Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 16, 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 29C/24/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207203167
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7207203167.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v právnej veci žalobcov v 1. rade Ľ. Ž., J..

X.XX.XXXX, G. S. XXX/X, H., v 2. rade E. N., J.. XX.X.XXXX, G. H. XX/XX, H., v 3. rade O. G., J..
XX.X.XXXX, G. N. XXX/XX, H., v 4. rade Š. E., J.. XX.X.XXXX, G. V. XXXX/XX, H., žalobcovia v 1.
až 3. rade právne zastúpení JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie
v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému G. E., G. V. XX, H., právne zastúpenému JUDr. Klaudiou
Azariovou , advokátkou so sídlom Kmeťova 26, Košice v konaní o vrátenie daru

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcov (Š. E., N..) sa žalobou doručenou súdu dňa 19.2.2007 domáhal, aby súd

zaviazal žalovaného k povinnosti vydať nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX, N. H. H. , H.. Ú. Z. S.,
K. Č.. XXX/X o výmere 699 m2 záhrad, parcela č. XXX/XX o výmere 260 m2 záhrad, parcela č. XXX/
XX o výmere 88 m2 zastavaných plôch a nádvorí, parcela č. XXX/XX o výmere 526 m2 zastavaných
plôch a nádvorí, dom so súpisným číslom XXXX stojací na parcele č. XXX/XX a parcela č. XXXX/X Q.
výmere 1 883 m2 vrátane všetkých súčastí a príslušenstva a nahradiť mu trovy konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti daroval žalovanému na základe darovacích zmlúv zo dňa
12.4.1994azodňa14.8.1997.Obedarovaciezmluvyobsahujúzáväzokobdarovanéhotedažalovaného
poskytnúť darcovi bývanie , opateru a právo užívať predmet oboch darovacích zmlúv bez obmedzenia.

Po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa žalovaný postupne začal chovať nevhodne,
hrubo, prestal zdraviť, komunikovať, pričom nezdravia sa ani jeho manželka a deti. Svojim hrubým
správaním a neposkytnutím pomoci spôsobil porušenie darovacej zmluvy hrubým spôsobom, ktorý
odôvodňuje žiadať vrátenie daru. Poukázal na udalosť zo dňa 15.2.2004 keď vyšiel na dvor, pošmykol
sa na chodníku a spadol, pričom bez pomoci vstať nemohol, mal rozbitú hlavu a žalovaný okolo neho
nevšímavo prešiel, obtrel si svoju topánku o jeho hlavu a s poznámkou „ešte žiješ“ odišiel, namiesto
toho, aby mu pomohol vstať a poskytol pomoc. Následne 17.4.2006 na neho bezdôvodne fyzicky

zaútočil a spôsobil také poranenia, pre ktoré musel byť ošetrený lekárom. Po tejto udalosti listom zo
dňa 26.7.2006 prostredníctvom zástupcu vyzval žalovaného na vrátenie daru, ktorý žalovaný ignoroval.
Poukázal nato, že je nútený obývať maličký domček, v ktorom nemá vytvorené vhodné podmienky na
bývanie,žalovanýmubránivovstupedoinýchčastínehnuteľnostiatiežnapozemky,ktorézískaldarom.
Darovanénehnuteľnostioplotilanevpustíhotam.Konaniežalovanéhotedamožnopovažovaťakohrubo
porušujúce dobré mravy a z tohto dôvodu mu vzniká právo na vrátenie darovaných nehnuteľností.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.4.2007 uviedol, že žalobcu pozná od svojich 8 rokov,
od času, kedy bývali v spoločnej domácnosti s jeho matkou, od tohto obdobia ho vníma ako svojho
otca, s ktorým ho viaže silné citové puto, prechováva rešpekt a úctu z dôvodu, že tento mu poskytol

svoje priezvisko. Potom, čo si žalovaný založil rodinu v roku 1992 zostal bývať so svojou manželkou
v byte svojej matky na V. Č.. X I. H. O. roku 1997 kedy sa žalobca rozhodol, že prevedie svoje
vlastnícke právo k malej záhradnej chatke a niektorým pozemkom na jeho osobu s tým, aby predal
byt a presťahoval sa do predmetnej chatky, opravil si ju, aby spolu ako rodina bývali zároveň mu bude
pomáhať aj v podnikateľskej činnosti. Tejto požiadavke vyhovel, a od presťahovania sa k žalobcovi

všemožnýmispôsobmipomáhavjehopodnikateľskýchaktivitáchajokolorodinnéhodomu,ktorýpostavil
spoločne s jeho matkou. Dôvody, ktoré uvádza v žalobe sa nezakladajú na pravde. Žalobca často požíva
alkohol, nerešpektuje svoj zdravotný stav (starecký diabetes 2. stupňa), výrazne podlieha v dôsledku
svojho zdravotného stavu, teda zoslabeniu rovnováhy, stability a narušenia motoriky končatín. Po požití
alkoholu je agresívny, útočí fyzicky a verbálne na členov svojej rodiny a pri najmenšej nepozornosti
a nerovnosti nevie udržať rovnováhu a spadne na zem. Tieto problémy s jeho zdravotným stavom sú

zreteľné iba po požití alkoholických látok. Uviedol, že žalobca je vlastníkom dvoch rodinných domov,
ktorésúsituovanénabezprostrednesusediacichparcelách,pričomužívaobidvadomysúčasne.Navyše
všetky 4 pozemky (parcely) sú bezprostredne vedľa seba, pričom na troch z nich sú stavby a jednou zo
stavieb je i domček žalovaného, ktorý mu daroval a v ktorom býva so svojou rodinou. Všetky pozemky
sú voľne dostupné žalobcovi z troch strán. Spoločné vzťahy boli na vyhovujúcej úrovni až do roku 2005,

kedy po požítí alkoholu v značnom množstve došlo k niekoľkým incidentom medzi žalobcom a matkou
žalovaného, ktorú neustále fyzicky a verbálne napádal, ktorých výsledkom bola ochrana jeho matky
pred žalobcom. Incident bol v takom rozsahu, že bolo nevyhnutné privolať pohotovostnú motorizovanú
jednotku, čoho výsledkom bolo vzatie žalobcu do väzby a následne trestné stíhanie. Od uvedeného
času sa vzťahy začali narušovať do takej miery, že žalobca sa rozhodol vziať mu strechu nad hlavou.

Žalovaný žije usporiadaným životom so svojou rodinou a len v dôsledku naliehania žalobcu predal svoj
byt a presťahoval sa do uvedeného domčeka, ktorý mu už daroval, hoci životné podmienky rodiny nie
sú na postačujúcej úrovni. Po roku 2005 sa správanie žalobcu pod vplyvom alkoholu radikálne zmenilo
a neprimerane začal napádať a osočovať matku žalovaného. Nie je pravdivé tvrdenie, žeby sa hrubo
správal k žalobcovi a tým porušoval dobré mravy. Samotný žalovaný, jeho manželka, ako aj jeho deti

v rámci slušnosti pozdravia, avšak odpovede na pozdrav sa nedočkajú, a žalobca hrubo a oplzlo sa
vyjadroval pred deťmi. Udalosť, ktorú opisoval žalobca v žalobe zo dňa 15.2.2004 je „kruto zavádzajúca“
ako konšpiračný argument proti nemu a jeho rodine. Je pravdou , je jednou z mnohých nepekných scén
z obdobia posledných dvoch rokov boli aj asistencie záchrannej služby, dňa 18.10.2005 a dňa 28.2.2005
keď bol v stave alkoholického opojenia. Záchranná služba bola privolaná práve z dôvodu, lebo sme mali

vážne obavy o život žalobcu a práve to je príkladom citovej väzby, rešpektu, úcty a dobrých mravov
vo vzťahu k žalobcovi. Poukázal na vek žalobcu, ktorý bol v tom čase vo veku 72 rokov a bol častým
požívateľom alkoholických nápojov , v dôsledku ktorých bol agresívny najmä voči matke žalovaného,
o čom svedčí tá skutočnosť, že bolo vedené trestné stíhanie Úradom justičnej a kriminálne polície pod
č. ČVS:ORP 1494/1-OSV-K2-2006 a pre uvedený trestný čin bol vzatý do väzby. Zo strany žalovaného

nedošlo ku skutočnosti, ktorá by napĺňala skutkovú podstatu hrubého porušenia dobrých mravov. Práve
naopak, konanie žalobcu voči matke žalovaného ústiace do fyzických útokov a verbálnych konfliktov sú
príkladom porušenia dobrých mravov, pretože je ich možné kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore
s pravidlami slušného správania a morálky. Na základe vyššie uvedeného žiadal návrh zamietnuť a
priznať náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisov
tunajšiehosúdusp. zn.3T/66/2007, 20C/106/2006,13C/17/2007, 42C/17/2007a0T/3/06pričomďalšie
dôkazy a skutočnosti označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. neboli
a na základe toho zistil tento skutkový stav:

Pôvodný žalobca Š. E., J.. XX.X.XXXX zomrel dňa 6.10.2009, ako to vyplýva z úmrtného listu matriky

Mestskej časti Košice - Juh, t.j. v priebehu konania. Z osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Jozefom
Pavlíkom, notárom ako súdnym komisárom, pod sp. zn. 24D/638/2009, Dnot/218/2009 vyplýva, že
dedičmi sú Ľ. Ž., E. N., O. G., Š. E. t.j. žalobcovia v 1. až 4. rade.Na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 14.8.1997, ktorú medzi sebou uzavreli darca Štefan
Horváth a obdarovaný G. E. vyplýva, že nehnuteľnosti a to rodinný dom súpisné č. XXXX J. W.. V. Č..
XX J. K. Č.. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 88 m2, parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 699

m2, parcela č. XXX/XX - záhrada o výmere 260 m2 a parcela č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere
526 m2 s oplotením a porastami zapísané na LV č. XXXX, H.. Ú. H. boli darované žalovanému ako
to vyplýva z čl. 1 a 2 darovacej zmluvy. Zároveň v čl. 6 predmetnej darovacej zmluvy mali účastníci
uvedené, že darca sa bude môcť domáhať vrátenia daru, keď sa obdarovaný bude k nemu chovať tak, že
tým hrubo poruší dobré mravy . V čl. 7 obdarovaný sa zaviazal, že zabezpečí doživotné užívacie právo

nehnuteľnosti uvedenej v čl. 1 tejto zmluvy darcovi a jeho manželke. Vklad do katastra nehnuteľnosti
bol povolený dňa 21.8.1997 pod č. I..

Na základe darovacej zmluvy zo dňa 12.4.1994 uzavretej medzi darcom Š. E. a obdarovaným G. E.
žalovaný ako obdarovaný nadobudol nehnuteľnosti a to parcelu č. 7620/2, kat. územie Južné mesto o
výmere 3500 m2 role, vklad vlastníckeho práva bol povolený 6.5.1994 pod č. I..

Listom zo dňa 26.7.2006 vyzval Š. E. žalovaného na vrátenie daru z darovacej zmluvy zo dňa 18.6.1994

a zo dňa 14.8.1997 pre hrubé porušenie dobrých mravov a to do 10 dní od doručenia tohto rozhodnutia
darcu. Pri vrátení daru poukázal na ust. čl. 5 a 7 darovacej zmluvy zo dňa 18.4.1994, kde bola uložená
obdarovanému povinnosť poskytnúť darcovi bývanie a opateru do smrti a umožniť mu užívanie daru do
vtedajšom rozsahu a v prípade porušenia týchto povinnosti resp. nevhodného správania sa voči darcovi
zodpovedajúcich hrubému porušeniu dobrých mravov a z čl. 7 a 8 v nadväznosti na čl. 6 darovacej

zmluvy zo dňa 14.6.1997 ukladajúcich obdarovanému povinnosť zabezpečiť darcovi doživotné právo
užívania daru. Dôvodom na výzvu na vrátenie daru bolo, že obdarovaný sa k darcovi správa nevhodne,
hrubo, vedome a zámerne porušuje nielen rodinný vzťah , ktorý vznikol tým, že darca obdarovanému
poskytol svoje priezvisko , ale zámerne narušuje aj občiansky vzťah: hrubým správaním sa voči darcovi,
sústavným hnevom, neposkytnutím pomoci pri náhodnom náhlom páde darcu na zem v areáli bydliska,

keď obdarovaný prechádzal okolo ležiaceho darcu, nevšimol si ho, nechal ho bezvládne ležať na zemi,
čo darca vie preukázať svedkami, pri stretnutí darcu nepozdraví a dopustil sa aj fyzického násilia dňa
17.4.2006 na darcovi úderom do ľavej ruky a pre tento útok bol darca ošetrený a podrobil sa lekárskej
liečbe a to za okolností, že darca je Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uznaný za osobu so
zdravotným postihnutím. Popísaným a ďalším nevhodným správaním mu spôsobil ďalšie zhoršenie

zdravotného stavu. Takéto správanie považoval za správanie hrubo porušujúce dobré mravy a na
základe toho sa domáhal vrátenia daru.

Z čestného prehlásenia X. H. spísaného dňa 12.2.2007 vyplynulo , že dňa 15.2.2004 bol na návšteve
u Š. E. , pričom tento vyšiel von a keď sa dlhšiu dobu nevracal išiel za ním a počul ho ako leží pri
bráne a volá o pomoc. Videl ako okolo neho obchádza jeho nevlastný syn G. E., ktorý mu nepomohol

vstať zo zeme, kde p. E. ležal v krvi. Ako sa neskôr dozvedel od p. E. samotného v dôsledku šmyku na
ľade. Jasne videl ako si G. E. obtrel svoju nohu o zakrvavenú hlavu svojho nevlastného otca. Ešte na
neho zakričal , že čo to robí, prečo mu nepomáha vstať zo zeme, načo neodpovedal a kľudne odišiel
do svojho domu, ktorý stojí vedľa. Zakričal aj za ním, či by ho tu nechal aj zamrznúť keby tu nebol on.
Pomohol mu na nohy, odniesol ho dnu.

Zo záznamu o ošetrení pacienta spísaného záchrannou službou Košice zo dňa 28.2.2005 vyplýva, že
o 20.16 hod. bola záchrannej službe hlásená intoxikácia alkoholom Š. E. s popisom udalosti takým, že
pacient išiel z pohostinstva domov, vypil si, spadol na zem, ležal tam , svojpomocne sa dostal domov
a manželka sa o manžela bála lebo tvrdo zaspal , preto zavolala sanitku. V zázname je uvedené, že
neužíva lieky predpísané diabetológom a kardiológom a namiesto toho pije alkohol. Diagnóza bola

stanovená ako intoxikácia alkoholom s tým, že bol navrhnutý prevoz do nemocnice, čo pacient odmietol.
Z ďalšieho záznamu o ošetrení zo dňa 18.10.2005 vyplýva, že p. E. Š. bol nájdený ležiaci na zemi,
dôvodom privolania záchrannej služby bolo bezvedomie Š. E., v anamnéze je uvedené, že užil pol litra
tvrdého alkoholu.

Z lekárskej správy vystavenej dňa 20.4.2006 vyplýva, že súd cituje : „pri Veľkonočnej oblievačke ma

nevlastný syn udrel do ľavého lakťa, kolena a po hlave“. Lekárska správa bola vystavená na menonebohého Š. E. (čl. 36 spisu), ktorej súčasťou je zároveň aj fotografia nebohého, z ktorej je zrejmé, že
na ľavej ruke má modrinu.

Okresný súd Košice II vydal dňa 29.5.2007 pod č. konania 3T/66/2007-76 trestný rozkaz, ktorým Š. E.

uznal vinným podľa § 360 ods. 1 , 2 písm. b) Trestného zákona pre prečin nebezpečného vyhrážania
tým, že v Košiciach dňa 16.4.2006 v čase okolo 13.00 hod. na dvore pred rodinným domom na ul. V. Č..
XX po predchádzajúcich nezhodách fyzicky napadol svoju manželku S. E., J.. X.X.XXXX tým spôsobom,
že ju päsťami udieral po hlave. Následne ju opakovane kopal do nôh, pričom sa jej vyhrážal slovami
„vezmem vidly a prepichnem ťa“, následne z prístrešku rodinného domu vzal do rúk kovovú tyč a v

ďalšom konaní mu bolo zabránené tam prítomným G. E., H. Y. K. J. I. Q. K. Z. S. S. Horváthovej, čím jej
spôsobil pohmoždenie tváre vľavo, pohmoždenie pravého predlaktia a ramena s dobou liečenia do 7
dní a u poškodenej vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční. Trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňa 21.6.2007.

Z obrazového záznamu udalosti zo dňa 21.10.2006, ktorá je nasnímaná na DVD nosiči vyplýva slovný
konflikt medzi nebohým a jeho bývalou manželkou.

Z uznesenia OR PZ v Košiciach II Úradu justičnej a kriminálnej polície pod č. ČVS: ORP-4033/1-
OSV-62/2006 zo dňa 21.10.2006 vyplýva, že bolo začaté trestné stíhanie a vnesené obvinenie proti Š.
E. za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ,2 písm. a), b) Trestného zákona za skutok,
že v čase okolo 14.30 hod. dňa 21.10.2006 v H. J. W.. V. Č.. XX hovoril svojej manželke S. E. , že čo to
s ním robí, či ho chce dostať do basy ,a že nech sa neopováži v pondelok nesúhlasiť so zmierom, lebo

ju zabije a zabije aj jej synov, následne spoza pása vytiahol plynovú pištoľ raže 9 mm KNALL, namieril
ju na ňu a povedal, že „vidíš čo ťa čaká“ a hovoril, že ju zabije a zabije aj jej synov Š. E. M. G. E., čím
inému ss vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
môže vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe.
Toto celé konanie ako to vyplýva z odôvodnenia tohto uznesenia okrem S. E. K. M. Š. E. t.j. žalobca v

4. rade, ktorý celé konanie videl z balkóna rodinného domu.

Z lekárskych správ nebohého vyplynulo, že okrem iných sa liečil na vysoký krvný tlak, cukrovku,
koxatrózu.

Z písomného vyjadrenia X. I. zo dňa 20.3.2012 vyplynulo, že nebohý Š. E. bol jeho dlhoročným
priateľom, bol ochotný každému pomôcť a mal povesť veľkého dobráka. Uviedol, že rodinné vzťahy

medzi nebohým a žalovaným sa vyhrotili až tak, že žalovaný zakázal vstup nebohému do darovaného
domu a na pozemok. Nebohý sa sťažoval, že oľutoval, že nehnuteľnosti daroval a že sa stal terčom
fyzických útokov a posmechu zo strany celej rodiny žalovaného. Nebohý sa sťažoval svedkovi , že ho
žalovaný v roku 2006 viackrát fyzicky napadol.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20 C/106/2006 vyplýva, že nebohý Š. E. podal na súd dňa 7.9.2006

návrh na rozvod manželstva s odôvodnením, že počnúc rokom 2001 začalo medzi manželmi častejšie
dochádzať k hádkam a konfliktom a manželka si následne prestala plniť svoje manželské povinnosti a
prestalisaúplneintímnestýkať,čovyústilodotoho,že vroku2003opustilspoločnúdomácnosť. Odtejto
dobyneudržiavajúžiadnestykyanekomunikujúspolu. Rozsudkompodč.konania20C/106/2006-39zo
dňa 22.2.2008 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

7.3.2008. Nebohý ako príčinu rozvratu manželstva, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, uviedol
rozdielnosť názorov a rozdielnosť pováh a z výpovede odporkyne príčinou malo byť to, že nadviazal
známosť so 17 - ročnou dievčinou, ktorú predstavoval rôzne a požíval aj alkoholické nápoje.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13C/17/2007 súd zistil, že sa vedie konanie o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, okres H. F., kat. územie Z. S., K.. Č.. XXX/X, XXX/

XX, XXX/XX,XXX/X, XXX/XX kde žalobu podala S. E. proti žalovanému v tom čase Š. E.Y. a konanie
doposiaľ nie je právoplatne skončené. Žaloba podaná na súde dňa 6.2.2007.Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 42C/17/2007 má súd zistené, že dňa 6.2.2007 bol osobne podaný návrh
žalobkyňou S. E.Y. proti neb. Š. E. a žalobkyniam v tomto konaní v 1. až 3. rade v konaní o vyslovenie
neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 17.1.2007 medzi žalovaným v 1. rade Š. E. a žalovanými

v 1. až 3. rade ,ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam k parcele č. 444/2, 444/21
a parcela č. 3476/2. Uznesením č. konania 42C/17/2007 - 21 zo dňa 5.3.2007 je konanie prerušené
do právoplatného skončenia konania o veci vedenej na tunajšom súdu sp. zn. 13C/17/2007. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.4.2007.

Z dokladu Úradu práce soc. vecí a rodiny pod názvom „preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom“ , ktorý bol vystavený dňa 19.6.2001 vyplýva, že nebohý bol osobou s

ťažkým zdravotným postihnutím.

Pôvodný žalobca Štefan Horváth vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že žalovaný sa už približne
8 rokov (výpoveď bola z júna 2007) k nemu zle správa, nevšíma si ho, ignoruje ho a z tohto dôvodu
sa rozhodol zrušiť darovacie zmluvy. Do roku 2003 respektíve 2004 nebolo medzi účastníkmi konania
vážnejších problémov a nedorozumení, pričom následne potom žalovaný nezdravil, štval svoje deti proti

nemu, čo znamená, že ho nezdravili. Poukázal nato, že žalovaný ho fyzicky napadol, o čom má aj
lekársku správa a fotku, lekárska správa je zo dňa 20.4.2006, tento incident neriešil podaním trestného
oznámenia a žiadny iný fyzicky útok zo strany žalovaného voči nemu ani pred týmto dňom ani do termínu
výsluchu voči nemu nebol. Zároveň potvrdil, že žalovaný nikdy nebol napádaný slovne formou urážok,
nadávok a podobne. Vzťahy sa začali zhoršovať okolo roku 1999, kedy na meno žalovaného odkúpil

571 m2 a žalovaný mal výhrady voči tomu, prečo aj zvyšné nehnuteľnosti, ktoré nadobudol titulom
darovacej zmluvy, prečo na ne nebola vypracovaná kúpna zmluva. Na parcele, na ktorej by mal v zmysle
darovacích zmlúv mať prístup tento nemá , tak isto ani do rodinného domu, pričom od spomínaného
fyzického útoku, o ktorom hovorí lekárska správa zo dňa 20.4.2006 sa ani nepokúša uplatniť si svoje
užívacie práva na rodinný dom a na predmetné parcely. Od roku 1999 až do toho incidentu v apríli

2006 sa ani nepokúšal vstúpiť do predmetného domu z dôvodu, že v prípade, ak by sa aj pokúšal bola
by na neho privolaná polícia. Ani v období rokov 1994 - 1996 vzťahy medzi účastníkmi konania neboli
dobré, žalovaný sporadicky odzdravil a komunikoval len na príkaz svojej matky. Poprel, žeby požíval
alkoholické nápoje, a už po pár mesiacoch roku 1994 boli vzťahy narušené a od roku 1998 respektíve
1999 už nebola žiadna komunikácia. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že

žalovaný sa mu nezdraví , ostáva mu už len zrušenie darovacej zmluvy, zakúpenie si bytu, na ktorý
nemá peniaze a nebude bývať spoločne s rodinou.

Z výpovedi žalovaného vyplynulo, že k darovacej zmluve ani z roku 1994 ani z roku 1997 nemal žiadne
výhrady, obidve tieto zmluvy nič nezmenili na jeho správaní voči darcovi. Vzťahy boli narušené zruba
pred 6 rokmi z dôvodu, že nebohý bol veľmi autoritatívna osobnosť, veľmi žiarlivý a začali vznikať

konflikty medzi ním a matkou žalovaného. Zo strany nebohého dochádzalo k častým útokom , či už
verbálnym a párkrát aj fyzickým, s tým, že sa postavil na matkinu stranu , ochraňoval ju, bránil a z tohto
dôvodu nebohý úplne zmenil postoj voči nemu a vyvrcholilo to tým, že v januári 2006 sa presťahoval do
domu, ktorý susedí s domom žalovaného a v tomto dome bývala s ním aj slečna E., ktorá v tom čase
nemala ešte 18 rokov, a o ktorej spočiatku tvrdil , že je jeho vnučka a potom neskôr, že opatrovateľka.

Zo strany matky žalovaného vzhľadom k tomu, že medzi ňou a nebohým dochádzalo ku konfliktom
bolo podané aj trestné oznámenie. Poprel, žeby zakazoval svojim deťom komunikovať so starým otcom,
deti sú z neho zmätené, nevedia čo sa robí keďže s ním žili od malička a nevedia si jeho zmenené
správanie vysvetliť. Nie je pravdou, že nepožíva alkoholické nápoje a v prípade, keď požije je strašne
agresívny a arogantný. Nie je pravdou, žeby nemal prístup k parcelám, keďže je tam viacero prechodov,

čo možno dokumentovať z fotiek, prípadne videozáznamu, na ktorých je zrejmé správanie pôvodného
žalobcu voči nemu aj umiestnenie 2 susediacich domov, v ktorých bývajú vedľa seba. Nebráni mu vstupe
na parcely. Vyjadril sa aj k tvrdeniam , že už aj do roku 1999 sa nevhodne správal, čo vylučuje tá
skutočnosť, že samotný nebohý spísal dňa 15.8.1997 závet, kde ho ustanovil za dediča domu na V.
W.. na parcele č. XXX/X K. Č.. XXX/XX a vydedil zákonných dedičov z prvého manželstva pre hrubé

porušenie dobrých mravov (nestaranie sa o svojho otca, invalidného dôchodcu). Z toho je teda zrejmé,
že žalobca jasne, účelovo zavádza, klame. Podaní žiadosti o vrátenie daru si vysvetľuje ako dôsledokkonania jeho matky, ktorá podala na nebohého trestné oznámenie, ku ktorému sa vyjadril tak, že v
prípade, ak toto oznámenie nestiahne, zoberie svojim obidvom synom všetko a budú bezdomovcami.
Výzvu na vrátenie daru obdŕžal nie len žalovaný , ale aj jeho brat Š..

Čo sa týka údajného napadnutia nebohého , ktoré má preukazovať lekárska správa zo dňa 20.4.2006, v
tento deň k žiadnemu incidentu nedošlo , došlo ku konfliktu dňa 16.4.2006, keď nebohý napadol matku
žalovaného a následne potom bol do 18.4.2006 zadržaný, pričom zo strany žalovaného k žiadnemu
fyzickému útoku resp. napadnutiu nebohého nedošlo. Pre tento skutok bolo vedené aj trestné konanie
pod sp. zn. 3T/66/2007. Tvrdenie obsiahnuté v žalobe o incidente dňa 15.2.2004, ktoré mal dosvedčiť

aj p. Kmetz čestným vyhlásením, toto je zo strany žalobcu vymyslené, keďže p. H. bol veľmi dobrý
kamarát nebohého, s ktorým spoločne požívali alkoholické nápoje. Po predložení katastrálnej mapy,
kde sú vyznačené parcely aj rodinné domy, bolo zrejmé, že tieto neboli žiadnym spôsobom ohradené ,
zatarasené, aktuálny stav v čase výsluchu žalovaného bol taký, že po prepustení nebohého z väzby
ich oddeľuje plechový plot , ktorý dal postaviť samotný žalobca. Za výzvou na vrátenie daru žalovaný
považoval zlé vzťahy, ktoré boli medzi nebohým aj jeho manželkou, t.j. matkou žalovaného a zlé

manželské spolužitie. Poprel akékoľvek fyzické alebo slovné útoky voči nebohému. Na nehnuteľnosti ,
ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, mal nebohý prístup až do času, keď bol prepustený z väzby v
novembri 2006, keď svoj pozemok oplotil a izoloval sa od ostatných. V prípade, ak by mal záujem, vedel
sa dostať aj ku kľúčom od domu. Nebohý bol naposledy v rodinnom dome v roku 2002.

Svedok X. H. uviedol, že s nebohým sa poznal veľmi dávno, často sa navštevovali jeden až dvakrát

týždenne. Dňa 15.2.2004 bol u nebohého, ktorý vyšiel vonku z domu, keďže registroval nejaký štekot
psov a keďže sa dlhšie nevracal , zašiel za ním a uvidel ho ako leží na zemi , zrejme spadol a videl,
že nad ním stojí žalovaný bez toho, aby mu pomohol. Videl niečo zakrvavené a snažil sa ho dvihnúť.
Oproti opisu udalostí v čestnom prehlásení potvrdil, že nevidel, ako žalovaný obtrel svoju nohu o
zakrvavenú hlavu svojho nevlastného otca. Videl len, že žalovaný stojí pri žalobcovi a keď prichádzal

k nemu bližšie, žalovaný odstúpil. To je všetko čo videl a čestné prehlásenie tak, ako je na čl. 15 spisu
je v tejto časti mylné. Zároveň potvrdil, že nebol svedkom žiadnych fyzických útokov medzi účastníkmi
konania,žespoločnesnebohýmpopíjaliajalkoholickénápojeacelkovývzťahmedziúčastníkmikonania
hodnotil tak, že medzi nimi nevládli dobré vzťahy, nebol tam kľud, pričom bol prítomný aj pri slovných
výmenách účastníkov konania, keď si navzájom vykrikovali rôzne nedostatky. O vzájomných slovných

nedorozumeniach mal vedomosť aj z rozprávania nebohého.

Žalobkyňa v 1. rade, dcéra nebohého, ktorá bola pôvodne v konaní vypočutá ako svedkyňa uviedla, že
jej otec pristúpil k vráteniu daru z dôvodu, že sa k nemu žalovaný neslušne správal, fyzicky ho napádal.
Žalovaný , jeho brat , ako aj matka žalovaného vyprovokovali nebohého, následne toto natáčali na video
a v dôsledku toho bol nebohý vzatý do väzby. Matka žalovaného a bývalá manželka nebohého tvrdo

pracovala na tom, aby jeho deti od žalobcu odlúčila. Vzťah medzi nebohým a žalovaným hodnotila
negatívne z toho dôvodu, že žalovaný bol nahnevaný, keď nebohý previedol na neho vlastnícke právo k
domu darovacou zmluvou a nie kúpnou zmluvou. Nebohý spočiatku o svojich problémoch nerozprával ,
až neskôr, s tým, že svedkyňa si myslí, že sa hanbil zato, že porozdával svoj majetok a potom tak
dopadol. Potvrdila, že osobne nebola svedkom žiadnych slovných útokov a fyzických útokov medzi

nebohým a žalovaným. Nebohému jeho zaťovia postavili na pozemku plot z dôvodu oddelenia od
žalovaného, aby mu nemohol ďalej ubližovať. Sprostredkovane od svojho otca mala vedomosť, že
žalovaný ho mal napadnúť tyčou, po ktorej spadol a ostal ležať na zemi a ešte ho aj kopal do hlavy.
Zároveň im ukazoval v mobilnom telefóne nafotené modriny s tým, že uviedol, že mu to spôsobil
žalovaný. Potvrdila, že v rodine boli problémy, že žalovaný chránil svoju matku, keď sa ona hádala

s nebohým a otca udrel, pričom bolo to častejšie. Mala vedomosť o takých asi 5 prípadoch. Ani do
obdobia darovania ten vzťah nebol veľmi dobrý, bolo to ako v každej rodine, avšak problémy sa začali
po obdarovaní, keď žalovaný nebol spokojný s tým, že sa mu veci darovali. Nevedela z akého dôvodu
sa vzťahy začali zhoršovať.

Svedkyňa výslovne potvrdila a súd cituje z jej výpovedi: „ mám vedomosť o tom, že manželka nebohého,

S. E., ho chodila provokovať, môžem povedať, že vlastne príčinou incidentov , o ktorých mám vedomosť
a ktoré následne viedli aj k trestnému stíhaniu bola jednoznačne ona. Opätovne to bola bývalá manželkanebohého, ktorá aj potom, čo bol prepustený z väzby, prišla do domu a slovne na neho zaútočila, pričom
po ráznom upozornení odišla. Nemala vedomosť o závete zo dňa 15.8.1997, ktorým mal nebohý v
úmysle vydediť svoje dcéry.

Žalobkyňa v 2. rade, ktorá bola pôvodne v konaní vypočutá ako svedkyňa a ktorá je dcérou nebohého
uviedla, že bola svedkom toho , že žalovaný nebohého nepozdravil, choval sa k nemu opovržlivo a z
rozprávania nebohého vie, že mali veľa konfliktov kvôli tomu, že mu nedával úctu, čo považuje z jeho
strany za veľmi nemorálne , v prípade, ak obdarovaný

získa takýto majetok, aby sa potom takto správal. Má vedomosť o tom, že navzájom sa nenavštevujú ,
nekomunikujú spolu. Nebola svedkom žiadneho fyzického kontaktu medzi účastníkmi konania a v

spoločnej domácnosti s nebohým od 90-rokov spoločne nežila. Sprostredkovane od otca vedela, že ho
žalovaný udrel tyčou po rukách a zároveň mal aj nejakú ranu na čele, pričom videla tieto rany. Tiež
mala vedomosť o tom, že mu viackrát fyzicky ubližoval. Z rozprávania otca ako aj p. H. vie, že otec
spadol v zime na dvore , pošmykol sa a žalovaný k nemu prišiel a namiesto toho, aby mu pomohol,
kopol ho do hlavy. Vzťah medzi otcom a žalovaným hodnotila ako nie veľmi dobrý a vypočítavý zo strany

žalovaného. K požívaniu alkoholických nápojov svojho otca sa vyjadrila, že podľa jej vedomostí pije len
príležitostne . Dom, ktorý postavili nebohý otec spoločne s jej matkou, je nesprávne, aby tam žalovaný
ďalej býval a nemá právo tam bývať, keď sa takto správa. K zraneniam, ktoré ukazoval otec svedkyni
malo dôjsť niekedy v apríli 2006. Nemala vedomosť ani o závete z augusta 1999 ani o tom, že do
zápisnice Okresného súdu Košice II, pri výsluchu uviedol, že jeho manželka ho udrela do ruky.

Žalobkyňa v 3. rade, ktorá bola tiež v konaní vypočutá ako svedkyňa a ktorá je dcérou nebohého
uviedla, že vzťahy medzi nebohým a žalovaným neboli dobré, žalovaný sa ako syn nesprával tak, ako
sa správať mal, pričom nebola nikdy svedkom žiadneho incidentu. Keď navštívila svojho otca žalovaný
sa nepozdravil sa ani jej, ani otcovi, nebohého si nevšíval, ignoroval ho, otáčal sa chrtom. Nebohého to
veľmi trápilo, rozprával o tejto situácii v rodine a bol z toho smutný. Do obdobia darovania do 1994 resp.

1997 mala zato, že vzťah medzi nebohým a žalovaným je dobrý, resp. nemala vedomosť o tom, žeby
tam boli nejaké problémy. Posledných päť rokov mala vedomosť o tom, že žalovaný sa k nebohému
zle správal, čo vyplynulo z rozprávania samotného nebohého, avšak tento sa veľmi nezdôveroval. V
čase, keď bol nebohý vzatý do väzby mala zato, že bol vyprovokovaný, aj keď možno nie žalovaným, ale
zazlievala mu, že nezabránil tomu, aby nebohého v tom čase 72 - ročného muža, aby na podnet jeho

bývalej manželky, nezadržali. Po celý čas vyšetrovacej väzby, ktorá trvala cca 3 týždne neprejavil o neho
žalovaný žiadny záujem, či mu niečo nechýba a podobne. Od nebohého otca mala informáciu, že v zime
ho mal žalovaný napadnúť, keďže sa sťažoval na bolesti nohy. Tiež potvrdila, že nebohý pil príležitostne.
Domnievala sa , že príčinou zhoršenia vzájomných vzťahov boli peniaze a najmä bývala manželka jej
otca, ktorá chcela mať určitý podiel na jeho majetku a bála sa, že o tento majetok príde, keď sa bude

jej manžel stýkať s dcérami z prvého manželstva. V prípade, ak nebohý potrebuje nejakú pomoc tak ho
finančne jeho dcéry podporujú a zároveň mu spoločne najali aj opatrovateľku sl. E., ktorá bývala v dome
spoločne s nebohým. Určitý čas bývala spoločne so svojim otcom aj jeho bývalou manželkou p. S.É.
E. , ktorú charakterizovala ako hádavú, hašterivú osobu, ktorá manžela provokovala. Mala informácie,
že vzťah medzi nimi nie je dobrý.

Svedok Y. N., vnuk nebohého , potvrdil, že žalovaný sa nebohému nezdravil. Osobne priamo nebol
svedkom žiadneho slovného ani fyzického útoku alebo konfliktu medzi nebohým a žalovaným a nemá
ani vedomosť o konflikte, na základe ktorého bolo proti nebohému vedené trestné stíhanie.

Z výsluchu svedkyne M. E., ktorá od marca 2006 bola opatrovateľkou nebohého vyplynulo, že nebohý
mal zdravotné problémy, trpel cukrovkou, a robila mu opatrovateľku, varila mu, upratovala, ošetrovala

s tým, že v spoločnej domácnosti bola od

januára 2006. Za obdobie, čo bývala v spoločnej domácnosti s nebohým, žalovaný sa nebohému
nezdravil. Nebola svedkom žiadnej ani slovného , ani fyzického konfliktu medzi nebohým a žalovaným.
Od novembra 2006, odkedy bolo vybudované oplotenie medzi pozemkami nebohého a žalovaného,
žiadne konflikty medzi účastníkmi konania neboli. Od nebohého sa dozvedela, že dôvodom konfliktu,ktorý skončilväzobnýmstíhanímbolahádkasjehobývaloumanželkou.Potvrdila,žemalaslovnýkonflikt
s bývalou manželkou nebohého, ktorá sa jej vyhrážala.

Svedkyňa S. E., matka žalobcu v 4. rade a žalovaného, a bývalá manželka nebohého potvrdila , že

synov vychovávala vždy v úcte k nebohému t.j. ich otcovi, nikdy synovia nebohého ani slovne ani fyzicky
nenapadali a v prípade, ak boli konflikty v rodine boli to konflikty medzi manželmi z dôvodu požívania
alkoholu zo strany nebohého. Pod vplyvom alkoholu nebohý svedkyňu fyzicky napádal, a zároveň si
priniesol do spoločnej domácnosti aj 17 - ročnú dievčinu, čo nevedela pochopiť. V prípade, ak zo strany
jej synov bolo nebohému niečo vyčítané tak len to, aby svoju manželku fyzicky nenapádal a aby sa

spamätal z toho, čo robí. Celú situáciu a toto konanie vníma ako pomstu za konflikt, ktorý medzi
sebou majú. Nebohý mal stareckú cukrovku , požíval alkohol a v dôsledku toho bol stále agresívnejší.
Potvrdila výpoveď žalovaného v tom zmysle, že predstavoval sl. E. raz ako svoju vnučku, raz ako
svoju opatrovateľku. Celkovo jej spolužitie s nebohým trvalo 30 rokov a v manželstve boli od roku 1995
po február 2002. Nikdy nebola svedkom slovných alebo fyzických útokov žalovaného voči nebohému.
Vzťahy v rodine hodnotila ako dobré , spoločne sa zúčastňovali rodinných osláv a to až do obdobia, kedy

bola nebohým fyzicky napadnutá na Veľkú noc 2006. Bežným konfliktom a nedorozumeniam sa ako
manželia počas spoločného života nevyhli. Podrobne sa vyjadrila k fyzickému útoku, v dôsledku ktorého
bol následne nebohý vo väzbe. Opätovne sa fyzicky útok zopakoval koncom roku 2006 na základe
toho ,že nebohý sa jej vyhrážal s pištolou v ruke , že ju postrieľa aj jej synov, preto zavolala políciu a
bolo vedené proti nebohému trestné konanie. Potvrdila, že k zdravotnému stavu sa vie kvalifikovane

vyjadriť, keďže pracovala ako zdravotná sestra. Nebohému bol zistená cukrovka 2. typu, mal problémy
so srdcom konkrétne ischemickú chorobu, a často požíval alkoholické nápoje. Vyjadrila sa aj k udalosti
z 15.2.2004 s tým, že ju zavolal syn, že žalobca spadol, pomohli mu vstať, premiestnili ho do domu a
následne zavolali záchrannú službu.

Vzťah detí žalovaného k nebohému podľa tvrdenia svedkyne bol dobrý, vnúčatá sa mu zdravili, nebol

tam žiadne problém . Potvrdila, že žalovaného manželka sa nebohému nezdravila a to z toho dôvodu,
že keď ho aj v minulosti viackrát pozdravila, on jej neodzdravil, z tohto dôvodu už mu potom nezdravila.
Poprela, že by nebohého zatajovala pred jeho dcérami v prípade, ak mali záujem sa s ním stretnúť
osobne prípadne telefonicky sa porozprávať. V spoločnej domácnosti s nebohým nežije od incidentu
t.j. od Veľkej noci roku 2006. Poprela žeby žalovaný zaútočil na nebohého , pribehol až vtedy, keď

nebohý zobral železnú tyč a chystal sa napadnúť svedkyňu , pričom žalovaný schytil túto tyč a žalobcovi
dohováral a následne nebohý túto tyč pustil a odišiel. Do podania trestného oznámenia, ktoré bolo
realizované v januári 2006 mal nebohý prístup ako na darované nehnuteľnosti t.j. na parcely, tak aj do
domu žalovaného. Potom následne čo bol postavený plot už nie je možné prechádzať pozemkom na
pozemky žalovaného.

Žalobca v 4. rade vo svojej výpovedi uviedol, že má zato, že vzťahy medzi nebohým žalobcom a
žalovaným boli dobré a to až do doby, pokiaľ neprišla sl. E., dovtedy boli

vzťahy bezproblémové , boli klasická rodina. Potom následne vznikali problémy a to hlavne medzi
nebohým a jeho manželkou , t.j. jeho matkou s tým, že začal celej rodine vykrikovať , že ich vyhodí
z nehnuteľnosti , že všetok majetok prevedie na sl. E.. Takto sa začali tieto nezhody, najprv medzi

manželmi a neskôr to pokračovalo. Nebol svedkom žiadnych fyzických útokov medzi nebohým a
žalovaným, bol svedkom slovných útokov zo strany nebohého voči celej jeho rodine a to v čase, keď
nebohý bol pod vplyvom alkoholických nápojov a správal sa agresívne. Nemal vedomosť o incidente,
ktorý sa stal 15.2.2004, pri ktorom sa jeho otec pošmykol, ako to celé neskôr prebiehalo. K incidentu
z apríla 2006 uviedol, že nebol incident medzi nebohým a žalovaným ale medzi nebohým a jeho

manželkou t.j. jeho matkou s tým, že nebohý slovne napadol jeho matku a potom následne vytiahol zbraň
pričom on samotný tento incident natáčal. Potvrdil ,že žalovaný dohováral nebohému, aby sa správal
slušne. Vzťahy od roku 2005 do smrti nebohého do roku 2009 nehodnotil medzi nebohým a žalovaným
ani ako dobré ani ako zlé, nazval ich neutrálnymi vzťahmi, žalovaný so svojou rodinou sa nebohému
snažil vyhýbať, aby nedošlo ku slovným nezhodám. Sám svedok sa snažil spoločne aj so sestrami t.j.

žalobkyňami v 1. až 3. rade nebohému dohovoriť a komunikovať s ním. Potvrdil, že žalovaný neposkytol
pomoc nebohému v chorobe a to z toho dôvodu, že nebohý o pomoc nežiadal. Incident z októbra 2006,
z ktorého bol urobený obrazový záznam, ktorý vyhotovil, bol z toho dôvodu, že nebol jediným , takýchtoslovných konfliktov bolo viacero, pričom na ďalší deň to nebohý odtajil, že vôbec nič také sa nestalo,
vlastne kvôli tomu, aby sa s tým, čo nebohý robil oboznámil a spamätal sa .

Žalobkyňav1.radedoplnilasvojusvedeckúvýpoveďapotvrdila,žehlavnematkažalovanéhoažalobcu

v 4. rade mala výhrady voči slečne E.. Následne sa vyjadrila k ochoreniu nebohého v roku 2008.

Žalobkyňa v 2. rade doplnila svoju svedeckú výpoveď v tom, že bola svedkom toho, že žalovaný sa
hrubo správal k nebohému a došlo aj k fyzickému útoku, čo sa malo udiať pred rokom 2006. Poukázala
nato, že pozemok a dom nedovolil nebohému užívať, a spoločne so svojou matkou zinscenoval to, že
nebohý bol trestné stíhaný. Nikdy nebola svedkom agresivity svojho otca. Po rozhovoroch s priateľmi
jej otca, p. I. a p. H. vyplynulo, že jej otec bol dobrý človek, nebol by schopný agresívneho správania.

Žalobkyňa v 3. rade doplnila svoju svedeckú výpoveď v tom zmysle, že v prípade, ak už boli nejaké
konflikty medzi nebohým, ktorého žalovaný si zobral meno bez osvojenia a jeho bývalou manželkou ,
žalovaný ako syn sa mal takto aj chovať vo vzťahu k nebohému a nemal do týchto konfliktov zasahovať.
Ďalej podrobne popísala správanie sa žalovaného po novembri 2008 , keď nebohý prekonal cievnu
mozgovú príhodu.

Z výpovede svedka X. H. vyplynulo, že sa osobne dobre poznal s nebohým , vedel o ňom, že sa dobre
postaral o deti ako z prvého, tak aj z druhého manželstva. Nebohý mu mal rozprávať o tom, že došlo
k fyzickému útoku zo strany synov nebohého, že ho mlátili a ako dôvod uviedol, že rodina jeho druhej
manželky chcela, aby na nich prepísal nehnuteľnosti. Nevedel koho nebohý myslel keď rozprával a
použil pojem rodina. Viackrát spomínal , že v prípade zhoršenia zdravotného stavu zruší darovanie pre

svojho syna. Nevedel uviesť, kedy malo dôjsť k fyzickému útoku na nebohého , mohlo to byť v roku
2006 až v roku 2008. Nebohý sa vyjadroval len veľmi útržkovito , o vzťahoch v rodine nechcel
rozprávať. O rodinných veciach sa pri ich početných stretnutiach, keďže niekedy sa stretávali až 4-5
krát do týždňa nerozprávali. Nevedel ani za akých okolností bol nebohý vzatý do väzby, nevedel ani o
incidente, ku ktorému malo dôjsť v zimných mesiacoch keď sa mal pošmyknúť a ležať na zemi a mal

ho žalovaný napadnúť a nikdy sa nebohý nezmieňoval aké sú vzťahy medzi ním a žalovaným. Nebol
svedkom žiadneho slovného alebo fyzického napadnutia nebohého žalovaným. Potvrdil, že nebohý o
vzťahu k manželke nikdy nerozprával. Mal vedomosť o tom, že obdarovaný bol len jeden zo synov
nebohého a to Branislav a bližšie sa k otázke zrušenia darovania nevyjadroval. Nepamätal si na žiadny
incident, na žiadnu nezhodu, resp. roztržku, o ktorej by mu nebohý hovoril.

Podľa ust. § 630 občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľaust.§3občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcizobčianskoprávnychvzťahov
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Z uvedeného vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa cit. ustanovenia dochádza na základe

dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov
správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu
darcu adresovaného obdarovanému.

Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce
subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy

hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných
normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného
alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnostikonkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie
značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením
nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne,

nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu.

Pri posudzovaní, či určité správanie sa darcu možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov,
treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie
sa darcu v tom zmysle, či sa nespráva k obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho
správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.

Vzhľadom na to, že v danom prípade právny predchodca žalobcov požiadal o vrátenie daru listom zo

dňa26.7.2006rozhodujúcimiskutočnosťamipreposúdeniedôvodnostiuplatnenéhonárokubolizistenia,
resp. preukázanie, či žalovaný v období darovania (12.4.1994 a 14.8.1997) do podania výzvy o vrátenie
daru (26.7.2006) sa správal vo vzťahu k darcovi tak, že tým hrubo porušil dobré mravy.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcov na základe darovacej
zmluvyuzatvorenejdňa14.8.1997darovalžalovanému nehnuteľnostiatorodinnýdomsúpisnéč.XXXX

J. W.. V. Č.. XX J. K. Č.. XXX/XX - zastavaná plocha o I. XX m2, parcela č. XXX/X - L. Q. I.S. XXX m2,
parcela č. XXX/XX - záhrada o výmere XXX m2 a parcela č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX
m2 s oplotením a porastami zapísané na LV č. XXXX, kat. územie H. , ako to vyplýva z čl. 1 a 2 darovacej
zmluvy. Zároveň v čl. 6 predmetnej darovacej zmluvy mali účastníci uvedené, že darca sa bude môcť
domáhať vrátenia daru, keď sa obdarovaný bude k nemu chovať tak, že tým hrubo poruší dobré mravy .

V čl. 7 obdarovaný sa zaviazal, že zabezpečí doživotné užívacie právo nehnuteľnosti uvedenej v čl. 1
tejto zmluvy darcovi a jeho manželke. Vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 21.8.1997 pod
č. I.. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 12.4.1994 uzavretej medzi darcom Š. E. a obdarovaným G.
E. žalovaný ako obdarovaný nadobudol nehnuteľnosti a to parcelu č. XXXX/X, H.. Ú. Z. S. Q. I. XXX
S. role, vklad vlastníckeho práva bol povolený 6.5.1994 pod č. I..

Listom zo dňa 26.7.2006 vyzval darca obdarovaného ( žalovaného) na vrátenie daru z darovacej zmluvy
zo dňa 18.6.1994 a zo dňa 14.8.1997 pre hrubé porušenie dobrých mravov a to do 10 dní od doručenia
tohto rozhodnutia. Dôvodom na výzvu na vrátenie daru bolo, že obdarovaný sa k darcovi správa
nevhodne, hrubo, vedome a zámerne porušuje nielen rodinný vzťah , ktorý vznikol tým že darca
obdarovanému poskytol svoje priezvisko , ale zámerne narušuje aj občiansky vzťah: hrubým správaním

sa voči darcovi, sústavným hnevom, neposkytnutím pomoci pri náhodnom náhlom páde darcu na zem v
areáli bydliska, keď obdarovaný prechádzal okolo ležiaceho darcu, nevšimol si ho, nechal ho bezvládne
ležať na zemi, čo darca vie preukázať svedkami, pri stretnutí darcu nepozdraví a dopustil sa aj fyzického
násilia dňa 17.4.2006 na darcovi úderom do ľavej ruky a pre tento útok bol darca ošetrený a podrobil
sa lekárskej liečbe a to za okolností, že darca je ÚPSV a R uznaný za osobu so sťaženým zdravotným

postihnutím. Popísaným a ďalším nevhodným správaním mu spôsobil ďalšie zhoršenie zdravotného
stavu. Takéto správanie považoval za správanie hrubo porušujúce dobré mravy a na základe toho sa
domáhal vrátenia daru.

V konaní nebolo preukázané také správanie sa žalovaného, ktoré je uvedené vo výzve na vrátenie daru
zo dňa 26.7.2006, t.j. že by sa žalovaný voči darcovi správal nevhodne, hrubo, vedome a zámerne

porušoval nielen rodinný vzťah , ktorý vznikol tým, že darca obdarovanému poskytol svoje priezvisko , a
zámerne narušoval aj občiansky vzťah: hrubým správaním sa voči darcovi, sústavným hnevom. Darca
v konaní ani netvrdil, že by od žalovaného žiadal niekedy pomoc.

Svedok H. potvrdil, že bol prítomný pri slovných útokoch medzi darcom, žalovaným a rodinou
žalovaného, avšak tieto mali charakter vzájomnosti a obsahovo poukazovali na rôzne nedostatky na

jednej aj druhej strane. Ani žalobkyne v 1. až 3. rade, ktoré boli v konaní spočiatku vypočuté ako
svedkyne, ani svedkovia Y. N., M. E., S. E., X. H. a ani žalobca v 4. rade nepotvrdili, že by boli osobne
prítomní pri slovných útokoch žalovaného voči darcovi. Žalobkyňa v 2. rade bola pri tom, ako žalovaný
spoločne so svojou rodinou nepozdravili darcu a posmešne sa pozerali. Svedkyňa M. E., ktorá bolaopatrovateľkou darcu a bývala s ním v spoločnej domácnosti od januára 2006 nebola svedkom žiadnej
slovnej výmeny názorov

medzi darcom a žalovaným , potvrdila len, že žalovaný sa darcovi nezdravil. Nezdravenie sa potvrdil

aj svedok Y. N..

Čo sa týka neposkytnutia pomoci darcovi žalovaným pri náhodnom náhlom páde darcu na zem v areáli
bydliska, keď obdarovaný prechádzal okolo ležiaceho darcu, nevšimol si ho, nechal ho bezvládne ležať
na zemi, tu treba poukázať na to, že ani v samotnej výzve na vrátenie daru sa nenachádza presne
dátum, kedy k takému konaniu malo prísť, avšak v žalobe je už tento skutok datovaný dňom 15.2. 2004.
Zároveň taký istý dátum uvádza aj svedok X. H. v čestnom prehlásení, ktoré spísal dňa 12.2.2007, t.j.

po troch rokoch od udalosti. V tomto prehlásení uviedol, a súd cituje : „ že videl ako si G. E. obtrel
svoju nohu o zakrvavenú hlavu svojho nevlastného otca. Ja som na neho zakričal, že čo to robí, a prečo
mu nepomáha vstať zo zeme , na to on nič nepovedal a kľudne odišiel do svojho domu, ktorý stojí
vedľa ...“. Ani samotný darca vo výzve na vrátenie daru neuvádza, že by si žalovaný , keď prechádzal
okolo obtrel nohu resp. topánku o jeho hlavu. Avšak už v žalobe je samotným darcom popísané, že súd

cituje : „ ... žalovaný prešiel okolo mňa nevšímavo, obtrel si svoju topánku o moju hlavu a s poznámkou
ešte žiješ? odišiel. Napokon svedok vo svojej svedeckej výpovedi poprel, že videl, ako si G. E. obtrel
svoju nohu o zakrvavenú hlavu svojho nevlastného otca. Táto okolnosť svedčí aj o vierohodnosti tohto
svedka. Žalovaný popísal podrobne, ako predmetná udalosť prebehla , stala sa nie 15.2.2004 ale dňa
28.2.2005, s tým, že vrátnik fy D. mu búchal večer na dvere , aby išli pomôcť p. E., na ktorého upozornil

p. H.. Žalovaný zistil, že je pod vplyvom alkoholu, zavolal svoju matku a vzhľadom na to, že vedeli v
akom je zdravotnom stave bola privolaná aj záchranná služba. Medzitým, čo sa žalovaný rozprával s
p. H., K.. E. vstal a odišiel do domu bez cudzej pomoci. Takýto priebeh udalostí potvrdila aj svedkyňa
S. E. M. svedčí o tom aj Záznam o ošetrení pacienta zo dňa 28.2.2005, kde bola stanovená diagnóza
intoxikácia alkoholom a p. E. odmietol navrhnutú hospitalizáciu. Bolo teda preukázané, že skutok sa stal

nie 15.2.2004 ale dňa 28.2.2005.

O vyššie uvedenom skutku mali sprostredkovane od svojho otca vedomosť aj žalobkyňa v 1. rade, ktorá
ho popísala ako fyzický útok žalovaným tyčou na jej otca s kopaním do hlavy (čl. 50) . Žalobkyňa v 2.
rade s tým, že žalovaný tyčou udrel po rukách jej otca a mal aj nejakú ranu na čele ( čl. 54) . Žalobkyňa
v 3. rade s tým, že žalovaný mal otca napadnúť (čl. 57).

Svedok X. H., ktorý bol dlhoročným priateľom nebohého, s ktorým sa stretával veľmi často, aj 4-5 krát
do týždňa, nemal o tomto incidente vedomosť. Samotný p. E. mu mal spomenúť, že došlo k fyzickému
útoku na neho zo strany jeho synov, že ho mlátili, avšak nespomenul, ktorý zo synov ho mal napadnúť.

Z „písomnej výpovede“ p. X. I. zo dňa 20.3.2012 vyplynulo, že dôverne je mu známa skutočnosť,
že Š. E. sa mu posťažoval, že obdarovaný ho viackrát fyzicky napadol, v dôsledku čoho bol nútený

navštíviť lekára. Takéto stanovisko je úplne nedôveryhodné vzhľadom k tomu, že samotný Š. E. vo
svojej účastníckej výpovedi dňa 14.6.2007 uviedol, že okrem fyzického napadnutia, o ktorom hovorí
lekárska správa zo dňa 20.4.2006, žiadny iný fyzický útok zo strany žalovaného voči nemu nebol. Pokiaľ
o žiadnom útoku nemal nebohý vedomosť a k žiadnemu inému fyzickému útoku nedošlo, nemohol
takýto útok nepriamo potvrdiť svedok. Jedinou výnimkou môže byť iba to, že nebohý zavádzajúco a

nepravdivo o tom informoval p. X. I..

Vsamotnejvýzvenavráteniedaruajvpísomnomvyhotovenížalobyjechybneuvedený dátumfyzického
útoku na nebohého dňa 17.4.2006, pričom správne má byť dňa 16.4.2006. V čase od 16.4. 2006 od
13.20 hod. do 18.4.2006 do 15.00 hod. bol nebohý zadržaný policajným orgánom a Okresný súd Košice
II podľa ust. § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. prijal sľub nebohého nahrádzajúci jeho väzbu a zároveň

podľa § 80 ods. 2 Tr. por. mu bol uložený zákaz stýkať sa s poškodenou Magdalénou Horváthovou, čo
vyplýva zo spisu OT/3/06 Okresného súdu Košice II.Darca vo výzve na vrátenie daru, v písomnom vyhotovení žaloby, ako aj vo svojej účastníckej výpovedi
uviedol, že dňa 17.4.2006 ho žalovaný fyzicky napadol a spôsobil mu zranenia , ktoré dokumentuje
lekárska správa zo dňa 20.4.2006 a aj farebná fotografia. V lekárskej správe uviedol, že pri veľkonočnej

oblievačke ho nevlastný syn udrel do ľavého lakťa, kolena a po hlave.

Tieto tvrdenia sú však v rozpore s tým, čo uviedol pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Zo zápisnice
sp. zn. 0T/3/06 spísanej na Okresnom súde Košice II dňa 18.4.2006 vyplýva, že dňa 16.4.2006 došlo
k nezhodám medzi nim a jeho manželkou, ktorá ho ako prvá napadla a udrela čímsi do ľavej ruky a
následnejusotil.Súčasťouspisujeajlekárskasprávazodňa20.4.2006a3ksfotodokumentácie(čl.15).

Totožná lekárska správa a 1 ks fotky je aj v spise 29/24/2007 ( čl. 36). Samotný darca v trestnom konaní
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že predmetná lekárska správa a fotodokumentácia
sa týka zranení, ktoré utrpel pri tomto incidente.

Sprostredkovanétvrdeniažalobkýňv1.až3.rade,svedkaX.H.azpísomnéhovyjadreniaX.I.,ktorímali
mať vedomosť o fyzickom útoku žalovaného na nebohého z jeho rozprávania nielenže neboli potvrdené,
ale boli vyvrátené samotnou výpoveďou nebohého v trestnom konaní .

Zhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na
všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania dospel súd k záveru, že
konania žalovaného vytýkané právnym predchodcom žalobcov vo výzve na vrátenie daru preukázané
neboli, resp. nenapĺňajú znaky hrubého porušenia dobrých mravov.

Je potrebné zdôrazniť, že manželské problémy, ktoré mal nebohý so svojou manželkou, t.j. matkou

žalobcu v 4. rade a žalovaného, a ktoré následne vyvrcholili rozvodom ich manželstva a najmä skutok,
ktorý sa stal dňa 16.4.2006 nepochybne ovplyvnili určitým spôsobom aj vzťah nebohého so žalovaným.
K dobrej rodinnej atmosfére a dobrým rodinným vzťahom taktiež neprispelo ani správanie sa samotného
darcu, ktorý pod vplyvom alkoholických nápojov sa správal agresívne, čo potvrdila aj svedkyňa S. E.,
aj samotný žalobca v 4. rade. Požívanie alkoholických nápojov potvrdil aj priateľ nebohého p. X. H.. V

tejto súvislosti potom neobstojí námietka žalobcov v 1. až 3. rade, že nebohý vzhľadom na svoj vek,
zdravotný stav (je osobou zdravotne ťažko postihnutou) nepožíval alkoholické nápoje a v prípade, ak by
ich požíval, nebol by schopný nadobudnúť rozsiahly majetok.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný so svojou rodinou sa nezdravil nebohému, čo je síce porušením
zaužívaných pravidiel morálky, nedosahuje však zákonom požadovanú

intenzitu. Nebohý síce mohol mať pocit hrubého nevďaku zo strany žalovaného, ale objektívne takéto
hrubé porušenie dobrých mravov v konaní preukázané nebolo.

V konaní nebolo preukázané, že nebohý nemal prístup k darovaným nehnuteľnostiam a nebolo to ani
dôvodom na vrátenie daru. Naopak bolo preukázané, že nebohý za pomoci svojej rodiny (zaťov) postavil
oplotenie znemožňujúce vzájomný prístup k nehnuteľnostiam nebohého a žalovaného, pričom k stavbe

oplotenia došlo v novembri 2006, t.j. po incidente zo dňa 16.4.2006.

Aj napriek tomu, že v darovacích zmluvách mal nebohý zabezpečené doživotné užívacie právo
k darovaným nehnuteľnostiam, výmena zámku na bráne žalovaným ako vlastníkom darovaných
nehnuteľností resp. uzamknutie brány neumožňuje bez ďalšieho záver o jeho správaní voči darcovi
spôsobomhruboporušujúcimdobrémravy.Darca,akotovyplynulozjehovýpovededňa14.6.2007siani

neuplatňoval svoje práva, ktoré mal uvedené v darovacej zmluve .Okrem toho v súvislosti s aplikáciou
ust. § 630 OZ, podľa ktorého darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, treba rozlišovať, medzi porušením
právnej povinnosti (t.j. povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, zo zákona, alebo z inej právnej skutočnosti) a
správaním hrubo porušujúcim dobré mravy, pod ktorým možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru

všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Účelom ustanovenia § 630 OZ nie je postihnúť porušenie
právnych povinností, ktorých splnenia resp. nárokov zo zodpovednosti za ich nesplnenie sa možno
domáhať inými prostriedkami právnej ochrany, ale umožniť vyvodenie zodpovednosti za porušenie

morálnych pravidiel správania sa ako súhrnu určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Vrátenie daru v zmysle tohto ustanovenia, pri splnení podmienok v ňom
uvedených, je v podstate sankciou obdarovaného za jeho správanie sa voči darcovi spôsobom hrubo
porušujúcim tieto morálne pravidlá. Z uvedeného možno tiež vyvodiť, že ust.§ 630 OZ nemožno
rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb

ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych.

Na základe vyššie uvedeného súd teda žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol, že rozhodne samostatným uznesením vzhľadom na komplikovanosť
výpočtu trov právneho zastúpenia žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

II v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OZ - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

29C/24/2007

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.