Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/55/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412204217
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2012:4412204217.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Juraj

Puskailer, správca konkurznej podstaty Výrobno-obchodného družstva Šurany v likvidácii, Šurany, SNP
149, so sídlom Bratislava, Páričkova 18, zast. Mgr. Helena Farkašová, advokát, Nové Zámky, Žerotínova
bašta 1, proti odporcom: I.) G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.-A. Q., B. X a II.) V. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom V.-A. Q., B. 3, obaja zast. JUDr. Ema Zacharová, advokát, Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, o
určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzavretá dňa 28.7.2010 medzi odporcom v I. rade ako predávajúcom
a odporkyňou v II. rade ako kupujúcou, vkladovaná Správou katastra Nové Zámky pod V XXXX/XX,

týkajúca sa nižšie uvedených nehnuteľností, je n e p l a t n á .

Súd u r č u j e , že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F.
Q., H. E. na LV č. XXXX na parc. č. XXX/X - vrátnica - súp. č. XXX, parc. č. XXX/XX - matečník - súp. č.
XXX, parc. č. XXX/XX - matečník - súp. č. XXX a parc. č. XXX/XX - matečník - súp. č. XXX.

V časti určenia vlastníctva k parcele č. XXX/XX - ošipáreň - súp. č. XXX zapísanej na LV č. XXXX v kat.

území F. Q., H. E., súd konanie z a s t a v u j e .

V časti konania o určenie vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam súd návrh voči odporcovi v
I. rade z a m i e t a .

Odporcovia v I. a II. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právnej zástupkyne
spoločne a nerozdielne 287,58.-€ z titulu náhrady trov konania do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporcovia v I. a II. rade sú p o v i n n í zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky spoločne a
nerozdielne 99,50.-€ z titulu náhrady trov konania do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa v II. rade je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky 99,50.-€ z titulu
náhrady trov konania do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcom v I. a II. rade domáhal jednak určenia, že kúpna zmluva
uzavretá dňa 28.7.2010 medzi odporcom v I. rade ako predávajúcim a odporkyňou v II. rade ako

kupujúcou týkajúca sa nehnuteľností ( stavieb ) nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. Q., H. E. na
LV č. XXXX na parc. č. XXX/X - vrátnica - súp. č. XXX, parc. č. XXX/XX - matečník - súp. č. XXX, parc.
č. XXX/XX - matečník - č. XXX a parc. č. XXX/XX - matečník - súp. č. XXX je neplatná a to z dôvodu,
že bolo rozsudkom KS Bratislava 66 Cbi 130/00-359 z 11.10.2006 v spojení s rozsudkom NS SR 4Obo 299/06-443 z 11.12.2007 právoplatne určené, že kúpna zmluva, ktorou odporca v I. rade nadobudol
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam ( datovaná 6.6.1995, ktorej vklad bol povolený 9.7.199 ) je
neplatná a jednak sa domáhal určenia, že z uvedeného dôvodu je vlastníkom týchto nehnuteľností on

sám. Svoj návrh v časti o určenie vlastníctva k ošipárni - súp. č. XXX zapísanej na LV č. XXXX v kat.
úz. F. Q. navrhovateľ zobral späť.

Odporcovia v I. a II. rade s návrhom nesúhlasili, ich obrana spočívala v tom, že síce nespochybňovali
neplatnosť kúpnych zmlúv, ktorými odporca v I. rade, resp. odporkyňa v I. rade predmetné nehnuteľnosti

nadobudli, ale tvrdili, že tieto nehnuteľnosti odporca v I. rade užíval po dobu viac ako 10 rokov v dobrej
viere, že mu patria, správal sa ako ich vlastník a nikým nebol v tomto rušený, čím splnil podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k nim vydržaním.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ,
najmä spisu KS Bratislava 66 Cbi 130/00 a zistil tento skutkový a právny stav:

Z LV č. XXXX pre kat. územie F. Q., H. E. súd zistil, že odporkyňa v II. rade je vedená ako výlučný
vlastník stavieb na parc. č. XXX/X - vrátnica - súp. č. XXX, parc. č. XXX/XX - matečník - súp. č. XXX,
parc. č. XXX/XX - matečník - č. XXX a parc. č. XXX/XX - matečník - súp. č. XXX a č. XXX/XX - ošipáreň
- súp. č. XXX, ktoré vlastníctvo nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom v I. rade z

13.5.2010, vkladovanej dňa 28.7.2010 v katastrálnom konaní V XXXX/XX.

Zo spisu KS Bratislava 66 Cbi 130/00 súd zistil, že toto konanie začalo dňa 17.3.2000 s tým, že
navrhovateľombolsprávcakonkurznejpodstatyúpadcuVODŠuranyvlikvidáciiaodporcombolodporca
v I. rade z tohto konania, pričom navrhovateľ sa spočiatku domáhal odporovateľnosti právneho úkonu

( kúpnej zmluvy zo 6.6.1995 ), ktorý návrh bol doručený odporcovi dňa 9.7.2002 ( č.l. 187 spisu ) a
dňa 15.3.2005 navrhovateľ požiadal o zmenu návrhu a žiadal ďalej určenie neplatnosti tejto zmluvy
( č.l. 285 spisu ), ktorý návrh bol doručený právnej zástupkyni odporcu dňa 30.12.2005 a o ktorom
bolo rozhodnuté dňa 24.2.2006, pričom súdy právoplatne dňom 5.2.2008 určili, že kúpna zmluva zo
4.7.1995 ( V XXXX/XX z X.X.XXXX ), ktorou odporca v I. rade nadobudol vlastníctvo k predmetným

nehnuteľnostiam, bola určená za neplatnú. Taktiež bolo zistené, že KS Bratislava v tomto konaní vydal
aj predbežné opatrenie ( č.l. 185 ), ktorým zakázal odporcovi v I. rade nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré
sú predmetom tohto konania a to na základe návrhu zo 17.3.2000, o ktorom súd rozhodol uznesením,
ktoré právnej zástupkyni odporcu doručil dňa 4.7.2002.

Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.5.2010, vkladovaná dňa 28.7.2010 pod V XXXX/XX medzi odporcom
v I. rade ako predávajúcim a odporkyňou v II. rade ako kupujúcou súd zistil, že sa týka nehnuteľností,
ktoré sú predmetom určenia vlastníctva v tomto konaní.

Z kúpnej zmluvy zo 4.7.1995 ( V XXXX/XX z 9.7.1996 ), ktorou odporca v I. rade nadobudol vlastníctvo

k predmetným nehnuteľnostiam ( článok 4 kúpnej zmluvy ) súd zistil, že účastníci brali na vedomie,
že vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam prejde na kupujúceho dňom rozhodnutia o vklade
vlastníctva na katastri.

Odporca v I. rade vo svojej výpovedi uviedol, že začal v poľnohospodárskej výrobe podnikať niekedy v

roku 1992-93, v tom čase sa rozpadlo družstvo v V.. Oslovili ho ako aj iných podnikateľov s ponukou na
kúpu nehnuteľností, išlo o maštale, v ktorých sa dlho nepodnikalo a boli v dezolátnom stave, on prejavil
záujem a ponúkol najvyššiu sumu a niekedy v roku 1995 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na ne a vtedy
mu boli tieto aj vydané a začal na nich podnikať. Uviedol, že vie o tom, že o neplatnosti uvedenej kúpnej
zmluvy rozhodovali súdy, lebo sa tam zmenili niektoré skutočnosti a bol aj žalovaný o neplatnosť tejto

zmluvy a spor prehral, s čím je uzrozumený, medzitým však tieto nehnuteľnosti zveľaďoval, investoval
nemalé finančné prostriedky, riadne sa o svoj majetok staral a vychádzal z toho, že ho kúpil a preto
mu patrí. Ďalej uviedol, že si nebol vedomý ničoho zlého a o tom čo sa dialo medzi starými a novými
predstaviteľmi družstva nemal ani tušenia, nehnuteľnosti od roku 1995, kedy mu boli vydané, užíval,
nevie kedy bolo vlastníctvo k nim na neho vkladované na katastri, ale bolo to niekedy v roku 1995-96

a takto nerušene ich užíval až do začiatku tohto storočia, asi do roku 2001-02. V pokračovaní svojej
výpovede ( po tom ako do nej vstúpila jeho právna zástupkyňa slovami „predsa až do roku 2006 „ )
uviedol, že chcel povedať, že nie do začiatku storočia, ale až do roku 2006 a keď povedal, že do roku
2001-02, myslel tým, že vtedy prebiehali tie súdne spory. Uviedol, že bolo dohodnuté, že kúpna zmluvaje platná dňom jej podpísania a bral to tak, že jej podpisom stáva vlastníkom nehnuteľností, všetci
vedia ako to chodí a že kataster veci len predlžuje a on si myslí, že keď vec kúpi a zaplatí za ňu,
nemôže byť pochybnosť o tom, že je jej vlastníkom. Ďalej uviedol, že v spomínanom súdnom konaní

sa sám zastupovať nevedel, preto si zobral advokáta, pričom nevie kedy presne v rámci toho konania
došlo k zmene návrhu ta, že sa žalovala neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom on neskôr previedol tieto
nehnuteľnosti na dcéru, čím ju chcel zainteresovať do praxe, nakoľko chodí na poľnohospodársku VŠ,
pričom s rozsudkami súdov o neplatnosti kúpnej zmluvy sa vysporiadal tak, že správcovi konkurznej
podstaty listom oznámil, že sa cíti byť vlastníkom predmetných nehnuteľností, pretože ich užíva viac ako

10 rokov, čo je doba na vydržanie a keďže ten mu neodpovedal, on si myslel, že je všetko v poriadku.

Odporkyňa v II. rade vo svojej výpovedi uviedla, že o kúpnej zmluve z roku 1995-96 nevie nič a ani o
sporoch týkajúcich sa tejto zmluvy, ona sa stala vlastníčkou týchto nehnuteľností až v roku 2010 a došlo
k tomu tak, že nakoľko študuje na poľnohospodárskej vysokej škole a chcela by pokračovať v otcových
šľapajách, súhlasila s tým, že za kúpnu cenu 3000.-€ odkúpi tieto nehnuteľnosti.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1,3,4 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a
trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy,
ktorú uzavrel odporca v I. rade ako predávajúci a odporkyňa v II. rade ako kupujúca dňa 13.5.2010
( vkladovaná dňa 28.7.2010 pod V XXXX/XX ) dôvodný, pretože je nepochybné, že odporca v I. rade
touto zmluvou na odporkyňu v II. rade prevádzal nehnuteľnosti, ktoré nadobudol na základe kúpnej

zmluvy, ktorá bola súdom právoplatne určená za absolútne neplatnú ( rozsudkom KS Bratislava 66 Cbi
130/00-359 z 11.10.2006 v spojení s rozsudkom NS SR 4 Obo 299/06-443 z 11.12.2007 ), t.j. takú, ktorej
účinky nikdy nenastali ( pričom ich previedol až po tom ako takto súdy rozhodli a toto rozhodnutie mu
bolo nesporne známe ) a preto každá ďalšia zmluva, ktorou s týmito nehnuteľnosťami odporca v I. rade
nakladal, musí byť taktiež neplatná. Platí totiž, že na základe neplatnej kúpnej zmluvy nemohol odporca

v I. rade vlastnícke právo nadobudnúť a ako taký ho potom nemohol ani platne previesť na odporkyňu
v II. rade.

Vychádzajúc z tohto záveru súd v časti o určenie vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam súd návrhu
voči odporkyni v II. rade vyhovel ako dôvodnému, pretože odporkyňa v II. rade je ako vlastník týchto

stavieb zapísaná v katastri nehnuteľností, hoci platne sa ich vlastníčkou stať nemohla, keď v tejto
časti má navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty predchádzajúceho vlastníka týchto nehnuteľností
nepochybne naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe, nakoľko ide o vlastníctvo k
nehnuteľnostiam, o ktorých tvrdí, že mu vlastnícky patria a s ktorými nemôže nakladať.

V časti o určenie vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam súd návrh voči odporcovi v I. rade
zamietol z dôvodu, že odporca v I. rade nie je v súčasnosti ( v čase rozhodovania súdu ) ako vlastník
k týmto nehnuteľnostiam zapísaný, návrh preto voči nemu nie je dôvodný, takýto návrh má smerovaťlen voči osobe, ktorej vlastníctvo svedčí podľa zápisu v katastri nehnuteľností ( tou je len odporkyňa v
II. rade ) a na takomto určení navrhovateľ ani nemôže mať naliehavý právny záujem.

Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci
po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach

desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do
vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie
vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s
vecou ako so svojou.

Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z

tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento
objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s
ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej
držbe, ktorou sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike
držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Nadväzne na to

rozlišujeme oprávneného držiteľa a neoprávneného držiteľa. Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo
svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom
presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Oprávnená, a teda chránená držba je výlučne takým faktickým
stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky: a) Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec
patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má

oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť
(napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby), pričom
neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to
nemá potrebné odborné predpoklady a pod. Ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník,
vykonáva oprávnenia patriace do obsahu vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou.

Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver
o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu.

Držiteľ môže byť - podľa konkrétnych skutkových okolností - oprávnený alebo neoprávnený, avšak vždy
ho treba odlišovať od tzv. detentora, t.j. osoby, ktorá síce vec fakticky ovláda, ale nakladá s ňou s

vedomím, že ide o cudziu vec (napr. vypožičanú vec alebo prenajatý nebytový priestor).

Pokiaľ ide o námietku odporcu v I. rade, že návrh na určenie vlastníckeho práva nie je dôvodný,
príp.. dôvodný nemôže byť, pretože odporca v I. rade nadobudol vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam vydržaním tak, že tieto nerušene po dobu dlhšiu než 10 rokov užíval ako vlastné, súd

považuje za potrebné uviesť predovšetkým, že o tejto otázke je potrebné rozhodnúť osobitným výrokom
súdu ( nie iba ako o predbežnej otázke ), teda v tomto prípade iba na základe samostatného návrhu
odporcu ( odporcov ), k podaniu ktorého nedošlo ( a to ani uplatnením vzájomného návrhu na určenie
vlastníckeho práva v prospech odporcov vydržaním v tomto konaní ), pretože len tak bude naplnený
zákonnýpredpoklad,podľaktorého tunazápisvlastníckehoprávamusíexistovaťdeklaratórnyrozsudok

občianskoprávneho súdu o určení vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním. Teda bez toho, aby
odporca takýto návrh podal ( a aby súd o ňom rozhodol ), nemohli byť odporcovia úspešní v tom, aby súd
konštatoval,ževlastníctvokpredmetnýmnehnuteľnostiamnadobudlivydržanímatoanizapredpokladu,
že by boli splnené podmienky vydržania vlastníctva v ich prospech.

Je však nutné konštatovať, že tieto podmienky naplnené neboli. Súd má totiž vykonaným dokazovaním
( oboznámením pripojeného spisu 66 Cbi 130/00 a výpoveďou odporcu v I. rade ) za preukázané, že
odporcavI.rademoholspredmetnýminehnuteľnosťamiakososvojiminakladať,správaťsaakovlastník
a byť v presvedčení, že mu patria až od 9.7.1996, kedy bolo vlastníctvo k nim v prospech neho zapísané
katastrom nehnuteľností, pretože si bol vedomý, že k tomu dôjde až týmto dňom ( sám to v predmetnej

kúpnej zmluve potvrdil svojím podpisom ), teda v období od podpisu kúpnej zmluvy v roku 1995 do doby,
kedy bolo vlastnícke právo na odporcu v I. rade zapísané v katastri nehnuteľností, t.j. do 9.7.1996 ( V
XXXX/XX ) a odporca v I. rade bol iba detentorom. Preto 10 ročná lehota, po uplynutí ktorej by odporca
v I. rade mohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním začal plynúť až 10.7.1996 a bola by uplynula10.7.2006 v prípade, že by bol odporca v I. rade predmetné nehnuteľnosti nerušene užíval ako svoje a
bol by počas tejto doby nepretržite ich oprávneným držiteľom, k čomu však nepochybne nedošlo. Podľa
názoru súdu táto lehota totiž bola pretrhnutá v priebehu súdneho konania pred KS Bratislava 66 Cbi

130/00 v rámci ktorého bolo vlastníctvo odporcu v I. rade spochybnené a ako sám odporca v I. rade
uviedol, už v roku 2001-2002, kedy sa odporca v I. rade dozvedel o prebiehajúcom konaní ( hoci v tom
čase o odporovateľnosť právneho úkonu ), je zrejmé, že jeho vlastníctvo v tom čase bolo spochybnené
a je vylúčené, aby bol odporca naďalej ( čo i len vnútorne ) presvedčený, že nehnuteľnosti mu patria
( jeho následné tvrdenia a vysvetlenia o tom, že k tomu došlo až v roku 2006 a že svoje vyjadrenie

myslel tak, že vtedy prebiehali súdne konania, súd vyhodnotil ako účelové, pretože boli vyslovené až
po tom ako do výpovede odporcu v I. rade vstúpila jeho právna zástupkyňa, resp. po rozhovore s ňou ).
Pokiaľ by však aj súd prihliadol na skutočnosť, že predmetný súdny spor prebiehal o neplatnosť kúpnej
zmluvy až od roku 2006 ( zmena návrhu bola podaná 15.3.2005, právna zástupkyňa odporcu v I. rade
prevzala podanie navrhovateľa so zmenou návrhu dňa 30.12.2005, súd o nej rozhodol 15.2.2006, ktoré
uznesenie súdu právna zástupkyňa odporcu v I. rade prevzala dňa 24.2.2006 ), potom súd konštatuje,

že najneskôr týmto dňom ( t.j. 24.2.2006 ) nemohol byť naďalej v držbe predmetných nehnuteľností
dobromyseľný, pretože zistil, že si iná osoba k rovnakým nehnuteľnostiam uplatňuje svoj nárok, resp. že
spochybňuje jeho vlastníctvo k nim. Súd pritom vychádza z toho, že právny zástupkyňa odporcu v I. rade
bola na zastupovanie odporcu v konaní pred KS Bratislava riadne splnomocnená, z čoho jej vznikli práva
a povinnosti v zmysle O.s.p. a tiež podľa zákona o advokácii. Tvrdenie právnej zástupkyne odporcu v I.

rade o tom, že svojho klienta informovala o stave konania vždy až po nasledujúcom pojednávaní, teda až
na jeseň 2006 a to po uplynutí vydržacej 10 ročnej lehoty, súd považuje za účelové, ničím nepodložené
a nepreukázané a súd považuje za vylúčené, aby o tak zásadnej veci nebol jej klient informovaný, najmä
ak jej to zákon o advokácii ukladá.

Tieto skutočnosti by boli však relevantné pre zamietnutie návrhu odporcu v I. rade na určenie
vlastníckeho práva ( pokiaľ by ho bol podal ), keďže tak však neurobil, nemohol súd o vydržaní
rozhodovať a preto návrhu na určenie vlastníctva v prospech navrhovateľa vyhovel.

V časti konania o určenie vlastníckeho práva k ošipárni č. súp. XXX postavenej na parcele č. XXX/XX

zapísanej na LV č. XXXX súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. na základe späťvzatia návrhu
v tejto časti a to so súhlasom odporcov.

O trovách konania voči odporcovi v I. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 3 O.s.p., keď odporca v I.
rade v časti konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy bol neúspešný a pokiaľ ide o trovy konania v

časti konania o určenie vlastníckeho práva ( hoci tu úspešný bol ), má súd za to, že túto časť nemožno
od prvej časti konania oddeliť, nakoľko spolu vzájomne súvisia a nebyť neplatnosti predmetnej zmluvy
uzavretej medzi odporcami, bol by návrh dôvodný aj voči odporcovi v I. rade, v čom súd vzhliadol
osobitné dôvody podľa § 150 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania odporcovi v I. rade. O trovách
konania voči odporkyni v II. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporkyňa v II. rade

bola neúspešná v celom predmete konania. Takto potom súd oboch odporcov zaviazal k solidárnemu
zaplateniu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia podľa § 10 ods. ( nie podľa §
10 ods. 1 ako si náhradu uplatnila právna zástupkyňa navrhovateľa, pretože jednak súdu hodnota
nehnuteľnostínebolaznámaaniejezrejmézčohoprávnazástupkyňavychádzala,keďudávalahodnotu
10 000.-€ a jednak v konaní o neplatnosť právneho úkonu sa odmena advokáta určuje podľa § 11 ods.

1 uvedenej vyhlášky ). Takto potom súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej
pomoci po 58,69.-€ ( prevzatie a príprava pojednávania, spísanie návrhu a 2 účasti na meritórnom
pojednávaní ) a jeden úkon ( nemeritórne pojednávanie dňa 5.9.2012 ) v sume 14,67.-€ a 5 x režijný
paušál 7,63.-€, spolu sumu 287,58.-€.

O povinnosti odporcov zaplatiť súdny poplatok za návrh súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/92
Zb. v platnom znení z dôvodu, že odporcovia v konaní neboli úspešní ( odporca v I. rade
v konaní o prvom petite návrhu a odporkyňa v celom predmete konania ) a preto ich súd zaviazal k
zaplateniu súdneho poplatku za návrh, od platenia ktorého bol navrhovateľ podľa § 4 ods. 2 tohto zákona
oslobodený a preto súd zaviazal oboch odporcov k zaplateniu súdneho poplatku za určenie neplatnosti

právneho úkonu spoločne a nerozdielne a za výrok o určení vlastníckeho práva len odporkyňu v II. rade,
pretože odporca v I. rade bol v tejto časti konania úspešný ( oba razy podľa položky 1b sadzobníka
tohto zákona ).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd Nitra.