Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 30, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712205685
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1712205685.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci navrhovateľa

Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava 825 13, IČO: 35 763 469 zastúpenému
proti odporcovi Beauty Secrets, s.r.o., so sídlom Cintorínska 51/54, 900 84 Báhoň, IČO : 36 732 338 o
zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu a iné vo výške 1028,01 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 364,13 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 364,13 eura od 06.02.2010 do zaplatenia a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd návrh v časti zaplatenia peňažnej sumy 663,88 eura s príslušenstvom zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 26.03.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.03.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd

deklaroval povinnosť odporcu zaplatiť mu peňažnú sumu vo výške 1028,01 eura spolu s náhradou
trov súdneho konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca uzavrel s navrhovateľom dňa 08.09.2008
zmluvu o pripojení s dodatkom ako aj zmluvu o kúpe iPhone 3G zariadenia za zníženú kúpnu cenu.
Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli všeobecné podmienky. Využívaním služieb verejnej
mobilnej rádiotelefónnej siete odporcovi vznikla celková pohľadávka v sume 1028,01 eura ako za
poskytovanie odporcovi služby verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a dátové služby. uvedenú sumu
navrhovateľ fakturoval faktúrami č. XXXXXXXXXX na sumu 132,49 eura, č. XXXXXXXXXX na sumu

147,24 eura, č. XXXXXXXXXX na sumu 84,40 eura a č. XXXXXXXXXX na sumu 663,88 eura. Odporca
nezaplatil ani na písomnú výzvu - Pokus o zmier, navrhovateľ preto odstúpil od Zmluvy o pripojení.

Odporcovi boli písomnosti doručované na adresu jeho sídla zapísanú v obchodnom registri a keďže
súdu nie je známa žiadna iná adresa odporcu, považujú sa písomnosti za doručené po troch dňoch od
vrátenia nedoručenej zásielky súdu v súlade s § 48 ods. 2 O.s.p..

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to zmluva o pripojení zo dňa
08.09.2008, dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 08.09.2008, zmluva kúpe iPhone 3G zariadenia zo
dňa 08.09.2008, faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX Q. XXXXXXXXXX,

36Cb/84/2012Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb
spoločnosti T-Mobile, a.s., list navrhovateľa odporcovi zo dňa 30.04.2009 všetko v kópiách a po takto
vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :

Medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. ako právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
došlo k uzatvoreniu zmluvy o pripojení zo dňa 08.09.2008, ktorou sa právny predchodca navrhovateľa
zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby verejnej rádiotelefónnej siete GSM a na
základe ktorej došlo k aktivácii SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a súčasne bolo priradené
účastnícke číslo XXXXXXXXX s programom služieb Podnikateľ 600 s aktivovanými službami povolenia

medzinárodných hovorov, jazyk účtu, CLIP, nezverejnenie v zozname účastníkov, MMS, zmeškané
hovory, roaming, podrobný výpis, dátové služby. Na základe dodatku k zmluve o pripojení zo dňa
08.09.2008 bol odporcovi poskytnutý mobilný telefón iPhone 16 GB za kúpnu cenu 490,-Sk. Odporca
sa zaviazal používať tento telefón po dobu najmenej 24 mesiacov a riadne platiť faktúry za hovorné a
pre prípad porušenia zmluvných povinností sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 663,88 eura (pôvodne
20000,-Sk). Odporca bol vyzvaný faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX Q. XXXXXXXXXX

vystavenýminavrhovateľom,abyzaobdobieod15.12.2008do14.03.2009uhradilodplatuzaposkytnuté
služby ako aj zmluvnú pokutu podľa zúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX za obdobie od 15.12.2009
do 14.01.2010. Z listu navrhovateľa odporcovi zo dňa 30.04.2009 má súd za preukázané vyhotovenie
listiny, ktorou navrhovateľ žiadal od odporcu zaplatenie sumy 364,13 eura za faktúry č. XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX Q. XXXXXXXXXX s tým, že oznamoval odporcovi vznik nároku na zaplatenie zmluvnej

pokuty vo výške 663,88 eura v dôsledku porušenia povinnosti stanovených príslušným dodatkom k
zmluve o pripojení.

Podľaust.§43ods.1zák.č.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a

tarifa.

Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je

povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. § 43 ods.1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 43 ods. 5 písm b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže
odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni
splatnosti.

Podľa ust. § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu, ktorou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi pripojiť jeho koncové
telekomunikačné zariadenie na verejnú telekomunikačnú sieť a poskytovať alebo sprístupniť s tým
súvisiacu verejnú telekomunikačnú službu a odporca sa zaviazal platiť cenu za zriadenie a používanie
pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť a za poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby. Súd

túto zmluvu posúdil ako zmluvu o pripojení podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách. Právne vzťahy účastníkov konania podľa zmluvy o pripojení zo dňa 08.09.2008 sú
upravené zákonom z.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Právne vzťahy účastníkov
konania podľa zmluvy o pripojení zo dňa 08.09.2008 sú

36Cb/84/2012upravené zmluvou o pripojení zo dňa 08.09.2008, zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, všeobecnými podmienkami, Obchodným zákonníkom a v zmysle § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka aj Občianskym zákonníkom.

Z vykonaného dokazovania a to zo zmlúv o pripojení zo dňa 08.09.2008 má súd za preukázané,
že touto zmluvou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby, pričom súčasťou zmlúv sú všeobecné
podmienky a tarifa. Nebolo sporné poskytnutie služieb spočívajúcich v prenose signálov v sieťach
vrátanetelekomunikačnýchslužiebaanivýškacenyzaposkytnutéslužby,keďzvyjadrenianavrhovateľa

vyplýva, že táto bola účtovaná podľa platnej tarify, pričom odporca netvrdil a teda ani nepreukázal
zaplatenie odplaty za služby vo výške 364,13 eura. Účastníci sa dohodli na splatnosti ceny za
poskytnuté služby v súlade s § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom nebolo tvrdené a teda ani
preukázané, že odporca odplatu za služby navrhovateľovi zaplatil. Nebolo medzi účastníkmi konania
sporné, že navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie tak ako je uvedené vo faktúrach č. XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX Q. XXXXXXXXXX, preto navrhovateľ oprávnene žiada od odporcu zaplatenie odplaty za

poskytnuté služby v dňoch od 15.12.2008 do 14.03.2009, ktorý bol toto plnenie povinný poskytnúť. Súd
preto priznal navrhovateľovi voči odporcovi právo na zaplatenie odplaty za poskytnuté služby.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca sa riadnym neuhradením
peňažných záväzkov uvedených vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX Q. XXXXXXXXXX
dostal do omeškania, so zaplatením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po dňoch splatnosti

ceny za služby ako boli uvedené vo faktúrach (§ 365 Obchodného zákonníka) a súd preto priznal
navrhovateľovi úroky z omeškania počítané z jednotlivých cien za služby v zákonnej výške podľa §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pre výšku úrokov z omeškania je rozhodné, že nebola tvrdená a
ani preukázaná dohoda o výške úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať
úroky z omeškania vo výške stanovenej osobitným predpisom, ktorým je vl. nar. 87/1995 Z.z. ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z.
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom táto bola ku dňu 05.02.2009 až 05.04.2009 vo výške
2 % ročne a 1,5 % ročne takže úrok z omeškania je po pripočítaní 8 percentuálnych bodov vo výške
10 % ročne a 9,5 % ročne, súd preto priznal úrok z omeškania v žalovanej výške, keď j ev zmysle §
153 ods. 2 O.s.p. viazaný návrhom.

Súčasťou dodatku bola aj dohoda o zmluvnej pokute podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka

v spojení s § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Túto dohodu má súd za platnú v časti (§ 41
Občianskeho zákonníka) a to v rozsahu presne uvedených povinností, s ktorých porušením je spojený
vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty a to povinností uvedených v bode 1 písm. b/ alebo v
bode 2 alebo bode 3. Tieto povinnosti sú samostatné, navzájom nepodmienené povinnosti, nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty vznikne navrhovateľovi samostatne pri porušení každej z povinnosti, nárok

na dohodnutú zmluvnú pokutu môže vzniknúť aj kumulatívne. Aby teda bolo zrejmé, za porušenie ktorej
zmluvnej povinnosti sa navrhovateľ domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, musí vo výzve presne uviesť
o ktoré porušenie ide, keďže zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve. Samotná výzva
navrhovateľa obsiahnutá vo faktúrach ako aj v liste zo dňa 30.04.2009 bola neurčitá, keď navrhovateľ
neuviedol,ktorékonkrétneporušeniezmluvnejpovinnostiodporcujesankcionovanéapretoakoneurčitý

právny úkon (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nemá za následok splatnosť zmluvnej pokuty, ktorej
zaplatenia sa navrhovateľ domáha.

36Cb/84/2012

V tejto časti teda bola žaloba predčasne podaná, keď ani prostredníctvom súdu nebola odporcovi žiadna
písomnosť doručená s hmotnoprávnymi účinkami. Súd preto žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty

vrátane úroku z omeškania z tejto zamietol.Pokiaľ ide o vedľajšie účastníctvo subjektu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so
sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42264154, toto sa nestalo vedľajším účastníkom v súdnom
konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. XXCb/XX/XXXX. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší

účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na
jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebonieje.Podľa§93ods.2O.s.p.akovedľajšíúčastníksamôžepoprinavrhovateľovialeboodporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Medzi tieto subjekty práva patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana

práv spotrebiteľa (§ 2 písm. a/ z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „z.č. 250/2007“).
Do konania takéto právnické osoby vstúpia buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh (§ 93 ods. 2 O.s.p.).

Začatím konania vznikajú procesné vzťahy medzi účastníkmi konania a súdom navzájom, tieto sa

menia výlučne na základe právnych skutočností s ktorými zákon spája právne následky (V. STEINER,
Občianske právo procesné v teórií a praxi, Obzor Bratislava 1980, str. 55, 56). Úkony tretích osôb, s
ktorými zákon výslovne nespája právne následky, nie sú spôsobilé vyvolať právne následky konajúcou
osobou zamýšľané.

Z ust. § 93 ods. 2 O.s.p. možno vyvodiť, že zákon spája vznik práv a povinností subjektu ako vedľajšieho

účastníka s jeho adresným úkonom, pričom neviaže ich vznik na samostatné súdne rozhodnutie. Úkon
ktorým vstupuje do konania musí byť adresovaný konajúcemu súdu a to ku konkrétnemu individuálne
určenému konaniu, aby bolo zrejmé, s ktorými subjektmi mu vznikajú práva a povinnosti, v ktorom konaní
má vôľu podporovať jedného z účastníkov konania. Nie je tiež vylúčené, aby jedným úkonom vstúpil
do viacerých konaní, pričom však tieto musia byť druhovo tak určené, že bude jednoznačné ktorých

konaní sa tento úkon týka. Súčasne musí vedľajší účastník, ktorým je právnická osoba, preukázať, že
jej predmet činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Alternatívne ak
subjekt ako oznámi, že má právny záujem na výsledku konania a v čom tento spočíva a ďalej oznámi
svoj vstup do konania ako vedľajší účastník (§ 93 ods. 1 O.s.p.) rovnako s týmto úkonom je spojený
vstup takéhoto subjektu do konania ako vedľajšieho účastníka. Bez takéhoto úkonu, s ktorým zákon

spája vznik procesných vzťahov (§ 93 ods. 4 O.s.p.), procesné vzťahy nevzniknú.

JUDr. Jozef Kemp (nie Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ) vykonal úkon spočívajúci
v tom, že požiadal tunajší súd zaregistrovanie stanov do Správneho denníka súdu, o zaregistrovanie
plnomocenstva Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ do Správneho denníka a o
zaslanie zoznamu živých, t.j. právoplatne neukončených vecí resp. prebiehajúcich súdnych konaní v

elektronickej podobe na e-mailovú adresu, kde ako navrhovateľ/žalobca vystupujú v spotrebiteľských
sporoch (t.j. v súdnych konaniach zo záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv) okrem vecí zapísaných
do súdneho registra Er taxatívne uvedené obchodné spoločnosti. Žiadosť odôvodňuje ust. § 64
vyhlášky MS SR č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy. Prílohou tiež
bolo splnomocnenie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ JUDr. Jozefovi Kempovi

na právne zastupovanie splnomocniteľa vo všetkých súdnych konaniach prebiehajúcich na súdoch
Slovenskej republiky vo veci spotrebiteľských žalôb, do ktorých splnomocniteľ vstúpi ako vedľajší
účastník konania na strane odporcu. Písomné podanie JUDr. Jozefa Kempa bolo zapísané pod Spr.
XXXX/XXXX.

36Cb/84/2012

Následne podaním zo dňa 15.01.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.01.2013 adresovaným do
konania vedeného pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX vo veci navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., c/a. Beauty
Secrets, s.r.o. o zaplatenie 1028,01 eura JUDr. Jozef Kemp ako zástupca Občianskeho združenia
slovenských spotrebiteľov AZ oznámil vstup Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ
do tohto konania, požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania s príslušnými prílohami prípadne

vyjadrenia účastníkov konania, zároveň si uplatnil náhradu trov súdneho konania. Zároveň oznámil, žeak je konanie už skončené, netrvá na oznamovaní predmetnej skutočnosti, má za postačujúce ak bude
oznámené skončenie predmetného konania prostredníctvom elektronickej pošty.

V tejto súvislosti má súd za potrebné uviesť, že bolo možné prehodnotiť závery uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 22. februára 2002, sp. zn. X R. XXX/XX zverejneného pod č. R 43/2003
a to najmä s prihliadnutím na zmenu právnej úpravy, keď uvedené rozhodnutie vychádzalo okrem
Občianskeho súdneho poriadku aj z vyhlášky MS SR č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre
okresné a krajské súdy. Vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské
súdy stratila dňom 01.01.2006 účinnosť a bola nahradená vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Nie je preto
v rozpore s princípom právnej istoty a teda materiálnym právnym štátom nerešpektovanie rozhodnutia
R 43/2003, ktoré nie je síce právne (de iure) záväzné, fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu
a teda i keď judikatúra Najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu má (NS SR
X R. XX/XXXX).

Rozhodnutie R 43/2003 dôvodilo, že „Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb. v znení

neskorších predpisov) ani Spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy (vyhláška Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) nevylučujú možnosť
založiť tzv. všeobecné plnomocenstvo, oprávňujúce zástupcu zastupovať zastúpeného v každom
súdnom konaní, do spisov súdnej správy a v konkrétnej veci sa naň iba odvolať, pretože súd má
vždy možnosť do spisu súdnej správy nahliadnuť. Súd však nie je povinný zisťovať, či všeobecné

plnomocenstvo bolo udelené a založené v spise súdnej správy; na existenciu plnomocenstva musí
účastník alebo ním zvolený zástupca upozorniť súd.“

Podľa § 244 ods. 1 veta prvá vyhl. č. 543/2005 Z.z. v správnom registri sa evidujú všetky písomnosti,
ktoré sa týkajú agendy správy súdu došlé na súd, ako aj zasielané súdom. Pre vybavovanie agendy
správy súdu sa vedú a používajú evidenčné pomôcky a to správny register podľa vzoru č. 22

uvedeného v prílohe č. 4 (§ 243 ods. 1 písm. a/ Spravovacieho poriadku) ako aj zoznam hesiel
podľa vzoru č. 23 uvedeného v prílohe č. 4, ak to vyžaduje rozsah agendy (§ 243 ods. 1 písm. a/
Spravovacieho poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že správny register nie je registrom, kam by sa
zapisovali, evidovali alebo sa ináč spracovávali úkony účastníkov konania, teda so zápisom do tohto
registra zákon nespája vznik, zmenu alebo zánik procesnoprávnych vzťahov. Záver, že sa nevylučuje

možnosť založiť plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu zastupovať zastúpeného v súdnom konaní do
spisov súdnej správy teda vzhľadom na zmenu právnej úpravy, keď za účinnosti vyhl. č. 66/1992 Zb.
nebol obsah správneho registra priamo zadefinovaný, je neaktuálny, keď za účinnej právnej úpravy je
obsah správneho registra vymedzený § 244 ods. 1 a § 243 ods. 1 Spravovacieho poriadku. V súvislosti
s možnosťou súdu vždy nahliadať do spisu súdnej správy má súd tiež potrebné uviesť, že pokiaľ by

bolo plnomocenstvo založené do spisu súdnej správy súdu prvého stupňa, odvolací súd takúto možnosť
bez ďalšieho nemá, ktorá skutočnosť však vzhľadom na možnosť doručenia plnomocenstva resp.
jeho súdom vyhotoveného rovnopisu nemá potenciál spôsobiť ujmu na právach účastníkov konania.
Potenciál spôsobiť ujmu na právach účastníkov konania má však tá skutočnosť, že kým súdny spis vo
veci samej je prístupný účastníkom konania a ich zástupcom v informačnom centre toho - ktorého súdu

v závislosti od prevádzkových možností súdu bez ďalšieho (§ 44 ods. 1 O.s.p.),

36Cb/84/2012

účastníci konania a ich zástupcovia v súdnom konaní nemajú takúto možnosť vo vzťahu k listinám
založeným do správneho registra súdu, keď toto je závislé od rozhodnutia súdu v osobitnom konaní o
sprístupnení informácií. Účastníci konania resp. ich zástupcovia, súc prípadne obmedzený zákonnou

lehotou na vykonanie určitého procesného úkonu (napr. § 204 ods. 1 O.s.p.), majú potom výrazne
obmedzenú a s ohľadom na osobitosti aj prípadne úplne znemožnenú možnosť preskúmať oprávnenie
zástupcu konať za účastníka konania a teda preskúmať všetky okolnosti rozhodné pre ich úspech v
spore, čo vzhľadom na zásadu kontradiktórnosť súdneho konania je porušením práva na spravodlivý
proces.ĎalejtiežrozhodnutieNSSRXR.XX/XXXX,čiastočnesazaoberajúcemožnosťouuložiťplnomocenstvo
do spisov súdnej správy poukázalo na ustálený doktrinálny výklad počnúc dielom HANDL, RUBEŠ,
Občanský soudní řád, Komentář, I. diel, Praha 1985, str. 182, cez KRAJČO, Občiansky súdny poriadok,

Komentár, I. diel, Eurounion, 2010, str. 146 až po ŠTEVČEK, FICOVÁ, Občiansky súdny poriadok,
Komentár, C.H.Beck 2009, str. 62. K tomuto súd uvádza, že doktrinálny výklad v literatúre KRAJČO,
Občiansky súdny poriadok, Komentár I, diel, Eurounion, 2010, str. 126 a ŠTEVČEK, FICOVÁ, Občiansky
súdny poriadok, Komentár, C.H.Beck 2009, str. 62 ale aj BAJCURA a kol., Občiansky súdny poriadok,
I. diel, Komentár, 2. vydanie, Eurounion, 1999, str. 67 len odkazuje bez ďalšieho na stanovisko NS ČSR

z 18.02.1981 sp. zn. Cpj 159/79 zverejnené pod R 21/1981 a v podstate bližšie nezdôvodňuje možnosť
založenia plnomocenstva v konaní do registra súdnej správy s účinkami v občianskom súdnom konaní.
Toto stanovisko dôvodilo, že „Občanský soudní řád ani jednací řád pro okresní a krajské soudy [Instrukce
MS ČSR č.j. 417/73-L, v SSR Inštrukcia 5/1973-L zverejnené v čiastke 19/1973 Zb.] neupravují možnost
založit takovou plnou moc do spisů soudní správy a v konkrétní věci se na ni odvolat; žádné ustanovení
těchto předpisů však uvedenou možnost nevylučuje a naopak příloha č. 5 k jednacímu řádu pro okresní

a krajské soudy uvádí v seznamu hesel určených k zakládání věcných správních spisů i heslo "Plné
moci", takže s tímto postupem zřejmě počítá. Počítá s ním i sdělení ministerstva spravedlnosti ČSR č.
13/1969 Sbírky instrukcí a sdělení ministerstva spravedlnosti ČSR, které předpokládá možnost, aby se
zástupce státního orgánu nebo socialistické organizace odvolal na všeobecnou plnou moc uschovanou
ve správních spisech soudu, u něhož má být řízení provedeno.“ V súvislosti s týmto stanoviskom

najvyššieho súdu, odhliadnuc od odlišnosti právnych úprav a to Inštrukcie MS SSR 5/1973-L oproti vyhl.
č. 543/2005 Z.z. súd uvádza, že rovnako vyhl. č. 543/2005 Z.z. v PRÍL. 4 VZORY EVIDENČNÝCH
POMÔCOK, VZOR č. 23 ZOZNAM HESIEL uvádza v zozname hesiel aj heslo „PLNOMOCENSTVÁ“,
keď tento zoznam je evidenčnou pomôckou pre vybavovanie agendy správy súdu (§ 243 ods. 1 písm.
b/ vyhl. č. 543/2005 Z.z.). Je nad rámec potrebných úvah skúmanie, či ide o legislatívny nedostatok

alebo úpravu v súvislosti s tým, že súdu ako rozpočtovej organizácii (§ 21 ods. 1 523/2004 Z.z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vystupujúcej aj
súkromnoprávnych vzťahoch môže vzniknúť potreba evidovať plnomocenstvá v súvislosti so správou
súdu a zabezpečovaním výkonu súdnictva. V tomto kontexte je potom potrebné vykladať v tejto časti
obdobnú právnu úpravu - Zoznam hesiel. Pokiaľ ide o možnosť, aby sa zástupca štátneho orgánu

alebo socialistickej organizácie odvolal na všeobecnú plnú moc uschovanú v správnych spisoch súdu
(sdělení ministerstva spravedlnosti ČSR č. 13/1969 Sbírky instrukcí), vzhľadom na rovnosť fyzických a
právnických osôb (čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), na zrušenie tohto oznámenia ako aj na
pôvodnú územnú pôsobnosť tohto oznámenia na bývalú Českú socialistickú republiku, táto inštrukcia
stratila argumentačnú spôsobilosť.

Doktrinálny výklad v HANDL, RUBEŠ, Občanský soudní řád, Komentář, I. diel, Praha 1970, str. 116
dôvodí, že „všeobecná plná moc môže byť založená tiež v spise súdnej správy vedenom o všeobecných
plných mociach; v tomto prípade postačí v procesných spisoch odkaz na túto plnú moc, pretože súd
má vždy možnosť do spisu správy nahliadnuť“. Podstata dôvodov spočíva v prístupnosti plnomocenstva
konajúcemu súdu. K tomuto súd v plnom rozsahu odkazuje na

36Cb/84/2012

argumentáciu vyššie o nemožnosti takejto interpretácie ustanovení Spravovacieho poriadku pre
spôsobilosť takéhoto výkladu privodiť ujmu na právach účastníkov konania.

V súvislosti so zakladaním plných mocí do osobitných zoznamov vedených súdom aj medzivojnová
právna doktrína vo vtedajšej Československej republike pre územie Slovenska (ako aj Podkarpatskej

Rusi) umožňovala v prípade, že išlo o všeobecné plné moci procesné, ktoré mohli byť dané vopred a
bez zreteľa na určitý spor zapísané do zvláštneho zoznamu, ktorý bol verejný. Ak sa viedol súdny spor
pri tomto súde, nebolo potrebnej zvláštnej plnej moci, ak bol vedený súdny spor u iného súdu postačoval
výpis zo zoznamu plných mocí (Hora, V., Československé civilní právo procesní, Díl II., 3. doplnené
vydanie, Praha 1932, str. 61, reprint Wolters Kluwer ČR, a.s., 2010). Tento zvláštny zoznam bol však

verejný bez ďalšieho rozhodovania a preto nebola daná spôsobilosť takto založenej všeobecnej plnej
moci procesnej, privodiť ujmu účastníkovi konania v dôsledku nemožnosti sa s touto oboznámiť, nie je
možné preto dôvodiť ani historickým výkladom.Možno teda konštatovať, že JUDr. Jozef Kemp nepreukázal svoje oprávnenie konať za Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, keď v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXCb/
XX/XXXX nepreukázal svoje oprávnenie konať za Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ,

písomné podanie zo dňa 15.01.2013 doručené tunajšiemu súdu dňa 24.01.2013 teda nevyvolalo účinky
vstupu Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ uvedené v § 93 ods. 4 O.s.p..

Ďalej tiež v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ nepreukázalo, že jeho predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, keď nezaložilo svoje aktuálne stanovy alebo iný dôkaz, z ktorého by táto

skutočnosť bola preukázaná, do spisu, preto by ani v prípade dodatočného doloženia plnomocenstva
JUDr. Jozefom Kempom nebol vstup Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ do konania
účinný.

Vzhľadom na uvedené potom súd nekonal s Občianskym združením slovenských spotrebiteľov AZ ako
s vedľajším účastníkom zastúpeným JUDr. Jozefom Kempom.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov

náhradu trov konania, keď odporcovi, ktorý mal vo veci úspech v prevažujúcej časti si náhradu trov
súdneho konania neuplatnil a navrhovateľ, v spore v prevažnej miere neúspešný, nemá právo na
náhradu trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto

rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

36Cb/84/2012

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
navrhovateľ podať návrh na výkon rozhodnutia.