Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 20, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/187/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110237834
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110237834.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov
senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky Ing. T. O., nar. XX.
X. XXXX, bytom N., X. XX/XX, zastúpenej JUDr. Mariánom Alušicom, advokátom so sídlom W., W. X,
proti odporcovi mal. P. O., nar. XX. X. XXXX, bytom X. A. Q., S. X. P. XX/XX, zastúpenému zákonným
zástupcom Mgr. G. O., nar. X. XX. XXXX, bytom tamtiež, zastúpenou JUDr. Zuzanou Kollárovou,
advokátkou so sídlom X. A. Q., N. XX, v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie navrhovateľky
a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C/283/2010-99 zo dňa 13. 12. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vyhovel návrhu o vylúčenie veci z exekúcie vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou, O., M. A. XX pod sp. zn. 18Er/4486/2009 na základe
poverenia udeleného Okresným súdom Žilina zo dňa 18. 12. 2009 tak, že vylúčil byt č. 32 s
príslušenstvom nachádzajúci sa na treťom podlaží vo vchode č. 25 obytného domu súpisné č. XXXX,
postaveného na parcele KN-C č. 6334 spolu s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach
a zariadeniach domu vo výške 56/3541 zapísané na LV č. XXXX v Správe katastra Žilina. Svoje
rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, § 147 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, resp. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že exekúciu nie je možné viesť
na majetok predstavujúci predmetný byt, nakoľko pohľadávka oprávneného (odporcu) vznikla až po
zániku BSM navrhovateľky a povinného z exekúcie, teda aj po zániku manželstva a exekúciu potom nie
je možné viesť na majetok patriaci do BSM. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na
dôvody osobitného zreteľa, najmä skutočnosť, že odporca je maloletý a exekúcia sa vedie za účelom
vymoženia výživného.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie obidvaja účastníci. Navrhovateľka
napadla výrok o trovách prvostupňového konania, odporca rozhodnutie vo veci samej.

Navrhovateľka sa nestotožnila s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že odporca
je maloletý a táto skutočnosť predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, prečo súd úspešnému
účastníkovi trovy konania nepriznal. Podľa odvolateľky samotná skutočnosť, že odporca je maloletý,
nemôže byť dôvodom, aby úspešnej navrhovateľke nebola priznaná náhrada trov konania. Dôležitou
skutočnosťou, ktorú súd mal brať do úvahy je fakt, že konajúci exekútor, aj maloletý, boli upozornení na

rozvod bývalých manželov a existenciu dohody o vyporiadaní BSM. Oprávnený v exekučnom konaní
musí osobitne súhlasiť so spôsobom vykonania exekúcie, ktorý vedie k predaju nehnuteľnosti. Odporca
takýto súhlas udelil. Aj navrhovateľka je matkou maloletej dcéry, pričom svoje trovy konania musí uhradiť
z peňazí, ktoré by inak použila aj na výživu maloletej. Platobná neschopnosť účastníka konania nemôže
byť dôvodom, pre ktorý mu súd neuloží povinnosť uhradiť trovy konania. Navrhovateľka je osamelá
matka, ktorá od bývalého manžela tiež nedostáva žiadne výživné na dcéru, dokonca jej hrozí, že byt,
v ktorom s dcérou býva, predá banka, nakoľko bývalý manžel do podnikania vzal vysoké úvery, ktoré
teraz nespláca. Jej sociálna situácia nie je lepšia, než odporcu a jeho zákonnej zástupkyne. Z týchto
dôvodov považuje aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. odvolateľka za nedôvodnú. Žiadala, aby jej odvolací
súd priznal náhradu trov prvostupňového konania, resp. v tejto časti rozsudok prvostupňového súdu
zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Odporca v zastúpení matkou ako zákonným zástupcom, resp. advokátom, v odvolaní uviedol, že súd
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nepoužil správne právne ustanovenie
a nedostatočne zistil skutkový stav. Prvostupňový súd vychádzal z ust. § 147 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, najmä z toho, že nejde o pohľadávku oprávneného vzniknutú len voči jednému z manželov
ako povinnému z exekúcie za trvania manželstva. Z tohto dôvodu súd považoval za nadbytočné
vyjadrovať sa k účinkom dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi navrhovateľkou a povinným
z exekúcie. Pohľadávka voči povinnému vznikla po právoplatnosti rozvodu, avšak ešte do času, kým
navrhovateľka a povinný z exekúcie nemali voči sebe vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Pre režim dohody medzi manželmi platí všeobecný režim vkladu do katastra podľa ust. §
28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.. To znamená, že práva k nehnuteľnostiam, ktoré má tiež na mysli
ust. § 149a OZ vznikajú, menia sa alebo zanikajú dňom vkladu do katastra nehnuteľností a právne
účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení. Odvolateľ má za to, že
právne úkony (dohoda o vyporiadaní BSM) sú v zmysle § 39 OZ neplatné, pretože svojím obsahom,
účelom odporujú zákonu, obchádzajú ho a priečia sa dobrým mravom. V čase vydania upovedomenia
o začatí exekúcie bol uvedený byt v spoluvlastníctve oboch bývalých manželov v podiele 1/1, preto
vylúčenie tejto veci z exekúcie je nedôvodné a ponechaním majetku v prospech navrhovateľky, svojej
bývalej manželky, ukráca povinný z exekúcie svojich veriteľov. Súd by sa mal zaoberať platnosťou dvoch
dohôd o vyporiadaní BSM, či táto bola uzatvorená v zmysle zásad stanovených v § 150 Občianskeho
zákonníka. Odvolateľ namietal aj procesnú vadu konania, a to, že účastníkom nebol povinný, ktorý je
na liste vlastníctva zapísaný ako spoluvlastník bytu. Navyše uviedol, že uplynula trojročná lehota, počas
ktorej môžu bývalí manželia dohodou vyporiadať zaniknuté BSM a navyše dohody podpísané bývalými
manželmi nenadobudli účinnosť, pretože nebol povolený vklad do katastra. Nastala teda domnienka, že
byt je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a bývalého manžela v podiele 1 u každého.

K odvolaniu navrhovateľky sa prostredníctvom zástupcu vyjadril odporca. Má za to, že prvostupňovým
súdom hodnotená situácia na strane odporcu, oprávňujúca aplikáciu ust. § 150 O.s.p. je správna.
Na ozrejmenie je opísaná sociálna situácia zákonnej zástupkyne odporcu, keď táto bola nútená pre
nedostatok finančných prostriedkov z dôvodu zabezpečenia výživy maloletého dieťaťa podať návrh na
vykonanie exekúcie z toho dôvodu, aby si mohla uplatňovať náhradné výživné pre nezaopatrené dieťa.
Zo strany oprávneného v exekúcii sa nejedná o žiadnu vypočítavosť a tento len využil svoje práva
vyplývajúce mu z právneho poriadku Slovenskej republiky. Pre posúdenie náhrady trov prvostupňového
konania teda existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane odporcu, pre ktoré súd navrhovateľke,
hoci úspešnej v konaní, náhradu nepriznal.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozhodnutie
prvostupňového súdu v zmysle § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu, vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom a preskúmavaného rozsudku, mal i
odvolací súd preukázané, že na podnet odporcu z dôvodu vymáhania výživného sa vedie exekúcia proti
povinnému P. O.. Exekútor zahrnul do majetku podliehajúceho exekúcii aj byt č. 32 nachádzajúci sa
v obytnom dome súpisné č. XXXX na ulici X. č. XX v N.. Navrhovateľka požiadala o vylúčenie tohto
bytu z exekúcie z dôvodu, že manželstvo medzi ňou a povinným z exekúcie P. O. bolo právoplatne
rozvedené 10. 2. 2009 a po rozvode manželstva bývalí manželia vyporiadali BSM dohodou zo dňa
7. 12. 2009, pričom predmetný byt pripadol do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Na predmetný

byt bolo exekútorom zriadené exekučné záložné právo exekučným príkazom zo dňa 12. 5. 2010. Pri
rozhodovaní o vylúčení veci z exekúcie prvostupňový súd poukazoval najmä na ust. § 147 Občianskeho
zákonníka a konštatoval, že neboli splnené podmienky pre zexekvovanie bytu, pretože pohľadávka voči
povinnému nevznikla za trvania manželstva, ale po jeho rozvode a zániku BSM. Uvedené skutočnosti
sú dôvodom, prečo na uvedený byt nie je prípustná exekúcia, v ktorej ako povinný vystupuje bývalý
manžel navrhovateľky.

Vychádzajúc z takto zistených skutočností, prvostupňový súd postupoval správne, keď skúmal, či
predmetný byt môže byť predmetom exekúcie, ktorá sa vedie voči povinnému ako bývalému manželovi
navrhovateľky. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a prijal správny právny
záver. S odôvodnením rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a na jeho závery v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
poukazuje. Aj odvolací súd má za to, že v zmysle § 55 Exekučného poriadku oprávnený má byť v prvom
rade uspokojený výlučne z majetku povinného. V tomto prípade navrhovateľka tvrdila, že nehnuteľná
vec, ktorá má byť predmetom exekúcie, je z nej vylúčená, pretože v rámci vyporiadania BSM sa stala jej
výlučnou vlastníčkou. Na vylučovaciu žalobu je aktívne procesne legitimovaná tretia osoba a pasívna
legitimácia prislúcha oprávnenému. Povinný nie je účastníkom konania o vylúčenie veci z exekúcie a
do úvahy neprichádza ani jeho účasť ako vedľajšieho účastníka (nemá právny záujem na výsledku
sporu). Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd správne aplikoval ust. § 147 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. V tomto prípade vznikla pohľadávka voči osobe, ktorá už nebola manželom
(vo vzťahu k navrhovateľke) a pohľadávka nevznikla za trvania manželstva. Nebol teda splnený ani
jeden z predpokladov, na základe ktorých by bolo možné viesť exekúciu na majetok patriaci do BSM.
Odvolací súd poukazuje ďalej na znenie ust. § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto
rozhodnutím. Z uvedeného je zrejmé, že k zmluve o vyporiadaní BSM medzi bývalými manželmi nie
je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu na to, aby zmluva nadobudla účinnosť. Obligačno-právne
účinky takýchto zmlúv nastávajú bez ohľadu na rozhodnutie štátneho orgánu alebo orgánu verejnej
správy. K takýmto prípadom nepatrí rozhodovanie správy katastra o povolení vkladu, najmä vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ani ďalších zmluvne vznikajúcich vecných práv. Takými rozhodnutiami nastávajú
len vecno-právne účinky. Obligačno-právne účinky jednoznačne nastali podpísaním zmluvy, ktorej
predmetom je nehnuteľnosť (dohoda o vyporiadaní BSM). Niet zákonného podkladu tvrdiť, že na
podpísanie platnej zmluvy o vyporiadaní BSM potrebuje subjekt občianskoprávneho vzťahu rozhodnutie
príslušného orgánu. Z uvedeného potom vyplýva, že odvolanie a jeho dôvody nepovažoval odvolací
súd za správne. Pre vedenie exekúcie za existujúceho stavu tak, ako ho zistil prvostupňový súd, na
predmetný byt nie je dôvod a nič na tom nemení ani skutočnosť, že od zániku BSM uplynula doba troch
rokov.

Pokiaľ sa odvolanie týkalo aj výroku o trovách prvostupňového konania, odvolací súd má za to, že aj
tu prvostupňový súd správne aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keď poukazoval na to, že odporcom
je maloleté dieťa, ktoré ako oprávnený z exekúcie vymáha finančné prostriedky na svoju výživu,
pričom vedenie exekúcie je podmienkou pre poskytnutie náhradného výživného. Z týchto dôvodov
nemožno hodnotiť konanie oprávneného z exekúcie ako vypočítavé alebo špekulatívne vo vzťahu aj k
navrhovateľke v tomto konaní.

Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2
O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ani jeden z nich
v odvolacom konaní úspešný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.