Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 33Cb/72/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210227115
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Marta Raábová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7210227115.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Martou Raábovou, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. K. N., nar.
X.X.XXXX, R.. V. XX, 040 15 Košice - Šaca, 2. F. N., nar. XX.XX.XXXX, R.. V. XX, 040 15 Košice - Šaca, 3.
C. N., nar. XX.X.XXXX, R.. V. XX, 040 15 Košice - Šaca, o zaplatenie 12 645,41 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaných v 1. - 3. rade zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15 023,97 € s 12,99 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 12 520,64 € od 11.5.2012 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100,-
€ počnúc mesiacom júl 2012 vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostaných žalovaných.

V časti 205,- € konanie zastavuje.

Žalobcu zaväzuje zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok v sume 142,50 €.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 901.- € titulom zaplateného súdneho poplatku, ktoré
sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 8.11.2010 navrhol, aby súd
žalovaných 1.-3. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12 645,41 € s príslušenstvom titulom
nezaplatenia poskytnutého medziúveru a stavebného úveru a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Na odôvodnenie žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2971803 7 02 bola
so žalovanými v 1.-3. rade uzatvorená dňa 3.4.2008 Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému v 1. rade mimoriadny medziúver vo výške 11
617,87 €. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal platiť splátky riadne a včas. Žalovaný v 1. rade si neplnil
zmluvné povinnosti, bol žalobcom upozornený na úhradu splátok. Žalovaným v 2. a 3. rade boli zaslané
upomienky na zaplatenie dlžnej sumy, na ktoré nereagovali.

Súd vydal dňa 22.12.2010 platobný rozkaz č.k.: 34Rob/283/2010-24, v ktorom žalovaným v 1.-3. rade
uložil povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 12 520,64
€ s príslušenstvom a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením na
tomto súde. Dňa 12.1.2011 podal žalovaný v 1. rade odpor proti platobnému rozkazu s odôvodnením.

V predmetnej právnej veci súd nariadil pojednávanie a vec rozhodol dňa 19.6.2012. Nedostavil sa
žalovaný v 2. rade, ktorého neúčasť na pojednávaní ospravedlnila žalovaná v 3. rade s tým, že musel
byť náhle hospitalizovaný z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu v nemocnici.

Nedostavil sa žalobca, ktorý neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil dňa 28.5.2012 a navrhol vec
rozhodnúť v neprítomnosti žalobcu.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v 2. rade.

Súd oboznámil s písomným podaním žalobcu zo dňa 28.5.2012 a návrhom na zmenu návrhu v časti
istiny a v časti úrokov z omeškania.

V písomnom podaní žalobca uviedol, že zo strany žalovaných v 1.-3. rade došlo k čiastkovým vkladom
a zníženiu pohľadávky. Vklady v celkovej výške 205,- € z časti uspokojili úrok z omeškania za obdobie
od 1.10.2010 do 10.5.2012.

Podľa § 95 ods. 1 prvá veta O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na
začatie konania.

Súd pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaní v 1.-3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 15 023,97
€ s 12,99 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 12 520,64 € od 11.5.2012 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade predniesli, že uznávajú nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky.
Žalovaný v 1. rade je ženatý, má 2 maloleté deti, jeho mesačný príjem je 420,- € s tým, že žalovaná v
3. rade pracuje ako upratovačka, jej mesačný príjem je 220,- €. Preto predniesli, že sú ochotní splácať
tento dlh, ale maximálne 100,- € mesačne. Zároveň žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade predniesli,
aby tento dlh mohli splácať v splátkach do konca kalendárneho dňa v mesiaci, počnúc júlom 2012 s tým,
že predložili súdu k nahliadnutiu dohodu o pracovnej činnosti od zamestnávateľov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, výsluchom žalovanej v 3. rade, obsahom
fotokópií listinných dôkazov - zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 28.3.2008,
všeobecnými podmienkami, platobným rozkazom z 22.12.2010, odporom žalovaného v 1. rade proti
platobnému rozkazu z 11.1.2011, stanoviskom k žiadosti o splácanie zo 14.4.2011, vyjadrením žalobcu
z 22.2.2012, poslednou výzvou na zaplatenie pre žalovaných v žalovaného v 1.-3. rade a doručenkami z
10.5.2010, vyjadrením žalobcu k čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania a rozšírením žaloby
zo dňa 28.5.2012 a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca návrhom doručeným súdu 8.11.2010 navrhol zaviazať žalovaných v 1.-3. rade zaplatiť
poskytnutý úver vo vyššie uvedenej sume. Žalobca navrhoval, aby žalovanými bol zaplatený poskytnutý
úver, súd sa preto zaoberal otázkami, či bola uzavretá zmluva o úvere a či žalobca mal právo účtovať
úroky a požadovať zaplatenie poskytnutého úveru.

Dňa 3.4.2008 bola medzi žalobcom a žalovanými uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v 1. rade mimoriadny medziúver vo
výške 11 617,87 €. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške
7,99 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
a zúčtovaní účtu mimoriadneho medziúveru s účtom stavebného sporenia sa žalovaný zaviazal splácať
stavebný úver, vrátane úrokov 4,70 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami.

Žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade prevzali ručením povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak
ju neuspokojí žalovaný v 1. rade.

Žalovaný v 1. rade si neplnil zmluvné povinnosti, preto mu žalobca listom zo dňa 5.8.2010 zaslal
„Odstúpenie od zmluvy“, v ktorom žalovanému oznámil odstúpenie od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere a požadoval vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov.

Listom zo dňa 5.8.2010 žalobca žalovanému v 2. rade a žalovanej v 3.rade zaslal „Oznámenie o
odstúpení od zmluvy“.

Žalovaní finančné prostriedky v stanovenej lehote nevrátili.

Z dôvodu nezaplatenia uplatnenej peňažnej pohľadávky žalovanými v lehote splatnosti, vznikol žalobcovi
nárok na úrok z omeškania.

Do účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy sa medziúver úročil dohodnutým 7,99 % p.a. úrokom. Od
účinnosti odstúpenia žalobca úročí pohľadávku úrokom z omeškania vo výške 12,99 % p.a. v zmysle
čl. VII. bod 8 úverovej zmluvy ( 7,99 % + 5 %).

Dôkaznými prostriedkami rozumieme prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. Podľa § 125 O.s.p., za
dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký
posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov.

Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis,
pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom
zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným
spôsobom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška
úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 303 Obchodnému zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 prvá veta Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to
veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi
práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné
na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

Podľa § 311 ods. Obchodného zákonníka, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Výška úrokov z omeškania bola medzi účastníkmi konania zmluvne dohodnutá.

V zmysle čl. VII bod 8 úverovej zmluvy, po dostúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom
úvere 3 % p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere
5 % p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanými v 1.-3.
rade dňa 3.4.2008 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.

Súd posúdil uplatnený nárok ako dôvodný, pričom vychádzal zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere a Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, na základe
ktorých žalobca poskytol žalovaným úver. Keďže žalovaný v 1. rade predmetný úver čerpal, bol povinný
ho splácať v dohodnutých pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný v 1. rade si neplnil zmluvné
povinnosti, preto žalobca vyzval na zaplatenie splátok žalovaného v 2. rade a žalovanú v 3. rade. Keďže
došlo k porušeniu zmluvne dojednaných podmienok, žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy a žiadal
vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaní uznali svoj dlh čo do dôvodu a výšky v súlade s § 153a ods.
1 O.s.p., podľa ktorého ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo

jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe
uznania alebo vzdania sa nároku.

S poukazom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o nároku žalobcu
rozsudkom na základe uznania nároku

Žalovaní vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu nedisponujú peňažnými prostriedkami v takej výške,
aby dlh splatili jednorázovo.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 6 ods. 1. sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo
pevnou sumou. Poplatky z návrhu na začatie konania sú vo výške 6 % z predmetu konania. Súd
pripustil zmenu návrhu, preto žalobcu zaviazal doplatiť rozdiel medzi zaplateným súdnym poplatkom a
pripustenou zmenou návrhu. Pôvodná žalovaná suma 12 645,41 €: súdny poplatok 758,50€. Zmenený
návrh; žalovaná suma 15 023,97 €: súdny poplatok 901 €. Rozdiel: 901 - 758,50 = 142,50.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške
901,- €, ktoré tvorí zaplatený súdny poplatok.

Lehotu na zaplatenie priznaných trov konania súd určil s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zaistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodovanie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.