Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/13/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899687
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2508899687.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: Mesto

Vrbové, Gen. M.R.Štefánika, 922 03 Vrbové, IČO: 00 313 03 proti odporcom: 1. L. F., O.. X.X.XXXX, V. L.
Č.. XXX, X., občan SR a 2. C. F., O.. XX.XX.XXXX, V. L. Č.. XXX, X., občianka SR, obaja zastúpení JUDr.
RuženouBubenčíkovou,advokátkou,AKsosídlomKollárova8,Trnava,onávrhunazaplatenie5.004,88
eur (pôvodne 150.777 Sk) s príslušenstvom, o návrhu na zaplatenie 337,65 eur (pôvodne 10.172,10 Sk)
s príslušenstvom, o návrhu na zaplatenie 24,75 eur (pôvodne 745,50,- Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 24,74 eur s 17,6 % ročným úrokom z
omeškania od 01.07.1998 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 337,65 eur s 17,6 % ročným úrokom z

omeškania od 01.05.1998 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi
sumu 844,55 eur s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 11.02.1998 do zaplatenia, a to do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd zamieta návrh v časti 2.345,60 eur.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15.6.1998 domáhal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť
mu 145.650 Sk s príslušenstvom od 1.1.1998 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu
bezdôvodného obohatenia. Návrh bol zaregistrovaný pod sp. zn. 5C/213/98.

Navrhovateľ sa v rámci iného návrhu doručeného súdu dňa 6.8.1998 domáhal, aby súd uložil povinnosť

odporcom zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 10.172,10 Sk s príslušenstvom a trovy konania
pozostávajúce zo súdneho poplatku za návrh 407 Sk a trov právneho zastúpenia 1.040 Sk. Tento návrh
bol zaregistrovaný pod sp. zn. 4C/300/98.

Navrhovateľ sa v rámci ďalšieho návrhu doručeného súdu dňa 6.8.1998 domáhal uložiť povinnosť
odporcom zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 745,50 Sk s príslušenstvom a trovy konaniapozostávajúce zo súdneho poplatku za návrh 200 Sk a trov právneho zastúpenia 540 Sk. Tento návrh
bol zaregistrovaný pod sp. zn. 4C/301/98.

OS Piešťany uznesením č. k. 4C/300/98-123 zo dňa 14.01.2003 spojil na spoločné konanie veci OS

Piešťany sp. zn. 4C/300/98 ( v ňom už bolo spojené konanie OS Piešťany sp. zn. 4C/301/98 ) a sp. zn.
5C/213/98 rozhodnúc, že ďalej budú vedené pod spoločnou sp. zn. 5C/213/98 ( v súčasnosti je vedené
pod sp. zn. 7C/13/2008 ). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2003.

Súd na návrh navrhovateľa pripustil zmenu petitu dňa 14.12.2009, v rámci ktorej navrhovateľ žiadal
( prihliadajúc už na spojené tri konania ) uložiť povinnosť odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne
a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku: a) sumu 24,74 eur ( 745,50 Sk ) s 17,6 % ročným

úrokom z omeškania od 01.07.1998 do zaplatenia a trovy konania, b) sumu 337,65 eur ( 10.172,10 Sk )
s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 01.05.1998 do zaplatenia a trovy konania, c) sumu 5.004,88
eur ( 150.777 Sk ) s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.1998 do zaplatenia a trovy konania.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Odporcovia s návrhom nesúhlasili, žiadali ho zamietnuť v celom
rozsahu.

Vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný pred 1.1.2009 a všetky nároky vznikli a boli uplatnené v súdnom
konaní v mene „slovenská koruna“, ponechal súd v časti odôvodnenia tohto rozsudku menu slovenská
koruna podľa odôvodneného uplatnenia nárokov. Súd však vyhlásil rozsudok po 1.1.2009, teda v čase,
keď menou Slovenskej republiky je „euro“, preto prepočítal prísudok zo slovenských korún na eurá a
to vo všetkých prípadoch konverzným kurzom 30,1260 za jedno euro.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedeckými výpoveďami L.. T. O., C.. U. M.,
C.. L. P., pripojenými spismi ( boli spojené s týmto konaním) sp. zn. 4C/300/98 a sp. zn. 4C/301/98,
vyúčtovaním záloh na mzdu za obdobie marec 1997 až júl 1997, výplatnými listami za obdobie
marec 1997 až júl 1997 s presným rozpisom jednotlivých odvodov a daní, rozsudkom OS Trnava č.k.
3T/277/96-264, zápisnicou č. 3 zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva vo Vrbovom zo dňa 30.7.1997,

oznámením L.. O. zo dňa 7.10.1997, písomným vyjadrením odporcu v 1. rade, správou OÚ v Piešťanoch
- katastrálny odbor zo dňa 25.8.1999, zoznamom dohôd uzatvorených na MsÚ vo Vrbovom roku 1997,
uznesením OS Piešťany č.k. 4C/300/98-124 zo dňa 14.1.2003, zápisnicou zo zasadnutia Mestskej rady
zo dňa 09.07.1997, pozvánkou mesta Vrbové z 25.07.1997, zápisnicou č. 3 zo zasadnutia Mes. zas. vo
Vrbovom zo dňa 30.07.1997, pozvánkou MÚ vo Vrbovom zo dňa 08.08.1997, listinou zo dňa 11.08.1997

o zvolaní mimoriadneho zasadnutia Mes. zastupiteľstva zo dňa 12.08.1997, zápisnicou č. 3 z mimor.
zasadnutia Mest. zastupiteľstva vo Vrbovom zo dňa 12.08.1997, zápisnicou č. 4 zo zasadnutia Mest.
zastupiteľstva vo Vrbovom zo dňa 26.08.1997, pripojenými spismi OS Trnava sp. zn. 3T/277/96 a OS
Piešťany sp. zn. 4C/269/97, ako i ostatným obsahom spisu a obsahom spisov OS Piešťany ( spojené
konania ) sp. zn. 4C/300/98 a sp. zn. 4C/301/98 a zistil nasledujúci skutkový stav:

Odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade sú manželmi, boli manželmi i v čase

doručenia všetkých troch návrhov navrhovateľa na súd a nemajú doposiaľ zrušené bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Navrhovateľ sa v konaní pôvodne vedenom na OS Piešťany pod sp. zn. 4C/300/98 domáhal uložiť
povinnosť odporcom zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 10.917,60 Sk z titulu neuhradených

faktúr za telefón za obdobie december 1996 až marec 1998. Návrh odôvodnil tým, že na základe
uznesenia mestského zastupiteľstva mesta Vrbové č. 39./IV./93 bol odporcovi v 1. rade ako primátorovi
schválený mesačný paušál na služobný telefón umiestnený v jeho byte, pričom sumu nad 100 Sk mal
odporca v 1.rade hradiť sám. Navrhovateľ takto fakturoval odporcovi v 1. rade: faktúrou č. 45/1997 zo
dňa 16.12.1997 ( splatná 27.12.1997 ) sumu 1.021,- Sk za prevolané hovory a poplatok za obdobie

10/1997 a 11/1997; faktúrou č. 14/98 zo dňa 15.4.1998 ( splatná 25.4.1998 ) sumu 2.098,50,- Sk zaprevolané hovory a poplatok za obdobie 12/1997 až 3/1998 a faktúrou č. 37/97 zo dňa 6.11.1997
(splatná16.11.1997)sumu7.051,80,-Skzaprevolanéhovoryapoplatokzaobdobie12/1996až9/1997.
Odporca sumu 10.917,60 Sk nezaplatil, preto sa navrhovateľ domáha úhrady súdnou cestou.

Odporca v 1. rade v rámci svojich vyjadrení nemal námietky na zaplatenie sumy 10.917,60 Sk. Na
pojednávaní dňa 26.8.1999 (ešte vedeného pod sp. zn. 4C/300/98 ) uznali obaja odporcovia pohľadávku
10.917,60 Sk v celej výške. Zároveň poukázal na to, že on má voči navrhovateľovi pohľadávku v
sume 31.665 Sk (nevrátená kúpna cena za pozemok), v sume 1000 Sk za pohonné hmoty kupované
do morového vozidla navrhovateľa, v sume 3000 Sk ako kúpnu cenu za 2 ks pneumatík na auto

navrhovateľa. Uviedol, že nepodáva vzájomný návrh, len sa týmto argumentom bráni. Odporkyňa v 2.
rade žiadala započítať sumu 31.669 Sk. Kúpu dvoch pneumatík odporca v 1. rade odôvodnil tým, že v
mesiaci júl 1997 niekto prepichol pneumatiky na aute navrhovateľa, ktoré užíval on na služobné účely,
pričom malo ísť o cenu do 3000 Sk, ale presnú sumu si nepamätá. Účtovníčka navrhovateľa mu odmietla
sumu za pneumatiky preplatiť.

Navrhovateľom žiadanú sumu 97.754,50 Sk (plat vyplatený bez právneho dôvodu) považuje za spornú,

lebo do 31.7.1997 vykonával práce ako primátor pre navrhovateľa a domnieva sa , že po 7.3.1997
došlo k vzniku pracovného pomeru konkludentným činom a mzda mu patrila. Na pojednávaní dňa
28.9.1999 odporca v 1. rade uviedol, že má čistý register trestov, lebo zaplatil peňažný trest uložený mu
trestným rozsudkom a preto jeho mandát primátora nezanikol. Podľa odporcu v 1. rade mu nebola riadne
vyplatená nevyčerpaná dovolenka na zotavenie za odpracované obdobie roku 1996,1997 a žiadal ju

započítať.

Na výzvu súdu navrhovateľ súdu dňa 25.10.1999 oznámil, že pokladničný doklad o úhrade pohonných
hmôt sa u neho nenachádza, lebo účtovníčka ho odporcovi v 1. rade vrátila po odmietnutí ho preplatiť.
Ku kúpe dvoch pneumatík navrhovateľ uviedol, že výkon funkcie odporcu v 1. rade sa skončil dňa
7.3.1997, ale odporca v 1. rade i naďalej používal služobné vozidlo. Vozidlo mu bolo odobraté až po

tom, čo zástupca primátora C.. M. uložil povinnosť Mestskej polícii Vrbové zabezpečiť motorové vozidlo
Škoda Forman ŠPZ: Z. XX-XX. Navrhovateľ neuznáva nároky odporcu v 1. rade za pohonné hmoty
a kúpu pneumatík, lebo odporca v 1. rade tieto náklady vynaložil v období, keď nebol už primátorom.
Navrhovateľ potvrdil, že v aute sa nachádzal doklad o kúpe 2 ks pneumatík vo výške 2230 Sk.

Navrhovateľ sa vyjadril i k nevyčerpanej dovolenke odporcu v 1. rade: za rok 1996 mal odporca v

1. rade zostatok dovolenky 25 dní a za časť roku 1997 v počte 4 dni , t.j. spolu 29 dní. V januári
1997 čerpal odporca v 1. rade 6 dní dovolenky a v mesiaci jún 1997 čerpal 5 dní, t.j. spolu 11 dní
dovolenky čerpal, teda má nárok na 18 dní dovolenky, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje 20.973,24
Sk. Tieto skutočnosti mal súd preukázané i listinnými dôkazmi pripojenými navrhovateľom k jeho
vyjadreniu. Navrhovateľ uviedol, že v tomto konaní ( t.j. sp. zn. 4C/300/98 ) nárok odporcu v 1. rade na

vyplatenie nevyčerpanej dovolenky neuznáva, lebo tento nárok má len odporca v 1. rade. K sume 31.665
Sk navrhovateľ dodal, že odporcovia ho nevyzvali na vrátenie predmetnej sumy ako bezdôvodného
obohatenia.

Navrhovateľ sa v konaní pôvodne vedenom na OS Piešťany pod sp. zn. 4C/301/98 domáhal uložiť
povinnosť odporcom zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 745,50 Sk z titulu neuhradenej faktúry

č. 31/98 za telefón za obdobie apríl 1998 a máj 1998. V byte odporcov bol služobný telefón, ktorý
platil navrhovateľ a odporca v 1. rade sa zaviazal platiť prevolané na tomto telefóne na základe
faktúr vystavených a doručených navrhovateľom. Navrhovateľ doručil odporcom faktúru č. 31/98, ktorú
nezaplatili. Odporca v 1. rade vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 7.9.1998 nemal námietky
na zaplatenie sumy 745,50 Sk, ale vzhľadom na jeho pohľadávku voči navrhovateľovi v sume 31.665

Sk, v sume 1000 Sk za kúpené pohonné hmoty a sume 3000 Sk za 2 pneumatiky považuje návrh
za nepodstatný. V tomto konaní (4C/301/98 ) navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh 200 Sk a
odporcovia zaplatili súdny poplatok za odpor v sume 200 Sk. Toto konanie súd uznesením dňa 26.8.1999
spojil s konaním vedeným na súde pod sp. zn. 4C/300/98 a ďalej boli obe konania vedené pod sp. zn.
4C/300/98.Navrhovateľ sa návrhom ( zaregistrovaný pod sp. zn. 5C/213/98 , teraz pod sp. zn. 7C/13/2008 )
doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.6.1998 domáhal, aby súd uložil povinnosť odporcom zaplatiť mu
150.777 Sk (pred rozšírením petitu sumu 145.650 Sk ) s príslušenstvom od 1.1.1998 do zaplatenia a

nahradiť trovy konania z titulu bezdôvodného obohatenia. Odporca v 1. rade predmetnú sumu neuhradil
ani na výzvu navrhovateľa zo dňa 1.6.1998 s určením zaplatiť do 8.6.1998.

Návrh odôvodnil tým, že vyplatil odporcovi v 1. rade ako primátorovi mesta Vrbové mzdu za obdobie
marec 1997 až júl 1997 nasledovne: za mesiac marec 1997 vo výške 18.902 Sk (suma pozostáva z:
zálohy 5000 Sk + odmena 12.617 Sk + za ročné zúčtovanie dane za rok 1996 suma 1000 Sk + stravné

lístky v hodnote 285 Sk ), za mesiac apríl 1997 vo výške 21.194 Sk (suma pozostáva z: zálohy 3000 Sk
+ odmena 17.194 Sk + za ročné zúčtovanie dane za rok 1996 suma 1000 Sk ), za mesiac máj 1997 vo
výške 22.214 Sk (suma pozostáva z: zálohy 3000 Sk + odmena 18.182 Sk + za ročné zúčtovanie dane
za rok 1996 suma 1032 Sk ), za mesiac jún 1997 vo výške 21.763 Sk (suma pozostáva z: zálohy 3000
Sk + odmena 18.763 Sk ), za mesiac júl 1997 vo výške 21.194 Sk (suma pozostáva z: zálohy 3000 Sk +
odmena 18.194 Sk ). Navrhovateľ teda spolu zaplatil odporcovi v 1. rade čistú mzdu za obdobie marec

1997 až júl 1997 spolu v sume 105.267 Sk, ktorú odporca v 1. rade i prevzal. Odporcovi v 1. rade mala
byť správne vyplatená suma 4.071 Sk ako čistá mzda za 4 odpracované dni ( od 1.3.1997 do 6.3.1997
vrátane ) a suma za 23 dní dovolenky ( nižšie je uvádzané ).

Základný mesačný plat odporcu v 1. rade ako primátora mesta Vrbové bol: v 3/1997 v sume 26.800
Sk brutto ( z tejto sumy navrhovateľ realizoval odvody: na zdravotnú poisťovňu 800 Sk, nemocenské

poistenie 303 Sk, dôchodkové poistenie 1.275 Sk, do fondu nezamestnanosti 216 Sk, preddavok na
daň 5.304 Sk ); v 4/1997 v sume 30.180 Sk brutto ( z tejto sumy navrhovateľ realizoval odvody: na
zdravotnú poisťovňu 800 Sk, nemocenské poistenie 303 Sk, dôchodkové poistenie 1.275 Sk, do fondu
nezamestnanosti 216 Sk, preddavok na daň 6.392 Sk ); v 5/1997 v sume 31.680 Sk brutto ( z tejto
sumy navrhovateľ realizoval odvody: na zdravotnú poisťovňu 800 Sk, nemocenské poistenie 303 Sk,

dôchodkové poistenie 1.275 Sk, do fondu nezamestnanosti 216 Sk, preddavok na daň 6.872 Sk ); v
6/1997 v sume 31.005 Sk brutto ( z tejto sumy navrhovateľ realizoval odvody: na zdravotnú poisťovňu
800 Sk, nemocenské poistenie 303 Sk, dôchodkové poistenie 1.275 Sk, do fondu nezamestnanosti 216
Sk, preddavok na daň 6.648 Sk ); v 7/1997 v sume 30.180 Sk brutto ( z tejto sumy navrhovateľ realizoval
odvody: na zdravotnú poisťovňu 800 Sk, nemocenské poistenie 303 Sk, dôchodkové poistenie 1.275

Sk, do fondu nezamestnanosti 216 Sk, preddavok na daň 6.392 Sk ).

Navrhovateľ uviedol, že za obdobie marec 1997 až júl 1997 bola odporcovi v 1. rade vyplatená brutto
mzda 149.845 Sk, netto mzda 105.267 Sk. Rozdiel medzi hrubou mzdou a čistou mzdou zamestnanca
( odporcu v 1. rade ) predstavujú odvody do poisťovní, fondu zamestnanosti a daňovému úradu v sume
44.578 Sk ( 149.845 - 105.267 = 44.578 Sk ).

Navrhovateľ si titulom náhrady škody uplatňuje proti odporcom aj odvody, ktoré odvádzal ako
zamestnávateľ do poisťovní, fondu zamestnanosti v celkovej sume 41.045 Sk ( Výpočet: do zdravotnej
poisťovne 10%, do sociálnej poisťovne 3,4% ako nemocenské a 21,6% ako dôchodkové, do fondu
zamestnanosti 3%, ktorá suma sa počítala a odvádzala z 8 násobku minimálnej mzdy 2700 Sk.
Teda /2.160 + 735 + 4666+648/ x 5 mesiacov = 41.045 Sk.

Navrhovateľ potvrdil, že odporca v 1. rade má nárok na zaplatenie 4 odpracovaných dní a 23 dní
dovolenky spolu v sume netto 25.155 Sk ( brutto 31.904 Sk ), lebo zo sumy 31.904 Sk boli realizované
odvody za zamestnanca v celkovej sume 6.749 Sk. Za zamestnávateľa boli realizované odvody v sume
8.209 Sk. ( Výpočet sumy 4.071 Sk za 4 odpracované dni je nasledovný: Hrubá mzda odporcu v 1.
rade bola 26.800 Sk, teda 26.800 Sk deleno 21pracovných dní = 5.105 Sk, po zákonných odvodoch

predstavuje 4.071 Sk. 23 dní dovolenky predstavuje sumu 21.084 Sk netto / 26.799 Sk brutto/). Záverom
špecifikoval navrhovateľ uplatnený nárok 150.777 Sk tak, že pozostáva z sumy 80.112 Sk ako čistej
mzdy vyplatenej odporcovi v 1. rade, sumy 37.829 Sk ( 44.578 Sk mínus suma 6749 Sk, ktorá suma
mala byť odvedená za 4 odpracované dni a 23 dní dovolenky) za odvody platené za zamestnanca a
sumy 32.836 Sk ( 41.045 Sk mínus suma 8.209 Sk, ktorá suma mala byť odvedená za 4 odpracované

dni a 23 dní dovolenky) za odvody platené za zamestnávateľa.Navrhovateľ návrh na zaplatenie 150.777 Sk odôvodnil tým, že odporca v 1. rade stratil právne
postavenie primátora mesta Vrbové dňom 7.3.1997 a peniaze ním prevzaté ako odmena primátorovi
vo forme brutto mzdy kvalifikuje ako majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol. Navrhovateľ vyplácal odporcovi v 1. rade mzdu v dobrej viere nemajúc vedomosť o
právoplatnosti trestného rozsudku. Má za to, že u odporcu v 1. rade v čase preberania odmeny
ako primátorom už neexistoval právny dôvod pre plnenie, teda odporca v 1. rade sa na úkor neho
bezdôvodne obohatil a preto je povinný obohatenie vydať. Primeraná mzda mu patrila do 7.3.1997, kedy
nadobudol právoplatnosť rozsudok OS v Trnave č.k. 3T/277/96-264 zo dňa 16.12.1996 a v zmysle § 13c

zákona č. 252/1994 Z.z. účinného k 7.3.1997 zanikla funkcia odporcu v 1. rade ako primátora mesta.
Navrhovateľ ku konaniu odporcu v 1. rade uviedol, že tento vykonával funkciu primátora mesta v čase
vydania, doručenia ( na MÚ Vrbové ) a právoplatnosti rozsudku OS v Trnave č.k. 3T/277/96-264 zo
dňa 16.12.1996 a z tejto svojej pozície prikázal L.. O. po doručení rozsudku založiť ho. Podľa tvrdenia
navrhovateľa sa pracovníci mesta a poslanci mestského zastupiteľstva vo Vrbovom prvý krát dozvedeli
o vydanom rozsudku v mesiaci jún 1997, teda odporca v 1. rade konal ako primátor až do tohto obdobia.

V záujmu zisťovania skutkového stavu C.. L. P.M., C.. X. M. a hlavná kontrolórka R. V. navštívili dňa
30.6.1997 odporcu v 1. rade , žiadali ho o stanovisko, vysvetlenie. Odporca v 1. rade o tejto návšteve
informoval Mestskú radu dňa 9.7.1997. Taktiež informoval o tom, že vo výpise z registra trestov mu
doručeného 7.7.1997 nemá uvedený žiadny zápis o jeho treste. Poslanci mestského zastupiteľstva
zisťujúc právoplatnosť predmetného rozsudku dospeli k názoru, že odporca v 1. rade nie je zo zákona

primátorom mesta Vrbové, pričom dňa 30.7.1997 oboznámil C.. L. P.Í. poslancov s touto skutočnosťou
na zasadnutí Mestského zastupiteľstva. Na tomto zasadnutí mestského zastupiteľstva odporca v 1.
rade uviedol, že funkcie primátora sa nevzdáva a naďalej ju bude vykonávať. Navrhovateľ dodal, že
odporca v 1. rade vedel o svojom právoplatnom odsúdení a je toho názoru, že úmyselne neoznámil
mestskému zastupiteľstvu ani mestskej rade, ani inému orgánu obce túto skutočnosť. Navrhovateľ

potvrdil, že nikto v trojročnej lehote nenamietol žiadnu zmluvu či právny úkon uzatvorený odporcom v
1. rade ako primátorom.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení nepopieral, že odporca v1. rade chodil do práce v období marec až júl
1997. Podľa jeho tvrdenia si uplatnil vrátenie zaplatených odvodov od jednotlivých fondov spolu v sume
47.895 Sk, ale bola im vrátená len suma 864 Sk od Okresného úradu práce.

Odporca v 1. rade potvrdil prevzatie sumy 97.755 Sk od navrhovateľa. Poukázal na čerpanie dovolenky
5 dní. V období ( za ktoré navrhovateľ žiada vrátiť vyplatenú sumu ) vykonával odporca v 1. rade podľa
jeho tvrdenia riadne svoju funkciu, riadne chodil do úradu, pracoval v pracovných i mimopracovných
hodinách. Vykonával všetky úlohy patriace do rúk primátora. Uviedol, že navrhovateľ mu nevyplatil
dovolenku na zotavenie za 18 dní v peňažnom vyjadrení v sume 20.973,24 Sk. Potvrdil, že bol čiastočne

uznaný vinným, bol mu uložený peňažný trest 9000 Sk. Chcel sa proti rozsudku OS Trnava odvolať,
ale ako jeho právny zástupca, sudca i prokurátor mu povedali, že ak zaplatí peňažný trest, nebude sa
na neho hľadieť ako na odsúdeného. Peňažný trest zaplatil a preto bol presvedčený, že odsúdenie je
zahladené a môže ďalej vykonávať funkciu primátora. Podľa jeho tvrdenia mu nebolo zákonom uložené
informovať o skutočnosti, že bol odsúdený. Podľa jeho vedomia celé mesto Vrbové vedelo o jeho

odsúdení, teda i mestské zastupiteľstvo. Je presvedčený, že jeho advokát zastupujúci ho v trestnom
konaní ho dostal do omylu, keď mu povedal, že výsledok trestného konania ( odsudzujúci rozsudok )
nebude mať vplyv na existenciu jeho funkcie primátora.

Odporca v 1. rade tvrdil, že mesto Vrbové vedelo o jeho trestnom stíhaní a odsúdení, keďže kontrolórka
V. bola ako svedkyňa vypočúvaná v trestnej veci, v ktorej bol odsúdený. K vráteniu sumy 31.669,- Sk

uviedol, že Mesto Vrbové robí každý rok záverečný účet, kde bolo jednoznačné, že je tam vedená i
jeho pohľadávka. Vždy to primátor odmietol a až ekonómka pani Kráľová ho niekedy začiatkom roka
2008 vyzvala na vyzdvihnutie si sumy 31.669,- Sk (bolo to 23.01.2008).

Podľa právnej zástupkyne odporcov je uvedené v § 13 písm. c) Zákona č. 369/1990 Zb. v znení k dňu
07.03.1997, že mandát končí, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nie, že je to dňom

právoplatnosti rozsudku. Uznala, že je zrejmé, že odporca v 1. rade nemal vykonávať funkciu starostu.
Má za dostatočne preukázané, že odporca v 1. rade ako starosta konal i po právoplatnosti trestného
rozsudku a preto je presvedčená o jeho nároku na primeranú odmenu. Poukázala na to, že navrhovateľ
uvádza mzdu brutto s daňou a s odvodmi, s ktorými odporca v 1. rade nedisponuje. Konštatovala, žeodporca v 1. rade dostal 101.950,50 Sk a keďže navrhovateľ tvrdí, že odporcovi v 1. rade patrí 4.195,50
Sk, tak podľa jej názoru k vráteniu zo strany odporcov zostáva suma 97.755,- Sk, od ktorej treba ešte
odrátať nárok na dovolenku.

Vrámcikonaniasiuplatnilanazapočítaniepohľadávkuvsume1.740,66eurpredstavujúcu17,6%úrokz
omeškania zo sumy 1.051,22 eur ( 31.669,- Sk z titulu vrátenej kúpnej ceny za pozemok ) za obdobie od
26.08.1998 do 22.01.2008, lebo odporca previedol navrhovateľovi späť nehnuteľnosti a navrhovateľ mu
vrátil 31.669,- Sk až dňa 23.01.2008. Vklad na kataster bol robený dňa 25.08.1998, preto sa navrhovateľ
dostal do omeškania s vrátením sumy 31.669,- Sk dňa 26.08.1998. Žiadala započítať i za pohonné

hmoty 33,19 eur (1.000,- Sk), za pneumatiky 3.000,- Sk (99,58 eur), t.j. všetky tri sumy spolu 1.873,43
eur. Žiadala ďalej započítať i nárok na nevyplatenú dovolenku v sume 919,70 eur.

Navrhovateľ nesúhlasil so započítaním uvádzaným právnou zástupkyňou odporcov, lebo odporca v 1.
rade ho písomne nevyzval na zaplatenie sumy. Nárok odporcu v 1. rade na dovolenku zohľadnil v rámci
zmeneného návrhu zo dňa 16.05.2003, kde v tabuľke spracoval presné vyčíslenie požadovanej sumy a
zohľadnil i dovolenku ( odrátal ju s požadovanej sumy). Výpoveďou navrhovateľa súd zistil, že odvody

žiadané v návrhu na úhradu od odporcov mu neboli vrátené od inštitúcií, kam ich zaplatili. Robili výzvu,
ale podľa navrhovateľ bol nárok neskôr už premlčaný.

Z obsahu osvedčenia mestskej volebnej komisie mal súd preukázané, že odporca v 1. rade bol dňa
19.11.1994 zvolený za primátora mesta Vrbové.

Z obsahu rozsudku OS v Trnave č.k. 3T/277/96-264 zo dňa 16.12.1996 mal súd preukázané, že odporca

v 1. rade bol uznaný vinným, že ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech
prekročil svoju právomoc, čím spáchal trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158
ods. 1 písm. b) Tr. zák. Bol odsúdený na peňažný trest vo výške 9.000 Sk. Poškodený ( v tomto konaní je
to navrhovateľ ) bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občiansko - právne konanie. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.1997.

Z obsahu rozsudku OS v Piešťanoch č. k. 4C/269/97-45 zo dňa 11.2.1998 mal súd preukázané, že
odporcovia kúpili kúpnou zmluvou zo dňa 16.9.1993 od navrhovateľa nehnuteľnosť v k. ú. a obci X. -
p. č. XXXX/X o výmere 10.555 m2 za kúpnu cenu 31.669 Sk. Predmetným rozsudkom bolo určené, že
kúpna zmluva zo dňa 16.9.1993 je neplatná.

Súd mal objektívne preukázané, že navrhovateľ uhradil odporcovi v 1. rade dňa 23.1.2008 sumu 31.669

Sk predstavujúcu kúpnu cenu za pozemok platenú odporcami navrhovateľovi, keďže odporca v 1. rade
i s odporkyňou v 2. rade vrátili pozemok späť navrhovateľovi. Odporca v 1. rade potvrdil vrátenie sumu
31.669 Sk dňa 23.1.2008. Taktiež mal súd preukázané, že titul, ktorým bol pozemok prevedený s
odporcov späť na navrhovateľa a návrh na vklad do katastra bol urobený dňa 25.08.1998.

Z obsahu bodu 2 uznesenia č. 27/VIII/1997 poňatého do zápisnice č. 3 z mimoriadneho zasadnutia

Mestského zastupiteľstva vo Vrbovom z 12.8.1997 mal súd preukázané, že konštatovanie mestsk.
zastupiteľstva, že oneskorené riešenie zániku mandátu primátora bolo zapríčinené tým, že L. F. zamlčal
doručenie odsudzujúceho rozsudku. Tiež neinformoval mest. zastupiteľstvo. Ďalej konštatoval, že o tejto
okolnosti vedela L.. T. O. ako vedúce vnútornej správa, ktorá doručený rozsudok podľa tvrdenia odporcu
v 1. rade uložila do trezoru.

Z obsahu zápisnice z zasadnutia mest. zastupiteľstva z 26.8.1997 vedeného už C.. M. mal súd
preukázané, že kontrolórka V. podala návrh na skončenie pracovného pomeru s L.. O. z dôvodu, že
menovaná hrubo porušila pracovnú disciplínu zatajením rozsudku OS Trnava č.k. 3T/277/96-264 zo
dňa 16.12.1996 doručeného ešte dňa 31.12.1996 .Súd mal z svojho managmentu preukázané, že na súde bolo vedené od 22.9.2009 konanie medzi
navrhovateľkou L.. T. O. a odporcom ( odporca v 1. rade) o určenie otcovstva k maloletej W. O.,
O.. XX.XX.XXXX. Z obsahu uznesenia č .k. 11C/37/2009-39 z 16.11.2009 súd zistil, že konanie bolo

zastavené pre späťvzatie L.. T. O. z dôvodu mimosúdneho vyriešenia sporu a z dôvodu, že odporca
súhlasil s vykonaním DNA testov.

Svedeckou výpoveďou C.. U. M. mal súd preukázané, že bol zástupcom odporcu v 1. rade a o jeho
odsúdení sa dozvedel až po návrate z dovolenky v mesiaci júl. On bol poverený na vykonávanie funkcie
starostu na zasadnutí mestského zastupiteľstva 11.08.1997 a zastupoval primátora do volieb v marci

1998. Potvrdil, že odporca v 1. rade vykonával funkciu primátora od marca 1997 do polovice júla 1997,
kedy bola zapečatená. Svedkovia C.. M. R. U.. F. M. vo výpovediach dňa 18.11.1999 v konaní vedenom
pod sp. zn. 4C/300/98 zhodne uviedli, že odporca v 1. rade sa pri svojom odchode z funkcie na nich
neobrátil so žiadosťou o náhradu žiadnej pohľadávky ( nevyplatenej dovolenky, benzínu, pneumatík,
vrátenie kúpnej ceny za pozemok ). Súd mal jeho výpoveďou. Výpoveďou svedka C.. L. P., poslanca
mestského zastupiteľstva, mal súd preukázané, že sa o právoplatnosti rozsudku v trestnej veci odporcu

v 1. rade dozvedel od kontrolórky R. V. v prvej polovici roku 1997. Spolu s C.. M. a kontrolórkou V.
osobne vyzvali odporcu v 1. rade na konanie v súlade so zákonom, lebo bol odsúdený. Svedkyňa U.
F., účtovníčka u navrhovateľa, v rámci konania sp. zn. 4C/300/98 potvrdila, že odporca v 1. rade ju
požiadal o preplatenie bloku v hodnote okolo 600 Sk za benzín. Bloček odovzdal jej kolegyni C. B.,
ktorá mu odmietla blok preplatiť z dôvodu, že mu zanikol mandát primátora. Jej výpoveďou mal súd

preukázané, že odporca v 1. jazdil na mestskom aute aj popoludní či večer. Svedkyňa C. B. v konaní
sp. zn. 4C/300/98 dňa 18.11.1999 potvrdila odmietnutie preplatiť bloček na benzín, lebo kontrolórka ju
upozornila, aby odporcovi v 1. rade nič nepreplácala, lebo už nie je primátorom.

Svedeckými výpoveďami U. F. R. C. B. mal súd preukázané, že odporca v 1. rade žiadal preplatiť bloček
na benzín v hodnote do 600 Sk. Ani jedna z svedkýň neuviedla, konkrétnu sumu, ktorá sa na bločku

nachádzala.

Svedeckou výpoveďou L.. T. O. mal súd preukázané, že bola kolegyňou odporcu v 1. rade na MÚ
v Vrbovom. Z dokazovania súdu vyplynulo, že mala kanceláriu vedľa odporcu v 1. rade a pracovala
na úseku všeobecnej vnútornej správy. Jej výpoveďou mal súd potvrdené, že trestné oznámenie na
odporcu v 1. rade podávala hlavná kontrolórka MÚ Vrbové, pani V.. Svedkyňa potvrdila, že odporca v

1. rade vykonával svoju funkciu primátora a až do jeho násilného vyvedenia z budovy Mestského úradu.
Mala vedomosť o trestnom stíhaní odporcu v 1. rade. Podľa vyjadrenia svedkyne bol trestný rozsudok
doručenýMÚVrbovév3rovnopisochaadresovanýviacerýmúsekom,alenepamätásiadresátov.Jeden
rovnopis rozsudku doniesol do práce aj odporca v 1. rade. Svedkyňa tvrdila, že rozsudok zapísala do
pošty a odovzdala tomu, komu patril. Nepamätá si, komu rozsudok odovzdala, ale jednu kópiu dala

kontrolórke. Svedkyňa sa vyjadrila, že v jej náplni práce nebolo informovať mestské zastupiteľstvo o
priebehu trestného konania ani to, či rozsudok nadobudol právoplatnosť ale podľa nej to bolo úlohou
hlavnej kontrolórky. Svedkyňa si nepamätá, či ona alebo sekretárka zapisovala trestný rozsudok do
pošty. Ozrejmila súdu systém pri doručenej pošte , ktorý bol taký, že všetka pošta sa doniesla z
poštového úradu, väčšinou pre ňu chodila sekretárka ( len výnimočne, v prípade jej choroby, svedkyňa).

Pošta sa priniesla, orazila a odovzdala primátorovi mesta. Primátor poštu rozdelil a dal ju sekretárke
na zapísanie do poštovej knihy. Svedkyňa ďalej uviedla, že po tom, čo sa jej dostal do rúk doručený
trestný rozsudok, jeden rovnopis založila do osobného spisu odporcu v 1. rade a čakala, kým nadobudne
právoplatnosť.

Súd mal preukázané, že obaja odporcovia na pojednávaní konanom v rámci sp. zn. 4C/300/98 a na

pojednávaní dňa 2.4.2003 v rámci konania sp. zn. 5C/213/98 uznali navrhovateľom uplatnené nároky
10.172,10 Sk ( 337,65 eur) a 745,50 Sk (24,75 eur).

V rámci záverečného vyjadrenia navrhovateľ zotrval na svojom návrhu vychádzajúc z § 13c) písm. c)
zákona č. 369/190 Z. z. Žiadal odrátať od požadovanej sumy 5.004,88 eur sumu 28,68 eur ( pôvodne
864,- Sk ). Spochybnil doručenie viacerých rozsudkov na mestský úrad, lebo súd doručuje trestnýrozsudok obžalovanému, poškodenému ( jemu ). Jemu bolo doručené ako poškodenému a do pravého
horného rohu rozsudku bola daná poznámka v.u.( vnútorný útvar). Je presvedčený, že kontrolórka
pátrala po právoplatnosti rozsudku sama a po zistení dátumu právoplatnosti začala sama podnikať

kroky. Zástupca primátora zvolal mimoriadne zasadnutie mestského zhromaždenia dňa 11.8.1997 na
deň12.8.1997,kdeboliprijatékonkrétneopatrenia,medziinýmiito,žeC..U.M.plnúúlohuzastupovania
primátora v plnom rozsahu. Ďalej mestské zastupiteľstvo konštatovalo, že oneskorené riešenie zániku
mandátu primátora bolo zapríčinené tým, že L. F. zamlčal doručenie rozsudku , neinformoval mest.
zastupiteľstvo. Navrhovateľ v rámci záverečnej reči poukázal na § 13 ods. 1 a § 26 z.č. 369/1990 Zb.

účinného v čase právoplatnosti rozsudku OS Trnava č.k. 3T/277/96-264 zo dňa 16.12.1996. Má za to, že
po 7.3.1997 nemohlo dôjsť k vzniku pracovného pomeru odporcu v 1. rade konkludentným spôsobom.

Právna zástupkyňa odporcov žiadala v záverečnom vyjadrení návrh zamietnuť popierajúc tvrdenie
navrhovateľa, že nevedel, čo sa okolo odporcu v 1. rade deje, keďže sám navrhovateľ podával trestné
oznámenia. Je presvedčená, že navrhovateľ konal nedbalo, lebo vedel o odsúdení odporcu v 1. rade a
ďalej nič nerobil. V trestnom konaní vystupoval ako poškodený v zastúpení kontrolórkou V., v trestnej

veci vypovedali ako svedkovia V., O., V., M., M., V.. Dala súdu do pozornosti, že dňa 16.12.1996 boli
pri vyhlásení trestného rozsudku od navrhovateľa prítomní: M., Š., V., M.. Výpoveď L.. O. ohľadom
doručovania rozsudku považuje za pravdivú. Podľa jej vyjadrenia nikde v zákone nie je uložená
povinnosť odporcovi v 1. rade informovať navrhovateľa o právoplatnosti trestného rozsudku a z § 13c
písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. nevyplýva konkrétny deň, kedy výkon funkcie starostu končí. Má za to,

že zo strany odporcu v 1. rade nejde o bezdôvodné obohatenie. Tento vykonával pôsobnosť starostu,
žiadne z jeho úkonov a zmlúv z tohto obdobia neboli negované. K požadovanej náhrade škody z titulu
vyplatených odvodov uviedla, že odporca nezavinil platenie odvodov z jeho mzdy a chýba i príčinná
súvislosť. Odporca v 1. rade mzdu prijal, lebo jeho advokát v trestnom konaní mu povedal, že výkon
funkcie mu nekončí. Podľa slov právnej zástupkyne odporcov jej odporca v 1. rade uviedol, že medzi

ním a L.. O. bol len pracovný vzťah. Z výpovede svedkyne L.. O. jej ale vyplýva, že navrhovateľovi boli
doručené dva rozsudky, pričom jeden dostala hlavná kontrolórka. Má za to, že nemôže byť na ťarchu
odporcu v 1. rade to, že navrhovateľ kladie za vinu L.. O., zatajenie alebo založenie rozsudkov.

Podľa nej nemožno požadovať náhradu mzdy či odvodov do poisťovní z titulu náhrady škody, lebo nie je
danézavinenieodporcovanipríčinnásúvislosť.Nemožnosadomáhaťplneniaanititulombezdôvodného

obohatenia, lebo svedkovia potvrdili, že odporca v 1. rade chodil do práce a nemohol robiť zadarmo.
Odporca záverom dodal, že pokiaľ by mu niekto povedal, že funkciu primátora nemôžem vykonávať,
ďalej by ako starosta nekonal.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka účinného, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko,
čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii

majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa§420ods.1,3Občianskehozákonníka,(1)Každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením

právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenímz neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného k 11.02.1998 ( od kedy súd priznal úroky
z omeškania) , výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je

rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno

započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa § 13c písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. v znení noviel účinných k 07.03.1997, výkon funkcie
starostu sa skončí ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. v znení noviel účinných k 07.03.1997, predstaveným obce
a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Volia ho obyvatelia obce v priamych voľbách na

štyri roky. Funkcia starostu je verejnou funkciou. Funkčné obdobie starostu sa končí zvolením nového
starostu a zložením sľubu. Spôsob volieb upravuje osobitný predpis.

Podľa § 26 zákona č. 369/1990 Zb. v znení noviel účinných k 07.03.1997, poslanec obecného
zastupiteľstva a starosta obce skladajú sľub tohto znenia: "Sľubujem, že budem riadne plniť svoje
povinnosti, hájiť záujmy obce a jej obyvateľov, zachovávať ústavu, zákony a ostatné všeobecne záväzné

právne predpisy.".

Súd mal preukázané, že odporca v 1. rade bol zvolený za primátora dňa 19.11.1994. Zároveň zložil sľub
v zmysle § 26 zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Súd vychádzajúc z obsahu textu
sľubu má za to, že ten kto sľubuje ( odporca v1. rade ) sa týmto sľubom zaväzoval okrem iného riadne
plniť svoje povinnosti, zachovávať ústavu, zákony,....

Podľa § 2 zákona č. 253/1994 Z.z. ( účinného v období od 1.1.1995 do 31.10.1998 )o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, starosta nie je
pracovníkom obce.

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 253/1994 Z.z. ( účinného v období od 1.1.1995 do

31.10.1998 ) o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, starosta,
ktorýjedlhodobouvoľnenýzozamestnanianavýkonfunkcie,sapočasvýkonufunkcieposudzuje,pokiaľ
ide o jeho pracovnoprávne nároky z nemocenského poistenia, nároky zo sociálneho a dôchodkového
zabezpečenia, nároky na dovolenku, ako pracovník obce.

Vzhľadom na tvrdenia svedkyne L.. T. O. o tom, že ona odovzdala jeden rovnopis trestného rozsudku o
odsúdení odporcu v 1. rade kontrolórke V. súd považoval za potrebné vyporiadať sa predbežne najprv

s týmto tvrdením. Súd ešte dodáva, že v priebehu konania zistil, že pani V. je už nebohá, preto musel
vychádzať z tvrdení svedkyne v trestnom konaní, jej písomného vyjadrenia ( čl.32) z 7.10.1997, bodu 2
uznesenia č. 27/VIII/1997 z 12.8.1997, podporne z obsahu uznesenia OS Piešťany č.k.11C/37/2009-39
z 16.11.2009.

Súd mal preukázané, že na mimoriadnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva vo Vrbovom dňa

12.8.1997 bolo konštatované i do zápisnice, že, že o doručenom trestnom rozsudku vedel primátor i L.. T.
O. ako vedúca vnútornej správa, ktorá rozsudok uložila do trezoru. Súd mal preukázané, že na zasadnutí
mestskéhozastupiteľstvadňa26.8.1997kontrolórkaV.podalanávrhnaskončeniepracovnéhopomerus
L.. O. z dôvodu hrubého porušila pracovnej disciplíny zatajením rozsudku OS Trnava č.k. 3T/277/96-264
zo dňa 16.12.1996 doručeného ešte dňa 31.12.1996. Na upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny

reagovala L.. T. O. listom z 7.10.1997( čl.32), v ktorom uviedla, že jej bol pridelený neprávoplatný
rozsudok dňa 31.12.1996, podľa pokynu nadriadeného ho mala založiť a o jeho právoplatnosti sa
dozvedela až dňa 4.8.1997. Súd konštatuje, že jej nadriadeným bol v decembri 1993 odporca v 1. rade
ako primátor. Súd vychádzajúc z jej vyjadrenia prihliadal na to, že v roku 1997 L.. O. neuvádza žiadne
skutočnosti o tom, že by rovnopis rozsudku odovzdávala kontrolórke. Až následne vo svojej výpovedi

ako svedkyňa uvádza tvrdenia o odovzdaní rozsudku kontrolórke. Na základe týchto listinných dôkazov
mal súd pochybnosť o pravdivosti tvrdenia svedkyne L.. O.. Ďalej sa súd podrobne zaoberal svedeckou
výpoveďou L.. O. a zistil, že v jej vyjadreniach v rámci jednej výpovede sú rozporné tvrdenia a preto si
súd záverom ustálil, že tvrdenie svedkyne o odovzdaní rovnopisu rozsudku kontrolórke je nepravdivé
a zavádzajúce. Rozpornosť v tvrdeniach svedkyne je v tom, že najprv uvádzala, že si nepamätá, komu

rozsudok odovzdala a následne uviedla, že jednu kópiu dala kontrolórke. K nedôveryhodnosti v jej
vyjadrení prispelo i to, že raz tvrdí, že ona zapisovala do pošty. Následne hneď povedala, že si nepamätá
či ona alebo sekretárka zapisovala trestný rozsudok do pošty. Následne ešte povedala, že primátor
poštu rozdelil a dal ju sekretárke na zapísanie do poštovej knihy. V podstate z toho súdu vyplynulo, že
si svedkyňa na nič s určitosťou nepamätá. Tu súd podporne prihliadal i na to, že podľa tvrdenia odporcu

v 1. rade prezentovaného jeho právnej zástupkyne mal s L.. O. len pracovný vzťah, pritom z obsahu
spisu OS Piešťany 11C/37/2009 mal súd preukázané, že svedkyňa L.. O. sa voči odporcovi v 1. rade
domáhala určenia otcovstva k jej maloletej dcére, W. O., O.. XX.XX.XXXX. Pritom mal súd preukázané,
späťvzatie návrhu z dôvodu mimosúdnej dohody a súhlasu odporu s DNA testami. Tu si súd ustálil,
že vzťah medzi svedkyňou a odporcom v 1. rade nebol určite len pracovný, lebo inak by nesúhlasil s

robením DNA testov.

Predmetom konania je viacero nárokov navrhovateľa pôvodne uplatnených v samostatných konaniach,
ktoré boli spojené na spoločné prejednanie veci. Po pripustenej zmene návrhu na pojednávaní dňa
14.12.2009(čl.95)sanavrhovateľdomáhalododporcovzaplatiťmuspoločneanerozdielnepohľadávku
5004,88 eur s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.1998 do zaplatenia, 337,65 eur s 17,6%

ročným úrokom od 1.5.1998 do zapaltenia, 24,74 eur s 17,6 % ročným úrokom od 1.7.1998 do
zaplatenia.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že a) návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy
337,65 eur s príslušenstvom (pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/300/98) z titulu neuhradených faktúr
za telefón je podaný dôvodne; b) návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 24,75 eur s príslušenstvom(pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/301/98) z titulu neuhradených faktúr za telefón je podaný dôvodne;
c) návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 5.004,88 eur s príslušenstvom (pôvodne vedené pod sp.
zn5C/213/98) z titulu bezdôvodného obohatenia je podaný dôvodne len v sume 2.659,23 eur ( 80.112

Sk) vyplatenej netto mzdy odporcovi v 1. rade ako primátorovi. Návrh v časti náhrady za odvody platené
navrhovateľom za seba ako zamestnávateľa i za odporcu v 1. rade ako zamestnanca v sume 2.345,60
eur ( 37.829 Sk +32.836 Sk=70.665 Sk = 2.345,60 eur) súd vyhodnotil ako nedôvodný.

Súd mal preukázané, že odporca v 1. rade bol zvolený dňa 19.11.1994 do funkcie primátora mesta
Vrbové. Rozsudkom OS v Trnave č.k. 3T/277/96-264 zo dňa 16.12.1996 ( právoplatný dňa 07.03.1997 )

bol odporca v 1. rade ako verejný činiteľ uznaný vinným z prekročenia svojej právomoci v úmysle
zadovážiť sebe neoprávnený prospech. Bol mu uložený peňažný trest v sume 9.000 Sk, ktorý odporca
v 1. rade zaplatil dňa 30.4.1997. V zmysle § 54 ods. 5 vtedy platného trestného zákona sa trest zahľadí
a na odsúdeného sa hľadí ako keby nebol odsúdený vtedy, ak trest riadne vykoná. Teda súd mal
preukázané, že trestný rozsudok bol vyhlásený dňa 16.12.1996 a odporca v 1. rade peňažný trest uhradil
dňa 30.4.1997, t.j. po právoplatnosti rozsudku. Súd prihliadajúc na § 13c písm. c) zákona č. 369/1990 Zb.

v znení noviel účinných k 07.03.1997 ) dospel k záveru, že výkon funkcie odporcu v 1. rade ako primátora
sa skončil dňom, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok OS Trnava č.k. 3T/277/96-264 zo dňa
16.12.1996, ktorým bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. S/d vychádzal z myšlienkového
pochodu, že keď je v § 13c písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov uvádzané
slovnéspojenie„právoplatneodsúdený“,trebasihoanalogickyvyložiťtak,žeje„odsúdenýprávoplatne,

t.j. odsudzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť. Dovtedy platí prezumpcia neviny.“

Na základe toho vyloženia si § 13c písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov si
súd ustálil, že mandát primátora odporcovi v 1. rade zanikol dňa 7.3.1997 a k zahladeniu odsúdenia
došlo až po zaplatení peňažného trestu dňa 30.4.1997. Funkcia primátora je verejnou funkciou, ktorá
sa nevykonáva v pracovnom pomere, vzniká voľbou a preto keďže deň po 7.3.1997 sa nekonali voľby,

nemal na základe akého právneho titulu ďalej vykonávať funkciu primátora.

Súd mal preukázané, že odporca v 1. rade konal vo funkcii primátora i po 7.3.1997 a to do júla 1997 a
dospel k záveru, že po 7.3.1997 konal odporca v 1. rade ako primátor v rozpore so zákonom. Tvrdenia
odporcu v 1. rade, že jeho úkony ako primátora robené po 7.3.1997 sú jeho ďalším konkludentným
konaním ako primátora súd vyhodnotil ako nepravdivé, lebo jediný spôsob ako sa opäť dostať do

funkcie primátora je byť úspešný vo voľbách a zložiť sľub. Týmto si súd vyriešil predbežnú otázku,
či bola odporcovi v 1. rade v období od 7.3.1997 do júla 1997 vyplácaná mzda v súlade so zákonom
ako primátorovi. Súd si ustálil, že odporca v 1. rade nemal zastávať funkciu primátora, robiť s tým
spojené úlohy a práce, nemala mu byť ani vyplácaná mzda ako primátorovi a pokiaľ ju prijímal ako
mzdu určenú pre primátora, bezdôvodne sa obohacoval. Súd prihliadal i výpovede svedkov, že odporca

v 1. rade prestal vykonávať funkciu primátora až po tom, čo bol k tomu donútený a jeho kancelária
bola zapečatená. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané ( čo sa podrobne vyporiadal i s
vyjadreniami svedkyne L.. O.), že aj po 7.3.1997 bol v pozícii primátora odporca v 1. rade, tento prijímal
a zadeľoval poštu a tento i dal príkaz svedkyni L.. O. rozsudok doručený ešte v decembri 1996 založiť.
Tvrdenie svedkyne L.. O. o odovzdaní rovnopisu rozsudku kontrolórke súd vyhodnotil za nepravdivé

a preto si ustáli, že navrhovateľ nemal ešte niekoľko prvých mesiacov v roku 1997 vedomosť, že je
rozsudok OS v Trnave č. k. 3T/277/96-264 zo dňa 16.12.1996 právoplatný.

Súd mal zhodným tvrdením účastníkom preukázané, že v období 3/1997 až 7/1997 poberal odporca v
1. rade od navrhovateľa mzdu. Keďže si súd ustálil, že odporcovi v 1. rade funkcia primátora zanikla k
7.3.1997 ( t.j. zanikol právny dôvod na plnenie ), dospel k záveru, že odporca v 1. rade poberal mzdu

neoprávnene naďalej ako primátor, bezdôvodne sa obohatil o vyplatenú mzdu v celkovej sume 3.494,20
eur (105.267 Sk). Navrhovateľ požaduje na miesto sumy 3.494,20 eur (105.267 Sk) vyplatenie len sumy
2.659,23 eur ( 80.112 Sk ) z titulu bezdôvodného obohatenia, lebo si započítal sumu 834,99 eur (25.155
Sk), ktorú mal vyplatiť odporcovi v 1. rade za nevyčerpanú dovolenku a nevyplatil mu ju. Keďže za
obdobie 3/ 1997 až 7/ 1997 bola odporcovi v 1. rade vyplatená netto mzda 105.267 Sk, navrhovateľ

nevyplatil doposiaľ odporcovi v 1. rade dovolenku za 23 dní spolu v sume 21.084 Sk netto / brutto
26.799 Sk / a správne za 4 odpracované dni v marci 1997 mal vyplatiť mzdu netto 4.071 Sk / brutto
5.105Sk/,navrhovateľpristúpilkjednostrannémuzapočítaniutýchtopohľadávok.Tedaodcelkovejsumy
105.267 Sk odpočítal 25.155 Sk. Súd takéto započítanie akceptoval, lebo pohľadávka odporcu v 1. radenapreplateniemunevyčerpanejdovolenkyariadnejmzdyza4dnimarca1997 jesplatnou,leboodporca
v 1. rade požadoval vyplatenie dovolenky v rámci svojich vyjadrení vo všetkých troch konaniach.

Navrhovateľ požaduje mzdu vyplatenú odporcovi v 1. rade zaplatiť obomi odporcami ako manželmi, ktorí

nemajú zrušené BSM a preto sa vyplatená mzda stala po vyplatení súčasťou BSM. Preto i súd dospel k
záveru, že je dôvodné uložiť povinnosť obom odporcom zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi
sumu 2.659,23 eur ( 80.112 Sk). Z tejto sumy súd odpočítal sumy uplatnené odporcami v 1. a 2. rade
na započítanie, a to sumu 74,02 eur za dve pneumatiky a sumu 1.740,66 eur z titulu 17,6% ročného
úroku z omeškania zo sumy 31.669,- Sk za obdobie od 26.08.1998 do 22.01.2008. Nižšie súd podrobne

odôvodnil započítanie finančných nárokov oboch odporcov: 74,02 eur a 1.740,66 eur.

Súd prihliadal na žiadosť odporcov na započítanie pohľadávky 1.740,66 eur predstavujúcej 17,6% úrok
z omeškania zo sumy 31.669,- Sk ( vrátená kúpna cena za pozemok ) za obdobie od 26.08.1998
do 22.01.2008, lebo odporcovia previedli na navrhovateľa späť nehnuteľnosti a navrhovateľ im vrátil
31.669,- Sk až dňa 23.01.2008, pričom vklad na kataster ( vrátenie pozemku navrhovateľovi ) bol
robený dňa 25.08.1998. Odporcovia majú za to, že navrhovateľ sa dostal do omeškania s vrátením

sumy 31.669,- Sk dňa 26.08.1998. Súd preskúmal žiadosť odporcov na započítanie predmetnej
sumy i obdobia za ktoré úrok z omeškania požadujú. Z listinných dôkazov mal preukázané, že návrh
na vklad do katastra ( ktorým odporcovia previedli pozemok späť na navrhovateľa ) bol urobený
dňa 25.08.1998 a navrhovateľ vrátil odporcom ich kúpnu cenu až 23.01.2008. Vychádzajúc z § 457
Občianskeho zákonníka bol navrhovateľ povinný vrátiť odporcom kúpnu cenu, lebo rozsudkom OS v

Piešťanochč.k.4C/269/97-45zodňa11.2.1998 bolaurčenáneplatnosťkúpnejzmluvyzodňa16.9.1993
( predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti za kúpnu cenu 31.669 Sk ). Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa10.6.1998.Tedaprvýmdňom,ktorýmplynulaúčastníkomkonaniazákonnápovinnosť
na vrátenie vzájomných plnení je deň 11.6.1998, t.j. aj povinnosť navrhovateľa vrátiť odporcom kúpnu
cenu.Odporcovianebolipovinnývzhľadomna§457OZdomáhaťsavráteniasumy31.669Sk osobitnou

žiadosťou. Nakoľko odporcovia sa oprávnene domáhajú úroku z omeškania až od 26.08.1998 , súd mu
priznal uplatnený nárok na úrok z omeškania od tohto dňa a to v ním určenej výške 1.740,66 eur a
vyhoviac jeho žiadosti predmetnú pohľadávku započítal na pohľadávku navrhovateľa.

Súd mal objektívne preukázané, že odporca v 1. rade kupoval 2 kusy pneumatík na auto vo vlastníctve
navrhovateľa v období, kedy už nemal vykonávať funkciu primátora. Z výpovedí svedkov i navrhovateľa

v rámci konania od roku 1998 mal súd preukázané, že odporca v 1. rade zaplatil za pneumatiky presne
74,02 eur ( 2.230Sk). Súd mal preukázané, že odporca v 1. rade žiadal od navrhovateľa preplatiť
kúpnu cenu za pneumatiky, ktoré ostali na aute navrhovateľa. Zhodným tvrdením účastníkov mal súd
preukázané, že doposiaľ navrhovateľ túto sumu odporcom nezaplatil. Nezaplatenie kúpnej ceny 74,02
eur za kúpené pneumatiky do auta navrhovateľa , pričom pneumatiky v aute navrhovateľa ostali i

skončení výkonu funkcie primátora odporcom v 1. rade súd kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie
navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd pristúpil k započítaniu tejto sumy 74,02 eur na sumu uplatnenú
navrhovateľom.

Súd sa ďalej vyporiadal s návrhom odporov na započítanie ich ďalších pohľadávok voči navrhovateľovi.
Žiadali započítať náhradu za kúpu pohonných hmôt v sume 1000 Sk a za kúpu dvoch pneumatík. Pokiaľ

ide o uplatnenú sumu 1000 Sk za pohonné hmoty, odporcovia neuniesli dôkazné bremeno v tvrdení, že
pohonné hmoty kupovali práv v tejto sume, nepreukázali to žiadnym pokladničným blokom a ani táto
výšky nevyplynula zo svedeckých výpovedí, preto súd túto sumu nezapočítal. Súd prihliadal i na to, že
svedkyne ( ktorým mal byť blok na preplatenie predložený ) uvádzali sumu 600 Sk a odporca v 1. rade
sumu 1000 Sk.

Na základe týchto skutočností súd uložil povinnosť odporcom v 1. a 2. rade ( ako manželom
s nezrušeným BSM) zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 844,55 eur (2.659,23
eur-1.740,66 eur- 74,02 eur ) spolu s správne uplatneným ročným úrokom z omeškania 17,6 %, ale
nie od 1.1.1998, lež od 11.02.1998. Súd priznal úrok z omeškania od 11.02.1998 z dôvodu, lebo mal
objektívne preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcov na vrátenie sumy vyplatenej ako čistej mzdy

listom zo dňa 26.1.1998, v ktorom bola určená lehota na splnenie do 10.2.1998. Preto súd dospel k
záveru, že odporcovia sa dostali do omeškania od 11.2.1998. Súd priznal úrok z omeškania vo výške
17,6 % v zmysle § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného k 11.02.1998.Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia z titulu neuhradených faktúr za telefonovanie: a) sumy 24,74 eur s
17,6 % ročným úrokom z omeškania od 01.07.1998 do zaplatenia; b) sumy 337,65 eur s 17,6 % ročným
úrokom z omeškania od 01.05.1998 do zaplatenia. Súd mal z vyjadrení odporcu v 1. rade objektívne

preukázané, že tento uznal obe sumy 24,74 eur a 337,65 eur čo do dôvodu i výšky, preto ich súd
navrhovateľovi priznal už bez ďalšieho vykonávania dokazovania. Súd ale prihliadal vychádzajúc zo
skutkových okolností týkajúcich sa platenia poplatku za telefón na skutočnosť, že poplatky sa viazali
na služobný telefón odporcu v 1. rade ako primátora mesta a teda telefón nepatril do BSM. Súd uložil
povinnosť len odporcovi v 1. rade zaplatiť tieto sumy i s príslušenstvom z dôvodu, že záväzok platiť

faktúry za telefonovanie nad 100 Sk sa vzťahuje len na odporcu v 1. rade. K tomuto záväzku sa odporca
v 1. rade zaviazal ešte ako primátor. Súd priznal navrhovateľovi obe sumy s úrokom z omeškania 17,6 %
v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného k 1.7.1998 a 1.5.1998. Pri sume 24,74
eur priznal súd úrok z omeškania od 1.7.1998, ktorý je deň nasledujúci po splatnosti faktúry. Pri sume
337,65 eur ( súčet vyfakturovaných súm za mesiace 12/ 1996 -3/ 1998 ) priznal súd úrok z omeškania
od 1.5.1998, t.j. po dni splatnosti poslednej faktúry v zmysle návrhu navrhovateľa.

Navrhovateľ ďalej požaduje z titulu náhrady škody vyplatenie sumy 37.829 Sk ( / 44.578 Sk mínus suma
6749 Sk, ktorá suma mala byť odvedená za 4 odpracované dni a 23 dní dovolenky/ za odvody platené
navrhovateľom za odporcu v 1. rade ako za zamestnanca do poisťovní, fondov ) a sumy 32.836 Sk
( 41.045 Sk mínus suma 8.209 Sk, ktorá suma mala byť odvedená za 4 odpracované dni a 23 dní
dovolenky)zaodvodyplatenénavrhovateľomakozamestnávateľom.Súdskúmalčisúsplnenézákladné

predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c)
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporca v 1. rade porušil svoju povinnosť plynúcu
medzi iným i z § 26 zákona č. 369/1990 Zb. v znení účinnom k 7.3.1997 tým, že už v mesiaci marec
1997 neinformoval mestské zastupiteľstvo Vrbové o existencii právoplatného odsudzujúceho rozsudku.

Ďalej porušil povinnosť v neoznámení, že ďalej nemôže poberať mzdu ako primátor, práve naopak
naďalej ju poberal až do júla 1997. Súd toto konanie odporcu v 1. rade vyhodnotil ako porušenie
jeho povinností plynúcich mu ako „primátorovi mesta“ v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka. Súd
vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákona prihliadal na to, že výkon práv a povinností
odporcu v 1. rade ako primátora vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s

dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom súd považuje úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súd kvalifikuje práve úkon odporcu v 1. rade za rozpor s dobrými mravmi, že
neoznámil navrhovateľovi skutočnosti o právoplatnosti rozsudku. Súlad tohto jeho právneho úkonu s
dobrými mravmi súd posudzoval komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu a výsluchu svedkov.

V dôsledku tohto jeho prijímania mzdy odporcom v 1. rade navrhovateľ realizoval každý mesiac odvody
zo mzdy do poisťovní a fondov jednak za seba ako zamestnávateľa , jednak za odporcu v 1. rade
ako zamestnanca ( 37.829 Sk + 32.836 Sk = 70.665 Sk = 2.345,60 eur ). V tejto súvislosti mal súd
preukázané, že okrem odvodu 28,68 eur zaplateného Okresnému úradu práce mu žiadna inštitúcia
zaplatené odvody nevrátila. Navrhovateľ dostatočne nepreukázal súdu, že by podnikol kroky voči

poisťovniam, ktorým odvody platil. Pod krokmi má súd na mysli, že by žiadal či vyzval na vrátenie
nesprávne zaplatených odvodov a hlavne že by mal záväzné rozhodnutie týchto inštitúcií, že im nevrátia
zaplatené odvody. Ani len navrhovateľ nepreukázal, že by na príslušných inštitúciách žiadal o odklad
rozhodovania o ich nároku na vrátenie odvodov do právoplatnosti tohto rozhodnutia. Na základe tohto si
súd ustálil, že navrhovateľ doposiaľ dostatočne nepreukázal, že mu vznikla škoda spôsobená odporcom

v 1. rade. To, že navrhovateľ nevyužil všetky prostriedky na vyžiadanie vrátiť nesprávne zaplatené
odvody nemožno klásť na ťarchu odporcovi v 1. rade. Od roku 1998 , kedy bol na súd navrhovateľom
podaný návrh mal pritom dostatok priestoru domáhať sa od poisťovní vrátenia nesprávne zaplatených
odvodov. Súd mal preukázané, že navrhovateľ v tejto časti svojho nároku neuniesol dôkazné bremeno,
nepreukázal spôsobenie škody odporcom v 1. rade, preto i návrh v tejto časti zamietol. Ďalej už ani

nezisťoval príčinnú súvislosť.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy

5.367,28 eur (5.004,88 eur + 337,65 eur +24,75 eur). Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že jeho návrh je dôvodný v časti 3.021,63 eur ( 2.659,23 eur + 337,65 eur +24,75 eur) a preto vo zvyšnej
časti 2.345,60 eur návrh zamietol. Odporcovia si dôvodne uplatnili započítať sumy 74,02 eur 1.740,66
eur, ktoré súd na sumu 3.021,63 eura preto uložil odporom v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne
len sumu 844,55 eur. Súd vychádzal z pomeru úspechu účastníkov a dospel k tomu , že navrhovateľ bol
úspešný v časti 3.021,68 eur , odporcovia v časti 2.345,60 eur. V percentuálnom vyobrazení predstavuje

suma 3.021,68 eur 56 % ( Výpočet: 3021,68 deleno 5367,28 x 100). Súd si ustálil, že navrhovateľ mal
úspech len čiastočný cca v polovici, preto i trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a
žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení

neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).