Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/3/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110250508
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110250508.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou

v právnej veci navrhovateľa Obec Rudník, Rudník č. 1, 906 23 Rudník v zastúpení JUDr. Dalibor
Kiselica, advokát, Advokátska kancelária Nám. M. Benku 12, 811 07 Bratislava proti odporcovi v 1. rade:
Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, v 2. rade: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava o náhradu škody vo výške 12.455,28
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.12.2010 sa navrhovateľ voči odporcovi v 1. a

2. rade domáha zaplatenia sumy vo výške 12.455,28 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa
Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že Ministerstvo financií SR v súčinnosti s Daňovým riaditeľstvom
SR porušili svoje právne povinnosti uvedené v zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“), keď mu
rozhodnutiami vydanými v rozpore so zákonom, odňali právo a zároveň aj povinnosť, vyrubiť miestnu
daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 v celej výške, čím mu vznikla ujma t.j. škoda spočívajúca
v ukrátení príjmu z daní, ktoré by mu inak prináležali.

Navrhovateľ je ako správca dane podľa § 2 ods. 1 písmeno h/ zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady oprávnený ukladať
prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie pričom sa navrhovateľ nachádza
v zónach dvoch atómových elektrární a to W. C. K.-X, prevádzkovateľ O., W..S.. a W. C. K.-X,
prevádzkovateľ S., W..S..

Jadrové zariadenia V-1 a V-2 predstavujú dve samostatné jadrové zariadenia prevádzkované dvomi
rozdielnymi subjektami pre ktoré stanovil Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky dve samostatné
oblasti ohrozenia. Navrhovateľ vyrubil prevádzkovateľom Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. (ďalej

JAVYS) a Slovenské elektrárne, a.s. (ďalej SE) daň za jadrové zariadenia každému samostatne
platobnými výmermi daň za jadrové zariadenie za rok 2007 a 2008 za každý rok za roky 2007 a 2008
v plnej výške.Vo vzťahu k Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. vydal navrhovateľ platobné výmery č. 2/8/2008
a 3/8/2009 na daň za jadrové zariadenie za prevádzkovanie V-1 za zdaňovacie obdobie rok 2007 a
2008. Na základe odvolania daňovníka JAVYS, Daňové riaditeľstvo SR (odporca v 2. rade) ako

odvolací orgán zrušilo platobný výmer 2/8/2009 a vec vrátilo na ďalšie konanie. Navrhovateľ následne
dňa 27.01.2009 vydal platobný výmer 1/8/2009, ktorý Daňové riaditeľstvo SR na základe odvolania
daňovníka zmenilo tak, že zaviazalo prevádzkovateľa JAVYS na úhradu dane za jadrové zariadenie
pomerne.Daňovériaditeľstvorovnakodňa17.07.2009zmeniloajplatobnývýmerč.3/8/2009azaviazalo
prevádzkovateľa JAVYS na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne.

Vo vzťahu k Slovenské elektrárne, a.s. vydal navrhovateľ platobné výmery č. 1/8/2008 a 4/8/2009 na
daň za jadrové zariadenie za prevádzkovanie V-2 za zdaňovacie obdobie rok 2007 a 2008. Na základe
odvolania daňovníka SE, Daňové riaditeľstvo SR (odporca v 2. rade) ako odvolací orgán zrušilo
platobný výmer 1/8/2008 a vec vrátilo na ďalšie konanie. Navrhovateľ následne dňa 27.01.2009 vydal
platobný výmer 2/8/2009, ktorý Daňové riaditeľstvo SR na základe odvolania daňovníka zmenilo tak,
že zaviazalo prevádzkovateľa SE na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne. Daňové riaditeľstvo

rovnako dňa 17.07.2009 zmenilo aj platobný výmer č. 4/8/2009 a zaviazalo prevádzkovateľa SE na
úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne.

V dôsledku protiprávneho konania odporcu v 2. rade došlo k ukráteniu práv navrhovateľa tým, že
Ministerstvo financií SR v súčinnosti s Daňovým riaditeľstvom SR porušil svoje právne povinnosti
uvedené v zákone o správe daní a v dôsledku toho spôsobili, že navrhovateľovi ako správcovi dane bolo

odňaté právo a zároveň aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške tak ako to stanovuje zákon o
miestnych daniach a tým mu vznikla majetková ujma t.j. škoda, ktorú predstavujú príjmy z daní, o ktoré
bol navrhovateľ ukrátený a ktoré by mu inak prináležali pričom k jej vzniku došlo v dôsledku rozhodnutia
- konania Ministerstva financií SR a Daňového riaditeľstva SR v rozpore so zákonom.

Odporca v 1. a 2. rade zodpovedá za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Odporca v 1. a 2.

rade nie sú schopní preukázať, že nezavinili plnenie svojej povinnosti postupovať v daňovom konaní v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chrániť záujem obcí a dbať na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov. Odporca v 1. a 2. rade porušili právnu povinnosť
postupovať v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Navrhovateľovi bola
spôsobená ujma v tom, že mu bolo znemožnené získať príjem, miestnu daň za jadrové zariadenie v

plnej výške v súlade s vtedy platnou zákonnou úpravou, keď ako správca miestnej dane za jadrové
zariadenie nemohol právoplatne vyrubiť miestnu daň za jadrové zariadenie v plnej výške a ako prijímateľ
tejto dane ju získať v plnej výške. Bez porušenia právnej povinnosti odporcu stanovenej v zákone
o miestnych daniach t.j. postupovať v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi chrániť záujem obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových

subjektov by navrhovateľovi nebola spôsobená ujma, nakoľko ak by odporca postupoval v súlade s vtedy
platným ustanovením § 73 zákona o miestnych daniach potvrdil by platobné výmery navrhovateľa a ten
by vyrubil miestnu daň v plnej výške.

Odporca v 1. rade sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne a návrh žiadal ako neopodstatnený
zamietnuť keď nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

Rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR od ktorých odvíja navrhovateľ škodu neboli nikdy zrušené a preto
nemôžu byť rozhodnutiami nezákonnými. Sám navrhovateľ je vykonávateľom verejnej moci. Podľa § 5
zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Navrhovateľ však
nikdy nebol účastníkom konania

Odporca v 2. rade sa k návrhu vyjadril písomne a konanie o návrhu navrhovateľa žiadal z dôvodu
nedostatku právomoci na prejednanie a rozhodnutie zastaviť.

Konanie navrhovateľa ako správcu dane vo veci vyrubenia miestnej dane v zmysle zákona č. 582/2004
Z.z. o miestnych daniach ako aj odporcu v 2. rade ako odvolacieho orgánu je upravené predpismi
daňového práva a to zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Daňové právo je právom v

oblasti verejného práva.Navrhovateľ sa domáha náhrady škody v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka keď mu bola
spôsobená škoda porušením právnej povinnosti odporcu v 2. rade uvedenej v § 2 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

Porušenie právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej moci je predpokladom pre vydanie nezákonného
rozhodnutia resp. použitie nesprávneho úradného postupu, ktorým by mohla dotknutému subjektu
byť spôsobená škoda. Navrhovateľ sa domáha však náhrady škody spôsobenej vydaním rozhodnutia
orgánu štátu, ktoré je právoplatné a ktorého platnosť a zákonnosť nebola napadnutá. Pre uplatnenie
náhrady škody navrhovateľom teda nie je splnený základný predpoklad a to zrušenie alebo zmena

rozhodnutia orgánu štátu, v dôsledku ktorého by sa rozhodnutia považovalo za nezákonné.

Posudzovanie zákonností rozhodnutia štátneho orgánu vydaného v dôsledku porušenia právnej
povinnosti orgánu štátu je možné len v rámci správneho súdnictva. Až na základe rozhodnutia vo veci
zmeny alebo zrušenia rozhodnutia štátneho orgánu z dôvodu jeho nezákonnosti je možné domáhať sa
náhrady škody. Rozhodnutie odporcu nebolo zrušené alebo zmenené a nie je možné konanie odporcu
v 2. rade považovať za porušenie zákonom stanovenej povinnosti.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 17.02.2011 doplnil zdôvodnenie nároku na náhradu škody
a uviedol, že nárok na náhradu škody si uplatňuje v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. teda v dôsledku
nesprávneho úradného postupu a nie v zmysle § 5 teda z dôvodu spôsobenej škody nezákonným
rozhodnutím. V dôsledku konania odporcu v 1. a 2. rade došlo k ukráteniu jeho práv tým, že odporca v 1.
a 2. rade spôsobil, že navrhovateľovi ako správcovi dane bolo odňaté právo v dôsledku jeho rozhodnutia

vyrubiť miestnu daň v celej výške a vznikla mu majetková ujma t.j. škoda, ktorú predstavujú príjmy z daní,
o ktoré bola navrhovateľ ukrátený a ktoré by mu inak prináležali, pričom k jej vzniku došlo v dôsledku
nesprávneho úradného postupu odporcu v 1. a 2. rade.

Navrhovateľ vyrubil spoločnosti JAVYS a SE každej samostatne platobnými výmermi dane za jadrové
zariadenia za rok 2007 a 2008 vo výške 6.227,64 eur (187.614,- Sk). Daňovníci sa odvolali a navrhovateľ

ako správca dane odstúpil odvolanie odporcovi v 2. rade ako vecne príslušnému orgánu. Odporca v 2.
rade zrušil platobné výmery a vec vrátil na ďalšie konanie navrhovateľovi . Odporca v 2. rade platobné
výmery zmenil tak, že zaviazal daňovníkov pomerne. Navrhovateľ podal odporcovi v 1. rade žiadosť o
preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania. Odporca v 1. rade potvrdil rozhodnutie odporcu v
2. rade. Navrhovateľ opäť vyrubil daň za jadrové zariadenie za každé zvlášť platobným výmerom. Na

základe odvolania daňovníka odporca v 2. rade opätovne potvrdil, že daň bola vyrubená v rozpore s
treťou a štvrtou vetou §74 zákona o miestnych daniach, keď vyrubil daňovému subjektu daň v plnej
výške a nie pomernú ako mu to ukladá ustanovenie zákona.

Uplatnená výška škody v sume 12.455,28 eur pozostáva z ušlého zisku teda rozdielu medzi sumou,
ktorú vyrubil navrhovateľ ako daň za jadrové za rok 2007 a 2008, ktorá bola vo výške 6.227,64 eur za

každý rok a za každého daňovníka a sumou, ktorú stanovil svojim rozhodnutím odporca v 2. rade t.j.
sumou 3.113,82 eur. Škoda vznikla navrhovateľovi za daňovníka Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.
a daňovníka Slovenské elektrárne a.s., Nárok na náhradu škody vo výške 12.455,28 eur bol vypočítaný:
6.227,64 - 3.113,82 = 3.113,82 x 4 = 12.455,28 .

Navrhovateľ zároveň zmenil petit návrhu a žiadal, aby súd uložil odporcovi v 1. a 2. rade povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu škody vo výške 12.455,28 eur s príslušenstvom

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 16C 3/2011-106 zo dňa 3. mája 2011 navrhovateľom
požadovanú zmenu petitu podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku pripustil.

V priebehu konania vo veci došlo k zmene Zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
daní, poplatkov a colníctva a Daňové riaditeľstvo SR bolo zrušené a právomoc a kompetencie prešli na

Finančné riaditeľstvo SR.

Podľa§10ods.1 Zákonač.333/2011Z.z.oorgánochštátnejsprávyvoblastidaní,poplatkovacolníctva
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa predpisovúčinných do 31. decembra 2011 sú finančným riaditeľstvom podľa tohto zákona. Colný kriminálny úrad
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 je Kriminálnym úradom finančnej správy podľa tohto
zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písmeno b) Zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov
a colníctva orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú finančné riaditeľstvo.

Súd konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti odporcu v
1. a 2. rade, keď odporca v 1. a 2. rade sa na nariadené pojednávanie vo veci neustanovili, doručenie
predvolania mali riadne a včas vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a pojednávanie
odročiť nežiadali a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámil sa s
listinnými dokladmi - -rozhodnutie Úradu jadrového dozoru SR číslo 39/2007 vydané v konaní číslo
191/220-70/2007 zo dňa 17.01.2007, rozhodnutie Úradu jadrového dozoru SR číslo 355/2007 vydané v
konaní číslo 1117/220-210/2007 2109/220-328/2007 2609/220-431/2007 zo dňa 22.03.2006, platobný
výmer 2/8/2008 zo dňa 08.01.2008, platobný výmer 1/8/2009 zo dňa 27.01.2009, platobný výmer

3/8/2009 zo dňa 27.01.2009, rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR I/226/1652-57744/2008/990529-
r zo dňa 07.07.2008, rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR I/226/4398-71313/2009/994139-r zo
dňa 17.07.2009, platobný výmer 1/8/2008 zo dňa 08.01.2008, rozhodnutie Daňového riaditeľstva
SR I/226/2937-57737/2008/990529-r zo dňa 07.07.2008 platobný výmer 2/8/2009 zo dňa
27.01.2009, platobný výmer 4/8/2009 zo dňa 27.01.2009, rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR

I/226/5444-75604/2009/994139-r zo dňa 17.07.2009, list navrhovateľa z 26.03.2010 žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku, oznámenie Ministerstva financií SR číslo MF/14272/2010-241 zo dňa
16.04.2010 a č. MF/027986/2008-722 zo dňa 12.11.2008 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

Rozhodnutím Úradu jadrového dozoru SR číslo 191/220-70/2007 zo dňa 17.01.2007 schválil pre

Jadrovú vyraďovaciu spoločnosť a.s. veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením JE-V1 ako kruh s
polomerom 25 km pričom stred tohto kruhu je vo ventilačnom komína JZ JE V-1.

Rozhodnutím Úradu jadrového dozoru SR číslo 1117/220-210/2007 2109/220-328/2007
2609/220-431/2007 zo dňa 22.03.2006 schválil pre Slovenské elektrárne a.s. veľkosť oblasti ohrozenia
jadrovým zariadením JE - Bohunice V-2 v tvare kruhu s polomerom 21 km so stredom vo ventilačnom

komíne pri Hlavnom výrobnom bloku JE V-2 určenom príslušnými súradnicami.

Navrhovateľ ako správca dane podľa § 2 ods. 1 písmeno h/ zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je oprávnený ukladať
prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie.

NavrhovateľsanachádzavzónachdvochatómovýchelektrárníAtómováelektráreňV-1,prevádzkovateľ

JAVYS, a.s. a Atómová elektráreň V-2, prevádzkovateľ SE, a.s.

Navrhovateľ pre daňovníka Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. platobným výmerom 2/8/2008 zo
dňa 08.01.2008 vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-1 za zdaňovacie obdobie rok 2007 v sume
187.614,- Sk

Odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslo I/226/1652-57744/2008/990529--

r zo dňa 07.07.2008 platobný výmer 2/8/2008 zo dňa 08.01.2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
keď zistil procesné pochybenia.

Navrhovateľ opätovne platobným výmerom č. 1/8/2009 zo dňa 27.01.2009 vyrubil daň za jadrové
zariadenie JE V-1 za zdaňovacie obdobie rok 2007 v sume v sume 6.227,64 eur.Odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslom I/226/4397-71312/2009/994139-
r zo dňa 17.07.2009 zmenil platobný výmer navrhovateľa č. 1/8/2009 zo dňa 27.01.2009 tak, že daň
vyrubenú navrhovateľom vo výške 6.227,64 eur zmenil na 3.113,82 eur.

Navrhovateľ pre daňovníka Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. platobným výmerom 3/8/2008 zo
dňa 27.01.2009 vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-1 za zdaňovacie obdobie rok 2008 v sume
6.227,64 eur .

Odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslom I/226/4398-71313/2009/994139-
r zo dňa 17.07.2009 zmenil platobný výmer navrhovateľa č. 3/8/2009 zo dňa 27.01.2009 tak, že daň

vyrubenú navrhovateľom vo výške 6.227,64 eur zmenil na 3.113,82 eur..

Navrhovateľ pre daňovníka Slovenské elektrárne, a.s. platobným výmerom 1/8/2008 zo dňa 08.01.2008
vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-2 za zdaňovacie obdobie rok 2007 v sume 187.614,- Sk

Odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslo I/226/2937-57737/2008/990529-
r zo dňa 07.07.2008 platobný výmer 1/8/2008 zo dňa 08.01.2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
keď zistil procesné pochybenia.

Navrhovateľ opätovne platobným výmerom č. 2/8/2009 zo dňa 27.01.2009 vyrubil daň za jadrové
zariadenie JE V-2 za zdaňovacie obdobie rok 2007 v sume v sume 6.227,64 eur.

Odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslom I/226/5443-75603/2009/994139-
r zo dňa 17.07.2009 zmenil platobný výmer navrhovateľa č. 2/8/2009 zo dňa 27.01.2009 tak, že daň
vyrubenú navrhovateľom vo výške 6.227,64 eur zmenil na 3.113,82 eur.

Navrhovateľ pre daňovníka Slovenské elektrárne, a.s. platobným výmerom č.4/8/2009 zo dňa
27.01.2009 vyrubil daň za jadrové zariadenie JE V-2 za zdaňovacie obdobie rok 2008 v sume 6.227,64
eur.

Odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníka rozhodnutím číslom I/226/5444-75604/2009/994139-
r zo dňa 17.07.2009 zmenil platobný výmer navrhovateľa č. 4/8/2009 zo dňa 27.01.2009 tak, že daň

vyrubenú navrhovateľom vo výške 6.227,64 eur zmenil na 3.113,82 eur.

Navrhovateľ podaním číslo 482/2008 zo dňa 04.08.2008 podal podnet na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania odporcu v 2. rade číslo I/226/1652-57744/2008/990529-r a
I/226/2937-57737/2008/990529-r zo dňa 07.07.2008.

Odporca v 1. rade oznámil navrhovateľovi podaním č. MF/027986/2008-722 zo dňa 12.11.2008 ,

že po posúdení rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/226/2937-57737/2008/990529-r zo dňa
07.07.20008, ktorým bol zrušený platobný výmer č. 1/8/2008 zo dňa 08.01.2008, dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a preto
nie sú podľa 53 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie.

Navrhovateľ podaním zo dňa 26.03.2010 podal na Ministerstvo financií SR žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škodu v celkovej výške 18.093,70 eur spôsobenej rozhodnutiami a
postupom Daňového riaditeľstva SR týkajúci sa platobných výmerov za daň za jadrové zariadenia V-1
a V-2 i za rok 2009.

Ministerstvo financií SR podaním číslo MF/14272/2010-241 zo dňa 16. apríla 2010 oznámilo
navrhovateľovi, že nárok na náhradu škody nie je opodstatnený, navrhovateľ nie je oprávneným

subjektom na priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Navrhovateľ vydal
platobné výmery na daň za jadrové zariadenia prevádzkovateľom Jadrová vyraďovacia spoločnosť, a.s.
a Slovenské elektrárne, a.s. a v uvedenom prípade sám žiadateľ - navrhovateľ rozhodoval ako správca
dane v prvom stupni o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických osôb, nebol
účastníkomkonaniaapretonemožnotvrdiť,žebolukrátenýnaprávachaprávomchránenýchzáujmoch.Navrhovateľ v priebehu konania odvodzoval nárok na náhradu škody zodpovednosťou odporcov jednak
v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a jednak v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Navrhovateľ uviedol, že náhrady škody sa domáha z titulu všeobecnej zodpovednosti za škodu mu
spôsobenú zmenou platobných výmerov, ktorými vyrubil daňovníkom daň za jadrové zariadenie za rok
2007 a 2009. Daň vyrubil v plnej výške podľa zákona o miestnych daniach a v daňovom konaní odporca
v 2. rade na základe odvolania daňovníka zmenil platobné výmery a zaviazal daňovníka platiť daň za
jadrové zariadenie pomerne. Zmenou daňových výmerov došlo k tomu, že navrhovateľ nemohol vybrať

daň v plnej výške a nakoľko výnosy z miestnych daní sú podľa zákona 583/2004 Z.z. príjmom rozpočtu
obce došlo k škode vo forme ušlého zisku, ktorý by navrhovateľ získal v prípade ak by bola daň vyrubená
v plnej výške.

Porušenie právnej povinnosti odporcu v 2. rade navrhovateľ videl v samotnom konaní , ktoré bolo
konaním v rozpore s ustanoveniami zákona o miestnych daniach. Príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a ujmou je v danom prípade podľa navrhovateľa zjavná, nakoľko ak by nedošlo k

zníženiu platobných výmerov v rozpore so zákonom nedošlo by k ujme na strane navrhovateľa.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na
účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. tento zákon upravuje zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno c/ Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci zodpovednosti vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1 koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri
výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto
ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá
bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
zodpovednosti štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo i v ich
vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na náhradu škody v dôsledku ním

vytýkaného nesprávneho úradného postupu nie je možné vyhovieť z dôvodu, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal splnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok na priznanie uplatnenej náhrady
škody v dôsledku neprávneho úradného postupu orgánu štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody voči odporcovi v 1. a 2. rade podľa § 420 Občianskeho
zákonníka teda z titulu všeobecnej zodpovednosti za škodu

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka ide o všeobecnú zodpovednosť fyzických osôb a právnických osôb
za škodu, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti
za škodu, alebo o prípady osobitnej zodpovednosti, ktoré sú upravené osobitnými zákonmi.

Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym
zákonníkom a inými zákonmi vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o

zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na
ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému
alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe,
netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu.

Zákonč.514/2003Z.z.upravujeosobitnýdruhzodpovednostiorgánovverejnejmocizaškoduprivýkone

verejnej moci a predstavuje lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka.

Vprípadeškodyvzniknutejprivýkoneverejnejmocijenutnéprednostneaplikovaťustanoveniazákonač.
514/2003 Z.z.. Zodpovednosť štátu za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci
nemožno aplikovať nakoľko navrhovateľ sa vo veci domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom orgánu štátu.

Podľa citovaných zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. ide o prípad objektívnej zodpovednosti
štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:1./ nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci

2./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom.

Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá
súčasné splnenie troch podmienok. Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom
špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia len vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu.

Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nezákonné rozhodnutie právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. pričom súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

čo znamená, že súd z takého rozhodnutia vychádza rešpektujúc prezumciu správnoszi tohto
rozhodnutia.

Zákon č. 514/2003 Z.z. bližšiu definíciu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. V prípade
nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho

orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených právnymi
normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe
k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia
alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri
jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí.

Zákonom č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady.

Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, je okrem iného i daň za jadrové zariadenie.

Predmetom dane za jadrové zariadenie je jadrové zariadenie, v ktorom prebieha štiepna reakcia v
jadrovom reaktore a vyrába sa elektrická energia a daňovníkom dane je držiteľ povolenia na uvádzanie
jadrového zariadenia do prevádzky a povolenia na prevádzku jadrového zariadenia na výrobu elektrickej
energie.

Podľa § 102 zákona č. 582/2004 Z.z. v konaní vo veciach miestnych daní a poplatku sa postupuje podľa
všeobecného predpisu o správe daní a poplatkov t.j. podľa Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Táto vyplýva z ustanovení a
§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v daňovom

konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a
obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a
ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Daňové orgány môžu pri vyrubení dane aplikovať
iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci
svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda

dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, a to ako hmotno-právne tak aj procesno-právne, ktoré
boli uverejnené v Zbierke zákonov. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho
štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa
vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona, ako aj iným ako zákonom ustanoveným
postupom.V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku
porušenia právnej povinnosti zo strany odporcu v 2. rade, keď odporca v 2. rade konal v rozpore
s ustanoveniami zákona o miestnych daniach nakoľko platobné výmery, ktorými navrhovateľ vyrubil

daňovníkom - Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. a Slovenské elektrárne a.s. daň za jadrové
zariadenie za rok 2007 a 2008 v konečnom dôsledku na základe opravných prostriedkov daňovníkov
zmenil tak, že týchto zaviazal na zaplatenie dane pomerne.

Preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda to, či kompetentné orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených prípadnou žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a

procesnoprávne predpisy môže len súd v správnom súdnictve.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má ten, kto bol účastníkom konania a
bol poškodený nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Nárok na náhradu škody nemožno
uplatniť, pokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým mala byť škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil
príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

V prejednávanej veci navrhovateľ nebol účastníkom daňového konania, v ktorom boli rozhodnutia

odporcu v 2. rade vydané, keď navrhovateľ bol správcom dane za jadrové zariadenie a teda orgánom
oprávneným vyrubiť daň za jadrové zariadenie.

Rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR - odporcu v 2. rade vydaním, ktorých podľa navrhovateľa došlo
k porušeniu právnej povinnosti odporcom v 2. rade sú právoplatné a neboli zrušené.

Vzhľadom na uvedené a za situácie, že keď súd môže preskúmavať v rámci náhrady škody len

nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý priamo s rozhodovacou činnosťou nesúvisí,
nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu rozhodnutia t.j. v jeho obsahu sa neodrazí, súd nemohol
prihliadať na navrhovateľom vytýkaný nesprávny úradný postup odporcu v 2. rade t.j. nesprávny úradný
postup, ktorý viedol k vydaniu právoplatných rozhodnutí odporcu v 2. rade. Posudzovať prípadnú
nesprávnosť úradného postupu odporcu v 2. rade, jeho pochybenie pri vydaní rozhodnutia môže byť

jedine v správnom konaní na to oprávneným orgánom.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými
dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku).

Navrhovateľ bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo

opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu
účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných
prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd vec prejednal v intenciách
tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa je nedôvodný.

S poukazom na vyššie uvedené za stavu, keď súd vo veci nebol oprávnený preskúmavať správnosť
právoplatných rozhodnutí odporcu v 2. rade o vyrubení pomernej dane za jadrové zariadenie, nebol
oprávnený preskúmavať zákonnosť postupu odporcu v 1. a 2. rade v zmysle § 2 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keď navrhovateľ nepreukázal počas konania aktívnu legitimáciu, v

konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup a nezákonnosť rozhodnutí súd sa už splnením
ostatných zákonných podmienok zodpovednosti štátu za škodu t.j. existencia škody ako majetkovej
ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp.
nesprávnym úradným postupom nezaoberal a na ich splnenie už dokazovanie nevykonal.

Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade súd návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu

v 2. rade t.j. z dôvodu, že navrhovateľom označený odporca v 2. rade nezodpovedá za škodu, ktorej
náhrady sa navrhovateľ v konaní domáhal v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.Pri posudzovaní uplatňovaného nároku navrhovateľa sa súd prioritne zaoberal otázkou pasívnej
legitimácie odporcu t.j. či navrhovateľom označený odporca je zodpovedným za škodu, ktorej náhradu
si navrhovateľ v konaní uplatnil.

Jednou zo základných podmienok konania je civilno - procesná subjektivita, ktorej predpokladom je
hmotno - právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať určité práva a povinnosť podľa hmotného
práva. Ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti je potencionálnym subjektom práva povinnosti. Aby
sa však stal subjektom určitého konkrétneho oprávnenia resp. nositeľom povinnosti je potrebné právne
relevantné správanie, t. j. také správanie subjektu, s ktorým objektívne právo spája vznik určitého práva

alebo povinnosti a je potrebné s týmito subjektami konať.

Pasívne legitimovaným v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je štát zastúpený
orgánom,ktorýmalnesprávneúradnepostupovať,prípadneorgánom,ktorýzanesprávnyúradnýpostup
zodpovedá a má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa procesných noriem.

Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti,
ktoré zákon priznáva účastníkom. Túto spôsobilosť má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva

spôsobilosť mať práva a povinnosti; ten, kto nemá túto spôsobilosť (tzv. právnu subjektivitu), môže
byť účastníkom konania len vtedy ak mu túto spôsobilosť priznáva zákon. Spôsobilosť byť účastníkom
konania v zmyslu § 19 Občianskeho súdneho poriadku. majú fyzické a právnické osoby a štát.

Účastníkom občianskeho súdneho konania sú navrhovateľ a odporca (§ 90 Občianskeho súdneho
konania.).

Vymedzením účastníkov konania sa v tomto prípade zakladá procesným spôsobom; navrhovateľ je ten
kto podal návrh na začatie konania na súd, odporcom sa rozumie ten, koho navrhovateľ v návrhu na
začatie konania za odporcu označil.

Právnickou osobou je i štát, ktorý je samostatným subjektom občiansko - právnych vzťahov podľa § 21
Občianskeho zákonníka teda subjektom odlišným od štátnych orgánov a organizácií.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal plnenia titulom náhrady škody, preto súd skúmal, či
boli preukázané predpoklady pre priznanie takéhoto nároku a prioritne skúmal, či sa navrhovateľom
označenýodporcav2.radezodpovedázauplatnenúškoduvdôsledku nesprávnehoúradnéhopostupu.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy Ministerstvo financií Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť

financií,daníapoplatkov,colníctva,finančnejkontroly,vnútornéhoaudituavládnehoauditu.Ministerstvo
financií Slovenskej republiky je aj ústredným orgánom štátnej správy pre informatizáciu spoločnosti,
koordináciu štátnej pomoci a pre oblasť cien a cenovej kontroly s výnimkou cien a cenovej kontroly
tovarov ustanovených osobitnými zákonmi.

Finančný úrad Slovenskej republiky, odporca v 2. rade je rozpočtovou organizáciou zapojenou na štátny

rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva a okrem iného rozhoduje o odvolaniach proti
rozhodnutiam daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy a preskúmava
ich rozhodnutia mimo odvolacieho konania (§ 4 Zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy
v oblasti daní, poplatkov a colníctva), je právnickou osobou, ktorá v právnych vzťahoch vystupuje vo
svojom mene, avšak za záväzky štátu nezodpovedá a teda pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady

škodypodľazákonač.514/203Z.z.vočiodporcoviv2.radedomáhalsataknáhradyškodyvočisubjektu,
ktorý nie je zodpovedný a teda v konaní nie je pasívne legitimovaný.

Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
odporcu v 2. rade t.j. z dôvodu, že navrhovateľom označený odporca v 2. rade nezodpovedá za škodu,
ktorej náhrady sa navrhovateľ v konaní domáha v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa
úspešnosti v konaní avšak úspešnému odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal nakoľko
odporca v 1. a 2. rade si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.