Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 18C/191/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210953
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512210953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie JUDr. L. S. v právnej veci žalobcu D. H. N., N..V..Q.., Ú. X, G., F. XX

XXXXXX, Č.. N. X.XXX.XXX Y.: N. I. B., L.. Y. H., N..V..Q.., Ú. X, G. proti žalovaným v 1. rade A. K., J..
X.X.XXXX, G. E. Č.. XX, S. J. G. a v 2. rade G. K., J.. XX.X.XXXX, G. I. F. Č.. XXX v konaní o zaplatenie
3 878,10 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh žalobcu na zaplatenie istiny 3 878,10 eur s prísl. zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

ŽalobcasažaloboudoručenouOkresnémusúduKošice-okoliedňa2.7.2012domáhal,abysúdzaviazal
žalovaných zaplatiť mu 3 878,10 eur s s ročným úrokom z omeškania vo výške 14,75% zo sumy 2
685,96 eur od 19.12.2008 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že jeho právny predchodca - postupca

pohľadávky N. N., M..N.., G., uzavrel so žalovanými dňa 15.8.2002 zmluvu, na základe ktorej banka
poskytla žalovaným finančné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich
splácania ako aj podmienky pri neplnení zmluvných podmienok, sú upravené v zmluve ako aj vo VŠ.
Q. K..

Žalovaní neplnili splátky úveru riadne a včas, preto postupca odstúpil od zmluvy o úvere a vyzval
žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 3
878,10 eur, ktorá pozostávala z istiny 2 685,96 eur, riadneho úroku 483,63 eur, úroku z omeškania
708,51 eur. Žalobca žiadal priznať aj náhradu trov konania.

Na pojednávaní vo veci dňa 31.1.2013 sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, svoju neúčasť vopred
ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním vo veci v jeho neprítomnosti, preto súd v súlade s ust. § 101 ods.

2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu N. N., M..N.. G. ako veriteľ uzavrela dňa 15.8.2002 so žalovanými ako
dlžníkmi „Zmluvu o splátkovom úvere“. V zmluve sa veriteľ zaviazal, že žalovaným poskytne úver vo
výške 150 000,-Sk, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 12,50%, výške splátok 3 500,-Sk mesačne k 20.dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.9.2002 a konečnej splatnosti úveru 20.6.2007. Ročná
percentuálna miera nákladov bola 14,27%.

Dňa 18.12.2008 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0088/1787/2008/1CE došlo k postúpeniu

pohľadávok medzi pôvodným veriteľom - postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., Bratislava na
postupníka a v tomto konaní žalobcu D. H. N. N..V..Q.. Podľa prílohy č. 1 k tejto zmluve splatnosť
pohľadávky proti žalovaným nastala dňa 20.6.2007.

Na pojednávaní dňa 31.1.2013 obaja žalovaní vzniesli námietku premlčania. Žalovaná v 2. rade
vypovedala, že úver zobrali v čase, keď žili v spoločnej domácnosti na zaplatenie nedoplatkov na byt.
V súčasnosti v tomto byte ani jeden z nich nebýva, od roku 2005 nežijú v spoločnej domácnosti, nie sú

v kontakte, rozvedení doposiaľ nie sú. Uviedla, že nemala vedomosť, že žalovaný v 1. rade nespláca
tento úver, pričom jej sľúbil, že bude ho platiť. Žalovaný v 1. rade vypovedal, že úver nesplácal, pretože
na mzdu má rôzne exekúcie. Nepoprel, že podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, uviedol, že ho vyhľadal nejaký pán, ukázal mu papiere, ale prečítať mu ich nedal, vravel mu,
že splátkový kalendár bude preňho výhodnejší. O tom, že by dlh mal byť premlčaný, mu nič nepovedal.

Žalobca predložil súdu „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 18.6.2009,
ktorú mal žalovaný podpísať. V zmysle čl. 3 bod 3.1 tejto dohody osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3
dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Z bodu 2 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ vyplýva, že žalovaný uznal
svoj záväzok vo výške 2 685,96 eur a náklady na inkasné konanie vo výške 149,37 eur. V bode 3.1

dohody sa zaviazal splatiť svoj záväzok uvedený v bode 2 dohody v mesačných splátkach po 20 eur,
dátum prvej splátky bol 30.7.2009. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je obsiahnutý v bode
3 dohody, ktorý je označený ako „Forma splatenia záväzku“.

Je zrejmé, že medzi žalovanými a pôvodným veriteľom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva
vychádzajúca z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k

Občianskemu zákonníku v pomere špeciality.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanými, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem

úrokov.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa odseku 3 zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa odseku 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 499 citovaného zákona za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 citovaného zákona od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z

nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa § 503 ods. 2 citovaného zákona ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach,

sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného v rozhodnom čase, dlžník je povinný záväzok
splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa ods. 2 ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku
ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho

veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa § 369 ods. 1 citovaného zákona ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa
§ 502.

Podľa § 265 citovaného zákona výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Medzi právnym predchodcom súčasného žalobcu a žalovaným bola uzavretá štandardná formulárová
úverová spotrebiteľská zmluva o splátkovom úvere dňa 15.8.2002. Text zmluvy bol vopred pripravený
veriteľom - bankou, žalovaní ako spotrebitelia nemali možnosť žiadnym podstatným spôsobom

zasahovať do jej obsahu a takisto ani do obsahu Všeobecných obchodných podmienok právneho
predchodcu žalobcu na poskytovanie splátkového úveru fyzickým osobám, tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť zmluvy.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“ v čase vzniku záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany

spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto vo veci bolo
potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Ako bolo vyššie uvedené, žalovaní vzniesli námietku premlčania.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.Podľa § 39 ods. 1 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka (OZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa odseku 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je
dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá

sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a

poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a
starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti.

Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie

využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by
pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 7 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie
skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady,
veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z
pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika,

akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

Podľa § 8 ods 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o
obchodnejtransakcii,atýmzapríčiňujealebomôžezapríčiniť,žepriemernýspotrebiteľurobírozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva
alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné
informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý
z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Právnyvzťah,ktorýexistujemedziúčastníkmikonaniajeprávnymvzťahomspotrebiteľskéhocharakteru.
Preto aj na „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, uzavretú dňa 18.6.2009,
ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, treba aplikovať ustanovenia upravujúce tieto
právne vzťahy.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pohľadávka bola splatná dňa 20.6.2007. Žalobca

podal žalobu 2.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty.

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku dňa 18.6.2009 súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď súd
dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu“ boli
naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti

na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo
ekonomické správanie sa žalovaného ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti
premlčaného dlhu v bode 3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo
strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá
osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo

vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Je pravdou, že možno uznať aj premlčaný dlh, ale takéto uznanie
vyžaduje jednoznačné preukázanie tej skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o
tom, že dlh je premlčaný, čo samozrejme predpokladá, že vie aj to, čo je obsahom pojmu premlčanie.
Bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že žalovaný skutočne vedel, že uznáva premlčaný dlh.

Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že samotná „Dohoda o uzavretí splátkového
kalendáraauznanízáväzku“jevopredžalobcomvypracovanýštandardizovanýformulár,vktoromjením
zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. Nebolo v konaní žalobcom preukázané, žeide o individuálne, v tomto konkrétnom prípade so žalovaným dojednané ustanovenie. Toto ustanovenie
o uznaní vzhľadom na nepreukázanie vedomosti žalovaného o tom, že dlh je premlčaný, je v jeho
neprospech a je neprijateľnou podmienkou.

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku v časti uznania premlčaného dlhu ako
nekalá obchodná praktika, neprijateľná podmienka je neplatná, preto námietka premlčania je dôvodná.

Žalovaní ako v konaní úspešní účastníci, by podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. mali právo na náhradu trov
konania, neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania, preto v ich právnom vzťahu súd
rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).