Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10P/24/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512202400
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2512202400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloletú K. P., K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, detašované pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: Q.. J. P., K..
XX.XX.XXXX, O. Ž. XXXX/XX, F., občan SR a Q. P., K.. XX.XX.XXXX, O. K. U.. Z. XXX/X, Z., občianka
SR, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ ( otec mal. dieťaťa ) sa návrhom doručeným súdu dňa 15.02.2012 domáhal zníženia jeho
výživného na maloletú z 200 eur na 50 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že sa mu znížil príjem.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Odporkyňa ( matka mal. dieťaťa ) s návrhom nesúhlasila, žiadala
výživné zvýšiť na 300 eur odo dňa 22.5.2012/kedy sa vo veci konalo pojednávanie/.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným spisom OS Piešťany sp. zn. 7P
121/2008, potvrdením o príjme matky dieťaťa, rozpísanými výdavkami matky dieťaťa, potvrdením o
príjme otca dieťaťa, rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 01.02.2012, personálnym rozkazom
zo dňa 30.09.2011, výpisom z účtu K. P., správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Piešťanoch -
detašované pracovisko Hlohovec, správou Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava, ako i ostatným
obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Naposledy bolo rozhodované o výške výživného na mal. dieťa rozsudkom OS Piešťany č. k.
9P/28/2009-48 zo dňa 30.09.2009 ( právoplatný dňa 16.10.2009), ktorým bola schválená rodičovská
dohoda o zvýšení výživné otcovi z 49,79 eur na 200 eur. V tom čase bol otec zamestnaný ako zástupca
riaditeľa OO PZ Galanta, za obdobie 1-8/2009 mal netto mesačný príjem 1.184,67 eur. Okrem mal.
Natálie mal vyživovaciu povinnosť i k svojej dcére V., ktorá je v súčasnosti samostatná. Matka Natálie
pracujúc ako predavačka mala netto mesačný príjem 320 eur a okrem Natálie iné vyživovacie povinnosti
nemala.

V súčasnom období rodičia svoj osobný stav nezmenili, ani u jedného sa okruh vyživovacích povinností
nezmenil.Otec si návrh podal z dôvodu, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov, lebo od 1.12.2011
odišiel na výsluhový dôchodok, čím sa mu znížil príjem a nemá finančné prostriedky, aby platil na dcéru
výživné v výške, ktroú si naposledy s jej matkou dohodol.

Býva s priateľkou už 10 rokov v 3-izbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Podľa tvrdenia otca
jeho priateľka začala od neho požadovať za bývanie mesačne sumu 200 eur z dôvodu, že aj na výživu
mal. K. mesačne takou sumou prispieva. Túto sumu priateľke platí od doby, čo platí takéto výživné
na dcéru. Jeho mesačné výdavky s bývaním pozostávajú z príspevku 200 eur na bývanie priateľke,
na stravu jej mesačne prispieva sumou 200 eur. V byte s nimi bývajú ešte 2 deti jeho priateľky a to

syn /vysokoškolák/ a tridsaťročná samostatná dcéra. Podľa vyjadrenia otca jeho priateľka má mesačné
výdavky na bývanie a energie v celkovej sume cca 200 eur. Ako ďalšie svoje mesačné výdavky otec
uviedol výdavky na osobnú hygienu 50 eur, cestovné 50 eur, ostatné ( pr. kultúra,..) v sume 50 eur.
Výdavky na cestovné má v súvislosti s cestovaním za maloletou.

Otec pracoval do 30.3.2011 ako zástupca OO PZ Galanta s funkčným služobným platom v 5. tarifnej

triede. Po zmene vedenia došlo k personálnym zmenám, bol funkčne preradený do 4. tarifnej triedy na
funkciu povereného príslušníka PZ, znížil sa mu funkčný plat. Od mája 2011 do decembra 2011 mal
priemerný plat cca 770 eur. Od 1.12.2011 z dôvodu avízovanej negatívnej zmeny v zákone o sociálnom
zabezpečení policajtov odišiel do výsluhového dôchodku a bol mu priznaný výsluhový dôchodok 754,26
eur mesačne. Od 1.1.2012 mu bol valorizovaný na 770,10 eur mesačne. Iný príjem nemá, nepracuje

ani len brigádne a ani nie evidovaný ako nezamestnaný. Otec sa neplánuje ani zamestnať, lebo sa
mieni postarať o svoju invalidnú matku žijúcu v Česku, ktorá je po smrti otca na tom zle. Otec má síce
súrodencov žijúcich v Česku, ale tí sú zamestnaní. Jeho priateľka je tiež na výsluhovom dôchodku, ktorý
mesačne poberá vo výške cca 1.000 eur. Podľa vyjadrenia otca, aj keď bol preradený pôvodne do nižšej
tarifnej triedy, snažil sa výživné platiť v dohodnutej výške 200 eur, ale potom prestal vládať platiť a pokiaľ

chcel zaplatiť, zadlžoval sa.

Otec má vysokoškolské vzdelanie. Nemá žiadne vážne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili nájsť
si zamestnanie.

Zhodným tvrdením oboch rodičov mal súd preukázané, že otec mal. K. navštevuje podľa požiadaviek
samotnej maloletej - každé tri týždne, resp. raz za mesiac alebo dokonca 6 týždňov. Otec si plní
vyživovaciu povinnosť voči K. riadne a včas. Chce platiť K. výdavky s krúžkom karate, na ktorý sa
maloletá prihlásila. Už jej kúpil kimono.

K svojim majetkovým pomerom otec uviedol, že pri odchode z policajného zboru mu bolo vyplatené
odstupné 15.000 eur. Z tejto sumy 5.000 eur musel hneď vrátiť zamestnávateľovi za školu - policajnú
akadémiu. S priateľkou si spolu kúpili auto značky Kia v marci 2012, rok výroby 2011. On prispel na kúpu
auta polovicu kúpnej ceny, t.j. sumou 10.000 eur. Pred rokom a štvrť kúpila jeho priateľka rodinný dom,

pričom kúpnu cenu na dom mala z predaja domu v Česku a čiastočne z čerpaného úveru zo stavebného
sporenia. On jej neručil pri kúpe domu a ani ako vlastník domu nefiguruje na liste vlastníctva, ale 80 %
času sa s priateľkou zdržiava v tomto dome.

Matka pracuje asi rok ako opatrovateľka v Rakúsku, dva týždne je v rakúsku a dva týždne doma s

dcérou. Počas jej pobytu v Rakúsku mal. K. býva u jej rodičov. Z predloženého potvrdenia o príjme mal
súd preukázané, že jej mesačný netto mesačný príjem je 770 eur, lebo z mesačného platu 1.031,68 eur
jej je strhnuté mesačne cestovné 110 eur a sociálne poistenie v sume 151,68 eur mesačne. Rodinné
prídavky na maloletú poberám na Slovensku mesačne po 22,54 eur. Počas dvoch týždňov na Slovensku
nepracuje, čas trávi s dieťaťom. Matka má strednú ekonomickú školu. Nemá zdravotné problémy.

Býva s dcérou v podnájme v 2-izbovom byte. Mesačné výdavky za nájom , TV a internet má v sume
cca 300 eur.
Svoj návrh na zvýšenie výživného na 300 eur odôvodnila tým, že sa zvýšili výdavky na mal .K. a otec si
kúpil auto zn. Kia. Dala súdu do pozornosti, že otec maloletej s svojou priateľkou spoločne hospodária,
peniaze im chodia na jeden účet. Má pochybnosť, prečo by práve otec K. mal zabezpečovať starostlivosť

o jej svokru, keďže v jej blízkosti bývajú ďalšie jej dve deti.

Mal. K. je teraz v 7. ročníku základnej školy, v škole sa nestravuje. Nemá zdravotné problémy. Prihlásila
sa na krúžok karate, kde bude mesačný poplatok 10 eur. Chodí aj na hádzanú, pričom matka mámesačné výdavky s hádzanou cca 20 - 30 eur, ( závisí to od toho, či idú niekam hrať zápas). Ako ďalšie
mesačné výdavky matka uviedla výdavky na stravu 200 eur, na hygienu 70 eur, vreckové K. na 2 týždne
v sume 25 eur. Svojim rodičom matka prispieva na stravu pre K. sumou 100 eur, keď maloletá u nich

dva týždne býva. Školské potreby po spriemerovaní na mesiac predstavujú 30 eur. Vitamínové doplnky
kupuje dcére mesačne za 20 eur ( hlavne kalcium).

Kolízna opatrovníčka navrhla návrh otca na zníženie výživného zamietnuť. Návrh matky na zvýšenie
výživného ponechala na súd vzhľadom na odprezentované výdavky na dieťa, ale aj aktuálne príjmy a

výdavky rodičov.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku

starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti
a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne
zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť
sa v konkurencii.

Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 2 roky a 4 mesiace, ktoré uplynuli od poslednej
úpravy výživného na strane maloletého dieťaťa i na strane jej rodičov a zistil, že u maloletej oproti
rozhodovaniu v októbri 2009 došlo k zmene jedine v tom, že navštevuje už siedmy ročník základnej
školy, vyrástla a primerane tomu vzrástli i výdavky na ňu. U matky došlo k zmene jej príjmu, lebo v roku
2009 mala netto mesačný príjem 320 eur a rodinné prídavky, v súčasnosti má netto mesačne 770 eur

+22,54 eur za rodinné prídavky. Okrem toho jej otec mesačne posiela na výživu dieťaťa 200 eur. Došlo
k zmene pomerov aj na strane otca, ktorý je od 01.12.2011 odišiel z policajného zboru na výsluhový
dôchodok a od januára 2012 ho poberá mesačne po 770,10 eur. Súd prihliadal na to, že v roku 2009 mal
netto mesačný príjem 1.184,67 eur ako zástupca riaditeľa OO PZ Galanta, z organizačných dôvodov
bol preradený na nižšiu funkciu s nižším príjmom ( cca 770 eur) a od 1.1.22011 poberá výsluhový

dôchodok.Nikdevsúčasnostinepracuje,žijelenzvýsluhovéhodôchodku. Bývavspoločnejdomácnosti
s priateľkou, ktorá poberá tiež výsluhový dôchodok. Otec nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by
mu bránili hľadať a nájsť si zamestnanie, čo súd vyhodnotil ako dobrovoľné vzdanie sa ďalšieho príjmu.
Nezáujem v súčasnosti sa zamestnať otec odôvodnil tým, že sa mieni strať o svoju matku v Čechách.
Toto jeho tvrdenie súd vyhodnotil ako účelové v snahe dosiahnuť platenie nižšieho výživného. Na druhej

strane mal súd objektívne preukázané, že pri odchode bolo otcovi vyplatené odstupné v sume 15.000
eur, ktorú súd kvalifikoval ak zvýšenie príjmu. Súd prihliadal na to, že z tejto sumy odstupného otec ničím
naviac neprispel na výživu K.. Pokiaľ ide o výdavky otca prezentované ako výdavky za bývanie, súd
sumu 200 eur za bývanie v trojizbovom byte považuje za neprimeranú, lebo v byte býva i jeho priateľkas vlastným príjmom a jej dve plnoleté deti. Nakoľko otec súdu uviedol, že celkové výdavky na byt sú cca
200 eur, pri bývaní počtu 4 dospelých osôb, by sa mal každý podieľať na bývaní v byte rovnakou mierou.
Pokiaľ od otca jeho priateľka žiadal za bývanie 200 eur, lebo takú sumu platí na výživu vlastného dieťaťa,

musí si otec uvedomiť, že k tejto priateľke nemá vyživovaciu povinnosť, lebo nie je jeho manželkou.
Výživné na dieťa má prednosť pred akými - koľvek inými výdavkami rodičov. Súd prihliadal na to, že
otec si plní vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Súd je presvedčený, že platením výživného 200 eur i
naďalej je to - to najmenej, čo môže pre svoje dieťa urobiť. Súd je presvedčený, že otec i vzhľadom na
svoje vysokoškolské vzdelanie a kvalifikáciu si vie zabezpečiť pravidelný mesačný príjem ( nie len vo

forme výsluhového dôchodku ) a preto i jeho návrh zamietol.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh otca nie je podaný dôvodne, lebo
naposledy bolo o výške výživného rozhodované pred cca 2 roky a 4 mesiacmi, od tejto doby došlo
síce na strane otca k zmene pomerov tým, že je od 1.12.2011 na výsluhovom dôchodku, ale nakoľko
mu bolo vyplatené odstupné 15.000 eur, v podstate doposiaľ fakticky nedošlo k zníženiu jeho príjmu.
To, že odstupné použil na kúpu hnuteľnej veci, je ale už vecou otca. Výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodičov a preto má súd za to, že svoj nedostatok príjmu ( lebo otec to tvrdí a tým odôvodňuje
svoj návrh) môže otec riešiť napríklad tým, že by sa zamestnal v riadnom pracovnom pomere. Súd
prihliadal pri tom na to, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Preto aj návrh otca zamietol. Sumu výživného 200 eur určenú súdom v októbri 2009
prihliadajúc na terajšie pomery otca považuje súd v súčasnom období za primeranú jednak veku a
odôvodneným potrebám dieťaťa, ale hlavne aj pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Pri určení
výšky výživného súd prihliadol na to, že otec nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili
hľadať a nájsť si zamestnanie, z ktorého by si zabezpečil pravidelný mesačný príjem a to aj vzhľadom

na jeho vzdelanie. Pri určení výšky výživného súd ale zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec sa na osobnej
starostlivosti o mal. dieťa nepodieľa, čo musí čiastočne vyvážiť finančným plnením. Súd prihliadol i na
skutočnosť, že časť potrieb maloletého dieťaťa matka hradí z prídavkov vyplácaných na dieťa.

Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, lebo táto neuviedla žiadne ďalšie objektívne dôvody

skúmané už v roku 2009 pri zvyšovaní výživného, ktoré by znamenali podstatnú zmenu pomerov na
strane jej či dieťaťa ( okrem načúvacieho prístroja. práve naopak, súd zistil, že na starne matky došlo k
zvýšeniu príjmu, čo bolo tiež dôvodom pre zamietnutie jej návrhu na zvýšenie výživného.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).