Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 17, 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6C/43/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7705202619
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matilda Bodnáriková

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7705202619.45

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudkyňa Mgr. Matilda Bodnáriková, v právnej veci žalobcu Q. Č., K..

XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX Q., zastúpeného JUDr. Antonon Hencovským, advokátom, Františkánska
č. 3, 040 01 Košice, proti žalovanému Q. S., K.. XX.X.XXXX, O. P. XXXX/XX, XXX XX Z., za účasti
vedľajšieho účastníka ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Dostojevského rad č.
4, IČO 00 151 700, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 98 620,95 € bezúročne v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamieta.

Zamieta nárok žalobcu o zaplatenie príslušných úrokov z omeškania od vykonateľnosti tohto rozsudku
do zaplatenia z uplatňovanej istiny.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách konania, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr.
Antona Hencovského sumu 13 153,90 € a to v lehote do 3 dní odo dňa jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 193 810,99 €, t.j. 5 838.750
Sk s prísl. ako náhradu škody titulom bolestného v sume 1 428 750 Sk, t.j. 47 425,81 €, (čo predstavuje
uplatnený nárok s 30 násobným zvýšením zo základného počtu bodov 793,75 v zmysle lekárskeho
posudku zo dňa 6.4.2004) a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 4 410 000 Sk, t.j. 146
385,18 €, (čo predstavuje uplatnený nárok so 60 násobným zvýšením zo základného počtu bodov 1
225 v zmysle posudku zo dňa 6.4.2004 a to na tom základe, že za vznik uvedenej škody zodpovedá

žalovaný s poukazom na ust. § 427 OZ.

S prihliadnutím na návrh žalobcu zo dňa 11.5.2012 o pripustení zmeny žaloby jeho rozšírením v časti
odškodnenia bolestného o sumu 13 337,18 € (t.j. o rozdiel 223,22 bodu vychádzajúc z posudku Q.. Z. a
Q.. Z., čo pri hodnote 60 Sk za jeden bod predstavuje pri 30-násobnom zvýšení vyššie uvedenú sumu)
a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia o sumu 4 182,43 € (t.j. o rozdiel 35 bodov, čo pri hodnote
60 Sk za jeden bod predstavuje sumu 2 100 Sk a pri 60 - násobnom zvýšení vyššie uvedenú sumu).Tunajšísúduznesenímzodňa14.5.2012pripustilrozšíreniežalobyozvýšenieodškodneniazabolesťvo
výške 13 337,18 € a o zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4 182,43 €
teda zmenu návrhu tak, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody za bolestné

sumu 60 762,99 € (13 307,18 € + 1 428 750 Sk a v časti odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia sumu 150 567,61 € (4 182 € + 4 410 Sk) t.j. celkove sumu vo výške 2 111 330,60 € do 3
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s príslušným úrokom z omeškania od vykonateľnosti rozsudku do
zaplatenia.

Žalovaný navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť s tým, že nie je daná jeho zodpovednosť za

vznik škody ale je zodpovedný ten, ktorý kritického dňa riadil motorové vozidlo Škoda Octavia, EČ
H-355AM, t.j. X. B., v ktorom vozidle ako spolujazdec sa viezol žalobca a v dôsledku dopravnej nehody
zavinenej menovaným vznikla žalobcovi škoda, ktorú uplatňuje v tomto konaní.

Vedľajší účastník na strane žalovaného nároky žalobcu neuznával a to jednak pre nedostatok pasívnej
legitimácie na strane žalovaného. Namietal premlčanie uplatnených nárokov, pokiaľ ide o bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia a to v zmysle procesných úprav realizovaných v priebehu konania

(na základe rozšírených nárokov žalobcom, ktoré bolo pripustené súdom uznesením zo dňa 14.5.2012
vyššie uvedeným spôsobom - viď dôkaz čl. 399-400 spisu). Ďalej vedľajší účastník neuznával ani nárok
žalobcu na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle
ust. § 7 ods. 3 vyhl. 32/65 Zb. a taktiež namietal i menovaným uplatnený úrok z omeškania a to všetko
z dôvodov, ako tieto konkretizoval v priebehu konania, buď v písomných podaniach alebo vyplývali aj

z ich ústnych prejavov na pojednávaniach.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov, svedkov, obsahom lekárskych správ a potvrdení,
znaleckých posudkov a výpovede znalcov, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2T/134/2003 ako aj
ostatným spisovým materiálom súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 24.3.2003 v čase okolo 17.45 hod. v úseku cesty pri obchodnom centre BILLA v Michalovciach

došlo k dopravnej nehode, ktorú zapríčinil vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČ
H-355AM X. B., ktorý vedenie vozidla v dôsledku opilosti po požití alkoholických nápojov s hladinou 1,38
promile alkoholu v krvi nezvládol s týmto dostal šmyk a zišiel na pravú krajnicu, kde narazil do obrubníka
a následne zišiel mimo vozovku po pravej strane cesty, kde ľavou bočnou časťou vozidla narazil do
stĺpa verejného osvetlenia, ktorý zlomil a vytrhol zo zeme. V dôsledku tejto nehody sa ťažko zranil jeho

spolujazdec, t.j. žalobca, ktorý utrpel mnohopočetné zranenia tak ako je nižšie popísané.

Za toto svoje konanie bol X. B. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.
1, 2 Tr. zák. a z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d Tr. zák. a
odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s tým, že výkon trestu odňatia slobody
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov a to trestným rozkazom Okresného

súdu v Michalovciach zo dňa 4.8.2003. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 20.8.2003.

Žalobca pri dopravnej nehode utrpel rozsiahle zranenia a to:

- úrazový šok ťažkého stupňa spojený s bezvedomím,

- pohmoždenie mozgu pravého čelovo-spánkového laloku so zakrvácaním do mozgových obalov a po
tvrdú plenu mozgovú zlomeninu lebečnej klenby - ľavej strany spánkovej kosti,

- zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom fragmentov,

- sériovú zlomeninu rebier ľavej strany hrudníka I a VII,

- pohmoždenie ľavých pľúc,- krvný výron a pneumothorax v ľavej pohrudničnej dutine,

- roztrhnutie sleziny,

- kompresívnu zlomeninu 11.teho hrudného stavca

- tržnú ranu na ľavej ruke 3 cm s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 7 mesiacov

Žalobca v účastníckej výpovedi pred súdom uviedol, že na okolnosti dopravnej

nehody si nepamätá lebo utrpel otras mozgu III. stupňa a aj iné závažné rozsiahle zranenia ako sú
popísané vyššie a z kómy sa prebral asi po dvoch týždňoch už na traumatologickom oddelení NsP v
Michalovciach.

V súlade s výpoveďou žalobcu bolo v konaní zistené, že tento bezprostredne po úraze

bol hospitalizovaný v NsP v Michalovciach na oddelení ARO vo veľmi vážnom stave a bol v ťažkej kóme.
Pri diagnostickom vyšetrení sa zistilo, že žalobca má lebečnú zlomeninu v oblasti záhlavia, oxipitálne
krvácanie do mozgu kombinované suparatoidálne a krvácanie pod mozgové pleny. Ďalej žalobca utrpel
zlomeninu rebier vľavo, mal pneumothorax, čiže nahromadenie vzduchu v pohrudničnej dutine vpravo,
musel byť teda zaintubovaný, čiže bol napojený na prístroje a jeho telo tak neplnilo pľúcne funkcie a

dýchal zaňho ventilátor.

Rovnako sa zistilo roztrhnutie sleziny, krvácanie do dutiny brušnej, ktoré však po hospitalizácii žalobcu
bolostabilizovanéatakkoperáciislezinysapristúpilonasledujúcideň.Taktiežžalobcapritejtodopravnej
nehode utrpel šok ťažkého stupňa. Po dobu ventilácie pľúc, t.j. 11 dní dostal žalobca zápal pľúc, čo ako
bolovkonanípotvrdenéajvýsluchomjehoošetrujúceholekáraQ.,ktorýuviedol,žejetonormálnabežná

komplikácia pacienta, ktorý je dlhodobo ventilovaný prístrojom. Následne mu bolo robené CT pľúc, kde
bol dokázaný kolaps pľúc vľavo. Táto diagnostika a operácia sleziny prebehla počas hospitalizácii na
ÁRE. Následne bol menovaný preložený na traumatologické oddelenie, kde jeho ošetrujúcim lekárom
bol Q. a po desiatom dni bol žalobca odpojený z ventilácie. Počas hospitalizácie na uvedenom oddelení
bral antibiotiká, robili sa opakované výplachy pľúc a počas tejto liečby sa zároveň zistilo, že následkom

dopravnej nehody má žalobca deformitu aj v oblasti chrbta. Keďže v tom čase nebolo možné túto
anomáliu riešiť operačne, nakoľko žalobca bol stále vo vážnom stave a dominovali u neho iné vážnejšie,
priamo ohrozujúce život komplikácie a ochorenia tak túto zlomeninu chrbtice, ktorá i keď bola klinicky
zjavná, v tom čase neriešili. Následne sa začal žalobca stabilizovať, zápal pľúc ustúpil a zlepšilo sa aj
vedomie, začal byť rehabilitovaný na lôžku. Potom bola dodiagnostikovaná zlomenina tela stavca, ktorú

však nebolo možné riešiť operačne pre iné vážnejšie ochorenia a poškodenie chrbta sa ponechalo na
zhojenie konzervatívne a neskôr korzetom a rehabilitáciou.

Hospitalizácia žalobcu trvala do 25.4.2003 kedy bol prepustený do domáceho liečenia a pokračovala
ambulantná liečba u Q. na neurologickej ambulancii v Michalovciach a taktiež na traumatologickej
ambulancii, ktoré skutočnosti boli v uvedenom rozsahu preukázané výpoveďou svedkyne Q. ktorej

výpoveď vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 9.11.2009 (viď dôkaz čl. 211-213 spisu).

V súvislosti s takto popísaným úrazom žalobca vzhľadom na problémy, ktoré u neho pretrvávali a
pretrvávajúajtohočasu,navštevujemimouvádzanýchodbornýchlekárovvmiestebydliskaajneurológa
v Prahe Q. ako aj pľúcnu a ortopedickú ambulanciu v Prahe, keďže žalobca tam pracuje od 22.7.2010
(viď dôkazy čl. 446-447 spisu).

V dôsledku popísaného úrazu bol žalobca práceneschopný od 24.3.2003 do 30.11.2003.

V konaní bolo nesporné, že v rámci tejto práceneschopnosti, keď bol žalobca prepustený 25.4.2003
do domáceho liečenia mal na driekovej oblasti korzet a taktiež používal dvoje barly, aby sa moholpodopierať.Samotnéúkonytýkajúcesahygienyobstarávalaprežalobcujehomanželkaalebootec,ktorý
denne dochádzal do ich bytu, pretože bol v tom čase nezamestnaný, keďže bola výrazne obmedzená
jeho mobilita a žalobca nebol schopný realizácie základných úkonov a to nielen osobnej hygieny ale

aj veci spojených so stravovaním, obliekaním, čo súviselo so zlomeninou 11.teho tela hrudného stavca
a zlomeninou kľúčnej kosti ľavej ruky. Po dobu 1 mesiaca keď bol žalobca prepustený do domáceho
ošetrenia, chodil za pomoci oboch bariel, napriek tomu však trpel závratmi, nemal stabilitu, čiže pri
chôdzi, ktorú mal viac menej pomalú aj to len po byte, nemohol riadne došliapovať. Pokiaľ dochádzal na
ošetreniedospomínanýchambulanciíakoajzasvojouobvodnoulekárkouQ.,vždyhotamdoprevádzala

manželka na motorovom vozidle, ktoré riadil jeho otec, pričom obidvaja mu poskytovali súčinnosť tým,
že mu pomáhali vystupovať z auta, podopierali ho.

V súlade s účastníckou výpoveďou žalobcu, bolo taktiež nesporné, že na rozsah vyššie popísaných
zranení menovaný bral utišujúce tabletky od bolesti, ktoré mu boli predpisované jednak obvodnou
lekárkou Q. ako aj lekárkou z neurológie Q.

ktoré aj toho času užíva. Nepretržite berie lieky na úpravu funkcie mozgu, ktoré sú mu predpisované

neurologičkou Q. ktorú pravidelne navštevoval najprv v trojmesačných intervaloch, neskoršie v
polročných. Zozačiatku na úpravu mozgovej činnosti bral liek Pirabene, ktoré mu boli následne vysadené
a toho času užíva nepretržite antidepresíva Citalec 10.

Počas trvania práceneschopnosti sa žalobca najprv podrobil rehabilitácii v NsP v Michalovciach a
následne na návrh traumatológa v čase od 28.8.2003 do 11.9.2003 absolvoval balneorehabilitáciu

v Slovenských liečebných kúpeľov v Piešťanoch, ktoré liečenie musel predčasne ukončiť z vážnych
rodinných dôvodov (viď dôkaz čl. 91 spisu).

Žalobca vo výpovedi pred súdom uviedol, že pred úrazom nemal žiadne zdravotné problémy a viedol
plnohodnotný život. Netrpel a neliečil sa na žiadne vážne ochorenia. Bezprostredne pred úrazom
pracoval vo firme YAZAKI ako formovač káblových zväzkov, ktorý pracovný pomer vzhľadom na

pretrvávajúce bolesti po utrpených zraneniach skončil dohodou so zamestnávateľom ku dňu 20.4.2004,
pretože tento mu nemohol ponúknuť inú vhodnú prácu (viď dôkaz čl. 80 spisu).

Následne pre vyššie uvedené zdravotné ťažkosti súvisiace s dopravnou nehodou sa žalobca nevedel
zamestnať a tak od 21.4.2004 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie až do
9.11.2006 (viď dôkaz čl. 90 spisu). Potom od 9.6.2006 sa zamestnal vo firme SONAP spol. s.r.o. Sečovce

s miestom výkonu práce Michalovce, s podobným pracovným zaradením ako predtým (viď dôkaz čl.
85-87 spisu) i napriek pretrvávajúcim zdravotným problémom, keďže pociťoval nedostatok finančných
prostriedkov, pretože v tom čase nepracovala ani jeho manželka a nemala žiaden príjem. V čase od
1.6.2006 do 9.6.2006 bol žalobca opätovne hospitalizovaný v NsP v Michalovciach - na neurologickom
oddelení pre zhoršenie zdravotného stavu a to pre bolesti chrbta, vzhľadom na zlomeninu 11.teho

hrudného stavca, ale hlavne bolesti hlavy, skôr v záhlaví, závrate, poruchy pamäte, pocit na odpadnutie
až kolapsový stav (viď dôkaz čl. 89 spisu).

Menovaný ďalej uviedol, že pred úrazom sa venoval rôznym aktivitám, rekreačne hrával hokej, futbal,
tenis a plával pravidelne počas víkendov od útleho veku. Rovnako sa venoval rôznych spoločenským
akciám, rád chodil tancovať a navštevoval aj iné kultúrne podujatia.

V účastníckej výpovedi pred súdom žalobca poukázal na to, že zdravotné postihnutie, ktoré utrpel
pri dopravnej nehode zmenilo jeho doterajší život. Poškodenie na zdraví, ktoré utrpel má nepriaznivé
následky pre jeho životné úkony na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb ako aj na
plnenie spoločenských úloh a tak u neho sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Nehoda u neho
zanechala na zdravotnom stave trvalé následky, ktoré sa prejavujú v rovine ťažkosti s pohybovým

ústrojenstvom ako je to popísané vyššie, následkom čoho je limitovaný v rekreačných aktivitách, ktoré
nemôže toho času vykonávať, aj preto, že trpí bolesťami hlavy, závratmi, ktoré sa objavujú 2 - krát, 3 -
krát do týždňa a z toho dôvodu je trvale odkázané na medikamentóznu liečbu.Ako najzávažnejší trvalý následok uvádzajúci žalobcom bolo poškodenie mozgu, ktoré má vplyv aj na
jeho psychiku a celkove uplatnenie v živote, pričom vzhľadom na nízky vek menovaného kedy došlo
k úrazu je nepochybné, že on bude po zvyšok života vystavený týmto následkom, ktoré sa v prípade

poškodenia mozgu nemôžu zlepšovať alebo odstrániť a môžu sa iba zhoršovať.

Svedkyňa Q. (manželka žalobcu) vypovedala, že jej manžel v čase úrazu mal iba 30 rokov a pracoval
vo firme YAZAKI ako formovač káblových zväzkov, ktoré pracovné zaradenie si vyžadovalo dlhodobé
státie a stabilitu.

Po úraze a skončení PNS, ktorá trvala u neho do 30.11.2003 nastúpil síce jej manžel do pôvodného
zamestnania avšak nebol schopný túto prácu vykonávať, pretože mal problémy s chrbticou vzhľadom na

zlomené dva stavce v driekovej oblasti, tŕpol mu chrbát, bolela ho krčná chrbtica, trpel bolesťami hlavy
a závratmi, pre ktoré problémy opakovane maródoval až bol nútený pracovný pomer skončiť ku dňu
20.4.2004 a to pre pretrvávajúce zdravotné obtiaže súvisiace so zraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej
nehode.

Po prepustení z nemocnice ako svedkyňa uviedla bol po dobu 3 týždňov odkázaný výlučne na jej

pomoc, keďže vyžadoval celodennú starostlivosť spôsobom ako to svedkyňa podrobne popísala vo
svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13.5.2009 (viď dôkaz čl. 165-168 spisu).

Rovnako potvrdila výpoveď žalobcu v tom, že na následky úrazu trpel tento dlhodobými intenzívnymi
bolesťami, ktoré riešil medikamentóznou liečbou i napriek pravidelným návštevám lekárov, či už na
traumatologickej alebo neurologickej ambulancii sa zdravotný stav manžela, t.j. žalobcu, i keď sa tento

riadil pokynmi lekárov nezlepšoval neustále kolaboval tak, že bolo nutné privolať rýchlu lekársku pomoc.
S týmito problémami musel byť aj v júni 2006 roku opätovne hospitalizovaný na neurologickom oddelení
NsP v Michalovciach.

Svedkyňa potvrdila, že jej manžel následkom zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode trpel nielen
fyzickyaleajpsychicky.Stalsakvalitatívneinýmčlovekom.Následkompopísanýchbolestísanevedelna

ničsústrediť,nevyhľadávalžiadneaktivity,čiužvšportovejalebokultúrnejoblasti,dokoncazlýpsychický
stav sa prejavil aj v intímnej oblasti tak, že nemal ani záujem o intímne spolužitie.

Zhodne ako manželka žalobcu vypovedal i svedok Q. (otec žalobcu), ktorý ďalej uviedol, že i on mu
poskytoval pomoc tým, že ho vozil svojím motorovým vozidlom na vyšetrenie k lekárom podľa potreby
a poskytoval mu dennodennú pomoc aj v domácnosti, kde býval aj so svojou manželkou, od ktorej sa

dozvedel aj to, že jeho syn na následky zranení pri dopravnej nehode trpí aj psychicky, čo sa odzrkadľuje
aj na kvalite ich spolužitia s tým, že menovaná nie je schopná už túto situáciu zvládať, čo nakoniec
vyústilo až do rozvodu ich manželstva.

Pokiaľ ide o nárok bolestného, tento bol žalobcom pôvodne uplatnený v sume 47 425,81 € ( 1
428 750 Sk) a bol odvodzovaný z posudku Q. zo dňa 24.9.2003 pri základnom počte bodov 793,75 x 60

Sk za jeden bod s 30-násobným zvýšením (viď dôkaz čl. 182b spisu) a nárok sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 146385,18 € (

4 410 000 Sk odvodzoval z posudku Q. zo dňa 6.4.2004 pri základnom počte bodov 1 225 x 60 Sk za
jeden bod so 60-násobným zvýšením a to za ťažké poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, mozgové
a duševné poruchy po poranení hlavy, stratu sleziny a následky z poranenie pľúc (viď dôkaz čl. 182a

spisu).

Na základe námietok zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti lekárskym
ohodnoteniam predloženým žalobcom s podanou žalobou za súhlasu žalobcu súd vykonal znalecké
dokazovanie znalcom z odboru traumatológie za účelom objektívneho posúdenia poškodeniazdravotného stavu žalobcu následkom dopravnej nehody už aj pre to, že Q. ktorý uvedené lekárskeho
ohodnotenie vystavil a zároveň bol ošetrujúcim lekárom žalobcu, sa pri výsluchu v uvedenom konaní
vyjadril, že je známym manželky žalobcu.

Súd preto následne uznesením zo dňa 24.8.2010 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
traumatológie na posúdenie poškodenia zdravotného stavu žalobcu následkom dopravnej nehody s
konkrétnym ohodnotením bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj s prehodnotením už
existujúcich lekárskych potvrdení predložených žalobcom spolu so žalobou.

Vypracovaním znaleckého posudku súd poveril Q.

Menovaný znalec predložil dňa 7.2.2011 vypracovaný znalecký posudok (viď dôkazy čl. 266-292 spisu).

V posudku znalec stanovil bodové ohodnotenie bolestného vo výške 1 016,97 bodov s tým, že žalobcom
predložené bodové ohodnotenie bolestného považoval za neúplné. Pokiaľ ide o existujúci posudok,
ktorým bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia považoval za nesprávny a preto za pomoci
konzultantov z odboru psychiatrie Q. a z odboru neurochirurgie Q. stanovil toto na 1 185 bodov tak ako je
to v posudku menovaného znalca podrobne pri jednotlivých položkách rozvedené na čl. 266-292 spisu).

Na základe ďalších námietok zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného k takto vykonanému
znaleckému posudku vyššie uvedeným znalcom a to pokiaľ ide o rozdielne hodnoty položky č. 226-224
v časti bolestného ako aj to, že pri hodnotení tohto sa premietli aj také zranenia, ktoré v pôvodnom
posudku zo dňa 24.9.2003 neboli hodnotené a tak došlo k celkovému zvýšeniu bolestného na 1 016,97
bodov oproti pôvodným 793,75 bodom. Teda menovaný taktiež namietal nedostatočné zdôvodnenie

takto vyčísleného počtu bodov bolestného, ktoré bolo odlišné od pôvodného hodnotenia z dôvodov ako
sú tieto podrobne uvedené v ich písomnom podaní zo dňa 28.3.2011 (viď dôkazy čl. 300-302 spisu).

V ďalšej časti námietok menovaného voči znaleckému posudku týkajúceho sa hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia ako aj stanovenia ich výlučnej príčinnej súvislosti s úrazom žalobcu a to v
súvislosti s hodnotením trvalého následku vážnych mozgových a duševných porúch vychádzajúc pri

tom z konzultantmi vykonaných vyšetrení, vyplýva, že vedľajší účastník namietal jednak psychiatrické
vyšetrenie vykonané Neštátnou psychiatrickou a sexuologickou ambulanciou FAIRA - Q. a to v tom, že
bolo uvedené, že žalobca sa nikdy psychiatricky neliečil a na základe vyšetrenia absolvovaného dňa
3.2.2011, t.j. dňa totožného s dňom vypracovania znaleckého posudku boli zistené psychické obtiaže v
priamej súvislosti s úrazom hodnotené položkou 251 ako vážne duševné a mozgové poruchy po ťažkom

poranení hlavy. Rovnako namietal vyhodnotenie neurochirurga Q., ktorý pri svojom hodnotení SSU
vychádzal z prepúšťacích správ z hospitalizácie poškodeného a aktuálneho neurologického vyšetrenia
vykonaného 21.1.2011, pričom pri osobnom vyšetrení zistil jednak v subjektívnej sfére ako aj pri
objektívnom vyšetrení obmedzenia a bolesti utrpených jednotlivých častí tela žalobcu tak ako tieto
popisuje podrobne vo svojom vypracovaní bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia

na čl. 287-289 spisu tým, že odporúčal priznať v bodovom hodnotení pri položke 251 - 1000 bodov,
vzhľadom na pretrvávajúci rozsah organických zmien zistených pri CT vyšetrení mozgu v roku 2006 i
napriek tomu, že od tohto vyšetrenia uplynulo viac ako 5 rokov a nie je zrejmé, aký je aktuálny stav
postkontúznychzmienvčasevypracovaniatohtohodnotenia,zktoréhodôvodutentojehozávernemôžu
akceptovať.

Vzhľadom k vyššie uvedeným námietkam zo strany vedľajšieho účastníka, súd za účelom ich
odstránenia nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a to uznesením zo dňa 11.10.2011 a
podaním znaleckého posudku poveril Q. s tým, aby sa vysporiadal s týmito námietkami ako aj s otázkou
stanovenia rozdielneho počtu bodov bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré boli určené
jednak v posudkoch predloženým žalobcom ako aj v posudku vypracovaného znalcom v tomto konaní.

Menovaný znalec predložil vypracovaný znalecký posudok dňa 23.3.2012 (viď dôkaz čl. 324-376 spisu)
a ohodnotiac bolestné počtom bodov 1 016,97. Čo sa týka bolestného, znalec uviedol, že stanovenúvýšku bolestného znalcom Mariánom Huňárom považuje za správnu a to v počte vyššie uvedených
bodov a preto nepovažoval za potrebné vykonať nové komplexné ohodnotenie bolestného.

Pokiaľ ide o stanovenie sťaženia spoločenského uplatnenia znalec Q. považoval existujúce bodové

ohodnotenie za neúplné a preto ho doplnil o dve položky a to:

- položku č. 431 - plošné jazvy na brušnej a hrudnej stene vľavo na ploche 80 cm počtom bodov 50

- položku 298 a - vzrasty pľúc vľavo následkom poranenia pľúc a hrudnej steny - ľahké (uvedené
zmeny sú popísané na rtg snímke hrudníka pri vyšetrení v pľúcnej ambulancii v Prahe dňa 17.2.2012,
pričom poškodený má absolvovať kontrolné pľúcne vyšetrenie o rok ) s počtom bodov 25 a tak vyčíslené
sťaženie spoločenského uplatnenia hore uvedeným znalcom predstavujú konečný počet bodov 1260.

Vzhľadom na záver takto vypracovaného znaleckého posudku žalobca reagoval

návrhom o rozšírenie žaloby o zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 13 337,18 € a o zvýšenie
odškodnenia za sťaženia SU vo výške 4 182,43 €, čo súd aj pripustil uznesením zo dňa 14.5.2012 (viď
dôkaz čl. 399-400 spisu).

Následne na to reagoval vedľajší účastník s tým, že žiada, aby znalec, ktorý vypracoval kontrolný

znalecký posudok, t.j. Q. písomne tento dopracoval a zaujal stanovisko k nasledovným otázkam:

1. Kedy bol ustálený zdravotný stav žalobcu a kedy bolo možné vykonať hodnotenie bolestného tak, ako
ho realizoval Q. vo svojom znaleckom posudku, znalec uviedol:

že v septembri 2003, t.j. 6 mesiacov po úraze žalobcu.

2. Kedy bolo možné vykonať hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia tak ako ho realizoval Q.

vo svojom posudku, znalec X. uviedol:

že zdravotný stav poškodeného, t.j. žalobcu bol ustálený takto 3 roky po úraze, t.j. 24.4.2006.

3. Z čoho vyplýva rozdiel pri hodnotení trvalých následkov u položky 251 oproti pôvodne vystavenému
posudku zo dňa 6.4.2004 vypracovaného Q., kontrolný znalec uviedol nasledovné:

Posudok vypracovaný Q. zo dňa 6.4.2004 považoval pri svojom preštudovaní za sčasti nesprávny a

neúplný. Uvedenú položku hodnotil Q. vo svojom znaleckom posudku 1000 bodmi, pričom uvedenú
hodnotu doporučili ním zvolení konzultanti a to lekár psychiater a lekár neurochirurg. Obidvaja títo
uvedenú položku hodnotili zhodne 1000 bodmi, pričom svoje hodnotenie podložili popisom zdravotného
stavu a závermi. Položka 251 ako ďalej kontrolný znalec uviedol a to mozgové a duševné poruchy
po ťažkom úraze hlavy, bola teda hodnotená úzko špecializovanými konzultantmi pre dané odvetvie.

Q. vo svojom lekárskom posudku zo dňa 6.4.2004 túto položku hodnotil 600 bodmi, pričom v danom
posudku bližšie nešpecifikoval na základe akých lekárskych vyšetrení a záverov stanovil uvedené
bodové hodnotenie. Kontrolný znalec na odpoveď tejto námietky ďalej dodal, že v uvedenej dobe hlavne
z dôvodu duševných zmien po úraze mozgu stav poškodeného, t.j. žalobcu ešte ani nebol ustálený.
Hodnotenie položky 251 - 1000 bodmi teda prevzal z posudku Q., pretože to bolo v jeho posudku

dostatočne podložené a zdokumentované dvoma konzultantmi.

Po vypracovaní vyššie uvedeného kontrolného posudku zo strany účastníkov neboli ďalšie námietky
vznesené.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:Podľa § 427 ods.1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 430 ods. 1 OZ namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez
vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie
dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 2 ods. 1 vyhl. 32/65 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, odškodnenie za bolesť

sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, alebo odstraňovaním jeho
následkov, a to podľa zásad a sadzieb stanovených v prílohe tejto vyhlášky.

Podľa § 4 ods. 1 vyhl. 32/65 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, sťaženie spoločenského
uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho

spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa§7ods.1,2vyhl.32/65Zb.voodškodňovaníbolestíasťaženiaspoločenskéhouplatneniavznení
neskorších predpisov a vyhl. č. 19/99 Z.z., výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa určuje sumou 60,-Sk za 1 bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť 240 000,- Sk, z toho
odškodnenia za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000,- Sk.

Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v odseku

1, 2.

Podľa § 106 ods.1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

V tomto konaní mal súd za preukázané, že v čase keď došlo k dopravnej nehode, ktorú zapríčinil vodič
osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia e.č. HE 355AM, X. utrpel zranenie ako spolujazdec

žalobca, ktorý svoje nároky uplatnil v tomto konaní a to titulom bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Rovnako bolo nesporné v konaní aj to, že prevádzateľom vyššie uvedeného motorového
vozidla bol v čase dopravnej nehody žalovaný, čo v zmysle ust. § 427 ods. 2 OZ zakladá jeho
zodpovednosť za škodu na zdraví, ktorú pri dopravnej nehode utrpel žalobca.

Súd v súlade s obsahom § 132 O.s.p. zhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej

súvislosti a mal za to, že tieto dôkazy ako na ne súd poukazuje vyššie sú objektívnym základom pre
posúdenie veci.

Je nepochybné, že žalobca utrpel pri dopravnej nehode veľmi rozsiahle a bolestivé zranenia, ktorých
liečba bola zdĺhavá spojená s komplikáciami, ktoré súviseli výlučne s úrazom pri dopravnej nehode.
Bolesť, ktorá bola u žalobcu spojená s poraneniami a ich liečbou, možno aj v zmysle znaleckýchposudkov vypracovaných v priebehu konania považovať za silnej intenzity, ktorou žalobca trpel po dlhšiu
dobu.

V konaní bolo nesporne zistené aj to, že úraz zanechal na zdraví žalobcu trvalé následky potvrdené

znalcami tak ako sú vyššie popísané, pričom všetky tieto trvalé následky sú vo výlučnej príčinnej
súvislosti s poškodením zdravia žalobcu pri dopravnej nehode v rozsahu ako ich popísali vo svojich
posudkoch aj znalci ustanovený súdom s tým, že pokiaľ ide o trvalé následky jedná sa o obmedzenia,
ktorými žalobca trpí a prakticky ho výrazne obmedzujú v každodennom živote. Žalobca následkom
úrazu, ktorý utrpel pri dopravnej nehode netoleruje zvýšenú záťaž, nešportuje, má zhoršenú pamäť, je

psychicky spomalený, pri prudších pohyboch a zmene polohy má závraty, vzrasty na pľúcach znižujú
rezervu pľúcnych funkcií, nesmie dvíhať bremená a pracovať v predklone.

Rovnako zo znaleckých posudkov vypracovaných v priebehu konania, a hlavne znaleckého posudku
Q. ďalej vyplýva, že u žalobcu je potvrdené aj vynechávanie dýchania počas spánku, z ktorého dôvodu
sa musí podrobovať liečbe.

Znalec ďalej označil všetky uvedené následky ako trvalé a neovplyvniteľné ďalšou liečbou, pričom

v budúcnosti možno očakávať zhoršenie bolestivosti chrbtice s nutnosťou rehabilitácie a taktiež stav
žalobcu si zrejmé vyžiada liečenie symptómov po zmenách na mozgu.

Z týchto dôvodov súd priznal v tomto konaní žalobcovi náhradu škody na zdraví titulom bolestného
vo výške 20-násobku základného počtu bodov, čo predstavuje vo finančnom vyjadrení 1 220 364 Sk,
t.j. 40 508,66 € (1 016,97 bodov x 60 Sk za jeden bod = 61 018,20 Sk x 20-násobok) a náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 40-násobku zo základného počtu bodov, čo predstavuje
vo finančnom vyjadrení 3 024 000 Sk, t.j. 100 378,41 € ( 1 260 bodov x 60 Sk za jeden bod = 75 600
x 40-násobok).

Uvedené náhrady súd krátil o 30 %, pretože podľa názoru súdu existuje miera spoluúčasti žalobcu na
vzniku a následkoch dopravnej nehody spočívajúca v tom, že žalobca mal vedomosť o tom, že vodič

Ján Šoltinský pred jazdou požíval alkoholické nápoje, nakoľko bolo v konaní preukázané, že v čase pred
nehodou boli spolu prítomní v pohostinstve zvanom Papuča v Michalovciach, z ktorého spoločne odišli
v predmetnom motorom vozidle. Z toho súd vyhodnotil, že žalobca svojím konaním tým, že kritického
dňa zavinene porušil preventívne povinnosti v zmysle § 415 OZ, pretože si mal byť vedomý, že vodič s
požitými alkoholickými nápojmi, môže spôsobiť dopravnú nehodu.

Z takto vypočítanej náhrady, t.j. z čiastky 140 887, 07 € (40 508,66 € + 100 378,41 €) po odpočítaní 30%,
t.j. čiastky 42 266,12 €, náhrada, ktorá prislúcha žalobcovi predstavuje sumu 98 620,95 € (2 971 054,73
Sk), na ktorú súd zaviazal žalovaného spôsobom ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Keďže žalobca si v tomto konaní uplatnil titulom náhrady škody viac než bolo týmto rozhodnutím súdu
priznané, preto v prevyšujúcej časti jeho nárok bol zamietnutý.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania určí vykonávací predpis.

V danom prípade povinnosť žalovaného plniť vyplýva z rozhodnutia súdu. Teda v čase rozhodovania
o nároku žalobcu nie je žalovaný v omeškaní. Nie je preto možné zaviazať ho v zmysle uvedeného

zákonného ustanovenia platiť žalobcovi úroky z omeškania / nariadenie vlády č. 87/95 Z.z./, k tomuto
dňu ani úroky odo dňa vykonateľnosti rozsudku, lebo pre rozsudok súdu je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. / § 154 O.s.p./.Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol nárok žalobcu týkajúci sa uplatňovaných úrokov z omeškania.

Čo sa týka námietky pasívnej legitimácie vznesenej vedľajším účastníkom na strane žalovaného,
súd túto nepovažuje za dôvodnú a to vzhľadom na závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania

nasledovne:

Svedok Q. svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.6.2010 potvrdil skutočnosť, že vodičovi B.u motorové
vozidlo požičal a ten ho v čase nehody riadil s jeho vedomím. Túto skutočnosť vo svojej výpovedi na
pojednávaní dňa 23.1.2008 potvrdil aj svedok X. (viď dôkaz čl. 118-122 spisu).

Svedok H. na pojednávaní dňa 24.5.2010 (viď dôkaz čl. 238 spisu) potvrdil pravdivosť a úplnosť
výpovede žalovaného v trestnom konaní zo dňa 5.5.2003, kde na čl. 41,42 pripojeného spisu tunajšieho

súdu 2T/134/2003 uviedol, že vodič X. riadil jeho motorové vozidlo v čase nehody s jeho súhlasom.
Vzhľadom k uvedenému súd vyhodnotil jeho neskoršiu výpoveď v tomto konaní, kde na pojednávaní dňa
6.8.2007 túto skutočnosť popieral za účelovú už aj preto, že tento rozpor vo výpovedi nevedel žiadnym
spôsobom zdôvodniť a na ďalšiu otázku zástupcu žalobcu, či kritického dňa hlásil n a polícii krádež
motorového vozidla Škoda Octavia, žalovaný uviedol, že „nie, nehlásil“. (viď dôkaz čl. 108,109 spisu).

Pokiaľ by aj súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že vodič X. viedol motorové vozidlo bez
vedomia žalovaného, vzhľadom k ust. § 430 OZ ods. 1, druhá veta zodpovedá žalovaný ako prevádzateľ
spoločne s vodičom, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil, pričom túto
zákonom predpokladanú nedbalosť je možné jednoznačne vyvodzovať z okolností zapožičania vozidla
svojej sestre a Q. pri ktorom žalovaný žiadnym spôsobom výslovne nevylúčil jeho zapožičanie aj inej

osobe.

Za nedbalosť je možné považovať také konanie zodpovedného subjektu, pri ktorom koná s vedomím
možného následku, ktorý svojím konaním hoci vopred nezamýšľa a nechce dosiahnuť, má si byť vedomý
aspoň teoretickej možnosti vzniku takéhoto následku v príčinnej súvislosti s jeho primárnym konaním.

Súd neprihliadol ani na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka

týkajúcusanárokovžalobcuvzmysleprocesnýchúpravrealizovanýchvpriebehukonaniaatozdôvodu,
že žalobca si uplatnil nároky titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia rozšírením žaloby
na základe položiek určených znaleckými posudkami Q., č. 1/2011 a MUDr. Zdenka Holešovského
č. 15/2012 akonáhle mal preukázanú vedomosť o takto mu patriacich položkách podľa jednotlivých
nárokov, či už bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia a to v súlade s ust. § 106 ods. 1 OZ,

pričom plynutie tejto lehoty bolo zachované od času ako bol ustálený zdravotný stav poškodeného, t.j.
žalobcu, na ktoré otázky vo forme námietok k znaleckému posudku zo strany vedľajšieho účastníka sa
jednoznačne vyjadril aj znalec Q. doplnku znaleckému posudku č. 15/2012 (viď dôkaz čl. 408-413 spisu).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a hoci žalobca mal vo veci len čiastočný
úspech, súd mu napriek tomu priznal plnú náhradu trov tohto konania, pretože rozhodnutie o výške

plnenia pre žalobcu záviselo od úvahy súdu. Priznané trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia
JUDr. Antona Hencovského, advokáta za tieto úkony právnej pomoci príprava a prevzatie zastúpenia,
spísanie žaloby, pojednávania v dňoch 23.4.2007, 13.6.2007, 6.8.2007, 23.1.2008, každý úkon po
619,07€ďalejpojednávaniavdňoch13.5.2009,9.11.2009,24.5.2010,21.6.2010,20.8.2010,27.6.2012,
29.10.2012 a 7.12.2012, návrh na rozšírenie žaloby zo dňa 10.5.2012, vyjadrenie k znaleckému

posudku, každý úkon po 619,09 € vychádzajúc z výpočtového základu 98 620,95 € ( v zmysle vyhl.
655/2004 Z.z.) spolu odmena predstavuje čiastku 9 905,32 €. K uvedenej odmene patrí režijný paušál
v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. a to 2 x 4,98 €, 3 x 5,91 €, 1 x 6,34 €, 2 x 6,95 €, 3 x

7,21 € a 5 x 7,41 €, t.j. spolu 106,61 €.K vyššie uvedeným úkonom súd priznal v zmysle § 15 vyhl. 655/2004 Z.z. v spojení s príslušnými
ustanoveniami zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal náhradu za použitie motorového
vozidla TOYOTA LANDCRUISER, EČ: KE 459 DS na trase Košice- Michalovce a späť, ktorého

priemerná spotreba na 100 km je 9,7 l, čo pri vzdialenosti 65 km a cene nafty tak ako je nižšie uvedené
predstavuje nasledovné čiastky:

-pojednávanie dňa 24.5.2010, 21.6.2010(65 km x 2 ) pri spotrebe 9,7 l na 100 km a pri cene nafty 1,12
€ = 14,12 x 2 = 28,24 €..

-pojednávanie dňa 27. 6.2012 (65 km x 2 ) pri spotrebe 9,7 l na 100 km a pri cene nafty 1,39 € = 17,50 €

-pojednávanie dňa 29.10.2012 2012 (65 km x 2 ) pri spotrebe 9,7 l na 100 km a pri cene nafty 1,46 €

= 18,41 €

K uvedeným úkonom patrí aj amortizácia motorového vozidla zn. TOYOTA LANDCRUISER, EČ: KE 459
DS za cestu Košice - Michalovce a späť ( 65 km x 2 ), pri 0,183 € za 1 km v dňoch 24.5.2010, 21.6.2010,
27.6.2012 a 29.10.2012 každá suma po 23,79 €, čo spolu cestovné vrátane amortizácie motorového
vozidla predstavuje sumu 159,31 €.

K úkonom zastúpenia pri pojednávaní patrí aj náhrada za stratu času v zmysle § 15 vyhl. 655/2004 Z.z.
pri ceste Košice- Michalovce a späť a to

-pri pojednávaní dňa 24.5.2010 a 21.6.2010 za 4 polhodiny po 12,02 € = 48,08 x 2

- pri pojednávaní dňa 27.6.2012 za 4 polhodiny po 12,71 € = 50,84 €

- pri pojednávaní dňa 29.10.2012 za 4 polhodiny po 12,71 € = 50,84 €

- pri pojednávaní dňa 17.12.2012 za 4 polhodiny po 12,71 € = 50,84 €

Spolu hotové výdavky a náhrada za stratu času predstavujú sumu 407,99 €. Celkove teda odmena
advokáta a hotové výdavky predstavujú sumu 10 419,92 € (9 905,32 € + 106,61 € + 407,99 €). Takto
vyčíslenú sumu súd zvýšil o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 4 vyhl. 655/2004 Z.z. podľa
zákona č. 222/2004 Z.z., čo predstavuje 2 083,98 €, t.j. spolu 12 503,90 €. K uvedenej čiastke súd

prirátal aj preddavky na trovy dôkazov zložené žalobcom v priebehu konania vo výške 650 €. Celkove
teda trovy konania predstavujú sumu 13 153,90 €, ktorú súd priznal žalobcovi s poukazom na citované
právne ustanovenie.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom

súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.