Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612212447
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7612212447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu: R..

R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Y., H. X proti žalovanému: Petit Press, a.s., Lazaretská 12, Bratislava,
IČO: 35790253, právne zastúpený JUDr. Igorom Palšom, advokátom so sídlom v Prešove, o ochranu
osobnosti takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške
4 404,36 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 7,44 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom podaným na súde dňa 31.12.2008 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného zverejniť v denníku SME ospravedlnenie za zverejnenie textu: ". V. pôsobil 15 rokov ako Z.
W. L.-G. Q.. Naposledy ako C. Z. Ú. U. W.. Bolo to obdobie najväčšej korupcie medzi colníkmi na U.
hranici. V roku 2001 ho prepustili aj pre podozrenie z korupcie.", ktorý bol zverejnený v denníku SME dňa
19.8.2008včlánkupodnázvom"Sudcamádvametrenapašerákov".Zároveňpožadovalodžalovaného
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 000,-Sk. Návrh odôvodnil tým, že v uvedenom texte boli
uvedené nepravdivé údaje o jeho osobe. Nie je pravdou, že pôsobil 15 rokov ako colník na L.-G. hranici.
Do funkcie vedúceho pobočky Colného úradu U. W. bol menovaný od 1.11.1995 a v tejto funkcii pôsobil

do 17.10.2001. Tiež nie je pravdou, že zastával funkciu riaditeľa pobočky Colného úradu U. W.. Zastával
tu funkciu vedúceho pobočky, pričom organizačne pobočka patrila pod Colný úrad, ktorý v tom čase sídlil
U. Č. W. M.. V čase, keď bol na uvedenej funkcii, z tejto pobočky neboli žiadni colnici väzobne stíhaní
tak, ako je to napríklad v súčasnosti. Tiež nie je pravdou, že bol v roku 2001 prepustený zo služobného
pomeru pre podozrenie z korupcie. Služobný pomer bol rozviazaný na základe jeho žiadosti ku dňu
1.8.2002. Z obsahu článku každý nadobudol dojem, že patrí medzi obhajcov s pochybnou minulosťou.
Obsah článku podkopáva jeho autoritu obhajcu. Zverejnením nepravdivých a pravdu skresľujúcich

údajov o jeho osobe došlo k zásahu do jeho osobnostných práv. K tomuto zásahu došlo prostredníctvom
médií. Zásah mal širokú publicitu a bol spojený so znížením jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti.
Denník Sme patrí medzi najčítanejšie denníky na Slovensku. Morálne zadosťučinenie v jeho prípade by
bolo nepostačujúce, lebo bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti a preto
má právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy. Musel čeliť nepríjemným otázkam od rodinných príslušníkov,
kolegov,sudcov,priateľovaznámych.Zažilazažívaosobnúpsychickútraumu.Článokvyvolalnervozitu,
napätie a hádky s rodinnými príslušníkmi, spôsobil mu zdravotné ťažkosti. Veľká skupina ľudí na rôznychmiestach sa o ňom nahlas bavia, urážajú ho, ponižujú rôznymi výrokmi. Množstvo dovtedajším známych
a kolegov mu dali najavo, že ním pohŕdajú. To isté pocítili aj jeho príbuzní. Veľká skupina ľudí, ktorí
mali záujem o jeho právne služby sa radšej obrátila na iného právneho zástupcu s odôvodnením,

že nechcú, aby ich zastupoval obhajca s pochybnou minulosťou, ktorý bol z colnice prepustený pre
korupciu. Intenzita zásahu do jeho osobnosti bola zvýšená i tým, že dnes je známym obhajcom. Počas
6 ročnej advokátskej praxe zastupoval množstvo klientov. Jeho meno v súvislosti s niektorými kauzami
bolo zverejnené vo všetkých médiách. Dopad neoprávneného zásahu trvá aj naďalej, nakoľko článok je
k dispozícii verejnosti na internete. V článku bolo zverejnené celé jeho meno bez jeho súhlasu.

V uvedenej veci tunajší súd rozhodol rozsudkom č. 9C/99/2009-180 zo dňa 29.10.2009 tak, že uložil
povinnosť žalovanému zverejniť žalobcom požadované ospravedlnenie a povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25 000,- eur. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Krajský súd v
Košiciach rozsudkom č. 3Co/37/2010-246 zo dňa 11.5.2010 uvedený rozsudok tunajšieho súdu potvrdil.

Ústavný súd SR v náleze zo dňa 7.7.2011 č. IV. ÚS 302/2010-48 rozhodol, že rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č. 3Co/37/2010, 3Co/38/2010 z 11.5.2010 bolo porušené základné právo žalovaného

na slobodu prejavu a na slobodné rozširovanie informácií podľa článku 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR a jej
právo na slobodu prejavu a slobodu rozširovania informácií podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v spojení so základným právom na ochranu podľa článku 46 ods. 1
Ústavy SR. Ústavný súd zároveň rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 3Co37/2010, 3Co/38/2010
z 11.5.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach opätovne rozhodol vo veci uznesením č. 3Co/346/2011-347 zo dňa 30.4.2012
tak, že rozsudok tunajšieho súdu č. 9C/99/2009-180 zo dňa 29.10.2009 zrušil a vrátil vec tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie. Zároveň Krajský súd v Košiciach uvedeným rozhodnutím zrušil uznesenie
tunajšieho súdu č. 9C/99/2009.229 zo dňa 14.12.2009, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť na účet
tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 7,44 eur.

Tunajší súd vzhľadom na uvedené vec opätovne prejednal a rozhodol. V ďalšom konaní je tunajší
súd v zmysle § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred
ním a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov viazaný právnymi názormi Ústavného súdu
vyslovenými v náleze č. IV. ÚS 302/2010-48 a tiež podľa § 226 O.s.p. je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

Žalobca aj po zrušení rozhodnutia tunajšieho súdu zotrval na skutočnostiach uvádzaných v žalobe. Na
pojednávaniach poukázal aj na to, že žalovaným boli viackrát uverejnené články bez toho, aby redaktori
preukázali skutkový stav, boli nimi zverejňované celé mená a priezviska osobností, ktorých sa články
týkali. Po zverejnení článku o jeho osobe stratil dôveru, dostáva množstvo otázok v súvislosti s jeho
predchádzajúcim pôsobením a v súvislosti s korupciou. Článok narušil jeho autoritu ako advokáta. O

vykonanie opravy v zmysle ustanovení Tlačového zákona žalovaného po zverejnení článku nepožiadal
z dôvodu, že toto právo je len jedným z práv a z dôvodu, že zverejnením článku bola značne znížená
jeho vážnosť v spoločnosti, na základe čoho sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy. Pred ani po
zverejnení predmetného článku nezaregistroval iné články v denníku žalovaného, ktoré by osočovali
jeho osobu.

Pokiaľ sa týka nálezu Ústavného súdu SR uviedol, že jeho závery sú rozporuplné. Uviedol, že jeho
služobné hodnotenie a odvolanie z funkcie bolo zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR ako celok,
napriek tomu Ústavný súd SR uviedol, že súdy z tohto služobného rozhodnutia majú vychádzať pri
rozhodovaní. Predmetným článkom došlo aj zásahu do jeho profesnej oblasti, čo už bolo v konaní
preukázané výsluchmi svedkov.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na to,
že už zo žalobného návrhu a skutočnosti v ňom uvedených je zrejme, že žaloba je nedôvodná. Žalovanýumelo vytvoreným spôsobom vyvoláva zdanie zásahu do jeho osobných práv. Poukázal na skutočnosť,
že v prípadoch žaloby o ochranu osobností je každá vec individuálna a nie je možné poukazovať na
rozhodnutia súdov v iných veciach. Pokiaľ sa týka výšky nemajetkovej sankcie poukázal na to, že

náhrada nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy len vtedy, ak nestačí ospravedlnenie.

Po zrušení rozhodnutia tunajšieho súdu zotrval na svojich vyjadreniach. Poukázal na text predmetného
článku týkajúci sa žalobcu a na to, že žalovaný tento text formuloval jasne, pravdivo a vyvážene.
Okrem služobného hodnotenia žalobcu v čase keď pracoval na colnom úrade poukázal aj na vyhlásenie
Colného riaditeľstva SR prostredníctvom tlačovej agentúry, ako aj ďalšie informácie štátnej tlačovej

agentúry, ktoré opakovane informovali o konaní žalobcu ako colníka.

Podpísaná autorka článku, ktorú súd vypočul ako svedkyňu, uviedla, že článok zverejnený dňa
19.8.2008 pod názvom "Sudca má dva metre na pašerákov" písala o inej osobe. Časť článku, ktorá sa
týka žalobcu bola do jej textu vložená editorom a jej autorom je iný redaktor. Takáto prax a spolupráca
je bežná. Nemá pritom dôvod nedôverovať kolegovi časti článku, ktorú on napísal. Autor časti článku
týkajúcej sa žalobcu uviedol, že časť týkajúca sa žalobcu bola doplnená do článku o sudcovi a to len

ako pozadie z dôvodu, že žalobca zastupoval tohto sudcu a zo svojho pôsobenia pozná aj charakter
kriminality na L.-G. hranici. Pri písaní časti článku o žalobcovi vychádzal zo služobného hodnotenia
žalobcu. Toto služobné hodnotenie mu bolo ako redaktorovi zaslané s anonymným podaním, ktorých
bolo do redakcie zaslaných viacero a bolo zrejme, že ich autori sú z prostredia colnej správy. Z
týchto podaní však pri písaní článku nevychádzal. Okrem služobného hodnotenia žalobcu vychádzal

aj z medializácie vystúpenia žalobcu na tlačovej besede ANO v roku 2002, v ktorom poukazoval na
kriminalitu na hranici a tiež z reakcie colného riaditeľstva na toto vystúpenie, v ktorej sa hovorilo o
korupcii hlavne v súvislosti so žalobcom. Pred napísaním článku si pravdivosť informácii neoveroval. Pri
formulácii článku použil na zjednodušenie jazyk médií, ktoré sú určené pre širokú verejnosť, nie jazyk
odborný. Žalobca mal možnosť na nápravu využiť inštitúty Tlačového zákona.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobcu, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Denník SME dňa 19.8.2008 uverejnil článok s názvom "Sudca má dva metre na pašerákov". Článok
sa týkal rozhodovania o väzbe sudcom Okresného súdu Y., kde už v úvode článku je uvedené, že
páchateľov obhajuje aj sudcov advokát. V tretej časti článku s podnázvom "Prevádzači" sú uvedené

údaje týkajúce sa žalobcu so zverejnením jeho mena i priezviska. Konkrétne v článku bolo uvedené:
"R. V. pôsobil 15 rokov ako colník na L.-G. hranici. Naposledy ako riaditeľ Colného úradu U. W.. Bolo
to obdobie najväčšej korupcie medzi colníkmi na U. hranici. V roku 2001 ho prepustili aj pre podozrenie
z korupcie".

Zo žalobcom predložených kópii ďalších článkov zverejnených v médiách bolo zistené, že meno a

priezvisko žalobcu bolo v médiách zverejňované v súvislosti s jeho advokátskou praxou napr. celé meno
žalobcu bolo uverejnené v článku denníka SME zo dňa 3.12.2005 pod názvom "Špeciálny súd včera
oslobodil sudcu aj súdnu exekútorku", v článku toho istého denníka zo dňa 17.1.2007 pod názvom "
Sudca žaluje Lipšica a Palka", v týždenníku Týždeň z 8.9.2008 v článku s názvom "Ctihodný sudca,
ctihodnýminister",vtýždenníkuŽurnálz20.11.2008včlánku"Miliónpresudcu".Zobsahutýchtočlánkov

bolo zistené, že meno a priezvisko žalobcu sa v nich uvádzalo v súvislosti s právnym zastupovaním
inej osoby.

Z rozhodnutia Colnice T. č. 8482/95 zo dňa 17.8.1995 bolo zistené, že žalobca bol ku dňu 31.8.1995
odvolaný z funkcie vedúceho Stanice colnej stráže U. N.. Do funkcie vedúceho Colnej pobočky U.
W. bol menovaný rozhodnutím generálneho riaditeľa Ústrednej colnej správy SR č. 9557/95-4 zo dňa

31.10.1995, a to dňom 1.11.1995. Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu U. W. č. 5362/2001-530140 zo
dňa 5.10.2001 bol dňom 16.10.2001 odvolaný z funkcie špecialista - vedúci PCÚ U. W. a zároveň týmto
rozhodnutím bol ustanovený do funkcie samostatný referent PCÚ Y.. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa29.5.2002 bol rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Č. W. M. č. 3800/1/2002-530140 zo dňa 4.6.2002
uvoľnený zo služobného pomeru ku dňu 1.8.2002.

PodľasprávyColnéhoúraduY.vobdobírokov1995až2008vrámciPobočkycolnéhoúraduU.W.neboli

evidované prípady colníkov prepustených zo služobného pomeru v súvislosti s porušením služobnej
disciplíny z dôvodu korupcie alebo zneužívania právomoci verejného činiteľa a ktorí by boli právoplatne
odsúdení. Pre porušenie služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom boli na tejto pobočke prepustení
zoslužobnéhopomerucolníciatovrokoch1995až2001vrátane,kedynatejtopobočkepôsobilžalobca,
v počte 16 a v rokoch 2002 až 2008 vrátane v počte 30. Ďalej podľa tejto správy žalobca nemohol

vykonávaťfunkciucolnýšpecialista-vedúciPCÚU.W.predôvodyuvedenévjehoslužobnomhodnotení
zo dňa 29.6.2001.

Podľa záverov služobného hodnotenia colníka zo dňa 29.6.2001 vypracovaného Colným úradom Č.
W. M., týkajúceho sa žalobcu, bol žalobca spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu. Podľa
časti a) tohto služobného hodnotenia výsledok kontroly COP zo dňa 26.3.2001 svedčí o nedostatočnom
uplatňovaní Colného zákona, kontrolou bolo zistených viacero opakujúcich sa nedostatkov, ktorých

sa dopúšťali colníci pri vydávaní rozhodnutí a protokolov, ktoré VPCÚ mal zistiť a odstrániť. V časti
b) služobného hodnotenia je konštatovaná teoretická znalosť interných predpisov primeraná praxi a
vzdelaniu vo funkcii VPCÚ. Podľa časti c) výkon štátnej služby z hľadiska rýchlosti, správnosti a
samostatnosti má u žalobcu vážne nedostatky. Jeho iniciatíva pozostáva len z ústnych návrhov na
poradách s RCÚ, čím prenáša na vedenie CÚ prijatie opatrení, ktoré budú zabezpečovať kontrolnú

činnosť. V hodnotenom období bolo zistených celkove 11 prípadov porušenia služobnej disciplíny
zvlášť hrubým spôsobom. Voči vedúcim smeny VPCÚ neprijal disciplinárne opatreniam, nenavrhol
personálnu obmenu. V rámci svojej riadiacej a kontrolnej činnosti nezabezpečil rotáciu colníkov
na jednotlivých pracoviskách. Svojim opatrením vytváral možnosť vzniku korupcie, klientelizmu a
možnosť protiprávneho konania colníkov. V časti d) služobného hodnotenia sa uvádza, že žalobca

nedostatočneaslaboorganizuje,riadiakontroluječinnosťcolníkov,zleuplatňujedisciplinárnuprávomoc
voči podriadeným colníkom. Na nedostatky a ich odstránenie bol zo strany vedenia CÚ priebežne
upozorňovaný na poradách RCÚ.

Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 6 Sž 15/02, 6 Sž 36/02, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
10.9.2002 boli zrušené rozhodnutie Colného riaditeľstva SR z roku 2001 týkajúce sa žalobcu. V

odôvodnení tohto rozsudku sa uvádza, že vzhľadom na nezákonnosť rozhodnutia o služobnom
hodnotení žalobcu sú i rozhodnutia o toto rozhodnutie sa opierajúce, teda odvolanie a prevedenie
žalobcu na inú funkciu, ako aj z toho vyplývajúce rozhodnutie o jeho platových náležitostiach. O
uvedenom rozhodnutí informoval aj denník KORZÁR, ktorého vydavateľom je žalovaný, v článku
"Najvyšší súd dal za pravdu colníkovi z U. W.".

Redaktori,ktoríbolispoluautormičlánkusnázvom"Sudcamádvametrenapašerákov"uviedli,žečlánok
bol písaný o sudcovi Okresného súdu Y. a meno žalobcu bolo v článku uvedené ako meno obhajcu tohto
sudcu v iných veciach. Z tohto dôvodu boli do článku doplnené údaje týkajúce sa žalobcu. Svedok C.
C., ktorý časť článku o žalobcovi napísal uviedol, že vychádzal len zo služobného hodnotenia žalobcu
z roku 2001 a vyjadrenia žalobcu na tlačovej besede a reakcie na jeho vystúpenie z roku 2002. Pred

napísaním údajom o žalobcovi a ich zverejnením si informácie uvedené v dokumentoch, z ktorých čerpal
žiadnym spôsobom neoveril a tiež nedal možnosť vyjadriť sa k ním žalobcovi práve z dôvodu, že článok
bol písaný o inej osobe a časť týkajúca sa žalobcu tvorila len pozadie tohto článku.

Z výpovedí rodinných príslušníkov žalobcu R. V., T. V., V. F. bolo zistené, že po zverejnení predmetného
článku sa vzťahy žalobcu v najbližšej, ale aj širšej rodine narušili. Menovaní svedkovia sa vyjadrili, že

po zverejnení článku sa ich vzťah k žalobcovi zmenil, stratil ich dôveru, hoci predtým vzťahy medzi nimi
boli veľmi dobré. Aj keď podľa žalobcu z colnice odišiel sám na základe svojho rozhodnutia, poukázali
na to, že článok bol zverejnený v novinách, kde predpokladajú, že sú zverejňované overené a pravdivé
informácie. Tiež uviedli, že po uverejnení článku sa stretávajú s negatívnymi reakciami a narážkami vo
svojom okolí v súvislosti s korupciou žalobcu. So žalobcom aj z tohto dôvodu prerušili resp. obmedzili

kontakty.Svedok R.. R. V. uviedol, že žalobcu pozná len z profesionálnej oblasti, pričom pred zverejnením
predmetného článku sa meno žalobcu spomínalo v pozitívnom duchu a hovorilo sa o ňom ako o
advokátovi, ktorý je v kauzách úspešný, po zverejnení článku sa pokiaľ ide o žalobcu robili narážky v

súvislosti s korupciou. Z výpovedí svedkov R.. Y. U. a R.. N. Y. bolo zistené, že menovaní, ktorí pôsobia
v tej istej oblasti ako žalobca mali pred uverejnením článku so žalobcom dobré vzťahy aj čo sa týka
práce spolupracovali navzájom. Po zverejnení článku prerušili kontakty so žalobcom. Vo svojom okolí,
medzi kolegami sa stretli s negatívnymi reakciami na žalobcu, o ktorom sa rozpráva ako o človeku, ktorý
bol zasiahnutý korupciou, pričom predtým mal veľmi dobrú povesť, nepočuli o ňom žiadne negatívne

veci. Žalobca pritom ako advokát je známy nie len v regióne, v ktorom pôsobí. Svedkovia R.. R. L. a
R.. R. T. uviedli, že predmetný článok vyvolal u nich pochybnosti o osobe žalobcu, keďže poukazoval
na korupciu žalobcu. Ďalej uviedli, že napriek uvedenému, žalobca oboch naďalej zastupuje ako právny
zástupca v ich veciach vzhľadom k tomu, že sa jedná už o rozpojednávané veci. Pokiaľ by však vedeli
o skutočnostiach uvedených v článku skôr, nevedeli uviesť, či by ho oslovili za účelom zastupovania ich
osôb. Obaja sa vo svojom okolí po zverejnení článku stretli s negatívnymi ohlasmi na žalobcu. Svedok

Y.. L. K. uviedol, že pred zverejnením predmetného článku mal dobré vzťahy so žalobcom, navzájom
spolupracovali, navštevovali sa. Po prečítaní článku prehodnotil svoj vzťah so žalobcom, obmedzili resp.
prerušili ich kontakty.

Z výpovedí známych žalobcu E. N., Y. Š. a Y.. Y. Š. vyplynulo, že aj keď so žalobcom mali dobré vzťahy
a poznali ho ako známeho advokáta, ktorého odporúčali aj svojim ďalším známym, po zverejnení článku

sa s ním nestretávajú. Vo svojom okolí sa stretli s negatívnymi reakciami na žalobcu a preto ho už ani
ako advokáta ľudom zo svojho okolia neodporúčajú.

Podľačlánku19ods.1,2ÚstavySRč.460/1992Z.z.,každýmáprávonazachovanieľudskejdôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa článku 26 ods. 1, 2 Ústavy SR č. 460/1992 Z.z., slobody prejavu a právo na informácie sú
zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice
štátu.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predmetom tohto konania je právo na ochranu osobnosti žalobcu, kde k zásahu do jeho osobnostných

práv malo dôjsť článkom zverejneným žalovaným v denníku SME dňa 19.8.2008 pod názvom "Sudca
má dva metre na pašerákov". Konkrétne sa jedná o časť článku, v ktorej bolo uvedené: "R. V. pôsobil 15
rokov ako colník na L.-G. hranici. Naposledy ako riaditeľ Colného úradu U. W.. Bolo to obdobie najväčšej
korupcie medzi colníkmi na východnej hranici. V roku 2001 ho prepustili aj pre podozrenie z korupcie".K zásahu do práv žalobcu malo dôjsť článkom zverejneným v médiách, preto v konaní dochádza ku
stretu ústavou garantovaných práv a to práva na ochranu cti, dôstojnosti a súkromia s právom na
slobodu prejavu a právom na informácie. Vychádzajúc z toho tunajší súd opätovne preskúmal, v súlade

s právnym názorom ústavného súdu, skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci a to najmä, či a
ak áno ktoré z uvedených ústavných práv možno v danom prípade uprednostniť pred druhým.

K zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti malo dôjsť článkom zverejneným v tlači. Masmédia
a novinári majú pritom povinnosť poskytovať verejnosti informácie a verejnosť má právo informácie
dostávať. V zmysle judikatúry ESĽP novinári majú privilegované postavenie, kedy pri poskytovaní

informácii týkajúcich sa verejného záujmu majú právo používať aj určitú mieru preháňania a provokácie.
Subjektom slobody prejavu, ktorý mal zasiahnuť do žalobcovho práva na ochranu osobnosti, je v danom
prípade vydavateľ denníka SME, na ktorého sa teda vzťahuje zvýšená ochrana poskytovaná novinárom
a masmédiám.

Časť článku týkajúca sa žalobcu, ktorý v čase jeho vydania vykonával a aj súčasne vykonáva činnosť
advokáta a ktorá je predmetom tohto konania, obsahovala informácie ohľadom pôsobenia žalobcu

ako colníka. Konkrétne sa týkala obdobia, kedy vykonával na colnom úrade riadiacu funkciu v rámci
štátnozamestnaneckého pomeru, teda bol vo verejnej funkcii. Osoba advokáta taktiež, v súlade s
názorom Ústavného súdu SR, patrí do kategórie osôb verejných a preto hranice dovolenej kritiky sú u
žalobcu širšie než napr. u bežného občana.

Hlavným predmetom článku, v rámci ktorého bola zverejnená aj časť týkajúca sa žalobcu, boli informácie

týkajúce sa inej osoby - sudcu, pričom justícia je témou verejného záujmu. Skutočnosti týkajúce sa
žalobcu mali súvislosť s hlavnou témou, ako osobou advokáta. V uvedenej časti článku bol však žalobca
kritizovaný v súvislosti s jeho predchádzajúcim pôsobením ako colníka. Z uvedeného je zrejme, že
predmetom článku boli veci verejného záujmu a to nie len pokiaľ sa týka hlavnej témy, ale aj pokiaľ sa
týka časti, ktorá obsahovala informácie o žalobcovi.

Článok, ktorým malo dôjsť k zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti, bol zverejnený v denníku
s celoslovenskou pôsobnosťou, je teda prístupný širokej verejnosti a to aj prostredníctvom internetu.
Miesto zverejnenia článku je ale potrebné vnímať v spojení s autorom, ktorým je novinár a ktorý má
privilegované postavenie v súvislosti so slobodou prejavu. Informácie týkajúce sa žalobcu uvádzané v
predmetnom článku sa týkali jeho predchádzajúceho pôsobenia na colnom úrade. Autor článku čerpal

pritom z oficiálnych zdrojov, ktoré však boli v čase zverejnenia článku staré takmer sedem rokov.

Informácie o žalobcovi boli v článku zverejnené vo forme faktov. V prvej vete časti článku, ktorá sa týka
žalobcu bolo uvedené, že žalobca pôsobil 15 rokov ako colník na L. - G. hranici. Údaj o dĺžke pôsobenia
žalobcu na tejto hranici nie je presný, keďže žalobca pôsobil na tejto hranici ako colník od 1.11.1995
do 16.10.2001 t.j. po dobu šiestich rokov. Podľa druhej vety tejto časti článku mal žalobca naposledy

pôsobiť ako riaditeľ Colného úradu U. W.. V skutočnosti žalobca zastával funkciu vedúceho Pobočky
colného úradu U. W. Colného úradu Č. W. M.. V oboch prípadoch sa jedná o označenie riadiacej funkcie.
Napriek uvedeným nepresnostiach, uvedené dve vety, tak ako to už konštatoval súd, neboli spôsobilé
zasiahnuť do práva žalobcu na ochranu osobnosti.

V ďalšom článok uvádza, že sa jednalo o obdobie najväčšej korupcie medzi colníkmi na U. hranici

a že žalobca bol v roku 2001 bol prepustený aj pre podozrenie z korupcie. Redaktor, ktorý časť
článku o žalobcovi napísal vychádzal zo služobného hodnotenia žalobcu z 29.6.2001, z vyhlásení
Colného riaditeľstva SR uverejnených prostredníctvom SITA zo dňa 28.1.2002 a 29.1.2002, ako aj z
vystúpenia žalobcu na tlačovej konferencii v roku 2002. Pri písaní článku mal teda informácie, ktoré na
tlačovej konferencii žalobca uviedol, ako aj informácie o tom, že Najvyšší súd SR služobné hodnotenie

žalobcu ako nezákonné zrušil. O uvedenom totiž informoval aj denník Korzár dňa 27.8.2002, ktorého
vydavateľom je taktiež žalovaný. Napriek tomu, že služobné hodnotenie žalobcu bolo zrušené ako
celok, súd sa zaoberal týmto služobným hodnotením zo dňa 29.6.2001 poukazujúc na nález Ústavného
súdu SR. Podľa tohto nálezu, služobné hodnotenie žalobcu bolo Najvyšším súdom SR vyhodnotenéako nezákonné a zrušené len pre jeho formálne nedostatky. Najvyšší súd SR sa týmto služobným
hodnotením nezaoberal po vecnej stránke. Z uvedeného dôvodu sa súd pri opätovnom rozhodovaní
zaoberaltvrdeniamiuvedenýmivslužobnomhodnotenížalobcuvčasejehopôsobenianacolnomúrade.

Z tohto služobného hodnotenia je zrejme, že žalobca ako vedúci pracovník colného úradu nevykonával
dostatočne svoju kontrolnú činnosť, zle uplatňoval svoju disciplinárnu právomoc voči podriadeným
colníkom, svojimi opatreniami vytváral možnosť vzniku korupcie, klientelizmu a protiprávneho konania
colníkov. Tvrdenia žalovaného v predmetnom článku pritom nevychádzajú z toho, či sám žalobca alebo
jeho podriadení boli potrestaní pre porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu korupcie.

Poukazujúc na uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že žalovaný ako vydavateľ periodika má
privilegovanépostaveniepriochraneslobodyprejavu,žalobcaakoverejnečinnáosobajepovinnýzniesť
vyššiu mieru kritiky, predmetom článku boli informácie o veciach dôležitého verejného záujmu a obsah
článku vychádza z informácii majúcich podklad v služobnom hodnotení žalobcu za jeho pôsobenia na
colnom úrade a v konaní nebola preukázaná nepravdivosť týchto informácii. Na strane druhej je treba
uviesť, že článok vychádzal z podkladov starších ako sedem rokov, v článku bolo zverejnené celé meno

žalobcu a žalobcovi nebola daná možnosť sa k článku pred jeho zverejnením vyjadriť. Napriek týmto
skutočnostiam svedčiacim v prospech žalobcu, vychádzajúc z princípu proporcionality vyplýva, že v
danej veci nemožno uprednostniť právo ochrany osobnosti pred právom na slobodu prejavu a preto súd
návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalovaný mal v konaní úspech a preto
súd zaviazal žalobcu k úhrade trov konania. Trovy žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia

určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Žalovaný si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 5 275,64 eur, súdom mu boli priznané trovy právneho zastúpenia vo výške 4.404,36 eur. Hodnota
jedného úkonu právnej pomoci bola za úkony urobené do 31.5.2009 vyčíslená vo výške 513,04 eur
podľa § 10 ods. 1 a § 13 ods. 4 a úkonu po 1.6.2009 vo výške 91,29 eur podľa § 10 ods. 8.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 15 úkonov spolu vo výške 2 862,82 eur za tieto úkony:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 23.3.2009 (§ 14 ods. 1 písm. a/) - 513,04 eur,

- písomné vyjadrenie k žalobe dňa 23.3.2009 (§ 14 ods. 1 písm. c/) - 513,04 eur,

- zastúpenie na pojednávaní dňa 7.4.2009 (§ 14 ods. 1 písm. d/) - 513,04 eur,

- zastúpenie na pojednávaní dňa 24.6.2009 (§ 14 ods. 1 písm. d/) - 91,29 eur,

-10-

- zastúpenie na pojednávaní dňa 9.7.2009 (§ 14 ods. 1 písm. d/) - 91,29 eur,

- zastúpenie na pojednávaní dňa 2.9.2009 (§ 14 ods. 1 písm. d/) - 91,29 eur,

- písomné vyjadrenie k zmene návrhu dňa 19.10.2009 (§ 14 ods. 1 písm. c/) - 91,29 eur,

- zastúpenie na pojednávaní dňa 20.10.2009 v trvaní piatich hodín (§ 14 ods. 1 písm. d/) - 273,87 eur,

- odvolanie proti rozsudku dňa 5.11.2009 (§ 14 ods. 1 písm. g/) - 91,29 eur,- písomné vyjadrenie k odvolaniu dňa 27.11.2009 (§ 14 ods. 1 písm. c/) - 91,29 eur,

- odvolanie proti uzneseniu dňa 21.12.2009 (§ 14 ods. 2 písm. c/) - 45,64 eur,

- podnet na podanie mimoriadneho dovolania dňa 23.7.2010 (§ 14 ods. 1 písm.e/) - 91.29 eur,

- dovolanie dňa 16.7.2010 (§ 14 ods. 1 písm. e/) - 91,29 eur,

- písomné vyjadrenie dňa 17.7.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/) - 91,29 eur,

- zastúpenie na pojednávaní dňa 11.9.2012 v trvaní dve a pol hodiny (§ 14 ods. 1 písm. c/) -
182,58 eur.

Odmena nebola priznaná za dva úkony a to podanie námietky zaujatosti z dôvodu, že sa nejedná o
vyjadrenie vo veci samej a za štúdium spisu, keďže nejde o pojednávanie vo veci.

Trovy ďalej pozostávajú z režijného paušálu a to za 11 úkonov v roku 2009 vo výške po 6,95 eur, 2
úkony v roku 2010 vo výške po 7,21 eur a 2 úkony v roku 2012 vo výške po 7,63 eur t.j. spolu režijný
paušál vo výške 106,13 eur.

Cestovné vo výške 276,14 eur bolo priznané žalovanému za cestu jednu cestu Prešov - Michalovce (85
km) a späť a šesť ciest Prešov - Spišská Nová Ves (74 km) a späť pri priemernej spotrebe 10,80 l/100

km a 9,00 l/100 km, paušálnej náhrade 0,183 eur následovne:

- pojednávanie 7.4.2009 (cena PHM 1,052 eur/l) - 25,21 eur x 2 t.j. 50,42 eur,

- pojednávanie 24.6.2009 (cena PHM 1,103 eur/l) - 22,36 eur x 2 t.j. 44,72 eur,

- pojednávanie 9.7.2009 (cena PHM 1,116 eur/l) - 22,46 eur x 2 t.j. 44,92 eur

- pojednávanie 2.9.2009 (cena PHM 1,109 eur/l) - 22,41 eur x 2 t.j. 44,82 eur,

- pojednávanie 20.10.2009 (cena PHM 1,109 eur eur/l) - 22,41 eur x 2 t.j. 44,82 eur,

- pojednávanie 11.9.2012 (cena PHM 1,052 eur/l) - 23,22 eur x 2 t.j. 46,44 eur.

Podľa § 17 vyhlášky bola žalovanému priznaná náhrada straty času za cestu dňa 7.4.2009 Prešov -
Michalovce a späť 6 krát 11,59 eur, štyri cesty v dňoch 24.6.2009, 9.7.2009, 2.9.2009, 20.10.2009
Prešov-SpišskáNováVesaspäťštyrikrát6krát11,59eurajednucestudňa11.9.2012Prešov-Spišská

Nová Ves a späť 6 krát 12,71 eur t.j. náhrada za stratu času spolu 423,96 eur. Cestovné a náhrada
straty času nebola priznaná za cestu Prešov - Spišská Nová Ves a späť dňa 29.10.2009 z dôvodu, že
uvedený deň bol vyhlásený rozsudok, na ktorom právny zástupca žalovaného nebol prítomný.

Spolu teda trovy právneho zastúpenia činia 3 669,05 eur (odmena vo výške 2 862,82 eur plus režijný
paušál vo výške 106,16 eur, cestovné vo výške 276,14 eur a náhrada straty času vo výške 423,96 eur),

ku ktorej sume bola pripočítaná suma 733,81 eur predstavujúca 20 % DPH t.j. spolu trovy právneho
zastúpenia vo výške 4 402,86 eur. Žalovanému bol priznaný aj súdny poplatok vo výške 1,50 eur a teda
trovy žalovaného celkove predstavujú sumu 4 404,36 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.