Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/190/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8499899862
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8499899862.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Erika Borovská v právnej veci žalobcu W., práv. zast. JUDr.

Petrom Harakálym, advokátom so sídlom Kováčska 28, Košice, proti žalovanému Mesto Kežmarok, so
sídlom Hlavné námestie 1, Kežmarok, práv. zast. JUDr. Zdenkou Kuzárovou, advokátkou so sídlom Za
vodou 9, Stará Ľubovňa, za účasti vedľajšieho účastníka Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom
Trnavská cesta 82, Bratislava, zast. Allianz - Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4,
Bratislava, o náhradu škody vo výške 105 600,68 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie ohľadne príslušenstva žalovanej istiny, a to úrokov z omeškania vo výške 17,6% ročne zo
sumy prevyšujúcej sumu 323,02 eur za dobu od právoplatnosti rozhodnutia súdu do zaplatenia z a

s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 11 766 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6%
ročne zo sumy 293,64 eur od 29.5.1999 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

V. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

VI. O náhrade trov štátu súd r o z h o d n e samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 30.3.1999 domáhal na žalovanom (pôvodne príspevková
organizácia Mesta Kežmarok Nemocnica s poliklinikou MUDr. Vojtecha Alexandra, Huncovská 38,
Kežmarok, zrušená Mestom Kežmarok k 30.11.2007) náhrady škody na zdraví, a to odškodnenia

bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume zodpovedajúcej základnému počtu bodov vo výške
62 379 ,- Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6% za dobu od 29.7.1998 do zaplatenia
a mimoriadneho zvýšenia tohto základného odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 3 118 937,- Sk spolu so 17,6% úrokmi z omeškania od právoplatnosti rozhodnutia
a náhrady trov konania, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Žalobu odôvodnil tvrdeniami, že dňa 31.8.1997 bol ako cyklista na križovatke ulíc G. a I. zrazený
sanitným motorovým vozidlom právneho predchodcu žalovaného Nemocnice s poliklinikou MUDr.
Vojtecha Alexandra so sídlom Huncovská 38, Kežmarok, v dôsledku čoho utrpel ťažký úraz - ťažké

mozgovo lebečné poranenie, zlomeninu kľúčnej kosti, ako aj ďalšie poranenia. Dopravná nehoda bola
predmetom šetrenia OR PZ ODI Kežmarok, ktorý odložil vec ublíženia na zdraví podľa § 159 ods. 1
Trestnéhozákonazdôvodu,žena jehozranenínenesiezodpovednosťžiadnaináosoba.Zodpovednosť
právneho predchodcu žalovaného na zraneniach, ktoré utrpel, je objektívna. Je daná objektívnou
zodpovednosťou právneho predchodcu žalovaného ako prevádzateľa sanitného motorového vozidla za

škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky tohto motorového vozidla upravenou § 427 a § 428
Občianskehozákonníka.Jehokonaniebololenjednouzpríčinvznikutejtoškody.Pomer, vakombymali
účastníci znášať zodpovednosť za škodu v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka je 15% na jeho strane
a 85% na strane žalovaného. Lekárskymi posudkami vypracovanými Národným rehabilitačným centrom
v Kováčovej dňa 29.7.1998 bolo bolestné ohodnotené na 861,25 bodov, čo pri hodnote jedného bodu
30,- Sk zodpovedá náhrade vo výške 25 837,- Sk, a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1585 bodov,

čo pri hodnote 1 bodu 30,- Sk zodpovedá náhrade vo výške 47 550,- Sk. Základné bodové ohodnotenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa týchto posudkov teda predstavuje 2 446,25
bodov, čo zodpovedá peňažnej náhrade vo výške 73 387,- Sk. Poúrazová hemiparéza a vážne mozgové
a duševné poruchy, ktoré ho postihli po úraze hlavy vo veľmi mladom veku 14 rokov, výrazne obmedzili
a znemožnili predpoklady, ktoré mal pre uplatnenie v pracovnom, spoločenskom a rodinnom živote, a

budú negatívne vplývať na jeho ďalší život a existenčné možnosti. Preto je toho názoru, že v danej veci
je podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. je plne dôvodné zvýšenie tohto základného odškodnenia
ako za bolesť, tak aj za sťaženie spoločenského uplatnenia stanoveného lekárskymi posudkami. Za
primerané vychádzajúc z doterajšej judikatúry súdov v obdobných prípadoch považuje zvýšenie na 50 -
násobok základného ohodnotenia bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia, čo predstavuje

peňažnú náhradu vo výške 3 669 350,- Sk. Vzhľadom na 85% rozsah zodpovednosti žalovaného za
škodu žalobou sa domáha na žalovanom odškodnenia škody na zdraví vo výške sumy zodpovedajúce
základnému počtu bodov za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 62 379,- Sk a
mimoriadneho zvýšenia tejto náhrady vo výške 3 118 947,- Sk.

O právnom základe žaloby súd právoplatne rozhodol rozsudkom zo dňa 28.3.2007 sp. zn. 4C

190/1999 - 329 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 13.3.2008 sp. zn. 5Co
176/2007 - 365, ktorým zodpovednosť žalobcu na škode na jeho zdraví podľa § 441 Občianskeho
zákonníka ustálil na 90% a zodpovednosť žalovaného na 10%. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
18.4.2008.

Vpriebehuďalšiehokonaniasasúdzaoberaldôvodnosťouvýškyžalobcompožadovanéhoodškodnenia

za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca v nadväznosti na právoplatný rozsudok
súdu o právnom základe žaloby (pôvodne sa na žalovanom domáhal sumy zodpovedajúcej 85%
celkovej náhrady, rozsudkom bol rozsah zodpovednosti žalovaného ustálený na 10%) a v konaní súdom
následne vykonané znalecké dokazovanie podaním zo dňa 12.10.2011 upravil žalobu tak, že žalobu
zobralsčastispäť,atoohľadnezákladnéhoodškodneniazabolesťasťaženiespoločenskéhouplatnenia

vo výške 52 647,75 ,- Sk (1 747,58 eur) a ohľadne mimoriadneho zvýšenia tejto náhrady vo výške 2 632
384,50,- Sk (87 379,15 eur), tzn. spolu ohľadne istiny vo výške 2 685 031,90,- Sk (89 126,73 eur). Súd v
súlade s § 96 Občianskeho súdneho poriadku o tomto dispozičnom úkone žalobcu so žalobou rozhodol
uznesením zo dňa 2.1.2012 sp. zn. 4 C 190/1999 - 642, ktorým konanie sčasti ohľadne istiny vo výške
89 126,73 eur zastavil. Následne na pojednávaní konanom dňa 12.6.2012 žalobca zobral žalobu späť

aj v časti príslušenstva, a to ohľadne úrokov z omeškania zo sumy zodpovedajúcej istine, ohľadne
ktorej zobral žalobu v časti náhrady vo výške základného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia späť, tzn. ohľadne úroku z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 52 647,75 ,-
Sk (1 747,58 eur). Súd o tomto späťvzatí žaloby rozhodol výrokom I. tohto rozsudku tak, že konanie aj
v tejto časti zastavil. Predmetom konania po týchto úpravách bol nárok žalobcu na odškodnenie bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume zodpovedajúcej základnému počtu bodov vo výške 9
731,25,-Sk(323,02eur)spolusúrokmizomeškaniavovýške17,6%zadobuod29.7.1998dozaplatenia
a mimoriadne zvýšenie tohto základného odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 486 562,50,- Sk (16 150,92 eur).Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Konkrétny postup pri tomto jednorazovom odškodňovaní za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia poškodeného do roku 2004 upravovala Vyhláška Ministerstva zdravotníctva a spravodlivosti,
Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č.
32/1965 Zb.“). S účinnosťou od 1.8.2004 bol prijatý nový zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „Zákon č. 437/2004 Z. z.“), ktorý zrušil túto Vyhlášku č.

32/1965 Zb. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa
vzťahujú doterajšie predpisy. V danej veci k poškodeniu zdravia u žalobcu došlo dňa 31.8.1997. Preto
súd vychádzajúc z citovaného intertemporálneho ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z. z. pri
stanovení náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu v danej veci postupoval

podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej do 31.7.2004.

Mechanizmus odškodňovania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa Vyhlášky č.
32/1965 Zb. (ako nakoniec s určitými odlišnosťami aj podľa nového Zákona č. 437/2004 Z. z.) vychádza
z princípu prepočítateľnosti ujmy na zdraví na peňažnú čiastku prostredníctvom lekárskeho posudku,
ktorým ošetrujúci lekár určí diagnózu alebo obmedzenie, ktorému zodpovedá určité bodové ohodnotenie

prevoditeľné na peniaze podľa hodnoty jedného bodu.

V danej veci z lekárskeho posudku zo dňa 29.7.1998, ktorý žalobca predložil spolu so žalobou, súd
zistil, že týmto lekárskym posudkom primár - ortopéd Národného rehabilitačného centra Kováčová W.
ohodnotil bolesti spôsobené žalobcovi poškodením jeho zdravia pri úraze dňa 31.8.1997 celkom na
861,25 bodov (čl. 6 spisu), a to nasledovne: položka č. 226 - krvácanie do mozgu v najvyššej sadzbe

260 bodov zvýšenej vzhľadom na zložitosť priebehu liečby na 520 bodov v plnej výške, položka č.
224 - pomliaždenie mozgu v najvyššej sadzbe 130 bodov zvýšenej na dvojnásobok 260 bodov, z toho
3 (Príloha vyhlášky, časť AI ,bod 8), čo predstavuje 195 bodov, položka č. 134c - zlomenina kľúčnej
kosti vľavo úplná s posunutím úlomkov v najvyššej sadzbe 35 bodov, z toho 3, čo predstavuje 26,25
bodov, položka č. 73 - tracheotómia v najvyššej sadzbe 40 bodov, z toho 3, čo predstavuje 30 bodov,

položka č. 10b - zlomenina temennej kosti s vtlačením úlomkov v najvyššej sadzbe 60 bodov zvýšenej
na dvojnásobok, z toho 3, čo predstavuje 90 bodov.

Správnosť špecifikácie jednotlivých položiek ohodnotenia bolestného vykonaného týmto lekárskym
posudkom a adekvátnosť ich výšky poraneniam žalobcu plne potvrdil znalec z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Traumatológia, W., ktorého súd poveril vykonaním znaleckého dokazovania v

tomto konaní. Znalec v písomnom posudku zo dňa 3.7.2009 vedenom v denníku znalca pod č. 44/2009
(čl.407 - 453 spisu) však doplnil tieto položky o ďalšie poranenia, ktoré W. v svojom lekárskom posudku
neohodnotil. A to jednak o tržné rany, ktoré zistil zo správ o prepustení žalobcu z hospitalizácie, a to
o položku č. 2 - tržne zmliaždená rana čela a brady v sadzbe 2 x po 5 bodov, z toho 3, čo predstavuje
2x 3,75 bodov, a o položku č. 162 - 2 tržne zmliaždené rany ľavého predkolenia, 2x po 10 bodov, z

toho 3, čo predstavuje 2x 7,5 bodov, a jednak o operácie oka vykonané dňa 18.4.2000 a 24.4.2000 na
očnom oddelení v FNsP F.D. Roosevelta Banskej Bystrici v súvislosti s mozgovo lebečným poranením,
ochrnutím nervu, a to o položku č. 29 - transplantácia rohovky ľavého oka v najvyššej sadzbe 55
bodov a o položku č. 28 - rekonštrukcia prednej komory ľavého oka v najvyššej sadzbe 40 bodov,
z toho 3, čo predstavuje 30 bodov. Bolestné žalobcu tak znalec ohodnotil základným počtom bodov

celkom 968,75 bodov (861,25 bodov + 107,5 bodov).

S ohodnotením bolestného základným počtom bodov tak, ako ho vykonal v lekárskom posudku W. a
doplnil znalec W. sa stotožnili všetci účastníci konania. Súd dokazovaním vykonaným vo veci nezistil
žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so špecifikáciou tohto základného bodového ohodnotenia
bolestného. Preto pri stanovení výšky odškodnenia bolesti u žalobcu súd v danej veci vychádzal zo

základného počtu bodov 968,75 bodov. Pri hodnote 1 bodu 30,- Sk (Vyhláška č. 47/1995 Zb. účinnáod 1.4.1995) suma odškodnenia bolestného zodpovedajúca základnému počtu bodov predstavuje 29
062,50,- Sk (968,75 bodov x 30,- Sk).

Lekárskym posudkom zo dňa 29.7.1998 primár Národno-rehabilitačného centra v Kováčovej W.

sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu ohodnotil základným počtom bodov celkom 1585 bodov
(čl. 7 spisu) nasledovne: položka č. 307 - poúrazová hemiparéza vľavo v najvyššej sadzbe 1000 bodov
v plnej výške, položka č. 249b) - kostný defekt lebky obojstranne v sadzbe 120 bodov, z toho 1 (Príloha
Vyhlášky, časť A II, bod 12), čo predstavuje 60 bodov, položka č. 251 - vážne mozgové a duševné
poruchy pri ťažkom poranení hlavy v sadzbe 1000 bodov, z toho 1, čo predstavuje 500 bodov, a položka

č. 323e) - obmedzenie pohyblivosti ľavého ramena v sadzbe 5O bodov, z toho 1, čo predstavuje 25
bodov. Tento základný počet bodov vzhľadom na vek žalobcu, znížený výber zamestnania a výrazne
obmedzený predpoklad uplatnenia v práci, rodinnom a spoločenskom živote zvýšil na dvojnásobok s
poukazom na § 6 Vyhlášky.

Znalec z odvetvia traumatológie W. v svojom písomnom znaleckom posudku č. 44/2009 potvrdil
správnosť jednotlivých položiek lekárskeho posudku W. aj v časti sťaženia spoločenského uplatnenia s

tým, že aj tu doplnil ohodnotenie o ďalšie položky, a to o položku č. 267 - strata zraku vľavo so sadzbou
390 bodov v plnej výške a o položku č. 250 - postkomočný syndróm - poúrazová epilepsia po závažnom
poranení mozgu s najvyššou sadzbou 200 bodov, z toho 1, čo predstavuje 100 bodov. Základný počet
bodov tak ustálil na 2075 bodov.

Znalkyňa z odvetvia neurológie W. v svojom znaleckom posudku vypracovanom pre účely tohto konania

vedenom v denníku znalkyne pod č. 2/2010 (čl. 468 - 534 spisu) skonštatovala u žalobcu diagnózu
poúrazovej epilepsie s tým, že táto diagnóza bola ustálená na základe priebežných neurologických
vyšetrení vykonaných po prvom epileptickom záchvate, ktorý sa u žalobcu objavil 27.12.2000. Túto
diagnózu z hľadiska bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu špecifikovala
ako položku č. 251 - vážnu mozgovú a duševnú poruchu po ťažkom poranení hlavy a ohodnotila

ju najvyššou sadzbou tejto položky 1200 bodov. Tento základný počet bodov zároveň navýšila na
dvojnásobok s odôvodnením, že predpoklady, ktoré žalobca vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví,
mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, sú v dôsledku poškodenia jeho zdravia obmedzené alebo
stratené.

Znalec z odvetvia psychiatrie W. v svojom písomnom znaleckom posudku vypracovanom taktiež pre

účely tohto konania vedenom v denníku znalca pod č. 30/2011 (čl. 574 - 613 spisu)
skonštatoval záver, že u žalobcu v dôsledku poškodenia centrálneho nervového systému pri úraze došlo
kvývojustavunazývanéhoorganickýpsychosyndrómnepsychotický,ktorýjecharakterizovanýúbytkami
kognitívno - mnestických aj intelektových funkcii, celkovou spomalenosťou, zhoršením emočného
prezívania, výkonnosti, zhoršením sociálnych interakcií. Prejavujúci sa v poklese výkonnosti, zvýšenej

unaviteľnosti aj pri relatívne malej námahe, v poruchách spánku, narušení schopnosti učiť sa ako
aj pamätať si, v poruchách orientácie, schopnosti rozhodovať sa. Znalec sa stotožnil s ohodnotením
psychického stavu žalobcu po úraze pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia položkou č. 251
- vážna mozgová a duševná porucha po ťažkom poranení hlavy tak, ako ho ohodnotil W. s tým, že
základné bodové ohodnotenie tejto položky počtom 1000 bodov považuje za primerané. Odporučil tiež

zvýšenie základného počtu bodov na dvojnásobok.

V danej veci súd pri hodnotení týchto dôkazov pre účely ustálenia základného bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu u sporných položiek č.250 a č.251 vychádzal zo
skutočnosti, že W. ohodnotenie položky č.251 (vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení
hlavy) počtom 1000 bodov vykonal na základe psychologického vyšetrenia žalobcu vykonaného

25.7.1998 (posudok vypracoval dňa 29.7.1998.) Podľa zistení znalkyne z odvetvia neurológie W.
prvý epileptický záchvat u žalobcu sa objavil 27.12.2000. Podľa znalkyne až po objavení sa tohto
prvého epileptického záchvatu bolo možné 1 krát vypracovať lekársky posudok o sťažení spoločenského
uplatnenia ohľadne tejto diagnózy. W. teda ohodnotenie vykonal v čase, keď u žalobcu ešte nebola
diagnóza epilepsie zistená. Znalec z odvetvia traumatológie W., ktorý na základe psychiatrických a

psychologických vyšetrení žalobcu potvrdil správnosť ohodnotenia položky č.251 tak, ako ho vykonalW., a ktorý ohodnotenie porovnaním poranení a následkov u žalobcu doplnil ešte o položku č.250
(postkomočný syndrom) s počtom bodov 100 ( 1 z 200 bodov), v svojom písomnom vyjadrení zo dňa
9.1.2012 uviedol, že k rozporom pri ohodnotení položiek č.250 a č.251 došlo zrejme v dôsledku toho,

že znalci v danom prípade nepracovali vo vzájomnej súčinnosti s tým, že v danom prípade vzhľadom
na zistenú poúrazovú epilepsiu u tejto diagnózy plne rešpektuje názor znalkyne z odvetvia neurológie
a u čiastkových hodnotení poúrazových psychických zmien názor znalca z odvetvia psychiatrie. Keďže
znaleczodvetviapsychiatrieW.vsvojompísomnomvyjadrenízodňa19.1.2012uviedol,ževzhľadomna
objavenie sa diagnózy poúrazovej epilepsie u žalobcu, ktorá významnou mierou negatívne ovplyvňuje

a bude ovplyvňovať psychický stav žalobcu, sa pri hodnotení psychických zmien u žalobcu po úraze
prikláňa k ich ohodnoteniu položkou č.251 s počtom bodov v najvyššej možnej hranici, tzn. 1200 bodov,
súd pri základnom bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu u sporných
položiek č. 250 a č. 251 vychádzal z jeho ohodnotenia položkou č. 251 - ťažké mozgové a duševné
poruchy s najvyšším možným počtom bodov - 1200 bodov tak, ako toto ohodnotenie vykonala znalkyňa
z odvetvia neurológie. Keďže znalkyňa v svojom vysvetlení k znaleckému posudku podanom na

pojednávaní konanom dňa 24.4.2012 uviedla, že má za to, že diagnóza poúrazovej epilepsie hodnotená
položkou č. 251 subsumuje aj následky, ktoré v položke č. 250 posudzoval znalec W. ako postkomočný
syndróm, súd položku č. 250 nebral do úvahy.

Základný počet bodov pri sťažení spoločenského uplatnenia tak súd ustálil tak, že následok ohodnotený
podpoložkouč.251-ťažkémozgovéaduševnéporuchypriťažkomporaneníhlavyhodnotenýnajvyšším

počtombodov1200bodov preúčelykonečnéhovýsledkuprevzalvplnejvýške avšetkyostatnépoložky
v polovici , tzn. položku č. 307- poúrazová hemiparéza 500 bodov, položku č. 249b) - kostný defekt
lebky obojstranne 60 bodov, položku č. 323e) - obmedzenie pohyblivosti ľavého ramena 25 bodov a
položku č. 267 - strata zraku vľavo 195 bodov. Aj položku č. 267 súd pre účelu konečného výsledku
pojal v polovičnej hodnote, nakoľko súd je toho názoru, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského

uplatnenia v dôsledku toho istého úrazu predstavuje jeden celok. Pri hodnote 1 bodu 30,- Sk suma
odškodneniasťaženiaspoločenskéhouplatneniazodpovedajúcazákladnémupočtubodovcelkom 1980
bodov tak predstavuje 59 400,- Sk (1980 bodov x 30,- Sk).

Odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu v súvislosti s úrazom dňa
31.8.1997 zodpovedajúce základnému počtu bodov celkom 2 948,75 bodov (968,75 bodov bolestné +

1980 bodov sťaženie spoločenského uplatnenia) v peňažnom vyjadrení tak predstavuje 88 462,50,- Sk
(2 936,40 eur). Žalobcovi vzhľadom na rozsah zodpovednosti žalovaného za poškodenie jeho zdravia
(10%) prislúcha teda nárok na základné odškodnenie vo výške 8 846,25,- Sk (293,64 eur). Preto súd
nárok žalobcu v časti istiny zodpovedajúcej základnému počtu bodov odškodnenia za bolesť a sťaženia
spoločenského uplatnenia, v ktorej sa domáhal odškodnenia vo výške 323,02 eur, považoval za dôvodný

iba čo do výšky 293,64 eur.

Žalobca sa žalobou domáhal odškodnenia vo výške 50 - násobkov súm zodpovedajúcich tomuto
základnému počtu bodov ako u bolestného, tak aj u sťaženia spoločenského uplatnenia s tvrdením,
že v danom prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Žalovaný a vedľajší účastník posúdenie
dôvodnostizvýšeniasumyzodpovedajúcejzákladnémupočtubodovponechalinasúd.Vedľajšíúčastník

však uviedol, že zvýšenie v rozsahu až 50 - násobku nepovažuje za primerané.

Vyhláška č. 32/1965 Zb. umožňuje, aby súd odškodnenie primerane zvýšil aj nad sumu zodpovedajúcu
základnému počtu bodov podľa lekárskeho posudku. Spôsob takéhoto zvýšenia základného
ohodnotenia plne ponecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade zvážil, aké zvýšenie náhrady je
v konkrétnom prípade primerané. Stanovuje však určité všeobecné zásady , ktorými je súd povinný sa

riadiť, a to nasledovne:

Podľa § 2 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad sadzieb
ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia
na zdraví a priebehu liečenia.Podľa § 4 ods. 1 a § 6 ods. l Vyhlášky č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje,
ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.

Odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu,
v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Pri odškodnení sa
vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené v
lekárskom posudku.

Podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. suma zodpovedajúca základnému počtu bodov sťaženia

spoločenského uplatnenia zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa
predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol na zdraví poškodený, mal pre uplatnenie v živote
a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa
rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť
voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania, pričom sa prihliadne na to, či ide o muža alebo ženu a na
odstrániteľnosť následkov.

Podľa § 7 ods. 2 a 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240
000,- Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000,- Sk. V prípadoch hodných
osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane
zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v ods.2.

V danej veci podľa zhodných záverov znalcov poverených vykonaním znaleckého dokazovania v
konaní W., W. a W. žalobca pri úraze utrpel predovšetkým ťažké mozgovo lebečné poranenie, a to
pomliaždenie mozgu v temenno spánkovej oblasti vpravo, v pravom mozočku, zakrvácanie pod tvrdú
mozgovú blanu v oblasti záhlavného laloku vpravo, pomliaždenie a zakrvácanie mozgu v temennej
oblasti vľavo, ktoré možno charakterizovať ako bezprostredne život ohrozujúce poranenie. Okrem toho

utrpel zlomeninu kľúčnej kosti vľavo, dve tržne zmliaždené rany čela a brady, dve tržne zmliaždené rany
ľavého predkolenia a pomliaždenie a kožné odreniny hrudnej steny vľavo, stehna a predkolenia vľavo.

Ťažké mozgovo lebečné poranenie bolo sprevádzané bezvedomím s poruchou regulácie a zlyhávaním
mozgových funkcii. Liečenie tohto poranenia podľa záveru znalca W. bolo veľmi zložité, vyžiadalo si
dlhodobú hospitalizáciu, náročné operačné výkony a kompletnú resuscitačnú starostlivosť. V akútnom

štádiu liečba v spočívala v resuscitačnej starostlivosti v zmysle umelého spánku a umelej pľúcnej
ventilácie, s podávaním infúzií, transfúzií, injekcií, umelej výživy, liekov na regeneráciu mozgu a
celkového organizmu. Do akútnej starostlivosti je potrebné zarátať aj operačné výkony na mozgu.
Žalobca bol 3x krát operovaný na úrazovej chirurgii NsP Poprad. Cieľom operácii bolo znížiť tlak vo
vnútro lebečnom priestore. Počas hospitalizácie v FNsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici bol 6 krát

operovaný v oblasti lebky a mozgu. Okrem toho mal zavedené žilné vstupy do centrálnych žil, močový
kateder, žalúdočnú sondu a mal urobenú tracheostómiu (otvor na prednej strane krku na zavedenie
dýchacej trubice do priedušiek). V tomto akútnom štádiu bol stav žalobcu komplikovaný zápalom pľúc
a infekciou celého organizmu (sepsou - stav s vysokými teplotami a triaškami, signalizujúci vyplavenie
choroboplodných zárodkov do krvného riečiska vo vysokom objeme), čo si vyžadovalo podávanie

vysokých dávok antibiotík. Taktiež vznikli dekubity (preležaniny) na tele. Opakovane došlo ku kritickému
zhoršeniu stavu. Toto obdobie trvalo do prepustenia žalobcu z NsP Kežmarku dňa 6.12.1997. Podľa
znalca žalobca v tomto období akútneho štádia liečby žalobca pociťoval bolesti veľkej intenzity, kruté
až neznesiteľné bolesti, viazané na poranenie ako jaj sprievodnú liečbu (4.- 5. stupeň z 5 - stupňovej
stupnice bolesti).

Následne nastalo obdobie rekonvalescencie - fyzická a psychická rehabilitácia. Žalobca sa učil prijímať
potravu, komunikovať s okolím najprv zrakom, potom slovne (učil sa poznávať známych ľudí), písať
pravou rukou (predtým bol ľavák), jesť, piť, učil sa hygienickým návykom, sedeniu a neskôr chôdzi.
Toto obdobie trvalo do ukončenia jeho pobytu v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej dňa
29.7.1998.Nakoncitohtopobytunacvičovalvšetkysebaobslužnéúkony,jazdunamechanickomvozíku,

chôdzu s plastovou dlahou na ľavej dolnej končatine. Pri prepustení zvládol cca 500 m za pol hodiny vnepravidelnom rytme krokov. V tomto období boli podľa znalca u žalobcu prítomné časté bolesti menšej
intenzity, mierna až nepríjemná bolesť, ktorá bola tlmená liekmi v nepravidelných intervaloch (1.- 2
stupeň 5 - stupňovej stupnice bolesti).

Ďalšie obdobie liečby a odstraňovania následkov poškodenia trvá až do súčasnosti. Je zamerané
na udržiavanie a zlepšenie kondície, získavanie návykov sebaobsluhy, precvičovanie a psychickú
rehabilitáciu. Na liečbu v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej nadväzovali opakované
rehabilitačné pobyty v kúpeľoch. Žaloba bol liečený a pravidelne sledovaný v rôznych odborných
ambulanciách, absolvoval psychiatrické a psychologické vyšetrenie. Od roku 2001 je medikamentózne

liečený a sledovaný pre epileptické záchvaty u neurológa. V tomto období sa žalobca podrobil ešte 2
operáciám na očnom oddelení v Banskej Bystrici, ktoré boli vykonané v súvislosti v mozgovo lebečným
poranením,ochrnutímnervu,atotransplantáciirohovkyarekonštrukciiprednejkomoryočnejgule.Tento
stav je sprevádzaný ťažkou poruchou zraku. V tomto období a doteraz žalobca pociťoval a pociťuje
bolesti nepravidelne, mierneho až nepríjemného charakteru (1. - 2. stupeň), ktoré si iba výnimočne
vyžadujúpodávanieliekov(žalobcaskôrzmenírežim,tzn.idesiľahnúť,oddýchnuť).Počasoperácieoka

však pociťoval opätovne bolesti intenzívneho charakteru ( 3. stupeň), ktoré museli byť tlmené injekciami.

Liečenie u žalobcu podľa znalca W. trvá a bude trvať po celý život. Bude spojené s neustálou
psychomotorickou rehabilitáciou, ktorá bude prerušovaná komplikáciami zdravotného stavu, ktoré
prichádzajú vekom u každého. Denne musí precvičovať ľavú hornú a dolnú končatinu, na ľavú ruku na
noc si prikladať dlahu, ktorá zabraňuje stiahnutiu prstov do zovretia. Počas dňa na ľavej nohe a členku

nosí dlahu, ktorá drží členok a nohu v takom postavení, aby na ňu mohol našľapovať. Podľa znalkyne
W. u poúrazovej epilepsie nemožno hovoriť o trvalosti, nemennosti. Epileptické záchvaty sa vyskytujú
nečakane. Samotná epilepsia má záchvatovitý charakter. Aj napriek dostatočnej hladine antiepileptík
v krvi sa záchvaty môžu objaviť. Prognóza je neurčitá a nemožno predvídať množstvo ani frekvenciu
záchvatov.

Vzhľadom na uvedené ťažké mozgovo lebečné poranenie, komplikovanosť jeho doterajšej liečby, a
na skutočnosť, že jeho liečba u žalobcu, ktorý v čase úrazu mal len 14 rokov, bude trvať už po celý
život, súd je toho názoru, že takémuto závažnému poškodeniu zdravia a jeho doterajšej komplikovanej
a následne celoživotnej liečbe je primerané odškodnenie vo výške 30 - násobku sumy zodpovedajúcej
základnému počtu bodov bolestného, t. z. odškodnenie vo výške 871 875,- Sk (29 062,50,- Sk x

30). Žalobcovi preto súd priznal nárok na odškodnenie za bolesť v celkovej výške 10% z tejto sumy,
tzn. vo výške 87 187,50,- Sk (2 894 eur).

Podľa záverov znalcov poranenia, ktoré žalobca utrpel, zanechali trvalé telesné a psychické následky.

Telesné následky spočívajú jednak v neúplnom ochrnutí ľavej polovice tela v zmysle poruchy hybnosti
a zmien citlivosti deformít kĺbov hornej a dolnej končatiny. Chôdza je s napádaním. Pri chôdzi žalobca

používa opornú palicu. Na ľavej ruke má znemožnený pohyb zápästia a aktívny pohyb prstov, ktoré sú
zovreté do dlane. Žalobca má ďalej ťažkú poruchu zraku ľavého oka rovnajúcu sa prakticky slepote.
Má ľahko obmedzenú pohyblivosť ľavého ramenného kĺbu, ktorého pohyb viazne pri jeho dvíhaní nad
hlavu, vzpažení, zapažení a vnútornej rotácii. Na vlasatej časti hlavy a v záhlavnej oblasti, brušnej stene
a na krku má jazvy. Ako už súd vyššie uviedol, od roku 2001 je medikamentózne liečený a sledovaný

pre epileptické záchvaty, pravidelne užíva lieky a dodržiava liečebný režim.

Tieto následky podľa znalcov žalobcu výrazne obmedzujú vo všetkých bežných životných úkonoch,
ktoré v dôsledku nemožnosti ľavej ruky niečo uchytiť alebo si pridržať nie je schopný urobiť sám.
To sa prejavuje pri obliekaní, obúvaní, zabezpečovaní hygieny, príprave stravy. V dôsledku trvalých
následkochnaľavejnohemánielensťaženýkaždodennýpohyb,alenemôževykonávaťžiadnešportové

aktivity. Ľavostranné ochrnutie bude v budúcnosti u žalobcu znamenať zhoršenie pohybu ruky ako aj
nohy, ďalšie zmeny na kostiach a kĺboch. Podľa záverov znalkyne z odvetvia neurológie W. aj napriek
dostatočnej antiepileptickej liečbe epileptické záchvaty u žalobcu sa sporadicky môžu objaviť. Z dôvodu
ich nepredvídateľnosti v ktoromkoľvek čase a za akejkoľvek situácie môže dôjsť pri akejkoľvek činnostižalobcu k úrazu. Preto žalobca musí mať zabezpečenú každodennú osobnú starostlivosť a dohľad inej
osoby. Nesmie pracovať vo výškach, s elektrickou energiou, nesmie viesť motorové vozidlo a vykonávať
prácu a činnosť, ktorá by ohrozovala zdravie jeho alebo iných.

Podľa záverov znalca z odvetvia psychiatrie W. psychický stav žalobcu po úraze, prejavujúci sa v
poklese výkonnosti, zvýšenej unaviteľnosti aj pri relatívne malej námahe, v poruchách spánku, narušení
schopnosti učiť sa ako aj pamätať si, v poruchách orientácie, schopnosti rozhodovať sa, má za
následok narušenie schopnosti venovať sa akejkoľvek systematickej činnosti, či už študovať alebo
pracovať. Prítomnosť epilepsie môže tento stav ešte zhoršovať. Prognóza z dlhodobého hľadiska nie

je priaznivá. Tento psychicky stav významnou mierou obmedzuje, resp. znemožňuje žalobcovi výkon
nielen osobných, domácich, činností, ale aj športových, rodinných, spoločenských činností a výkon
povolania.

Úraz žalobca utrpel vo veku svojich 14 rokov, kedy končil základnú školu. Podľa znalcov pred úrazom
bol fyzicky aj psychicky zdravý. Bol žiakom s dobrým prospechom. Aktívne športoval, niekoľko rokov
sa venoval hokeju. Hral extraligu, v ktorej bol výber chlapcov, ktorí museli spĺňať výkonnostné testy.

4 krát do týždňa absolvoval náročnú fyzickú prípravu pozostávajúcu z plávania, cyklistky a pod. Podľa
výpovede jeho trénera - svedka S. (čl. 68 spisu) patril medzi priemerných chlapcov. Výkonnosť u
chlapcov sa však menila. Zo správ SOU K. súd zistil, že pre školský rok 1997/1998 žalobca bol prijatý
na Stredné odborné učilište spoločného stravovania v K. do maturitného štúdia - odbor kuchár - čašník.
Štúdium nezačal pre úraz, ktorý sa stal v auguste 1997. Po úraze mu bol udelený súhlas s prerušením

štúdia na dobu od 22.9.1997 do 1.9.2000. Štúdium už neabsolvoval. Po úraze sa stal úplne invalidným
a zdravotnou sociálnou poisťovňou mu bola priznaná mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na 80%.

Kvalita života žalobcu sa po úraze vo veku jeho 14 rokov, kedy mal ukončené iba základné vzdelanie,
výrazne zmenila. Žalobca úplne stratil samostatnosť pri základných životných úkonoch, je odkázaný na

pomoc a dozor tretej osoby. Preto má prideleného asistenta. Stratil úplne možnosť venovať sa nielen
hokeju, ale akémukoľvek športu. Je výrazne obmedzený v bežnom spoločenskom a kultúrnom živote
(musí sa vyhýbať hluku a ponocovaniu kvôli epileptickým záchvatom), teda bežným návštevám kaviarni,
reštaurácii. Stratil možnosť mať samostatný rodinný život, schopnosť samostatne zabezpečovať a starať
sa o rodinu, čo ho výrazne obmedzuje v partnerskom živote. Stratil schopnosť vzdelávať sa a jeho

možnosti pracovného uplatnenia v živote sú výrazne obmedzené.

Vzhľadom na tieto obmedzenia a straty predpokladov uplatniť sa v rodinnom, spoločenskom, športovom
živote, stratu možnosti ďalšieho sebavzdelávania a výrazné obmedzenie možnosti pracovného
uplatnenia žalobcu vo veku jeho 14 rokov, súd za primerané považoval zvýšenie odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia u žalobcu na 45 - násobok sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov.

Preto žalobcovi priznal odškodnenie vo výške 10 % zo sumy 2 670 300,- Sk (45 x 59
400,- Sk), čo predstavuje sumu 267 300,- Sk (8 872 eur).

Žalobcovi tiež súd priznal aj úrok z omeškania so zaplatením odškodnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume zodpovedajúcej základnému počtu bodov, tzn. v sume 293,64 eur
počnúc dňom 29.5.1999, a to dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému. Súd vychádzajúc z

§ 563 Občianskeho zákonníka mal za to, že v danej veci povinnosť žalovaného zaplatiť tento peňažný
záväzokžalobcovivzniklaprvýdeňpotom,čohonaplneniežalobcapožiadal.Keďžežalobcavpriebehu
konanianepreukázal,žebyžalovanéhobolvyzvalnasplnenietohtozáväzkuskôr,akomuboladoručená
žalobu v danej veci, súd za prvú výzvu na plnenie považoval žalobu, ktorá bola žalovanému doručená
dňa 28.5.1999. Dňom nasledujúcom po tomto dni preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškanie vo

výške 17,6%, ktorá zodpovedá výške stanovenej právnym predpisom k tomuto prvému dňu omeškania
(nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 1.1.2009).

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.Otrováchkonaniaúčastníkovpodľa 146ods.2vetaprváObčianskehosúdnehoporiadkusprihliadnutím
na § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca
žalobu v prevažnej časti zobral späť. Žalobu, ktorou sa domáhal na žalovanom náhrady škody na

zdraví v rozsahu jeho zodpovednosti 85% po ustálení základu rozsahu zodpovednosti žalovaného na
škode medzitýmnym rozsudkom súdu na 10% zobral späť v časti zodpovedajúcej rozdielu rozsahu
tejto zodpovednosti žalovaného, tzn. v rozsahu 75% (zo sumy 3 181 316, - Sk zobral späť žalobu
ohľadne sumy 2 685 031,90,- Sk). Preto mal súd za to, že čiastočné späťvzatie žaloby zavinil žalobca.
Keďže žalobca zavinil čiastočné späťvzatie žaloby v tejto časti, súd z pohľadu § 142 mal za

to, že žalobca v konaní ohľadne tejto časti mal neúspech a úspech v tejto časti mal žalovaný.
Žalobca bol následne v konaní, predmetom ktorého bol nárok na odškodnenie zodpovedajúce rozsahu
zodpovednosti žalovaného 10% v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku úspešný síce
len čiastočne. Jeho úspech však, pokiaľ ide o výšku odškodnenia, závisel od znaleckého dokazovania
a úvahy súdu. Preto v tejto časti mal súd za to, že žalobcovi prislúcha plná náhrada trov konania.
Po porovnaní úspechu a neúspechu žalobcu (11,8% úspech a 88,2% neúspech) neúspech žalobcu

predstavuje 76,4%. Žalovanému tak prislúcha právo na náhradu trov konania v rozsahu 76,4% trov,
ktoré v konaní účelne vynaložil na bránenie svojho práva. Súd však celkové pomery na strane žalobcu,
v ktorým sa v súčasnosti tak, ako boli v konaní zistené, považoval za okolnosť, ktorá plne odôvodňuje
výnimočnénepriznanienáhradytýchtotrovžalovanémucelkom.Tusúdprihliadolajnapomerynastrane
žalovaného, ktorého majetková sféra nebude výnimočným nepriznaním trov dotknutá. Vedľajší účastník

na strane žalovaného náhradu trov tohto konania nežiadal. Preto súd o náhrade trov účastníkov tohto
konania rozhodol tak, že žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane žiadnu náhradu trov
tohto konania nepriznal.

Keďže nateraz súdu nie je zrejmá celková výška trov, ktoré štátu v tomto konaní vznikli (doposiaľ nebolo
rozhodnuté o odvolaní znalca W. proti uzneseniu o znalečnom), súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku rozhodol, že o náhrade trov štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením.

Poučenie:

O Proti výroku VI. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

OProtivýrokomI.,II.,III.,IV.,V.tohtorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenia

prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).