Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111219186
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111219186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa:
Slovanet, a.s., so sídlom Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, IČO: 35 765 143, zastúpený: STANĚK
VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 795 038, proti odporcovi:
S. L., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX G., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie sumy 364,83 eur

s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/179/2011-49
zo dňa 14. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 14C/179/2011-49 zo dňa 14. februára 2012 vo výroku, ktorým
súd návrh vo zvyšku zamietol a vo výroku, ktorým súd odporcovi nepriznal náhradu trov konania p o
t v r d z u j e .

V časti, v ktorej prvostupňový súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 69,38 eur
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 17,34 eur od 29.12.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným

úrokom z omeškania zo sumy 13,01 eur od 28.1.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 13,01 eur od 26.2.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 13,01 eur od 26.3.2011 do zaplatenia, s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
13,01 eur od 26.4.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zostáva
rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 14C/179/2011-49 zo dňa 14. februára 2012 n e d o t k n u t ý .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť povinnosti odporcu zaplatiť

navrhovateľovi sumu 69,38 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 17,34 eur od
29.12.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13,01 eur od 28.1.2011 do
zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13,01 eur od 26.2.2011 do zaplatenia,
s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13,01 eur od 26.3.2011 do zaplatenia, s 9,25
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 13,01 eur od 26.4.2011 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne rozhodol, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznáva.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané,
že zo zmluvy o pripojení č. DSL10110246206 zo dňa 2.11.2010 medzi účastníkmi - navrhovateľom
a odporcom vznikol záväzkový vzťah podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, na základe ktorej sa zaviazal navrhovateľ poskytovať odporcovi elektronické služby.Faktúrou fa. č. 610357166 zo dňa 14.12.2010 bola odporcovi účtovaná suma 17,34 eur za zriaďovací
poplatok a paušálne poplatky za obdobie od 23.11.2010 do 30.11.2010 a od 1.12.2010 do 31.12.2010,
fa. č. 611023359 zo dňa 13.1.2011 bola odporcovi účtovaná suma 13,01 eur splatná 27.1.2011, ktorou

bol odporcovi účtovaný poplatok za paušálne služby od 1.1.2011 do 31.1.2011, fa. č. 611060689 zo
dňa 11.2.2011 bola odporcovi účtovaná suma 13,01 eur za paušálny poplatok za obdobie od
1.2.2011 do 28.2.2011 a poplatok za nedodržanie doby splatnosti fa. č. 610350766, fa. č. 611092903
bola odporcovi účtovaná suma 15,67 eur, a to paušálny poplatok za služby od 1.3.2011 do
31.3.2011 a poplatky za nedodržanie splatnosti faktúr č. 610350766 a č. 611023359 - 2 x 1,33 eur, fa. č.

611125770 zo dňa 11.4.2011 bola odporcovi účtovaná suma 17,00 eur splatná 25.4.2011, a to paušálny
poplatokzaslužbyod1.4.2011do30.4.2011a3x1,33eurzanedodržaniesplatnostifa.č.610350776,č.
611023359,č.611060689,fa.č.611159230bolaodporcoviúčtovanásuma289,47eursplatná26.5.2011
ako zmluvná pokuta za porušenie povinnosti zo strany účastníka od 30.4.2011 do 30.4.2011 a 4 x 1,33
eur za nedodržanie doby splatnosti štyroch faktúr. Okresný súd poukázal ust. § 43 ods. 1, 2 a 5 písm.
b/, ako aj § 42 ods. 1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Oboznámil

sa tiež s obsahom tarify za poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania
prístupu do siete internet vydaných navrhovateľom a všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej
elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete internet vrátane cenového výmeru
36/2010,alistomodporcuoznačenýmakoodstúpenieodzmluvyz27.4.2011,ktoréboloodporcovipodľa
pripojenej doručenky doručené dňa 2.5.2011. Poskytnutie účtovaných služieb mal súd preukázané ich

vyúčtovaním daňovými dokladmi. Zo žiadneho iného dôkazu obsiahnutého v spise pritom nezistil, že
by niektoré služby neboli dodané alebo boli reklamované. Okresný súd zistil, že v konaní je uplatnený
nárok na zaplatenie úhrady za poskytnuté elektronické služby pripojenia na sieť internet, a to za päť
mesiacov od 23.11.2010 do 30.4.2011 a nároky zo zmluvnej pokuty podľa bodu 6.4.1. Tarify (1,33 eur
za omeškanie s úhradou faktúry) a podľa bodu 1.11 Cenového výmeru 23/2010 a čl. V bod 2. písm.

a/ Všeobecných podmienok. V konaní sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej práva a
povinnosti upravuje aj špeciálny predpis - zákon č. 250/2007 Z.z.. V zmysle uvedenej právnej úpravy
všetky práva a povinnosti medzi účastníkmi musia byť dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve (§ 4 ods.
6 zákona č. 250/2007 Z.z.). Zároveň ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje, že ak
strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto

povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že
zmluvná pokuta musí byť účastníkmi dohodnutá, teda obsahovo musí tvoriť súčasť zmluvy (dohody).
Vymedzenie nároku poskytovateľom služby v cenníku alebo vo všeobecných obchodných podmienkach

nemožno považovať za dohodu, pretože cenník, všeobecné obchodné podmienky môžu len spresňovať,
dopĺňať a vykladať ustanovenia zmluvy, zákonné ustanovenia, nesmú však sami osebe vytvárať iné
práva a povinnosti ako zmluvne dohodnuté. Cenník, všeobecné obchodné podmienky a iné predpisy,
ktoré majú upravovať vzťah medzi poskytovateľom služby a jej prijímateľom, nesmú byť v rozpore s
obsahom zmluvy ani so zákonom. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa nezistil, že by v

zmluve o pripojení boli dohodnuté sankcie, osobitne zmluvná pokuta na vzťah medzi navrhovateľom
a odporcom. Nárok podľa bodu 6.4.1. Tarify na zaplatenie 1,33 eura je obsahovo zahrnutý v prílohe
k zmluve - Tarifa na poskytovanie prístupu do siete Internet - Oddiel A - vysokorýchlostný internet,
ktorá bola vydaná 30.10.2010 a nemožno ju považovať za dohodu medzi navrhovateľom a odporcom,
ale prejavuje len vôľu odporcu stanovujúcu podmienky, za ktorých bude poskytovať službu. Oddiel

6.4 je aj slovne aj obsahovo označený ako Zmluvné pokuty a nárok na úhradu 1,33 eura predstavuje
sankciu za nedodržanie lehoty splatnosti - teda omeškanie. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za
nedodržanie záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti podľa bodu 1.11 Cenového výmeru
23/2010 je upravený v čl. 6.4.1. Tarify ako nárok za porušenie inej právnej povinnosti s poukazom na
ods. 6.4.3. a ods. 6.4.4., pričom v navrhovateľom uvádzanom čl. V bod 2. písm. a/ Všeobecných

podmienok je upravená len povinnosť účastníka riadne a včas uhrádzať splatné záväzky. Všeobecne
nie je neprípustné na zabezpečenie záväzku dohodnúť účastníkmi zmluvnú pokutu, avšak táto musí
byť po splnení podmienok primeranosti dohodnutá v samotnej zmluve a ako dohoda musí predstavovať
vyjadrenie vôle účastníkov (§ 35 Občianskeho zákonníka). Stanovenie nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty v prílohách zmluvy nemožno považovať za dohodu o zmluvnej pokute, teda vzájomné vyjadrenie

prejavu vôle účastníkov uzavrieť dohodu o zmluvnej pokute, ale predstavuje len vôľu navrhovateľa,
pretože akceptácia zmluvy druhým účastníkom neznamená vôľu prijať ustanovenia uvedené v prílohách
k zmluve, všeobecných podmienkach a pod.. Podpisom zmluvy druhý účastník, ktorý sa nepodieľal
na tvorbe ustanovení všeobecných zmluvných podmienok len sa podriaďuje takejto úprave, akonevyhnutnosti uzavretia samotnej zmluvy a poskytnutiu služby. Okresný súd preto konštatoval, že
medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute, a preto navrhovateľovi
nárok na zaplatenie zmluvných pokút nevznikol. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti priznal

navrhovateľovi len nárok za zaplatenie úhrad za pripojenie do siete internet tak, ako bol vyúčtovaný
faktúrami vystavenými navrhovateľom. Návrh v časti o zaplatenie zmluvných pokút však zamietol bez
toho, aby sa ďalej zaoberal ich primeranosťou a pod.. Nakoľko odporca bol preukázateľne v omeškaní
so splnením splatných záväzkov za poskytnutie služieb, okresný súd zaviazal odporcu s poukazom na
ust. § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri aplikácii ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z. aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, teda od splatnosti jednotlivých faktúr. Rozhodnutie o náhrade trov konania okresný súd
odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom konštatoval, že v konaní bol v prevažnom rozsahu úspešný
odporca, z obsahu spisu však nezistil vznik trov konania na jeho strane, a preto mu pomernú časť nároku
na náhradu trov konania ani nepriznal.

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanienavrhovateľprostredníctvomsvojho
splnomocneného zástupcu, a to v časti, v ktorej okresný súd jeho návrh zamietol a proti výroku o trovách
konania. Pre prípad úspechu v konaní si navrhovateľ uplatnil náhradu trov prvostupňového konania vo
výške 100,06 eur, ako aj trov odvolacieho konania v sume 62,53 eur, ktoré v svojom podaní riadne
vyčíslil a vyšpecifikoval.

Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, podľa ktorého cenník, všeobecné obchodné podmienky,
môžu len spresňovať, dopĺňať a vykladať ustanovenia zmluvy, zákonné ustanovenia, nesmú však sami
osebe vytvárať iné práva a povinnosti ako zmluvne dohodnuté, ako aj s tvrdením, že dojednanie
zmluvnej pokuty musí byť súčasťou uzavretej zmluvy. Podľa jeho názoru okresný súd vec nesprávne
právne posúdil, keď skonštatoval, že nebolo dodržané ust. § 544 ods. 2 OZ v nadväznosti na ust. §

40 ods. 1 OZ. Podľa názoru navrhovateľa obligatórna forma dojednania zmluvnej pokuty bola riadne
dodržaná. Zmluvná pokuta bola zmluvnými stranami dojednaná v bode 1.11 Cenového výmeru č.
36/2010 a to tak, že ak účastník poruší právnu povinnosť, v dôsledku ktorej poskytovateľ odstúpi
od zmluvy o pripojení na základe cenového výmeru, môže byť účastníkovi zo strany poskytovateľa
vyúčtovaná jednorazová zmluvná pokuta vo výške 282,15 eur, pričom obdobne je zmluvná pokuta

upravená tiež v ust. § 6.3.1 Tarify za poskytovanie prístupu do siete internet, oddiel A - vysokorýchlostné
pripojenie (ďalej len ako „Tarifa“). Poplatok za upomienku vo výške 1,00 eur je dojednaný v Tarife,
ktorá okrem toho, že je súčasťou zmluvy v zmysle § 43 ods. 1 v čase uzavretia zmluvy účinného
zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v zmysle ktorého zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej

sieti sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky a Tarifa, túto sa odporca
zaviazal podľa bodu 4.3 zmluvy dodržiavať ako súčasť zmluvy. Cenový výmer č. 36/2010, ako vyplýva
z bodu č. 5, je prílohou zmluvy o pripojení č. DSL 10110246206 uzatvorenej medzi účastníkmi dňa
2.11.2010, rovnako ako je jej súčasťou Tarifa v zmysle bodu 4.3 zmluvy. Túto zmluvu vlastnoručne
odporca podpísal, čím preukázal svoju vôľu sa so zmluvou, ako i jej prílohami spravovať. Cenový výmer

aj Tarifa sú vydané v písomnej forme a zároveň je nepochybné, že s prihliadnutím na bod 5, resp. 4.3
zmluvy sú jej prílohami. Tieto sú dostupné v tlačenej papierovej forme v prevádzkach navrhovateľa, ako
aj jeho obchodných zástupcov a zmluvných partnerov. Taktiež je možné ich získať aj v elektronickej
forme z internetovej stránky navrhovateľa. Zmyslom a účelom zákonom predpísanej písomnej formy
dojednania o zmluvnej pokute je ochrana zmluvných strán, aby táto dohoda bola fixovaná v písomnej, a

tedadobudúcnanemeniteľnejforme.Podľanázoruodvolateľaniejevylúčené,abyvšeobecnéobchodné
podmienky zakladali aj iné práva a povinnosti zmluvných strán. Práve naopak, ich zmyslom je ďalšie
práva a povinnosti upravovať a podrobnejšie a konkrétnejšie ako samotná zmluva. Inak by všeobecné
zmluvné podmienky stratili akýkoľvek význam. Odvolateľ tiež nesúhlasil s názorom okresného súdu,
podľa ktorého akceptácia zmluvy druhým účastníkom neznamená vôľu prijať ustanovenia uvedené v

prílohách v zmluve, všeobecných podmienkach. Je úplne bežné a zákonom predpokladané a dovolené,
žeprávaapovinnostizmluvnýchstránsúupravenévpríloháchzmlúv,resp.vovšeobecnýchobchodných
podmienkach. Takéto tvrdenie okresného súdu je v rozpore s ust. § 44 Občianskeho zákonníka. Úkonom
prijatia znenia zmluvy však v žiadnom prípade nemôže akceptant zároveň prejaviť vôľu prijať návrh
v časti textu zmluvy a zároveň prejaviť vôľu neprijať návrh v časti ostatných súčastí zmluvy. Výklad

právneho úkonu, ktorým je podpis zmluvy akceptantom ako právneho úkonu, ktorým zároveň akceptantodmieta záväznosť príloh zmluvy, je v rozpore s ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko
takýto úkon by vzbudzoval pochybnosti o jeho obsahu, neodrážal by skutočnú vôľu akceptanta, keďže
by ju nebolo možné z úkonu, ktorým je podpis zmluvy, rozpoznať. Súčasné ustanovenia § 34 a nasl.

a § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka všetky situácie ohľadne uzatvárania právnych úkonov riešia
zrozumiteľne a táto úprava nevyvoláva nelogické a nezrozumiteľné situácie pri výklade prejavu vôle
a uzatváraní zmlúv. Tvrdenie okresného súdu, že zmluvná pokuta musí byť účastníkmi dohodnutá,
teda obsahovo musí tvoriť súčasť zmluvy (dohody), a v prípade, že je len súčasťou jej príloh nie je
dodržaná písomná forma jej dojedania, nemá oporu v žiadnom z právnych predpisov. Nevylučuje sa,

aby dohoda o zmluvnej pokute bola súčasťou vopred písomne dojednanej rámcovej zmluvy, ako aj
vopred písomne dojednaných obchodných podmienok, ktorými možno nahradiť časť zmluvy. Takéto
závery sú publikované vo viacerých publikáciách právnickej literatúry. Nič nebráni tomu, aby dohoda
o zmluvnej pokute, aj keď sa uzaviera súčasne s hlavnou zmluvou, bola obsiahnutá na samostatnej
listine, t.j. oddelene od hlavnej zmluvy. Pri použití všeobecných obchodných podmienok nie je potrebné
podpisovať každú ich stranu. Podpisovanie jednotlivých strán všeobecných obchodných podmienok nie

je potrebné ani v prípade, ak je pre určitý právny úkon písomná forma predpísaná zákonom alebo určená
dohodou účastníkov. Z uvedených dôvodov žalobca je toho názoru, že ním uplatnené zmluvné pokuty vo
výške 282,15 eur, resp. vo výške 1,00 eur boli dohodnuté v písomnej forme v súlade s ust. § 544 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Zmluvné pokuty boli účastníkmi zmluvy dohodnuté v prílohe k zmluve, pričom
prílohy (Cenový výmere 36/2010, Tarifa) majú písomnú formu, prílohy sú ako súčasť zmluvy a označené

v zmluve, ktorá je uzatvorená v písomnej forme a podpísaná oboma účastníkmi zmluvy, účastníci sa
prílohy zaviazali dodržiavať ako súčasť zmluvy, keď súhlasili a svojimi podpismi prejavili súhlas, aby
boli súčasťou zmluvy. Žiadny právny predpis neuvádza, že každá z príloh, resp. strán zmluvy, musí
byť podpísaná zmluvnými stranami k tomu, aby bola jej platnou prílohou, súdna prax naopak ustálila,
že na to, aby bola príloha platnou súčasťou zmluvy, nie je potrebné, aby bola osobitné podpísaná.

Okresný súd pri odôvodňovaní nedostatku písomnej formy sa opiera o dva argumenty, jedným z nich je
nedodržanie správneho obsahu príloh zmluvy a druhým je právny výklad prijatia návrhu zmluvy. Okrem
toho,žeobidvaargumentysaodkláňajúodskutočnéhoodôvodnenianedostatkupísomnejformyzmluvy,
sú v rozpore so zákonom. Odôvodnenie rozsudku je tak nepresvedčivé a rozsudok vyvoláva množstvo
otázok.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) ako vecne správny

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného

vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

S poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., ktoré tvorili základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej

odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na
vyššie uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od
logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so právnou citáciou dotknutých právnych
noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská prevyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa v časti
zamietnutý.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi ako tzv. typová zmluva v zmysle ust. § 43 ods. 1

zákona č. 610/2003 Z.z. elektronických komunikáciách je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej
práva a povinnosti upravuje špeciálny predpis, konkrétne zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Uvedený zákon je právnou úpravou predstavujúcou popri Občianskom zákonníku najvšeobecnejšiu
právnu úpravu zaoberajúcou sa ochranou spotrebiteľa. V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007
Z.z. všetky práva a povinnosti medzi účastníkmi musia byť dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve. Aj

podľa názoru odvolacieho súdu zmluvná pokuta medzi účastníkmi nebola dojednaná platne, pretože
podmienkou jej platnosti je písomná forma. V celom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou súdu prvého
stupňa, a na doplnenie udáva, že všeobecné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do
každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru; nesmú však slúžiť
k tomu, aby do ich neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenkami formy skryl zmluvný
partner spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že

pozornosti spotrebiteľa uniknú, ak tak urobí, spreneverí sa princípu dôvery a takémuto správaniu
nemožno priznať súdnu ochranu. Zmluvná pokuta teda musí byť účastníkmi dohodnutá a obsahovo
musí tvorí súčasť zmluvy (dohody). Keďže zmluvné pokuty, ktoré si navrhovateľ uplatňoval v tomto
konaní proti odporcovi neboli dojednané priamo v zmluve, ale len jej odkazom na Tarifu a Cenový
výmer 23/2010, takáto úprava obchádza normy spotrebiteľského práva. Je nepochybné, že navrhovateľ

pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z
Obchodnéhoregistranavrhovateľaavymedzenýpredmetčinnosti)aodporcavystupovalakospotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti
(§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe,
kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku smernice EÚ v oblasti ochrany

spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
faktickynerovnompostavenísprofesionálnymdodávateľom,atosohľadom naokolnosti,zaktorých
dochádza ku kontraktácií, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Odvolací súd
je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť prísnejší alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý

pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené odvolací súd konštatuje
preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je žiadnym spôsobom sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinností na jeho strane. Právna úprava kladie veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý
pripravuje obsah zmluvy, ktorý spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný
aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, akým je aj zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom

sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná
o následkoch nesplnenia povinností a tým sa aj vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. Z
uvedených dôvodov navrhovateľovi neprináleží nárok na zmluvné pokuty uplatnené v návrhu na začatie
konania.

Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti

ako vecne správne, keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva, ale v
plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ a smernice Rady č. 93/13 EHS o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách
prvostupňového konania, ktoré zodpovedá ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s ohľadom na fakt, že v prevažnej

časti bol v konaní úspešný odporca, ktorý však v konaní nevzniesol nárok na ich uplatnenie v súlade s
ust. § 151 ods. 1 O.s.p., a preto mu okresný súd správne pomernú časť nároku na náhradu trov konania
nepriznal.S poukazom na vyššie uvedené skutočností, odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti napadnutej
odvolaním podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d i l .

V časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej prvostupňový súd vyhovel čiastočne návrhu navrhovateľa

(špecifikovanej presne vo výrokovej časti tohto rozsudku), zostal prvostupňový rozsudok nedotknutý.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že vo výroku nenapadnutom odvolaním došlo k zrejmej
nesprávnosti v časti, v ktorej okresný súd o.i. uložil zaplatiť odporcovi .... 9 ročný úrok z omeškania zo
sumy 13,01 eur od 26.2.2001 do zaplatenia ..., keď správne má byť uvedená výška úroku z omeškania
ako 9 % ročný úrok. Túto zrejmú nesprávnosť je možné opraviť postupom podľa ust. § 164 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Odvolateľ

- navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešný odporca si náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s terajším
druhostupňovým konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.