Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2012

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/71/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211204900
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2012:2211204900.2

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:
U. E., H.. XX.XX.XXXX, N. H. M. XX, zastúpeného JUDr. Pavlom Kolenčíkom, advokátom, Šaľa,
Šafárikova 15, proti žalovanej: O. E., H.. XX.XX.XXXX, Š., Z. XXX, zastúpenej JUDr. Miroslavom
Kolářom, advokátom, Pezinok, Holubyho 71, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 296,64 eur k rukám právneho zástupcu
žalovanej, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 29.03.2011 domáhal ochrany osobnosti s poukazom na § 13 Občianskeho
zákonníka, a to vo forme peňažnej satisfakcie vo výške 30.000 eur s odôvodnením, že žalobca
bol rozsudkom tunajšieho súdu vyhláseným v trestnom konaní oslobodený spod obžaloby, odvolanie

žalovanej bolo odvolacím súdom zamietnuté, avšak žalovaná v predmetnom konaní citovanými
nepravdivými a urážlivými výrokmi výraznou mierou zasiahla do osobnostnej sféry žalobcu, poškodila
jeho česť, vážnosť a dôstojnosť, žalobca musel byť v dôsledku nepravdivých informácií a osočovaní
liečenýamuselvysvetľovaťsvojimpriateľom,známymarodinnýmpríslušníkom,žeuvádzanéinformácie
sú lživé. S poukazom na intenzitu a spôsob osočovania a s tým súvisiacimi finančnými výdajmi pre
poskytnutie právnej pomoci sa preto domáha priznania zadosťučinenia, keď za primeranú považuje

sumu 30.000 eur. K žalobe pripojil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 2T/81/2009-126 zo dňa 03.05.2010,
uznesenie odvolacieho súdu č. k. 5To/142/2010-138 zo dňa 07.12.2010. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že
žalobca bol oslobodený zo skutku, podľa ktorého sa mal žalovanej telefonicky vyhrážať zabitím v štyroch
prípadoch, ktoré vyhrážky vyvolali k nej obavu, že svoje vyhrážky uskutoční. Rozsudok tunajšieho
súdu nadobudol právoplatnosť dňa 12.07.2010. Uznesením č. k. 5To/142/2010-138 zo dňa 07.12.2010
odvolací súd - Krajský súd v Trnave zamietol odvolanie poškodenej - žalovanej.

K žalobe sa žalovaná vyjadrila písomne podaním zo dňa 30.12.2011, v ktorom uviedla, že odmieta nárok

žalobcu na priznanie zadosťučinenia, nakoľko mu jej konaním žiadna majetková ani nemajetková ujma
nevznikla. Poukázala na to, že žalobca bol za obdobný skutok tunajším súdom v spojení s rozhodnutím
odvolacieho súdu právoplatne odsúdený. Podaním zo dňa 01.03.2012 navrhla na účely dokazovania
pripojiť rozhodnutia tunajšieho súdu vydané v trestných konaniach, o rozvode manželstva účastníkov,
o nariadení predbežného opatrenia. S poukazom na obsah uvedených listín navrhla žalobu zamietnuť
a priznať právo na náhradu trov konania.

K vyjadreniu pripojila súdne rozhodnutie: žalobca bol rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 1T/15/2006-185
zo dňa 21.02.2007 uznaný za vinného zo skutku, že v určenom období v mieste svojho trvaléhobydliska týral žalovanú tak, že ju neustále pravidelne hrubým spôsobom slovne napádal a od slovných
útokov postupne prešiel aj k fyzickým, pre spôsobené zranenia bola nútená dlhodobo navštevovať
ortopéda, všetky slovné nedorozumenia riešil bitkou, udieral ju väčšinou päsťou do hlavy, následne sa

jej vyhrážal fyzickou likvidáciou. Za uvedený skutok bol odsúdený k nepodmienečnému výkonu trestu
odňatia slobody. Týmto rozsudkom bol zároveň z trestného činu znásilnenia oslobodený. Rozsudok bol
právoplatný dňom 28.02.2008.

O povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania boli účastníci v zmysle § 118a ods. 1, 2, 3 O. s.

p. v danej lehote poučení.

Žalobca vo svojej výpovedi dňa 07.03.2012 uviedol, že žalovaná ho dala nezákonne zavrieť, nakoľko
pracuje v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Zásah do osobnostnej sféry vidí v tom, že žalovaná ho
neustále ťahá po súdoch a on nemá z čoho platiť, keďže si nenájde prácu. Bol aj vo výkone trestu
odňatia slobody, na základe právoplatného rozhodnutia súdu, keď ho žalovaná udala, že ju týra. V
novembri 2005 bol vzatý do vyšetrovacej väzby, keď ho žalovaná obvinila, že sa jej vyhrážal zabitím,

následne nastúpil vo februári 2008 po skončení trestného konania do výkonu trestu odňatia slobody
a s prihliadnutím na čas výkonu väzby bol prepustený v septembri 2009. Odvtedy si nenašiel prácu.
Je vyučený automechanik. Uviedol, že prácu si nenašiel preto, že v prípade záujmu o zamestnanie
musí predložiť aj zápočet rokov, z ktorého budúci zamestnávateľ zistí, že istý čas bol vo výkone
trestu. Nakoniec si síce našiel prácu v autoservise, o ktorú však prišiel z dôvodu znižovania stavu

zamestnancov. Poukázal na to, že v rámci znižovania stavu žalobcu prepustili práve z toho dôvodu, že
stále chodí po súdoch. Poukázal na to, že žalovaná voči nemu vymáha výživné, hoci mu pri vyporiadaní
spoločného majetku prisľúbila, že exekúcie voči nemu zruší, čo síce aj spravila, avšak následne podala
nový návrh. Podľa žalobcu zásah žalovanej do jeho osobnostnej sféry spočíva v tom, že ho ponížila,
pretože bol vo väzení. Už keď ho uvidí vonku na ulici, beží ho udať na políciu a vymýšľa si, že jej chce

ublížiť. Potvrdil, že v minulosti bol právoplatne odsúdený za týranie bývalej manželky - žalovanej, v danej
veci bol aj vo výkone trestu, všetko však boli klamstvá. Uviedol, že v súčasnosti navštevuje psychiatra,
je liečený ambulantnou formou. Vyzval žalovanú, aby ho v budúcnosti ani ona, ani ich syn neponižoval
ich a, aby sa na všetko zabudlo.

K svojim tvrdeniam predložil lekárske správy k psychiatra z novembra 2009 a z januára 2010, podľa

ktorých sa žalobca pred lekárom vyjadril, že žalovaná mu manželstve bola neverná, udala ho, že ju
znásilnil a keď toto tvrdenie lekársky nález nepotvrdil, žalovaná udanie zmenila na týranie, za čo bol
vo výkone trestu a vo väzbe. Psychiater ustálil stav ako posttraumatickú stresovú poruchu a žalobcovi
predpísal psychoterapiu a lieky. Žalobca tiež predložil súdu listiny súvisiace s exekúciou na výživné
vedenou voči žalobcovi, z ktorých vyplýva, že pôvodne bola vedená exekúcia voči žalobcovi na základe

návrhu žalovanej ako zákonnej zástupkyne maloletého dieťaťa, návrh na vykonanie exekúcie bol vzatý
matkou vo februári 2011 späť. V súčasnosti je vedená exekúcia voči žalobcovi o vymoženie výživného
na základe návrhu podaného priamo oprávnenou osobou - synom žalobcu.

Žalovaná vo svojej výpovedi dňa 07.03.2012 uviedla, že so žalobcom nie je v žiadnom kontakte a
snaží sa naňho zabudnúť. Z toho dôvodu sa o ňom ani s nikým nerozpráva, prípadne len sa najbližšími

príbuznými. Ešte aj v súčasnosti sa roztrasie, keď ho vidí, užila si s ním dosť. O žalobcovi hovorila
výlučne len vo výpovediach pred orgánmi činnými v trestnom konaní a trvá na tom, že vypovedala
pravdu. Nemá vedomosti o tom, že má žalobca problém sa zamestnať práve kvôli jej obvineniu. O tom,
že nemá prácu, sa dozvedela na súdnom pojednávaní v konaní o výživnom. O spolužití so žalobcom v
manželstve nerada hovorí, chce na všetko zabudnúť. Poukázala na to, že od počiatku ich manželstva

boli problémy pre agresívne správanie žalobcu, už v roku 1998 podala prvýkrát návrh na rozvod, žalobca
sa k nej správal slušne iba vtedy, keď bol v podmienečnom výkone trestu.

Na pojednávanie nariadené na deň 18.04.2012 sa žalobca nedostavil napriek tomu, že termín bral na
vedomie na predchádzajúcom pojednávaní (07.03.2012). Neúčasť žalobcu (i svoju) ospravedlnil
jeho novozvolený právny zástupca s tým, že plnú moc na zastupovanie v právnej veci prevzal len tri dni

pred konaním pojednávania a nebola tak dodržaná 5-dňová zákonná lehota na oboznámenie s vecou.Vzhľadom však ku skutočnosti, že žalobca sa o termíne pojednávania dozvedel už dňa 07.03.2012, mal
dostatok časového priestoru (6 týždňov) na zabezpečenie si riadneho právneho zastúpenia
a bol tu dostatok časového priestoru na to, aby sa zvolený právny zástupca žalobcu mohol oboznámiť

s problematikou, súd preto na žiadosť odročenia pojednávania nereflektoval a v zmysle § 101 ods. 2
O. s. p. pojednávanie prebehlo.

Z predložených súdnych rozhodnutí súd zistil, že žalobca bol v júli 1995 trestným rozkazom tunajšieho
súdu uznaný za vinného zo spáchania trestného činu nedovoleného ozbrojovania a odsúdený k
podmienečnému trestu odňatia slobody. Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 12C/179/2005-60 zo dňa

15.03.2006 vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené, maloleté dieťa pochádzajúce
z manželstva bolo zverené do starostlivosti matky (žalovanej) a otec (žalobca) bol zaviazaný k plateniu
výživného. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil vysoko
agresívne správanie žalobcu, keď opakovane napádal žalovanú, a to aj pred vlastným dieťaťom, čo
vyvrcholilo aj trestným stíhaním žalobcu. Tunajší súd uznesením zo dňa 27.06.2006 nariadil predbežné
opatrenie, ktorým žalobcovi zakázal vstupovať do spoločného domov účastníkov. Podľa odôvodnenia

rozhodnutia bolo preukázané, že je proti žalobcovi pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
vedené trestné stíhanie. Žalovaná aj s dieťaťom, ktorý v dome bývajú majú zo žalobcu strach, že im
ublíži a že sa im bude chcieť pomstiť za podané trestné oznámenie.

Žalovaná v konečnom návrhu uviedla, že žalobca bol vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia
slobody na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku súdu, z lekárskych správ psychiatra

nevyplývajú žiadne skutočnosti preukazujúce dôvodnosť podanej žaloby a žalobca nepreukázal
existenciu zákonných znakov zásahu do jeho osobnostných práv. Poukazovala na to, že aj súd v
trestnom konaní vo svojom rozhodnutí, keď žalobcu spod žalovaného skutku oslobodil, nekonštatoval,
žeby žalovaná ako poškodená uvádzala nepravdu a žeby trestné stíhanie bolo nezákonné a nedôvodné.
Práve naopak, podľa znaleckého posudku v trestnom konaní vypracovaného je žalovaná schopná

vierohodne vypovedať a neboli u nej zistené konfabulačné sklony. Je schopná správne vnímať, pamätať
si a reprodukovať prežité udalosti. Výpoveď žalovanej, na základe ktorej sa začalo trestné stíhanie, je
nutné považovať za výkon práva, čo vylučuje neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv chránených
ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, na čom nemôže nič zmeniť ani výsledok trestného
konania. Poukazovala na rozhodnutie českého súdu v inej občianskoprávnej veci, z ktorého vyplýva

záver, že ak bolo žalobcovi v súlade po s podmienkami stanovenými zákonom vznesené obvinenie
z trestného činu a následne bola na neho podaná obžaloba a všetky zásahy orgánov činných v
trestnom konaní boli vykonávané v súlade a v medziach zákonov, nepredstavujú neoprávnený zásah
do osobnostných práv tejto osoby, a to ani v prípade, že neskôr dôjde k oslobodeniu spod obžaloby
súdom. Výpoveď žalovanej pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom nemožno považovať za

neoprávnený zásah do práv žalobcu. Za neoprávnený zásah podľa § 11 a nasl. Obč. zák. je zásah do
osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, teda právnym poriadkom. V danom
prípade nie sú splnené zákonné znaky zásahu do osobnostných práv žalobcu a nie je ani preukázané, či
skutočne nastal následok predpokladaný v § 13 ods. 2 Obč. zák. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania existencie zákonných znakov zásahu do jeho osobnostných práv.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v
značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Podľa ods. 3 výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predmetom ochrany v zmysle ustanovenia § 11 a nasl. Obč. zákonníka sú imateriálne hodnoty a stránky

osobnosti človeka. Tými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita, ako imateriálne
hodnoty ľudskej osobnosti, ktorých špecifickosť spočíva v osobitnom subjekte, na ktorý sa osobnostné
práva upínajú, teda na človeka. Jednotlivými predmetmi ochrany osobnosti v občianskom práve sú práva
na ochranu života a zdravia, telesnej integrity, cti a ľudskej dôstojnosti, súkromia, mena a priezviska a
prejavovosobnejpovahy.Vdanomprípadesadomáhažalobcaochranyosobnostivdôsledkuzásahudo

jeho cti, vážnosti a jeho ľudskej dôstojnosti. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním, či
prejavmi. Treba tu skúmať, za akých okolností a súvislostí, plnením akých práv a povinností ku konaniu
či prejavu došlo. Zákon poskytuje ochranu len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je
spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Na vznik zodpovednosti
sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia. V danom prípade si v dôsledku zásahu
do cti a ľudskej dôstojnosti uplatnil žalobca voči žalovanej v zmysle § 13 ods. 1, 2 Obč. zákonníka

peňažnú satisfakciu, ktorú môže súd priznať, pokiaľ by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, a
ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Pre úspešné
uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo
ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Obč. zák.. Vyvolanie následkov sa nevyžaduje (ZIII strana
176). Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje

práva chránené ustanovením § 11 a nasl. Obč. zák.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Vykonaným dokazovaním nemal súd za preukázané tvrdenia žalobcu o nepravdivých vyjadreniach
žalovanej voči nemu, ani o negatívnych následkoch jej trestných podaní voči žalobcovi, ktoré dôsledky
mali smerovať voči známym a príbuzným žalobcu tým, že im musel vysvetľovať nepravdivosť

informácií. K preukázaniu svojich tvrdení predložil žalobca súdne rozhodnutie, lekárske správy o
svojom zdravotnom stave a dokumenty súvisiace s exekúciou. V súdnom rozhodnutí nebola potvrdená
lživosť výpovede žalovanej, k oslobodeniu spod skutku došlo preto, že „súd nemal bezpečne a
nepochybne preukázané, že sa skutok stal“, čo však neznamená, že sa žalobca nesprával tak, ako
žalovaná uvádzala. Lekárske správy psychiatra, rovnako ako listiny súvisiace s exekúciou, takisto

nepreukázali neoprávnený zásah žalovanej do cti a dôstojnosti žalobcu, keďže preukázateľne bol
odsúdený právoplatným rozhodnutím súdu a nie na základe akéhosi rozmaru žalovanej. Ďalšie dôkazy
žalobca nenavrhol, ani nepredložil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v dôsledku vyjadrení žalovanej je bez práce,
tieto tvrdenia súd považuje za nepodložené, sám uviedol, že dôvodom, pre ktorý si nevie nájsť prácu, je
záznam o výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom k tomu, že súdu nebol preukázaný ani základ nároku

žalobcu, a teda zásah žalovanej do jeho osobnostných práv, z ktorého dôvodu žalobu preto zamietol,
výškou uplatneného nároku sa súd vôbec nezaoberal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej ako úspešnému účastníkovi
konania priznal náhradu trov voči žalobcovi na trovách právneho zastúpenia - v zmysle špecifikácie
vyhotovenej advokátom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške tarifnej odmeny za 3 úkony právnej

služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2.-3. účasť na pojednávaniach) - po 91,29 eur
a paušálne výdavky 2x 7,63 eur (pri úkonoch právnej služby vykonaných v roku 2012). Súd nepriznal
právnemu zástupcovi žalovanej na uplatnených trovách konania hodnotu právneho úkonu - „písomné
vyjadrenie a návrh na zastavenie“, nakoľko nebol výslovne vyžiadaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995

Z. z. (Exekučný poriadok).