Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 30, 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10P/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512200719
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2512200719.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o

mal. deti: O. T., B.. XX.XX.XXXX, B. T., B.. XX.XX.XXXX, T. T., B.. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce,
sociálnychvecíarodinyPiešťany,detašovanépracoviskoHlohovec,detirodičov:B.L.,B..XX.XX.XXXX,
X. Ľ.. L. XXX/XX, V. - Š., občianka SR a Y. T., B.. XX.XX.XXXX, X. Ľ.. L. XXX/XX, V. - Š., občan SR, o
návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k T.. O. H. T.. B., o návrhu na zvýšenie výživného na mal.
T., takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje mal. O. a mal. B. do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 26.01.2012, pričom obaja
rodičia sú oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. O. sumou 28 eur mesačne, na mal. B. sumou 28 eur mesačne
s účinnosťou od 26.01.2012, splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred.

Súd zvyšuje výživné otca k mal. T. zo sumy 19,92 eur na sumu 28 eur mesačne s účinnosťou od
26.01.2012, splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 26.01.2012 do 31.05.2012 v celkovej sume 26,64
eur, ktorý súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne a tretej splátke 6,64 eur spolu
s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok počínajúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. 12Nc 304/02-13 zo dňa 26.11.2002
v časti o výživnom na mal. T..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.01.2012 domáhala, aby jej súd zveril
mal. O. a mal. B. do osobnej starostlivosti a určil otcovi výživné. Ohľadom mal. T. žiadal zvýšiť otcovi
výživné. Návrh odôvodnila tým, že s otcom detí ne sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti od roku
2009, roku 2010 prišli o spoločné bývanie a na deti má zvýšené výdavky.

Matka na podanom návrhu trvala. Žiadala určiť výživné na O. H. B. po 100 eur mesačne otcovi a na T.

žiadala zvýšiť výživné otcovi z 19,92 eur na 100 eur mesačne. Z vyjadrení otca mal súd preukázané,
že súhlasí so zverení O. H. B. matke, určení mu výživného na obe deti i so zvýšením výživného na T..
Otec ale nesúhlasil s platením výživného na každé dieťa po 100 eur mesačne v zmysle žiadosti matky
detí, ale primerané jeho príjmu.Matkasazúčastnilapojednávaniadňa17.4.2012,knávrhuisvojimosobným,majetkovýmazárobkovým
pomerom sa vyjadrila. Na pojednávanie na deň 30.5.2012 bola riadne predvolaná, na pojednávanie sa

nedostavila, neospravedlnila a ani nežiadala odročiť pojednávanie, preto súd konal bez jej prítomnosti
podľa § 101 ods. 2 O. s. p. Súd rozhodol bez prítomnosti matky, lebo pojednávanie bolo na 30.5.2012
odročené len z dôvodu, že matka dňa 17.4.2012 nemala k dispozícii rozhodnutie, ktorým jej bol maloletý
T. zverený do osobnej starostlivosti a súd ani nemal pripojený spis ohľadom mal. T.. Všetky dôkazy
ohľadom návrhu matky boli ale vykonané už dňa 17.4.2012 i za prítomnosti matky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, rodnými listami detí, lekárskymi potvrdeniami o
zdravotnom stave detí, lustráciou v Sociálnej poisťovni ohľadom zamestnávateľov rodičov detí, správou
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch- detaš. pracovisko Hlohovec, potvrdením o evidencii
matky, rozsudkom OS v Trnave č. k. 12Nc/304/02-13 z 26.11.2002, pripojeným spisom OS Trnava sp.
zn. 12Nc/304/02, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Mal. O., B. H. T. sú deti pochádzajúce z druhovského pomeru B. L. H. Y. T.. Rozsudkom OS v Trnave
č. k. 12Nc/304/02-13 z 26.11.2002 bol mal. T. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo
určené výživné v sume 600 Sk mesačne ( 19,92 eur). Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa16.12.2002.VtomčaserodičiaT.nežilivspoločnejdomácnosti.Matkabolanamaterskejdovolenke,

poberala rodičovský príspevok 2.740 Sk a rodinné prídavky 680 Sk. Otec bol nezamestnaný, poberal
mesačne dávky sociálnej pomoci 1.960 SK, ale pravidelne si platil vyživovaciu povinnosť voči mal. T.. V
tom čase rodičia okrem T. iné vyživovacie povinnosti nemali.

Matkajeod01.08.2011nezamestnaná,evidovanánaÚradepráce,soc.vecíarodiny.Nepoberápodporu

v nezamestnanosti ani dávky v hmotnej núdzi. Naposledy pracovala do konca júla roku 2011 vo firme
Hansol LCD Voderady, ktorá podľa jej slov skrachovala. Návrh na úpravu práv a povinností k O. H. B.
odôvodnila i tým, že bez tohto rozhodnutia nemôže žiadať o sociálne dávky. V súčasnosti poberá matka
lenrodinnéprídavkynatridetispoluvsume67,62eur.Inýpríjemnemá.Jevyučenáakosanitárka.Nemá
zdravotné problémy. Býva s deťmi a priateľom v podnájme v rodinnom dome. Má mesačne výdavky na

bývanie za nájom 200 eur a elektrinu 80 eur. Jej priateľ je zamestnaný, má mesačný netto príjem cca
v sume 500 eur.

Otec pracoval vo firme Marius Pedersen od 01.04. 2011 do 09.05.2011, kedy s ním bol skončený
pracovný pomer v skúšobnej dobe. Dôvodom ukončenia pracovného pomeru bolo, že otec neovládal

prácu na vysokozdvižnom vozíku. Od 02.01.2012 pracuje na základe dohody o vykonaní práce, s
dojednanou odmenou 1,90 eur brutto na hodinu. Pracuje pri páse vo Voderadoch. Z výplatných pások
predložených otcom mal súd preukázané, že v 1/2012 mal netto mzdu 380,25 eur, v 2/2012 mal netto
mzdu 338,21 eur. Na pojednávaní 30.5.2012 potvrdil, že má obdobný príjem, ale zamestnávateľ mu
výplatné pásky od marca 2012 nedal. Má základné vzdelanie. Otec býva na ubytovni, kde mesačne platí

vrátane energií sumu 140 eur. Nemá zdravotné problémy. Nemá žiadnu družku. Podľa jeho slov spláca
mesačne po cca 120 eur pôžičky, ktoré čerpal spolu s matkou detí.

Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že otec detí býval v spoločnej domácnosti s matkou
detí do 26.06.2011, kedy sa odsťahoval. Musel odísť z vlastného domu, ktorý mu zabavil exekútor. Ani

jeden z rodičov nemal ku dňu vyhlásenia rozsudku ( 30.5.2012) iné vyživovacie povinnosti okrem O.,
B. H. T.. Obaja zhodne uviedli, že otec sa s deťmi stretáva raz do mesiaca. Otec prispieva na výživu
všetkých svojich troch detí, i keď súdom bolo určené výživné len na mal. T.. Výživné dáva priamo k
rukám matke. Otec dal matke výživné na v 10/2011 spolu 70 eur, v 11/2011 spolu 75 eur, v 12/2011
spolu 100 eur a v 2/2012 80 eur.

K plateniu výživného na deti otec na pojednávaní 30.5.2012 uviedol, že v marci 2012 výživné na deti
matke nedal. V apríli 2012 jej dal spolu 90 eur, v máji 2012 spolu sumu 70 eur. Pre prípad vzniku
nedoplatku po určení výživného žiadal povoliť nedoplatok splácať.

Mal. O. je v osobnej starostlivosti matky, nechodí do materskej škôlky. Pokiaľ matka pracoval, Tomáš do
škôlky chodil. Maloletý má problémy so žalúdkom.Mal. B. chodí do 1. roč. základnej školy. Chodí do družiny, s čím má matka mesačné výdavky 5 eur.
V škole sa stravuje a mesačné stravné činí 17 eur. Matka navštevuje s maloletou psychologičku, ale
zvýšené výdavky s tým nemá.

Mal. T. chodí do 4. ročníka základnej školy. Chodí do družiny, s čím má matka mesačné výdavky 5 eur.
V škole sa stravuje a mesačné stravné činí 17 eur. Trpí na bronchitídu, je astmatik, s čím má matka
zvýšené výdavky a najvyššie na jar a na jeseň.

Kolízna opatrovníčka odporúča zveriť O. H. B. matke, určiť výživné otcovi na tieto obe deti a na mal. T.

zvýšiť výživné otcovi, berúc do úvahy príjem otca.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden
z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti
a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne

zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť
sa v konkurencii.Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, lebo táto
od 26.6.2011 nebýva s deťmi v spoločnej domácnosti s ich otcom, každý z nich má svoju domácnosť.
Matka býva s deťmi a terajším zamestnaným priateľom v prenajatom rodinnom dome s mesačnými

výdavkami na bývanie cca v sume 280 eur. Matka je nezamestnaná, riadne evidovaná a jej jediným
príjmom sú rodinné prídavky na jej tri deti mesačne po 67,62 eur. Okrem toho jej otec detí dal na výživu
všetkých troch detí peniaze v:10/2011 spolu 70 eur, 11/2011 spolu 75 eur, 12/2011 spolu 100 eur,
2/2012 spolu 80 eur, 04/2012 spolu 90 eur, 05/ 2012 spolu 70 eur. Priateľ matky má netto mesačný
príjem cca 500 eur. Otec detí pracuje od 02.01.2012 na dohodu a má netto mesačný príjem cca 380

eur. Súd pri príjme otca vychádzal z jeho preukázaného príjmu za január 2012 v sume 380,25 eur, za
február 2012 v sume 338,21 eur a z tvrdenia, že jeho príjem je obdobný doposiaľ. Súd mal preukázané,
že otec sa s deťmi stretáva. Nakoľko v starostlivosti matky o mal. O. H. B.I. neboli zistené žiadne
nedostatky a otec či kolízna opatrovníčka to nenamietali, súd zveril obe maloleté deti do jej osobnej
starostlivosti. Otec nemá obmedzené práva k týmto deťom, preto súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné s účinnosťou

od 26.01.2012 ( od vtedy i deti zveril matke a k T. zvýšil výživné otcovi), kedy bol návrh doručený
súdu (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine). Pri určení výšky výživného na O. H. B. súd prihliadal na potreby
maloletých detí, ich vek , ale i na možnosti a schopnosti oboch rodičov. Súd prihliadal i na to, že matka
býva s deťmi v podnájme, jej celkový mesačný príjem pozostáva len z rodinných prídavkov na deti a
nepravidelne plateného výživného na deti od otca. Má síce výdavky s bývaním v prenajatom rodinnom

dome, ale nakoľko v dome býva aj s priateľom, tento je povinný sa tiež primerane podieľať na výdavkoch
s bývaním a preto súd z výdavkov na bývanie 280 eur pre potreby matky a detí bral do úvahy len sumu
140 eur/polovica z 280eur/. Otec má mesačný príjem netto cca 338,21eur, mesačné základné výdavky
na bývanie 140 eur. Súd pri určovaní výšky výživného na O. a B. a aj pri zvyšovaní výživného na T.
vychádzal z príjmu otca cca 338,21 eur a z ustálenej súdnej praxe určovať výživné sumou 25% z čistého

mesačnéhopríjmuotcadelenopočetdetí. 25%z338,21eurpredstavujesumu84,55eur.Súdvychádzal
z potrieb detí a dospel k záveru, že objektívne je určiť výživné na všetky tri deti v rovnakej výške 28 eur
( 84,55 eur deleno 3 deti). U T. súd zvýšil výživné z 19,92 eur na 28 eur. Súd prihliadal na to, že medzi
O. H. B. je vekový rozdiel ani nie dva roky, O. chodil do škôlky keď matka pracovala a B. je v 1. ročníku
základnej školy. T. navštevuje 4. ročník základnej školy. Súd pritom vychádzal z toho, že dieťa má znášať

životnú úroveň svojich rodičov. Keďže otec detí má v súčasnosti taký príjem ako má pracujúc len na
dohodu, súd považuje takto určené výživné v súčasnosti za primerané možnostiam a schopnostiam
rodičov, potrebám detí. Súd mal preukázané aktuálne osobné, majetkové i zárobkové pomery rodičov,
zistené, že obom vznikli ďalšie dve vyživovacie povinnosti a tiež to, že T. je poslednému rozhodnutiu o
10 rokov starší. Vzhľadom na vyššie presne rozpísané príjmy a výdavky rodičov súd považuje návrh

na zvýšenie výživného na T. za dôvodný, ale súd musel vychádzať z príjmu rodičov i z zákonnom danej
klauzuly, že dieťa má znášať životnú úroveň rodičov. Preto i na T. zvýšil výživné na 28 eur, pričom ide
o tie isté dôvody, pre ktoré u O. H. B. určil výživné v tej istej sume.
Súd mal objektívne preukázané, že otec zaplatil od podania návrhu v mesiaci január 2012 do konca
mája 2012 spolu na tri deti výživné 240 eur. Nakoľko súd zaviazal otca výživným od 26.01.2012 ( u

mal. T. zvýšil od tohto dátumu z 19,92 eur na 28 eur), vznikol mu za obdobie 26.01.2012 - 31.05.2012
nedoplatok na výživnom na všetky tri deti spolu v sume 26,64 eur. ( Výpočet: 1/ Na O. H. B. mal zaplatiť
spolu 233,02 eur a to: za obdobie 26.1. až 31.1.2012 spolu 4,51 eur /31deleno 5 dní x 28 eur/x 2 deti; za
február až máj 2012 spolu 28 eur x 4 mesiace x 2 deti. 2/ Na T. mal zaplatiť 33,62 eur počítajúc mesačne
z rozdielom 28 eur a 19,92 eur, t.j. za 5 dní januára 2012 ide o sumu 1,30 eur, za február až máj ide

spolu o sumu 8,08 eur x 4 mesiace. Súd mal preukázané, že otec spolu za obdobie 1-5/2012 zaplatil
spolu 240 eur, ktorú sumu súd odpočítal. )Súd povolil otcovi nedoplatok splácať z dôvodu, aby nebolo
ohrozené platenie bežného výživného zo strany otca.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany otca detí a kolíznej opatrovníčky detí, pretože
sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie zo strany matky maloletých detí do 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).