Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/103/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107224199
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vlasta Huljaková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6107224199.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom U.. X. B., vo veci navrhovateľa P. I., O.. XX. XX. XXXX, V.

F. XX, V.Á. V., občana Slovenskej republiky, proti odporcovi X/ P. B., O.. XX. XX. XXXX, V. F. X, V. V.,
občanovi Slovenskej republiky, odporkyni X/ O. M., O.. XX. XX. XXXX, V. V. V., N. X, občianke Slovenskej
republiky, odporkyni X/ W. L., O.. XX. XX. XXXX, V. V. V., Y. F.. R., H.. X. U., občianke Slovenskej
republiky, odporkyni X/ W. F., O.. XX. XX. XXXX, V. V. V., H.. Z. XXXX/XX, občianke Slovenskej republiky,
všetci odporcovia zastúpení R., F.. E.. D.., O.. F. XX, V. V., C.: XX XXX XXX, o návrhu na zaplatenie 27
419,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd z a v ä z u j e navrhovateľa zaplatiť odporcom v 1/ až 4/ rade na náhrade trov konania 1 167,20

Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet R., F.. E.. D.., O.. F. XX, V. V..

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal návrhom, ktorý súdu došiel 13. 12. 2007, aby súd zaviazal odporcov 1/ až 4/ zaplatiť
mu každý sumu 206 508,-- Sk s príslušenstvom. Odporcovia sú dediči po nebohom P. B., ktorý ku dňu
smrti žil v manželstve s manželkou K. B.. U.. X. V. požičal K. B. pôžičku vo výške 1 000 000,-- Sk zmluvou
v roku 2000. Dohodli sa na splácaní v mesačných splátkach, zaplatení úroku aj úroku z omeškania.
Dlžníčka v roku 2003 uznala dlh. V roku 2005 manžel dlžníčky P. B. zomrel a 28. 06. 2007 veriteľ U.. X. V.
postúpil pohľadávku navrhovateľovi. Navrhovateľ oznámil odporcom a dlžníčke postúpenie pohľadávky
a vyzval ich na plnenie. Od odporcov žiadal zaplatiť plnenie dlhu do výšky nadobudnutého dedičstva

podľa § 470 Občianskeho zákonníka.

Okresný súd Banská Bystrica o návrhu rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu
2Ro/1247/2007-90 zo dňa 28. 07. 2008 tak, že zaviazal odporcov O. M., W. L. R. W. F. zaplatiť mu
každého po 206 508,-- Sk s úrokom z omeškania. Platobný rozkaz sa voči odporkyniam stal právoplatný
u O. M. dňom 28. 08. 2008, u odporkyne W. L. dňa 25. 09. 2008 a u odporkyne W. F. dňa 25. 09. 2008.

Odporca 1/ P. B. podal v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote proti platobnému rozkazu odpor. Uviedol
v ňom, že neuznáva pohľadávku navrhovateľa. Zmluvu o pôžičke uzavrela len K. B., nie aj jeho nebohý
otec. Zmluva bola napísaná omnoho neskôr ako bola datovaná, preto ju považuje za neplatnú. Otec

zomrel bez dlhov. Na pojednávaní odporca znova zopakoval, že spochybňuje, či vôbec bola uzavretá
zmluva o pôžičke na 1 000 000,-- Sk medzi veriteľom U.. X. V. a K. B.. Má vedomosť o tom, že otec si
požičiaval sumu 100 000,-- Sk za účelom opravy havarovaného motorového vozidla. Nespochybnil, že
nebohý otec žil v druhom manželstve so K. B. a bývali v spoločnom rodinnom dome v Banskej Bystricina ul. Čerešňovej č. 9. Mal vedomosť o tom, že s manželkou rodinný dom predali. Odporca 1/ potvrdil,
že otec požičiaval peniaze iným ľuďom a títo mu peniaze nevrátili. Dom predali pravdepodobne v roku
2001, potom už spoločne nežili.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporcu 1/, oboznámením sa so zmluvou o pôžičke,
zmluvou o prevode vlastníctva bytu, zmluvou o postúpení pohľadávky, písomným vyhlásením dlžníka
- uznaním dlhu, zápisnicou z dedičského konania 24D/852/2005, oznamom o postúpení pohľadávky,
podacími lístkami, osvedčením o dedičstve 24D/582/2005, rozsudkom tunajšieho súdu 15C/68/2006-99,
platobným rozkazom tunajšieho súdu 2Ro/1247/2007-90 zo dňa 28. 07. 2008, prehlásením P.

B., dohodou o zúžení BSM, rozsudkom tunajšieho súdu 17C/190/2006, rozsudkom 17C/148/2005,
odpoveďou vyšetrovateľa vo veci ČVS: ORP-761/OEK-BB-2007, výpoveďami svedkov K. B., U.. X.
V., odpoveďou Okresného riaditeľstva PZ Banská Bystrica, čestným prehlásením Y.. U. X., a rozhodol
rozsudkom14C/379/2008-220zodňa24.09.2009tak,ženávrhunavrhovateľavočiodporcovi1/vyhovel
a zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok za konanie na účet súdu.

Odvolacísúd-KrajskýsúdvBanskejBystricirozsudkom12Co/392/09-261zodňa25.02.2010,vspojení

s opravným uznesením 12Co/392/2009-277 zo dňa 28. 04. 2010 prvostupňový rozsudok potvrdil.

Po podaní mimoriadneho dovolania Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky Bratislava z 12. 04.
2011, Najvyšší súd SR uznesením 4M Cdo 6/2011 z 22. 03. 2012 zrušil rozsudok krajského súdu s
opravným uznesením ako aj rozsudok okresného súdu a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vyslovil právny názor že, hoci sa nepodarilo platobný rozkaz doručiť odporcovi 1/ do vlastných rúk,

ako účastník konania podal 20. 08. 2008 na okresnom súde riadne odôvodnený odpor (č. l. 95).
Podaním odporu odporcom 1/ proti platobnému rozkazu došlo ex lege k jeho zrušeniu v celom rozsahu
dňom 20. 08. 2008 a to bez ohľadu na to, že súd nemal preukázané doručenie platobného rozkazu
jemu do vlastných rúk. Je nespochybniteľné, že odporca 1/ sa o platobnom rozkaze dozvedel, s jeho
obsahom sa oboznámil, pričom je právne bezvýznamné akým spôsobom k tomu došlo. Podľa právnej

úpravy do 31. 12. 20009 stačilo, ak odpor proti platobnému rozkazu podá jeden z viacerých odporcov,
aj keď títo mali procesné postavenie samostatných spoločníkov v konaní. Okresný súd postupoval
nesprávne ak platobný rozkaz voči odporcovi 1/ zrušil, pretože sa mu nepodarilo doručiť do vlastných
rúk. Rozhodnutie je nesprávne a nadbytočné. Súd prvého stupňa po podaní odporu proti platobnému
rozkazu nerešpektoval, že platobný rozkaz sa zrušil v celom rozsahu a v ďalšom konaní toto pochybenie

neodstránilaniodvolacísúd.Taktosúrozhodnutiasúdovnižšíchstupňovpostihnutéinouvadoukonania,
čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutí. Vec je vrátená prvostupňovému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie so všetkými účastníkmi konania. Nové konanie sa na okresnom súde vedie pod spisovou
značkou 14C/103/2012.

Súd po opätovnom vypočutí navrhovateľa, vypočutí právneho zástupcu odporcov, opätovnom vypočutí

svedkov U.. X. V., K. B.E., zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v novom konaní uviedol, že trvá na návrhu na zaplatenie 27 419,24 Eur s príslušenstvom
tak, že od každého z odporcov žiada zaplatiť sumu 6 854,81 Eur s príslušenstvom. Odporcovia
zodpovedajú za dlhy poručiteľa nebohého P. B., ktorý si požičal pôžičku spolu s manželkou K. B. od
veriteľa U.. X. V.R.. Do smrti P. B. pôžička ani čiastočne splnená nebola. Zmluva o pôžičke bola uzavretá

ústnou formou, k odovzdaniu peňazí došlo tak, že ich prevzali obaja dlžníci. Časť pôžičky použil pán
B. na nadobudnutie svojho výlučného majetku, keď si kupoval po zúžení BSM byt do svojho výlučného
vlastníctva. V dedičskom konaní pri vyporiadaní BSM poručiteľa a manželky nebolo zohľadnené to,
že zo spoločných prostriedkov sa suma 1 000 000,-- Sk vynaložila na výlučný majetok poručiteľa.
Písomnejzmluve,ktorájepredloženádosúdnehospisu(uzavretámedziveriteľomaK.B.akodlžníčkou)

predchádzala ústna zmluva o pôžičke uzavretá medzi veriteľom Viliamom Blažom a manželmi B..
Uznanie dlhu podpísala K. B., podpísal ho aj P. B., ale túto listinu nevie predložiť.

Právny zástupca odporcov uviedol, že žiada návrh voči všetkým odporcom ako nedôvodný zamietnuť. V
konaníbolapredloženázmluvaopôžičkevpísomnejformemedziveriteľomX.V.adlžníčkouK.B..Tentoprejav vôle zmluvné strany zaväzuje a ak je právny úkon urobený v písomnej forme, meniť ho možno
znova len v písomnej forme. Nie je bežné, aby za trvania manželstva len jeden z manželov požičiaval
vyššiu sumu peňazí. Ak aj druhý manžel má byť zaviazaný zo zmluvy o pôžičke, ktorú jeden manžel z

veriteľom uzavrel, musel by druhý z manželov prevziať dlh alebo pristúpiť k záväzku. V konaní nie je
preukázané, že nebohý P. B. by bol buď prevzal dlh svojej manželky alebo pristúpil k záväzku. Ak by
písomná zmluva o pôžičke zo dňa 02. 10. 2000 mala byť neplatná, potom sa navrhovateľ voči odporcom
môže domáhať len vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom tento nárok bol uplatnený po uplynutí
premlčacej lehoty. Zmluvou o postúpení pohľadávky na navrhovateľa nebol však postúpený nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia, ale len nárok na plnenie z pôžičky.

K. B., nar. 07. 02. 1950 uzavrela manželstvo s P. B., nar. 28. 01. 1942 dňa 30. 11. 1984. P. B. zomrel
31. 08. 2005. Ku dňu jeho smrti manželstvo trvalo.

Dňa 02. 10. 2000 uzavreli zmluvu o pôžičke U.. X. V. ako veriteľ a K. B. ako dlžníčka. Predmetom zmluvy
bolapôžičkasumy1000000,--Skvhotovosti.Pôžičkabolaposkytnutánadobuneurčitú,zmluvnéstrany
sa dohodli na platení úroku z poskytnutej pôžičky vo výške 2 % mesačne z nesplatenej istiny. Dlžníčka

sa zaviazala zaplatiť aj úrok z omeškania v prípade, že sa dostane do omeškania s platením mesačného
úroku. Do konania bola predložená písomná zmluva podpísaná na strane veriteľa, aj na strane dlžníka.

Do konania navrhovateľ predložil písomné vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase dlžníka s
vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 Zákona č. 233/95 Z. z. a podľa § 274 písm.g), h) OSP zo dňa 01. 10.
2003. Uznanie dlhu je podpísané dlžníčkou K. B., týka sa záväzku, ktorý vyplýva zo zmluvy o pôžičke

zo dňa 02. 10. 2000.

Manželia B. dňa 24. 11. 2003 pred notárkou L.. X. M., Notársky úrad Komenského 3, Banská
Bystrica prehlásili, že uzavierajú dohodu o zúžení zákonom stanoveného rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov tak, že nehnuteľnosť 3-izbový byt č. 3, na prízemí obytného domu súp. č.
XXXX, orientačné číslo 5 na ulici Beskydskej nadobudne do výlučného vlastníctva manžel P. B.. Na

nadobudnutie tejto nehnuteľnosti budú použité peňažné prostriedky P. B., ktoré nepochádzajú z BSM.
Notárska zápisnica je podpísaná oboma manželmi.

P. B. a Bytový podnik mesta, s. r. o. Banská Bystrica uzavreli písomnú zmluvu o prevode vlastníctva
bytu 11017/2004, bytu č. 3, na prízemí obytného domu nachádzajúceho sa v Banskej Bystrici na
Beskydskej ulici, súp. č. XXXX, orientačné číslo X, na parcele KN XXXX a spoluvlastníckeho podielu na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedenej veľkosti. Táto zmluva bola vkladovaná
pod V 991/2004 vklad povolený dňa 29. 04. 2004 Správou katastra Banská Bystrica. Nehnuteľnosť je
zapísaná vo vlastníctva P. B. na LV č. XXXX pre kat. úz. Sásová, obec okres Banská Bystrica u Správy
katastra Banská Bystrica. Z listu vlastníctva je zrejmé, že P. B. je výlučným vlastníkom bytu a vlastníkom
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.

Dňa 31. 08. 2005 P. B. zomrel.

U.. X. V. oznamuje postúpenie pohľadávky na postupníka P. I. - navrhovateľa dňom 28. 06. 2007 a túto
skutočnosť oznamuje všetkých dedičom P. B. R. Y. K. B..

Z osvedčenia o dedičstva XXD/XXX/XXXX-XXX, Dnot 235/2005 zo dňa 31. 10. 2006 o prejednaní
dedičstva po poručiteľovi P. B., nar. 28. 01. 1942, zomrel 31. 08. 2005, naposledy bytom V. X, Banská

Bystrica, je preukázané, že ako dediči v 1. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy manželka K. B. R. Y.
P. B., O. M., W. L. R. W. F., každý v 1/5-tine, keďže poručiteľ závet nezanechal. Všetci zákonní dedičia
prehlásili, že dedičstvo neodmietajú. Zo súpisu aktív a pasív dedičstva je zrejmé, že do dedičstva patria
aktíva hnuteľnosti v hodnote 224 607,67 Sk, nehnuteľnosti v hodnote 900 000,-- Sk, teda všeobecná
cena majetku poručiteľa je 1 124 607,67 Sk. Výška dlhov predstavuje 34 487,75 Sk, takže čistá

hodnota dedičstva je 1 090 119,92 Sk. Dediči uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu tak, že časťhnuteľností nadobúda manželka K. B., ktorá je povinná vyplácať ostatných spoludedičov, konkrétne
odporcu 1/ sumou 22 458,-- Sk. Druhú časť hnuteľností nadobúda odporca 1/, ktorý má povinnosť
spoludedičov vyplácať sumou 4 050,-- Sk. Nehnuteľnosti nadobúda odporca s povinnosťou úhrady

dedičských podielov každej spoludedičke po 180 000,-- Sk. Pasíva v celosti prevzala manželka K. B..
Veriteľ U.. X. V. do dedičského konania prihlásil svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 02. 10.
2000 (v dedičskom spise č. l. 106). Pohľadávka však nebola pojatá do pasív dedičstva, keďže ju zákonní
dediči - deti poručiteľa neuznali.

Svedok U.. X. V. na pojednávaní uviedol, že poznal K. B., vedel že žije v manželstve, spolu s manželom

vlastnia rodinný dom, ktorý mienia predať. P. B. bol zadlžený, preto ho K. B. požiadala o poskytnutie
pôžičky. Dohodli sa, uzavreli najskôr ústnu zmluvu, s odstupom času aj zmluvu písomnú. Peniaze
požičiaval K. B., bol pri tom prítomný aj jej manžel, peniaze prevzali v hotovosti. Dohodli sa na vrátení
peňazí po dokončení rodinného domu a jeho predaji. Keď sa blížila lehota premlčania, požiadal dlžníčku
o písomné uznanie dlhu, čo dlžníčka urobila v roku 2003. Dlh však nesplatila ani dlžníčka, ani jej manžel.
Po smrti manželovej mal vyplatené z celého dlhu sumu 180 000,-- Sk. Iné plnenie svojej pohľadávky

nedostal. V roku 2007 postúpil svoju pohľadávku navrhovateľovi. V novom konaní dňa 03. 07. 2012
uviedol, že pôžičku poskytoval obom manželom B. na základe ústnej zmluvy 01. 10. 2000. Nasledujúci
deň 02. 10. 2000 sám spísal na linajkový papier obsah zmluvy o pôžičke a text dal podpísať K. B..
Zmluva v písomnej forme, ktorá je predložená do súdneho spisu sa spisovala až po rokoch. Aj túto
zmluvu podpísala K. B.Á. bez toho, že by sa bránila, že už predtým podpísala na linajkovom papieri.

Netrval na tom, aby zmluvu o pôžičke podpísal aj P. B., hoci peniaze požičiaval obom manželom, ale
za spoľahlivého dlžníka považoval K. B.. Pri odovzdaní peňazí boli prítomní obaja manželia. Uznanie
dlhu podpísala K. B. v roku 2003 a také isté vyhlásenie o uznaní záväzku urobil aj P. B. na samostatnú
písomnosť. Touto písomnosťou už nedisponuje, ani ju neodovzdal navrhovateľovi ako postupníkovi. Po
právoplatnom rozhodnutí v súdnom konaní listinu ako nepotrebnú zahodil. Listina pre neho už nemala

význam. Svedok zopakoval, že trvá na dnešnej výpovedi, že peniaze požičiaval obom manželom B..
Pri postúpení pohľadávky osobitne neinformoval navrhovateľa, že má aj písomné uznanie záväzku
podpísané P. B.. Aj listinu napísanú na linajkovom papieri už zlikvidoval.

Svedkyňa K. B. na pojednávaní uviedla, že v roku 2000 žila v manželstve s P. B.. U.. X. V. poznala už
z predchádzajúceho obdobia, keďže manžel bol zadĺžený, požiadala veriteľa o poskytnutie pôžičky vo

výške 1 000 000,-- Sk. Konkrétna lehota vrátenia dlhu nebola dohodnutá, s veriteľom boli uzrozumení,
že po predaji rodinného domu pôžičku veriteľovi manželia splatia. Keďže ani do troch rokov nebola
pôžička splatená, dňa 01. 10. 2003 písomne uznala dlh zo zmluvy o pôžičke. Svedkyňa uviedla, že do
manželovej smrti z pôžičky neplnila ani časť a nezaplatila ani dohodnutý úrok z pôžičky, o ktorom boli
s veriteľom dohodnutí tak, že tento bude mať prednostné plnenie pred plnením pôžičky. V roku 2000,

keď zobrala pôžičku, bývala v rodinnom dome v Banskej Bystrici na ulici Čerešňovej XX s manželom,
v roku 2001 dom predali, potom bývali po podnájmoch až do roku 2004, keď manžel nadobudol do
svojho výlučného vlastníctva byt na ulici Beskydskej v Banskej Bystrici. Odvtedy až do smrti manželovej
už v spoločnej domácnosti nežili. Svedkyňa uviedla, že veriteľovi vrátila len časť poskytnutej pôžičky
vo výške nadobudnutého dedičstva 180 000,-- Sk. Svedkyňa uviedla, že po predaji rodinného domu

na ulici Čerešňovej nadobudnutú kúpnu cenu nepoužili s manželom na splatenie pôžičky pre veriteľa
U.. X. V., ale manžel tieto peniaze požičal iným osobám. Na dôkaz týchto tvrdení predložili do konania
rozsudok 15C/68/2006-99 zo dňa 30. 01. 2007 tunajšieho súdu, z ktorého je zrejmé, že návrh na súd
podal nebohý P. B.E., P. U. G. o zaplatenie 3 000 000,-- Sk s príslušenstvom. Do konania po smrti
navrhovateľanastúpiliuniverzálnisukcesori,jehodedičiamanželka.Návrhubolovyhovené.Rozsudkom

17C/190/2006-283 zo dňa 19. 11. 2008 tunajšieho súdu navrhovateľ preukazoval, že K. B. podávala
návrh proti C.. L. V. o zaplatenie 765 500,-- Sk s príslušenstvom. V tomto konaní tiež sa predniesli
tvrdenia, že za trvania manželstva K. B. a nebohého P. B. boli zo spoločných BSM prostriedkov použité
finančné prostriedky pre odporcu v tom konaní C.. L. V.. Rozsudkom 17C/148/2005-277 zo dňa 18. 06.
2008 preukazovali, že pôvodne Pavel Huszár podával návrh na súd proti C.. L. V. o zaplatenie 1 000

000,-- Sk s príslušenstvom. Po smrti P. B. na strane navrhovateľa vystupovala jeho manželka K. B..
Návrhu bolo vyhovené. V novom konaní svedkyňa dňa 06. 09. 2012 uviedla, že v roku 2000 zmluvu o
pôžičke uzavierali obaja manželia s veriteľom Mgr. X. V.. Na zmluve o pôžičke zo dňa 02. 10. 2000 v
písomnej forme je jej vlastnoručný podpis. Peniaze od veriteľa prevzali obaja, zobral si ich manžel do
svojej dispozície. Odovzdaniu peňazí došlo 02. 10. 2000. Svedkyňa uviedla, že okrem zmluvy o pôžičke

v písomnej forme a jej podpisu na tejto zmluve dala podpis aj na ďalší papier ako dôkaz o tom, že peniazes manželom prevzali. Na obyčajnom papieri formátu A4. Text na ňom bol písaný rukou. Keďže pôžičku
nesplácali, veriteľ prišiel za ňom s písomnosťou, ktorá predstavovala uznanie dlhu a žiadal, aby túto
písomnosť podpísala. Uznanie dlhu bolo napísané samostatne pre ňu a samostatne pre jej manžela.

Má vedomosti o tom, že manžel podpísal uznanie dlhu, ona pri podpise prítomná nebola. Vie o tom
preto, lebo to uvádzal jej manžel. Peniaze, ktoré od veriteľa prevzali mali doma, s manželom sa dohodli
tak, že ona ich vráti veriteľovi z toho dôvodu, že je podpísaná na prevzatí peňazí. Kúpnu cenu, ktorú
získali za odpredaj spoločného rodinného domu v sume 4 000 000,-- Sk požičali ako veritelia C.. V..
Svedkyňa znova zopakovala, že peniaze prevzali obaja s manželom, ona podpisovala prevzatie peňazí,

medzi tým manžel prepočítaval peniaze. Ona pri podpise manžela na uznanie dlhu prítomná nebola,
takúto listinu nevidela.

Z odpovede Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ Banská Bystrica pod ČVS:
ORP-XXX/OEK-V.-XXXX vyplýva, že v trestnom konaní bola predložená písomná zmluva o pôžičke
medzi veriteľom U.. X. V. a dlžníčkou K. B., pričom sa jedná o zmluvu zo dňa 02. 10. 2000 podpísaná
veriteľom aj dlžníkom a uznesením zo dňa 01. 12. 2008 táto zmluva bola vrátená U.. X. V., lebo je pre

ďalšie konanie nie potrebná a neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie veci.

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha priznania plnenia do výšky nadobudnutého dedičstva od
odporcov, od každého vo výške 206 508,-- Sk s príslušenstvom podľa § 470 Občianskeho zákonníka.
Podľa neho dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s
pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Podľa odseku

2 ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo
z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Navrhovateľ odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore z postúpenia pohľadávky od postupcu
- veriteľa U.. X. V., podľa § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza, že
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou

pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. K postúpeniu pohľadávky
došlo 28. 06. 2007 a týmto istým dňom postupca túto skutočnosť oznamuje dlžníčke K. B. a dedičom po
jej nebohom manželovi (v spise č. l. 9 až 13). Existencia pohľadávky postupcu je preukázaná zmluvou
zo dňa 02. 10. 2000 uznaním dlhu dlžníčkou zo dňa 01. 10. 2003. Zmluva o pôžičke bola uzavretá
podľa § 657, § 658 Občianskeho zákonníka. Uznaním dlhu dlžníčkou došlo podľa § 558 Občianskeho

zákonníka. Z dokazovania je preukázané, že dlžníčka K. B. uzavrela zmluvu o pôžičke v čase, kedy
existovalo manželstvo s manželom P. B. (uzavreté 30. 11. 1984). V čase uzavretia zmluvy o pôžičke 02.
10. 2000, medzi manželmi neexistovala dohoda o modifikácii bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle
§ 143a Občianskeho zákonníka.

Tvrdenie navrhovateľa o zodpovednosti odporcov za dlhy poručiteľa vychádza z toho, že obidvaja

manželia B. si požičiavali na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, pôžičku od veriteľa U.. X. V..
Peniaze mali spoločne prevziať. Do smrti P. B. ani čiastočne pôžičku veriteľovi nesplnili. Do súdneho
spisu sú predložené listinné dôkazy - zmluva o pôžičke zo dňa 02. 10. 2000 medzi veriteľom U.. X.
V. a dlžníčkou K. B., ako svedkyňa na pojednávaní potvrdila, že podpis dlžníka je jej vlastnoručným
podpisom. Ďalej je predložené vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas dlžníka s vykonateľnosťou zo dňa

01. 10. 2003. Aj na tejto listine svedkyňa K. B. uznala podpis dlžníka za svoj vlastnoručný podpis. Svedok
U.. X. V. v prvom konaní vo svedeckej výpovedi uviedol, že peniaze požičiaval K. B. s tým, že ich použili
zrejme obaja manželia. V novom konaní už svedok uvádza, že peniaze požičiaval obidvom manželom.
Od P. B. nežiadal potvrdenie ani prevzatia peňazí, ani podpisu dlžníka na zmluve z toho dôvodu, že
väčšiu dôveru mal voči K. B.. Uviedol, že dlžníci nesplácali dlh, preto trval na tom, aby bola podpísaná

listina uznanie dlhu. Vypracoval túto listinu a dal ju podpísať K. B.. Svedok uviedol, že mal aj písomné
uznanie dlhu aj od P. B., ale takúto listinu nemôže predložiť, pretože ju zlikvidoval už ako nepotrebnú. S
postúpením pohľadávky listinu neodovzdal navrhovateľovi. Svedkyňa K. B. uviedla, že len z rozprávania
manžela vie, že mal uznanie dlhu podpísať. Pri podpise prítomná nebola, listinu o uznaní dlhu svojim
nebohým manželom nevidela.Odporcovia sa od začiatku bránia tým, že nemajú vedomosť o tom, že ich nebohý otec by bol dlžníkom
zmluvnému predchodcovi navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdí, že obaja manželia B. boli dlžníkmi veriteľovi
U.. X. V., pôžičku zobrali za trvania manželstva a existencie BSM, a preto ku dňu smrti P. B. nesplatená

pôžička predstavuje pasívum do dedičstva. V novom konaní obidvaja svedkovia jednoznačne tvrdia, že
veriteľ poskytol pôžičku obom manželom, ktorí ju zobrali a svedkyňa K. B. potvrdila, že pôžičku prevzala
obaja manželia. Svedok U.. X. V. však na prvom pojednávaní uviedol, že pôžičku poskytoval K. B. s tým,
že nebola dohodnutá lehota vrátenia, konkrétnym dátumom, ale po predaji rodinného domu, ktorý patril
do BSM K. B. a jej manžela. Vzhľadom na takéto rozdielne výpovede svedka a s prihliadnutím na to,

že svedok nevedel preukázať právny úkon, ktorým malo byť uznanie dlhu nebohým P. B., súd potom
vychádzal z dôkazov, ktoré mal k dispozícii, a to zmluvy o pôžičke zo dňa 02. 10. 2000 a uznávacieho
prejavu záväzku zo dňa 01. 10. 2003, ktoré svedčia o tom, že zmluvný vzťah (zmluva o pôžičke podľa
občianskeho zákonníka) vznikla medzi veriteľom a K. B. ako dlžníčkou.

Podľa § 145 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s
ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na

to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, a
či išlo o bežnú vec alebo o inú než bežnú vec. Právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie
bežnej záležitosti, uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje
za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Za právne úkony týkajúce sa
spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom, podľa platnej právnej úpravy (§ 143
Občianskeho zákonníka) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom
zmysle, t. j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily. Za predmet vlastníctva a teda ani
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa
riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Za právne úkony týkajúce sa spoločných

vecí sa nepovažuje napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho
súdu 4Cdo 123/2008). Rovnaký právny názor bol vyslovený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR 2Cdo
99/2009, v ktorom súd uviedol, že za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí sa nepovažuje zmluva
o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (R71/74). Ak uzavrie za trvania manželstva a BSM zmluvu
o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého z manželov a to i keď

nejde o bežnú vec.

Podľa § 147 ods.1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia nemožno vyvodzovať existenciu záväzku nebohého P.

B. voči navrhovateľovi (postupníkovi), resp. jeho právnemu predchodcovi (postupcovi) tak, že by si
veriteľ zo samostatného záväzku jedného z manželov (K. B.) mohol uplatňovať svoj nárok na plnenie
aj voči druhému manželovi, prípadne iba voči nemu, resp. jeho právnym nástupcom v rozsahu §
470 ods.1 Občianskeho zákonníka. Z § 147 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že uspokojenie
pohľadávky veriteľa jedného z manželov z BSM sa môže dotknúť druhého manžela (ak nemá postavenie

dlžníka z uspokojovaného záväzku) len za predpokladu, že veriteľ nadobudne exekučný titul voči
zmluvne zaviazanému manželovi (dlžníkovi) a následne vedie proti nemu exekúciu aj na majetok v BSM
manželov. Z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť transformáciu postavenia druhého manžela na dlžníka
veriteľa alebo solidárneho dlžníka s manželom. Nedáva veriteľovi oprávnenie vyvodiť hmotnoprávnu
legitimáciu druhého manžela z titulu záväzku manžela, ktorý sa netýka spoločných vecí a uplatňovať

návrhom priamo nárok proti tomuto druhému manželovi alebo jeho právnym nástupcom.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP tak, že zaviazal navrhovateľa, ktorý
bol v konaní neúspešný, zaplatiť odporcom 1/ až 4/ náhradu trov konania. Pre odporcov predstavujú
trovy konania trovy právneho zastupovania podľa vyhlášky 655/2004 Z. z. Z písomného vyčíslenia trov

konania právnym zástupcom odporcov súd priznáva odmenu za zastupovanie a režijný paušál za úkonyv roku 2011 príprava a prevzatie za zastupovanie odporcu v 1/ rade (predložená plná moc) zo dňa 03. 03.
2011 podľa § 14 ods. 1 písm.a) je odmena z tarifnej hodnoty 6 854,81 Eur vo výške 237,34 Eur, k tomu
režijný paušál 7,41 Eur. Ďalším úkonom je podnet na mimoriadne dovolanie odmena podľa § 14 ods.1

písm.e) pri zastupovaní odporcu 1/ vo výške 237,34 Eur, režijný paušál 7,41 Eur. V roku 2012, na základe
predložených písomných plných mocí od všetkých štyroch odporcov súd nepriznáva odmenu za poradu
s klientom 12. 06. 2012, pretože listinným dôkazom nie je preukázaná porada (verifikácia uskutočnenej
porady odporcom alebo odporcami). Za ďalšie úkony pojednávanie 12. 06. 2012, pojednávanie 03. 07.
2012, pojednávanie 06. 09. 2012 súd priznáva odmenu a režijný paušál. Tarifná odmena za úkon je

vypočítaná podľa § 10 ods.1 ako základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon (§ 9 ods.1), pričom
táto vychádza z tarifnej hodnoty veci. Podľa § 10 ods.2 tarifnou hodnotou je výška peňažného plnenia.
Pri zastupovaní všetkých štyroch odporcov je tarifnou hodnotou suma 27 419,24 Eur. Z toho výpočet
základnej sadzby tarifnej odmeny je 436,54 Eur. Podľa § 9 ods.2 a § 13 ods.2 sa základná sadzba
tarifnej odmeny znižuje o 50 % pri spoločnom úkone pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. To
znamená, že potom je tarifná odmena 436,54 : 2 = 218,27 Eur. Takúto tarifnú odmenu súd priznáva

za vyššie uvedené pojednávania, ku každej tarifnej odmene režijný paušál 7,63 Eur. Súčtom potom na
odmene za zastupovanie 1 129,49 Eur a na režijnom paušále 37,71 Eur. Právny zástupca žiada priznať
aj DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods.3. Nepochybne DPH prináleží k odmene aj k režijnému paušálu,
ale právny zástupca odporcov nepredložil do súdneho spisu osvedčenie o tom, že je platiteľom DPH.
Z tohto dôvodu súd DPH v konaní nepriznáva. Ďalej na trovách konania odporcu žiada priznať dvakrát

súdny poplatok po 411,-- Eur. Rozsudkom 14C/379/2008-220 zo dňa 24. 09. 2009 súd zaviazal odporcu
v 1/ rade zaplatiť na súdnom poplatku za konanie na účet súdu 411,-- Eur. Tento rozsudok však v plnom
rozsahu bol rozsudkom Najvyššieho súdu SR zrušený a odporca doposiaľ súdny poplatok nezaplatil a
súd ani nedal platenie súdneho poplatku na vymáhanie (č. l. 268). Odporca teda takúto sumu doposiaľ
na účet súdu nezaplatil. Ďalej po podaní odvolania odporcom 1/ proti prvostupňovému rozsudku súd

uznesením 14C/379/2008-250 zo dňa 25. 11. 2009 uložil povinnosť odporcovi 1/ zaplatiť súdny poplatok
za odvolanie vo výške 411,-- Eur. Toto uznesenie však bolo uznesením 14C/379/2008-284 zo dňa 18. 06.
2010 v plnom rozsahu zrušené a odporcovi 1/ bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
v celom rozsahu. Ani tento súdny poplatok nedal súd na vymáhanie. Z uvedeného teda vyplýva, že ani
súdny poplatok za konanie ani súdny poplatok z odvolania odporcom 1/ zaplatený nebol. Nevznikli mu

teda takéto trovy konania. Pre úplnosť súd dodáva, že uznesením 14C/379/2008-125 zo dňa 03. 12.
2008 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor. Ani tento súdny poplatok odporca v
1/ rade neuhradil, ani nebol daný na vymáhanie.

Navrhovateľovi bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods.1 OSP (č. l.
89). Odporcovia 1/ až 4/ boli v tomto konaní úspešní, nie sú preto povinní zaplatiť súdny poplatok za

konanie podľa § 2 ods.2 zákona 71/92 Zb. a noviel o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovyodvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.

233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.