Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 11, 2012

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/283/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211216812
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2012:4211216812.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: S. U., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX. O. XX, J. proti

žalovaným: 1. K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, J. 2. U. P., nar. X.X.XXXX, bytom D. J. XXX, 3. N.
J., nar. X.X.XXXX, bytom D. J. XXX, všetci žalovaní zastúpení JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom
so sídlom Farská 33, Nitra, o zaplatenie 14.064,- eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh na zaplatenie 14.064.-€ s 12,5% úrokom z omeškania ročne od doručenia rovnopisu žaloby
žalovaným až do zaplatenia z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
na účet právneho zástupcu žalovaných v 1. až 3. rade, náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady
trov právneho zastúpenia vo výške 2.473,93 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 26.9.2011 doručil tunajšiemu súdu podanie, ktorým si uplatnil náhradu škody v trestnej veci
1T 75/06, a to majetkovej škody vo výške 4.064,- eur a morálnej a inej škody vo výške 10.000,- eur. Z
dôvodu, že trestná vec tunajšieho súdu sp. zn. 1T 75/2006 bola už v čase doručenia podania žalobcu
právoplatne skončená, podanie, z obsahu ktorého bolo zrejmé, že sa ním žalobca domáha náhrady
škody a obsahovalo aj označenie účastníkov konania, bolo zapísané ako návrh do civilného oddelenia.

Súd uznesením z 29.9.2011 vyzval žalobcu na doplnenie neúplného návrhu tak, aby vymedzil svoj návrh
rozhodujúcimi skutočnosťami, teda návrh skutkovo odôvodnil voči každému zo žalovaných a uviedol,
ako má súd voči každému z troch žalovaných rozhodnúť (špecifikoval celkovú výšku požadovanej

náhrady škody od každého zo žalovaných), pričom musí byť zrejmé aj z akých dôvodov navrhuje,
aby súd vo veci rozhodol voči každému zo žalovaných ním požadovaným spôsobom; pokiaľ navrhuje
zaviazať niektorých žalovaných na spoločné plnenie, je potrebné aj skutkovo odôvodniť kedy a ako
vznikol spoločný záväzok dotknutých žalovaných, teda uviesť rozhodujúce skutočnosti, z existencie
ktorých odvodzuje spoločný záväzok žalovaných; špecifikoval, či pod morálnou a inou škodou vo výške
10.000,- eur rozumie náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré pri tejto sume vo svojom podaní
tiež spomína a špecifikoval spôsob vyčíslenia požadovanej náhrady vo výške 10.000,- eur; označil

(predložil) všetky dôkazy a skutočnosti preukazujúce dôvodnosť jeho návrhu (napr. doklady o cene
zničených vecí a podobne, doklady o výške trov právneho zastupovania v trestnej veci a podobne).

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.10.2011 požiadal o ustanovenie právneho zástupcu a
majetkovú škodu vo výške 4.064,- eur opäť odôvodnil tvrdením, že žalovaní mu zničili a zobrali okuliare,
ktoré nosil (7.944,- Sk), zobrali mu náhradné okuliare (3.968,- Sk), musel si dať spraviť nové okuliare(2.420,-Sk).Ďalejtvrdil,žemuzobralihodinky(3.850,-Sk),počítačanotebook(75.000,-Sk)aspomenul
aj trovy právneho zastupovania (29.240,- Sk). Morálnu a inú škodu vo výške 10.000,- eur odôvodnil
tvrdením, že podľa svojej psychiatričky má podstatne sťažené spoločenské uplatnenie, lebo trestný

čin žalovaných ho psychicky zničil. Aj keď od incidentu uplynulo 8 rokov, bojí sa ísť sám na ulicu, po
zotmení nevychádza vôbec, má nočné mory. Každý mu hovorí, aby išiel žiť ďaleko, ale z čoho si má
založiť nový život? Trestný čin žalovaných spočíval v tom, že vo vlastnom byte bol napadnutý, zbitý,
dokopaný. Navliekli mu sáčok na hlavu, zviazali, zabalili do koberca a odviezli autom na chalupu, kde ho
priviazali k posteli, to všetko na objednanie a pokyny jeho matky. Po incidente bol 7 dní hospitalizovaný,

nemal okuliare a keďže nosí okuliare s dioptriami 9, bolo preňho mučením vydržať týždeň bez okuliarov.
Keďže matke nebolo zrušené vecné bremeno k jeho bytu, po incidente do bytu nechodil, lebo sa bál
o svoj život. V byte nikto nebýval, nevedel ani platiť náklady bytu, boli tam nedoplatky okolo 2.000,-
až 3.000,- eur, a tak sa byt dal do dobrovoľnej dražby a za byt obdržal zlomok trhovej hodnoty. Po
incidente mu „bola spísaná diagnóza sťaženého spoločenského uplatnenia: post traumatická stresová
porucha ťažkého stupňa; v styku s neznámou osobou zhoršenie rečovej vady; opakované stavy paniky,

pocit neistoty, prenasledovania; osobnosť ťažko neurotizovaná; Dg: 4F 43.23 Porucha prispôsobenia s
prevahou poruchy emotivity; Záver: Následkom psychotraumy menovaný trpí poruchami ktoré sú na
prekážku v spoločenskom styku a výkonu, má výrazne sťažené spoločenské uplatnenie." Ďalej žalobca
uviedol, že suma 10.000,- eur je počiatočnou cenou za uvedené morálne škody. Súčasne rozšíril svoj
návrh, keď sa domáhal aj 12,5 % úroku z omeškania ročne od doručenia rovnopisu žalovaným až do

právoplatnosti rozsudku.

V súvislosti so žiadosťou žalobcu o pridelenie advokáta súd žalobcu v súlade s § 30 O.s.p. prípisom z
3.1.2012 odkázal na Centrum právnej pomoci.

Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 10.2.2012, navrhli
návrh vo veci zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Popreli, že by žalobcovi spôsobili škodu,

náhrady ktorej sa domáha, keďže mu žiadne okuliare nezobrali ani nezničili. Pokiaľ si žalobca kupoval
nové okuliare, nie je to škoda. Nezobrali mu ani hodinky, notebook a počítač. Žalovaná v 1. rade
si zobrala počítač, ktorý sama zakúpila, pre nevhodné správanie žalobcu. Žalovaní popreli, že by
žalobcovi vznikli trovy právneho zastúpenia. Namietali, že žalobca žiaden doklad o tvrdeniach psychiatra
nepredložil. Podľa ich vedomostí mal žalobca už pred skutkom, pre ktorý boli oni odsúdení, psychickú

poruchu. Keby žalobcovi spôsobili škodu trestným činom, určite by boli za to odsúdení.

Žalobca podaním doručeným súdu 23.2.2012 žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti lebo sa
nezdržiava na Slovensku a nemá peniaze na cestu domov. Opätovne uviedol dôvody svojho návrhu,
ktoré rozšíril o definíciu odškodného.

Súd dňa 24.2.2012 pojednával podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu a rozhodol o pripustení

zmeny petitu (v časti príslušenstva).

Podľa právneho zástupcu žalovaných ani jeden z nárokov žalobcu nie je preukázaný, a preto navrhol
návrh vo veci zamietnuť. Pokiaľ by žalovaní žalobcovi zobrali hodinky, okuliare, náhradné okuliare,
notebook premietlo by sa to aj v trestnom konaní vedenom voči žalovaným pre trestný čin lúpeže. Ani
jeden zo žalovaných pre takýto trestný čin, v súvislosti s poškodením žalobcu, nebol stíhaný. Uviedol,

že žalovaná v 1. rade zakúpila prostredníctvom úveru vo výške 27.690,- Sk v roku 2003 od Home Credit
Slovakia počítačovú zostavu, pričom úver aj splácala. Počítač, ktorý bol umiestnený v byte žalobcu, ku
ktorému na základe vecného bremena - práva doživotného užívania - mala prístup aj žalovaná v 1.
rade, si vzhľadom na spôsob života žalobcu zobrala ako svoje vlastníctvo. Podľa vedomostí žalovaných
žalobca nemal v trestnom konaní právneho zástupcu, a tak mu ani nevznikol nárok na náhradu trov

právneho zastúpenia. K uplatnenému nároku v podobe tvrdeného sťaženia spoločenského uplatnenia
právny zástupca žalovaných poukázal na skutočnosť, že žalobca je nositeľom dôkazného bremena,
že k takejto škode došlo. Zdôraznil, že z ním predložených lekárskych správ (17.5.1996 a 7.9.2000)
vyplýva, že symptómy, na ktoré žalobca poukazuje, sa u neho prejavovali pred spáchaním trestného
činu žalovanými.Žalovaná v 1. rade uviedla, že predmetný byt zakúpila na meno syna (žalobcu) ona v roku 1999 a až
do roku 2004 ona platila všetky poplatky spojené s bývaním. Jej predstava bola taká, aby tento byt bol
v polovici aj vlastníctvom jej mladšieho syna T., ktorého vo veku 12 rokov žalobca zatiahol do drog.

Exekútor byt zobral a T. nič nezostalo. Vypovedala, že počítač zakúpila ona. Po tom, ako v byte našla
stopy po drogách a po žúre, počítač zobrala. Hodinky synovi zakúpila v roku 1999 pri príležitosti jeho
stužkovej. Od tej doby hodinky nevidela. Aj okuliare s titánovým rámom a odľahčenými sklami synovi
zakúpila ona, no 6.11.2003 syn tieto okuliare nemal a nemal ani náhradné okuliare. Ona mu ich ani
nezabezpečovala. Notebook v byte nikdy nevidela.

Žalovaní v 2. a v 3. rade zhodne popreli, že by veci označené žalobcom v návrhu poškodili. Žalovaný v
2. rade navyše uviedol, že uvedené veci nezobral a žalovaný v 3. rade uviedol, že ich ani nevidel.

Právny zástupca žalovaných po tom, ako súd žalovaných a ich právneho zástupcu oboznámil s
výsledkami prípravy na pojednávanie podľa § 118 ods. 1 O.s.p. vzniesol námietku premlčania.

Súd uznesením z 19.4.2012 odkázal žalobcu so žiadosťou o ustanovenie advokáta na Centrum právnej
pomoci a vytýčil vo veci nový termín pojednávania. Žalobca mailovou správou odoslanou 5.5.2012 a

doručenou súdu 7.5.2012 žiadal ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní (11.5.2012) z dôvodu,
že je od Komárna vzdialený 3 500 kilometrov a o termíne pojednávania vie 6 dní dozadu. Nemá peniaze
na cestu domov a späť. Aby si mohol bookovať lacnejšiu letenku, musí vedieť o termíne pojednávania
minimálne mesiac vopred.

Súd s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. dňa 11.5.2012 pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý

o termíne pojednávania vedel v dostatočnom predstihu a nežiadal o odročenie pojednávania. Súd
pojednával aj v neprítomnosti všetkých žalovaných, neprítomnosť ktorých ospravedlnil ich právny
zástupca.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu ako aj s
obsahom pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu 1T 75/2006, vrátane vyšetrovacieho spisu

ČVS:OÚJP-427/20-2003 Šv.

Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len OZ) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1, 2 citovaného zákona (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 veta prvá citovaného zákona Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie.

Súd mal z pripojeného trestného spisu sp. zn. 1T/75/2006 preukázané, že po zrušení trestného rozkazu
tunajšieho súdu č.k. 1T 75/06-26 z 3.11.2006 v dôsledku odporu všetkých troch žalovaných v procesnom
postavení obvinených, boli žalovaní v 1. až v 3. rade v procesnom postavení obžalovaných v 1. až
v 3. rade rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1T/75/2006-387 z 17.12.2008 uznaní „za vinných, že dňa

6.11.2003 v čase o 21.00 hod. v J. na ulici Z. č. XX obvinený U. P. a obvinený N. J. po predchádzajúcej
dohode a na požiadanie obvinenej K. I. vošli do bytu č. XX, pričom do bytu ich pustila obvinená
K. I., po vstúpení do bytu obvinený U. P. a obvinený N. J. fyzicky napadli poškodeného S. U. tým
spôsobom, že ho päsťami udierali do hlavy a kopali do celého tela, pričom poškodený spadol na zem,následne mu obvinený P. a obvinený J. natiahli na hlavu sáčok, avšak tento sáčok poškodený roztrhol
aby mohol dýchať, zviazali poškodenému ruky a nohy, prekryli mu oči, následne od poškodeného
žiadali, aby podpísal darovaciu zmluvu ktorou by previedol svoj byt na ulici Z. č. XX/XX do vlastníctva

svojej matky, obvinenej K. I., čo však poškodený U. odmietol, následne obvinený U. P. a obvinený N.
J. neznámym motorovým vozidlom previezli poškodeného S. U. do D. J. do chatky chatovej oblasti
Z., kde poškodeného priviazali k posteli a nechali ho tam, následne poškodenému S. U. sa podarilo
vyslobodiť si ruky a nohy a cez okno z chatky ušiel, pričom pri fyzickom napadnutí poškodený utrpel
zranenia, a to otras mozgu ťažšieho stupňa, tržnú ranu pravého obočia dĺžke 2,5 cm, tržnú ranu hornej

pery vpravo o dlžke 1 cm, zakrvácanie spojivky ľavého oka, pomliaždenie steny hrudnej a brušnej v
oblasti pečene a sleziny, pomliaždenie v obličky vpravo, pomliaždenie tváre s podkožnými podliatinami,
podkožné krvné podliatiny horného a dolného viečka oboch očí, pomliaždenie krku v oblasti záhlavia,
odreniny a podkožné krvné podliatiny oboch horných končatín, odreniny na oboch dolných končatinách,
a pomliaždenie pravého zápästia, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie od 7.11.2003 do 5.12.2003, teda
obvinená K. I. spoločným konaním iného násilím nútila aby niečo konal a spáchala taký čin na blízkej

osobe, obvinený U. P. a obvinený N. J., spoločným konaním iného násilím nútili, aby niečo konal,
spoločným konaním iného pozbavili osobnej slobody, spoločným konaním iného úmyselne ublížili na
zdraví, čím spáchali obvinená K. I. trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 235
ods.1,ods.2písm.c)Tr.zák., obvinenýU.P.aobvinenýN.J.trestnýčinvydieraniaspolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1 Tr. zák., trestný čin pozbavenia osobnej slobody spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2 k § 232 ods. 1 Tr. zák., trestný čin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa
§ 9 ods. 2 k § 221 ods. 1 Tr. zák." Žalovaná v 1. rade ako obžalovaná bola za uvedený skutok
odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, žalovaní v 2. a v 3. rade boli
odsúdení na úhrnné nepodmienečné tresty odňatia slobody po 3 roky. Žalovaní ako obžalovaní boli
uvedeným rozsudkom zaradení do I. nápravnovýchovnej skupiny a všetkým trom bolo uložené uhradiť

spoločne a nerozdielne poškodenej firme Dôvera, zdravotná poisťovňa sumu 16.617,- Sk a žalobcovi
ako poškodenému sumu 14.400,- Sk titulom náhrady škody s tým, že poškodený bol so zvyškom svojho
nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 4To/19/2010-441 z 17.6.2010 zrušil odvolaním obžalovaných
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch o trestoch obžalovaných. Žalovanú v 1. rade v

procesnom postavení obžalovanej odsúdil na trest odňatia slobody 2 roky, s podmienečným odkladom
výkonu trestu s 3 ročnou skúšobnou dobou a žalovaní v 2. a v 3. rade v procesnom postavení
obžalovaných boli zhodne odsúdení na úhrnný trest odňatia slobody po 2 roky, s podmienečným
odkladom výkonu trestu s 3 ročnou skúšobnou dobou.

Z trestného spisu tunajšieho súdu 1T/75/2006, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis ÚJaKP OR

PZ Komárno ČVS:OÚJP-427/20-2003 Šv vyplýva, že žalobca si v procesnom postavení poškodeného
uplatnil voči obžalovaným náhradu škody spôsobenej trestným činom dňa 18.11.2003 všeobecne, bez
jej vyčíslenia. Podľa zápisnice o výsluchu S.. T. O. ako svedka poškodeného z 13.2.2006, ktorý bol
splnomocnencom žalobcu ako poškodeného na základe splnomocnenia z 28.1.2004, S.. Ľ. O. v mene
poškodeného žalobcu uplatnil náhradu škody za hodinky CASIO ABX 68B-7 zakúpené za 3.850,- Sk,

ktoré pri skutku zmizli, ďalej za nákup okuliarov, ktoré si žalobca musel zakúpiť ako náhradné v cene
2.300,- Sk, za rozbité okuliare, ktoré mal pri skutku pri sebe v cene 7.943,- Sk, náhradné okuliare, ktoré
pri skutku zmizli v cene 3.968,- Sk a za spôsobené zranenie bolestné vo výške 15.000,- Sk. Uplatnenú
náhradu škody splnomocnenec žalobcu vyčíslil v celkovej výške 29.093,- Sk, aj keď matematický súčet
jednotlivých nárokov je vyšší.

Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o
protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého
druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj
nároknanáhraduškodyuplatniťajnasúde.Okamihvznikuškody,resp.vedomosťpoškodenéhooškode

sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b/ o škodcovi, t.j. o
tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo
vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Pri posudzovaní otázky, kedy
sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanejskutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej),
teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume
s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch,

aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o
vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca sa o tom, kto mu za škodu zodpovedá
dozvedel dňa 6.11.2003, keď v uvedený deň bol objektom trestnej činnosti žalovaných. Dňa 7.11.2003,
poskončenípozbaveniajehoosobnejslobody,bolvyšetrenýlekáromahospitalizovanýaždo13.11.2003

a doba jeho liečenia a práceneschopnosti trvala do 5.12.2003, čo vyplýva zo znaleckého posudku K..
J.. Nešpecifikovaný nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil už dňa 18.11.2003 a tento špecifikoval
prostredníctvom svojho splnomocnenca dňa 13.2.2006 sumou 29.093,- Sk, z ktorej na náhradu
bolestného si žalobca prostredníctvom splnomocnenca uplatnil sumu 15.000,- Sk, a tak na náhradu
materiálnej škody titulom rozbitých okuliarov, zmiznutých náhradných okuliarov a zmiznutých hodiniek
CASIO, zakúpenia náhradných okuliarov uplatnil sumu 14.093,- Sk (29 093 - 15 000), ktorá po prepočte

konverzným kurzom 1EUR/30,126 Skk predstavuje sumu 467,80 eur. Teda až dňa 13.2.2006 si žalobca
ako poškodený v adhéznom konaní kvalifikovane uplatnil náhradu škody v celkovej výške 29.093,- Sk.

Podľa trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/75/2006, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia,
chirurgia K.. C. J. znaleckým posudkom č. 1/2006 z 3.2.2006 bodovo ohodnotil zranenia poškodeného
žalobcu podľa zákona č. 32/1965 Zb. 240 bodmi, pričom hodnota 1 bodu bola 60,- Sk, a tak rozsudkom

tunajšieho súdu z 17.12.2008 č.k. 1T/75/2006-387 boli všetci traja žalovaní v procesnom postavení
žalovaných zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenému žalobcovi titulom náhrady škody
(bolestné ) vo výške 14.400,- Sk (240 x 60) a so zvyškom nároku na náhradu škody (29.093 - 14.400
= 14.693,- Sk = 487,72 eur) bol žalobca odkázaný na občianske súdne konanie. Uvedený rozsudok v
znení rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 4To/19/2010-441 z 17.6.2010 nadobudol právoplatnosť dňa

17.6.2010.

Žalobca si dňa 26.9.2011 uplatnil nárok na náhradu materiálnej škody vo výške 4.064,- eur a nárok na
náhradu morálnej a inej škody, špecifikovanej sťažením spoločenského uplatnenia, vo výške 10.000,-
eur.

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ je protiprávny úkon,

vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody.

Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný trestný čin, znamená konštatovanie zavineného protiprávneho
konania určitého páchateľa a súd je s poukazom na § 135 ods. 1 O.s.p. týmto rozhodnutím viazaný.
Súd je viazaný iba výrokom trestného rozsudku, nie jeho odôvodnením. Z výroku o vine potom treba
vychádzať ako z celku a treba brať do úvahy jeho právnu ako i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie

znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Citované ustanovenie určuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania.
Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky

v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov.

Žalobca si v danom prípade uplatňuje náhradu škody, ktorú mal utrpieť trestnými činmi žalovaných,
za ktoré boli žalovaní súdení a odsúdení v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 1T/75/2006. Žalobca si v
adhéznom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody za počítač a notebook. Ani z právnej a ani zo

skutkovej časti výroku trestného rozsudku o vine žalovaných sp. zn. 1T/75/2006 z 17.12.2008, v znení
rozsudkuKrajskéhosúduvNitresp.zn.4To/19/2010z17.6.2010,nevyplýva,žebyžalovaníbolistíhaníaodsúdení za odcudzenie počítača a notebooku. Vzhľadom na absenciu skutku súvisiaceho s prípadným
odcudzením počítača a notebooku žalovanými žalobca, ktorý bol v predvolaniach na pojednávania
poučenýpodľa§120ods.4O.s.p.neuniesoldôkaznébremenopodľa§120ods.1O.s.p.napreukázanie

svojej majetkovej ujmy (škody) na počítači a notebooku, súvisiacej s trestným konaním vedeným pod
sp. zn. 1T/75/2006, keď ani nepreukázal protiprávne konania žalovaných vedúce k odcudzeniu počítača
a notebooku, ako nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za náhradu škody podľa § 420 ods. 1 OZ.

Žalobca si v adhéznom konaní neuplatnil ani nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom
konaní S. ktorý ho v trestnom konaní vedenom proti žalovaným zastupoval od 28.1.2004 do 30.5.2006.

Žalobca si podaním návrhu vo veci dňa 26.9.2011 uplatnil aj nárok na náhradu škody v podobe trov
právneho zastúpenia S. vo výške 29.240,- Sk (970,59 eur) v trestnej veci ako poškodeného, pričom
S. žalobcovi ako klientovi svoje trovy vyúčtoval už dňa 16.3.2006 vo výške 24.752,- Sk (821,62 eur).
Žalobca napriek výzve z 24.2.2012 súdu nepreukázal vznik škody, teda nepreukázal svoju majetkovú
ujmu titulom úhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní S.. Ľ. O., navyše, podľa názoru súdu v
nesprávnej výške zo sumy 74.561,- Sk označenej ako výška uplatneného nároku na náhradu škody. Z

trestného spisu nevyplýva uplatnenie nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody v uvedenej
výške, keď na čl. 125 vyšetrovacieho spisu, ktorý tvorí súčasť trestného spisu sp. zn. 1T/75/2006
splnomocnenec poškodeného žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 29.093,-
Sk. Pritom matematický súčet jednotlivých nárokov uplatnených splnomocnencom poškodeného dňa
13.2.2006 predstavuje sumu 33.061,- Sk, teda sumu o 3.968,- Sk vyššiu ako celkovo uplatnený nárok na

náhradu škody. Vzhľadom na nepreukázanie vzniku škody titulom trov právneho zastúpenia vo výške
29.240,- Sk, teda nepreukázanie úhrady tejto sumy žalobcom, súd návrh v tejto časti nepovažoval za
dôvodný.

Žalobca si v adhéznom konaní dňa 13.2.2006 uplatnil nárok na náhradu škody za hodinky CASIO ABX
68B-7 zakúpené za 3.850,- Sk, ktoré údajne pri skutku zmizli, ďalej za nákup okuliarov, ktoré si žalobca

mal zakúpiť ako náhradné v cene 2.300,- Sk, za rozbité okuliare, ktoré mal mať pri skutku pri sebe v cene
7.943,- Sk, náhradné okuliare, ktoré pri skutku mali zmiznúť v cene 3.968,- Sk. Žalobca bol rozsudkom z
17.12.2008 odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody prevyšujúcom sumu 14.400,- Sk (bolestné)
na občianske súdne konanie. Žalobca si návrhom vo veci z 26.9.2011 uplatnil nárok na náhradu škody za
okuliare, ktoré nosil vo výške 7.944,- Sk, náhradu za odcudzené náhradné okuliare vo výške 3.968,- Sk,

náhradu za nové okuliare vo výške 2.420,- Sk. Súd v súvislosti s takto uplatnenou náhradou škody opäť
konštatuje, že ani z právnej a ani zo skutkovej časti výroku trestného rozsudku o vine žalovaných sp.
zn. 1T/75/2006 z 17.12.2008, v znení rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/19/2010 z 17.6.2010,
nie je zrejmé, že by žalovaní boli stíhaní a odsúdení za odcudzenie hodiniek a okuliarov žalobcu, resp.
za ich poškodenie. Vzhľadom na absenciu skutku súvisiaceho s ich prípadným odcudzením, resp.

poškodením žalovanými žalobca, ktorý bol v predvolaniach na pojednávania poučený podľa § 120 ods.
4 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno podľa § 120 ods. 1 O.s.p. na preukázanie svojej majetkovej ujmy
(škody) na hodinkách a okuliaroch, súvisiacej s trestným konaním vedeným pod sp. zn. 1T/75/2006,
keď ani nepreukázal protiprávne konania žalovaných vedúce k odcudzeniu, resp. poškodeniu hodiniek
a okuliarov, ako nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za náhradu škody podľa § 420 ods. 1 OZ.

Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu morálnej a inej škody vo výške 10.000,- eur, ktorú spresnil
tvrdením, že je to nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 32/1965
Zb. (vzťahujúceho sa na prejednávanú vec vzhľadom na § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z.), sťaženie
spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských

potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len následky). Odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a
to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Pri
odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo
toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky). Suma zodpovedajúca základnému

počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré
poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a
ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä
možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolaniaa ďalšieho sebavzdelávania, pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti
trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 (§ 6 ods. 2 vyhlášky).

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu
240 000 Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk (§ 7 ods. 2 vyhlášky).
Z ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky vyplýva, že v prípadoch hodných osobitého zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu

ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví
preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Podľa ustálenej súdnej praxe je ním preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti
poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom

živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného
partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Preto je súd povinný v konaní vždy skúmať, aké
predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vznikom škody. Vo výnimočných
prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.) môže súd sumy odškodnenia
primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia.

Zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit je teda prípustné podľa ustanovenia § 7 ods.
3 vyhlášky iba v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy možnosti
poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou
úrovňou jeho kultúrnych, športových či iných aktivít v dobe pred vznikom škody. Pri odškodňovaní
sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie

ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky).

Posúdenie súdu a úvaha o „primeranosti" zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vždy vychádza
z predpokladov pre vznik nároku na základnú výmeru sťaženia spoločenského uplatnenia i z ďalších
hľadísk stanovených právnym predpisom pre vznik nároku na jeho zvýšenie, ku ktorým je potrebné
prihliadať vo vzájomnej nadväznosti.

Výška konkrétneho odškodnenia spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom
posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom
škody a po ňom. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky) môže
súdsumyodškodneniaprimeranezvýšiťnadstanovenénajvyššiesadzbyodškodneniabezakéhokoľvek
obmedzenia. Ak má súd pochybnosti o správnosti ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v

lekárskom posudku podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ustanoví v konaní na súde
znalca (§ 127 ods. 1 O. s. p.), alebo vyžiada posudok vedeckého ústavu alebo inej inštitúcie (§ 127
ods. 2 O. s. p.),

Žalobca ani v súvislosti s touto časťou svojho návrhu nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz
preukazujúci dôvodnosť návrhu v časti sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca na čl. 5 spisu

svojou argumentáciou naznačuje, že požadovaná výška náhrady by mohla slúžiť na založenie nového
života niekde inde („A z čoho si mám založiť nový život niekde inde?"). Zo žiadosti žalobcu o
ospravedlnenie jeho neprítomnosti na pojednávaniach (čl. 37, 57), ale aj zo žiadosti doručenej súdu
7.11.2011, ktorou žalobca žiadal o urýchlené konanie, pretože sa chystá do J. W., je zrejmé, že žalobca
sa minimálne od 22.2.2012 zdržiava mimo územia Slovenskej republiky. Pokiaľ žalobca tvrdí, že po

incidente mu „bola spísaná diagnóza sťaženého spoločenského uplatnenia: post traumatická stresová
porucha ťažkého stupňa; v styku s neznámou osobou zhoršenie rečovej vady; opakované stavy paniky,
pocit neistoty, prenasledovania; osobnosť ťažko neurotizovaná; Dg: 4F 43.23 Porucha prispôsobenia
s prevahou poruchy emotivity; Záver: Následkom psychotraumy menovaný trpí poruchami ktoré súna prekážku v spoločenskom styku a výkonu, má výrazne sťažené spoločenské uplatnenie", mal
žalobca procesnú povinnosť tvrdenú diagnózu preukázať minimálne lekárskym nálezom alebo označiť
lekára, ktorý žalobcom tvrdenú „diagnózu sťaženia spoločenského uplatnenia" konštatoval. Z takto

uplatneného nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia nad celkovú výška odškodnenia za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví (240.000,- Sk = 7.966,54 eur),
ktorý spolu s už priznaným nárokom na náhradu bolestného vo výške 14.400,- Sk predstavuje sumu
315.660,- Sk (10.000,- eur = 301.260,- Sk + 14.400,- Sk) nie je ani zrejmé, či trestnou činnosťou
žalovaných poškodené zdravie žalobcu má preukázateľne nepriaznivé dôsledky v jeho živote a už

vôbec nie je zrejmé prečo by malo ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by
súd mal odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť až na sumu 10.000,- eur.
S poukazom na uvedené žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii sťaženia spoločenského
uplatnenia, preto súd, vzhľadom na procesnú pasivitu žalovaného, nenariadil znalecké dokazovanie na
bodové ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na základe zistenie jeho rozsahu znalcom. Z
uvedeného dôvodu žalobca nepreukázal, že mu v príčinnej súvislosti s trestnou činnosťou žalovaných

vzniklo sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré je potrebné odškodniť sumou 10.000,- eur.

S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu v celosti zamietol, keď žalobcovi pre neunesenie dôkazného
bremena pri preukazovaní dôvodnosti uplatneného nároku na peňažné plnenie žalovanými nevznikol
ani nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.

K námietke premlčania vznesenej žalovanými súd poznamenáva, že vzhľadom na neunesenie

dôkazného bremena žalobcom pri preukazovaní splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaných za
škodu, teda vzhľadom na absenciu preukázania, že nárok žalobcu na uplatnenú náhradu škody je daný,
súd na námietku premlčania neprihliadol.

Súd s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. žalobcu ako neúspešného účastníka konania zaviazal aj na
náhradu trov v konaní úspešných žalovaných vo výške 2.473,93 eur, ktorá pozostáva z náhrady trov

právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. spoločným právnym zástupcom žalovaných, a
ktorá je podľa § 149 ods. 1 O.s.p. splatná na účet právneho zástupcu žalovaných. Podľa § 13 ods. 2
citovanej vyhlášky v znení účinnom od 1.6.2010 Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak
ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Potom za 1 úkon právnej pomoci pri
zastupovaní 3 žalovaných z tarifnej hodnoty 14.064,- eur predstavuje tarifná odmena advokáta sumu

455,61 eur (303,74 eur - 50% = 151,87 eur x 3 = 455,61 eur). V danom prípade advokát žalovaných
spravil pri zastupovaní žalovaných 4 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia z 30.1.2012, písomné
vyjadrenie vo veci z 6.2.2012, účasť na pojednávaní dňa 24.2.2012 a 11.5.2012) po 455,61 eur a v
súvislosti s týmito úkonmi právny zástupca žalovaných dôvodne vyčíslil aj 4 režijné paušály po 7,63
eur, ktoré sa však nenásobia podľa počtu klientov advokáta a nárok na 20% DPH vo výške 370,59

eur. Právny zástupca žalovaných dôvodne vyčíslil aj trovy v podobe nároku na stratu času cestou na
pojednávania dňa 24.2.2012 a 11.5.2012 na trase Nitra - Komárno a späť za celkovo 12 polhodín po
12,71 eur, teda v úhrnnej výške 152,52 eur. Obdobne aj cestovné výdavky na trase Nitra Komárno
a späť v dňoch 24.2.2012 a 11.5.2012 v dĺžke 160 km pri jednej obojsmernej ceste, úhrnom 320 km
(2x160) motorovým vozidlom D., pri spotrebe 8,5/100 km a cene motorovej nafty 1,449 €/l v úhrnnej

výške 97,86 eur (320 x 0,183) + (8,5 : 100) x (320 x 1,445) = 58,56 + 39,30).

Lehota splatnosti náhrady trov konania bola určená žalobcovi v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.

V danom prípade je žalobca osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm.
i/ zákona č. 71/1992 Zb. Vzhľadom na výsledok konania žalovaní nie sú podľa § 2 ods. 2 citovaného
zákona povinní zaplatiť súdny poplatok za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.