Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 11, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/291/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111242651
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111242651.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľky: Q. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXXX, J. R. K., právne zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. Igor Müller & Martin Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 20, Žilina, proti odporcovi: J. Z., R..
XX.XX.XXXX, D. T. XXXX/X, Ž., o určenie neplatnosti právnych úkonov,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa 21.12.2011, doručeným Okresnému
súdu Žilina dňa 23.12.2011, domáhala, aby súd určil, že vyhlásenie odporcu zo dňa 29.09.2009, ktorým
prevzal ručiteľský záväzok za riadne a včasné splnenie všetkých záväzkov spoločnosti BM1, s.r.o. a

vyhlásenie odporcu zo dňa 30.09.2009 v čl. II Notárskej zápisnice R. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
a vyhlásenie odporcu zo dňa 30.09.2009 obsiahnuté v článku III Notárskej zápisnice R. XXX/XXXX, je
neplatné.

Svoj nárok odôvodnila tým, že dané úkony boli bez jej súhlasu ako manželky, teda sú relatívne neplatné
a sú v rozpore s dobrými mravmi.

Spolu so žalobou navrhovateľka pripojila do obsahu spisového materiálu sobášny list; upovedomenie o
začatí exekúcie; výpis z obchodného registra; R. XXX/XXXX.

Súd v danej veci nariadil ústne pojednávania. Všetci boli predvolaní riadne a včas.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, vyjadrením
sa právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového

materiálu, a to predovšetkým sobášny list; upovedomenie o začatí exekúcie; výpis z obchodného
registra; R. XXX/XXXX.

V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podaným žalobným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia v zmysle § 80 písm.c) O.s.p.

Zákonnou podmienkou pre určenie v zmysle § 80 písm.c) O.s.p. je naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené
právo žalobcu alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. V zmysle
ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe
na plnenie. Ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, musí v zmysle
ustanovenia § 80 písm.c) O.s.p. preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak určovacia

žaloba sleduje vytvorenie pevného základu pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak žalobe
na plnenie, je určovacia žaloba výnimočne prípustná aj napriek tomu, že je možná aj žaloba na plnenie.
To platí hlavne vtedy, ak tými nárokmi, ktoré je možné uplatniť v dobe podania žaloby, nie je vyčerpaný
celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu. V prípadoch, kedy požadované určenie existencie či
neexistencie práva či právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter len prejudiciálnej otázky

k inému sporu medzi účastníkmi, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak si súd
môže otázku platnosti či neplatnosti zmluvy posúdiť prejudicálne, nemôže túto otázku pojať do výroku
svojho rozhodnutia. Možno tak žalovať priamo určenie vlastníckeho práva žalobcu s tým, aby si súd
prejudiciálne posúdil otázku platnosti či neplatnosti zmluvy. V takýchto prípadoch naliehavý právny
záujem na samostatnom určením platnosti či neplatnosti zmluvy daný nebude.

Navrhovateľka v zmysle obsahu návrhu požadovala:

1/ určiť neplatnosť vyhlásenia odporcu zo dňa 29.09.2009, ktorým odporca prevzal ručiteľský záväzok
za riadne a včasné splnenie všetkých záväzkov spoločnosti BM1, s.r.o. voči spol. M-SILNICE SK, s.r.o.,

2/ určiť neplatnosť vyhlásenia odporcu zo dňa 30.09.2009 obsiahnutého v čl. II Notárskej zápisnice
R. zo dňa XX.XX.XXXX, že uspokojí záväzky voči spoločnosti M-SILNICE SK s.r.o. v celkovej sume

129.646,62 Eur v prípade, že spol. BM1, s.r.o. neuhradí svoj dlh riadne a včas,

3/ určiť neplatnosť vyhlásenia odporcu zo dňa 30.09.2009 obsiahnuté v článku III Notárskej zápisnice
R., že súhlasí s tým, že v prípade nesplnenia svojich záväzkov zaplatiť spoločnosti M-SILNICE SK
s.r.o. dlžnú sumu 129.646,62 Eur spolu s príslušenstvom v lehote splatnosti, je táto notárska zápisnica
exekučným titulom, t.j. súhlasí s exekúciou na základe tejto notárskej zápisnice.

Navrhovateľka tieto vyhlásenia považuje za relatívne neplatné, nakoľko ich nepovažuje za bežné veci
a nedala k nim súhlas ako manželka.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§40aObčianskehozákonníkaakideodôvodneplatnostiprávnehoúkonupodľaustanovení§49a,
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže

dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom ocenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky
pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúci záver o relatívnej neplatnosti.
Právny úkon je teda podmienečne platný. Jeho definitívna platnosť nastáva po uplynutí 3 rokov odo dňa
urobenia právneho úkonu, počas ktorých sa žiadna oprávnená osoba nedovolá relatívnej neplatnosti,

dodatočným schválením relatívne neplatného právneho úkonu a dodatočným odpadnutím dôvodu
relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Aj keď nie je stanovená forma dovolania sa neplatnosti, v písomnej forme ho treba urobiť vždy, ak je
zákonom stanovená alebo dohodou účastníkov dojednaná písomná forma právneho úkonu, čo platí
aj pre daný prípad. Účinky nastávajú až tým okamihom, keď prejav oprávneného došiel druhému

účastníkovi. (R 50/1985)

Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote, po jej uplynutí už nie je možné úspešne dovolať sa relatívnej neplatnosti. Márne
uplynutie premlčacej lehoty má iba za následok, že sa s úspechom nemôže dovolať relatívnej neplatnosti
úkonu, ak bola vznesená námietka premlčania. Právny úkon má naďalej vadu, aj keď naň treba hľadieť

ako na platný právny úkon.

Dovtedy, kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu, treba na tento úkon
hľadieť ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. (R 50/1985)

Ak účastník neuznáva opodstatnenosť jednostranného právneho úkonu, ktorým sa dotknutá osoba
dovolala relatívnej neplatnosti, nezostáva jej nič iné, než požiadať o ochranu súd. Žaloba na určenie

neplatnosti úkonu však vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.

Zo sobášneho listu mal súd zistené, že účastníci konania sú manželia od 22.04.2006, pričom uviedli, že
nie sú rozvedení a nie sú ani v rozvodovom konaní.

Z predloženej notárskej zápisnice R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX mal súd
preukázané, že odporca sa dostavil dňa XX.XX.XXXX na Notársky úrad dňa XX.XX.XXXX jednak ako

fyzická osoba - ako ručiteľ a jednak ako konateľ spoločnosti K. Z., I..W..V.. - ako dlžníka.

- V článku I/ notárskej zápisnice dlžník uznal svoj dlh vo výške 129.646,62 Eur voči spol. M-SLINICE SK
s.r.o. a zároveň prehlásil, že dlh splatí v uvedených splátkach.

- V článku II/ notárskej zápisnice ručiteľ vyhlásil, že dňa 29.09.2009 prevzal ručiteľský záväzok za riadne
a včasné splnenie všetkých záväzkov dlžníka voči spol. M-SILNICE SK s.r.o. a vyhlásil, že tieto záväzky

dlžníka v celkovej sume 129.646,62 Eur uspokojí za dlžníka v prípade, že dlžník neuhradí svoj dlh osobe
oprávnenej riadne a včas.

Vzhľadom na nejednoznačné vyhlásenie, pre posúdenie, či ide o ďalšie ručiteľské vyhlásenie dňa
30.09.2009 okrem vyhlásenia zo dňa 29.09.2009, súd vypočul odporcu, ktorý vyhlásil pred súdom,
že pred notárom nešlo o žiadne ďalšie ručiteľské vyhlásenie. Jeho vyhlásenie bolo len deklarovanie

vyhlásenia zo dňa 29.09.2009. Teda odporca uviedol, že pred notárom svojim vyhlásením len potvrdil,
že dňa 29.09.2009 vyhlásil ručiteľský záväzok a okrem tohto ústneho vyhlásenia dňa 29.09.2009 nedal
žiadne ďalšie ručiteľské vyhlásenie.

- V článku III/ notárskej zápisnice dlžník a ručiteľ (v osobe odporcu) vyhlásili, že súhlasia s tým, že v
prípade nesplnenia svojich záväzkov zaplatiť spoločnosti M-SILNICE SK s.r.o. dlžnú sumu 129.646,62

Eur spolu s príslušenstvom v lehote splatnosti, je táto notárska zápisnica exekučným titulom, t.j. súhlasias exekúciou vedenou na základe tejto notárskej zápisnice. Teda obidva subjekty prostredníctvom
odporcu súhlasili s vykonateľnosťou uvedenej notárskej zápisnice.

Navrhovateľka považuje tieto vyhlásenia odporcu spolu s vyhlásením zo dňa 29.09.2009, za neplatné z

dôvodu, že nedala k nim súhlas ako manželka a jednak sú v rozpore s dobrými mravmi, keďže odporca
ako jediný spoločník a konateľ dlžníka počas trvania manželstva bez jej vedomia a súhlasu, t.j. bez
súhlasu druhého z manželov prevzal záväzok ručenia a súčasne vyslovil súhlas s exekúciou. Rozpor
s dobrými mravmi videla v tom, že sa javí ako odporujúce dobrým mravom, keď spoločník (fyzická
osoba) bez súhlasu svojho manžela dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti, a teda sa stane

spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania
je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďže
ani spoločnosť a ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní záväzok splniť a nemajú ani vo výlučnom
vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou.

(Súd poznamenáva, že ručiteľské vyhlásenie nie je pristúpenie k dlhu, teda nejde o pristupujúceho
dlžníka a nedochádza ani k nerozlučnému spoločenstvu, v dôsledku ktorého by bol dlžník a ručiteľ

zaviazaný spoločne a nerozdielne.)

Ručiteľský záväzok je záväzkom subsidiárnym, lebo povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu k
primárnej povinnosti dlžníka podpornú povahu. Ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlžník nesplnil svoj
splatný záväzok napriek písomnej výzve veriteľa, aby plnil. Ručiteľ tu vystupuje ako náhradný dlžník.
Medzi dlžníkom a ručiteľom nie je vzťah solidarity.

Navrhovateľka aj odporca zhodne uviedli, že suma 129.646,62 Eur vzhľadom na ich majetkové pomery
a mesačný príjem nie je bežnou vecou.

Čo sa týka dobrých mravov vzhľadom na dôvody uvádzané navrhovateľkou, súd má za to, že nejde o
rozpor s dobrými mravmi. Ňou uvádzané dôvody súd neposúdil ako dôvod zakladajúci rozpor s dobrými
mravmi. Odporca sa pred notára dostavil sám ako konateľ dlžníka a jednak ako fyzická osoba, pričom

musel si byť vedomý svojich vyhlásení aj za dlžníka, aj za seba ako ručiteľa, a to aj s poukazom na
jeho podnikateľské aktivity - spoločník a konateľ v právnickej osobe, pričom súd nezistil ani žiadne
obmedzenie jeho spôsobilosti. Išlo o vyhlásenie z jeho vlastnej iniciatívy, bol to prejav jeho vôle za 2
subjekty. Bolo jeho vecou posúdiť, či je schopný splatiť dlh v prípade, že ho dlžník nesplatí. Pokiaľ
navrhovateľku ako svoju manželku o tom neinformoval, je to jeho vec a vec ich vzájomnej komunikácie

a dôvery. Ak ju neinformoval a nežiadal od nej súhlas, je to v rozpore v rámci medziľudských vzťahov,
ale nie je to v rozpore s dobrými mravmi v rámci posudzovania v súdnom konaní, ale je to záležitosť
pre posúdenie relatívnej neplatnosti.

Navrhovateľkou uvádzané zdôvodnenie rozporu s dobrými mravmi zakladá relatívnu neplatnosť
právneho úkonu. Uvádzané zdôvodnenie nie je relevantné pre posúdenie rozporu s dobrými mravmi.

Súd má za to, že úkony nie sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 3 Občianskeho
zákonníka.

Súd posúdil, že vzhľadom na výšku dlžnej sumy nejde o bežnú vec, preto sa vyžaduje súhlas druhého
manžela. Ak taký súhlas nie je daný, ide o relatívne neplatný úkon, ak sa ho druhý z manželov dovolá.

V danom prípade navrhovateľka namietala relatívnu neplatnosť.

Súd mal zistené, že záväzkový vzťah medzi Dlžníkom a veriteľom (M-SILNICE SK s.r.o.) je obchodno-
záväzkový vzťah v zmysle Obchodného zákonníka. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná,
dokonca odporca ju potvrdil.

Na základe tohto záväzkového vzťahu malo dôjsť k vzniku ručiteľského záväzku, ktorý je vo vzťahu k
hlavnémuvzťahuakcesorickýmvzťahom.Keďžehlavnývzťahjeobchodno-záväzkovýmvzťahommedzidvoma právnickými osobami spravujúcim sa Obchodným zákonníkom, je nutné aplikovať Obchodný
zákonník aj na ručiteľské vyhlásenie.

Ručiteľský záväzok je záväzkom subsidiárnym, lebo povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu k

primárnej povinnosti dlžníka podpornú povahu.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ručiteľské vyhlásenie musí byť v písomnej forme, v opačnom

prípade je neplatné.

Súd mal preukázané, že vyhlásenie odporcu dňa 29.09.2009, ktorým prevzal ručiteľský záväzok za
riadne a včasné splnenie všetkých záväzkov dlžníka voči spol. M-SILNICE SK s.r.o., teda toto ručiteľské
vyhlásenie bolo iba v ústnej forme, teda nebolo vykonané v zákonom stanovenej písomnej forme. Teda
nedošlo k žiadnemu platnému vyhláseniu dňa 29.09.2009. Z toho dôvodu nebol potrebný ani súhlas

druhého z manželov, t.j. navrhovateľky, ktorá sa domáhala relatívnej neplatnosti takého úkonu.

Z uvedených dôvodov súd má za to, že nejde o relatívne neplatný úkon a zároveň na určení neplatnosti
takéhoúkonuzaúčastiibanavrhovateľkyaodporcuvtomtosúdnomkonaníniejedanýnaliehavýprávny
záujem.

Na základe toho súd žalobný návrh v tej časti zamietol.

Čo sa týka 2.úkonu, ktorý žiadala navrhovateľka určiť taktiež za neplatný, súd mal zistené, že odporca
v článku II/ Notárskej zápisnice dňa 30.09.2009 len deklaroval, že dňa 29.09.2009 vyhlásil ručiteľský
záväzok. Teda nejde o žiadne ďalšie ručiteľské vyhlásenie, na ktoré by potreboval súhlas navrhovateľky.
Súd má za to, že na deklarovanie niečoho nie je potrebný súhlas druhého manžela, t.j. navrhovateľky.
Preto súd má za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto úkonu. Týmto

úkonom nevznikli ďalšie práva a povinnosti odporcovi, keďže odporca len potvrdil, že deň predtým niečo
vyhlásil.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene, zániku
práv a povinností, avšak daným vyhlásením odporca len potvrdil právny úkon z 29.09.2009, teda toto
jeho vyhlásenie nesmeruje k vzniku, zmene, zániku práv a povinností, teda nejde ani o právny úkon v

zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, teda nie je možné domáhať sa neplatnosti takého vyhlásenia.

Súd poukazuje na to, že po zistení, že nejde o ďalšie vyhlásenie, ale len o deklarovanie toho, že odporca
vyhlásil ručiteľský záväzok v ústnej forme deň predtým, ktorý z dôvodu nedodržania písomnej formy je
neplatný úkon, právny zástupca navrhovateľky zmenil svoje zdôvodnenie pre určenie neplatnosti tak,
že neplatnosť druhého úkonu je daná neplatným vyhlásením zo dňa 29.09.2009; teda vyhlásenie z

30.09.2009 je preto neplatné, lebo vyhlásenie z 29.09.2009 je neplatné.

Súd však má za to, že ani v takomto prípade nie je možné vyhovieť žalobe, nakoľko jednak nie je daný
naliehavý právny záujem a jednak súd má za to, že nie je splnená podmienka vecnej legitimácie. Súd
má za to, že v takom prípade je nepostačujúce, aby účastníkom bola iba navrhovateľka a odporca,
keďže ručiteľským záväzkom vznikajú práva a povinnosti aj veriteľovi, resp. aj dlžníkovi, aj keď ide o

jednostranné vyhlásenie ručiteľa veriteľovi, teda nejde o dohodu v zmysle Obchodného zákonníka, na
rozdiel od úpravy Občianskeho zákonníka.

Aj keď ide o jednostranný úkon v zmysle Obchodného zákonníka, logicky vzniká určitá dohoda aj s
veriteľom, ktorý síce pri ručiteľskom vyhlásení nemusí vyslovovať súhlas/nesúhlas, ale nie je možné
niekomu vnútiť plnenie inou osobou. Ručenie je právny pomer medzi ručiteľom a veriteľom. Keďžeten, kto sa zaviaže plniť za dlžníka, sa stáva dlžníkovým ručiteľom, je tu právny vzťah medzi ručiteľom
a dlžníkom. Spravidla sa tieto vzťahy považujú za samostatné, autonómne, a to v tom zmysle, že
za ručiteľský vzťah sa pokladá len vzťah medzi veriteľom a ručiteľom. Vyskytujú sa však názory,

ktoré ručenie pokladajú za komplexný právny vzťah, do ktorého začleňujú aj vzťah medzi ručiteľom a
dlžníkom. Je nepochybné, že podľa Obchodného zákonníka ručenie je jednostranný úkon, na základe
ktorého vzniká záväzok. Aj keď § 303 Obchodného zákonníka sa nezmieňuje o dohode medzi veriteľom
a ručiteľom, treba ju predpokladať, lebo vyplýva zo samej podstaty ručenia ako jedného z druhov
zábezpeky. Musí teda existovať nejaká dohoda medzi veriteľom, avšak táto dohoda nemá zákonom

stanovenú formu, ani náležitosti, teda prejav veriteľa nemusí byť ani písomný, ani výslovný. Veriteľ ho
môže urobiť akýmkoľvek neformálnym spôsobom, to znamená, že aj konkludentne.

Na základe uvedeného ručenie je právnym vzťahom medzi veriteľom a dlžníkom. Jeho podstatou je
sľub ručiteľa, že uspokojí veriteľa, ak dlžník svoj dlh nesplní. Zároveň je potrebná aj akceptácia (hoci aj
neformálna) veriteľa. Súd poukazuje na to, že aj súdna prax sa uberá tým smerom, že ručenie sa viaže
na dohodu medzi veriteľom a ručiteľom.

Preto v takom prípade podľa názoru súdu by mali byť označené aj iné osoby ako účastníci. Súd mal
zistené, že na základe uvedenej notárskej zápisnice už bola začatá exekúcia, a to nielen voči povinnému
- dlžníkovi, ale aj voči odporcovi ako ručiteľovi, a to na podnet veriteľa. Z toho vyplýva, že veriteľ
akceptoval ručiteľské vyhlásenie odporcu.

/V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v prípade vyhlásenia rozsudku v zmysle žalobného návrhu

bol by zaväzujúci iba pre účastníkov konania a orgány, teda aj exekútora. Ale nebol by záväzný aj pre
veriteľa, či dlžníka. Teda v takom prípade by exekúcia voči odporcovi ako ručiteľovi bola zastavená, ale
veriteľovi by nebránilo podať voči nemu žalobu, keďže pre veriteľa nebolo by rozhodnutie záväzné./

Teda ide o jednostranné vyhlásenie ručiteľa, ktorým sa zabezpečuje záväzkový vzťah, v dôsledku čoho
vzniká vzťah medzi ručiteľom, veriteľom a dlžníkom a z ktorého všetci majú určité práva a povinnosti

a teda sa týka ich všetkých. V konaní však bol označený iba ručiteľ, čo by v takom prípade bolo
nepostačujúce.

Avšak súd opäť zdôrazňuje, že vyhlásenie odporcu v článku II Notárskej zápisnice je len deklarujúcim
vyhlásením, teda nejde o právny úkon, preto nemožno posudzovať platnosť/neplatnosť.

Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh aj v tej časti zamietol.

Čo sa týka 3.petitu - určenia neplatnosti vyhlásenia odporcu dňa 30.09.2009, že súhlasí s tým, že v
prípade nesplnenia svojich záväzkov zaplatiť spoločnosti M-SILNICE SK s.r.o. dlžnú sumu 129.646,62
Eur spolu s príslušenstvom v lehote splatnosti, je táto notárska zápisnica exekučným titulom, t.j. súhlasí
s exekúciou vedenou na základe tejto notárskej zápisnice, súd dospel k záveru, že ani v tomto prípade
nie je splnená vecná legitimácia, nakoľko exekúcia už začala a týka sa nielen odporcu, ale aj dlžníka,

ako aj veriteľa, ktorí však neboli účastníkmi konania, hoci takým odporcovým vyhlásením aj im vznikajú
určité práva a povinnosti.

Zároveň súd opätovne poukazuje na to, že ak by exekúcia bola voči odporcovi zastavená z dôvodu
určenia neplatnosti odporcových úkonov, nič nebráni veriteľovi domáhať sa svojich práv voči odporcovi
v inom konaní, keďže veriteľ nie je účastníkom tohto konania, a preto rozhodnutie súdu nie je záväzné

aj pre neho. Teda súd má za to, že nie je daný ani naliehavý právny záujem, a to s poukazom na §
159 ods.2 O.s.p., podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Teda rozsudok je záväzný aj
pre exekútora, ale nie aj pre veriteľa, či dlžníka, a preto nie je daná v takom prípade prekážka pre iný
spor z ich strany.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd má za to, že pre určenie neplatnosti právnych úkonov nie sú
splnené podmienky, a to podmienky vecnej legitimácie a podmienky naliehavého právneho záujmu.

Z uvedených dôvodov preto súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky tak, že žalobný

návrh zamietol z uvedených dôvodov.

Teda aj napriek tomu, že ručiteľské vyhlásenie odporcu k dlhu 129.646,62 Eur zo dňa 29.09.2009 nie
je bežnou vecou pre účastníkov konania a vyžaduje sa teda súhlas druhého manžela, v opačnom
prípade ide o relatívne neplatný úkon, pokiaľ sa toho druhý manžel dovolá, bolo zistené, že ručiteľské
vyhlásenie nespĺňa zákonom stanovenú písomnú formu, preto je taký úkon neplatný, avšak nejde

o relatívnu neplatnosť, aj keď súhlas nebol daný. Vzhľadom na tieto skutočnosti a na označenie
účastníkov súd dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti
takého vyhlásenia, ako ani na určení neplatnosti vyhlásenia z 30.09.2009, keď odporca pred notárom
iba deklaroval, potvrdil, že dňa 29.09.2009 ústne vyhlásil ručiteľstvo, pričom nešlo 30.09.2009 o
ďalšie vyhlásenie. Súd má za to, že na takom deklarovaní nie je potrebný ani súhlas druhého
manžela a v prípade nesúhlasu nespôsobuje to relatívnu neplatnosť. Súd nezistil a ani navrhovateľka

nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti vyhlásenia odporcu, ktorým iba potvrdil, že
niečo skutočne vyhlásil. Taktiež navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem ani pre určenie
neplatnosti vyhlásenia súhlasu notárskej zápisnice ako exekučného titulu vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a na označenie účastníkov konania.

Tedaokremnedostatkunaliehavéhoprávnehozáujmunebolasplnenáanipodmienkavecnejlegitimácie.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V konaní bol plne úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, preto súd mu náhradu

trov nepriznal.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).