Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 30, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/65/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208903
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2111208903.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing.

Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009
199, so sídlom Trnava, sídlo kancelárie správcu Sladovnícka 13, Trnava, zastúpený spoločnosťou In
Medias Res, s.r.o., IČO: 36 863 351, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému v 1. rade: D.,
zastúpený PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, a žalovanej
v 2. rade: X., o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žalovanému v 1. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovanej v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 21.4.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
bola žalovaným uložená povinnosť vypratať byt č. XX na XX. nadzemnom podlaží v bytovom dome
- bytový dom XX b.j. na ul. K., označený súp.č. XXXX, k.ú. K., okres K., Obec K., zapísaný na LV č.
XXXXXvydanýmSprávoukatastraK.,postavenýnaparc.č.5671/147,druhpozemku-zastavanéplochy
a nádvoria, výmera 4 m2, k.ú. K., okres K. Obec K. zapísaný na LV č. XXXX vydaným Správou katastra

K., a postavený na parc.č. 5671/96, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 349 m2, k.ú.
K. okres K. Obec K., zapísaný na LV č. XXXX. vydaným Správou katastra K. ktorý byt pozostáva z 1 izby,
kuchyne a príslušenstva, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol že dňa 12.9.2007 Okresný
súd Trnava uznesením č. 25K/2/2007-70 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu - Trnavské automobilové
závody, štátny podnik, IČO 00 009 199, dňa 12.12.2007 bolo rozhodnuté o výmene správcu, keď za
nového správcu bol ustanovený Mgr. Ing. Pavol Korytár - žalobca. Dňa 29.9.2010 bola uzatvorená
Dohoda o spätnom prevode nehnuteľností medzi žalobcom a spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov

nájomcom, s.r.o., IČO 36 862 649 ako predchádzajúcim prenajímateľom a vlastníkom bytu ktorý je
predmetom žaloby, čím spoločnosť Trnavské automobilové závody, štátny podnik nadobudla vlastnícke
právo k uvedenému bytu. V zmysle § 44, ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
oprávnenie nakladať s majetkom a oprávnenie konať za spoločnosť Trnavské automobilové závody,
štátny podnik, vyhlásením konkurzu prešlo na žalobcu ako správcu konkurznej podstaty. Správca
konkurznej podstaty spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik zapísal nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX (pôvodne

na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX) - bytové domy na ulici U. do súpisu všeobecnej podstaty
spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik. Dňa 26.11.2007 podal JUDr. X. - správca
úpadcu TAZ, a.s. proti žalobcovi na Okresný súd Trnava žalobu o vylúčenie vecí (medzi ktoré
patril aj predmetný byt) z konkurznej podstaty, dňa 26.3.2008 Okresný súd Trnava Rozsudkom č.44Cbi/6/2007-653, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa
23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom 20.11.2008), v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu SR č.
6Obdo/38/2009 zo dňa 18.2.2010, a v spojení s Uznesením Ústavného súdu SR č. II. ÚS 312/2010-19

zo dňa 1.7.2010, zamietol žalobu JUDr. X. z dôvodu, že nebolo preukázané právo spoločnosti TAZ, a.s.
vylučujúce zápis nehnuteľností do súpisu majetku spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny
podnik; v konaní súdy zisťovali vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s. k nehnuteľnostiam vo forme
prejudiciálnej otázky. Žalovaní uzatvorili dňa 11.4.2005 nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ, a.s. v
likvidácií (zastúpená Správou mestského majetku Trnava), k bytu č. XX . ktorý sa nachádza na 10.

nadzemnom podlaží bytového domu na ul. K. zapísaného na LV č. XXXXX pre k.ú. K.. Spoločnosť
TAZ, a.s. ako prenajímateľ odvodzovala svoje domnelé vlastnícke právo od spoločnosti Trnavské
automobilové závody, štátny podnik nasledovne: dňa 11.4.1992 Ministerstvo pre správu a privatizáciu
národného majetku SR vydalo Rozhodnutie č. 329/92 o schválení privatizačného projektu spoločnosti
Trnavské automobilové závody, štátny podnik, podľa ktorého predmetom privatizácie bol majetok, ktorý
spravovala spoločnosť Trnavské automobilové závody, štátny podnik s právom hospodárenia a ktorý

bol vymedzený (určený) v rozhodnutí, podkladom ktorého bol privatizačný projekt, pričom dňom vyňatia
vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu dochádza k prechodu vlastníckeho práva k
majetku určeného na privatizáciu na Fond národného majetku SR (FNM), vkladom privatizovaného
majetku do základného imania obchodnej spoločnosti zriadenej FNM dochádza k prevodu vlastníckeho
práva k majetku na novozaloženú obchodnú spoločnosť; dňa 29.4.1992 vznikla spoločnosť Trnavské

automobilové závody, a.s. (od 11.4.1995 zmena obchodného mena na TAZ SIPOX, a.s., od 2.6.1997
zmena obchodného mena na TAZ Trnava, a.s.), pričom zakladateľom spoločnosti bol FNM ktorý do
základného imania vložil časť nehnuteľností privatizovaného podniku, keď predmetom vkladu mal byť aj
byt žalovaných; dňa 15.9.2007 došlo k zániku spoločnosti Trnavské automobilové závody a.s. (výmaz
spoločnosti z obchodného registra); dňa 1.2.1996 vznikla spoločnosť TAZ spol. s r.o. (od 21.10.1997

zmena obchodného mena na TAZ SIPOX spol. s r.o.). Zmluvou o predaji časti podniku uzatvorenou
medzi spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s. a spoločnosťou TAZ spol. s r.o. dňa 31.12.1996 došlo k prevodu
nehnuteľností(vrátanebytužalovaných)naspoločnosťouTAZspol.sr.o.-dňa2.4.1998došlokzrušeniu
spoločnosti bez likvidácie jej premenou na akciovú spoločnosť TAZ SIPOX, a.s., pričom všetky práva,
povinnosti a záväzky (i neznáme) zrušenej spoločnosti prešli na jej právneho nástupcu; dňa 14.5.1998

vznikla obchodná spoločnosť TAZ SIPOX, a.s. (od 1.6.1999 zmena obchodného mena na TAZ, a.s.).
Navyše v čase uzatvárania nových zmlúv zo strany Správy mestského majetku bol Okresným súdom
Trnava, sp.zn. 13C/179/99 nariadený predbežným opatrením zákaz nakladania s bytovými domami,
z obsahu ktorého vyplýva aj zákaz akýmkoľvek spôsobom predmetné nehnuteľnosti zaťažovať, t.j. aj
zriaďovať k nim práva tretích osôb - nájomcov; Správa mestského majetku si neoverila oprávnenie JUDr.

X. v Zmluve o výkone správy špecifikovaným spôsobom nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami -
JUDr. X. nebol oprávnený takýmto spôsobom nakladať s konkurznou podstatou (takýto postup nebol
schválený v pláne speňažovania, JUDr. X. nemal uzatvoriť žiadnu nájomnú zmluvu s tretími osobami,
predmetom ktorej by bol byt patriaci do konkurznej podstaty. V konaní sp.zn. 44Cbi/6/2007 bolo
preukázané že nehnuteľnosti (t.j. ani predmetný byt) nepredstavovali majetok ktorý by v privatizačnom

projekte Ing. X. bol určený na privatizáciu - preto rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym
titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva FNM k bytu, a preto FNM nenadobudol vlastnícke právo k
bytu; zároveň neexistoval žiaden iný nadobúdací právny titul v prospech FNM, ktorý by zakladal právne
účinky zákonného prechodu vlastníckeho práva k bytu na FNM. Ak potom majetok nebol zahrnutý v
privatizačnom projekte štátneho podniku a nebol určený a schválený na privatizáciu, potom predmetom

privatizácie nebol tento majetok, a následne tento majetok ani nebol (nemohol byť) predmetom ďalších
prechodovaprevodovvlastníckehopráva(ztohovyplývaneplatnosťprávnychúkonovprepriamyrozpor
s právnou zásadou „nemo plus juris ad alium transferre potest quam ipse habet”). Na záver uviedol že
žalovaní uzatvorili dňa 11.4.2005 nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácii, táto zmluva
však trpí vadami pre ktoré ju nemožno považovať za platnú - domnelý prenajímateľ nikdy nemal právo

nakladať s bytom tak že by ho mohol zaťažovať nájomnými alebo inými právnymi vzťahmi, nakoľko v
čase uzatvárania nájomnej zmluvy (ani v čase pred a po) nebol vlastníkom a ani nemal práva odvodené
od vlastníka; nájomná zmluva je ako právny úkon odporujúci zákonu absolútne neplatná, keďže ju
uzatvoril nevlastník (t.j. osoba ktorá k bytu nemohla platne zriadiť záväzkovo - právny vzťah), nakoľko
na platnosť nájomnej zmluvy sa nedá usudzovať len s poukazom na vtedy existujúci zápis spoločnosti

TAZ, a.s. na príslušnom LV, keďže táto skutočnosť zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku svedčiacu
osobe na LV zapísanej, a ktorej opak bol preukázaný v súdnom konaní sp.zn. 44Cbi/6/2007. Keďže
žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu, žalobca sa domáha vypratania bytu. Žalobca nie je právnym
predchodcom ani právnym nástupcom spoločnosti TAZ, a.s.K návrhu priložil žalobca Zmluvu o nájme bytu uzavretú medzi spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácii
zastúpenú Správou mestského majetku Trnava a žalovanými dňa 11.4.2005, výpis z Obchodného
vestníka, čiastočný výpis z LV č. XXXXX. pre k.ú. K., list / stanovisko Krajskej prokuratúry Trnava

zo dňa 18.8.2009, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 6Odbo/38/2009 zo dňa 18.2.2010, Uznesenie
Okresného súdu Trnava č. 25K/2/2007-823 zo dňa 12.12.2007, Uznesenie Okresného súdu Trnava
č. 25K/2/2007-70 zo dňa 12.9.2007, Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 21CoKR/4/2008-767 zo
dňa 23.9.2008, Rozsudok Okresného súdu Trnava č. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008, Uznesenie
Ústavného súdu SR č. II. ÚS 312/2010-19 zo dňa 1.7.2010.

Okresný súd Trnava vo veci vydal rozkaz na plnenie č. 37C/65/2011-54 zo dňa 29.4.2011, ktorým návrhu
žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.
Žalovanému v 1. rade bol doručený dňa 11.5.2011. Listom došlým súdu dňa 24.5.2011 (t.j. v zákonnej
lehote na podanie odporu proti rozkazu na plnenie) žalovaný v 1. rade podal odôvodnený odpor v
ktorom sa rozsiahlo zaoberal otázkou vlastníctva k bytovému domu v ktorom sa nachádza predmetný

byt, v súvislosti s privatizáciou spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii, a hodnotením doterajších rozhodnutí
súdov v tejto veci. Uviedol že uzatvorenie nájomnej zmluvy týkajúcej sa nájmu majetku patriaceho do
konkurznej podstaty nemožno považovať za speňaženie majetku, ale za dočasné opatrenie ktorého
cieľom je zachovanie hodnoty majetku, nájomný vzťah nebráni jeho speňaženiu predajom doterajšiemu
nájomcovi. Žalovaný v 1. rade pri uzatváraní zmluvy o nájme zo dňa 11.4.2005 konal v dôvere v

pravdivosť skutočností ktoré boli deklarované pri uzatváraní nájomnej zmluvy, najmä informácií Správy
mestského majetku Trnava ktorá konala ako správca bytov na základe poverenia TAZ, a.s. (právnickej
osoby zapísanej v katastri nehnuteľností ako vlastník bytu), a na základe takého oprávnenia uzavrela so
žalovaným i nájomnú zmluvu; žalovaný v 1. rade ako nájomca nemôže byť subjektom, ktorý bude niesť
zodpovednosť a znášať dôsledky právnych vzťahov, ktoré boli deklarované správcom a prenajímateľom,

nejasnosti v právnych vzťahoch medzi žalobcom, resp. spoločnosťou Trnavské automobilové závody,
š.p. a správcom konkurznej podstaty TAZ, a.s. v konkurze nemôžu byť na ujmu práv nájomcu, ktorý
neporušil žiadne svoje povinnosti, v dobrej viere vykonal všetko čo od neho prenajímateľ požadoval pri
uzatvorení nájomnej zmluvy. Poukázal na znenie § 685 a § 686 Občianskeho zákonníka z ktorých je
zrejmé že podmienkou platnosti nájomnej zmluvy nie je písomná forma, ani vyhotovenie zápisnice o

obsahu nájomnej zmluvy; dohodu o nájme je možné uzavrieť aj konkludentne (Rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR lCz 67/75). Zo žalobcom predložených súdnych rozhodnutí vyplýva, že žalobca vedel o tom že
je vlastníkom bytu, avšak od doby vydania rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767
zo dňa 23.9.2008 ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp.zn. 44Cbi/6/2007 zo
dňa 26.3.2008 konal so žalovaným v 1. rade ako s nájomcom bytu, a nikdy do podania žaloby nevykonal

voči žalovanému v 1. rade žiadny úkon ktorým by namietal, že žalovaný v 1. rade užíva byt neoprávnene.
Žalobca najneskôr od roku 2008 komunikoval so žalovaným v 1. rade ako s nájomcom bytu - napr. v
novembri 2008 doručil všetkým nájomcom (vrátane žalovaného v 1. rade) list s oznámením o zriadení
bankových účtov na ktoré majú nájomcovia platiť nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním
bytu. Keďže súdy rozhodli vo veci súpisu majetku TAZ, š.p. tak že bytový dom (ktorého súčasťou je

byt) patrí do majetkovej podstaty úpadcu TAZ, š.p. v konkurze, doručil dňa 10.11.2008 žalovaný v 1.
rade žalobcovi žiadosť o odpredaj bytu do vlastníctva - žalobca listom zo dňa 15.4.2009 žalovanému
v 1. rade ako nájomcovi podal informácie o správe a predaji bytov nájomcom, oznámil uzatvorenie
zmluvy o výkone správy bytového domu, a požiadal ho aby nájomné a platby spojené s užívaním bytu
uhrádzal na účty uvedené v oznámení; žalovaný v 1. rade tieto informácie zobral na vedomie a riadil sa

požiadavkami žalobcu ako vlastníka bytu. Následne spoločnosť TAZ - správa a predaj bytov nájomcom,
s.r.o. oznámila žalovanému v 1. rade že vykoná obhliadku bytu za účelom jeho odpredaja žalovanému
v 1. rade ako nájomcovi. Žalovaný v 1. rade vždy konal v dôvere v pravdivosť zápisov vo verejných
registroch, riadne a včas platil nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom bytu. Žalobca bol povinný
predať byť žalovanému v 1. rade ako nájomcovi (ktorý o predaj bytu požiadal žiadosťou doručenou

žalobcovi dňa 10.11.2008), čo však žalobca aj napriek urgenciám nespravil. Na základe uvedeného je
nepochybné, že ak je neplatná nájomná zmluva z 11.4.2005, najneskôr dňa 15.4.2009 vznikla medzi
žalobcomažalovanýmv1.radekonkludentnenájomnázmluvanadobuneurčitúonájmebytu-akpotom
nedôjde k dohode, možno nájom vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone; nájomná zmluva
však vypovedaná nebola, rovnako nedošlo k dohode o skončení nájmu, a žalobca nie je oprávnený

požadovať vypratanie bytu.
K vyjadreniu priložil žalovaný v 1. rade potvrdenie ÚPSVaR o skutočnosti že k 23.5.2011 je zaradený
do evidencie uchádzačov o zamestnanie, 2x nedatovaný list žalobcu oznamujúci nájomníkom čísla
účtov na ktoré majú platiť nájomné a služby spojené s užívaním bytu, žiadosť žalovaného v 1. radeo odpredaj bytov zo dňa 9.11.2008, list - podanie informácie žalobcu zo dňa 15.4.2009, oznámenie
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.1.2010, zápisnicu z obhliadky bytu žalovaného v 1. rade zo dňa
28.1.2010.

V zmysle § 174b, ods. 4 v spojení s § 174, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa rozkaz na plnenie
zrušil a súd vo veci ďalej konal.
Žalovanej v 2. rade sa rozkaz na plnenie nepodarilo doručiť.

Žalobca sa k odporu vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 7.7.2011 v

ktorom poukázal na rozhodnutia - Rozsudok tunajšieho súdu č. 44Cbi/6/2007- 653 zo dňa 26.3.2008
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 21CoKR/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008, ktoré sú
právoplatné a záväzné, čo vytvára prekážku opätovného rozhodnutia o rovnakom predmete. Uviedol
že žalobca počas skúmania právnych nárokov jednotlivých osôb k bytom rešpektoval pokojný (faktický)
stav a vychádzal z predpokladu, že osoby užívajúce byty sú osobami ktorým svedčí právo byty užívať
na základe platných nájomných zmlúv; z mlčania, resp. nečinnosti žalobcu však nemožno usudzovať na

konkludentnýprejavvôležalobcuuzatvoriťsožalovanýminájomnúzmluvu.Žalobcaakosprávcaúpadcu
spravoval390bytov,alepriustanovenídofunkciesprávcunedisponovalžiadnymidokladmivzťahujúcimi
sa k predmetným bytom. Jedinú vôľu ktorú žalobca prezentoval bola jeho vôľa nehnuteľnosti speňažiť.
Plnenia ktoré žalovaní plnili v súvislosti s užívaním bytu žalobca považuje za plnenie bezdôvodného
obohatenia spočívajúceho v užívaní cudzej veci (bytu) bez právneho dôvodu. Je teda zrejmé, že na

strane žalobcu nebola daná vôľa (§ 37, ods. 1 Občianskeho zákonníka) uzavrieť nájomné zmluvy -
keďže neexistuje vôľa žalobcu ako prenajímateľa, nemožno takýto domnelý právny úkon považovať za
slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný (§ 37, ods. 1 Občianskeho zákonníka), a preto nemohlo dôjsť k
uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalobca vôbec neuvažoval o možnosti byty prenajímať, nakoľko by porušil
svoju povinnosť správcu úpadcu konať s odbornou starostlivosťou (keďže uzatváraním nájomných

vzťahov na dobu neurčitú by zaťažoval konkurznú podstatu a poškodzoval záujmy konkurzných
veriteľov); žalobca neuvažoval o uzatváraní nájomných zmlúv z dôvodu, že na takýto postup nemal
veriteľským výborom udelený záväzný pokyn (len na základe udeleného záväzného pokynu veriteľským
výborom by bol žalobca ako správca oprávnený uzatvárať nájomné zmluvy). Uviedol ďalej že JUDr. L.
ako správca konkurznej podstaty bol povinný speňažiť konkurznú podstatu len v súlade so schváleným

plánom speňaženia, v ktorom však mu nebolo udelené oprávnenie zaťažovať konkurznú podstatu
novými nájomnými vzťahmi, naviac JUDr. L. uzatváral nájomné zmluvy bez ponukového konania, za
regulované nájomné, s osobami ktoré nebol zamestnancami TAZ, a.s. v likvidácii - takíto nájomcovia
tak získali možnosť užívať byty za zlomkové nájomné (oproti bežnému / trhovému nájomnému) a mali
získať možnosť nadobudnúť byt za zlomkovú (zostatkovú) cenu. Nájomná zmluva uzavretá žalovanými

je neplatná tiež preto, že Správa mestského majetku pri jej uzatváraní vystupovala ako splnomocnenec
(na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej dňa 1.7.2000 medzi JUDr. L. a Správou mestského
majetku), podľa jej čl. 2, ods. 2, bod 2.2 však nové nájomné zmluvy na základe pridelenia bytu,
prechodu nájmu bytu, spoločného nájmu bytu a výmeny bytov je správca oprávnený uzatvárať iba
po predchádzajúcom písomnom súhlase vlastníka - žiadne písomné súhlasy JUDr. L. k uzatvoreniu

nájomných zmlúv sa však v dokumentácii nenachádzajú; nájomná zmluva je tiež neurčitá v subjekte
nájomcu, predmet nájmu nie je špecifikovaný dostatočným spôsobom. V ďalšom sa venuje sporom o
zápisy vlastníckeho práva k bytovému domu medzi JUDr. L. a navrhovateľom, sporom o vylúčenie vecí
z jednotlivých majetkových podstát, predbežnému opatreniu o zákaze prenajímať byt, zápisu majetku
tvoriaceho konkurznú podstatu a jeho speňažovaniu. Na záver uviedol že TAZ, a.s. v likvidácii nikdy

nebola vlastníkom bytu, preto na správcu konkurznej podstaty tejto spoločnosti nikdy neprešlo právo
nakladaťsbytom,spoločnostiTAZ,a.s.vlikvidáciibolopredbežnýmopatrenímzakázanéprenajímaťbyt,
správca konkurznej podstaty spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii nebol oprávnený podľa plánu speňaženia
byt prenajímať a uzatvárať nájomné zmluvy na dobu neurčitú, Správa mestského majetku K. nebola
splnomocnená uzatvárať nové nájomné zmluvy, nájomná zmluva je neurčitá (subjekt, predmet, obsah).

Uznesením č. 37C/65/2011-109 zo dňa 22.8.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu č.
11Co/289/2011-118 zo dňa 30.5.2012 súd nepriznal žalovanému v 1. rade oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov.

Žalovaný v 1. rade sa vo veci vyjadril ďalším podaním došlým súdu dňa 6.9.2012 v ktorom uviedol
že neexistuje doklad preukazujúci upozornenie žalobcu o neoprávnenom užívaní predmetného bytu
žalovanými, žalobca od októbra 2008 nekomunikoval so žalovaným v 1. rade vo veci neoprávneného
užívania bytu. Poplatky týkajúce sa bytu (nájomné a plnenia za služby spojené s užívaním bytu),pravidelne v stanovenej výške platí žalovaný v 1. rade na účty zriadené žalobcom od októbra 2008,
pričom žiadne platby neboli vrátené.

Žalovaná v 2. rade sa vo veci vyjadrila podaním došlým súdu dňa 21.11.2012 (opätovne podaním došlým
súdu dňa 29.1.2013) v ktorom uviedla že spor sa jej netýka, nakoľko so žalovaným v 1. rade sa dňa
12.6.2007 rozviedli, a žalovaná v 2. rade od toho dátumu v byte na K. nebýva, nepodieľa sa na platbách
nájomného a služieb spojených s užívaním bytu, poplatkov a pod. So žalovaným v 1. rade (ako bývalým
manželom) sa dohodli že predmetný byt bude užívať výlučne žalovaný v 1. rade, čím spoločný nájom

zrušili.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej Zmluvu o výkone správy uzavretú dňa 1.7.2000 medzi
spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácii a Správou mestského majetku Trnava, plán speňažovania konkurznej
podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, text z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 48/97,
Uznesenie tunajšieho súdu č. 13C 279/99-65 zo dňa 14.12.1999.

Na pojednávaní konanom dňa 30.1.2013 právny zástupca žalobcu uviedol že žalovaní uzavreli dňa
11.4.2005 so spoločnosťou TAZ, a. s. v likvidácii (zastúpenou spoločnosťou SMM Trnava) nájomnú
zmluvukpredmetnémubytu,ktorávšaktrpítakýmivadami,žejutrebapovažovaťzaabsolútneneplatnú.
Ako dôvody neplatnosti uviedol že prenajímateľ nebol aktívne legitimovaný na uzavretie zmluvy nakoľko

nebolvlastníkompredmetnejnehnuteľnosti,aSMMTrnavanemalasúhlasvlastníkanauzavretiezmluvy.
Správca konkurznej podstaty JUDr. X. nájomnú zmluvu uzavrel v rozpore s plánom speňažovania, podľa
ktorého nebol oprávnený uzatvárať nájomné zmluvy (bol oprávnený majetkovú podstatu predávať),
naviac rozhodnutie tunajšieho súdu mu zakazovalo akýmkoľvek spôsobom nakladať s majetkom. V
danom prípade nemohlo prísť k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentne, nakoľko na strane žalobcu

chýba prejav vôle na uzavretie zmluvy, chýba dohoda o jej základných náležitostiach. Poukázal na to
že žalobca nemenil (odkedy je evidovaný ako vlastník bytu) výšku platieb v súvislosti s užívaním bytu.
Ani žalobca nemá oprávnenie a pokyn na uzavretie nájomnej zmluvy (ako to predpokladá § 86, ods.
3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Na záver poukázal na judikát podľa ktorého pre nedostatok
formálnych predpokladov vzniku nájmu nájomná zmluva nemôže vzniknúť konkludentne.

Na pojednávaní konanom dňa 30.1.2013 právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade uviedla že žalovaní
nájomnú zmluvu uzavreli v dobrej viere v to, že vlastníkom, resp. oprávnenou osobou na uzavretie
nájomnej zmluvy bola spoločnosť TAZ, a. s. v likvidácii, ktorá v tom čase bola zapísaná vo všetkých
evidenciáchakovlastník.Následnepourčenízmenyvlastníka(ktorýmsastalžalobca),tentožalovaného
v 1. rade kontaktoval a prejavil vôľu akceptovať nájomný vzťah, napr. za celé obdobie prijímal nájomné a

platby spojené s užívaním bytu od žalovaného v 1. rade, v roku 2008 prijal žiadosť žalovaného v 1. rade
o odkúpenie bytu, následne mu poskytol v tejto veci informáciu (listom zo dňa 15.4.2009 potvrdil prijatie
žiadosti o odkúpenie bytu); následne až do podania návrhu žalobca žalovaného v 1. rade nekontaktoval.
Žalovaný v 1. rade užíva byt od začiatku trvania nájomnej zmluvy v dobrej viere, užíva ho na základe
existujúceho stavu, riadne a včas uhrádza nájomné a plní si všetky povinnosti ktoré sú s nájmom bytu

spojené - nemôže byť preto na škodu žalovaného v 1. rade, že štátne orgány a správcovia konkurzných
podstát vo veci riadne nekonali a nepostupovali.
Na pojednávaní konanom dňa 30.1.2013 žalovaný v 1. rade uviedol že žalobca ho kontaktoval v januári
2010, keď bola vykonaná jeho pracovníkmi ohliadka bytu za účelom prípravy na odpredaj.
Na otázku sudcu žalovaný v 1. rade uviedol že po uzavretí nájomnej zmluvy platil nájomné najskôr

v hotovosti v pokladni SMM Trnava; v novembri 2008 mu bola doručená výzva od žalobcu v ktorej
boli uvedené dve čísla účtov (na platbu nájomného a služieb spojených s užívaním bytu) - uvedenej
informácii plne dôveroval, preto začal platiť žalobcovi, tak ako aj väčšina ľudí z domu. Následne prišli
od žalobcu ďalšie oznámenia o zmene účtov, na ktoré mali platiť platby. Od roku 2008 doposiaľ, tzn. aj
po podaní žaloby, žalobca nikdy nevrátil žalovanému v 1. rade žiadnu platbu, okrem návrhu ho žalobca

nikdy nevyzval k vyprataniu bytu, nikdy mu neoznámil že nájomný vzťah by bol neplatný.
Na otázky právneho zástupcu žalobcu žalovaný v 1. rade uviedol že on pre spoločnosť TAZ, š.p., ani pre
žiadnu jej nástupnícku spoločnosť nepracoval, byt nadobudol na základe jeho odstúpenia príbuzným
(pánom F. - ten v byte ešte istý čas býval aj po uzavretí nájomnej zmluvy, neskôr sa odťahoval). Žiadosť
o odpredaj bytu podával pôvodne pán F., následne aj žalovaný v 1. rade, a to pánovi X. aj žalobcovi;

žiadosť bola podaná po dohovore všetkých nájomcov bytového domu. Žalovaný v 1. rade so žalobcom
ohľadne nájmu žiadnu zmluvu neuzavrel. Momentálne platí žalovaný v 1. rade nájomné vo výške 53,00
€,uvedenénájomnéneboložalobcommenené(bolourčenévčasekeďzavlastníkabytubolpovažovaný
pán X.j), úhrady za služby platí 50,00 €, tieto platby boli menené.Žalovaná v 2. rade sa na pojednávanie konané dňa 30.1.2013 nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila
z dôvodu vzdialenosti od jej bydliska; o odročenie pojednávania nepožiadala.
Súd v zmysle ustanovenia § 101, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže sa riadne predvolaný

účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal o odročenie, konal v neprítomnosti tohto účastníka;
prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného v 1. rade a jeho právnej
zástupkyne, oboznámením sa s vyjadreniami účastníkov konania, s listinnými dôkazmi uvedenými

vyššie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a
právny stav:
Dňa 11.4.2005 uzavreli žalovaní so spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácii (zastúpenej pri uzatváraní
nájomnej zmluvy Správou mestského majetku K.) Zmluvu o nájme bytu, na byt č. XX, bytového domu
na ulici K.Manželstvo žalovaných bolo dňa 12.6.2007 rozvedené, žalovaná v 2. rade od toho dátumu v
predmetnom byte nebýva, nepodieľa sa na platbách nájomného a služieb spojených s užívaním bytu;

so žalovaným v 1. rade sa dohodli že byt bude užívať výlučne žalovaný v 1. rade.
Po viacerých súdnych sporoch medzi žalobcom a JUDr. L., správcom konkurznej podstaty úpadcu
TAZ, a.s. v likvidácii bolo vlastnícke právo k bytu ustálené a určené (a následne zapísané v katastri
nehnuteľností) žalobcovi, a to dňom 20.11.2008.
Dňa 29.9.2010 (posledný prevod) bola uzatvorená Dohoda o spätnom prevode nehnuteľností medzi

žalobcom a spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o. (zmluva právoplatná dňa
22.10.2010), t.j. byt bol prevedený na spoločnosť Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
likvidácii, ktorého správcom konkurznej podstaty je žalobca.
Žalovaní (resp. žalovaný v 1. rade) platil/i nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom vždy riadne
a včas, a to najskôr v prospech JUDr. L. (na účet spoločnosti SMM Trnava), neskôr na účet žalobcu;

uvedený účet a zmenu platieb oznámil žalovanému v 1. rade žalobca.
Žalobca prijaté platby od žalovaného v 1. rade nevrátil, do podania žaloby jeho nájomné právo
nespochybnil.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126, ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 703, ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich
stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa § 707, ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými
nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.
Podľa § 708 Občianskeho zákonníka ustanovenia § 706, ods. 1 a 2 a § 707, ods. 1 platia aj v prípade,

ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 685, ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ

prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu
užívania,výškunájomnéhoavýškuúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytualebospôsobichvýpočtu.

Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela
písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35, ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť.Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

Podľa § 120, ods. 1, prvá veta Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 153, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa R 30/1974: Ak jeden z manželov trvale opustil spoločnú domácnosť, potom sa subjektom všetkých
práv a povinností súvisiacich s užívaním bytu, ku ktorému vzniklo právo spoločného užívania bytu
manželmi, stáva zo zákona druhý z manželov, aj keď o tom neuzavrel dohodu s organizáciou, a ani jej
o tom nezaslal písomné oznámenie.

Podľa R 14/1978 (s. 163): V prípade trvalého opustenia spoločnej domácnosti jedným z manželov
zanikne priamo zo zákona právo spoločného užívania bytu manželmi. Oprávneným užívateľom bytu
zostáva len druhý manžel a len ten je pasívne legitimovaný v sporoch o zrušenie práva užívať byt a v
sporoch o úhradu za užívanie bytu a za služby s tým spojené. Táto zmena v užívacom právnom vzťahu
nastáva zo zákona a nie je podľa platnej právnej úpravy viazaná na oznamovaciu povinnosť na strane

užívateľov.

Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, treba ním rozumieť právo ovládať vec - najmä
ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci
kohokoľvek k tej istej veci. Oprávnenie vec držať (ius possidendi) je východiskom pre uplatnenie aj

ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva, oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu spotrebu
predmetu vlastníctva. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu
ochranu, pričom ju možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci
(actio reivindicatio) a zapieracou žalobou (actio negatoria); obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia
obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane

oprávnenia nakladať s ňou. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez
právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia
patrí vlastníkovi a vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany, pasívna legitimácia
prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.
Spoločný nájom bytu manželmi môže vzniknúť len medzi manželmi, ak spolu trvale žijú - vzniká zo

zákona (aj keby nájomná zmluva bola uzavretá len jedným z manželov). Trvalé opustenie domácnosti
musí byť prejavom vôle, z ktorého nepochybne vyplýva že nájomca nechce byt ďalej užívať.
Nájomná zmluva sa uzaviera medzi prenajímateľom (t.j. osobou ktorá vec prenajíma, odovzdáva do
nájmu), a nájomcom (t.j. osobou ktorá vec najíma), podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho
nájomného pomeru spočíva v tom že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania

za odplatu, predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec ktorá môže byť predmetom právneho vzťahu.
Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu - možno ju teda uzavrieť v hocijakej
forme.
Nájombytuvznikánájomnouzmluvouuzavretoumedziprenajímateľomanájomcom,nájomnouzmluvou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez

uvedenia doby užívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a stavu bytu, opis
príslušenstva a stavu bytu je však formulovaný iba ako prirodzená obsahová zložka zmluvy čo teda
neznamená, že ak táto zložka zmluvy chýba, je neplatná.
Ťažiskom pre posúdenie či ide o právny úkon, je prejav vôle, keď musí existovať jednota vôle a jej
prejavu, tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Existencia vôle sa musí

skúmať vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle;
zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho
manifestovania, musí ale byť poznateľná inými osobami a nezáleží na tom, akými prostriedkami sa táto
poznateľnosť dosiahne.
Právnyúkonmožnourobiťkonaním(komisívnyprávnyúkon)aleboopomenutím(omisívnyprávnyúkon),

pričom právne úkony ktoré sa uskutočňujú konaním, sa delia na výslovné právne úkony a konkludentné
právne úkony. Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré sa uskutočnili inak
než výslovným spôsobom; nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho je vyjadrená takým
spôsobom, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je jeho obsah. Obsahkonkludentného právneho úkonu treba vykladať tiež s ohľadom na dobromyseľnosť adresáta právneho
úkonu, ktorého ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob vyjadrenia právneho úkonu.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.
Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade bolo potrebné návrh zamietnuť (odhliadnuc od uvedeného nižšie) z
dôvodu, že žalovaná v 2. rade vo veci nebola pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko nájomný
vzťah vo vzťahu k nej zanikol už dňom 12.6.2007 (t.j. ešte predtým ako bolo žalobcovi vôbec prisúdené
vlastníckeprávokbytu),atozdôvoduopusteniadomácnosti-bytu,ktorýboldovtedyvspoločnomnájme

žalovaných ako manželov. Jediným nájomcom predmetného bytu sa tak stal po 12.6.2007 žalovaný v 1.
rade, pričom iba a výlučne on sa stal subjektom všetkých práv a povinností súvisiacich s užívaním bytu.
Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade je potrebné uviesť, že ako to vyplýva z ustanovení § 658, ods. 1 a
§ 686, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ale Občiansky
zákonník platnosť nájomnej zmluvy neviaže na určitú formu, z čoho potom vyplýva že písomná forma
nájomnej zmluvy nie je pre jej platnosť nevyhnutná (hoci je vhodná). V tejto súvislosti je tiež treba

uviesť že ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica, ktorá je
ale iba dokladom o tom že sa nájomná zmluva uzavrela - nie je teda podmienkou vzniku nájomnej
zmluvy; ak sa takáto zápisnica nespíše, zákon s tým nespája žiadne sankcie. Súd potom dospel k
záveru že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú
konkludentne, keď v konaní bolo nepochybne preukázané že žalobca od novembra 2008 prijímal (a

prijíma až doposiaľ) od žalovaného v 1. rade platby za užívanie predmetného bytu (nájomné a úhrady
za služby spojené s užívaním bytu), čím dal podľa názoru súdu jednoznačne najavo, že rešpektuje
užívacie právo žalovaného v 1. rade k bytu - za celé toto obdobie žiadnu platbu prijatú od žalovaného
v 1. rade nevrátil, nevykonal (okrem tejto žaloby) žiaden právny krok ktorým by nájomný / užívací vzťah
žalovaného v 1. rade k predmetnému bytu spochybnil napriek tomu, že skutočnosť že vlastnícke právo

spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii (s ktorou mali žalovaní uzavretú nájomnú zmluvu) bolo spochybnené
(a následne vyvrátené) bola žalobcovi známa minimálne od právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu
vo veci vedenej pod sp.zn. 44Cbi/6/2007, t.j. od 20.11.2008. Po citovanom rozhodnutí žalobca dokonca
oznámil nájomcom (aj žalovanému v 1. rade) že nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním
bytu majú poukazovať na jeho účet (následne na istú dobu aj na účet spoločnosti TAZ - správa a

predaj bytov nájomcom, s.r.o., ktorú založil žalobca) - z takéhoto konania žalobcu nepochybne vyplýva
že vystupoval ako vlastník a prenajímateľ, ktorý akceptuje žalovaného v 1. rade ako oprávneného
užívateľa bytu. Súd sa teda nestotožnil s tvrdením žalobcu že žalovaný v 1. rade užíva predmetný
byt bez právneho dôvodu, keď v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia má súd za to, že i keď
nie je právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa bytu (s ktorým mali žalovaní uzavretú nájomnú

zmluvu), medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému
bytu konkludentne, a to najneskôr dňom kedy žalobca začal prijímať od žalovaného v 1. rade platby
nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu, bez toho, aby mu ich ako neoprávnené plnenia
(z titulu tvrdenej neplatnosti, resp. neexistencie nájomného vzťahu) vrátil. S poukazom na uvedené (t.j.
vznik nájomného vzťahu konkludentne) sa potom súd ani nezaoberal žalobcom tvrdenými nedostatkami

pôvodnej nájomnej zmluvy uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii
JUDr. L. a žalovanými. Súd naviac poukazuje na skutočnosť že v čase uzavretia nájomnej zmluvy (na
základe ktorej bez prerušenia pokračuje užívanie bytu žalovanými, resp. neskôr iba žalovaným v 1. rade)
bol ako vlastník bytu vedený správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii JUDr. L.j, s ktorým
(prostredníctvomsplnomocnenejorganizácieSprávamestskéhomajetkuTrnava)žalovanívdobrejviere

vo vlastníctvo a v oprávnenosť konania JUDr. L. nájomnú zmluvu uzavreli (na predpísanom tlačive,
po súhlasnom vyjadrení JUDr. L. a riaditeľa Správy mestského majetku Trnava), následne byt užívali,
platili nájomné a úhrady za užívanie bytu - preto by rozhodnutie súdu ktorým by návrhu vyhovel bolo
podľa názoru súdu tiež rozporné s dobrými mravmi, nechránilo by dobromyseľného užívateľa, adresáta
právneho úkonu.

Vzhľadom na uvedené súd návrh aj voči žalovanému v 1. rade zamietol.
Súd rozhodol o náhrade trov konania žalovaného v 1. rade v zmysle ustanovenia § 142, ods. 1, §
149, ods. 1 v spojení s § 151, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že mu náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko zo spisu žiadne jeho trovy nevyplývali, a jeho právna zástupkyňa trovy
konania nevyčíslila do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku tak, ako sa k tomu zaviazala, a ako

jej to ukladá zákon (v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).Vzhľadom k tomu, že žalovanej v 2. rade plne úspešnej v spore nevznikli trovy, resp. o náhradu trov
nepožiadala (§ 151, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania
jej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.