Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 23, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/208/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410208110
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1410208110.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní samosudkyňou JUDr. Danou Šiffalovičovou v právnej veci žalobcu:

Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovaným: 1.
H. W., K.. XX.XX.XXXX, Ľ. G. XX, XXX XX O., štátna príslušnosť SR, 2. A. W., K.. XX.XX.XXXX, J.
XX, XXX XX O., štátna príslušnosť SR, obaja zastúpený MUNDIEROVÁ & PARTNERS, s.r.o., Zámocké
schody 2/A, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o zaplatenie 13.872,05 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1, 2 na účet právneho zástupcu žalobcu MUNDIEROVÁ &
PARTNERS, s.r.o. vedený v Č. R. O., U..W.., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX náhradu trov konania vo výške
5.350,24 eur, z toho súdny poplatok za odpor vo výške 832,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške

4.518,24 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2010 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu istinu vo výške 13.872,05 EUR s príslušenstvom, s poukazom na ust. § 757, 373, 135a
ods. 1, 5 a § 383 Obch. zák. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
09.12.2005 uzavretej medzi Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. a VERITEĽ a.s. bola pohľadávka voči
žalovaným postúpená na spoločnosť VERITEĽ a.s. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
30.12.2005 uzavretej medzi VERITEĽ a.s. a žalobcom bola pohľadávka vo výške 13.872,05 eur voči
žalovaným postúpená na žalobcu a s účinnosťou od 29.04.2006 prešli práva k vymáhanej pohľadávke,

jej príslušenstvu a všetky práva s ňou spojené zo spoločnosti VERITEĽ a.s. na žalobcu.

Pohľadávka vznikla na základe nasledovných skutočností:

- Platobný výmer č. 1549/00/1 zo dňa 30.08.2000, právoplatný dňa 10.10.2000 a vykonateľný dňa
19.10.2000, ktorým bola dlžníkovi uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné v sume 2.350,46 eur
(70.810,- Sk);

- Platobný výmer č. 1549/00/1/T zo dňa 30.08.2000, právoplatný dňa 10.10.2000 a vykonateľný dňa
19.10.2000, ktorým bola dlžníkovi uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné v sume 2.672,97 eur
(80.526,- Sk);

- Platobný výmer č. 1549/00/2 zo dňa 30.08.2000, právoplatný dňa 10.10.2000 a vykonateľný dňa
19.10.2000, ktorým bola dlžníkovi uložená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania v sume 21,70 eur
(654,- Sk);- Platobný výmer č. 1549/00/3 zo dňa 30.08.2000, právoplatný dňa 10.10.2000 a vykonateľný dňa
19.10.2000, ktorým bola dlžníkovi uložená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania v sume 3.131,41
eur (94.337,- Sk);

- Platobný výmer č. 1640/2001/2 zo dňa 19.10.2001, právoplatný dňa 27.11.2001 a vykonateľný dňa
06.12.2001, ktorým bola dlžníkovi uložená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania v sume 5.695,51
eur (171.583,- Sk).

Trestným rozkazom č. k. 6T 15/2006-396 vydaným Okresným súdom Bratislava I dňa

14.03.2006, právoplatný a vykonateľný dňa 31.03.2006, bol konateľ spoločnosti SEA MATIC, spol.
s r.o. Henrich Spišiak uznaný vinným zo spáchania trestného činu neodvedenia dane a poistného

spolupáchateľstvom, keď ako konateľ spoločnosti SEA MATIC, spol. s r.o. neodviedol poistné na
zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 6T 15/2006 zo dňa 26.09.2006, právoplatný a vykonateľný
dňa 16.09.2008, v spojený s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 3To 39/2008 zo dňa 16.09.2008
bol konateľ spoločnosti SEA MATIC, spol. s r.o. Ivan Spišiak uznaný vinným zo spáchania trestného činu

neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom, keď ako konateľ spoločnosti SEA MATIC, spol. s
r.o. neodviedol poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne.

Žalobca bol ako poškodený vo vyššie uvedenom trestnom konaní odkázaný uplatniť voči konateľom
spoločnosti SEA MATIC, spol. s r.o., teda žalovaným, náhradu škody v občianskom konaní.

Písomným podaním zo dňa 09.12.2008 a 11.05.2010 žalobca vyzval žalovaných na dobrovoľnú úhradu

škody.

Žalovaní 1, 2 v odpore podanom proti platobnému rozkazu č.k. 10Cb/208/2010-73 uviedli, že nie sú
pasívne vecne legitimovaní. Žaloba vo veci náhrady škody v zmysle § 135a Obch. zák. mala smerovať
voči spoločnosti SEA MATIC, spol. s r.o., nakoľko táto spoločnosť ako zamestnávateľ neodviedla dlžné
poistné uvádzané v žalobe, a preto navrhli žalobu voči nim zamietnuť. V súvislosti s § 135a ods. 5 Obch.

zák., na ktorý sa žalobca odvolal uviedli, že nebol splnený predpoklad, a to nemožnosť uspokojenia
pohľadávky veriteľa z majetku spoločnosti. Samotná skutočnosť, že sú konateľmi spoločnosti SEA
MATIC s.r.o. na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 135a ods. 5 Obch. zák. nestačí. Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal a dokonca ani len netvrdil, že nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z
majetku spoločnosti, a preto z toho dôvodu žaluje žalovaných 1, 2.

Ďalej uviedli, že žalobca nepreukázal všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, teda
dokonca ani neuniesol dôkazné bremeno. Predovšetkým nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a porušením povinnosti konateľa, pričom odsudzujúci rozsudok v trestnej veci nemožno
považovať za dostačujúci, nakoľko príslušný súd sa v trestnom konaní vôbec nezaoberal otázkou škody.
Žalobca ani neuviedol, ako dospel k požadovanej výške náhrady škody 13.872,05 eur. Boli toho názoru,

že dlžné poistné však v žiadnom prípade nemožno považovať za škodu.

Poukazujúc na ust. § 397, 398 Obch. zák. uviedli, že aj keby súd pripustil, že sú v spore pasívne
legitimovaní, je nepochybné, že nárok žalobcu na prípadnú náhradu škody, za predpokladu, že by
žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal by všetky zákonné predpoklady na vznik nároku na
náhradu škody, je už premlčaný.

V súvislosti s námietkou premlčania citovali aj § 10 ods. 1, 4, § 18 ods. 1, § 19 ods. 2, § 21, § 23
zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetových, podnikových a občianskych zdravotnýchpoisťovní v znení neskorších predpisov účinný do 31.12.2004 v čase neodvedenia dlžného poistného
(ďalej len „zákon o ZP“).

Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenia žalovaných o premlčaní pohľadávky v

zmysle ustanovení zákona o ZP sú v tomto súdnom konaní irelevantné, účelové, nemajú súvis s
predmetom súdneho sporu, ich cieľom je podať vlastný teoretický výklad zákona tak, aby tento bol v
prospech žalovaných bez akejkoľvek opory v zákone. Pohľadávka uplatnená žalobou nie je premlčaná,
nakoľko podmienky pre začatie plynutia štvorročnej premlčacej doby nastali dňom doručenia trestného
rozkazu OS Bratislava I zo dňa 14.03.2006, č.k. 6T 15/2006-396, t.j. premlčacia doba začala plynúť dňa

25.11.2008.

Právny predchodca žalobcu predpísal dlžné poistné v súlade s platnými zákonnými ustanoveniami
v zákonnej lehote, čo vyplýva z platobných výmerov, ktoré tvoria prílohu žaloby. Žalobca opätovne
poukázal na § 135a ods. 1, 5, § 373 a nasl., § 398 Obch. zák., ako aj na § 11 ods. 2, 4 zák. č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a § 242 ods. 1 písm. a) zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon. Uviedli,
že na exekútorskom úrade Bratislava súdny exekútor JUDr. Jozef Parrák prebieha niekoľko exekučných

konaní na vymoženie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania proti povinnému SEA
MATIC s.r.o., ktoré sú neúspešné, nakoľko podľa správy súdneho exekútora spoločnosť nemá majetok
postihnuteľný exekúciou a z uvedeného dôvodu navrhol zastavenie exekúcie. Žalovaní 1, 2 napriek
skutočnosti, že spoločnosť je v predĺžení, nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu.

Nakoľko z trestných konaní je zrejmé, že žalovaní 1, 2 svojim konaním jednak porušili zákon a jednak

tým spôsobili škodu nielen žalobcovi, ale aj iným poškodeným a zodpovednosť konateľa za škodu je
založená na princípe objektívnej zodpovednosti, nie je potrebné, aby sa súd v občianskom súdnom
konaní opäť zaoberal otázkou vzniku škody, ktorej výška je určená príslušnými exekučnými titulmi
vydanými právnym predchodcom žalobcu.

Právna zástupkyňa žalovaných 1, 2 v písomnom vyjadrení zo dňa 16.10.2011 navrhla, aby súd žalobu

v plnom rozsahu zamietol z nasledovných dôvodov:

Obchodný zákonník účinný v čase, keď spoločnosť SEA MATIC spol. s r.o. neodviedla poistné na
zdravotné poistenie, teda v čase od 01.09.1999 do 30.06.2000, neobsahoval ešte ustanovenie § 135a,
na ktoré sa žalobca odvoláva a s poukazom na ktoré si uplatňuje svoj nárok. Novela Obch. zák. č.
500/2001, ktorou bolo okrem iného do Obch. zák. inkorporované aj ust. § 135a, nadobudla účinnosť až

dňom 01.02.2002. Mala za to, že žalovaní 1, 2 teda nie sú pasívne vecne legitimovaní a žaloba vo veci
náhrady škody v zmysle § 135a Obch. zák. mala smerovať voči spoločnosti SEA MATIC spol. s r.o.

Taktiež zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, na ktorého
§ 11 ods. 2 sa žalobca odvoláva vo svojom vyjadrení zo dňa 22.10.2010 ešte nebol účinný v čase od
01.09.1999 do 30.06.2000, účinnosť nadobudol až dňom 01.01.2006. Ak teda aj žalovaní mali vedomosť

o tom, že spoločnosť nie je platobne schopná, resp. že je v úpadku, nemali povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu pod sankciou zodpovednosti za škody v prípade, že tak neučinia. Ak by sme aj
pripustili, čo však žalovaní výslovne odmietajú, že je možné v danom prípade použiť § 11 ods. 2 zák.
č. 7/2005 Z.z., žalovaným nie je zrejmé aká škoda mohla žalobcovi vzniknúť tým, že nepodali návrh na
vyhlásenie konkurzu ako konatelia spoločnosti SEA MATIC s.r.o.

Žalovaní 1, 2 vzniesli námietku premlčania a považujú nárok žalobcu požadovať náhradu škody v zmysle
§ 11 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. za premlčaný. Ak by aj žalovaným ako konateľom vznikla povinnosť
podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že dlžník - teda spoločnosť SEA MATIC s.r.o. bola v
úpadku, túto povinnosť mali do 30 dní od kedy sa dozvedeli alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti
mohli dozvedieť o úpadku spoločnosti. Vzhľadom na to, že k zrušeniu konkurzu, resp. zastaveniu

konkurzného konania pre nedostatok majetku v prípade spoločnosti SEA MATIC s.r.o. nedošlo, je
potrebné aplikovať všeobecnú premlčaciu lehotu v zmysle § 397 Obch. zák., keďže zákon č. 7/2005Z.z. osobitne premlčaciu dobu pre tento prípad neupravuje. Žalobca sa preukázateľne dňa 30.01.2006
(oznámenie o stave vymáhania pohľadávky od súdneho exekútora JUDr. Jozefa Parráka, doručeného
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.) dozvedel o tom, že spoločnosť SEA MATIC s.r.o. nemá dostatok

majetku vhodného na zexekuovanie vo svojom vlastníctve, a teda, že je v úpadku v zmysle zák. č.
7/2005 Z.z.

Žalobca v písomných vyjadreniach doručených súdu 15.02.2012 a 14.05.2012 k stanovisku právnej
zástupkyni žalovaných uviedol, že skutočnosť, že ustanovenie § 135a bolo do Obchodného zákonníka
začlenené až novelou č. 500/2001 Z.z. účinnou od 01.01.2002 je práve irelevantné, nakoľko podľa ust. §

768c ods. 1, ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred prvým januárom 2002; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2002 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Ide o všeobecné prechodné
ustanovenie, ktoré rieši vzťah k predchádzajúcej právnej úprave, t.j. právnej úprave do účinnosti novely a
k právnym vzťahom, ktoré v tom čase vznikli. Uplatňuje sa tu zásada nepravej spätnej pôsobnosti, ktorá
spočíva v tom, že nová právna úprava platí aj pre vzťahy už existujúce, teda pre vzťahy, ktoré vznikli pred

1. januárom 2002. Súčasne sú však chránené aj práva, ktoré boli nadobudnuté pred dňom účinnosti
novely, tieto práva sa zachovávajú. V nadväznosti na uvedené mal za to, že i napriek skutočnosti, že
ust. § 135a Obch. zák. nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2002, ak konateľ spoločnosti spôsobí škodu pri
výkone svojej pôsobnosti, či už porušením záväzku alebo porušením povinnosti podľa Obch. zák., je
povinný spôsobenú škodu nahradiť za podmienok upravených v § 373 a nasl. Obch. zák. v spojení s §

757 Obch. zák. Zodpovednosť za spôsobenie škody konateľov spoločnosti je daná teda nielen v zmysle
§ 135a Obch. zák., ale i porušením ustanovení spoločenskej zmluvy a Obchodného zákonníka. Žalobca
poukázal na čl. XII ods.1, 2, 3, čl. XIII ods. 2 písm. f) spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti SEA
MATIC s.r.o. zo dňa 15.01.1996, v nadväznosti na ktoré považoval protiprávne konanie žalovaných,
za ktoré boli aj právoplatne odsúdení za porušenie týchto ustanovení a súd je týmito právoplatnými

rozhodnutiami v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný.

Poukázal na trestný rozkaz a trestný rozsudok vydané proti žalovaným 1, 2, v zmysle odôvodnenia
ktorých bol žalobca ako poškodený odkázaný na uplatnenie nároku na náhradu škody vyplývajúcu z
protiprávneho konania konateľov spoločnosti voči nim a nie voči spoločnosti. Opätovne poukázal na §
135 ods. 1 Obch. zák., v zmysle ktorého je zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú porušením

povinnosti v súvislosti s výkonom funkcie podľa ust. § 373 Obch. zák. objektívna.

Uviedol, že v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 3Obo 106/2007 sú všetky predpoklady vzniku škody
v zmysle § 373 Obch. zák. preukázané uvedenými právoplatnými rozhodnutiami súdov v trestnom
konaní, v ktorom bolo jednoznačne dokázané, že škoda vznikla aj kto ju spôsobil, čo znamená, že nie je
potrebné, aby poškodený v konaní o náhradu škody tieto skutočnosti opäť dokazoval. Zároveň poukázal

naskutočnosť,žeNSSRsavcitovanomrozhodnutíodvolávanaust.§135aObch.zák.,hociprotiprávne
konanie žalovanej nastalo ešte pred novelou Obch. zák. č. 500/2001 Z.z.

Právna zástupkyňa žalovaných v podrobných písomných vyjadreniach doručených súdu 22.03.2012 a
21.05.2012 nesúhlasila s názorom žalobcu v súvislosti s tvrdením, že je právne irelevantné, že ust.
§ 135a bolo do Obch. zák. začlenené až novelou č. 500/2001 Z.z. s poukazom na ust. § 768c ods.

1 Obch. zák., nakoľko toto všeobecné prechodné ustanovenie, ktoré rieši vzťah k predchádzajúcej
právnej úprave explicitne ustanovuje, že vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Ďalej poukázal na ust. toho istého § ods. 21: „Ustanovenia
tohto zákona týkajúce sa dôkazov vo vzťahu k preukazovaniu splnenia náležitej alebo odbornej
starostlivosti sa nevzťahujú na konania, ku ktorým došlo pred 1. januárom 2002.“, z ktorého je zrejmé, že

preukazovanie konania s odbornou starostlivosťou je právne relevantné vo vzťahu k posúdeniu otázku
vzniku zodpovednosti konajúcich osôb za škodu.

Novela č. 500/2001 Z.z. okrem iného uložila vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou.
Porušenie tejto povinnosti má za následok vznik zodpovednosti za škodu za podmienok stanovených
v § 135a ods. 2 Obch. zák. Podľa odbornej literatúry „ak ide o konanie členov štatutárnych orgánov,

ku ktorému došlo pred 01.01.2002, dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla porušením povinnostípri výkone pôsobnosti týchto osôb, a to jej nevykonaním s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere,
že konajú v záujme spoločnosti, je na poškodenej spoločnosti.“(Mária Patakyová a kol., Obchodný
zákonník, komentár - 3. vydanie, C.H. BECK, s. 1171). Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť samotná

si môže uplatňovať voči konateľom nárok na náhradu prípadnej škody, pričom však dôkazné bremeno
je na samotnej spoločnosti. A contrario teda platí, že v prípade, ak k porušeniu povinnosti štatutárneho
orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným došlo pred účinnosťou novely č. 500/2001 Z.z., teda pred
01.01.2002, veriteľ nie je oprávnený uplatňovať si nárok na náhradu škody priamo voči konateľom
spoločnosti s ručením obmedzeným z dôvodu, že takúto možnosť mu zákon účinný do 01.01.2002 ani

neposkytoval. Veriteľ je však oprávnený domáhať sa nároku na náhradu škody priamo od spoločnosti.

Skutočnosť, že žalovaní 1, 2 boli právoplatne uznaní vinnými a bol im uložený trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom v trestnoprávnej rovine, absolútne neprezumuje skutočnosť, že spôsobili
tým škodu spoločnosti SEA MATIC spol. s r.o., prípadne žalobcovi v rovine obchodno-právnej. V
zmysle stabilnej judikatúry je v každom jednotlivom prípade potrebné všeobecné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, či už v zmysle § 135a, resp. § 373 a nasl. Obch. zák. preukazovať.

S poukazom na ust. § 373 Obch. zák. uviedla, že k porušeniu povinnosti odviesť poistné svojím
zamestnancom na zdravotné poistenie došlo zo strany spoločnosti SEA MATIC spol. s r.o. v čase
od 01.09.1999 do 30.06.2000, teda pred účinnosťou novely č. 500/2001 Z.z. a k vzniku právnej
zodpovednosti tejto spoločnosti, ako aj k nároku žalobcu požadovať náhradu škody od tejto spoločnosti
došlo v tom istom období. Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné na daný prípad aplikovať ust. § 768c

ods. 1 prvá časť vety Obch. zák., tak ako to účelovo tvrdí žalobca, ale práve ust. § 768c ods. 1 druhá
časť vety Obch. zák. (vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2002 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Nakoľko Obch. zák. účinný v čase porušenia
povinnosti odviesť poistné neobsahoval ust. § 135a, na ktoré sa žalobca odvoláva a s poukazom na
ktoré si uplatňuje svoj nárok, žalovaní 1, 2 nie sú a nemôžu byť v danej veci pasívne vecne legitimovaní.

Ďalej nemožno súhlasiť ani s konštatáciou žalobcu, že i napriek skutočnosti, že ust. § 135a Obch. zák.
nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2002, ak konateľ spoločnosti spôsobí škodu pri výkone svojej pôsobnosti
je povinný spôsobenú škodu nahradiť za podmienok upravených v ust. § 373 a nasl. Obch. zák.
Obchodný zákonník účinný do 31.12.2001 neupravoval spôsobenie škody konateľom pri výkone jeho
pôsobnosti štatutárneho orgánu, a na to nadväzujúce dôsledky, neukladal teda konateľom povinnosť

spôsobenú škodu nahradiť, tak ako to je v súčasnom znení Obch. zák. účinného od 01.01.2002 (§
135a ods. 2 Obch. zák.). Žalobca sa teda dovoláva zodpovednosti žalovaných 1, 2 za škodu podľa
ustanovenia, ktoré v danom čase ešte nebolo súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že platí zásada zákazu retroaktivity, nie je možný akýkoľvek zásah do práv konkrétnych
subjektov, ktoré vznikli na základe neskoršej právnej úpravy, čo viackrát judikoval aj Ústavný súd SR.

Taktiež aplikácia ust. § 757 Obch. zák. na daný prípad, na ktorý sa odvolal žalobca, nemá pre daný
prípad žiadne opodstatnenie, nakoľko Obch. zák. účinný do 31.12.2001 im neukladal povinnosť konať
s odbornou starostlivosťou pod následkom znášania zodpovednosti za porušenie tejto povinnosti.

Pokiaľ ide o ust. § 373 a nasl. Obch. zák., z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o porušenie
povinnosti zo záväzkového vzťahu, popri splnení ďalších aspektov vyžadovaných zákonom. Žalovaní

1, 2 mohli porušiť povinnosť len vo vzťahu ku spoločnosti SEA MATIC s.r.o., ktorej sú konateľmi. Medzi
žalobcom a žalovanými 1, 2 ako fyzickými osobami nebol, a ani nie je žiadny záväzkový vzťah. Pri
porušení povinnosti zo záväzkového vzťahu možno požadovať náhradu škody od spoločnosti, ktorá
sa porušenia povinnosti dopustila, nie však priamo od konateľov tej - ktorej spoločnosti. Vzťah medzi
obchodnou spoločnosťou a konateľom/mi, je vzťahom vnútorným, do ktorého nemôžu tretie osoby

zasahovať, je teda irelevantné predloženie spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti SEA MATIC
s.r.o. a následné dovolávanie sa právnej zodpovednosti za škodu konateľov tejto spoločnosti, a teda
žalovaných 1, 2, ako následku prípadného porušenia spoločenskej zmluvy zo strany konateľov. Takéto
oprávnenie by prislúchalo jedine obchodnej spoločnosti SEA MATIC spol. s r.o. avšak nie žalobcovi
ako veriteľovi obchodnej spoločnosti SEA MATIC s.r.o. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nie je

subjektom oprávneným požadovať náhradu škody od žalovaných 1, 2.Žalovaní mali za to, že aj keby súd pripustil, že sú pasívne vecne legitimovaní v príslušnom spore,
je nepochybné, že nárok žalobcu na prípadnú náhradu škody za predpokladu, že by žalobca uniesol
dôkazné bremeno a preukázal všetky zákonné predpoklady na vznik nároku na náhradu škody, je

už premlčaný. V zmysle § 397 Obch. zák. je subjektívna lehota štvorročná a začína plynúť dňom,
kedy sa poškodený dozvedel o škode, alebo sa o nej dozvedieť mohol, a o tom kto je povinný škodu
nahradiť. Uvedená vedomosť sa viaže na existenciu oboch skutočností. Začiatok objektívnej, 10- ročnej
lehoty podľa § 398 Obch. zák. sa viaže na deň, keď došlo k porušeniu povinnosti. Ako už bolo
uvedené k porušeniu povinnosti spoločnosti SEA MATIC s.r.o. odviesť príslušné poistné na zdravotné

poistenie zrazené svojim zamestnancom v zmysle osobitného zákona došlo v období od 01.09.1999
do 30.06.2000, za každý kalendárny mesiac. Z toho vyplýva, že pri 10- ročnej objektívnej premlčacej
lehote pri práve na náhradu škody k premlčaniu práva žalobcu požadovať náhradu škody za kalendárny
mesiac september 1999 došlo v septembri 2009, za október 1999 v októbri 2009, za november 1999 v
novembri 2009 a podobne a za máj 2000 za máj 2010. Žaloba bola podaná žalobcom dňom 25.06.2010,
teda 4 dni pred uplynutím objektívnej premlčacej doby za kalendárny mesiac jún roku 2000.

Žalovaní uviedli, že uplynula aj 10- ročná premlčacia lehota v zmysle prechodných ustanovení v
súčasnosti účinného zákona o zdravotnom poistení, poukazujúc na § 10 ods. 1, 4, § 18 ods. 1, § 19 ods.
2, § 21 a § 23 zák. o ZP účinného do 31.12.2004.

V súvislosti s rozhodnutím NS SR zo dňa 01.02.2007, sp. zn. 3Obo 106/2006, na ktoré žalobca poukázal
žalovaní uviedli, že nie je možné ho aplikovať, nakoľko v danom prípade je zrejmé, že právo na náhradu

škodyvočikonateľovisiuplatňovalasamotnáobchodnáspoločnosť,anietretísubjekt(veriteľ),takakoto
jemedziúčastníkmitohtokonania.Niejepravdivétvrdeniežalobcu,žeNSSRsavcitovanomrozhodnutí
odvoláva na ust. § 135a Obch. zák., hoci protiprávne konanie žalovanej nastalo ešte pred novelou Obch.
zák. č. 500/2001 Z.z. V citovanom rozhodnutí sa § 135a Obch. zák. ani v jednom prípade nespomína.
V danom prípade žalovaná podľa súdu prvého stupňa porušila povinnosti vyplývajúce z ust. § 135

Obch. zák., čo v danom prípade žalovaní 1, 2 neporušili. Ak by aj pripustili, čo však žalovaní odmietajú,
že porušili povinnosť vyplývajúcu z § 135 Obch. zák., oprávnenie požadovať z tohto titulu náhradu
škody priamo od žalovaných ako konateľov spoločnosti by prislúchalo jedine obchodnej spoločnosti SEA
MATIC spol. s r.o.

Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesmi zástupkýň účastníkov, výsluchom žalovaného 1, 2,

oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovné skutočnosti:

Zástupkyne účastníkov vo svojich prednesoch a žalovaní 1, 2 vo svojich výpovediach zhodne poukázali
na podrobné písomné vyjadrenia. Zástupkyňa žalobcu navrhla žalobe v celom rozsahu vyhovieť a
zástupkyňa žalovaných s poukazom na skutočnosti uvedené v písomných vyjadreniach zamietnuť.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie

dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 373 Obch. zák., kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák., právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obch. zák., premlčaním právo na plnenie povinností druhej strany nezaniká, nemôže
ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.Podľa § 397 Obch. zák.. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

Podľa § 398 Obch. zák., pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr

uplynutím 10 rokov, odo dňa keď došlo k porušeniu povinností.

Podľa § 757 Obch. zák., pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených
týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 768c ods. 1 Obch. zák., ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2002; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. januárom 2002 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 768c ods. 21 Obch. zák., ustanovenia tohto zákona týkajúce sa dôkazov vo vzťahu k
preukazovaniu splnenia povinnosti náležitej alebo odbornej starostlivosti sa nevzťahujú na konania, ku
ktorým došlo pred 1. januárom 2002.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žaloba nebola voči žalovaným 1, 2 podaná
dôvodne.

Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody, ktorá vznikla v súvislosti s nesplnením povinnosti
žalovaných 1.,2. ako konateľov spoločnosti SEA MATIC, spol.s r.o. odviesť poistné na zdravotné
poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne za zamestnancov, v dôsledku ktorej bola spoločnosti
uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné a poplatky z omeškania vyššie uvedenými platobnými výmermi
vydanými Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. pobočka Bratislava - mesto v zmysle zákona o ZP v

celkovej výške 13.872,05 eur. Za nesplnenie tejto povinnosti boli žalovaní uznaní vinnými zo spáchanie
trestného činu neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom, žalovaný 1. rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I č.k. 6T 15/2006 zo dňa 26.09.2006, právoplatný a vykonateľný dňa 16.09.2008, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 3To 39/2008 zo dňa 16.09.2008 a žalovaný 2.
trestným rozkazom č. k. 6T 15/2006-396 vydaným Okresným súdom Bratislava I dňa 14.03.2006,

právoplatný a vykonateľný dňa 31.03.2006.

Právne nástupníctvo po Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. žalobca preukázal zmluvami o postúpení
pohľadávok zo dňa 9.12.2005 a 30.12.2005, s účinnosťou od 29.04.2006.

Súd sa zaoberal najprv právnym posúdením uplatneného nároku, ktorý si žalobca uplatnil v žalobe
najprv s poukazom na ust. § 757, 373, 135a ods. 1, 5 a § 383 Obch. zák. a poukazuje na tú skutočnosť,

že Obchodný zákonník účinný v čase, keď spoločnosť SEA MATIC spol. s r.o. neodviedla poistné na
zdravotné poistenie, teda v čase od 01.09.1999 do 30.06.2000, neobsahoval ešte ustanovenie § 135a,
na ktoré sa žalobca odvoláva. Novela Obch. zák. č. 500/2001, ktorou bolo okrem iného do Obch.
zák. doplnené aj ust. § 135a, nadobudla účinnosť až dňom 01.01.2002. Zo všeobecného prechodného
ustanovenia§768cods.1Obch.zák.,ktorériešivzťahkpredchádzajúcejprávnejúprave,podľaktorého,

ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2002; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2002 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, vyplýva, že vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

To znamená, že neobstojí žalobcom uplatnený nárok v zmysle ustanovenia § 135a Obch. zák., nakoľko

nebol zakotvený v zákone, nebol súčasťou právneho poriadku SR v čase vzniku škody. Žalobca sa
teda dovoláva zodpovednosti žalovaných za škodu podľa ustanovenia, ktoré nebolo jeho súčasťou.
Vzhľadom na to, že platí zásada zákazu retroaktivity, nie je možný akýkoľvek zásah do práv konkrétnych
subjektov, ktoré vznikli na základe neskoršej právnej úpravy.V súvislosti s názorom žalobcu, že i napriek skutočnosti, že ust. § 135a Obch. zák. nadobudlo
účinnosť dňa 01.01.2002, ak konateľ spoločnosti spôsobí škodu pri výkone svojej pôsobnosti je povinný
spôsobenú škodu nahradiť za podmienok upravených v ust. § 373 a nasl. Obch. zák. súd poukazuje

na tú skutočnosť, že Obchodný zákonník účinný do 31.12.2001 neupravoval v žiadnom ustanovení
spôsobenie škody konateľom pri výkone jeho pôsobnosti štatutárneho orgánu, a na to nadväzujúce
dôsledky, neukladal teda konateľom povinnosť spôsobenú škodu nahradiť, tak ako to je v súčasnom
znení Obch. zák. účinnom od 01.01.2002 (§ 135a ods. 2 Obch. zák.). Žalobca sa teda dovoláva
zodpovednosti žalovaných 1, 2 za škodu podľa ustanovenia, ktoré v danom čase ešte nebolo súčasťou

právneho poriadku Slovenskej republiky.

Obdobná situácia nastala aj s nárokom uplatneným žalobcom následne v priebehu konania s poukazom
na ust. § 11 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, na
ktoré sa žalobca odvoláva vo svojom vyjadrení zo dňa 22.10.2010, keďže ešte nebol účinný v čase od
01.09.1999 do 30.06.2000, účinnosť nadobudol až dňom 01.01.2006. Ak teda aj žalovaní mali vedomosť
o tom, že spoločnosť je v platobnej neschopnosti, resp. v úpadku, nemali povinnosť podať návrh na

vyhlásenie konkurzu pod sankciou zodpovednosti za škody v prípade, ak túto povinnosť nesplnia.

Taktiežaplikáciaust.§757Obch.zák.nadanýprípad,naktorýsaodvolalžalobca,nemápredanýprípad
žiadne opodstatnenie, nakoľko Obch. zák. účinný do 31.12.2001 neukladal žalovaným ako konateľom
povinnosť konať s odbornou starostlivosťou pod následkom znášania zodpovednosti za porušenie tejto
povinnosti.

Z ust. § 768c ods. 21 Obch. zák. je zrejmé, že ustanovenia tohto zákona týkajúce sa dôkazov vo vzťahu
k preukazovaniu splnenia povinnosti konania s odbornou starostlivosťou, ktoré je právne relevantné vo
vzťahu k posúdeniu otázku vzniku zodpovednosti konajúcich osôb za škodu sa nevzťahujú na konania,
ku ktorým došlo pred 1. januárom 2002.

V prípade, ak k porušeniu povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným došlo

pred účinnosťou novely č. 500/2001 Z.z., teda pred 01.01.2002, veriteľ nie je oprávnený uplatňovať
si nárok na náhradu škody priamo voči konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným z dôvodu, že
takúto možnosť mu zákon účinný do 01.01.2002 ani neposkytoval. Veriteľ je však oprávnený domáhať
sa nároku na náhradu škody priamo od spoločnosti.

Fakt, že žalovaní 1, 2 boli právoplatne uznaní vinnými a bol im uložený trest odňatia slobody s

podmienečným odkladom v trestnoprávnej rovine, nezakladá bez ďalšieho skutočnosť, že spôsobili tým
škodu spoločnosti SEA MATIC spol. s r.o., prípadne žalobcovi v rovine obchodno-právnej. Súd musí
vychádzať pri posúdení nároku náhrady škody z ust. § 373 a nasl. Obch. zák., z ktorých vyplýva, že
musí ísť o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, popri splnení ďalších aspektov vyžadovaných
zákonom. Žalovaní 1, 2 mohli porušiť povinnosť len vo vzťahu ku spoločnosti SEA MATIC s.r.o., ktorej

sú konateľmi. Súd sa stotožnil s názorom žalovaných, že medzi nimi a žalobcom nebol, a ani nie je
žiadny záväzkový vzťah. Pri porušení povinnosti zo záväzkového vzťahu možno požadovať náhradu
škody od spoločnosti, ktorá sa porušenia povinnosti dopustila, nie však priamo od konateľov tej - ktorej
spoločnosti.

V súvislosti s uplatnením nároku žalobcu s poukazom na porušenie jednotlivých povinností žalovaných

ako konateľov zakotvených v spoločenskej zmluve súd poukazuje na tú skutočnosť, že sa jedná o
vzťah medzi obchodnou spoločnosťou a konateľom, ktorý je vzťahom vnútorným, netýka sa tretích osôb,
je teda nedôvodné dovolávanie sa právnej zodpovednosti za škodu žalovaných ako konateľov tejto
spoločnosti, ako následku prípadného porušenia spoločenskej zmluvy zo strany konateľov a následné
uplatnenie škody v tejto súvislosti. Takéto oprávnenie by prislúchalo jedine obchodnej spoločnosti

SEA MATIC spol. s r.o. avšak nie žalobcovi ako veriteľovi obchodnej spoločnosti SEA MATIC s.r.o.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nie je subjektom oprávneným požadovať náhradu škody odžalovaných 1., 2., z titulu porušenia povinností žalovaných ako konateľov zakotvených v spoločenskej
zmluve.

S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že žalovaní 1.,2. nie sú v spore pasívne legitimovaní,

žaloba proti nim nebola podaná dôvodne, preto ju zamietol v celom rozsahu.

Súd aj napriek tomu, že žalovaní 1.,2. v konaní vzniesli námietku premlčania pre prípad, kedy by
súd pripustil, že sú v spore pasívne legitimovaní a žalobca by mal nárok na prípadnú náhradu škody
za predpokladu, že by uniesol dôkazné bremeno a preukázal všetky zákonné predpoklady na vznik
nároku na náhradu škody, k vznesenej námietke premlčania uvádza, že v zmysle § 397 Obch. zák. je
subjektívna lehota štvorročná a začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, alebo sa o

nej dozvedieť mohol, a o tom kto je povinný škodu nahradiť. Uvedená vedomosť sa viaže na existenciu
oboch skutočností. Začiatok objektívnej, 10- ročnej lehoty podľa § 398 Obch. zák. sa viaže na deň, keď
došlo k porušeniu povinnosti. K porušeniu povinnosti spoločnosti SEA MATIC s.r.o. odviesť príslušné
poistné na zdravotné poistenie zrazené zamestnancom v zmysle zákona o ZP došlo v období od
01.09.1999 do 30.06.2000, za každý kalendárny mesiac. Súd zhodne s názorom žalovaných konštatuje,

že pri 10- ročnej objektívnej premlčacej lehote pri práve na náhradu škody k premlčaniu práva žalobcu
požadovať náhradu škody za kalendárny mesiac september 1999 došlo v septembri 2009, za október
1999 v októbri 2009, za november 1999 v novembri 2009 a podobne a za máj 2000 za máj 2010. Žaloba
bola podaná žalobcom dňom 25.06.2010, teda 4 dni pred uplynutím objektívnej premlčacej doby za
kalendárny mesiac jún roku 2000.

Žalovaní ďalej vzniesli dôvodne námietku premlčania a považujú nárok žalobcu požadovať náhradu
škody aj v zmysle § 11 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. za premlčaný v prípade, ak by im ako konateľom
vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že dlžník - teda spoločnosť SEA
MATIC s.r.o. bola v úpadku, túto povinnosť mali do 30 dní od kedy sa dozvedeli alebo pri zachovaní
odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o úpadku spoločnosti. Vzhľadom na to, že k zrušeniu konkurzu,

resp. zastaveniu konkurzného konania pre nedostatok majetku v prípade spoločnosti SEA MATIC s.r.o.
nedošlo, je potrebné aplikovať všeobecnú premlčaciu lehotu v zmysle § 397 Obch. zák., keďže zákon
č. 7/2005 Z.z. osobitne premlčaciu dobu pre tento prípad neupravuje. Žalobca sa preukázateľne dňa
30.01.2006 (oznámenie o stave vymáhania pohľadávky od súdneho exekútora JUDr. Jozefa Parráka,
doručeného Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.) dozvedel o tom, že spoločnosť SEA MATIC s.r.o.

nemá dostatok majetku vhodného na zexekuovanie vo svojom vlastníctve, a teda, že je v úpadku
v zmysle zák. č. 7/2005 Z.z., preto žaloba by bola aj v tomto prípade podaná po uplynutí 4 ročnej
premlčacej dobe. Súd v prvom rade poukazuje ako je už vyššie uvedené, že žalovaným nevznikla
povinnosť v zmysle § 11 ods.4 cit. zák., nakoľko nebol účinný v čase od 01.09.1999 do 30.06.2000,
ale aj v prípade, že by k daným okolnostiam došlo za jeho účinnosti a žalobcovi by v tejto súvislosti

vznikol nárok na náhradu škody, tak ako uvádzajú žalovaní vo svojich vyjadreniach, tento nárok by bol
premlčaný.

S poukazom na uvedené súd žalobu podanú voči žalovanému ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným na účet právneho zástupcu sumu 5.350,24 eur ako
náhradu trov konania, ktoré predstavujú súdny poplatku za odpor vo výške 832,- eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 4.518,24 eur pozostávajúce z:

I. 8 úkonov právnej služby po 303,74 eur pre žalovaných v 1. a 2. rade za:a) prevzatie a prípravu zastúpenia

b) účasť na pojednávaní zo dňa 24.08.2011

c) písomné podanie na súd - vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade vo veci samej zo dňa 16.09.2011

d) účasť na pojednávaní zo dňa 21.11.2011

e) písomné podanie na súd - vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade vo veci samej zo dňa 19.03.2012

f) účasť na pojednávaní zo dňa 28.03.2012

g) písomné podanie na súd - vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade vo veci samej zo dňa 17.05.2012

h) účasť na pojednávaní zo dňa 23.05.2012

II. 8x režijný paušál po 7,41 eur a 8x režijný paušál po 7,63 eur.

III 20% DPH vo výške 753,04 eur

(odmena vyčíslená v zmysle § 9, § 10 ods. 1, §13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), §16 ods. 3, §
18 ods. 3, vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.