluve bola dohodnutá výška mesačného nájomného
286,- Sk a za plnenie poskytované s užívaním bytu mesačné preddavky vo výške 3.434,- Sk.

Následne došlo k ďalšej zmene vlastníckych vzťahov a majiteľom bytového domu sa dňom 1.7.2000
stal V. R., G. XX, S. U. U. R., O. S., G. XX. Dňa 1.3.2001 zaslal žalobkyni mesačný zálohový predpis
platieb nájomného a za plnenia poskytované s užívaním bytu počnúc 1.7.2000 rozpis jednotlivých

položiek: nájomné 610,- Sk, réžia - komín, plynový kotol, údržba 80,- Sk, poistenie domu 118,- Sk, daň
z nehnuteľnosti 148,- Sk, kúrenie - plyn 920,- Sk, voda - vodné, stočné a zrážková voda 320,- Sk, k
úhrade celkom 2.196,- Sk.V liste z 2.5.2001 nový majiteľ bytového domu V. R. na základe vyjadrenia žalobkyne k mesačnému
zálohovému predpisu platieb nájomného zaslal nový rozpis - výmer platný od 1.7.2000, na základe
platného Opatrenia MF SR č. R-11/1999, v ktorom na základe výmerov daného bytu uvádzaných

žalobkyňou stanovil tieto položky nájomného: obytné priestory 51,2 m2 x 90,- Sk/m2 4.608,- Sk ročne,
vedľajšie plochy 29,62 m2 x 42,- Sk/m2 1.242,- Sk, zákl. prev. zar. bytu 1.360,- Sk, ostatné zariadenie
bytu: kotol, kotolňa 480,- Sk, ročné odpisy za celkovú výmeru 538,5 m2, ročný odpis 5.000,- Sk : 538,5
= 9,29 x 80,64 m2 = 749,- Sk ročne, spolu ročné nájomné za užívanie bytu činí 8.439,- Sk, mesačná
úhrada nájomného činí 703 ,- Sk.

Zároveň v liste sa uvádza aj rozpis mesačného nájomného platného od 1.2.2001 na základe Opatrenia
MF SR z 26.1.2001 č. R-1/2001, ktorým sa mení výmer MF SR R-1/1996. Ide o tieto položky nájomného:
obytné priestory 51,2 m2 x 130,20 Sk/m2 6.666,- Sk ročne, vedľajšie plochy 29,62 m2 x 61,20 Sk/m2
1.629,- Sk, zákl. prev. zar. bytu 1.972,- Sk, spolu 10.267,- Sk/ rok, navýšenie koef. 1,5 15.400,- Sk/
rok, ostatné zariadenie a vybavenie bytu 1.167,- Sk/rok, celkom ročné nájomné za byt 16.567,- Sk/rok,
mesačná úhrada nájomného za užívanie bytu činí 1.381,- Sk/mes.

Znalec v znaleckom posudku uviedol, že na byt žalobkyne ako nájomcu sa vzťahujú ustanovenia
zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov majetkových krívd, zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách a Opatrenia MF SR č. R-1/2001 a R-1/2002 podľa ktorých sa na nájom bytov bytových
domov vydaných pri náprave krívd bez ohľadu na to, kto je vlastníkom takýchto bytových domov v
súčasnosti vzťahujú regulované maximálne ceny. Pôvodnými majiteľmi bytového domu na Q. XX B. S.

by bola rodina Y.Ý. a po reštitučnom konaní bol bytový dom prevedený z majetku štátu do vlastníctva
ich dcéry S.Y. P., Y.. Y., ktorá bytový dom predala firme Real Invest Tatry spol. s r.o. Poprad. Táto firma
uzavrela so žalobkyňou a jej manželom dňa 6.5.1999, ktorí si v roku 1986 vymenili svoj štátny byt v S.
K. T.. Č. XX za byt X. S. K. Q. XX nájomnú zmluvu na prenájom uvedeného bytu ako vlastník tohto bytu.

Dôležitým predpisom pre dodržanie zákonom stanovenej maximálnej výšky nájomného je príloha

znaleckého posudku k výmere č. R-1/1996 v znení neskorších predpisov pod názvom Podmienky pre
uplatnenie regulácie cien nájmu bytu. Pri stanovení výšky nájmu vychádzal zo zmluvy o nájme bytu
uzatvorenej medzi firmou Real Invest Tatry s.r.o. Poprad v konkurze a žalobcom uzavretej dňa 6.5.1999,
ktorá platila až do zmeny odkúpenia bytového domu na ul. Q. Č.. XX žalovanými v 1. a 2. rade.
Následne vypočítal výšku nájmu podľa platných zákonov, vyhlášok, výmerov a opatrení MF SR. Pri

výpočte poplatkov za ostatné služby sa má majiteľ, prenajímateľ vopred dohodnúť s nájomníkmi a pri
rozúčtovaní poplatkov má vychádzať z faktúr dodávateľov služieb, ktoré majú tvoriť prílohu ročného
resp. polročného výúčtovania a ich rozúčtovania na jednotlivých nájomníkov ako aj vlastníka. Má byť
podľa podlahovej plochy bytového domu, resp. počtu členov domácnosti nájomcu. Podľa ust. opatrenia
MF SR č. R-1/2001 v časti 1, písmena a, položka 16, bod 9 sa do ceny nájmu nezahŕňajú ceny služieb

poskytovaných s užívaním bytu, napr. osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov v dome, kontroly
a čistenia komínov, odvozu popola, smetí, vybavenia bytu spoločnou rozhlasovou a televíznou anténou,
teplo na vykurovanie a teplú úžitkovú vodu, pitnej a úžitkovej vody pre domácnosť, vody odvedenej
z domácnosti a ďalších služieb na poskytovanie ktorých sa dohodne prenajímateľ s nájomcom. Ceny
služieb sa dohodnú v súlade s cenovými predpismi a rozhodnutiami cenových orgánov. Pri službách

na ktoré sa nevzťahuje cenová regulácia sa prihliada na rozsah preukázateľných nákladov a na počet
členov v domácnosti.

Znalec záverom uviedol, že majiteľ bytového domu mal hneď po nadobudnutí povinností sa dohodnúť
na výške nájmu, najme keď došlo k jeho zvýšeniu o 88 % a na cenách poskytovaných služieb, ktoré sa
nezahrnuli do cenu nájmu. Až po dlhodobom konaní k zvýšenej cene nájmu keď nedošlo k obojstrannej

dohode, mal právo stanoviť cenu nájmu vo výške maximálnej ceny nájmu, ktoré stanovujú opatrenia MF
SR pojednávajúce o regulovaných cenách. Pri ročnom resp. polročnom vyúčtovaní cien za poskytované
služby mimo nákladov týkajúcich sa ceny nájmu musia byť ako prílohy dodávateľskej faktúry za
vykonávané služby a postup ich rozúčtovania na jednotlivých nájomníkov, pričom v tomto prípade
keď ide o polyfunkčný dom aj so zohľadnením osobitosti nájomníkov zaoberajúcich sa podnikateľskou

činnosťou. Žalovaní v 1. a 2. rade mali povinnosť dojednať výšku nájmu a plnenia poskytované
v súvislosti s užívaním bytu ako aj stanovenie zálohového predpisu platieb hneď po nadobudnutívlastníctva k bytovému domu a nie až od 1.3.2001. Okrem toho nesprávne zahrnuli aj platby, ktoré nie
sú súčasťou nájmu ani ostatných plnení súvisiacich s užívaním bytu a nesprávne určil rozlohu obytných
miestností a vedľajších miestností. Uvedené nedostatky žalovaných úzko súvisia so súdnym sporom a

dĺžkou jeho konania.

Okresný súd Košice I vo veci rozhodol rozsudkom dňa 2.3.2011 tak, že výpoveď z nájmu bytu č. 1
nachádzajúceho sa v S.H. K. Q. T. Č.. XX pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva daná
žalovanými v 1. a 2. rade žalobkyni je neplatná.

Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1., 2. a 3. rade.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 24.4.2012 rozsudok súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v napadnutom rozhodnutí, že
za osobitný právny predpis v zmysle § 696 ods. 1 OZ, ktorý by ustanovoval prípady, v ktorých je
prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné za prenajatý byt a úhradu cien plnení spojených
s užívaním bytu nemožno považovať zákon č. 18/1996 Z.z. ani cenové opatrenia Ministerstva financií

SR č. R-1/2001 a R-1/2003 stanovujúce maximálne výšky nájmu. Dohoda prenajímateľa a nájomcu
o nájomnom však môže byť jednostranne menená, (nájomné môže byť jednostranne zvýšené alebo
znížené ), pokiaľ sa tak zmluvné strany dohodli. Súd prvého stupňa sa však v dôsledku pochybenia pri
zisťovaní skutkového stavu nezaoberal ust. čl. IV. zmluvy o nájme bytu z hľadiska možnosti žalovaných
ako prenajímateľov nájomné jednostranne zvýšiť. Preto v ďalšom konaní bude potrebné, aby súd prvého

stupňa vykonal dokazovanie listinou - zmluvou o nájme bytu spôsobom uvedeným v ust. § 129 ods. 1
O.s.p. a v rámci jej hodnotenia sa vyporiadal s tvrdením žalovaných, že boli oprávnení jednostranne
zvýšiť nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu na základe článku IV. tejto zmluvy a o nájme
bytu. Následne posúdiť, či žalobkyňa v čase doručenia výpovede dlhovala na úhradách na nájomnom a
službách spojených s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Za nesprávny považuje odvolací súd

aj názor súdu prvého stupňa vyslovený v napadnutom rozsudku ohľadom nedostatočnej špecifikácie
obdobia a výšky nedoplatku žalobcov, t.j. že sa jednoznačne nedá ustáliť v akej výške za konkrétne
obdobie je predmetný nedoplatok uvedený žalovanými vo výpovedi z nájmu bytu. Odvolací súd nezdieľa
názor súdu prvého stupňa, že prenajímateľ musí vo výpovedi danej z dôvodu podľa § 711 ods. 1,
písm.d/ OZ uviesť konkrétne mesiace, za ktoré nie je nájomné zaplatené. Výpoveď prenajímateľa z

nájmu bytu je jednostranným hmotnoprávnym úkonom, ktorý robí prenajímateľ a jeho adresátom je
nájomca. Pre tieto úkony je určená písomná forma a vedľa všeobecných náležitostí právneho úkonu
predpísaných najmä v ust. § 37 a 39 OZ, v nej musí byť tiež dôvod výpovede skutkovo vymedzený
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, lebo inak by bola výpoveď neplatná ( § 711 ods.
2 OZ ). Požiadavke určitosti výpovede ( § 37 ods. 1 OZ ) neodporuje, ak je v nej výpovedný dôvod

uvedený v ust. § 711 ods. 1, písm.d/ OZ opierajúci sa o neplatenie nájomného ( úhrad za plnenie a
poskytovanosť s užívaním bytu ) vymedzený uvedením skutkových okolností, ktoré ho zakladajú, napr.
i tak, že nájomca nezaplatil nájomné za dobu dlhšiu než 3 mesiace, bez toho, aby zároveň prenajímateľ
uviedol konkrétne mesiace, za ktoré nájomné nebolo zaplatené. Výpoveď však možno považovať za
platnú iba za predpokladu, ak ku dňu doručenia výpovede nájomcovi bol takto skutkovo vymedzený

dôvod skutočne naplnený a prenajímateľ v konaní o neplatnosť výpovede preukáže svoje tvrdenia o
skutočnostiach, ktorými je výpoveď odôvodnená. Z obsahu výpovede z nájmu vyplýva, že žalovaný
eviduje nedoplatok na nájomnom a poplatkoch na službách spojených s bývaním za obdobie od mesiaca
07/2000 až 03/2003 v celkovej výške 31.740,40 Sk....dávame Vám výpoveď z nájmu bytu v zmysle ust.
§ 711 ods. 1, písm.d/OZ. Medzi účastníkmi nemohlo byť sporné aký výpovedný dôvod je žalovanými

vo výpovedi z nájmu bytu uplatňovaný a ako je obsahovo konkretizovaný. Navyše žalovaní písomným
podaním konkretizovali výšku nedoplatkov za jednotlivé mesiace ( č.l. 65 ).

Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa dopustil procesného pochybenia pri zisťovaní
skutkovéhostavuaknevykonalúčastníkminavrhnutélistinnédôkazypostupompodľa§129ods.1O.s.p.
a aj napriek tomu ich hodnotil, zaťažil konanie a rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.Z uvedeného dôvodu preto neboli splnené predpoklady pre opakovanie dokazovania alebo jeho
doplnenie odvolacím súdom s ohľadom na požiadavku dvojinštančnosti konania, t.j. aby podstatné
právne otázky, ktorých riešenie je rozhodujúce pre výsledok sporu, neboli posudzované až v odvolacom

konaní bez možnosti riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Po vrátení
veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie dôkaznými prostriedkami navrhnutými
účastníkmi a to spôsobom pre jednotlivé dôkazné prostriedky uvedeným v ust. § 125 a nasl., následne
tieto vyhodnotiť v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedenou v ust. § 132 O.s.p. a pritom
prihliadnuť aj na námietky uvedené žalovanými v odvolaní.

Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

Podľa ust. § 710 ods. 1 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom
alebo písomnou výpoveďou.

Podľa ust. § 711 ods. 1, písm.d/ OZ prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo
porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za

plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo
jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,

Podľa ust. § 711 ods. 2 OZ dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možnézameniťsinýmdôvodom,inakjevýpoveďneplatná.Dôvodvýpovedenemožnododatočnemeniť.

Podľa ust. § 711 ods. 6 OZ neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov

odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Podľa ust. § 680 ods. 2,3 OZ ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do
právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu
vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Ak dôjde ku zmene

vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj
vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom
období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže
zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.

Podľa ust. § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Predmetom konania je vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu danú žalovanými v 1., 2. a 3. rade.

V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca uzavrel dňa 6.5.1999 s predchádzajúcim vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti so spoločnosťou Real Invest Tatry s.r.o. Poprad v konkurze nájomnú zmluvu.
Ďalej je nesporné, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade následne nadobudol kúpnou zmluvou k predmetnej

nehnuteľnostivlastníckeprávo.Zuvedenéhovyplýva,ženadobúdateľ,t.j.vdanomprípadežalovanív1.,
2. a 3. rade vstupuje do pôvodného nájomného vzťahu so všetkými jeho základnými obsahovými znakmi
akými sú v prvom rade predmet nájmu a práva a povinností subjektov daného vzťahu vyplývajúcich zo
zákona, resp. z nájomnej zmluvy.

Neplatnosť výpovede z nájmu bytu je v podstate neplatnosťou relatívnou. Súd ju teda môže vysloviť

len na návrh nájomcu, ktorého práva z nájmu sú dotknuté a ktoré mu Občiansky zákonník výslovnepriznáva právo podať na súde návrh na určenie, že výpoveď z nájmu je neplatná. Nejde o určovaciu
žalobu podľa § 80, písm. c/ O.s.p., u ktorej musí byť preukázaný naliehavý právny záujem, ale o žalobu
inú, ktorej právny záujem vyplýva priamo z hmotnoprávneho predpisu. Žalobu o neplatnosť výpovede

možno podať v prekluzívnej 3-mesačnej lehote počítanej odo dňa jej doručenia nájomcovi. V dôsledku
toho musí byť žaloba v tejto lehote podaná na súde a po jej márnom uplynutí právo na podanie žaloby
zaniká a teda sa de jure končí akákoľvek možnosť napadnúť platnosť výpovede.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede z
nájmu bytu bola dodržaná.

Výpoveď z nájmu bytu ako každý iný právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne

(§ 37 ods. 1 OZ). Musí ísť o taký písomný prejav vôle prenajímateľa, z ktorého je zrejmé, že smeruje k
zániku nájmu bytu výpoveďou z niektorého z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 OZ, pričom prejav vôle
musí obsahovať okrem výpovedného dôvodu aj lehotu, kedy sa má nájom skončiť.

Výpoveď z uvedeného dôvodu je sankciou za hrubé porušenie povinnosti nájomcu, ktoré pre neho
vyplývajú z nájmu bytu, pričom môže ísť o hrubé porušenie akýchkoľvek povinností vyplývajúcich z tohto

právneho vzťahu. Za takéto hrubé porušenie povinnosti nájomcu zákon považuje neplatenie nájomného
alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace.

Podľa ust. § 711 ods. 2 OZ dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možnézameniťsinýmdôvodom,inakjevýpoveďneplatná.Dôvodvýpovedenemožnododatočnemeniť.

Z ust. § 711 ods. 2 OZ vyplýva, že písomná výpoveď nájmu bytu musí výpovedný dôvod aj skutkovo

vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Skutkové vymedzenie výpovede možno
stotožniť s odkazom na § 111 ods. 1, písm.d/ OZ, ale musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného
dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu,
teda s uvedením mesiacov, kedy nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s
užívaním bytu. Pokiaľ ide o dôvod výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1, písm.d/ OZ zákon presne

kvalifikuje, kedy je možné tento dôvod výpovede použiť. Neplatenie nájomného alebo úhrad za plnenia
poskytované s užívaním bytu musí trvať dlhšie ako 3 mesiace a nesmie byť sporné.

Súd vykonal dokazovanie listinou - zmluvou o nájme bytu spôsobom uvedeným v ust. § 129 ods. 1 O.s.p.
Z pripojenej zmluvy o nájme, ktorú podpísal prenajímateľ Real Invest Tatry s.r.o. Poprad v konkurze
a nájomca O. K. bolo zistené, že v čl. IV. podmienky zmeny pre určenie výšky nájomného vyplýva

v bode 1/ v prípade zmeny skutočnosti rozhodujúcich pre určenie nájomného má prenajímateľ právo
zmeniť výšku nájomného. Výšku mesačných preddavkov za plnenia poskytované s užívaním bytu má
prenajímateľ právo zvýšiť ak je preto dôvod vyplývajúci zo zmeny danej osobitným predpisom alebo
z rozhodnutia cenových orgánov, prípadne z iných vážnych dôvod. Bod 2/ zmenu výšky nájomného a
výšky mesačných preddavkov môže prenajímateľ realizovať od prvého dňa v mesiaci nasledujúceho

po skutočnosti, ktorá vytvorí právo prenajímateľa na vykonanie zmeny. Bod 3/ nájomca je povinný do
jedného mesiaca, t.j. 30 dní oznámiť prenajímateľovi tie skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie
nájomného alebo mesačných preddavkov. Zmluva o nájme bola podpísaná dňa 6.5.1999.

Z pripojeného prehľadu platieb za služby a nájom v obytnom dome Q. XX od 12.6.2000 n a základe
súdnoznaleckého posudku zo dňa 27.4.2007 vyplynulo, že nedoplatok žalobkyne spolu za nájom v roku

2000 predstavoval 2.940,50 Sk. Nájom podľa predpisu na základe vyhlášky bol vo výške 537,70 Sk.
Vyúčtovanie služieb od 07/00 do 31.12.2000 nedoplatok vo výške 2.473,20 Sk, pričom čiastočne bolo
uhradených 842,- Sk. Nedoplatok za nájom za rok 2001 žalobkyne bol vo výške 10.229,- Sk, pričom
nájompodľapredpisunazákladevyhláškyvjanuári2001bolvovýške537,70Sk,následneod2/2001do
12/2001 bol po 1.138,40 Sk. Vyúčtovanie služieb za rok 2001 preplatok 1.212,10 Sk použitý na čiastočnú

úhradu faktúry z roku 2000. Nedoplatok žalobkyne za nájom za rok 2002 bol vo výške 10.561,- Sk, výška
nájmu v zmysle predpisu na základe vyhlášky v roku 2002, január 2002 1.138,40 Sk, 2/2002 do 12/2002po 1.168,60 Sk. Nedoplatok za služby v roku 2002 činil 1.320,- Sk. Nedoplatok žalobkyne za nájom za
rok 2003 bol vo výške 7.492,70 Sk, nájom podľa predpisu na základe vyhlášky január 2003 1.168,60
Sk, od 02/2003 do 12/2003 po 1.515,10 Sk. Nedoplatok za služby v roku 2003 činil 3.690,- Sk.

Žalobkyňa platila nájomné vo výške 286,- Sk až do 1/2003. V mesiacoch 2/2003 až 6/2003 zaplatila po
1.376,- Sk, v mesiaci júl 2003, august 2003 nezaplatila nájomné, za mesiace 9/2003, 11/2003 zaplatila
po 600,- Sk a v mesiaci 12/2003 1.376,- Sk.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že žalobkyňa neplatila nájomné v takej výške, aká by sa mala platiť v
zmyslepredpisunazákladevyhlášky.Zatýmtoúčelombolvkonaní24C/250/01vypracovanýajznalecký
posudok, aby bolo zistené, v akej výške mali byť platené poplatky s užívaním bytu a výška nájomného

v zmysle cenových predpisov.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní dali žalobkyni výpoveď z nájmu bytu v zmysle ust.
§ 711 ods. 1, písm.d/ OZ, keďže nezaplatili nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu za dlhší čas ako 3 mesiace. Výpovedný dôvod konkretizovali tak, že žalobkyňa nezaplatila nájomné
za obdobie od 07/2000 až 03/2003 vo výške 1.053,59 € ( 31.740,40 Sk ). V zmysle ust. § 680 ods.

2 OZ ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia
prenajímateľa. V danom prípade z dôvodu zmeny vlastníctva sa stali vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti
žalovaní v 1. až 3. rade. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalovaní ako prenajímatelia v
prípade zmeny skutočností mali právo zmeniť výšku nájomného. Žalobkyňa nájomné neplatila ani v
zmysle platných cenových predpisov.

Zhrnúc vyššie uvedené je súd toho názoru, že žalobkyňa uzavrela dňa 6.5.1999 s predchádzajúcim
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti so spoločnosťou Real Invest Tatry s.r.o. Poprad v konkurze
nájomnú zmluvu. Ďalej je nesporné, že žalovaní v 1. až 3. rade následne nadobudli kúpnou zmluvou k
predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo a s poukazom na ust. § 680 ods. 2 OZ vstúpili do pôvodného
nájomného vzťahu so všetkými jeho základnými obsahovými znakmi so žalobkyňou. Pre žalobkyňu z

uvedeného vyplývalo, že bola naďalej povinná platiť nájomné a poplatky spojené s užívaním bytu v
zmysle uzavretej zmluvy. V zmysle nájomnej zmluvy boli žalovaní v 1. až 3. rade ako prenajímatelia
oprávnení zvýšiť nájomné ako aj výšku mesačných preddavkov za plnenia poskytované s užívaním bytu.
Napriek uvedenej skutočnosti žalobkyňa naďalej platila nájom vo výške 286,- Sk ako aj poplatky spojené
s užívaním bytu. Na základe tohto konania žalobkyňa ako nájomkyňa hrubo porušila svoje povinnosti

vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatila nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s
užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace. Z uvedeného teda súd vyvodil záver, že výpoveď z nájmu
bytu je platná, pretože bolo preukázané, že žalobkyňa neplatila nájomné a úhrady za dobu dlhšiu ako 3
mesiace. Poukazuje pritom aj na vypracovaný znalecký posudok.

Zhrnúc vyššie uvedené dokazovanie, uznesenie Krajského súdu v Košiciach a poukazujúc na

argumentáciu súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.V danom prípade boli v plnom rozsahu úspešní žalovaní v 1. a 3. rade, ktorým patrí náhrada trov
právneho zastúpenia.

Žalovaní v 1. a 3. rade boli zastúpení advokátom, ktorý si vyčíslil trovy právneho zastúpenia nasledovne:

Žalovaný v 1. rade:

Tarifná odmena za jednotlivé úkony právnej pomoci v súlade s ust. § 12 a nasl. vyhl. MS SR č. 163/2002
Z.z., resp. ust. § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb ( 1/10 výpočtového základu pre úkony v r. 2003, t.j. 1 úkon právnej služby 38,84 €,
po znížení o 20 % 31,07 €, pre úkony v roku 2010 predstavuje 1/13 výpočtového základu, t.j. 55,49 €,
po znížení o 20 % 44,39 €, pre rok 2011 predstavuje 1/13 výpočtového základu t.j. 57 € po znížení o

50 % sumu 28,50 €, pre rok 2012 predstavuje 1/13 výpočtového základu t.j. 58,69 €, po znížení o 50
% sumu 28,50 €, pre rok 2013 predstavuje 1/13 výpočtového základu t.j. 60,07 € po znížení o 50 %
sumu 30,04 €, všetky bez DPH ).

Úkony právnych služieb: prevzatie a príprava právneho zastúpenia v roku 2003 31,07 €, odvolanie voči
predbežnému opatreniu 31,07 €, účasť na pojednávaní dňa 20.1.2010 44,39 €, účasť na pojednávaní

dňa 9.6.2010 44,39 €, písomné podanie vo veci 21.9.2010 44,39 €, účasť na pojednávaní dňa
19.10.2010 - odročené , t.j. 1 úkonu 11,10 €, účasť na pojednávaní dňa 9.2.2011 28,50 €, účasť na
pojednávaní dňa 2.3.2011 - vyhl. rozsudku, t.j. 1 úkonu 7,13 €, odvolanie voči rozsudku rok 2011 28,50
€, účasť na pojednávaní dňa 5.2.2013 30,04 €.

Režijný paušál 2 x 4,25, režijný paušál 4 x 7,21, režijný paušál 3 x 7,41 €, režijný paušál 1 x 7,81 €.

Spolu bez DPH 367,96 €, DPH 20 % 73,59 €, spolu s DPH 441,55 €.

Žalovaný v 2. rade:

Tarifná odmena za jednotlivé úkony právnej pomoci v súlade s ust. § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pre rok 2013 1/13 výpočtového
základu, t.j. 60,07 €, po znížení o 50 % sumou 30,04 € bez DPH.

Úkony právnych služieb: prevzatie a príprava právneho zastúpenia v roku 2013 30,04 €, účasť na
pojednávaní dňa 5.2.2013 30,04 €.

Režijný paušál 1 x 7,81 €.

Spolu bez DPH 37,85 €, DPH 20 % 7,57 €, spolu s DPH 45,42 €.

Žalovaný v 3. rade:

Tarifná odmena za jednotlivé úkony právnej pomoci v súlade s ust. § 12 a nasl. vyhl. MS SR č. 163/2002
Z.z., resp. ust. § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb pre rok 2013 predstavuje 1/13 výpočtového základu, t.j. 60,07 €, po znížení o 50 %
sumu 30,04 € bez DPH.

Úkony právnych služieb: prevzatie a príprava právneho zastúpenia v roku 2013 30,04 €, účasť na

pojednávaní dňa 5.2.2013 30,04 €.Režijný paušál 1 x 7,81 €.

Spolu bez DPH 37,85 €, DPH 20 % 7,57 €, spolu s DPH 45,42 €.

Trovy konania vzniknuté predchodcovi žalovaných v 1. až 3. rade - nebohému V. R.:

Tarifná odmena za jednotlivé úkony právnej pomoci v súlade s ust. § 12 a nasl. vyhl. MS SR č. 163/2002
Z.z., resp. ust. § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb ( 1/10 výpočtového základu pre úkony v r. 2003, t.j. 1 úkon právnej služby 38,84 €, po
znížení o 20 % 31,07 €, pre úkony v roku 2010 predstavuje 1/13 výpočtového základu, t.j. 55,49 €, po
znížení o 20 % 44,39 €, pre rok 2011 predstavuje 1/13 výpočtového základu t.j. 57 € po znížení o 50
% sumu 28,50 €, všetky bez DPH ).

Úkony právnych služieb: prevzatie a príprava právneho zastúpenia v roku 2003 31,07 €, odvolanie voči
predbežnému opatreniu 31,07 €, účasť na pojednávaní dňa 20.1.2010 44,39 €, účasť na pojednávaní
dňa 9.6.2010 44,39 €, písomné podanie vo veci 21.9.2010 44,39 €, účasť na pojednávaní dňa
19.10.2010 - odročené , t.j. 1 úkonu 11,10 €, účasť na pojednávaní dňa 9.2.2011 28,50 €, účasť na
pojednávaní dňa 2.3.2011 - vyhl. rozsudku, t.j. 1 úkonu 7,13 €, odvolanie voči rozsudku rok 2011 28,50 €.

Režijný paušál 2 x 4,25, režijný paušál 4 x 7,21, režijný paušál 3 x 7,41 €.

Spolu bez DPH 330,11 €, DPH 20 % 66,02 €, spolu s DPH 396,13 €.

Trovy konania vzniknuté neb. V. R. súd priznal súčasným žalovaným v 1. až 3. rade ako jeho právnym
nástupcom a to každému rovným dielom, tak ako žalovaní v 1. až 3. rade sú jeho právnymi nástupcami
a v zmysle osvedčenia o dedičstve i jeho dedičmi, každý rovnakým dielom, t.j. každý zo žalovaných

navyše 132,04 €, okrem trov vyššie uvedených.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O povinnosti nahradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 149 ods.
1 O.s.p.

Žalovaní v 1. až 3. rade zaplatili súdny poplatok za odvolanie v zmysle zák.č. 71/1992 Z.z. o súdnych
poplatkoch vo výške 99,50 €. Nakoľko boli v konaní úspešní, je žalobkyňa povinná im nahradiť súdny
poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.