Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 24, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511212207
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511212207.5

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o mal. T. J., zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov Mgr. J. J., bytom Q. J. nad T., H. 5,
zastúpenej H.. J. Cagalovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, ul. Poľovnícka č. 2040/10 a
Mgr. T. Miklánka, bytom R., Q. XX, adresa na doručovanie Q. J. nad T., U. 1, zastúpeného G. kanceláriou
JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6667 , IČO 42 02 16 26, o

návrhu starých rodičov J. J., bytom Nové Mesto nad Váhom, Zelená 15, a Ing. S. J. O.., bytom Q. J. nad
T., M. 15, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom
v Trenčíne, Piaristická 6667 , IČO 42 02 16 26, o úpravu styku starých rodičov s mal. T. a o nariadenie
predbežného opatrenia, na odvolanie starých rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 15.05.2012, č.k. 5P/362/2011-142 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh starých rodičov na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáhali , aby súd upravil ich styk s mal. T., ich vnukom tak, že sú oprávnení sa
s maloletým stretávať každý utorok a piatok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod..V odôvodnení svojho
rozhodnutiauviedol,žemal.T.pochádzazmanželstvasvojichrodičov,pričomprebiehakonanieorozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené a

prebieha konanie o úpravu styku so starými rodičmi. V konaní o úpravu práv a povinností k maloletému
bol do konania pribratý znalec, spis mu však doposiaľ predložený nebol z dôvodov opakovaných podaní
účastníkov konania. Z predložených listinných dôkazov ( záznamov OO PZ Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 24.03.2012, zo dňa 29.03.2012)mal okresný súd za osvedčené , že maloletý odmieta styk
s otcom, ktorý bol upravený predbežným opatrením. Okresný súd poukázal na inštitút predbežného
opatrenia, ktorý sa opiera o naliehavosť situácie, pričom v danom štádiu konania nie je možné v

súvislosti s predbežným opatrením vykonávať rozsiahle dokazovanie. V konaní vo veci samej bude
súd skúmať po prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom, správami o povesti, výsluchom svedkov,
znaleckým posudkom ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie a následne rozhodne vo veci samej.
Vyhodnotil návrh starých rodičov na úpravu styku nariadeným predbežným opatrením ako nedôvodný,
keď v danej veci prebieha konanie vo veci samej , je potrebné vykonať dôkazy a šetrenia, ktoré nie je
možné realizovať z dôvodu opakovaných podaní účastníkov konania. Mal za to, že nebola preukázaná

naliehavosť riešenia situácie a potreba dočasného upravenia pomerov a to i s poukazom na obsah spisu
vrátane príloh k predbežnému opatreniu a preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 76 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine, § 43 ods.
1 Zákona o rodine.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie starí rodičia a domáhali sa, aby

odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že ich návrhu na úpravu styku s maloletým
v celom rozsahu vyhovie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považovali za nesprávne a nezákonné.Vytýkali súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci bez toho, aby súd zistil názor maloletého dieťaťa,
alebo že by tento názor zistil prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
poukázal vo svojom rozhodnutí na skutočnosť, že „dieťa prejavilo vôľu“ nestýkať sa s otcom. Uviedli,

že súd prvého stupňa si dostatočne neuvedomil, že v danom prípade sa nejedná o vzťah maloletého k
otcovi, ale o vzťah starých rodičov k maloletému a preto považovali za nenáležité, že súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia poukazoval na vzťah otca a maloletého, pričom starí rodičia sa domáhajú styku s
maloletým z dôvodu ich osobných väzieb k maloletému a nie z dôvodu jeho vzťahu k otcovi. Svoje právo
na styk s maloletým považovali za priame a nie za odvodené ani závislé od aktuálneho výkonu práva

otca maloletého na styk s maloletým. Poukázali na skutočnosť, že majú zamedzený akýkoľvek styk s
maloletým dieťaťom a doposiaľ nebol preukázaný, ani tvrdený akýkoľvek ich negatívny vplyv na maloleté
dieťa a je preto úplne legitímne, že sa chcú aspoň v minimálnej miere stretávať so svojím vnukom a to
aj počas obdobia, kým súd prvého stupňa v merite veci nerozhodne o ich práve na styk s maloletým v
celej jeho šírke a obsahu. Podľa ich názoru osvedčili, že nemajú pre správanie matky možnosť sa s mal.
T. stretávať a zároveň neexistuje žiaden rozumný dôvod prečo by tento styk realizovať nemohli aspoň

v minimálnej miere. Považujú preto za nesprávne, že súd prvého stupňa im styk neumožnil s tým, že
matkaobštrukciamivdoručovaníopakovaneodďaľujemeritórneprejednaniearozhodnutieveci.Vyjadrili
presvedčenie, že k prieťahom v konaní nedochádza z dôvodu ich podaní, ale konaním, resp. nekonaním
súdu prvého stupňa vo veci. Podľa ich názoru je v záujme maloletého dieťaťa rozvíjať pozitívne rodinné
vzťahy aj so širšou rodinou, zvlášť, keď je medzi nimi a ich maloletým vnukom vytvorený vrúcni citový

vzťah. Z tohto dôvodu mali za to, že existuje akútna potreba zabezpečiť ich kontakt s mal. T. aspoň v
minimálnej miere.

Matka sa k podanému odvolaniu, ktoré bolo doručené jej zástupkyni dňa 26.06.2012 písomne
nevyjadrila.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nepozná názor
mal. T. k otázke jeho stretávania sa so starými rodičmi zo strany otca a preto sa nemôže k odvolaniu
starých rodičov vyjadriť.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.

Podľa § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Pred nariadením predbežného opatrenia z dôvodu, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov,
súd predovšetkým zisťuje, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorá by

si vyžadovala dočasnú úpravu, či táto dočasná úprava je potrebná, či v právnych vzťahoch medzi
účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav a či sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych
vzťahov medzi účastníkmi, t.j. či účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným k povahe veci. V
každom prípade je však nevyhnutné mať na zreteli, že sa jedná o dočasné opatrenie, trvajúce zásadne
len do skončenia veci samej v dôsledku čoho právne vzťahy medzi účastníkmi definitívne nerieši. I

keď predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov
účastníkov neznamená to, že by bolo možné predbežné opatrenie nariadiť len na základe návrhu bez
toho, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana a tiež musí byť osvedčené, že je tu nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

Predbežné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale
zásadnelendočasnejúpravyvzťahovmedziúčastníkmikonania.Vosvojejpodstatejetakkonkretizáciou
a naplnením ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Jeho účelom je poskytnutie dočasnej
ochrany subjektívnym právam, oprávneným záujmom, fyzických a právnických osôb a to v prípade, že
táto dočasná ochrana je naliehavá.

V danej veci bola nepochybne osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, keď mal. T. je
vnukom navrhovateľov predbežného opatrenia - starých rodičov.V danej veci sa starí rodičia domáhajú úpravy styku s mal. T., ich vnukom, s poukazom na § 25 ods. 5
Zákona o rodine, podľa ktorého, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú

primerane.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplývajú dva zákonné predpoklady, ktoré musia byť kumulatívne
splnené k tomu, aby styk dieťaťa so starým rodičom bol upravený a to jednak záujem dieťaťa a jednak,
že úpravu styku si vyžadujú pomery v rodine. Súd konajúci o návrhu starých rodičov o úpravu styku

s maloletým dieťaťom (vnukom) musí vykonať dokazovanie, z ktorého vyplynie záujem dieťaťa ako
prvoradé hľadisko, ktoré akceptuje, že dieťa môže mať ku svojím starým rodičom alebo iným príbuzným
silné citové väzby, je na nich naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného
prostredia, jeho duševný a citový rozvoj, ktoré skutočnosti súd zisťuje s ohľadom na vek a rozumovú
vyspelosť dieťaťa, prípadne i jeho výsluchom, resp. zistením jeho názoru podľa § 43 Zákona o rodine.
Musí prihliadať i na vek, zdravotný stav a pod. nielen dieťaťa, ale i príbuzných, ktorí sa styku domáhajú,

pričom nesmie prehliadnuť, že podľa § 30 ods. 1 majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia,
ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Z uvedeného vyplýva, že starí rodičia, resp. iní príbuzní nemajú zákonný nárok na styk s maloletým
dieťaťom, keď súd môže ich styk upraviť len za splnenia zákonných predpokladov. Z obsahu spisu v

danej veci vyplýva tak, ako konštatoval i odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí o návrhu starých
rodičov na úpravu styku s maloletým zo dňa 24. februára 2012 č.k. 19CoP/16/2012-97, že minimálne
do septembra 2011 bol vzájomný vzťah mal. T. a starých rodičov veľmi dobrý. Z obsahu spisu však
doposiaľ nevyplýva aký je vzťah maloletého ku starým rodičov v súčasnosti , nie je doposiaľ osvedčené ,
že úprava styku starých rodičov s maloletým je v záujme dieťaťa , nakoľko nebolo vykonané potrebné

dokazovanie, z ktorého by vyplynulo , že je predovšetkým v záujme mal. dieťaťa styk so starými
rodičmi upraviť. Súd preto ani nemôže konštatovať, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov.
Pokiaľ by súd návrhu starých rodičov na nariadenie predbežného opatrenia za danej situácie, bez
osvedčenia základných predpokladov / predovšetkým záujmu maloletého dieťaťa/ , ktoré môžu vyplynúť
len z dokazovania /správy kolízneho opatrovníka, výsluch dieťaťa, prípadne znalecké dokazovanie/ ,

vyhovel, prejudikoval by tým rozhodnutie vo veci samej .

Z týchto dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, keď neboli
doposiaľ osvedčené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia v znení požadovanom starými
rodičmi.

Záverom odvolací súd dodáva, že osvedčenie uvedených základných predpokladov pre nariadenie
predbežného opatrenia nevyplynulo ani z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý vo svojom vyjadrení
k podanému odvolaniu uviedol, že názor maloletého dieťaťa nepozná, čo sa javí ako minimálne
neštandardné vzhľadom ku skutočnosti, že toto súdne konanie prebieha od decembra 2011 a kolízny

opatrovník má v danej veci hájiť práve záujem maloletého dieťaťa.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .