Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/214/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107227772
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Lučivjanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7107227772.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnej veci žalobcov: v 1. rade P.. A.

C., H.. XX.X.XXXX, C. F. XXX, XXX XX S. X, Č. Q., v 2. rade S. C., H.. XX.X.XXXX, C. V. XX, XXX
XX E., právne zastúpení A.. C. H., B. K. K. Š. XX, XXX XX E., proti žalovaným: v 1. rade Ing. X. C.,
H.. XX.X.XXXX, C. C. X, XXX XX E., v 2. rade P.. E. C., H.. XX.X.XXXX, C. C. X, XXX XX E., právne
zastúpená O., R. &. S., K..Q..X.., K. K. N. X, XXX XX E., P.: XX XXX XXX, v 3. rade A. C., H.. XX.X.XXXX,
C. R. H. X, XXX XX E., v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 12.11.2007 domáhali

spolu s nebohou Z. C., H.. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. X N. E., zomrelou dňa 20.10.2009, pôvodne
vystupujúcou v konaní ako žalobkyňa v 1. rade, aby súd určil, že

- S. Č. XXX, X. N. XXXmX, ako zastavané plochy a nádvoria

- dom, súp. Č.. XXX H. S. Č. XXX,

- parcela Č. XXX/X - zastavaná plocha, o výmere 89m2,

patria do dedičstva po nebohom P.. A. C., zomrelému 30. 12. 2003 tak, ako sú zapísané na liste
vlastníctva č. 1839, pre katastrálne územie Košice - Stredné mesto, u Katastrálneho úradu v Košiciach,
Správa katastra Košice.

Žalobu žalobcovia odôvodnili najmä tými skutočnosťami, že manžel žalobkyne v 1. rade a otec žalobcov
v 2. a 3. rade a žalovaného v 1. rade, t.č. nebohý P.. A. C., zomrel dňa 30. 12. 2003. Počas svojho

života nebohý P.. A. C. bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej u vtedajšieho Okresného úradu
v Košice I, Odbor katastra nehnuteľnosti, na F. Č.. XXXX, pre kat. územie Košice - Stred, ktorú tvoria:

- dom, súp. č. XXX, H. S.. XXX v Košiciach na ul. C. X,

- parc. číslo XXX, ako zastavené plochy, o výmere 234m2.Podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 15. 4. 1998 mal za svojho života nebohý P.. A. C., ako predávajúci
odpredať predmetnú nehnuteľnosť žalovaným, ako manželom, za kúpnu cenu 508.213,- Sk, ktorá mala
byť vyplatená pri podpise zmluvy, t.j. dňa 15. 4. 1998. Súčasne sa dňa 15. 4. 1998 uzatvárala aj zmluva

o zriadení vecného bremena v prospech oprávnených, ktorými mali byť nebohý P.. A. C. a žalovaná v
1. rade, ako manželka, ktorá bola prítomná pri podpisovaní tohto právneho úkonu. Je bez akýchkoľvek
pochýb, že pri podpisovaní kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena dňa 15. 4. 1998, a ani
nikdy po tomto podpise žalovaní neuhradili nebohému P.. A. C. kúpnu cenu uvedenú v citovanej zmluve,
nakoľko nebohý P.. A. C. ani nemienil takúto kúpnu zmluvu uzavrieť. Skôr mal na mysli darovanie

predmetnej nehnuteľnosti pre žalovaného v 1. rade, ako svojho syna a preto bol v tom čase právny
úkon neplatný. V súčasnej dobe uvedenú nehnuteľnosť užíva žalobkyňa v 1. rade a žalovaní. To, že
kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 15. 4. 1998 neuzatváral nebohý P.. A.
C. s úmyslom a vôľou skutočne predať nehnuteľnosť žalovaným a za predaj získať finančnú čiastku
508.213,- Sk potvrdil tak žalovaný v 1. rade, ako aj žalobkyňa v 1. rade vyhlásením pred notárom, ktoré
bolo doručené žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 2. rade však neakceptuje túto námietku žalobcov a trvá na

tom, že predmetná kúpna zmluva je platná. Keďže bolo manželstvo žalovaných rozvedené rozsudkom
OkresnéhosúduKošiceIzodňa14.9.2004,č.k. 15C156/03-37,ktorýnadobudolprávoplatnosť12.
11. 2004, a medzi nimi sa vedie konanie o vyporiadanie BSM, majú žalobcovia naliehavý právny záujem
na určení, že predmetná nehnuteľnosť vedená na F. Č.. XXXX, pre kat. územie E. - K. Z., ktorú tvoria:
dom, K.. Č.. XXX, na parc. XXX N. E.P. na ul. C. X, S.. Č. XXX, ako zastavané plochy o výmere XXX Z.X

patrí do dedičstva po nebohom P.. A. C., ako manželovi a otcovi žalobcov. V súlade s vyššie uvedenými
skutočnosťami a dôkazmi, majú žalobcovia za to, že ich manželovi a otcovi, tohto času nebohému P..
A. C. patrilo výlučné vlastníctvo a držba predmetnej nehnuteľnosti až do jeho smrti, nakoľko žalovaným
nebolo ani umožnené plné užívanie predmetnej nehnuteľnosti, keďže naviac ani nezaplatili dohodnutú
kúpnu cenu tak, ako to prehlásili v čl. VI./3 citovanej kúpnej zmluvy z 15. 4. 1998. Zároveň poukazujú na

to, že nebohý P.. A. C. skutočne nechcel predmetnú nehnuteľnosť odpredať, o čom svedčí aj označenie
ustanovenia § 628 Občianskeho zákonníka v názve citovanej kúpnej zmluvy. Podľa § 628 sa uzatvára
zmluva darovacia a nie kúpna. Žalobcovia majú za to, že kúpna zmluva zo dňa 15. 4. 1998 je absolútne
neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Vôľa vlastníka predmet kúpnej zmluvy
predať je nevyhnutá, a tá v danom prípade jednoznačne absentovala. Dobrovoľný predaj nehnuteľnosti

(riadnou kúpnou zmluvou § 588 Občianskeho zákonníka) nemožno zamieňať s realizáciou darovania.
Preto kúpna zmluva z 15. 4. 1998 je absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, pretože odporuje zákonu. Je zrejmé, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola na strane
nebohého P.. A. C. vôľa dom s príslušenstvom dobrovoľne predať a kúpno-predajnú zmluvu uzavrieť. K
takému prejavu vôle kvalifikovane nedošlo, a preto nemohlo dôjsť k vzniku práv a povinností s takýmto

„prejavom“ spojených.

Žalovaná v 2. rade v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 24.11.2009 navrhovala žalobu
zamietnuť a okrem iného v podaní uviedla, že nesúhlasí v celom rozsahu s predmetnou žalobou, v
nej uvedené dôvody, na ktorých je žalobný návrh postavený, považuje za nepravdivé, resp. účelovo
vykonštruované. V I. časti žaloby žalobcovia uvádzajú, že dom K.. Č.. XXX H. S.. XXX H. V.. C.Á. Č..

X B. S.. Č.. XXX ako zastavané plochy o výmere 234m2, zapísané na F. Č.. XXXX E..Ú.. E. - K.R., v
roku 1998 ich vlastník - P.. A. C. ako predávajúci odpredal, a to kúpnou zmluvou z 15. 4. 1998, spojenou
so zmluvou o zriadení vecného bremena v prospech predávajúceho a jeho manželsky - žalobkyne v
1. rade, čo zodpovedá skutočnosti. Žalobcovia však tvrdia, že nebohý P.. A. C. nemienil takúto kúpnu
zmluvuuzavrieťaúdajnemalnamyslidarovaniepredmetnejnehnuteľnostiprežalovanéhov1.rade,ako

svojho syna, ďalej tvrdia, že žalovaní pri podpisovaní kúpnej zmluvy, a ani nikdy po tomto podpise kúpnu
cenu uvedenú v kúpnej zmluve neuhradili. Tieto tvrdenia nie sú pravdivé. V skutočnosti predávajúci
P.. A. C., ako jediný vlastník predmetnej nehnuteľnosti, túto naozaj odpredával, dokonca už predtým
ako bola uzatvorená napadnutá kúpna zmluva so žalovanými. Dôkazom je Zmluva o sprostredkovaní
uzatvorená dňa 7. 11. 1997 medzi P.. A. C. B. Q. E. M., D. V.. Č.. XX, E., P.: XXXXXXXX, predmetom

ktorej je predaj nehnuteľnosti H. C. V.. Č.. X patriacich P.. A. C.. Ako z tejto zmluvy vyplýva, súčasťou
predaja malo byť zabezpečenie vyhovujúceho 3 - izbového bytu s balkónom v centre mesta, resp.
mestskej časti Juh alebo Západ (ako aj garáže), kam sa po odpredaní nehnuteľnosti mienil predávajúci
s manželkou presťahovať. K odpredaniu nehnuteľnosti touto formou však nedošlo, a vlastník bol v
situácii, že v nehnuteľnosti mal síce majetok, ale nemal dostatok finančných prostriedkov ani na nutnú

opravu nehnuteľnosti. Sám navrhol, že dom odpredá za cenu určenú znalcom najmladšiemu synovi
s manželkou, ktorí by dokázali dom zrekonštruovať, a za podmienky, že títo zriadia vecné bremenodoživotného užívania časti nehnuteľnosti v prospech predávajúceho a jeho manželky. Treba vysvetliť,
že oprava, resp. rekonštrukcia nehnuteľnosti bola urgentná, nakoľko táto bola veľmi zanedbaná (v
havarijnom stave boli najmä pôvodné vodovodné a plynové potrubia, podlaha na prízemí spráchnivená,

stropy vážne poškodené plesňou, pôvodná elektroinštalácia v štádiu rozpadu). P.. A. C. dal sám
vypracovať znalecký posudok na predmetné nehnuteľnosti u znalca P.. Z. S., ktorá takýto posudok pod
č. 13/98 dňa 3.4.1998 vypracovala. Cenu nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku vo výške 508.213,-
Sk navrhol S. P.. A. C. ako kúpnu cenu za túto nehnuteľnosť. Kúpnou zmluvou nebohý P.. A. C. odpredal
spornú nehnuteľnosť na Bočnej ul. č. 3 žalovaným, t. j. synovi P.. X. C. a jeho manželke P.. E. C. tak, že

títo nehnuteľnosť nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K tomuto spôsobu prevodu
nehnuteľnosti ho viedol v neposlednom rade fakt že, keďže obývala 2-izbový byt v Košiciach na Z. ul. č.
13, tento byt pri odpredávaní bytov podľa zák. č. 151/1995 Z.z. (v čase, ktorý predchádzal uzatvoreniu
napadnutej Kúpnej zmluvy), z vlastného rozhodnutia do žiadosti o prevod bytu do osobného vlastníctva
adresovanému Magistrátu mesta Košice uviedla seba aj svojho manžela P.. X. C., žalovaného v 1. rade,
ktorí na tomto základe nadobudli predmetný byt do BSM. Bolo logické, že nakoľko byt, ktorý obývala,

nechala previesť kúpou do BSM žalovaných, tak rovnako i v prípade odpredaja nehnuteľnosti na C.
Č.. X táto nehnuteľnosť bola prevedená kúpnou zmluvou tak isto do BSM žalovaných. Je zrejmé,
že takýto svoj postoj pri odpredaji nehnuteľnosti považoval P.. A. C. za správny a spravodlivý voči
obidvom žalovaným (v tom čase manželom). Nemôže byť pravdivé tvrdenie žalobcov, že nebohý P..
A. C. mal na mysli prevod nehnuteľnosti len na svojho syna P.. X. C., ak previedol kúpnou zmluvou

nehnuteľnosť do BSM obidvoch manželov a určite mal dôvody, prečo tak urobil. P.. A. C. považoval
prípadné nároky jeho ďalších detí A. C. B. S. C. B. K. A. C. voči predmetnej nehnuteľnosti ako ich
rodičovskému domu, s prípadným nárokom na budúce dedenie a taktiež s prípadnými protestmi týchto
voči kúpnej cene nehnuteľnosti podľa napadnutej kúpnej zmluvy, za náležité, nakoľko žalobcovia v 2.
a 3. rade ako i ďalšiemu synovi Jánovi už dovtedy zabezpečil majetkový prospech iným spôsobom.

Dôkazom je napríklad iná nehnuteľnosti po nebohom P.. A. C. - M. H. N. V.. N. E., ktorú tento u v
minulosti previedol na svojho syna A. C.. Samotná manželka nebohého P.. A. C. - Z. C. žalobkyňa v
1. rade už po smrti P.. A. C. vo svojom vyhlásení v notárskej zápisnici č. N415/2004 zo dňa 21.9.2004
potvrdzuje, že P.. A. C. ostatným synom ešte za svojho života zabezpečil majetkový prospech. V tej istej
notárskej zápisnici sa nachádza aj vyhlásenie syna Olivera C. (žalovaného v 1. rade), že sa predávajúci

P.. A. C.B. s ostatnými súrodencami X. C. už za svojho života inak vysporiadal. Nebohý P.. A. C. bol
obdivuhodným spôsobom predvídavý a z opatrnosti chcel zabrániť tom, aby v budúcnosti ktokoľvek
z jeho rodiny mohol napadnúť predmetnú kúpnu zmluvu, resp. jej platnosť z titulu jeho zdravotného
stavu, a aby nikto v budúcnosti nemohol spochybniť jeho vôľu a spôsobilosť uzavrieť a podpísať takúto
kúpnu zmluvu. Predávajúci nebohý P.. A. C. preto pred uzatvorením kúpnej zmluvy priamo za týmto

účelom navštívil ambulanciu svojho obvodného lekára s požiadavkou o vyšetrenie a potvrdenie svojej
zdravotnej spôsobilosti. Príslušný obvodný lekár Z.. N.. M. takéto potvrdenie vydal. Toto potvrdenie som
nemohla doložiť k tomuto vyjadreniu, nakoľko príslušná poliklinika ho môže poskytnúť len na žiadosť
súdu. Tieto dôkazy majú dostatočne vyvrátiť tvrdenie žalobcovi, že predávajúci nemal na mysli predaj
ale darovanie, akoby uzatvoril Kúpnu zmluvu v omyle či nevedomosti, resp. duševne nespôsobilí rozlíšiť

kúpu od darovania a kúpnu zmluvu od darovacej zmluvy. V článku VII ods. 3 kúpnej zmluvy predávajúci
svojim podpisom potvrdil, že si kúpnu zmluvu prečítal, uzatvára ju slobodne a vážne, nekoná v tiesni
ani za inak nevýhodných podmienok, jej obsahu porozumel, súhlasí s ňou a na znak súhlasnej vôle
prostej omylu ju vlastnoručne podpisuje. Pod toto isté vyhlásenia sa rovnako podpísala i manželka
nebohého P.. A. C. (ako oprávnená z vecného bremena), t.j. žalobkyňa v 1. rade. Žalobcovia uvádzajú,

že pod názvom predmetnej kúpnej zmluvy je uvedený paragraf týkajúci sa darovacej zmluvy (§628
OZ). Tento rozpor je vysvetliteľný prostým omylom koncipienta, ktorý text kúpnej zmluvy pripravoval,
pričom tento omyl zostal bez povšimnutia účastníkmi zmluvy. Tak názov kúpnej zmluvy ako aj celý jej
obsah sa týka aktu kúpy (a predaja), nikdy v zmluve sa nespomína žiadna okolnosť, odvolávka a pod.
a to ani nepriamo, ktorá by mala niečo spoločné s aktom darovania. Uvedenie nesprávneho paragrafu

bol len evidentný omyl, z čoho sa pokúšajú ťažiť žalobcovia. K námietke žalobcov, že kúpna cena
vo výške 508.2013,- Sk nebola vyplatená v zmysle zmluvy, t.j. k rukám predávajúceho v hotovosti pri
podpise kúpnej zmluvy (podľa čl. III ods. 3 Kúpnej zmluvy) a ani nikdy potom podotýka, že sa jedná
len o ničím nepodložené ústne tvrdenie žalobcov. Kúpna cena bola v plnej výške podľa kúpnej zmluvy
zaplatená dňa 15.4.1998, v deň podpísania zmluvy, predávajúcemu Ing. A. C., a to na C. V.. Č.. X, ešte

pred obchodom na notársky úrad. Vopred pripravené potvrdenie o prevzatí hotovosti o výške kúpnej
ceny predávajúci taktiež podpísal. Spomína si ešte, že návštevu notárskeho úradu A.. A. B., ktorú
vykonali v ten deň v skorých odpoludňajších hodinách, kde všetci účastníci kúpnej zmluvy a zmluvy o
zriadený vecného bremena v prospech predávajúceho a jeho manželky, túto zmluvu podpísali a zároveňbol na zmluve overený podpis predávajúceho. V tom čase už predávajúci mal vyplatené peniaze vo
výške kúpnej ceny, ktorú prevzal oproti potvrdeniu. Ako však vyplýva z obsahu žaloby, nie je v záujme
žalobcov a dokonca ani v záujme žalovaného v 1. rade (po rozvode s ním), aby toto potvrdenie (ak

ešte existuje) sprístupnili. Žalobcovia napriek tomu neuniesli dôkazné bremeno k svojmu tvrdeniu, že
kúpna cena podľa kúpnej zmluvy vyplatená nebola. Predávajúci žiadnym spôsobom nikdy nespochybnil,
že by kúpnu cenu v deň podpisu kúpnej zmluvy nebol prevzal. Mohol by tak samozrejme urobiť ešte
pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva na kupujúcich do katastra nehnuteľností, okamžite po
akte predaja. Predávajúci nenamietal platnosť kúpnej zmluvy ani v termíne pod troch rokov po uzavretí

kúpnej zmluvy, ani nikdy potom až do svojej smrti - 5 a pol roka po uzavretí zmluvy. Rovnako tak neboli
vznesené žiadne námietky ani zo strany žalobcov, z ktorých žalujúca v 1. rade - manželka nebohého
P.. A. C. spolupodpisovala napadnutú kúpnu zmluvu. Žalobcovia spochybnili vyplatenie kúpnej ceny
až po rozvode žalovaných - P.. X. C. B. P.. E. C.. Pritom ona sa podstatným spôsobom pričinila o
financovanie kúpynehnuteľnostiakoajjejnáslednejrekonštrukcie.Vynaloženénákladynakúpu,opravu
domu, nadstavbu novej časti domu a rekonštrukciu pôvodného domu (jej niektoré časti nie sú dodnes

dokončené ) totiž financovala (odhliadnuc od BSM) z vlastných zdrojov - z príjmov zo zamestnania a z
úveru, ktorý sama a bez spoluúčasti bývalého manžela (žalovaného v 1. rade) spláca dodnes. V žalobe
žalobcovia tvrdia, že výlučné vlastníctvo a držba predmetnej nehnuteľnosti patrili nebohému P.. A. C.Š.
až do jeho smrti, čo taktiež nezodpovedá skutočnosti. P.. A. C. zomrel dňa 30.12.2003. Vlastníctvo
nehnuteľnosti bolo na žalovaných v 1. 2. rade prevedené povolením vkladu do katastra nehnuteľností

na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 28. 4. 1998 pod č. V1550/98. Žalovaní v 1. a 2. rade sa ujali držby a
užívali predmetnú nehnuteľnosť už od septembra r. 1998 (po nevyhnutných rekonštrukčných prácach)
a to v plnom rozsahu okrem bytovej jednotky na 1. poschodí, ktorá zostala v užívaní P.. A. C. a jeho
manželky, ktorí mali toto užívanie zabezpečené z titulu vecného bremena zriadeného v kúpnej zmluve k
nehnuteľnosti. Žalovaní, už ako vlastníci objektu, následne realizovali projekt nadstavby nehnuteľnosti

za účelom vytvorenia ďalšej bytovej jednotky v tejto nehnuteľnosti, táto nadstavby žiaľ z dôvodu rozpadu
ich manželstva zostala z časti neukončená. Zo správania žalujúcich jednoznačne vyplýva, že jediným
motívom ich súčasných tvrdení o tom, že nebohý P.. A. C. nehnuteľnosť mienil len darovať a nie predať,
a že kúpna cena za nehnuteľnosť nebola zaplatená je okolnosť, že došlo k rozvodovému konaniu medzi
vlastníkmi nehnuteľnosti - žalovanými v 1. a 2. rade, a že ich manželstvo bolo rozvedené. Manželstvo

žalovaných v 1. a 2. rade bolo rozvedené dňa 14.9.2004 a prvé spochybňujúce námietky (v zmysle
žaloby) sú zachytené v notárskej zápisnici dňa 21.9.2004, čo i termínovo korešponduje naozaj do oči
bijúcim spôsobom. Ďalej žalovaná v 2. rade uviedla, že napriek tomu, že s bývalým manželom P.. X. C.
vystupujú v predmetnom spore spoločne na strane žalovaných, po rozvode ich manželstva zastávajú
rozdielne stanoviská, pričom bývalý manžel zastáva po našom rozvode v roku 2004 stranu jeho rodiny,

t.j. záujmy žalobcov. Z tohto dôvodu ani nie je možné podávať v danom sporovom prípade spoločné
vyjadrenia za žalovaných v 1. a 2. rade a dôrazne upozorňuje, že vyjadrenia bývalého manžela, ktoré
by korešpondovali so záujmom žalobcov, pravdepodobne budú de facto účelové a nedôveryhodné.
Žalovaný v 1. rade, jej bývalý manžel, by ostatne i v prípade úspechu žalobcov mal ako dedič po
nebohom P.. A. C. majetkový prospech. Môže preto dôvodne predpokladať, že žalovaný v 1. rade sa

vyhne vyjadreniu k veci, alebo bude súhlasiť s tvrdeniami žalobcov, resp. bude súhlasiť s konaním vo
veci bez nariadenia pojednávania a podobne. Žalobu je treba chápať tak, že jej obsah a cieľ je namierený
proti nej.

Z vyjadrenia žalobcu v 1. rade zo dňa 22.2.2010 vyplynulo, že o vykreslení žalovanou v 2. rade
týkajúceho sa katastrofálneho stavu domu pochybuje, nakoľko osobne s jeho rodinou tento dom obýval

takmer do roku 1993, a navyše sa tam v rokoch 1995 až 2005 zdržiaval aj ďalší brat S. C., takže v dome,
ktorý má stropy vážne poškodené plesňou a na spráchnivených podlahách by zrejme nechodili a nežili.
Vysvetleniažalovanejv2.radekodpredajudomu,konkrétne„výmena,čizadosťučinenie“zabytnaZ.Č..
XXvKošiciach,ktorýnadobudlisjehobratomX.jenezmysel,nakoľkobytnadobudlizápisomdokatastra
nehnuteľností 27.8.1998 a dom 28.4.1998, čo je o 4 mesiace skôr než byt a podotýka, že podľa zákona

pri odkúpení bytu do spoločného vlastníctva počas trvania manželstva nadobúdajú automaticky ako
manželia do spoločného vlastníctva, čo je vlastne dané zákonnom a nie vôľou žalovanej v 2. rade, takže
ten byt bol riadne spoločne manželmi odkúpený počas trvania manželstva a tento právny úkon nebol
závislý od vôle žalovanej v 2. rade, ani od je j láskavosti, ako sa mylne domnieva, ale vyplynul zo zákona.
Nebohý P.. A. C. ako žalovaná ďalej uvádza - považoval za adekvátne gesto - vzdať sa nehnuteľnosti v

prospech žalovanej Kataríny a svojho syna Olivera v centre mesta za 1,5 izbový kumbal, ktorý nemá ani
desatinu hodnoty domu, je nezmysel. Je pravdou, že jeho nebohý otec a matka sa so synmi Petrom aJánom sčasti majetkovo vysporiadal, ale ja on nebol vysporiadaný žiadnym spôsobom, a to ani finančne,
ani iným majetkovým prospechom. Vysporiadanie sa deťmi považuje preto za všeobecné tvrdenie. Nie
je mu známa skutočnosť, z akého dôvodu otec pred podpísaním údajnej zmluvy mal ísť k lekárovi, ale

údajne to malo byť z dôvodu obavy pred synom A. C., s ktorým neudržiaval kontakt, mal narušené vzťahy
a jeho brat Ján nebol ani na rodinnom na pohrebe práve pre majetkové nezhody. Rodičia jeho nezáujem
ťažko znášali, ale neznenávideli ho preto. Ich jediným cieľom bolo udržať rodinu bez zbytočných hádok
a v harmónii, čo očakávali aj od žalovaných. Rodičia sa chceli ubezpečiť, že s pribúdajúcimi rokmi ich
bude mať kto aj doopatrovať. Jedno je však nesporné a to fakt, že keď už sa žalovaná tak vehementne

opiera o tzv. kúpnu zmluvu, asi si zámerne nevšimla, že je tam zakotvené aj to, že za túto nehnuteľnosť
je potrebné zaplatiť a nielen pochybným spôsobom so starými zbalamutenými ľuďmi spísať papiere a
tým to končí. Bol s rodičmi v telefonickom kontakte, aj osobne niekoľkokrát ročne ich navštívil, a stále
počúval, že za dom ani žalovaní v 1. a 2. rade nezaplatili, a dokonca sa ich manželstvo rozpadá, a
žalovaná v 2. rade sa dožaduje polovice domu, a z toho dôvodu nie sú ani splnené podmienky vecného
bremena k tejto nehnuteľnosti a ďalšie súvislosti, ktoré boli od žalovanej v 2. rade očakávané. Nebohého

otca zrejme uchlácholili pôžičkou, ktorú čerpali na opravu domu a nie na zaplatenie kúpnej ceny domu,
čo spočívalo vlastne hlavne v rekonštrukcii podkrovia, ktoré pre seba začali žalovaní stavať a ktoré sa
vlastne ani neukončilo. Takže sa nedá povedať, že by boli tam bývajúcich rodičov zachránili pre zrútením
domu. Ten dom mal pevnú statiku, o čom svedčí aj vydané stavebné povolenie a za iných okolností
je zbytočné sa zmieňovať, v tomto prípade však kvôli objasneniu je nevyhnutné, že na schátraný a

plesnivý dom sa nebuduje podkrovie a za akých podmienok sa vydáva stavebné povolenie, to vie predsa
každý súdny človek. Dal do pozornosti skutočnosť, že v roku 1998 bol žalovaný v 1. rade ešte ženatý so
žalovanou v 2. rade, a teda by mal mať vedomosť o tom, odkiaľ takúto hotovosť zobrali, keď z dôvodu
nedostatku peňazí čerpali stavebné sporenie až po spísaní zmluvy, ktoré mimochodom účelovo naďalej
aj po rozvode spláca žalovaná. Tento úver bol poskytnutý za účelom prestavby a nie vyplatenia sumy za

dom, lebo ak by ním bola zaplatená kúpna cena domu, z čoho realizovali prestavbu. Ďalej mu je známa
skutočnosť, že v spornom období zakúpili osobne motorové vozidlo zn. Citroen. Žalovaná uvádza, že
úplná cena bola v plnej výške uhradená 15.4.1998, pričom následne tvrdí, že ako žena s údajne vysokým
príjmom zabezpečovala splácanie pôžičiek, aj pôžičky, ktorou bola vyplatená väčšia časť kúpnej ceny
nehnuteľnosti v apríli 1998. Poukazuje na opätovné klamstvo žalovanej, pretože zaplatiť mala v apríli

1998 a pôžičku splácala od r. 1999. Je tu ďalší rozpor v tvrdení žalovanej o zaplatení celej kúpnej ceny
15. 4. 1998. Správanie žalovanej v 2. rade odporuje dobrým mravom, nepodieľala sa na pomoci ani
doopatrovaní jeho rodičov, na nadobudnutí majetku nenesie žiadnu zásluhu, a on ako dedič v 1. rade
sa domáha svojich práv po svojich rodičoch, cíti sa ukrátený.

Žalobca v 2. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.2.2010 okrem iného uviedol, že vedel o tom, že

jeho otec okolo roku 1997 chcel predať nehnuteľnosť na C. Č.. X v Košiciach a kúpiť si za časť získaných
peňazí byt v centre mesta, čo bola jeho podmienka pri dohadovaní sa s realitnou kanceláriu a následne
chcel časť získaných peňazí rozdeliť deťom. K predaju však nikdy nedošlo. Otec mal veľmi silný citový
vzťah k domu, veď to bol dom po jeho otcovi, teda jeho starom otcovi. Otec aj mama boli už po 70-tke,
nevládali finančne udržiavať celý dom, pretože najstarší brat A., ktorý ho obýval aj so svojou rodinou

asi tak do roku 1993 sa odsťahoval do Prahy a tak prestal znášať náklady na nájomné a iné spojené s
domom na C. X v Košiciach. Rodičia potrebovali kľud a pokoj a tiež očakávali, že ten, kto ostane pri nich
a sa o nich postará v starobe. Jeho práca si vyžadovala časté cestovanie a neprítomnosť doma, preto
svoje nádeje vložili do rúk žalovaných. No tí im nepriniesli pohodu. Pustili sa do nezmyselnej prestavby
podkrovia, ktoré nakoniec ani nedokončili. Keďže v tom čase tam ešte býval, má ešte vedomosť o tom,

že si vybrali aj stavebné sporenie vo výške asi 350 - 400 tisíc korún. No táto čiastka im slabo stačila na
výmenu strechy, a nie na dokončenie podkrovného bytu. A už v žiadnom prípade neslúžila na údajné
zaplatenie kúpnej ceny. Býval s rodičmi presne v tom čase a aj pár rokov po roku 1998 a neviem o tom,
že by dostali nejakú čiastku za dom od žalovaných. Žalovaní dostali stavebné povolenie až po zápise
do katastra a pôžičku si vybrali až po tom. Takže nemohli z toho splatiť kúpnu cenu domu. Žalovaná

sa od prvej chvíle, keď už bola zapísaná na Liste vlastníctva sa tak aj začala správať. Svoje vlastníctvo
zdôrazňovala aj pred rodičmi, čo ich veľmi trápilo a boli sklamaní. Aj jeho vyháňala z domu a to aj napriek
tomu, že býval s rodičmi na ich výslovné prianie. Prišli na to, že vlastne to čo chceli - zvýšená opatera,
starostlivosť, toho sa od žalovanej nedočkali. Jej milenec ju nosieval autom pred dom, čo rodičia veľmi
zle znášali. Jedine žalovaný v 1. rade po rozvode si plnil svoje záväzky vyplývajúce z vecného bremena

vočirodičom,atoaždoichsmrti.Žalovanáv2.radenemalažiadnemorálnezábrany,aihneďporozvode
sa dožadovala miliónov za dom, za ktorý nikdy nezaplatila.Na návrh žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa 25.5.2010 súd uznesením zo dňa 15.6.2010 pripustil, aby do
konania na strane žalovaných v 1. a 2. rade pristúpil ako ďalší účastník konania A. C., H.. XX.X.XXXX,
C. R. H. X, E.. Uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2010.

Žalovaný v 3. rade v stanovisku zo dňa 8.11.2010 poukázal na to, že otec trpel smrteľným onkologickým
ochorením a podľa jeho vedomostí bolo jeho vôľou, aby rodinný dom na C. V. N. E., ktorého bol výlučným
vlastníkom, zdedili rovnakým dielom všetci jeho synovia. Okolnosti, ktoré ho primäli k zmene rozhodnutia
s ním nekonzultoval, ani mu neoznámil spôsob prevodu. Rešpektuje daný stav, nech je akýkoľvek
vzhľadom k jeho a svojmu ochoreniu.

Žalovaná v 2. rade v podaní zo dňa 17.12.2010 uviedla, že zo strany žalobcov vo vzťahu k podanej

žalobe v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a príslušnej judikatúry nebol preukázaný naliehavý právny záujem.
Podľa rozsudku H. K. XCdo XX/XXXX „Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je daný
vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý
je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom
odstrániť“. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny

záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo
neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu
odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z vedeného teda vyplýva, že naliehavý
právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaný, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, ktorý možno týmto právnym

prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie
povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§80 písm. b/ O.s.p), nemá preventívna ochrana poskytovaná
podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., žiadny zmysel a význam. V takomto prípade nemôže mať
žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. V zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XCdo XXX/XXXX určovacia žalobca (§80 písm. c/ O.s.p.)

má mať preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr,
než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žalobca preto vo všeobecnosti nie
je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je nemieste žaloba o
splnenie povinnosti (§80 písm. b/ O.s.p.). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti
treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického

života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Treba zdôrazniť
že nejde o určovaciu žalobcu samu, ale o to, čo (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých
právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to
čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu;

záver súd o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či
podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva či snáď spornosť
neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia

žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým
alebo prípustným prostriedkom ochrany práv, zamietne žalobu bez toho aby sa zaoberal meritom veci
(otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania). Zároveň má s prihliadnutím na to, že
strany zmluvy si už vzájomne na základe kúpnej zmluvy plnili (vlastnícke právo bolo prevedené, kúpna
cena bola riadne zaplatená, matka a otec ako právny predchodcovia žalobcovi, predmetnú nehnuteľnosť

na základe zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorá bola obsahovou súčasťou kúpnej zmluvy užívali)
za to, že na obnovenie stavu existujúceho pred porušením vlastníckeho práva žalobcov nepostačuje
iba vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože je nevyhnutné, aby zároveň došlo aj k vzájomnému
vydaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný petit v tomto
konaní teda nemôže odstrániť stav právnej neistoty žalobcov z dôvodov že žalovaní parcelu č. 439/2,

zastavaná plocha o výmere 89m2, k.ú. Košice - Stredné mesto nenadobudli od P.. A. C. na základe
kúpnej zmluvy, ba čo viac, nie sú ani vlastníkmi tejto nehnuteľnosti. Vlastnícky vzťah P.. A. C. k tejto
parcele nebol v žalobe ničím preukázaný. Vo vzťahu k nej ako žalovanej v 2. rade treba k danému
výroku žalobu zamietnuť. Trvá na tom, že kúpna zmluva, ktorej obsahovou súčasťou bola aj zmluva
o zriadení vecného bremena má všetky podstatné náležitosti § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, očom svedčí nielen vymedzenie predmetu prevodu - nehnuteľnosti, ktorá je definovaná v bode 1. článku
II kúpnej zmluvy, ktorú v zmysle bodu 2 predmetnej zmluvy predávajú ako výlučný vlastník predáva
a kupujúci kupujú v celosti do svojho bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj dohoda o kúpnej cene

uvedená v článku III kúpnej zmluvy. Predávajúci ako výlučný vlastník nepotreboval sa nikoho na nič pýtať
(manželky, detí) a mohol so svojimi vecami disponovať za svojho života podľa svojho uváženia. Mohol
ich predať, darovať, mohol s nimi robiť, čo chcel. Dnes nič nepreukazuje, že predmetnú kúpnu zmluvu
uzatvoriť nechcel. Opak potvrdzuje aj skutočnosť, že sám nechal vyhotoviť znalecký posudok na jej
predaj. Túto kúpnu zmluvu čítala a podpísala ako oprávnená z vecného bremena aj nebohá žalobkyňa.

Akbykúpnazmluvanespĺňalazákonomstanovenénáležitosti,nebolbykatasternehnuteľnostípovolilna
jej základe vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Je nepochybné, že nehnuteľnosť v čase
smrti poručiteľa nepatrila do vlastníctva poručiteľa a nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po poručiteľovi.
Ku dňu podania žaloby žalovaní nerušene užívali nehnuteľnosti boli vlastníckymi týchto nehnuteľností
viac ako 9 rokov, pričom investovali do ich rekonštrukcie. Táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná,
no žaloba ju žiadnym spôsobom neuvádza ani nerieši. Kúpna cena bola zaplatená riadne a včas, tak

ako to bolo dohodnuté, a ako to uviedla vo svojom podaní zo dňa 12. 11. 2009, a neexistuje žiaden
dôvod, aby súd v tejto veci konal a rozhodol tak, ako žiadajú žalobcovia. Predávajúci mal v prípade
ak by nebola kúpna cena zaplatená (ako tvrdia žalobcovia), možno vyzvať ktoréhokoľvek z kupujúcich
na zaplatenie kúpnej ceny a následne v lehote 3 rokov domáhať sa svojho práva na zaplatenie kúpnej
ceny v rámci súdneho konania. Takáto pohľadávka, ak by bola súdom priznaná, mohla byť súčasťou

dedičského konania po nebohom P.. A. C.Š.. Nezaplatenie kúpnej ceny vo všeobecnosti nie je dôvod
neplatnosti kúpnej zmluvy (ani absolútnej, ani relatívnej), aj je iba prerušením zmluvnej povinnosti,
z ktorej by pre žalobcov (resp. pre H. P.. C.) vyplývalo právo domáhať sa od žalovaných plnenia, a
teda zaplatenia kúpnej ceny v súlade s kúpnou zmluvou, resp. by mohli po splnení ďalších zákonom
stanovených podmienok (výzva na plnenie, resp. zaplatenie v dodatočne stanovenej lehote) od zmluvy

odstúpiť. V zmysle uvedeného je zrejmé, že žalobcovia mali (v zákonom stanovených lehotách) žalovať
buď o zaplatenie kúpnej ceny v zmysle § 559 Občianskeho zákonníka alebo o vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Konanie žalobcov je účelové. Napriek tomu, že
dedičské konanie po nebohom P.. A. C.Š. bolo právoplatne skončené v roku 2004, pričom žalobcovi o
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom určenia, či patria do dedičstva, v tom čase vedeli a vedeli aj to, že

predmetné nehnuteľnosti boli prevedené do BSM žalovaného v prvom rade a žalovanej v druhom rade.
Žalobcovia podali žalobu na určenie, či nehnuteľnosť patrí do dedičstva až takmer štyri roky potom, čo
bolo právoplatne skončené dedičské konanie po nebohom P.. A. C. iba potvrdzuje, že konania žalobcov
je účelové. Tieto nehnuteľnosti neboli v dedičskom konaní po nebohom a neexistuje žiadne konanie
o novoobjavenom majetku po poručiteľovi. Uvedenému nasvedčuje aj to, že v rovnaký

deň ako bol podaný predmetný návrh na určenie či nehnuteľnosť patrí do dedičstva, bol súčasne zo
strany žalovaného v prvom rade podaný aj návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov - žalovaného v prvom rade a žalovanej v druhom rade, pričom predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je práve nehnuteľnosť, pri ktorej sa žalobcovia domáhajú
určenia, že patrí do dedičstva. Mimochodom, konanie o vyporiadanie BSM bolo zo strany žalovaného v

1. rade iniciované v posledný možný deň pred zákonným vyporiadaním BSM. Účelom celého konania
žalobcov a žalovaného v 1. rade deklaruje aj vyhlásenie žalovaného a jeho matky, nebohej Z. C.,
urobenévoformenotárskejzápisnicedňa21.9.2004atedabezodkladnepotom,čoOkresnýsúdKošiceI
rozsudkom sp. zn.: XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 14. 9. 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. 11. 2004,
rozviedol ich manželstvo, ktoré následne predložili ako dôkaz v konaní o tom, že kúpna zmluva nemala

byť uzatvorená platne. V nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že vyhlásenia žalovaného v 1. rade
ako aj vyhlásenia nebohej Z.É. C. vo forme notárskej zápisnice zo dňa 21.9.2004 nie sú relevantným
podkladomanipretvrdeniažalovanéhov1.rade,akoanipretvrdeniažalobcomakoprávnychnástupcov
nebohej Z. C. z dôvodov, že vyhlásenia žalovaného v 1. rade obsiahnuté v predmetnej zápisnici sú
protichodné, keďže žalovaný v prvom rade najprv tvrdí, že predmetná nehnuteľnosť bola na základe

kúpnej zmluvy prevedená do BSM manželov C. za kúpnu cenu v súlade s o znaleckým posudkom,
pričom vzápätí tvrdí, že kúpna cena zaplatená nebola. Sám si teda vo svojich vyhláseniach, urobených
dokonca v jednom dokumente odporuje a subjektívne a ničím nepodložené vyhlásenie žalovaného v
1. rade o tom, že prevod na základe kúpnej zmluvy bol urobený potom, čo jeho otec prejavil svoj
záujem previesť predmetnú nehnuteľnosť výlučne na žalovaného v 1. rade, z dôvodu, že za svojho

života sa so súrodencami žalovaného v prvom rade už inak vyporiadal, rovnako ako subjektívne a ničím
nepodložené vyhlásenie obdobného charakteru jeho matky, nemení nič na tom, že ak by aj niekedy pred
uzavretím kúpnej zmluvy prejavil nebohý P.. A. C. svoj záujem darovať nehnuteľnosť výlučne synovi,
že túto nehnuteľnosť riadne na základe kúpnej zmluvy previedol do bezpodielového spoluvlastníctvamanželov C., a neexistuje žiadne dôkaz o tom, že nebohý P.. C. chcel nehnuteľnosti previesť len na
svojho syna. Ak by tak chcel urobiť, mohol mu nehnuteľnosti napríklad darovať. Hoci žalobcovia vedeli,
že predmetná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov už od roku 1998, avšak až

do podania návrhu žalovaným v 1. rade na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (12.
11. 2007) neurobili smerom k žalovanej žiaden úkon, ktorý by akokoľvek nasvedčoval tomu, že majú
pochybnosť tom, či predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Uznesením zo dňa 30.5.2011 súd v súlade s ust. § 95 Občianskeho súdneho poriadku pripustil zmenu
žaloby a to tak, že žalobný návrh bude znieť „ Určuje sa, že parc. č. XXX o výmere 234m2 ako zastavané

plochy a nádvoria a dom K.. Č.. XXX H. S.. XXX patria do dedičstva po nebohom P.. A. C.B. zomrelému
30.12.2003 tak ako je to zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Košice - K. Z.“, a to na návrh
žalobcov prednesený na pojednávaní dňa 21.2.2011.

Žalovaná v 2. rade v podaní zo dňa 13.6.2011 poukázala okrem iného na to, kúpna zmluva, ktorej
obsahovou súčasťou bola zmluva o zriadení vecného bremena má všetky podstatné náležitosti podľa
§ 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podstatnými náležitosťami, ktoré musí obsahovať je dohoda o

predmete,dohodaocene.Uzavretákúpnazmluvaobsahovalavšetkypožadovanépodstatnénáležitosti.
Simulácia právneho úkonu je vylúčená, pretože kupujúci vedeli, že uzatvárajú kúpnu zmluvu a chceli
uzatvoriť kúpnu zmluvu, čo vyplynulo aj z ich účastníckych výpovedí. V konaní nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, že predávajúci so žalovanými v 1. a 2. rade chcel uzatvoriť inú zmluvu ako kúpnu
zmluvu. Z obsahu spisu je nesporné, že predávajúci bol v čase podpisu kúpnej zmluvy plne spôsobilý

na právne úkony. Je nepochybné, že dokázal rozlíšiť medzi názvom darovacia zmluva a kúpna zmluva,
a nebol by sa spoliehal na číslo paragrafu. Kúpna zmluva je konsenzuálna zmluva, nie reálny kontrakt.
To znamená, že vzniká už platným prejavom vôle, a nie až reálnym plnením. Momentom uzatvorenia
kúpnej zmluvy vznikla predávajúcemu pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny a kupujúcim pohľadávka
na prevod vlastníckeho práva. Dedičia sa mohli a mali domáhať od kupujúcich, aby im preukázali

zaplatenie kúpnej ceny a ak nie, mali túto pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny žiadať v pôvodnom
dedičskom konaní. Túto pohľadávku v pôvodnom dedičskom konaní nikto od kupujúcich nežiadal,
pretože v čase smrti poručiteľa už neexistovala, a nemohla byť predmetom dedenia. Ak by aj predávajúci
kupujúcim odpustil dlh z kúpnej ceny, nemožno tvrdiť, že došlo k darovaniu nehnuteľnosti, ale nanajvýš
k darovaniu finančnej sumy vo výške pohľadávky. Bezodplatnosť ako pojmový znak darovacej zmluvy

je charakterizovaná aj tým, že za dar alebo sľub daru nemá darca dostať nič, čo by malo majetkovú
hodnotu. Kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom, a pre svoj vznik vyžaduje dva vzájomné
zhodné ( porovnateľné ) prejavy vôle strán (návrh, prijatie, dohoda). Vôľa v kúpnej zmluve bola zo strany
účastníkov prejavená slovami v písomnej forme. Žalovaná v 2. rade poukázala na označenie zmluvy
ako kúpna zmluva, označenie zmluvných strán - predávajúci a kupujúci, na absenciu pojmov ako dar,

darca, obdarovaný, vrátenie daru, typické pre darovaciu zmluvu, stanovenie kúpnej ceny v peniazoch,
dodržanie písomnej formy kúpnej zmluvy, podpis účastníkov na tej istej listine a správanie sa účastníka
predávajúceho po uzatvorení zmluvy. Podľa žalovanej v 2. rade nemožno v tomto prípade dospieť
jazykovým, a ani iným výkladom k inému záveru, než že zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy. Poukázala na to, že žiaden z účastníkov nebol nútený zmluvu podpísať, neexistovala tieseň, ani

nápadné nevýhodné podmienky, kúpna zmluva bola myslená vážne, mala všetky zákonom stanovené
náležitosti, nebola nezrozumiteľná, a ani neurčitá. Predávajúci za svojho života nikdy neprejavil vôľu
do zmluvy odstúpiť. Vo vyjadrení zo dňa 23.6.2011 ďalej žalovaná v 2. rade uviedla, že zápisnicu o
predbežnom vyšetrení zo dňa 5. 2. 2004, XXD XX/XXXX, M. XX/XXXX, spísanú u A.. M. spisovali ako
vypočúvané osoby Z. C., H.. XX. X. XXXX, (t.j. pôvodná žalobkyňa), P.. X. C., H.. XX. X. XXXX (t.j.

žalovaný v I. rade). Na strane 3 zápisnice pod bodom 7 (či je tu dedičstvo a aké) sa obe vypočúvané
osoby k otázke pod písmenom a/ nehnuteľnosti uvádzajú žiadne (nehnuteľnosti); býval s manželkou u
syna P.. X. C.. Na strane 3 zápisnice pod bodom 7 (či je tu dedičstvo a aké) sa obe vypočúvané osoby k
otázke pod písomnom i) zomretý daroval pred svojou smrťou (predmet a cena daru, meno a priezvisko,
zamestnanie a adresa obdarovaného) - Nedaroval. Má za to, že aj vyjadrenie pôvodnej žalobkyne a

žalovaného v 1. rade jednoznačne preukazuje vôľu P.. A. C.Š., H.. XX. X. XXXX ako predávajúceho, a
to predať nehnuteľnosť žalovanému v 1. rade a jej ako žalovanej v 2. rade, inak by darovanie uviedli
pri predbežnom vyšetrení. Toto vyjadrenie logicky zapadá aj na časovej osi - bolo vyhotovené pred tým,
ako bolo ich manželstvo rozvedené, t.j. pred tým, ako sa prvýkrát začal spochybňovať nadobúdací titul
žalovaných. Rovnako vyjadrenie pôvodnej žalobkyne a žalovaného v 1. rade potvrdzuje, že dnešnévyjadrenia o „darovaní“ a spochybňovanie kúpnej zmluvy súd, slušne povedané, rýdzo účelové a nemajú
oporu v žiadnom písomne vyhotovenom dokumente.

Žalobcovia v 1. a 2. rade v podaní doručenom Okresnému súdu Košice I dňa 3.7.2011 uvádzajú, že

žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že napadnutá kúpna zmluva zo dňa 15. 4. 1998,
ktorej súčasťou bola aj zmluva o zriadení vecného bremena má všetky podstatné náležitosti v súlade
s ust. § 588 a nasl. OZ, a to najmä dohodu o predmete kúpy a dohodu o cene. Na základe ďalších
tvrdení žalovanej v 2. rade, je preto napadnutá kúpna zmluva zo dňa 15.4.1998 platná. Nestotožňujú sa
s tvrdeniami žalovanej v 2. rade, nakoľko z výsledkov dokazovania a účastníckych výpovedí v súdnom

konanívyplývaopak.Ajkeďmožnopísomnévyhotovenienapadnutejcitovanejkúpnejzmluvy,vzhľadom
na jej zrejmú chybu pri spracovaní, má podľa názoru žalobkyne v 2. rade ňou tvrdené podstatné
náležitosti, nakoľko túto kúpnu zmluvu zo dňa 15. 4. 1998 považovať za platnú, a to z dôvodov okolností
a skutočností jej uzatvorenia, najmä však vôle a prejavu jej účastníkov, ktoré preukázateľné v danom
prípade neboli v náležitom vzájomnom pomere - v zhode. Preto majú za to, že v zmysle doterajších
výsledkov dokazovania vyplynulo, že v danom prípade napadnutej kúpnej zmluvy, zo dňa 15. 4. 1998

došlo jednak k vedomej jednostrannej nezhodne vôle a prejavu predávajúceho (nebohého P.. A. C.),
ktorá sa vyskytla ako vnútorná výhrada alebo jednostranná simulácia, t.j. predstieraný právny úkon, ktorý
malsúdupôsobiťakovážnyúkon,alevskutočnostinevyjadrilvôľuspôsobiťprávnenásledky.Respektíve
majú tiež za to, že z doterajších účastníckych výpovedí najmä žalovaných v 1. a 2. rade možno vyvodiť
aj fakt, že v danom prípade napadnutej kúpnej zmluvy, zo dňa 15. 4. 1998 došlo k vedomej - dvojstrannej

(spoločnej) nezhode vôle a prejavu, ktorú žalobcovia považujú za simuláciu (konanie na oko), a preto
považujúnapadnutúkúpnuzmluvuzodňa15.4.1998,ktorejsúčasťoubolaajzmluvaozriadenívecného
bremena za absolútne neplatný právny úkon. Na podporu svojich doterajších tvrdení a dokazovania v
spore žalobcovia udávajú doplňujúce nasledovné fakty. Z výpovedí účastníkov konania, ako aj z textu
citovanej zmluvy zo dňa 15. 4. 1998 jednoznačne vyplýva, že táto zmluva bol a uzatvorená jej účastníkmi

len formálne, bez vážneho úmyslu podľa § 37 ods. 1 OZ, bez toho, aby sledovala účel, ktorý zákon
sleduje pri uzatváraní kúpnej zmluvy, teda prevod vlastníckeho práva a zaplatenie kúpnej zmluvy. Majú
totiž za to, že ani žalovaní v 1. a 2. rade rade, ako manželia, no najmä však žalovaní nemali jednoznačný
a vážny úmysel kúpiť nehnuteľnosť a skutočne aj zaplatiť kúpnu cenu, lebo uzatvorili s nebohým P.. A.
C. len formálne kúpnu zmluvu, a preto toto konanie žalovaných v 1. a 2. rade sa prieči dobým mravom.

Naviac, tzv. „synovským“ zastieraným prístupom žalovaného v 1. rade voči nebohému P.. A. C., donútili
- presvedčili žalovaní v 1. a 2. rade nebohého podpísať napadnutú kúpnu zmluvu len na oko, aj keď
nebohý preukázateľne taký úmysel vôbec nemal, na čom žalobcovia stále trvajú. Preto majú za to, že
výsledkomnapadnutejzmluvyzodňa15.4.1998bollenprevodvlastníckehoprávaaniezískaniekúpnej
ceny pre nebohého poručiteľa od žalovaných v 1. a 2. rade. Skutočnosť, že k odovzdaniu kúpnej ceny

naozajnedošlokrukámporučiteľasapriečidobrýmmravomajvtomprávnomzmysle,akotománamysli
ust. § 3 OZ, keďže nebohý poručiteľ bol takýmto spôsobom zbavený vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré
boli predmetom napadnutej kúpnej zmluva, a to v čase kedy fakticky nemal opravdivý záujem o prevod
vlastníckeho práva formou odpredaja. Podstatou a účelom kúpnej zmluvy je nadobudnutie vlastníckeho
práva za odplatu, za kúpnu cenu dohodnutú v zmluve, ktorá sa odovzdáva predávajúcemu. Žalovaná v

2. rade síce vypovedala, že ona vybrala sumu vo výške 170.000,- Sk na zaplatenie nehnuteľnosti z účtu
žalovaného v 1. rade, ako vtedajšieho manžela, pričom bolo nepochybne preukázané, že takýto výber v
inkriminovanej dobe uskutočnený vôbec nebol. Hoci žalovaná v 2. rade naviac doložila potvrdenie o tzv.
požičaní finančnej čiastky 290.000,- Sk od C., toto potvrdenie je nutné jednoznačne spochybniť, nakoľko
z výpovede žalovanej v 2. rade zo dňa 17.1.2010 vyplýva, že požičanie finančnej čiastky 290.000,- Sk

od Babica chcela údajne zabezpečiť odpredajom 1m2 zastavanej plochy C., k čomu však, ako sama
potvrdila ani nedošlo. Naviac, z vyjadrenia žalovaného v 1. rade vyplynulo, že Babic bol v mileneckom
vzťahu so žalovanou v 2. rade, pričom žalovaný v 1. rade ani nemal vedomosť o nejakej pôžičke od
menovaného Babica, ako aj zo skutočnosti, že neexistuje vôbec žiadne potvrdenie o vyplatení kúpnej
ceny žalovanými v 1. a 2. rade za údajný, len formálny predaj nehnuteľnosti, ktoré by mal údajne vlastniť

žalovaný v 1. rade. Aj keď sa neskôr následne žalovaná v 2. rade pokúsila o predloženie výpisov o
svojom príjme od roku 1996, tieto tiež v žiadnom prípade nepotvrdili výber hotovosti sumy 170.000,- Sk,
a preto sú tiež z toho dôvodu uvedené doklady predložené žalovanou v 2. rade irelevantné. Rovnako
žalovaná v 2. rade vypovedala, že finančné prostriedky, za kúpu nehnuteľností zabezpečila len výlučne
ona sama, a to jednak svojimi príjmami, následným výberom sumy 170.000,- Sk, či pôžičkou od Babica,

ako aj z úspor, pričom však na druhej strane žalovaný v 1. rade o vyplatení kúpnej ceny v hotovosti k
rukám nebohého poručiteľa a to pri podpise napadnutej zmluvy (v zmysle znenia jej čl. III/3.), ani prejej podpisom nemal žiadnu vedomosť a túto skutočnosť ani vôbec nepotvrdil. Žalovaná v 2. rade súce
uviedla, že pri preberaní a odovzdávaní kúpnej ceny bol prítomný aj žalovaný v 1. rade, aj keď vedela,
že to poprie a túto jej nelojálnosť využije na tvrdenie, že žalovaný v 1. rade je na strane žalobcovi a to

len preto, lebo povedal pravdu. Preto je zarážajúce , že potom údajný doklad o zaplatení kúpnej ceny
po takej, žalovanou v 2. rade osobne vynaloženej námahe mal prevziať práve žalovaný v 1. rade a nie
samotná žalovaná v 2. rade, ktorá naďalej bývala aj po rozvode manželstva so žalovaným v 1. rade v
predmetnej nehnuteľnosti a mala od naj aj kľúče, pričom tiež ona sama niektoré písomnosti následne
vzala. Majú preto za to, že touto neuskutočnenou transakciou o zhromažďovaní údajnej finančnej čiastke

v hotovosti, ako kúpnej ceny je logický spochybnený akýkoľvek argument o skutočnej existencii finančnej
sumy v hotovosti, alebo jej zaplatení. Rovnako je aj spochybnený úmysle nebohého P.. A. C. skutočne
predať dom, keďže žalovaný v 1. rade potvrdil, že peniazmi, ktorými sa mala údajne zaplatiť kúpna
cena, a to na základe dôkazov dodatočne predložených súdu žalovanou v 2. rade, v tom čase ani
nedisponovali. Pritom ďalej podľa výpovede žalovanej v 2. rade mali žalovaní v 1. a 2. rade údajne kúpnu
cenu v hotovosti odovzdať nebohému Ing. A. C., a to niekedy v odpoludňajších hodinách ešte pred

odchodom k notárovi. Aj v písomnom vyjadrení žalovanej v 1. rade zo dňa 12. 11. 2009 uviedla, že kúpna
cena bola údajne zaplatená nebohému poručiteľovi pred odchodom účastníkov napadnutej zmluvy dňa
15.4.1998 k notárovi, a to na C. V.. X N. E., Keďže fakticky peniaze, ktoré mali byť údajne na zaplatenie
kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti odovzdané, preukázateľne neexistovali, nebohý P.. A. C. by tiež
logicky ani nešiel k notárovi podpísať kúpnu zmluvu, keďže za predaj nehnuteľnosti ani neobdržal žiadnu

finančnú čiastku dopredu, a túto sumu neprevzal ani v zmysle obsahu ust. čl. III./3. cit. kúpnej zmluvy, t.j.
pri podpise napadnutej zmluvy u notárky. Tam sa preukázalo, že nebohý P.. A. C. nemal skutočne svoju
vôľu ani prejav v náležitom vzájomnom pomere - v zhodne, aj keď šiel na notársky úrad bez prevzatej
finančnej hotovosti, avšak skutočne nemal v úmysle predať svoju nehnuteľnosť, ako rodinný dom. Aj
keby chcel konajúci súd zohľadniť spochybnený dôkaz, predložený žalovanou v 2. rade, že časť peňazí

za zaplatenie kúpne ceny žalovanej v 2. rade požičal C., na strane druhej však žalovaná v 2. rade ale
tvrdila, že bola zaplatená celá kúpna cena, pričom nebola by to ani aj tak celá suma v zmysle obsahu v
napadnutej kúpnej zmluve ani tak, ako to tvrdila žalovaná v 2. rade - teda celá kúpna cena. Preto majú
za to, že keď má niekto skutočný úmysel niečo predať, chce predsa za to aj peniaze, a toto sa v dnom
prípade nepreukázalo, lebo tvrdenia, či dôkazy žalovanej v 2. rade sú v hrubom rozpore s predloženými

dôkazmi a dokonca aj jej vlastnými výpoveďami. Naviac, výpismi z bankového účtu bolo preukázané, že
takýto výber uskutočnený nebol a teda nemôže byť pravdou ani to, že za predaj nehnuteľnosti žalovaní
v 1. a 2. rade skutočne zaplatili. Preto teda logicky nemohol nastať ani daný zmluvný vzťah založený
predstieranou kúpnou zmluvou medzi nimi a to v postavení nebohého poručiteľa, ako predávajúceho
a žalovaný v 1. a 2. rade, ako kupujúci. Taktiež žalobcovia poukazujú na to, že žalovaná v 2. rade si

podľa jej vlastných slov „pamätá“, kedy údajne malo dôjsť k odovzdávaniu peňazí nebohému Ing. A. C.,
t.j. krátko v popoludňajších hodinách, pred odchodom k notárovi, ale nepamätá si, kto tam presne bol,
na pamätá si , kto tam nebol, keďže tvrdila, že nebola pri odovzdávaní kúpnej ceny nebohá Z. C., ako
manželka nebohého P.. A. C., pričom ale na druhej strane potvrdila, že nebohý svokor P.. A. C. spravidla
dával peniaze svojej manželke, ktorá s nimi hospodárila, aj keď o prevzatí kúpnej ceny svojim manželom

za napadnutý predaj nehnuteľnosti fakticky nič nevedela (vyhlásenie pred notárom). V rozpore je teda
výpoveď žalovanej v 2. rade o odovzdaní kúpnej ceny, nakoľko vypovedala, že peniaze boli odovzdané
pred odchodom k notárovi a vo výpovedi zo dňa 17. 1. 2011 uviedla, že kúpna cena bola zaplatená tak,
ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve, teda pri podpise zmluvy, čiže vlastne to malo byť údajne priamo
u notára, kde bola prítomná aj nebohá Z. C., ako jej svokra. Poukazujú na to, že napadnutá zmluva

sa podpisovala až pred notárom, čiže peniaze, ako kúpna cena ani nemohli byť odovzdané tak, ako to
uviedla žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi. Rovnako žalovaná v 2. rade fakticky aj potvrdila výpoveď
žalovaného v 1. rade t.j. že napadnutú kúpnu zmluvu mienili obidvaja zrealizovať a prepraviť k podpisu
za účelom, aby zabránili jej napadnutiu niektorým z oprávnených dedičov, čím potvrdili neserióznosť
prístupu k tomuto aktu, teda fakt, že ani oni nemali skutočný záujem, či úmysel danú nehnuteľnosť kúpiť,

lebo je to dostatočne preukázané nevyvrátiteľnými výpoveďami žalovaných, žalobcov a dôkazmi tak, že
za danú nehnuteľnosť ani nezaplatili, teda nechceli ju ani kupovať. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade nemali
skutočný úmysel dom s parcelou naozaj kúpiť, nemohol mať ani nebohý Ing. A. C. skutočný úmysel
svoj dom s parcelou predať. Poukazujúc na znenie ust. §§ 37 a 39 OZ preto tvrdia, že právny úkon v
podobe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 4. 1998 je neplatný, lebo svojím obsahom a účelom odporuje zákonu,

obchádza ho a prieči sa dobrým mravom. Logickým vyústením neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy
je aj neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade, ktorá je
obsahom cit. kúpnej zmluvy zo dňa 15. 1. 1998. Táto zmluva o zriadení vecného bremena nemohla
byť tiež platná, pretože sa odvíjala od vlastníctva (BSM). Žalovaní 1. a 2. rade, ktorí sa prezentovaliv čase jej uzatvorenia, t.j. 15. 4. 1998, ako bezpodieloví spoluvlastníci manželov k nehnuteľnostiam
vedeným na LV č. XXXX, pre katastrálne územie Košice Stredné mesto, ktorú tvorili dom, K.. Č.. XXX,
H. S.. XXX v Košiciach na ul. C. X B. S.. Č. XXX, ako zastavené plochy, výmere 234 m2, keďže nimi

fakticky ani neboli. Naviac žalovaná v 2. rade potvrdila, že mienený výkon vecného bremena v celom
rozsahu tak, ako bol uvedený v napadnutej zmluve (v čl. V. vecné bremeno práva doživotného užívanie
všetkých nehnuteľností uvedených v čl. II. cit. zmluvy) nebol nikdy ani v prospech údajných oprávnených
z vecného bremena realizovaný. Žalovaná v 2. rade sa totiž podľa vyjadria žalovaného v 1. rade cítila byť
majiteľkou celej nehnuteľnosti, bez ohľadu na ňou mienené vecné bremeno. Z kontextu napadnutých

zmlúvjepretozrejmé,žetietosvojimobsahomaúčelomsledovaliibaprofitžalovanýchv1.a2.rade,ako
aj to, že nikdy nedošlo k odovzdaniu kúpnej ceny a ani úmysel kúpiť zo strany kupujúcich nebol vážny
a ani pravdivý úmysle zriadenia vecného bremena na celú nehnuteľnosť pre nebohého P.. A. C., či jeho
nebohú manželku, preto svojim obsahom a účelom tieto zmluvy odporovali zákonu tak, ako to doposiaľ
stále tvrdili. Skutočnosť, že k odovzdaniu finančných prostriedkov nedošlo pre nebohého poručiteľa
sa prieči dobrým mravom podľa § 39 OZ, pričom bol nebohý takýmto spôsobom bezplatne zbavený

vlastníctva svojich nehnuteľností v čase, kedy neprejavil skutočnú vôľu a záujem o prevod vlastníckeho
práva týmto spôsobom. Z vykonaného dokazovania naviac usudzujú, že z neho jednoznačne vyplynul
deliktný úmysle žalovaných v 1. a 2. rade, pričom túto deliktnosť vidia v tom, že k prevodu vlastníckeho
práva došlo bez záujmu odovzdať finančné prostriedky formálne, alebo na oko nadobudnuté vlastníctvo
(BSM), ktoré bolo len formálne prevedené zápisom v katastri nehnuteľností, bez naplnenia účelu kúpnej

zmluvy podľa zákona a v rozpore s dobrými mravmi, ako aj preto, aby boli prípadní oprávnení dedičia
absolútne zbavení svojich dedičských nárokov.

Žalovaný v 1. rade navrhol súdu na pojednávaní dňa 17.1.2011, aby žalobe žalobcov v 1. a 2. rade
v plnom rozsahu vyhovel. Uviedol, že pripravoval kúpnu zmluvu spolu so žalovanou v 2. rade, bola
pripravená pred notárom. Požiadal notára, aby vypracoval kúpnu zmluvu, avšak mu povedal, že ide len

o takú kúpnu zmluvu naoko, pretože ide o rodinné záležitosti. Presvedčil otca, aby zmluvu podpísal,
pretože je všetko dohodnuté, čo aj urobil bez toho, aby si zmluvu prečítal.

Podľa ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na

obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa ust. § 119 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov.

Podľaust.§119ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuúčastník,ktorýnavrhujeodročeniepojednávania,
musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom

dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol
predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne

oznámi, ako návrh posúdil.

Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebozávažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania ( ust. § 119 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku).

Citované ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku umožňuje súdu v záujme hospodárnosti

a rýchlosti konania, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že
účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil, a ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Pokiaľ riadne predvolaný účastník požiada súd, aby z dôležitého
dôvodu nariadené pojednávanie odročil, posúdenie toho, čo je dôležitým dôvodom na odročenie
pojednávania, je vecou súdu. Pritom súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania

len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých súd môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu
známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania
posudzuje súd preto predovšetkým z preukázania skutočností, z ktorej účastník konania vyvodzuje
existenciudôležitéhodôvoduvzmysleust.§101ods.2Občianskehosúdnehoporiadku.Pokiaľuvedená
skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka konania hodnoverne preukázaná,
zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení.

Žalobca v 2. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 4.10.2012 dlhodobým pobytom v
zahraničí a prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol
v jeho neprítomnosti. Žalovaný v 3. rade podaním zo dňa 10.9.2012 ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní nepriaznivým zdravotným stavom, toto ospravedlnenie žalovaného v 3. rade však nemalo
náležitosti stanovené v ust. § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, a preto súd v súlade s ust. §

101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec rozhodol v neprítomnosti žalobcu v 2. rade a žalovaného
v 3. rade.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade, žalovaného v 1. rade, žalovanej v 2.
rade, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, výsluchom svedkov N. M., S. O., P.. S. C.,
H. Z. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z predloženej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.4.1998 vyplýva skutočnosť, že P.. A. C., H.. XX.X.XXXX
ako predávajúci a žalovaní v 1. a 2. rade P.. X. C., H.. XX.X.XXXX B. P.. E. C., H.. XX.X.XXXX ako
kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom
území Košice - Stred a zapísaných na LV č. XXXX: parcela KN č.XXX o výmere 234 m2, druh
pozemku zast. plocha a dom č.s. XXX nachádzajúci sa na parcele KN č. XXX. Podľa bodu 2 článku

II kúpnej zmluvy predávajúci ako výlučný vlastník predáva a žalovaní v 1. a 2. rade ako kupujúci
kupujú v celosti do svojho výlučného bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti definované v
bode 1. článku II zmluvy. Žalovaní v 1. a 2. rade ako kupujúci sa zaviazali predmetné nehnuteľnosti
prijať do svojho výlučného vlastníctva a zaplatiť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu v súlade so
zmluvou. Podľa článku III. predávajúci nehnuteľnosti predáva v súlade so znaleckým ohodnotením za

dohodnutú kúpnu cenu 508.213,- Sk a kupujúci ju za túto cenu kupujú. Predávané nehnuteľnosti sú
opísané a ocenené v znaleckom posudku číslo 13/98 vypracovaného dňa 3.4.19987 znalcom P.. Z.
S., E. X, Košice. Dohodnutú kúpnu cenu sa žalovaní v 1. a 2. rade ako kupujúci zaviazali zaplatiť
predávajúcemu v hotovosti pri podpise zmluvy. Podľa článku IV. zmluvy vlastnícke právo k prevádzaným
nehnuteľnostiam prechádza z predávajúceho na žalovaných v 1. a 2. rade ako kupujúcich dňom

právoplatného rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vedeného Okresným
úradom E.P. P., odbor katastrálny. Návrh na vklad vlastníckeho práva sa zaviazali podať žalovaní v
1. a 2. rade ako kupujúci. V zmysle článku V. sa žalovaní v 1. a 2. rade ako kupujúci zaviazali
zriadiť pre predávajúceho a jeho manželku Z. C., H.. XX.X.XXXX vecné bremeno práva doživotného
užívania prevádzaných nehnuteľností. V článku VI. zmluvy predávajúci vyhlásil, že odovzdá kupujúcim

nehnuteľnosti uvedené v čl. II bode 1 zmluvy a umožní ich užívanie dňom zaplatenia kúpnej ceny. V
článku VII. účastníci deklarovali, že svojimi podpismi potvrdzujú, že si zmluvu prečítali, uzatvárajú ju
slobodne,určiteavážne,nekonajúvtiesnianizainakjednostranne nevýhodnýchpodmienok,jejobsahu
porozumeli, súhlasia s ním a na znak ich súhlasnej vôle prostej omylu ju vlastnoručne podpisujú.

Z výpisu z Katastra nehnuteľností, Správy katastra Košice, okres Košice I, obec E. - K. Z., katastrálne

územie Stredné mesto, List vlastníctva č. XXXX zo dňa 22.10.2007 vyplýva skutočnosť, že na Listevlastníctva č. 1839 sú ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania,
zapísaní žalovaní v 1. a 2. rade, a to na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej do katastra pod
číslom vkladu V - 1550/98. V časti C listu vlastníctva sa nachádza údaj o zriadení vecného bremena

spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech P.. A. C. B. Z. C..

Z listinného dôkazu znaleckého posudku, ktorý vypracovala znalkyňa P.. Z. S., E. X, E. S. Č.. XX/XX
dňa 3.4.1998 na základe žiadosti P.. A. C. súd zistil, že znalkyňa ocenila prevádzané nehnuteľnosti na
sumu 508.213 Sk.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. XXD/XX/XXXX bolo zistené, že uznesením zo
dňa 9.2.2004 Okresný súd Košice I dňa 9.2.2004 konanie v dedičskej veci po poručiteľovi P.. A. C., H..

XX.X.XXXX, H. C. C.Á. X, E., zomrelom dňa 30.12.2003 bez zanechania závetu, ktoré sa viedlo na súde
pod sp. zn. XXD/XX/XXXX zastavil, pretože poručiteľ nezanechal majetok.

Z listinného dôkazu Notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade A.. Z. M., K. K. N. E., D. X, dňa
21.9.2004 vyplýva, že v uvedený deň sa dostavili pred notárku Z. C. B. P.. X. C.. Ing. X. C. vyhlásil, že
právny úkon kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena spísaná dňa 15.4.1998, bol urobený

po tom, čo otec P.. A. C. prejavil záujem previesť predmetnú nehnuteľnosť výlučne na P.. X. C., z dôvodu,
že s ostatnými jeho súrodencami sa predávajúci P.. A. C. už sa svojho života vysporiadal. Kúpna zmluva
bola uzavretá nie v dobrej viere tak zo strany predávajúceho a dokonca i zo strany kupujúcich, nakoľko
nikdy sa nepočítalo s tým, že kupujúci v skutočnosti predávajúceho P.. A. C. za prevod nehnuteľností
vyplatia. Predávajúcemu kúpna cena nikdy nebola vyplatená. Uviedol, že tento predmet kúpy sa nikdy

nestal súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko sa zo zmluvy nikdy neplnilo ani jedným z
kupujúcich. Z. C. vyhlásila, že jej manžel P.. A. C. za svojho života nikdy nedostal od syna P.. X. C.
ani od jeho manželky P.. E. C. z titulu uzatvorenia kúpnej zmluvy súvisiacej s prevodom nehnuteľností,
uvedenej na F. Č.. XXXX - kat. úz. E. - K. žiadnu peňažnú čiastku. Vyhlásila, že predmetnú nehnuteľnosť
pôvodne jej manžel chcel darovať svojmu synovi P.. X. C. v celosti, nakoľko aj ostatným synom ešte za

svojho života zabezpečil majetkový prospech.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.9.2004 vydaného v konaní vedenom na súde pod sp.zn.
XXC/XXX/XXXX súd mal za preukázané, že manželstvo žalovaných v 1. a 2. rade bolo právoplatne
rozvedené, pričom rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2004.

Lustráciou v registri Okresného súdu Košice I súd zistil, že medzi žalovanými v 1. a 2. rade prebieha na

súde konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný podal žalobu na súd
dňa 12.11.2007 a toto konanie sa vedie na súde pod sp.zn. 15C/187/2007. Doposiaľ nebolo o žalobe
súdom právoplatne rozhodnuté.

Z výpovede svedka N. M. vyplynulo, že bol všeobecným lekárom poručiteľa P.. A. C., až do času, kedy
zomrel. Pri jeho poslednej návšteve v roku 2003 už vedel, že to bude pravdepodobne jeho posledná

návšteva v ambulancii. Uviedol, že poručiteľ P.. A. C. navštívil jeho ambulanciu za účelom vydania
potvrdenia o jeho spôsobilosti na právne úkony, respektíve o jeho zdravotnom stave, avšak na presný
dátum si nepamätá. Podľa vyšetrenia bol telesne aj duševne spôsobilý k právnym úkonom absolútne.
Poukázal na to, že nebol nikdy pozbavený svojprávnosti. Tiež sa ho opýtal na dôvod vydania takéhoto
potvrdenia a P.. A. C. mu uviedol, že chce učiniť veľmi vážne rozhodnutie, dôležité pre budúcnosť, avšak

on sa bližšie o ďalšie okolnosti nezaujímal. Ing. Ján Bakšay mu však povedal, že sa chce poistiť do
budúcnosti.

Svedok S. O., brat žalovanej v 2. rade uviedol, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom súdneho konania,
nadobudli žalovaní v 1. a 2. rade kúpnou zmluvou od rodičov žalovaného v 1. rade s tým, že ostatných
súrodencov rodičia vyplatia iným spôsobom. Pomáhal sestre pri rekonštrukcii tejto nehnuteľnosti, má

vedomosť, že si zobrala stavebný úver, a tiež pomáhal niekedy v rokoch 1997, 1996 s rekonštrukčnýmiprácami, ktoré sa vykonávali priebežne. Má vedomosť, že A. C. dostal záhradný domček na Vrátnej a
S. C. byt na Palackého v Košiciach.

Z výpovede svedka P.. S. C. vyplynulo, že dňa 7. 11. 1997 bola uzavretá medzi jeho realitnou kanceláriou

DOMIOS a nebohým P.. A. C. zmluva o sprostredkovaní, predmetom ktorej bolo zabezpečenie predaja
nehnuteľností na C. V. X v Košiciach. Oslovili ho manželia C., pretože uvažovali o predaji tohto domu, a
prebrali sa základné veci, vykonali obhliadku, uzavreli zmluvu o sprostredkovaní, kde P.. A. C. navrhoval
predpokladanú kúpnu cenu a ďalšie činnosti smerujúce k zabezpečeniu sprostredkovania predaja tejto
nehnuteľnosti. Bolo to nešťastné obdobie na sprostredkovanie, nakoľko bolo tesne pred Vianocami.

Strategicky vhodnejšia doba pre sprostredkovanie predaja je po 15. januári každého roka. Nespomína
si, že by mal niekto o tento dom záujem a celá sprostredkovateľská činnosť sa skončila na jar v roku
1998, presnejšie 2. 3. 1998, kedy bola daná výpoveď zmluvy o sprostredkovaní. Nepamätá sa na presné
podrobnosti výpovede, avšak zmluvné strany sa dohodli, že žiadne záväzky zo sprostredkovania ani
jednej zo strán nevznikli.

Svedkyňa H. Z., dcéra žalobcu v 1. rade, v konaní vypovedala, že nemá vedomosť o uzavretí kúpnej

zmluvy medzi jej starým otcom P.. A. C. a žalovanými v 1. a 2. rade. Žila v dome, ktorého vlastníkom
bol starý otec od narodenia do roku 1995, kedy sa odsťahovala do Prahy. Ona so svojimi rodičmi bývala
na prízemí. Na prvom poschodí bývali v bytovej jednotke starí rodičia a okrem starých rodičov a jej
rodiny tam nebýval nikto iný. Nemá vedomosť o žiadnych rekonštrukčných úpravách na nehnuteľnosti.
Boli vykonané len úpravy záhrady, kvietkov a zastrešenie átria, nakoľko toto átrium predtým nebolo

zastrešené.

Žalovaná v 2. rade predložila v konaní listinný dôkaz - prehlásenie Z.. A. N., L., ktorý prehlásil, že poznal
nebohého poručiteľa P.. A. C. a jeho manželku Z. C., ktorých liečil, tiež pozná žalobcu v 1. rade s ktorým
istý čas študoval na Lekárskej fakulte v Košiciach, pozná aj žalovaných v 1. a 2. rade. Mal vedomosť o
kúpe nehnuteľnosti, pričom žalovaná v 2. rade ho požiadala o finančnú pôžičku, jej výšku si nepamätá.

V tom čase nemohol takto vypomôcť, avšak keď ho o dva roky požiadal o pôžičku žalobca v 1. rade,
peniaze mu už mohol požičať.

Podľaust.§3Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcizobčianskoprávnychvzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy v takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,

ak je jeho význam nepochybný.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Zmluva, ktorá svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom je od počiatku
absolútne neplatná; nie je rozhodné, či účastníci zmluva o dôvode jej neplatnosti vedeli.

Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohodaúčastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa ust. § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

Podľa ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zať
predávajúcemu dohodnutú cenu. Účastníkmi kúpnej zmluvy sú predávajúci a kupujúci. Na vznik kúpnej
zmluvy treba zhodný prejav vôle (konsenzus) zmluvných strán, teda akceptáciu návrhu obsahujúceho
podstatné náležitosti zmluvy, tými sú predmet kúpy a kúpna cena.

Podľa ust. § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa ust. § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa ust. § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť
až po darcovej smrti.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania nevyvoláva. Súdna prax sa ustálila na názore,

že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných
v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a
právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp.
zn. X L. XX/XXXX publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak
je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý

právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

So zreteľom na uvedené a na predmet sporu súd dospel k záveru, že námietka žalovanej v 2. rade
uvedená v podaní zo dňa 17.12.2010 o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcami v 1. a
2. rade je neopodstatnená.

Súd sa však stotožnils právnou a vecnou argumentáciou žalovanej v 2. rade o neexistencii objektívnych

dôvodov, pre ktoré by mal vyhovieť žalobe vo veci samej.

V prejednávanej právnej veci žalobcovia v 1. a 2. rade a s nimi aj zhodne žalovaný v 1. rade tvrdili,
že ich otec ako účastník kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.4.1998 nemienil platne previesť vlastnícke
právo na žalovaných v 1. a 2. rade s poukazom na viaceré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože
absentovala vôľa predať nehnuteľnosti, nakoľko predávajúci mienil darovanie nehnuteľností, čo vyplýva

aj z odkazu na ust. § 628 Občianskeho zákonníka v predmetnej zmluve. Naviac zmluva bola uzavretá len
formálne bez vážneho úmyslu a nesledovala účel ktorý zákon sleduje pri uzatváraní kúpnej zmluvy, teda
odplatný prevod vlastníctva spočívajúci vo výmene vlastníctva nehnuteľností za finančné prostriedky a
kúpna cena nikdy nebola vyplatená.Napodporusvojichtvrdenížalobcoviaajžalovanýv1.radepredkladalivyhlásenia,žežalovaná v2.rade
nevie preukázať vyplatenie kúpnej ceny, poručiteľovi ako predávajúcemu, ktoré finančné prostriedky
nemali mať žalovaní v 1. a 2. rade ako kupujúci v danom čase ani k dispozícii.

Je nesporné , že ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami
prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté
absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku
(ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne
následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle

(konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky
aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento
iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta
prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j.
konkrétneprávnymúkonompredstieraným,resp.urobenýmnaoko(tzv.simulovanýmprávnymúkonom),

zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon pre nedostatok
potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť neplatný. V takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný
právny úkon. Podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že
sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje
zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom). Pokiaľ by bol sám zastieraný právny

úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (ust. § 39 Občianskeho zákonníka).

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa
15.4.1998 nemá náležitosti iného právneho úkonu, pre ktorý by mal byť neplatný, napríklad zmluvy
darovacej. Nenašiel ani žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mal dospieť k záveru že by v danom išlo
o simulovaný, dvojstranný právny úkon, ktorým by zmluvné strany len predstierali uzatvorenie kúpnej

zmluvy.

Z obsahu zmluvy ako aj zo správania sa jej účastníkov po dlhú dobu po jej uzavretí, má súd za to,
že účastníci mali od počiatku záujem vykonať odplatný prevod vlastníckeho práva z predávajúceho
na žalovaných v 1. a 2. rade. Súd zmenu postoja dedičov po predávajúcom ohľadom obsahu a
formy zmeny vlastníctva nehnuteľnosti na žalovaných v 1. a 2. rade, ku ktorej došlo preukázateľne

až po rozvode žalovaných v 1. a 2. rade ako kupujúcich, vyhodnotil ako účelovú a odporujúcu
predchádzajúcim sa správaním všetkých účastníkov konania po prevode vlastníctva na kupujúcich
ako aj prejavom vôle vykonaným v rámci predbežného prejednania dedičstva najbližšími príbuznými
manželkou predávajúceho a ako aj žalovaným v 1. rade.

Keďže predmetná kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon bola urobená slobodne, vážne, nie je

daný žiaden dôvod pre ktorý by (napríklad z dôvodu vážnosti vôle), mala byť takáto zmluva absolútne
neplatná. Nemožno v danom prípade ani možné dospieť k záveru , že s poukazom na ustanovenie § 41a
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka by išlo o simulovaný právny úkon (urobený predstierane, tzv. „naoko").

Ak sa v rámci svojich prednesov žalobcovia spolu so žalovaným v 1. rade predkladali súdu viacero
právnych výkladov, aké právne následky vlastne predávajúci mienil svojim prejavom vôle na kúpnej

zmluve vyvolať, súd má však za to, že v danom prípade žiadnemu z účastníkov zmluvy nešlo o
darovanie, nakoľko zmluva ani neobsahovala podstatné náležitosti darovacej zmluvy. Odplata kúpnej
ceny predávajúcemu za prevod vlastníckeho práva bola v zmluve zreteľne uvedená, ako aj spôsob a
termín jej odovzdania.

Ak aj napriek odstupu takmer 6 rokov po prevode vlastníctva samotný žalovaný v 1. rade ako

kupujúci prehlásil spolu so svojou matkou, že kúpnu cenu nikdy predávajúcemu neuhradil vzhľadom
na vyhlásenie rozsudku o rozvode so žalovanou v 2. rade, ktoré bezprostredne predchádzalo takémuto
vyhláseniu, súd dospel k záveru, že išlo o účelový krok v snahe zabezpečiť vyňatie tohto majetku z
následného vyporiadania BSM po zániku manželstva.

Ak žalobcovia v rámci konania opakovane poukazovali, na to že ani jeden z kupujúcich v čase predaja

nehnuteľností nedisponoval dostatkom finančných prostriedkov, a teda kupujúci nemohli a ani neuhradilikúpnu cenu poručiteľovi, čo má robiť zmluvu neplatnou, súd konštatuje, že následkom neuhradenia
kúpnej ceny je len možnosť predávajúceho od zmluvy odstúpiť, ktoré právo musí uplatniť na súde v
lehote 3 rokov.

Práve nevykonanie predmetného právneho úkonu - odstúpenia predávajúcim od kúpnej zmluvy, alebo
vznesenia požiadavky na dodatočné splnenie si záväzku uhradiť kúpnu cenu voči kupujúcim za jeho
života, ale ani jeho dedičmi v čase prejednania dedičstva, považuje súd za dostatočný dôkaz o splnení
záväzku uhradenia kúpnej ceny kupujúcim v celom rozsahu, tak ako to je zachytené v kúpnej zmluve
zo dňa 15.4.1998 . Tento dôkaz sa javí súdu vierohodnejším ako dôkazy o neexistencii dostupných

finančných prostriedkov ktoré produkovali resp. navrhovali žalobcovia vrátane žalovaného v 1. rade s
cieľom uspieť v súdnom spore.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy žalobu o určenie že vec patrí do dedičstva
zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §

166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V súlade s ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na zložitosť sporu súd rozhodne
o trovách konania samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( ust. § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.