Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2012

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/118/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311204102
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8311204102.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu Y. Z., nar. X.X.XXXX,

bytom B. - Q., U. U. XX proti žalovanému L. Z., nar. X.X.XXXX, bytom W., U. XX, zastúpeného JUDr.
Jánom Sopiakom, advokátom, Humenné, Štefánikova 17 o zaplatenie 29 534,22 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14.4.2011 sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 29 534,22
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.10.2010 z dôvodu nevrátenia poskytnutej
pôžičky na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 7.10.2005, podľa ktorej žalobca mal požičať

žalovanému sumu 33 193,92 eur, pričom žalovaný z tejto pôžičky žalobcovi nevrátil sumu 29 534,22 eur.

Dňa 29.6.2011 súd vydal platobný rozkaz pod č.k. 5Ro/99/2011-52, v ktorom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi uplatňovanú sumu a trovy konania. V zákonom stanovenej lehote žalovaný podal
proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že neuzavrel so
žalobcom žiadnu zmluvu o pôžičke dňa 7.10.2005 a žalobca mu žiadne peniaze nepožičiaval. Na
základe uvedeného súd nariadil vo veci pojednávanie.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu žalobcu vyplýva, že v roku 2005 ho žalovaný, ktorý je jeho synom, požiadal, aby mu žalobca
požičal sumu 1 000 000,- Sk na zakúpenie bytu v Q. a tak prevodným príkazom žalobca poslal na účet
žalovaného sumu 1 000 000,- Sk, pričom ústne sa podľa žalobcu dohodli na tom, že túto pôžičku mu

vráti do konca roku 2009.

Ako dôkaz o poskytnutí pôžičky žalobca predložil súdu prevodný príkaz zo dňa 7.10.2005.

Žalobca popieral vyjadrenia žalovaného, ktorý namietal existenciu zmluvy o pôžičke a taktiež popieral
tvrdenia žalovaného v konaní o vydanie predbežného opatrenia, kde žalovaný poukazoval na to, že
sumu 1 000 000,- Sk mal dostať ako podiel z titulu BSM, ktorý mal žalobca vyplatiť svojej exmanželke,teda matke žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že v roku 1983 bolo jeho manželstvo s
manželkou rozvedené a nikto z nich nepodal návrh na vyporiadanie BSM, pričom žalobca nepoprel, že v
roku 2004 predal rodinný dom v Q., ktorý nadobudol so svojím bratom, avšak tento dom nepatril do BSM,

a preto nemohol byť ani predmetom vyporiadania BSM s jeho manželkou s tým, že jeho exmanželka
žila so žalobcom v spoločnej domácnosti do roku 2010.

Žalobca teda poukazoval na to, že skutočne dňa 7.10.2005 poukázal na účet žalovaného sumu 1 000
000,- Sk s tým, že v roku 2008 sa k nim nasťahovala do domu dcéra s vnúčatami, a tak sa mu zvýšili
náklady na bývanie, a preto požiadal žalovaného, aby mu vrátil aspoň časť finančných prostriedkov ešte

pred dohodnutou lehotou splatnosti. Žalovaný mu tak postupne vrátil dňa 5.9.2008 sumu 30 000,- Sk,
dňa 12.11.2008 sumu 10 000,- Sk, dňa 24.11.2008 sumu 10 000,- Sk, pričom tieto finančné prostriedky
boli vrátené v hotovosti a dňa 25.6.2010 mu žalovaný vrátil sumu 2000 eur poukázaním na bankový účet.

V súvislosti s vrátením peňazí v hotovostí žalobca poukazoval na to, že žalovaný mu tieto peniaze
doniesol domov, pričom žalobca si tieto peniaze prepočítal a poznačil do svojho zošita a zároveň mal
oznámiť žalovanému aký je jeho ešte vysoký dlh.

Žalobca popieral vyjadrenia žalovaného a jeho matky, že tieto finančné prostriedky mali byť zaplatené
matkou žalovaného, pričom malo ísť o úhradu za opravy rodinného domu v Q.. Žalobca poukazoval na
to, že tieto vyjadrenia nie sú pravdivé, pretože oprava rodinného domu v Q. resp. rekonštrukcia tohto
rodinného domu bola ukončená už v roku 2006.

Žalovaný počas konania žiadal žalobu zamietnuť, pričom popieral existenciu zmluvy o pôžičke a tvrdil,

že v danom prípade nešlo o žiadnu pôžičku. Žalovaný nepoprel skutočnosť, že mu prišla na účet
suma 1 000 000,- Sk od žalobcu, avšak predtým žalovanému mala volať jeho matka, ktorá povedala
žalovanému, že na účet mu príde väčší obnos peňazí z titulu vyporiadania BSM so žalobcom resp.
majetku so žalobcom. Žalovaný ďalej uviedol, že napriek rozvodu manželstva jeho rodičia žili neustále
spolu 30 rokov v spoločnej domácnosti, a tak ako mu aj jeho matka zavolala a telefonicky oznámila,

prišla mu na účet od žalobcu suma 1 000 000,- Sk, pričom v ďalšom období s týmito peniazmi disponoval
s vedomím svojej matky a podľa jej pokynov.

Žalovaný uviedol, že za časť finančných prostriedkov si s vedomím svojej matky zakúpil rodinný dom v
Q. a neskôr v roku 2010 opätovne s vedomím matky z týchto peňazí kúpil garsónku pre matku v B.,
a to z dôvodu, že žalobca ju vyhodil na ulicu.

V súvislosti so splátkami, ktoré uviedol žalobca, že mu žalovaný postupne splácal, žalovaný tieto splátky
nepoprel, avšak uviedol, že išlo o to, že ho požiadala jeho matky, aby zaplatil peniaze žalobcovi, pretože
aj ona chcela prispieva na opravu rodinného domu v B. Q., ktorý kúpil žalobca v roku 2004.

Z výsluchu svedka J. Y. vyplýva, že svedok chodil pomáhať žalobcovi do Q., pri posedeniach sa
rozprávali o rôznych veciach a od žalobcu vedel, že požičal žalobca svojmu synovi, teda žalovanému, 1

000 000,- Sk, pričom pri jednom sedení svedok tvrdil, že sa mal opýtať žalovaného, odkiaľ má peniaze,
pretože sa mu dobre darilo, načo mu mal žalovaný odpovedať, že otec, teda žalobca, mu požičal 1 000
000,- Sk a on si za tieto peniaze kúpil byt v Q..

Z výsluchu svedka B. Z. vyplýva, že svedkyňa je matkou žalovaného a bývalou manželkou žalobcu,
pričom svedkyňa potvrdila skutočnosť, že žila so žalobcom vyše 30 rokov v spoločnej domácnosti,

pričom za toto obdobie jej žalobca nikdy nedal výplatu a okrem zemiakov nič iné domov nekúpil, a preto
trvalanatom,abyjejžalobcadalpodielzaspoločnévyrovnanievočijejosobeatietofinančnéprostriedky
chcela dať žalovanému, a preto požiadala žalobcu, aby ich dal na účet žalovaného.Svedkyňa uviedla, že so žalobcom sa rozviedli v roku 1983, avšak žili ďalej spolu s tým, že neskôr sa
rozhodla pýtať peniaze od žalobcu z dôvodu, že žalobca bol gamblerom a čím viac zarábal peniaze tým
ich viac míňa, pričom v tom čase žili v Q. a neustále jej žalobca sľuboval, že keď odpredá dom v Q., tak

jej vyplatí peniaze, čo sa nakoniec aj stalo, pričom žalobca predal dom v Q., následne kúpil dom v B. F.
Q. a po naliehaní svedkyne žalobca poskytol 1 000 000,- Sk na účet žalovaného, a to s odôvodnením, že
svedkyňa nemala vlastný účet a trvala na tom, aby peniaze žalobca poukázal na účet jej syna, pretože
tieto peniaze chcela poskytnúť žalovanému, teda synovi, pretože jedine jemu dôverovala. Svedkyňa
jednoznačne tvrdila, že suma 1 000 000,- Sk jej bola vyplatená z titulu zaniknutého podielu na majetku

resp. za roky spoločného spolužitia.

Svedkyňa ďalej potvrdila skutočnosť, že v roku 2010 jej žalovaný zakúpil byt v B., a to z dôvodu, že
žalobca ju vyhodil z rodinného domu v Q.. Svedkyňa potvrdila aj vyjadrenie žalovaného v súvislosti s
tým, že žalovaný zaplatil žalobcovi určité finančné prostriedky, ktoré mali byť použité na rekonštrukciu
rodinného domu v Q..

U príkazu na úhradu do tuzemska v A. Q. zo dňa 7.10.2005 vyplýva, že dňa 7.10.2005 žalobca poukázal

na účet žalovaného sumu 1 000 000,- Sk.

Z výzvy žalobcu zo dňa 26.10.2010 vyplýva, že predmetnou výzvou žalobca vyzýval žalovaného na
vrátenie zostatku nevrátenej pôžičky.

Z obsahu uznesenia Okresného súdu Humenné č.k. 22C/36/2011-20 zo dňa 8.3.2011 vyplýva, že
predmetnýmuznesenímsúdvyhovelnávrhuY.Z.navydaniepredbežnéhooparenia,ktorýmsúdzakázal

nakladať s majetkom odporcovi L. Z..

Z obsahu vyjadrenia odporcu vo veci sp. zn. 22C/36/2011 zo dňa 25.3.2011 vyplýva, že v predmetnom
podaní odporca popieral poskytnutie pôžičky tak ako to tvrdil navrhovateľ a tvrdil, že sumu 1 000 000,- Sk
mu poukázal navrhovateľ na jeho účet, avšak v žiadnom prípade nešlo o pôžičku, ale o výplatu podielu
pre jeho matku, teda exmanželku žalobcu.

ZobsahukúpnejzmluvyuzavretejmedzipredávajúcimY.Z.,tedažalobcomanadruhejstranekupujúcim
U. G. zo dňa 15.12.2003 vyplýva, že predmetnou kúpnou zmluvou žalobca odpredal svoj podiel k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v kat. území P. L. Q..

Z obsahu kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim U., P..D..G.. a L. Z., teda žalovaným, zo
dňa 4.10.2005 vyplýva, že predmetnou zmluvou žalovaný nadobudol do svojho vlastníctva byt s

príslušenstvom v Q. na ulici A. F. za cenu 2 004 500,- Sk.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Dôkazné bremeno je procesná zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktoré je určované
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na
základe navrhovaných dôkazov, poprípade ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je

pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie o veci samej.Ak účastník tvrdil rozhodnú skutočnosť pre právne posúdenie veci, ale dokazovaním bolo zistené niečo
iné platí, že skutkový stav bol zistený inak, ako to účastník uvádzal.

Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na vrátenie poskytnutej pôžičky, ktorú mal žalobca

poskytnúť žalovanému podľa ústnej dohody dňa 7.10.2005. Žalobca poukazoval na to, že podľa ústnej
dohody vyplatil na účet žalovaného dňa 7.10.2005 sumu 1 000 000,- Sk, pričom mal sa dohodnúť so
žalovaným ústne na tom, že žalovaný mu vráti pôžičku najneskôr do konca roku 2009 s tým, že z
poskytnutej pôžičky mu žalovaný doposiaľ nevrátil uplatňovanú sumu. Na preukázanie svojho nároku
žalobca predložil súdu výpis z účtu a dôkazy, ktorými mu žalovaný vrátil dňa 5.9.2008 sumu 30 000,- Sk,
dňa 12.11.2008 sumu 10 000,- Sk, dňa 24.12.2008 ďalších 10 000,- Sk a dňa 25.6.2010 sumu 2000,-

eur prevodom na účet. Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o
pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, najmä peniaze a
dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre platnosť zmluvy
o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma a možno ju uzavrieť aj ústne, konkludentným prejavom. V
predmetnej veci súd dospel k záveru, že žalobca s poukázaním na výpoveď žalovaného a svedkyne B.Í.

Z. neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku, pretože je pravdou, že dňa 7.10.2005
žalobca poukázal na účet žalovaného sumu 1 000 000,- Sk, čo žalovaný ani nepoprel, avšak tak ako
to tvrdil žalovaný a potvrdila to aj svedkyňa B. Z., tieto peniaze žalobca vyplatil na účet žalovaného z
titulu podielu jeho matky, teda svedkyne za spoločné spolužitie v manželstve. Svedkyňa počas konania
jednoznačne potvrdila skutočnosť, že požadovala od svojho manžela, s ktorým žila napriek rozvodu

v roku 1983 v spoločnej domácnosti až do roku 2010, vyplatenie jej podielu a potom, čo žalobca
odpredal svoj rodinný dom v Q., tieto finančné prostriedky aj skutočne svedkyni poukázal, pričom ich
poukázal na účet žalovaného s tým, že svedkyňa tak aj označila, kde má žalobca peniaze zaslať a
svedkyňa jednoznačne objasnila súdu, že v tom čase nemala a nemá vlastný účet v peňažnom ústave
a peniaze chcela poskytnúť svojmu synovi, teda žalovanému, aby s nimi disponoval, pretože jedine

jemu dôverovala. Nakoniec žalobca finančné prostriedky aj 7.10.2005 vo výške 1 000 000,-Sk na účet
žalovaného previedol s tým, že žalovaný túto skutočnosť nepoprel a so súhlasom svojej matky z týchto
finančných prostriedkov si zakúpil rodinný dom v Q..

Tak ako to vyplynulo z dokazovania, je pravdou, že žalovaný poskytol žalobcovi určité splátky, avšak v
danom prípade nešlo o splácanie pôžičky tak ako to tvrdí žalobca, ale išlo o úhradu nákladov súvisiacich

s rekonštrukciou rodinného domu v Q., čo potvrdila aj svedkyňa B. Z., ktorá o tieto úhrady poprosila
žalovaného a žalovaný tieto úhrady aj vykonal.

Tomuto, že v danom prípade nešlo o pôžičku medzi žalobcom a žalovaný, ale že išlo o vyplatenie podielu
pre matku žalovaného za roky spoločného spolužitia nasvedčuje aj skutočnosť, že neskôr v roku 2010
žalovaný zakúpil z týchto finančných prostriedkov opätovne so súhlasom svojej matky, teda svedkyne,

byt v B. pre svedkyňu.

Všetky tieto skutočností teda nasvedčujú tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že reálne
poskytol finančné prostriedky žalovanému, ktorý by bol povinný tieto finančné prostriedky vrátiť a v tejto
súvislosti svedeckú výpoveď svedka Y. súd považuje iba za účelovú, a to s odôvodnením, že aj samotný
žalovaný túto svedeckú výpoveď poprel.

Z týchto dôvodov teda súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho
nároku a žalobu zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., pričom ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý súd nepriznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania súd považoval tú
skutočnosť, že jednak žalobca je starobný dôchodcom, avšak na druhej strane ide o spor medzi blízkymi

príbuznými, a teda by nebolo spravodlivé žiadať od žalobcu, aby znášal náhradu trov konania vo vzťahu
k žalovanému. Z týchto dôvodov teda súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktoré mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.