Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 1, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/41/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210205627
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1210205627.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci

navrhovateľky: B.. R. W., bytom D. XX, R., zastúpenej advokátkou Mgr. Monikou Martonovou, Vajnorská
8/A, Bratislava, proti odporcovi: B.. G. W., bytom D. XX, R., zastúpenému advokátom JUDr. Milanom
Ficekom, Záhradnícka 39, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k mal. E. W., nar. XX.XX.XXXX a k mal. K. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava,
takto čiastočne

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov B.. R. W., A.. Č., U.. XX.XX.XXXX a B.. G. W., U.. XX.XX.XXXX uavreté dňa

XX.XX.XXXX pred Rímskokatolíckym farským úradom R., zapísané v knihe manželstiev Obvodného
úradu R. B., vo zväzku V., ročník XXXX, na strane X, pod por. č. XX r o z v á d z a .

O úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súd rozhodne v konečnom
rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 15.03.2010 domáhala rozvodu manželstva
s odporcom z dôvodu, že ich vzájomné vzťahy sú rozvrátené, manželstvo neplní svoju biologickú
ani spoločenskú funkciu, nevytvára vhodné prostredie pre výchovu detí, pričom nie je reálna možnosť
obnovenia ich manželského spolužitia. V návrhu uviedla, že hoci manželstvo s odporcom bolo uzavreté
z lásky a spočiatku bolo harmonické, po narodení detí mal. E., nar. XX.XX.XXXX a mal. K., nar.

XX.XX.XXXX začala pozorovať u odporcu nezáujem o deti, odporca sa málo zdržiaval doma, nepomáhal
navrhovateľke pri výchove detí, čo viedlo k postupnému odcudzovania sa. Navyše navrhovateľka má
podozrenie, že odporca má intímny mimomanželský vzťah.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že rozvodu sa nebráni, ale je presvedčený, že navrhovateľka
ešte dokáže prehodnotiť ich manželský vzťah a že v návrhu nie sú uvedené konkrétne a závažné dôvody
rozvratu manželstva.

Posledné spoločné bydlisko manželov je D. XX, R., čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu
Bratislava II na konanie o rozvod podľa § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä sobášnym listom, rodnými listami

mal. detí, výsluchom účastníkov konania a kolízneho opatrovníka, ako aj ďalšími listinami založenými
v spise a zistil tento skutkový a právny stav veci :Navrhovateľka s odporcom uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Rímskokatolíckym farským
úradom v R.. Manželstvo bolo uzatvorené z lásky a spočiatku bolo harmonické. Dňa XX.XX.XXXX sa
z manželstva narodil syn E. W., ktorý t.č. navštevuje základnú školu a mal. K. W., nar. XX.XX.XXXX,

ktorý je žiakom osemročného gymnázia.

Navrhovateľka s odporcom žijú v spoločnej domácnosti na D. XX H. R., kde spolu vychovávajú
maloletých.

Odporca s návrhom nesúhlasil, avšak pripustil, že v prípade rozvodu súhlasí, aby boli maloleté deti
zverené do starostlivosti a výchovy matke, aby matka spravovala majetok maloletých a súhlasil, aby o
úprave styku s deťmi boli stanovené presné hodiny a dni kedy mu budú deti zverené do starostlivosti. V

priebehukonaniauviedol,žeženiťsanechcelaksvadbedošlopodtlakomrodičov,zdôvodutehotenstva
navrhovateľky, pričom dlhšiu dobu sa vyrovnával s tým, že je ženatý, manželstvo ho obmedzuje. Uviedol,
že v manželstve nastal stereotyp a že komunikácia so ženami prostredníctvom internetu je deficitom
komunikácie s navrhovateľkou. Napokon žiadal, aby súd zveril maloletých do striedavej výchovy, k
čomu súd vykonal dokazovanie cestou súdneho znalca. Ako vyplýva zo znaleckého posudku D.. D.

L. D., D.., znalkyne v odbore psychológia detí a dospelých medzi účastníkmi konania dochádza k
odmietaniu komunikácie najmä zo strany navrhovateľky, ktorá vyčítala odporcovi neskoré príchody
domov, nezáujem o deti. V roku 2007 navrhovateľke odporca rozprával, že sa zaľúbil do kolegyne,
chodieval na internetové zoznamky, trávil víkendy s inou ženou. Odporca súdu uviedol, že sa na túto
tému rozprával s navrhovateľkou a že je to za nimi. Naopak, súdu uviedol, že navrhovateľka má lesbické

sklony, nie je dobrým vzorom pri výchove detí, nakoľko im posiela nemravné forografie cez net a pod.

Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 tohto zákona.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že si manželstvo účastníkov prestalo plniť svoje
základné funkcie, t.j., že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti, sú povinní žiť spolu,

byť si verní, rešpektovať svoju dôstojnosť, vzájomne si pomáhať, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie (§ 18 Zákona o rodine), preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov
rozviedol.

Ako príčiny rozvratu manželstva podľa § 25 Zákona o rodine súd zistil nemožnosť vzájomnej
komunikácie medzi manželmi, citové odlúčenie zo strany navrhovateľky, ako aj nemenný postoj odporcu

k vytváraniu harmonického domova a výchovy maloletých detí, keď ľahkovážne riešil " manželský
streotyp" s navrhovateľkou vyhľadávaním nových známostí na internete.

Na základe vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania si prestalo plniť
svoju spoločenskú funkciu nielen po citovej stránke, keď medzi manželmi nastalo obdobie vzájomného
podozrievania a nedôvery, klamstva, ukončenia intímneho spolužitia, ale aj vo sfére komunikácie

pri výchove maloletých detí. Súd poskytol účastníkom konania dostatočne dosť dlhý čas na to, aby
počas rozvodového konania zvážili dôležitosť manželského spolužitia, preto návrhu navrhovateľky, ktorá
bezpodmienečne trvá na rozvode manželstva vyhovel. Súd bral pri rozhodovaní do úvahy aj stanovisko
odporcu, ktorý s návrhom nesúhlasil, avšak jeho postoj k navrhovateľke ako žene a matke ich detí len
utvrdzuje v tom, že odporca nie je vyrovnaný s manželským spolužitím a že doterajšie vzťahy nie je

možné medzi manželmi obnoviť. Z uvedeného dôvodu súd manželstvo účastníkov konania rozviedolčiastočným rozsudkom a o úprave práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode manželstva,
ako aj o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto čiastočnému rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie je potrebné podať v dvoch rovnopisoch a
podľa § 205 O.s.p. má popri všeobecných náležitostiach ( § 43 ods. 3) obsahovať: označenie rozsudku
voči ktorému smeruje, v akom rozsahu sa rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolacími dôvodmi môžu byť len skutočnosti uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p, a to

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nespráveho právneho posúdenia veci.

Manžel,ktorýpriuzavretímanželstvaprijalpriezviskodruhého manželaakospoločnépriezvisko,môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko