Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 24, 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/78/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211215589
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7211215589.6

Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: F. L., V.: D.
Č.. XX, Y., O.: XX.X.XXXX, zastúpený advokátom: JUDr. Marcel Dolobáč, PhD., sídlo: Žižkova č. 39,
Košice, proti žalovanému: U.S. Steel Košice, s.r.o., sídlo: Vstupný areál U.S. Steel, Košice, v konaní o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi dňa 21.4.2011 je neplatná a pracovný pomer založený
pracovnou zmluvou zo dňa 23.4.1980 naďalej trvá.

II. Konanie o náhradu mzdy a o náhradu trov konania vylučuje na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 7.6.2011 domáhal proti žalovanému vydania rozsudku, ktorým
bude určené, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi dňa 21.4.2011 je neplatná a pracovný
pomer založený zmluvou zo dňa 23.4.1980 naďalej trvá a ktorým tiež bude určené, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2011 až do doby kým začne žalovaný
žalobcovi riadne prideľovať prácu. Žalobca taktiež požadoval priznať aj príslušenstvo pohľadávky, t.j.
priznať právo na náhradu jeho trov súdneho konania.

Svoju žalobu žalobca odôvodnil tak, že predmetná výpoveď je podľa jeho názoru neplatná, pretože
žalobcovo konanie, na základe ktorého žalovaný pristúpil k skončeniu pracovného pomeru nedosahuje
stupeň závažného porušenia pracovnej disciplíny, predovšetkým z hľadiska intenzity a spôsobu
porušenia jeho konkrétnych povinností. Žalobca tiež uviedol, že z hľadiska zavinenia išlo o prípad
čisto nedbanlivostného konania a navyše poukázal na to, že porušenie povinností žalovaného bolo
zapríčinené 50% spoluzavinením žalovaného, čo v konečnom dôsledku žalovaný sám priznal v rámci
zasadnutia príslušnej škodovej komisie dňa 31.3.2011.

Žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu ako neodôvodnenú zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil
tak, že podľa jeho názoru sa žalobca svojim konaním dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Žalovaný uviedol, že žalobca bol pred samotným porušením pracovnej disciplíny (t.j. pred samotnou
realizáciou výmeny žeriavového kolesa, pri ktorej došlo k úrazu žalobcu) priamo ako člen príslušnej
pracovnej skupiny oboznámený s možnými nebezpečenstvami a hrozbami súvisiacimi s pridelenou
pracovnou úlohou. Podľa žalovaného bol žalobca konkrétne poučený o tom, že daná pracovná činnosť
si vyžaduje zaistenie energie podľa Postupu zaistenia energií č. PZE/ES/0023, že sa vyžaduje tlačivo
overenia závesných zámkov, že je potrebná ochrana žeriavovej dráhy a taktiež že na danú činnosť
sa bude aplikovať Postup bezpečnej práce spoločnosti U.S. Steel Košice, s.r.o. č. PBP/ES/0074 -
„Oprava žeriava stroj-elektro", čo žalobca potvrdil aj svojim podpisom v Denníku predáka. Žalovaný
ďalej uviedol, že žalobcovi a aj ostatným členom pracovnej skupiny boli zo strany vedúceho vysvetlené
jednotlivé na seba naväzujúce kroky pri zaistení žeriavu a žeriavovej dráhy a že vedúcim bol žalobca
upozornený, že s umiestnením zaisťovacieho setu môže začať až po presunutí susediaceho žeriavu

a po zaistení troleje. Žalovaný uviedol, že žalobca sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny tým,
že sa pohyboval po žeriavovej dráhe bez zaistenia dráhy a umiestňoval zaisťovací set na pravú
stranu žeriavovej dráhy bez toho, aby pripevnil svoj osobný bezpečnostný zámok na skrinku zaistenia
- Lock - box, ako aj bez toho, aby sa presvedčil, že susedné žeriavy sú bez energie a udržiaval
kontakt s obsluhou dotknutých žeriavov. Podľa žalobcu je toto konanie závažným porušením pracovnej
disciplíny, aj podľa Pracovného poriadku žalovaného, konkrétne podľa bodu 4.2.2. písm. d) porušenie
zákazov, príkazov a pokynov smerujúcich k zaisteniu bezpečnosti práce, bodu 4.2.2 písm. l) porušenie
vnútorných predpisov zamestnávateľa, napr. etického kódexu, bodu 4.2.2. písm. n) porušenie povinnosti
povinností zamestnanca podľa bodu 3.1.1 písm. u) Pracovného poriadku - t.j. povinnosť počínať si
tak, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia a tiež porušeniu povinnosti zamestnanca podľa Prílohy
č. 6 k Pracovnému poriadku žalobcu - porušenie bodu 1. upravujúcemu správne zaistenie pracoviska
známkovým a zámkovým systémom.

Žalobca je zamestnancom žalovaného v pracovnej pozícii prevádzkový zámočník a to na základe
Pracovnej zmluvy s právnym predchodcom žalovaného zo dňa 23.4.1980 v spojení s Dohodou o
zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2004. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z
vyjadrenia žalovaného a tiež z citovanej pracovnej zmluvy a jej dodatku.

Žalobca pri výkone svojej pracovnej činnosti pre žalovaného utrpel dňa 26.2.2011 pracovný úraz. K
tomuto pracovnému úrazu došlo pri vykonávaní opravy a to tak, že susedný žeriav opravovaného žeriavu
pri svojom pohybe pritisol žalobcu k pevnej konštrukcii, čím mu spôsobil ublíženie na zdraví. Žalobca sa
bez príslušného a predpísaného zabezpečenia pohyboval po jazdnej dráhe pohybujúceho sa žeriavu.
Žalobca týmto svojim konaním porušil viacero bezpečnostných predpisov žalovaného a to konkrétne:
Postup bezpečnej práce č. PBP/ED/0166 - „Zaisťovanie energií pri údržbe žeriavov" bod 7.2.3.1, Povinný
bezpečnostný kontakt č. 2010-49 BK USSK - „Kľúčové body pre výstup a zostup z mostových žeriavov
a práce na ŽD", Postup bezpečnej práce č. PBP/BN/1351 -„PBP pre umiestnenie zaisťovacieho setu na
vzdialenosť menšiu ako 10 m od opravovaného žeriavu" bod 7.4, Postup bezpečnej práce č. PBP - AA
62 - 01/07- Pohyb po otvorenej žeriavovej dráhe" a Všeobecný bezpečnostný postup č. VPB/GNBH/05
- „Program zaistenia energie" bod 5.7 a bod 3.3.1.1. Príslušná škodová komisia žalovaného, ktorá
predmetný pracovný úraz prešetrovala skonštatovala, že k úrazu došlo aj zavinením zamestnávateľa -
žalovaného a to konkrétne tak, že príslušný predák M. Čondák nedôsledne a nedostatočne koordinoval
príslušné práce. Citovaná komisia zároveň rozhodla o 50% odškodnení žalobcu. Tieto skutočnosti súd
zistil zo žalobného návrhu, z vyjadrení účastníkov a tiež z Výpisu č. 1 Zo zápisu č. 01/2011 zo zasadania
odškodňovacej komisie žalovaného zo dňa 31.3.2011.

Žalovaný oboznámil žalobcu so svojimi vyššie uvedenými vnútornými predpismi na svojich školeniach
nasledovne: s Postupom bezpečnej práce č. PBP/ED/0166 - „Zaisťovanie energií pri údržbe žeriavov"
dňa 22.7.2010, o Postupe bezpečnej práce č. PBP - AA 62 - 01/07- Pohyb po otvorenej žeriavovej
dráhe" dňa 24.9.2010 a o Všeobecnom bezpečnostnom postupe č. VPB/GNBH/05 - „Program zaistenia
energie" dňa 15.2.2001.

Dňa 21.4.2011 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Túto výpoveď žalovaný
odôvodnil tak, že sa žalobca dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že dňa 26.2.2011
sa pohyboval po žeriavovej dráhe bez zaistenia dráhy a začal s osadením zaisťovacieho setu na pravú
stranu žeriavovej dráhy, bez toho, aby žalobca pripevnil svoj osobný bezpečnostný zámok na skrinku
zaistenia - Lock box ako aj bez toho, aby sa pri tejto činnosti presvedčil, že susedné žeriavy sú bez
energie (vypnuté, zabrzdené, obsluha žeriavov mimo ovládacích prvkov) a udržiaval vizuálny kontakt
s obsluhou dotknutých žeriavov a to aj napriek tomu, že mal vedomosť o príslušných bezpečnostných
predpisoch a že bol zo strany predáka upozornený na to, že začať s umiestňovaním zaisťovacieho
setu je možné až po presunutí susediaceho žeriavu č. 4/240t ku žeriavu č. 3/240t a zaistení troleje. Vo
výpovedi sa ďalej okrem iného konštatuje, že žalobca si svojim vyššie uvedeným ignorujúcim konaním
privodil vznik závažného pracovného úrazu s potenciálom vzniku smrteľného úrazu. Tieto skutočnosti
súd zistil zo žalobného návrhu a z výpovede žalovaného zo dňa 21.4.2011.

Žalobca svojim listom zo dňa 23.5.2011 oznámil žalovanému, že považuje skončenie pracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 21.4.2011 za neplatné, že pracovný pomer trvá aj naďalej a zároveň vyzval

žalovaného na ďalšie prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy. Túto skutočnosť súd zistil z citovaného
listu žalobcu.

Podľa bodu 4.2.2. písm. d) Pracovného poriadku žalovaného môže byť za závažné porušenie
pracovnej disciplíny považované napr.: porušenie zákazov, príkazov a pokynov smerujúcich k zaisteniu
bezpečnosti a hygieny práce, vrátane zákazu fajčenia v priestoroch, kde to zakazuje zákon. Tieto
skutočnosti súd zistil z Pracovného poriadku žalobcu.

Podľa bodu 4.2.2. písm. l) Pracovného poriadku žalovaného môže byť za závažné porušenie pracovnej
disciplíny považované napr.: porušenie vnútorných predpisov zamestnávateľa, ako napr. Kódexu
etického správania sa U.S. Steel Košice s.r.o., Princípov USSK č. 6/2001 až 9/2001 a č. 12/2001, Normy
USSK č. 74/2002 Bezpečnosť práce a ďalších, a to podľa intenzity následku, ktorý takýmto konaním
vznikol alebo mohol vzniknúť. Tieto skutočnosti súd zistil z Pracovného poriadku žalobcu.

Podľa bodu 4.2.2. písm. n) Pracovného poriadku žalovaného môže byť za závažné porušenie pracovnej
disciplíny považované napr.: porušenie povinnosti zamestnanca vyplývajúcich z bodu 3.1.1. písm.
u) Pracovného poriadku, a to najmä počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia,
majetku zamestnávateľa, ani k bezdôvodnému obohateniu, vrátane povinnosti plne spolupracovať pri
vyšetrovaní a objasňovaní najmä pracovných úrazov, havárií a podozrenia o nekalej činnosti. Tieto
skutočnosti súd zistil z Pracovného poriadku žalobcu.

Žalobca na pojednávaní dňa 12.10.2011 uviedol k veci nasledovné skutočnosti. Dňa 26.2.2011 po mojom
príchode na rannú zmenu som zistil, že nás čaká oprava jedného žeriavu, pretože došlo k jeho poruche,
oprava nás tam teda čakala. Naložili sme do auta potrebné veci a odviezli sme sa do oceliarne, kde bol
ten pokazený žeriav, následne na to sme sa vyviezli na 4. poschodie, uvideli sme pokazený žeriav a
všimli sme si, že ostatné žeriavy ešte pracovali, neskôr nás poslali najesť. V čase asi o 8.50 hod. nám
volal žeriavový technik pán I. a povedal nám, že žeriavy sú už odstavené a môžeme už prísť na opravu.
Keď sme sa vrátili späť, tak tam už stál náš predák a ja som mu povedal, že idem na predmetný žeriav
dať zarážku a on mi povedal, že keď už tam idem, tak nech tam zoberiem aj výstražnú lampu a osadím
ju. Ja som osadil zarážku a umiestnil som aj výstražnú lampu a hneď na to som si všimol, že sa ku mne
blíži druhý žeriav. Žalobca uviedol, že si ten druhý žeriav nevšimol a že ho považoval za žeriav, ktorý
majú opraviť a k tomu došlo tak, že žeriavy sú veľké a preto ten druhý, ktorý bol za sadacím žeriavom
(opravovaným žeriavom) považoval tiež za súčasť opravovaného žeriavu. Pohybujúci žeriav ma minul,
ale pritisol ma ku konštrukcii, čím sa mi zlomili nejaké rebrá a stavce. Neskôr prišli moji kolegovia a
postarali sa o mňa. Žalobca tiež uviedol, že keby mu predák nepovedal, aby zobral so sebou aj výstražné
svetlo, ale keby mu prikázal aby zamkol žeriav, tak by k úrazu nedošlo. Žalobca tiež uviedol, že ráno
nemali žiadne školenie (tzv. päťminútovku), pretože na to nemali čas. Žalobca poprel, že by sa podpísal
do Denníka predáka zo dňa 26.2.2011. Žalobca tiež uviedol, že svoj osobný visiaci zámok neumiestnil
na zaisťovaciu skrinku, že bol presvedčený o zaistení predmetného žeriavu predákom a pokiaľ nebol
žeriav zaistený, tak ho tam predák nemal čo posielať. Žalobca uviedol, že rozhodnutie, o tom že ide
osadiť zarážku na predmetné miesto bolo jeho vlastné. Podľa žalobcu urobili obdobnú chybu ako on aj
ostatní jeho kolegovia.

Žalovaný na pojednávaní dňa 2.12.2011 k veci uviedol, že jeho stanovisko k veci zostáva nezmenené.
Zároveň doplnil, že celá záležitosť bola so žalobcom riadne prerokovaná ešte pred podaním výpovede,
ktorú si žalobca osobne prevzal. Žalovaný zároveň uviedol, že predmetnú záležitosť tiež prerokovali s
príslušnou odborovou organizáciou, ktorá mu k výpovedi dala nesúhlasné stanovisko.

Dňa 2.12.2011 bol vo veci vypočutý svedok U. I.. Svedok uviedol, že bol vo funkcii predáka priamym
nadriadeným žalobcu. Ďalej uviedol, že po nástupe na príslušnú zmenu im bolo jasné, že bude potrebné
vykonať určitú opravu, že ešte pred tým ako sa vybrali na miesto opravy, tak absolvovali povinnú
takzvanú päťminútovku, kde si povedali postup práce ako to budú opravovať. Tiež uviedol, že na miesto
opravy prišli okolo 8.00 hodiny, ale vtedy sa ešte oprava nedala robiť, pretože žeriavy ešte stále fungovali,
preto odišli do bufetu, kde čakali až dovtedy, kým im zavolal pán I., ktorý im povedal, že všetko je
pripravené a môžu nastúpiť na opravu. Podľa svedka kolega P. odišiel zamknúť sadací žeriav a žalobca
zobral svetlo s tým, že ho ide umiestniť a zaistiť pravú stranu žeriavovej dráhy, pričom svedok tiež
uviedol, že žalobca tam išiel sám bez jeho pokynu a svedok mu ešte uviedol, že žalobca musí počkať kým
odíde žeriav štvorka a bude vypnutá trolej. Podľa svedka žalobca mohol na dané miesto ísť, len nesmel

vstúpiť do žeriavovej dráhy. Svedok uviedol, že on sa na to išiel s elektrikármi pozrieť ako odstavujú
trolej, ale tí nemohli z prvého miesta trolej vypnúť, preto išli na iné miesto odkiaľ to bolo možné, následne
na to si svedok všimol, že žeriav č. 4 sa pohybuje a keď prešiel, tak si všimol, že je zle, pretože uvidel
žalobcu ako visí na pásoch z druhej strany lávky. Svedok uviedol, že sa mu žalobca ospravedlňoval, že
si pomýlil žeriavy. Svedok uviedol, že v danom prípade mal on povinnosť poučiť opravárov o postupe a
bezpečnosti opravy alebo aj majster prevádzky, pričom v tomto prípade ich poučoval on. Svedok ďalej
uviedol, že Denník predáka sa nie vždy vyhotovoval pred opravou a že ho mohol vyplniť on alebo aj
majster prevádzky a v tomto prípade bol denník vyhotovený pánom I., ktorý tam bol majstrom.

V rámci výpovede svedka U. I. bola na návrh žalobcu vykonaná konfrontácia medzi žalobcom a týmto
svedkom. Na priamu otázku žalobcu, či si svedok pamätá, že mu žalobca povedal, že ide dať hore
zarážku a svedok mu na to povedal, že dobre ale nech vezme aj svetlo, svedok odpovedal nasledovne:
„Prišli sme hore, ty si zobral svetlo a povedal si idem to tam umiestniť. Ja som ti povedal, že musíš počkať,
kým odíde žeriav štvorka a vypne sa trolej, pretože sa tam nezmestíš." Na svedkovu odpoveď reagoval
žalobca nasledovne: „Nebolo to tak ako si to povedal. Ty ako predák si mal najprv všetko odstaviť, zobrať
kľúče, zamknúť ich do skrinky a až tak si ma mohol pustiť na to miesto." Svedok odpovedal nasledovne:
„Nie sme malé deti, každý má vedieť, čo má robiť. Máš šestku triedu a máš vedieť, čo máš vedieť."
Žalobca reagoval: „Ty si mal povedať nechoď nikde." Na to svedok reagoval nasledovne: „Tebe tak niečo
povedať !"

Na pojednávaní dňa 18.4.2012 bol vo veci vypočutý svedok L. P.. Svedok uviedol, že ako zámočník
pracoval v jednej pracovnej partii spolu so žalobcom a v daný deň bolo potrebné vykonať opravu žeriavu,
konkrétne bolo potrebné vymeniť koleso žeriavu. Svedok uviedol, že pred samotnou opravou absolvovali
takzvanú päťminútovku, ale už si presne nepamätal, či to bolo hneď po nástupe na zmenu alebo až v
bufete, keď čakali na to, kým sa v oceliarni dokončí nejaká robota a oni budú môcť začať s opravou.
Svedok potvrdil, že na päťminútovke si dohodli postup práce a to tak, že najprv bude potrebné odstaviť
žeriav č. 4 a až tak mali nastúpiť na výkon práce. Svedok uviedol, že po ukončení nalievania tavby
žeriavom č. 3 prišli na dané miesto aj s elektrikármi, ktorí mali najprv vypnúť dané žeriavy, ale to z daného
miesta nešlo a tak ich išli vypnúť na iné miesto. Ďalej uviedol, že medzičasom vyšli na žeriavovú dráhu
a žalobca povedal, že ide dať tú zarážku, pričom sa povedalo, že dobre, a na tom sa zhodli všetci aj
náš vedúci pán I., neskôr sa žeriav č. 4 pohol a spôsobil žalobcovi úraz. Podľa vyjadrenia svedka chybu
zrejme urobil žalobca a to tak, že si pomýlil žeriavové dráhy. Svedok na otázku žalovaného uviedol, že
je pravda, že pánom I. boli upozornený, že zarážky je možné dať až po tom, čo bude žeriav č. 4 preč.
Svedok tiež uviedol, že sa zúčastnil takzvanej päťminútovky, ale že Denník predáka zo dňa 26.2.2011
nepodpísal. A podpis pri jeho mene nie je jeho. Svedok ešte uviedol, že boli oboznámení s rizikami práce
a že nevie, či žalobca evidoval žeriav č. 4 v blízkosti opravovaného žeriavu.

Dňa 18.4.2012 bol vo veci vypočutý svedok G. I.. Svedok uviedol, že u žalovaného pracuje ako
koordinátor žeriavovej dráhy a z tejto funkcie vyplýva, že sa stará aj o žeriavové dráhy na Oceliarni
č.1. Predmetný žeriav sa pokazil ešte na nočnej zmene a rozhodlo sa, že k oprave dôjde počas dennej
zmeny. Svedok uviedol, že preto ráno o 6.00 hodine telefonoval na údržbu s pánom I., neskôr sa s
ním stretol a dohodli si spôsob opravy. Svedok tiež uviedol, že nebol prítomní pri tom ako si údržbári
zadeľovali prácu a že nemá bližšie informácie ako k danému úrazu došlo. Ďalej uviedol, že v rámci pobytu
na hale, kde je koordinátorom žeriavovej dráhy poučuje o bezpečnosti práce on, avšak už nepoučuje
o spôsobe opravy a myslí si, že na každú opravu existuje nejaký určený postup. Svedok uviedol, že
Denník predáka zo dňa 26.2.2011 vyhotovil on spolu s pánom Čondákom a nevie sa vyjadriť, kto ho
konkrétne podpísal, pretože on neskôr ten denník odovzdal chlapom. Svedok uviedol, že opravári boli
poučení o rizikách, aj keď nemôže tvrdiť, že to bolo presne tak bod po bode ako je to v denníku. Zároveň
svedok uviedol, že on chlapov nepoučil o spôsobe zaistenia žeriavovej dráhy pri oprave, ale že toto patrí
plne do kompetencie opravárov a oni by to mali ovládať.

Vo veci bol na pojednávaní dňa 18.4.2012 vypočutý svedok Z. M.. Svedok k veci uviedol, že spolu
so žalobcom bol členom jednej opravárenskej partie, pričom on pracuje ako elektrikár. Ohľadom
päťminútovky svedok uviedol, že sa to robilo asi tak, že niečo sa povedalo priamo na dielni a to hlavne o
tom, čo sa bude robiť a ako. Ďalej uviedol, že nie všetko sa robilo tak ako je to v denníku, nepreberalo
sa všetko, čo je tam uvedené, ale iba podstatné veci pre opravu. Svedok potvrdil, že predmetný denník
podpísal. Na otázku súdu ohľadom príčiny úrazu svedok uviedol, že je ťažko ju zodpovedať, ale podľa

neho, že bola chyba, že sa neodstavila celá prevádzka a že celá oprava bola akási nešťastná. Ohľadom
bližších okolností úrazu sa svedok nevedel vyjadriť, pretože on sa snažil odpojiť elektriku na inom mieste.

Dňa 18.4.2012 bol vo veci vypočutý svedok Ján G.. Svedok uviedol, že pracuje ako elektrikár u
žalovaného. Svedok uviedol, že v ten deň absolvovali takzvanú päťminútovku a v rámci nej boli poučení
o bezpečnosti práce. Svedok potvrdil, že denník predáka podpísal a že počas päťminútovky boli
prerokované tie záležitosti, ktoré sú tam uvedené. K samotnému úrazu sa nevedel vyjadriť, pretože on sa
snažil s pánom M. na inom mieste vypnúť istič. Na otázku žalovaného, či mu žalobca po úraze povedal,
že sa zmýlil, svedok odpovedal, že mu žalobca nič také nepovedal.

Na pojednávaní dňa 24.8.2012 vo veci vypovedal svedok C.. L. U.. Svedok uviedol, že u žalovaného
pracuje v pozícii generálny manažér pre podporu výroby a o obdobných prípadoch sa dozvie iba vtedy,
keď k niečomu skutočne dôjde. Svedok uviedol, že z informácií, ktoré sprostredkovane dostal má
vedomosť, že v danom prípade došlo k úrazu z dôvodu, že nedošlo k správnemu zaisteniu. Podľa svedka
k úrazu došlo z dôvodu, že nedošlo k správnemu zaisteniu, nebol uzamknutý prívod elektrickej energie a
kľúče jednotlivých pracovníkov neboli uložené v určených boxoch. Svedok ďalej uviedol, že k vyriešeniu
veci výpoveďou žalobcovi v danom prípade došlo hlavne z preventívnych dôvodov a to s ohľadom na
ochranu bezpečnosti a zdravia, pretože mohlo dôjsť aj k smrteľnému úrazu a práve preto má žalovaný
stanovené prísne vnútorné predpisy, ktoré žalobca dosť kardinálne porušil.

Podľa § 61 ods. 1 a 2 Zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len Zákonník práce) upravujúcim skončenie
pracovného pomeru výpoveďou: „(1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2) Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť."

Podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce (Výpoveď daná zamestnávateľom): „Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak: a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho
časť, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, c) zamestnanec vzhľadom
na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou,
alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu
verejného zdravotníctva, d) zamestnanec: 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na
výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia
zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené osobitným predpisom alebo
zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ
ho v posledných dvoch mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v
primeranom čase neodstránil,
e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný
pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede."

Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce: „Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine
aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod
výpovede vznikol."

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (Okamžité skončenie pracovného pomeru): „Zamestnávateľ môže
okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec: a) bol právoplatne
odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu."

Podľa § 77 Zákonníka práce: „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť."

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce: „Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru."

Podľa § 81 Zákonníka práce (Základné povinnosti zamestnanca): „Zamestnanec je povinný najmä:
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného
času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c)
dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť
riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením,
stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi
bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou,
najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie
písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke
alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.

Podľa § 82 Zákonníka práce (Základné povinnosti vedúcich zamestnancov): „Vedúci zamestnanec
je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä: a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
b) utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
c) zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú
prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a, d) utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie
odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb, e) zabezpečovať, aby
nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení
na ochranu majetku zamestnávateľa.

Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce: „V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa,
ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je
fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci.
Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány
zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených
organizačnými predpismi."

Podľa § 84 Zákonníka práce (Pracovný poriadok): „(1) Zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok
po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. (2) Pracovný poriadok
bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných
podmienok zamestnávateľa. (3) Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých
jeho zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u
zamestnávateľa zverejnený. (4) Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený.
Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.

Podľa § 147 ods. 1 Zákonníka práce (Povinnosti zamestnávateľa): „Zamestnávateľ je v rozsahu svojej
pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na
ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a

vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany
práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam."

Podľa § 148 ods. 1 Zákonníka práce (Práva a povinnosti zamestnancov): „Zamestnanci majú právo
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich
z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami.
Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb,
ktorých sa ich činnosť týka."

V zmysle vyššie uvedených zistených skutočností súd konštatuje, že je nesporné, že žalobca porušil
príslušné interné predpisy žalovaného zabezpečujúce ochranu zdravia zamestnancov (a teda aj
žalobcu), pracovný poriadok a tiež aj vyššie uvedené zákonné ustanovenia (§ 81 písm. c) a § 148 ods.
1 Zákonníka práce) tým, že sa dňa 26.2.2011 pri oprave žeriavu nepohyboval predpísane zabezpečený
po žeriavovej dráhe. Avšak v zmysle vykonaného dokazovania má súd za to, že tak ako žalobca
v pozícii zamestnanca, tak aj žalovaný v pozícii zamestnávateľa mal na tomto porušení predpisov
a na následnom vzniku pracovného úrazu svoju zodpovednosť. Spoluzodpovednosť žalovaného na
porušení jeho interných predpisov ako aj zákonných noriem spočívala v nedôslednej a nedostatočnej
koordinácii prác vedúceho zamestnanca žalovaného U. I., ktorý v zmysle § 9 ods. 1 Zákonníka práce
vykonával pracovné úkony priamo za žalovaného, čím porušil ustanovenia § 82 písm. a), c), a e) a
tiež § 147 ods. 1 Zákonníka práce. K uvedenému záveru súd dospel zo záverov jednania škodovej
komisie žalovaného zo dňa 31.3.2011, pričom tento záver podporila aj svedecká výpoveď svedka L.
P., ktorý potvrdil vyjadrenie žalobcu v tom smere, že vedúci I. mal vedomosť o tom, že žalobca ide
vykonať príslušné pracovné úkony (žalobca povedal, že ide dať tú zarážku, pričom sa povedalo, že
dobre a na tom sa zhodli všetci aj náš vedúci pán I.). Takéto zistenie súdu nedôslednej a nedostatočnej
koordinácie prác nepriamo podporila aj konfrontácia žalobcu so svedkom U. Čondákom, ktorý na konci
svojej konfrontácie bezmocne skonštatoval: „Z. tak niečo povedať!", čo podľa názoru súdu svedčí o tom,
že príslušný vedúci nedôsledne kontroloval a riadil prácu žalobcu, t.j. svojho podriadeného zamestnanca.

Na základe vyššie uvedených dôvodov sa súd stotožnil so stanoviskom žalobcu uvedenom v
žalobnom návrhu a síce, že z hľadiska intenzity porušenia konkrétnych povinností zamestnanca
nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny také konanie zamestnanca, pri ktorom
zamestnávateľ sám priznal svoju mieru zavinenia na vzniknutom porušení pracovného poriadku, resp.
bezpečnostných predpisov.

Na základe vyššie uvedených skutočností teda podľa názoru konajúceho súdu neboli splnené
hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedeného dôvodu je predmetná
výpoveď neplatná, hoci bola žalobcovi riadne a včas doručená a boli splnené aj ostatné jej formálne
náležitosti. Z dôvodu neplatnosti predmetnej výpovede a skutočnosti, že žalobca trvá na svojom ďalšom
zamestnávaní podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer žalobcu u žalovaného aj naďalej trvá.

Žalobca si v rámci tohto konania uplatnil aj nárok na nahradenie mzdy. S ohľadom na zásadu
hospodárnosti občianskeho súdneho konania bola táto časť nároku žalobcu vylúčená na samostatné
konanie, pretože na rozhodovanie o tejto časti nároku žalobcu bolo potrebné najprv určiť, či je výpoveď
neplatná a pracovný pomer aj naďalej trvá.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav
veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými

skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz
uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto
rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.