Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 19, 2012

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 22C/112/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112212516
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3112212516.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Martinou Trnavskou v právnej veci navrhovateľa BL Telecom
debt, s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO 45 535 108, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO 36 862 711 proti odporcovi
G. U., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom W., J. U. XXXX/XX, t.č. na neznámom mieste,
zastúpeného v konaní opatrovníkom J.. J. F., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Trenčín, za
účasti vedľajšieho účastníka popri odporcovi Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ so
sídlom Skalica, Petrovská 10, IČO 42 264 154, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so
sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1 o zaplatenie 83,48 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 83,48 Eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 50,17 Eura od 12.05.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy
15,76 Eura od 12.06.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 15,89 Eura od 12.07.2009 do
zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1,66 Eura od 12.08.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania
(trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania) vo výške 28,13 Eura k rukám advokáta navrhovateľa,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 415,42
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 50,17 Eura od 12.05.2009 do
zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 15,76 Eura od 12.06.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne
zo sumy 15,89 Eura od 12.07.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1,66 Eura od
12.08.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 331,94 Eur od 12.05.2012 do zaplatenia.
Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Pred začatím pojednávania vo veci samej navrhovateľ
zobral návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur s príslušenstvom späť, preto
súd konanie v tejto časti zastavil. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
(právny predchodca) ako postupca, a on ako postupník, uzavreli dňa 16.12.2011 zmluvu o
postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok, uvedených v prílohe vrátane
pohľadávky voči odporcovi. Odporca uzavrel s právnym predchodcom ako poskytovateľom zmluvu,
predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Odporca sa zaviazal riadne
odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky. Odporca nesplnil svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky.
Odporcovi vystavil faktúru na sumu 50,17 Eur splatnú dňom 11.05.2009, faktúru na sumu 15,76 Eur
splatnú 11.06.2009, faktúru na sumu 15,89 Eur splatnú 11.07.2009, faktúru na sumu 1,66 Eur splatnú
dňa 11.08.2009 a faktúru na sumu 331,94 Eur splatnú 11.05.2010. Odporca doposiaľ uvedené faktúry
nezaplatil, čím sa dostal do omeškania a teda dôvodný i nárok na úrok z omeškania (vo výške 9,25 %
a 9 % ročne) z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej faktúry.

Odporca sa k veci nevyjadril, zásielky súdu v mieste svojho evidovaného trvalého pobytu nepreberal,
jeho iný pobyt sa súdu nepodarilo zistiť. Keďže pobyt odporcu sa v priebehu konania nepodarilo zistiť,
súd mu uznesením zo dňa 16.10.2012 č.k. 22C/112/2012-24 ustanovil opatrovníka pre predmetné
konanie, J.. J. F., vyššieho súdneho úradníka tunajšieho súdu v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p..

Riadne a včas predvolaní účastníci sa na pojednávanie nedostavili. Navrhovateľ a vedľajší účastník
popri odporcovi svoju neprítomnosť ospravedlnili, nežiadali, aby súd pojednávanie odročil, súhlasili s
tým, aby súd prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti. Opatrovník odporcu svoju neúčasť písomne
ospravedlnil a navrhol rozhodnúť v jeho neprítomnosti na základe vykonaného dokazovania. Súd preto v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v ich neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané
dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení, faktúrou zo dňa 22.04.2010, faktúrou zo dňa 22.04.2009,
faktúrou zo dňa 22.05.2009, faktúrou zo dňa 22.06.2009, faktúrou zo dňa 22.07.2009, všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-
Mobile Slovensko, a.s. a zistil tento skutkový stav:

Dňa 18.01.2008 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa ako podnik s odporcom ako účastníkom
fyzickou osobou - nepodnikateľom Zmluvu o pripojení, na základe ktorej navrhovateľ zriadil odporcovi
prostredníctvom SIM-karty, ktorú odporcovi odovzdal s priradeným telefónnym číslom XXXXXXXXX,
prístup k svojej verejnej telefónnej sieti a sprístupnil mu s tým súvisiace služby. Odporca sa v
zmluve o pripojení, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb (ďalej len "všeobecné podmienky"), zaviazal uhrádzať cenu za
využívanie elektronických komunikačných služieb poskytovaných právnym predchodcom navrhovateľa
s jeho súhlasom v súlade so zmluvou a platným cenníkom. Zároveň právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporcovi mobilný telefón zn. Sony Ericsson K530i. Právny predchodca navrhovateľa vystavil
odporcovi faktúru za mesačné poplatky na sumu 50,17 Eur splatnú dňom 11.05.2009, faktúru za
mesačné poplatky na sumu 15,76 Eur splatnú 11.06.2009, faktúru za mesačné poplatky a za
oneskorenie platby na sumu 15,89 Eur splatnú 11.07.2009, faktúru za oneskorenie platby na sumu 1,66
Eur splatnú dňa 11.08.2009 a faktúru s vyúčtovanou zmluvnou pokutou na sumu 331,94 Eur
splatnú 11.05.2010.

Odporca sumy vyúčtované faktúrami dosiaľ nezaplatil.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
(ďalej len" zákon o elektronických komunikáciách") zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len "Občianskeho zákonníka")
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Zmluva uzatvorená podľa zákona o elektronických komunikáciách (predpis verejného práva) neurčuje
charakter vzťahu poskytovateľa služieb a ich užívateľa. Vychádzajúc z § 52 Občianskeho zákonníka,
ktorý je všeobecným predpisom k špeciálnej úprave zákona o elektronických
komunikáciách je zmluva o pripojení podľa svojho charakteru spotrebiteľskou zmluvou, keďže právny
predchodca navrhovateľa, ktorý zmluvu uzatváral ako poskytovateľ verejnej telefónnej služby, je
právnickou osobou - podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti, a odporca je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Charakteristickým znakom tejto zmluvy je, že sa uzatvárala vo viacerých
prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva o pripojení je v
danom prípade občianskoprávnou zmluvou, ktorú Občiansky zákonník neupravuje ako typovú zmluvu.
Vzhľadom na to, základné ustanovenia o zmluve upravuje zákon o elektronických komunikáciách,
všeobecné ustanovenia o spôsobilosti a o platnosti zmluvy, ako aj zodpovednostné vzťahy platia tak,
ako ich upravuje Občiansky zákonník, ku ktorému je zákon o elektronických komunikáciách v postavení
špeciálneho zákona.

Po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k
záveru, že návrh je dôvodný.

Navrhovateľ listinami, a to zmluvou o pripojení a faktúrami preukázal, že odporca nezaplatil cenu za
využívané elektronické komunikačné služby, na ktorej uhrádzanie sa zmluvne zaviazal. Odporca netvrdil
a ani neoznačil dôkaz, z ktorého by sa zistilo, že navrhovateľom označené skutočnosti a ním predložené
dôkazy nie sú pravdivé, preto súd nemal dôvod spochybniť jeho tvrdenia ani dôkazy ním predložené.
Vychádzal iba z dôkazov, ktoré mal k dispozícii. Preto súd vyhovel návrhu v časti istiny a uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby a iné poplatky
vo výške spolu 83,48 Eur.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca sa dostal do omeškania so
zaplatením hovorného dňom nasledujúcim po dni splatnosti pohľadávky uvedenom vo faktúrach v
súlade s článkami 6.3 a 6.4 všeobecných podmienok. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia §
517 ods. 2 vzniklo navrhovateľovi právo požadovať popri plnení aj sankciu vo forme úroku z
omeškania, čo aj vykonal podaným návrhom. Preto mu súd právo na úroky z omeškania priznal. K
12.05.2009 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,25 %, teda úrok z omeškania
mohol byť najviac 9,25 % a k 12.06.2009, k 12.07.2009 a k 12.08.2009 bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 1 %, teda úrok z omeškania mohol byť najviac 9 %. Navrhovateľ si úrok
z omeškania uplatnil vo výške 9 % a 9,25 % ročne, t.j. v rámci zákonom stanoveného limitu z dlžnej
sumy odo dní, kedy nastalo omeškanie, do zaplatenia. Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľa v časti
príslušenstva a uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % a 9,25 % ročne
zo súm dlžného hovorného do zaplatenia.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol, že mu priznáva
proti odporcovi, ako účastníkovi v konaní neúspešnom, právo na náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

V danej veci ide o drobný spor a navrhovateľom uplatnené trovy konania 114,52 Eura predstavujú
sumu neprimerane vysokú voči samotnej pohľadávke vo výške 83,48 Eur (pôvodne 415,42 Eur). Cieľom
súdnych konaní v drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže
prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.
Navrhovateľ, ktorý takéto pohľadávky hromadne uplatňuje, má možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi
na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať
žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. Vzhľadom
na tieto skutočnosti súd znížil trovy konania navrhovateľa a priznal navrhovateľovi len náhradu hotového
výdavku vo výške zaplateného súdneho poplatku 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške zhruba 20 % výšky trov právneho zastúpenia, ktoré by navrhovateľovi prináležali v zmysle Vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
nesk. predpisov v prípade, že by sa nejednalo o drobný spor, t.j. v sume 11,63 Eur. Celkovo trovy
konania navrhovateľa predstavujú sumu 28,13 Eur. Ich náhradu je odporca podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 160 ods. 1 prvej vety O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Lehota na plnenie bola určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. veta pred bodkočiarkou - 3 dni
od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak si odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.