Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206207985
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7206207985.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Angely Čechovej a JUDr. Dany Ferkovej vo veci žalobcu V., spol. s r.o. Z., Q. XX, Z., IČO: 31 665 110,
proti žalovanému D. F., bytom Z. - Š., S. C. XX, zast. JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom, Košice,
Krivá 23, o zaplatenie 1.052,83 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 29C 65/2007-169 z
2.2.2012 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou z 3.4.2006 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.052,83 € (31.717,50 Sk)
s prísl., keďže tento ako jeho zamestnanec vykonal so zvereným motorovým vozidlom pracovnú cestu
do Nemecka, pri ktorej 17.3.2006 stratil zadné pravé koleso na návese v dôsledku toho, že pred jazdou

a ani počas nej neprekontroloval diskové šrauby a ich utiahnutie.

O žalobe súd prvého stupňa už rozhodol predchádzajúcim rozsudkom 29C 65/2007-64 z 18.9.2008 tak,
že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v sume 10.816 Sk do troch
dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. Na základe odvolania žalobcu, odvolací
súd uznesením 4Co 356/2008-91 z 3.3.2010 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že povinnosťou žalovaného - ako vodiča, ktorému bolo
zverené nákladné motorové vozidlo, bolo pravidelne kontrolovať uchytenie kolies, v záujme zabránenia
ich strate a poškodenia a preto mu uložil povinnosť vykonať navrhnuté dokazovanie (znalecký posudok)

za účelom zistenia, či porušenie povinnosti žalovaného - vodiča, pravidelne kontrolovať utiahnutie
šraubov kolies bolo v príčinnej súvislosti s uvoľnením kolesa, resp. či nevykonanie týchto úkonov
spôsobilo tento následok.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní rozhodol o žalobe rozsudkom 29C 65/2007-169 z 2.2.2012, t.j. teraz
napadnutým rozsudkom tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.052,83 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že žalovaný preukázateľne porušil povinnosti pri plnení
pracovných úloh, keď nerešpektoval okrem iného § 4 ods. 1 zákona č. 315/1996 Zb. o premávke na

pozemných komunikáciách, nakoľko ako vodič musel v potrebnom rozsahu ovládať aj návod na obsluhu
a údržbu prideleného valníkového návesu ASKO NV 35.28. Žalovaný nedotiahnutím skrutiek (diskových
matíc) kolesa po prejdení predpísaného intervalu spôsobil stratou kolesa zamestnávateľovi - žalobcovi
škodu a je povinný ju uhradiť (§ 179 Zákonníka práce).Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu konanie „zastaviť“,
nakoľko k tomuto postupu sú podľa neho splnené zákonom stanovené podmienky. Poukázal na to,
že súdny znalec vo vypracovanom znaleckom posudku v oboch svojich vyjadreniach vychádzal len z

pravdepodobnosti, na základe ktorej v závere znaleckého posudku usúdil, že uvoľnenie matíc bolo s
najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené nedodržaním návodu na obsluhu a údržbu predpísaného
výrobcom. Aj v druhom prípade sa znalec vyjadril tak, že ak by striktne dodržiaval pokyny výrobcu,
k takému poškodeniu šraub a matíc predmetného kolesa a teda ani k jeho strate by s najväčšou
pravdepodobnosťou nedošlo. Ani samotná výpoveď súdneho znalca ho nepresvedčila, že závery

znaleckého posudku z 21.4.2011 môžu byť dostatočným podkladom k tomu, aby ho súd zaviazal na
úhradu vyčíslenej škody. K záveru o tom, že boli znalecky skúmané pôvodné poškodené súčiastky
dospel znalec len na základe fotodokumentácie predloženej poisťovňou a pravosť týchto súčiastok teda
nebola ničím potvrdená ani overená. Uplatnený nárok podľa neho nemá právne opodstatnenie už aj z
toho dôvodu, že žalobcovi pri ďalšej pracovnej ceste do zahraničia odovzdal náhradu za stratu kolesa
vrátane pneumatiky, ktoré zadovážil na vlastné náklady. Ak by mu preto bolo aj preukázané zanedbanie

jeho povinnosti, pri ktorom vznikla žalobcovi škoda, tá by aj tak nemohla predstavovať žalovanú výšku.
Uznal, že túto skutočnosť nenamietal, aj keď sa o tom čiastočne pri výsluchu zmienil, nakoľko si bol
vedomý, že súd nemôže rozhodnúť v jeho neprospech.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny,
keďže bola jednoznačne preukázaná príčina vzniku škody a dokazovaním aj zodpovednosť žalovaného

za jej vznik. Znalec ustanovený vo veci sa podľa neho jednoznačne vyjadril tak k príčine vzniku škody,
ako aj k povinnosti vodiča vozidlo pred jazdou vizuálne skontrolovať vrátane dotiahnutia diskových
matíc. Zdôraznil, že sám žalovaný na pojednávaní uviedol, že ako dlhoročnému vodičovi mu bola
známa povinnosť pravidelne kontrolovať a doťahovať šrauby na kolesách. Znalec v znaleckom posudku
jednoznačne konštatoval, že ním predložený náboj kolesa je totožný s nábojom kolesa, ktorý je na

fotodokumentácii zabezpečenej poisťovňou po návrate žalovaného z pracovnej cesty, pri ktorej došlo k
strate kolesa. Za nepravdivé označil tvrdenie žalovaného, že po návrate z pracovnej cesty zadovážil na
vlastné náklady nové koleso, pretože ak by tomu tak bolo, bol by sa žalovaný touto okolnosťou bránil
od začiatku sporu.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda

senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie,

c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., keďže
v posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. a to v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p., za dodržania podmienok stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo oznámené na úradnej
tabuli Krajského súdu v Košiciach a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých
poukazuje.

Žalovaný podané odvolanie odôvodnil podľa jeho obsahu odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2

písm.d/ a f/ O.s.p., t.j. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej

stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade

s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo
keď výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 132 až § 135 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd prvého stupňa správne skutkové zistenia v zásade správne podradil pod hmotnoprávne predpisy a
vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Žalovaný v odvolaní zväčša udáva skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa pri rozhodnutí o žalobe
dostatočne a správne vysporiadal a možno súhlasiť s jeho záverom, že žalovaný porušením povinností
pri plnení pracovných úloh žalobcovi spôsobil škodu.

Predmetom konania je nárok na náhradu škody, správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď ho
posudzoval podľa § 179 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce, ďalej len „cit. ZP“), v zmysle

ktorého zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný
preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.Pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce
predpoklady: vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením,
protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo

úmyselné konanie proti dobrým mravom, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody a zavinenie na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje
splnenie všetkých uvedených predpokladov, ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za
škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá. Za škodu sa považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi.

Za protiprávne konanie zamestnanca sa vo všeobecnosti pokladá konanie, ktoré je v rozpore s
objektívnymprávom,dôsledkomktoréhojeujmazamestnávateľavoformeškody.Konaniezamestnanca
majúce relevantné právne dôsledky pritom môže spočívať v konaní, alebo v opomenutí konať, a
to v prípade, ak zamestnanec mal povinnosť konať určitým spôsobom, musí ísť pritom o zavinené
protiprávnekonaniepriplnenípracovných úlohalebovpriamejsúvislostisním.Povinnostizamestnanca
môžu vyplývať z ust. ZP, z ďalších právnych predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter, ale tiež z

kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku, určených pracovných postupov, ako aj z obsahu pracovného
pomeru.

Podľa § 178 ods. 1 ZP zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života,
zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Citované ustanovenie vyjadrujúce preventívne povinnosti zamestnancov, pritom toto ustanovenie

ukladá zamestnancom povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia,
k poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu a ani k bezdôvodnému obohateniu. Porušenie tejto
všeobecnejpreventívnejpovinnostizamestnancomjekvalifikovanéakoprotiprávnyúkon.Akjenastrane
zamestnanca naplnená aj subjektívna stránka, je daná jeho zodpovednosť podľa § 179 ZP.

V danej veci nie je sporné, že žalovanému, ako zamestnancovi žalobcu bolo zverené motorové vozidlo

- súprava KE XXX BV, KE XXX YB s ktorou vykonal pracovnú cestu do Spolkovej republiky Nemecko.
Nie je tiež sporné, že počas cesty 17.3.2006 na diaľnici bol žalovaný dopravnou políciou upozornený,
že jazdí bez zadného pravého kolesa na návese KE 962 YB.

Žalovaný, ako vodič s niekoľkoročnou praxou nedodržal povinnosť pravidelne kontrolovať a doťahovať
diskové šrauby na kolese (osobitne po výmene kolesa), v dôsledku čoho došlo k jeho uvoľneniu a strate.

V tomto smere je obzvlášť významný záver znaleckého posudku č. 12/2011 z 21.4.2011 (č.l. 109 - 143),
podľa ktorého príčinou straty pravého zadného kolesa na návese bolo postupné uvoľňovanie matíc
kolesa, pričom došlo k roztrhnutiu šiestich šraub a cez ostatné štyri matice po postupnom zväčšovaní
dier na oceľovom disku sa celé koleso previeklo. Ak by žalovaný striktne dodržiaval pokyny výrobcu,
k takému poškodeniu šraub a matíc predmetného kolesa a teda ani k jeho strate by s najväčšou

pravdepodobnosťou nedošlo.

Aj keď znalec v posudku použil slovné spojenie „s najväčšou pravdepodobnosťou“, o technickej príčine
straty kolesa nemožno mať pochybnosti. Súdny znalec vo svojej výpovedi 3.10.2011 (zápisnica o
pojednávaní na č.l. 155 - 157) vysvetlil, že „nevidel, ako došlo k odtrhnutiu kolesa“, ale podľa jeho
najlepšieho svedomia k strate kolesa došlo spôsobom popísaným v posudku. Z pohľadu znalca ide

o najvyšší stupeň zaujatia relevantného stanoviska k veci vzhľadom na to, že predmetnú skutočnosť
nevidel.

Samotný žalovaný vo výpovedi 18.9.2008 (zápisnica o pojednávaní č.l. 57 - 62) uznal, že ako vodič so
šesťročnou praxou vedel o potrebe pravidelne kontrolovať a dotiahnuť diskové šrauby. Aj v oznámení o
vzniku škody (č.l. 5 - 6) žalovaný uviedol, že príčinou vzniku škody bolo nedotiahnutie matíc kolesa.Neobstojí námietka žalovaného, že náboj kolesa, skúmaný znalcom nie je totožný so súčasťou kolesa
s ním riadeného vozidla. Súdny znalec pri vyhotovení posudku, za účelom nepochybného stotožnenia
náboja si vyžiadal od poisťovne Kooperatíva (ktorej bola hlásená škodová udalosť) fotodokumentáciu z

ohliadky a s určitosťou konštatoval, že sa jedná o „predmetný náboj s brzdovým bubnom“.

Žalovaný až v odvolaní argumentoval tým, že žalobcovi odovzdal náhradu za stratu kolesa, vrátane
pneumatiky, ktorú zadovážil za vlastné náklady. Ide o tvrdenie (žalobcom poprené), ktoré je potrebné
hodnotiť ako novú skutočnosť, ktorá - aj keby bola pravdivá - by nemohla byť spôsobilým odvolacím
dôvodom, keďže nie sú splnené podmienky podľa § 205a ods. 1 O.s.p.. Zo spisu totiž vyplýva, že

žalovanémuvprejednávanejveciboloposkytnutépoučeniepodľa§120ods.4O.s.p.(uzneseniepodľa§
114O.s.p.doručené25.5.2007-č.l.31-zápisnicaopojednávaníz12.1.2012-č.l.166-168),avšaktento
do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nenamietal, že žalobcovi škodu celkom alebo sčasti
nahradil. Toto tvrdenie navyše odporuje celému procesnému postoju žalovaného počas konania, keď
opakovane spochybňoval právny nárok žalobcu na náhradu škody, prípadne mal snahu škodu uhradiť
prostredníctvom poisťovne, hlásiac jej poistnú udalosť.

Z uvedených dôvodov odvolanie žalovaného nemožno považovať za opodstatnené, preto odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli, aby sa o nich rozhodlo (§
224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.), keď naviac aj súd prvého stupňa si rozhodnutie o trovách
konania vyhradil až po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.