Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/15/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711215193
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7711215193.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu Wüstenrot

stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Gröslingova 77, IČO: 31 351 026 proti žalovanému B. V.,
nar. XX.X.XXXX, bytom v M., J. M. XXXX/XX zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Vidovencom,
advokátska kancelária so sídlom v Michalovciach, Sama Chalupku 18 o zaplatenie 2.179,20 € s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.273,70 € a úroky z omeškania vo výške 7% p.a.
zo sumy 2.179,20 € od 5.6.2008 do zaplatenia a trovy konania v sume 272,- €, a to všetko do 3 (troch)
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou na tunajší súd dňa 26.10.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

2.179,20 €, úrokov z omeškania vo výške 7% p. a. od 5.6.2008 do zaplatenia, poplatku za vedenie účtu
za rok 2009 vo výške 26,55 €, servisného poplatku za rok 2009 vo výške 4,95 €, poplatku za vedenie
účtu za rok 2010 vo výške 31,50 €, poplatku za vedenie účtu za rok 2011 vo výške 31,50 € a trov konania.

Odôvodnil to tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX uzavretej na cieľovú
sumu 4.713,54 € a žiadosti o poskytnutie úveru uzavrel žalobca s dlžníkom - Q. R. a spoludlžníkom -
N. M. úverovú zmluvu č. ú. XXXXXXXX/XXXX a poskytol im úver v zmysle Všeobecných obchodných
podmienok pre stavebné sporenie Flexibil v sume 4.713,54 € s úrokovou sadzbou 5% p. a.. Dlžníci sa
zaviazali splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami, pričom uvedená suma je splatná

vždyodprvéhodňavmesiaciapovažujesavčassplatenú,pokiaľjepripísanánaúčetnajneskôrv15deň
v príslušnom mesiaci. Pri oneskorení splátky sa nedoplatok úročí dodatočnou úrokovou sadzbou 25%
p. a. s okamžitou splatnosťou. Na zabezpečenie dlhu spláca poskytnutý medziúver a na zabezpečenie
návratnosti poskytnutého úveru spísal žalobca so žalovaným Ručiteľskú listinu č. 1., na základe ktorej
sa žalovaný zaviazal, že na základe vyzvania žalobcu najneskôr však v deň splatnosti uhradí úver,
alebo jeho časť, pokiaľ ho v deň splatnosti neuhradí poberateľ úveru z vlastných prostriedkov i napriek
písomnej výzve žalobcu. Pokiaľ neuhradí poberateľ úveru ani ručiteľ v tejto lehote splatný úver, alebo

jeho časť a žalobcovi budú priznané úroky podľa zvýšenej úrokovej sadzby, preberá ručiteľ záväzok
ručenia i na zvýšené úroky. V prípade súdneho vymáhania úveru preberá ručiteľ záväzok ručenia i
za súdne trovy spojené s vymáhaním pohľadávky žalobcu. Podľa článku VI. predmetnej zmluvy, ak
poberateľ úveru v stanovených termínoch mešká so zaplatením dvoch splátok, alebo nezaplatí niektorú
zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, môže oprávnený požadovať okamžité
splatenie celého úveru. V takomto prípade sa platná úroková sadzba zvyšuje za dobu oneskorenia o
2% p. a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu, t. j. na úrokovú sadzbu 7% p. a.. Keďže dlžníci

poskytnutý úver nesplácali, boli viackrát písomne vyzvaní a upozornení na túto skutočnosť a keďže ho
ani naďalej nesplácali, žalobca upozornil dlžníkov a žalovaného písomnou výzvou zo dňa 27.11.2007 nanedoplatoksmožnosťoupožadovaťokamžitésplatenieceléhozostatkuúveru.Keďžetítonerešpektovali
túto písomnú výzvu, žalobca ich požiadal dňa 3.4.2008 o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo
výške 2.743,09 € a súčasne sa od tohto termínu zvýšila platná úroková sadzba zostatku o 2% p. a. nad

pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu, t. j. na 7% p. a.. Po termíne žiadosti o okamžité splatenie zostatku
úveru, došlo zo strany žalovaných k čiastočnej úhrade dlžnej sumy v celkovej výške 597,49 €. Žalobcovi
v súlade so sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby vznikol nárok na poplatok za vedenie účtu za rok
2009 vo výške 26,55 €, servisného poplatku za rok 2009 vo výške 4,95 €, poplatku za vedenie účtu za
rok 2010 vo výške 31,50 €, poplatku za vedenie účtu za rok 2011 vo výške 31,50 €.

Súd vydal v tejto veci dňa 7.12.2011 platobný rozkaz č. k. 16Ro 252/2011- 38, proti ktorému v zákonnej
lehote podal žalovaný odpor. Tento navrhol žalobu voči nemu zamietnuť, a to z dôvodu, že podľa jeho
názoru v prvom rade by mali splácať predmetný úver dlžníčky, t. j. poberatelia úveru Q. R. a N. M.,
keďže už z úverovej zmluvy je zrejmé, že N. M. pristúpila k záväzku poberateľa úveru, t. j. hlavného
dlžníka, ako rovnocenný zmluvný subjekt - spoludlžník. Preto je presvedčený, že právne postavenie
spoludlžníka, ako priameho účastníka úverovej zmluvy je prednostné pred postavením jeho, ako ručiteľa

na základe samostatnej ručiteľskej listiny. V tejto súvislosti poukázal na bod VII. predmetnej úverovej
zmluvy, kde v bode 5 je uvedené, že spoludlžník pristupuje k záväzku dlžníka a zaväzuje sa splatiť
úver aj s príslušenstvom s dlžníkom spoločne a nerozdielne za podmienok dohodnutých v zmluve. Z
tohto dôvodu teda mal žalobca nielen vyzvať spoludlžníka na plnenie záväzku poberateľa úveru, ale
aj dôsledne skúmať jeho majetkové pomery a schopnosti predtým, než pristúpil k podaniu žaloby voči

nemu. Majetkové pomery mohol zistiť z bežne dostupných zdrojom, t. j. z internetových stránok. Z jeho
osobných zistení vyplýva, že spoludlžník má majetok tak hnuteľný, aj nehnuteľný, ktorý by postačoval
na zaplatenie zostatku úveru, keďže žalovaná suma nie je v takej výške, žeby nebola vymožiteľná
zo zdrojov dlžníka, prípadne spoludlžníka. Žalovaný si uplatnil právo ručiteľa odoprieť plnenie pokiaľ
veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník, ktoré právo mu prislúcha podľa ustanovenia §

549 Obč. zák., keďže má za to, že veriteľ - žalobca zavinil, že dlžník nemôže pohľadávku uspokojiť.
Jeho zavinenie spočíva v tom, že vraj z vážneho dôvodu odďaľoval vymáhanie splatnej pohľadávky,
resp. bez jeho súhlasu, ako ručiteľa poskytol dlžníkovi zbytočný odklad splnenia dlhu. V tejto súvislosti
poukázal na to, že už z obsahu žiadosti o okamžité splatenie úveru zo dňa 3.4.2008 vyplýva, že už
pred touto žiadosťou žalobca uskutočnil opakované pokusy o vysporiadanie svojej pohľadávky, a že

nastala splatnosť celej pohľadávky, ktorú môže vymáhať rôznymi spôsobmi. Tiež poukázal aj na pokus
o zmier, ktorý zaslal dlžníčke R. žalobca ešte 22.11.2007, z ktorého vyplýva, žeby sa malo jednať o
poslednú výzvu k riadnemu splneniu záväzkov dlžníčky a tiež, že v prípade nerešpektovania tejto výzvy
bude žalobca v súlade s § 11 osd. 2 Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie žiadať
dňom 16.12.2007 okamžité splatenie zostatku úveru v predpokladanej výške 78.400,70 Sk. Rovnaký

pokus o zmier s rovnakým obsahom bol zaslaný v ten istý deň aj spoludlžníčke N. M.. Poukázal na
aktuálne majetkové pomery dlžníka a spoludlžníka, keď z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. M., ktorú súdu
predložil vyplýva, že táto spoločne s manželom sú výlučnými vlastníkmi bytu, na ktorom síce viaznu
záväzné práva, avšak okrem zákonného záväzného práva sú všetky ťarchy časovo po prvej možnosti
uskutočniť voči dlžníčke exekúciu. Ako vyplýva z vyššie označených pokusov o zmier, žalobca mohol

uplatniť okamžité splatenie zostatku úveru už dňa 16.12.2007, pričom prvé záložné právo mimo zákony
na predmetný byt bolo zriadené až 9.10.2008 a ostatné záložné práva sú z rokov 2010 a 2011 a teda nič
nebránilo žalobcovi úspešne uplatňovať voči dlžníčke svoj nárok na splatenie zostatku úveru. Obdobne
aj u spoludlžníčky N. M., ktorá je vlastníčkou rodinného domu, na ktorej nehnuteľnosti síce viazne
záložnéprávoSlovenskejsporiteľne,ktoréjevšakvkladovanéaž13.1.2011,t.j.takmeraž4rokypoprvej

možnosti žalobcu uplatňovať svoju pohľadávku voči tomuto subjektu. Poukázal aj na bod III. úverovej
zmluvy, z ktorého vyplýva, že bola spísaná v súvislosti so zabezpečením návratnosti úveru, aj notárska
zápisnica tak s poberateľom úveru, ako aj so spoludlžníkom o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou, ktorá
je exekučným titulom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol uplatniť svoju pohľadávku exekúciou už v
roku 2008. Zároveň žalovaný z opatrnosti namietal premlčanie uplatňovaného nároku a poukázal na bol

II. úverovej zmluvy, v zmysle ktorého mal byť splatený celý úver do 5 rokov od pridelenia cieľovej sumy.

Žalobca v priebehu konania poukázal na to, že podľa jeho názoru je potrebné tento spor posudzovať
podľa ustanovení Obchodného zákonníka odvolávajúc sa na ust. § 261 a 263 Obch. zák., ako aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obo 115/99. Uviedol, že tento nárok je
exekučne vymáhaný od dlžníčky a spoludlžníčky v exekučnom konaní, a to návrhom zo dňa 4.11.2008.

Takisto uviedol, že je ako veriteľ oprávnený domáhať sa voči ručiteľovi splnenia záväzku v prípade,ak dlžník nesplnil svoj splatný záväzok aj napriek zaslanej výzve. Žalovaný bol aj upozornený na to,
že sa úver nespláca a predložil ako dôkaz upomienky. Vzhľadom k tomu, že si nesplnil zákonom
uloženú povinnosť, tak jeho postup ako veriteľa voči žalovanému je v súlade s platnými právnymi

predpismi, ako aj ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu, na základe ktorých vzniká záväzok ručenia
uspokojiť pohľadávku veriteľa v prípade, ak dlžník si nesplní voči veriteľovi záväzok a nevyžaduje
sa predchádzajúce vymáhanie od dlžníka, resp. ani stav nevymožiteľnosti pohľadávky (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz 78/67 zo dňa 28.7.1967). Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú
vzniesol žalovaný v tomto konaní, uviedol, že k premlčaniu ním uplatňovaného nároku nedošlo, pretože

žiadosť o okamžité splatenie úveru je zo dňa 4.4.2008 a žalobu na súd podal 20.10.2011, t. j. pred
uplynutím 4-ročnej premlčacej doby, keďže na tento spor sa vzťahujú ust. Obch. zák..

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkyne N. T.
(predtým M.) a listinnými dôkazmi a zistil tento skutočný stav:

Z predloženej úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a Q. R. ako poberateľkou úveru a N. M.
ako spoludlžníčkou dňa 26.7.2002 vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie cieľovej sumy

142.000,- Sk na základe žiadosti poberateľa úveru v rámci akcie „Rozvoj a obnova bytového fondu“
medziúver v sume 142.000,- Sk s nasporenou sumou minimálne 20% pri úrokovej sadzbe 6,50% p.
a.. V článku I. bod 1 zmluvy je ďalej uvedené, že pri splnení všetkých podmienok pridelenia cieľovej
sumy stanovených vo všeobecných obchodných podmienkach pre stavebné sporenie Flexibil sa
medziúver transformuje na nevypovedateľný stavebný úver vo výške úveru medzi zostatkom dlžnej

sumy medziúveru a nasporenou sumou s úrokovou sadzbou 5% p. a.. Zároveň súd zistil z predloženej
Ručiteľskej listiny č. 1 zo dňa 26.7.2002, že žalovaný na základe tejto listiny ručí za predmetný úver v
rátane úrokových nákladov. Na základe tejto listiny sa zaviazal, že po vyzvaní žalobcu najneskôr však
v deň splatnosti uhradiť úver, alebo jeho časť, pokiaľ ho v deň splatnosti neuhradí poberateľ úveru z
vlastných prostriedkov. V prípade, že v tejto lehote splatnosti tento neuhradí ani poberateľ a ani ručiteľ,

budú priznané úroky podľa zvýšenej úrokovej sadzby a ručiteľ poberá záväzok i za tieto zvýšené úroky,
ako aj za súdne trovy spojené s vymáhaním tejto pohľadávky.

Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru
stavebnou sporiteľňou na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny
stavebný úver s tým, že pri splnení podmienok ustanovených vo VOP sa tento úver transformuje

na nevypovedateľný stavebný úver. Problematiku stavebného sporenia a stavebných úverov upravuje
zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom úvere a podľa § 2 ods. 1 písm. b/ cit. zák. stavebným sporením pre
účely tohto zákona sa rozumie aj poskytovanie úverov stavebným sporiteľom, t.j. stavebný úver.

Podľa § 8 ods. 2 cit. zákona, po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný sporiteľ nárok
na pridelenie stavebného úveru.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží zmluvne dohodnuté
podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi
sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§ 10 ods. 1), a iných zdrojov.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, záväzky stavebných sporiteľov vyplývajúce z poskytnutia stavebného

úveru musia byť zabezpečené podľa osobitných predpisov.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §
708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716),

Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri

zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, § 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.

4, 324, 341, 365, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, §
480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až
4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, § 676 ods. 1 a 2711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

Podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení
uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú

formu právneho úkonu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Ako vyplýva z vyššie cit. ust. § 261 os. 3 Obchodného zákonníka, zmluva o úvere je zaradená medzi

tzv. absolútne obchodné záväzkové vzťahy, ktoré sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
predmetného záväzkovo-právneho vzťahu predovšetkým ustanoveniami Obchodného zákonníka, a aj
záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečovaní záväzku z úverovej zmluvy, a aj samotné ručenie sa
spravuje výlučne Obchodným zákonníkom. Nie je preto možné v tomto prípade cit. právne ustanovenie
vylúčiť, resp. sa od neho odchýliť (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 115/99, R 11/2011). Súd sa preto

stotožňujesvyjadrenímžalobcu,ževtomtoprípadeniejemožnépoužiťustanovenie§549Občianskeho
zákonníka, na ktoré sa odvoláva žalovaný.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa§304ods.1Obchodnéhozákonníka,ručenímmožnozabezpečiťlenplatnýzáväzokdlžníkaalebo

jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti
dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,

že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

V priebehu konania žalovaný namietal, že nepristúpil ako ručiteľ k predmetnej úverovej zmluve a
nevyplýva to ani z obsahu ručiteľskej listiny. Tvrdil, že ju nečítal a ani s ňou nebol oboznámený a len
si odbehol z roboty ju podpísať a túto podpísal ako samostatnú listinu. Svedkyňa N. T. potvrdila vo
svojej výpovedi, že v ten deň keď uzavrela ona aj poberateľkou predmetného úveru predmetnú zmluvu

so žalobcom tak bol prítomný aj žalovaný, a že z jej strany k žiadnemu plneniu žalobcovi z predmetnej
zmluvy nedošlo.Súd po oboznámení sa s predloženou Ručiteľskou listinou č. 1 zistil, že táto má všetky náležitosti,
ktoré vyžaduje ust. §-u 303 Obchodného zákonníka. V predmetnej ručiteľskej listine z 26.7.2002 (č.l.
9), ktorá má písomnú formu žalovaný vyhlásil, že ručí za predmetný úver a v prípade, že pokiaľ úver

neuhradí poberateľ uhradí ho vrátane úrokov žalovaný. Tento riadne podpísal (úradne overený podpis).
Okrem jeho podpisu sa nachádza na tejto listine aj podpis zástupcu žalobcu. Je síce pravdou, že
odkazuje na ustanovenia § 546 až 550 Obč. zákonníka, ale v tomto prípade tak ako to vyplýva z vyššie
uvedených skutočností ručenie sa spravuje výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka (rozsudok
NS SR z 18.5.2000 sp. zn. 4Obo 115/99, R 11/2011). Táto skutočnosť však nemá za následok neplatnosť

tejto listiny, pretože obsah záväzku je v ňom dostatočne vyjadrený. V tomto prípade má veriteľ právo
žiadať splnenie dlhu od ručiteľa, ak dlžník napriek výzve, v primeranej lehote dlh nesplnil. Rozhodujúce
pre vznik ručiteľského záväzku je len to, že dlžník dlh nesplnil. Nie je preto podstatné, či žalobca
- veriteľ využil všetky možnosti na to, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky proti dlžníkovi. Ak
je jeho pohľadávka zabezpečená ručením, ako je to v tomto prípade tak veriteľ má právo dosiahnuť
uspokojenie pomocou tohto zabezpečenia. Nevyužitie tohto práva nemožno považovať za zavinenie

v tom, že pohľadávku mohol uspokojiť dlžník. V tomto prípade súd z predložených listinných dôkazov
žalobcom (pokus o zmier zo dňa 22.11.2007 a žiadosť o okamžité splatenie úveru z 3.4.2008) mal za
preukázané, že žalobca dlžníkov, keďže dlžníci poskytnutý úver nesplácali písomne vyzval a upozornil
na to, že úver nesplácajú, a keďže ho ani naďalej nesplácali, žalobca upozornil dlžníkov a žalovaného
písomnou výzvou zo dňa 27.11.2007 na nedoplatok s možnosťou požadovať okamžité splatenie celého

zostatku úveru. Keďže títo nerešpektovali túto písomnú výzvu, žalobca ich požiadal dňa 3.4.2008 o
okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 2.743,09 € a súčasne sa od tohto termínu zvýšila
platná úroková sadzba zostatku o 2% p. a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu, t. j. na 7% p. a..
Až po tomto termíne došlo k čiastkovej úhrade dlhu platbou v sume 597,49 €. Žalovaný nespochybňoval
samotnú skutočnosť, že predmetný zostatok úveru nebol uhradený a keďže žalobca využil svoje právo

uspokojiť predmetnú pohľadávku prostredníctvom zabezpečenia - ručenia a ja naďalej sa vedie voči
dlžníkovi exekučné konanie súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného - ručiteľa uhradiť žalobcovi -
veriteľovi zostatok nesplateného úveru, ktorý predstavuje sumu 2.179,20 €. Nepovažoval za potrebné
vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania vypočuť svedkyňu Q. R. tak ako to navrhoval žalovaný
a tento dôkaz nevykonal.

Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj nárok na úhradu sumy 94,50 € pozostávajúcej z poplatku za
vedenie účtu za rok 2009 vo výške 26,55 €, servisného poplatku za rok 2009 vo výške 4,95 €, poplatku
za vedenie účtu za rok 2010 vo výške 31,50 € a poplatku za vedenie účtu za rok 2011 vo výške 31,50
€ odvolávajúc sa na Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby.

Súd z predložených sadzobníkov poplatkov pre fyzické osoby účinných od 1.8.2009 (č.l. 30)

a k 1.1.2010 (č.l. 31) zistil, že v roku 2009 predstavoval poplatok za vedenie úverového účtu a
medziúverového účtu sumu 26,55 € (bod 12) a servisného poplatku vo výške 4,95 € (bod 4) a v roku
2010 poplatok za vedenie úverového účtu a medziúverového účtu sumu 31,50 € (bod 11) a poplatku za
vedenieúčtuzarok2011vovýške31,50€ (bod11).Podľa§14bod2,3VOPsapoberateľúveruzaviazal
uhrádzať veriteľovi ročný poplatok za vedenie účtu vždy na začiatku kalendárneho roka a za ďalšie

služby poplatky stanovené sadzobníkom. Aj táto pohľadávka prešla na základe ručiteľského záväzku na
žalovaného a súd aj v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 94,50 €.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa
alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie
peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od

a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),

b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,

c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,

d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo
služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k
doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

Ako vyplýva z čl. VI predmetnej úverovej zmluvy, ak poberateľ úveru v stanovených termínoch mešká
so zaplatením dvoch splátok, alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace, môže oprávnený požadovať okamžité splatenie celého úveru. V takomto prípade sa
platná úroková sadzba zvyšuje za dobu oneskorenia o 2% p. a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú
sadzbu, t. j. na úrokovú sadzbu 7% p. a.. Keďže dlžníci poskytnutý úver nesplácali, boli viackrát písomne

vyzvaní a upozornení na túto skutočnosť a keďže ho ani naďalej nesplácali, žalobca upozornil dlžníkov
a žalovaného písomnou výzvou zo dňa 27.11.2007 na nedoplatok s možnosťou požadovať okamžité
splatenie celého zostatku úveru. Keďže títo nerešpektovali túto písomnú výzvu, žalobca ich požiadal
dňa 3.4.2008 o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 2.743,09 € a súčasne sa od tohto
termínu zvýšila platná úroková sadzba zostatku o 2% p. a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu, t.

j. na 7% p. a.. Súd preto vyhovel žalobe aj v tejto časti a zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 7% p.a. z nesplateného úveru v sume 2.179,20 € od 5.6.2008 do zaplatenia, keďže
v ručiteľskej listine sa tento zaviazal aj na úhradu zvýšených úrokov z nesplatenej sumy úveru.

Podľa § 310 Obchodného zákonníka, právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva
voči dlžníkovi.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových
vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba

pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane
splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Žalovaný vzniesol v tomto konaní námietku premlčania voči žalobcom uplatnenému nároku s tým, že

tvrdil, že podľa bodu II. predmetnej úverovej zmluvy mal byť celý úver splatený 5 rokov od pridelenia
cieľovej sumy.

Keďže predmetom tohto konania je nárok žalobcu uplatňovaný z úverovej zmluvy a jedná sa o absolútny
obchodný záväzkový vzťah, ktorý predovšetkým upravuje Obchodný zákonník, tak tento sa vzťahuje aj
na samotný inštitút premlčania upravený vyššie cit. právnymi ustanoveniami. V tomto prípade ako to

vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania žalobca v súlade s ust. 11 ods. 2 VOP a čl. VI. bod 2
písm. b/ využil svoje právo, keďže poberateľ úveru bol v omeškaní so zaplatením splátok a listom zodňa 3.4.2008 požiadal o okamžité splatenie zostatku úveru dňom 3.4.2008, čiže od uvedeného dňa
keď sa stal splatný tento záväzok začala plynúť všeobecná štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynula
žalobcovi dňom 3.4.2012. Žalobca doručil žalobu na súd dňa 26.10.2011, čiže pred uplynutím tejto

premlčacej lehoty. Z toho dôvodu súd neprihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaným.

Keďže žalobca mal vo veci plný úspech súd mu priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu
trov konania. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 272,- €.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí

byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.