Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Anna Klepáčová
Legislation area – Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie and Zodpovednosť za škodu
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 43C/135/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311206673
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1311206673.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v
právnej veci navrhovateľa: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, N., štátne občianstvo SR, v zastúpení:
Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Francisciho 1, Bratislava, IČO: 36 847
143 proti odporkyni: L.. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, N., štátne občianstvo SR o zaplatenie
3.612,32 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 612,32 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 3 061,32 eura počínajúc od 20.06.2011 do zaplatenia v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania za súdny poplatok z návrhu na začatie
konania vo výške 216,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 498,84 eura do rúk: Advokátska
kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Francisciho 1, Bratislava, IČO: 36 847 143 v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom na začatie konania /§ 79 ods. 1, 2 O. s. p./, doručeným na Okresný súd Bratislava III dňa
20.06.2011 navrhovateľ v zastúpení právneho zástupcu žiadal, aby súd bez vypočutia odporkyne vydal
platobný rozkaz, ktorým uloží odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 612,32 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3 061,32 eura od 15.04.2011 do zaplatenia. Návrh vo
veci samej vyjadrené jednou sumou pozostáva z nárokov na peňažné plnenie :
1/ vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 458 ods.1,2 Občianskeho zákonníka vrátením kúpnej
ceny vo výške 3 061,32 eura spolu s uplatneným úrokom z omeškania
2/ náhrada vecnej škody vo výške 500,- eur za sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti spoločnosťou Astor
Real, s.r.o.
3/ náhrada vecnej škody vo výške 51,- eura za kolkové známky z návrhu na vklad kúpnej zmluvy do
katastra nehnuteľnosti.
Skutkovo návrh vo veci samej navrhovateľ odôvodnil tvrdením, že v hmotnoprávnom postavení
kupujúceho uzavrel s odporkyňou ako predávajúcou kúpnu zmluvu dňa 15.04.2011, predmetom ktorej
bol byt č.61, 6.posch.bytového domu na Z. X..Č..XX, N., zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. U.. V súlade
so zmluvným dojednaním v kúpnej zmluve zaplatil dňa 18.04.2011 veriteľovi odporkyne 1 časť kúpnej
ceny vo výške 3 061,32 eura. Odporkyňa však odmietla poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť za účelom
úhrady druhej časti kúpnej ceny, čím porušila dojednanie v čl. V kúpnej zmluvy a dňa 02.05.2011
doručila Správe katastra pre hl. m. SR Bratislavu odstúpenie od kúpnej zmluvy z dôvodu jej uzavretiav tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Správa katastra pre hl. m. SR Bratislavu rozhodnutím
zo dňa 24.05.2011 pod V-9263/11 zastavila konanie o vklade vlastníckeho práva k predmetnému bytu
s príslušenstvom na základe tejto kúpnej zmluvy. Odstúpením od zmluvy zo strany odporkyne nedošlo
k prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpy na navrhovateľa. Navrhovateľ listom zo dňa 18.05.2011
rovnako odstúpil od kúpnej zmluvy, čím sa kúpna zmluva zrušila od začiatku s povinnosťou odporkyne
vydať navrhovateľovi všetko, čo na základe tejto zmluvy od navrhovateľa prijala s povinnosťou náhrady
škody, ktorá navrhovateľovi vznikla z tohto občianskoprávneho vzťahu konaním odporkyne.
Na preukázanie dôvodnosti návrhu žiadal navrhovateľ vykonať listinné dôkazy pripojené k návrhu na
začatie konania:
- kúpna zmluva zo dňa 15.04.2011
- čiastočný výpis z LV č.XXXX a z LV č. XXXX pre k .ú. U.
- vklad v hotovosti sumy 3 061,32 eura dňa 18.04.2011
- návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 18.04.2011
- odstúpenie od kúpnej zmluvy odporkyňou zo dňa 29.04.2011
- nesúhlas navrhovateľa s odstúpením od kúpnej zmluvy odporkyňou zo dňa 06.05.2011
- rozhodnutie Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu zo dňa 24.05.2011 pod V-9263/11
- odstúpenie od kúpnej zmluvy navrhovateľom zo dňa 18.05.2011
- zmluva o sprostredkovaní zo dňa 13 04.2011
- daňový doklad faktúra č. 05/2011 na sumu 500,- eur + príjmový pokladničný doklad.
Súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu čk:39Ro/586/2011 zo
dňa 08.07.2011.
Protiplatobnémurozkazupodalavčasodporsodôvodnenímodporkyňadňa11.08.2011,čímsaplatobný
rozkaz zo zákona zrušil.
Vodôvodneníodporuodporkyňa žiadalanávrhnavrhovateľazamietnuťvcelomrozsahuakonedôvodný
a špekulatívny, pretože žiadnu pôžičku od navrhovateľa neprevzala, ktorý je zjavne s p. F., O., Š. a C.
súčasťou podvodného zoskupenia a nezákonné obohatenie si rozdelia. Zmluvu o pôžičke nemá, ale
isto ju sfalšujú ako spotrebiteľskú zmluvu. Žiadnu sprostredkovateľskú zmluvu odporkyňa nepodpísala,
žiaden byt nemienila predať, nič také nesľubovala, oklamali ju, že majú nájomcu na prenájom jej bytu.
Rovnako nepodpísala a ani nevidela návrh na vklad kúpnej zmluvy. Faktúry sfalšované a antidatované
dodatočne.
Na preukázanie dôvodnosti skutkovo vymedzenej obrany v odpore označila pripojené prílohy, ktoré
však odporkyňa k tomuto podaniu nepripojila - uznesenie, vyšetrovanie polícia - upovedomenie.
Navrhovateľ po prevzatí odporu s odôvodnením podal dňa 27.10.2011 návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, v ktorom podľa § 102 OSP v spojení s § 76 ods.1 písm. f/, OSP žiadal dočasnú úpravu
pomerov účastníkov konania tak, že súd zakazuje odporkyni scudziť, previesť, vložiť do majetku alebo
zaťažiť vecnými právami, záväzkovými právami držby alebo inými užívacími právami v prospech tretích
osôbbytč.61,6.posch.bytovéhodomuZ.XX,XX,súp.č.2062,zapísanýnaLVč.XXXX,k.ú.U. podielom
1/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemkoch
registra „C“, na LV č.XXXX, k. ú. U., parc.č.454 o výmere 157 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria , parc.č.455 o výmere 158 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 4 300/179456 . / ďalej len nehnuteľnosť/
Zároveň v písomnom podaní zo dňa 27.10.2011 / čl.44/ navrhovateľ doplnil skutkový a právny stav
veci vymedzený v materiálnom základe žaloby a proti tvrdeniam odporkyne v odpore s odôvodnením
poukázal na tieto právne významné skutočnosti:
Odporkyňa pri uzatváraní kúpnej zmluvy s navrhovateľom nekonala dobromyselne, túto zmluvu uzavrela
len za účelom úhrady jej dlhu voči dražobnej spoločnosti IURIDIS a.s. a nie v skutočnom úmysle predmet
kúpy predať navrhovateľovi. Faktom je, že navrhovateľ v dobrej viere uzavrel s odporkyňou kúpnu
zmluvu a v súlade so zmluvným dojednaním uhradil prvú časť kúpnej ceny odporkyni, pričom platobným
miestom bola dražobná spoločnosť IURIDIS a.s., ktorá vykazovala voči odporkyni pohľadávku z titulu
neuhradených faktúr za služby spojené s užívaním predmetu kúpy v celkovej výške 3 061,32 eura.
Túto sumu uhradil navrhovateľ v hotovosti vkladom na účet veriteľa odporkyne dňa 18.04.2011. Druhú
časť kúpnej zmluvy už pre nečinnosť odporkyne neuhradil. Odporkyňa Správe katastra pre hl.m. SR
Bratislavu následne doručila písomné oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy, na základe ktorého
oznámenia správny orgán podľa § 31b písm. b), Katastrálneho zákona konanie o vklade zastavil.
Navrhovateľ všetky ďalšie tvrdenia odporkyne ohľadne p. O., nájomníkoch a tzv. ľahkej koristi poprel ako
vykonštruované, nepravdivé a skreslené, rovnako aj jej tvrdenia o falošných dôkazoch, antidatovanýchfaktúrach atď. Na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení žiadal v tomto rozsahu doplniť dokazovanie
výsluchom svedka: H. Š. - konateľ spoločnosti Astor Real s.r.o.
Uznesením č. k. 43C/135/2011- 62 zo dňa 27.11.2011 súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie
predbežného opatrenia. Z opisu rozhodujúcich skutočností, vrátane listiny pripojenej k návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia mal súd za to, že navrhovateľ nijak neosvedčil obavu z ohrozenia
výkonu súdneho rozhodnutia v prejednávanej veci ako objektívneho stavu, pretože neoznačil žiadne
konkrétne úkony odporkyne / faktické alebo právne/ svedčiace pre záver, že odporkyňa skutočne
v rozsahu dispozitívnych úkonov vymedzených v petite návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
zmenšuje svoj majetok ich scudzením / napr. zámennou zmluvou alebo darovacou zmluvou / alebo
zmenšuje svoj majetok ich prevodom napr. kúpnou zmluvou s odkladom splatnosti kúpnej ceny
resp. ich zaťažením tým, že pristupujú k záväzkom tretích osôb a na ich zabezpečenie zriaďujú záložné
právo k predmetným nehnuteľnostiam, resp. dočasným prenechaním nehnuteľnosti inému, pričom
ani z tohto úkonu nemožno vôbec vyvodiť právny záver o zmenšovaní majetku odporkyne. Len zo
skutočnosti, že odporkyňa neuznáva žalovanú sumu , pričom v odpore s odôvodnením urážlivo napáda
osobu navrhovateľa ako aj právneho zástupcu navrhovateľa nemožno vyhodnotiť dôvodnosť pre
vyhovenie návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ nijakým spôsobom
nepreukázal existenciu konkrétneho konania odporkyne, z ktorého konania by navrhovateľovi hrozila
bezprostredná ujma, prípadne na základe ktorého by mohol byť výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Z
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vôbec nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré by aspoň
osvedčili snahu odporkyne nakladať s nehnuteľnosťou na ujmu navrhovateľa.
Proti tomuto uzneseniu súdu I. stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktorým žiadal návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 01.03.2012, ktoré pojednávanie bez meritórneho
prejednania veci bolo odročené z dôvodu, že na strane odporkyne nebola zachovaná zákonná lehota
na prípravu pojednávania podľa § 115 ods.2 OSP.
Odporkyňa v písomnom podaní zo dňa 28.02.2012 / čl. 72/ uviedla, že právny zástupca navrhovateľa
je jeden z páchateľov, ktorý sa advokátskymi zručnosťami vyhol vyšetrovaniu polície, je mozgom
zločineckejskupiny:H.Š.-C.,jejbratO.C.aT.O.,ktorýmdávaltelefonicképokynyvčase,keďsasnažili
odporkyni ukradnúť byt, bol vodcom a navigátorom a naviedol ich k tvrdeniu, že byt idú len prenajať, hoci
klienta nemali. Zároveň v tomto podaní uplatnila aj námietku miestnej nepríslušnosť Okresného súdu
Bratislava III na konanie ako všeobecného súdu odporkyne podľa § 84 OSP v spojení s § 85 ods. 1 OSP
z dôvodu, že v územnej pôsobnosti Okresného súdu Bratislava III nemá evidovaný trvalý pobyt, pričom
však v tomto podaní ako svoje bydlisko označila adresou F. XX, N.. Totožnú adresu svojho bydliska
odporkyňa označila aj v podanom odpore s odôvodnením / čl.35/, vrátane odvolania zo dňa 3.11.2011 /
čl.59/, ktorým napadla uznesenie súdu č. k: 39Ro/586/2011 zo dňa 4.10.2011, ktorým bola odporkyni
uložená poplatková povinnosť za podanie odporu s odôvodnením proti platobnému rozkazu. Zároveň
súd z obsahu spisu mal preukázané, že všetky písomnosti súdu doručované odporkyni do vlastných
rúk prostredníctvom doručovateľa Slovenská pošta a.s. od začatia konania podaním žaloby odporkyňa
preberala z adresy F. XX, N..
Podľa § 11 ods. 1 OSP konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré sú tu v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.
Podľa § 105 ods.1 OSP súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje
v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma
miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť skôr, ako začne konať vo veci
samej.Neskôrjuskúmalennanámietkuúčastníka,akjuuplatnilpriprvomúkone,ktorýúčastníkovipatrí.
Je potrebné prisvedčiť, že odporkyňa ako účastník tohto občianskeho súdneho konania, nezastúpená
advokátom, bola postupom súdu podľa § 5 ods.1 OSP o tomto procesnom práve účastníka konania
poučená až v rámci úkonov súdu smerujúcich k príprave pojednávania, a teda jej námietku možno
posúdiť len s prihliadnutím k § 1 OSP za včas uplatnenú a pri prvom úkone, ktorý jej patril. Súd preto
preskúmal miestnu príslušnosť v prejednávanej veci opätovne aj podľa § 84 a § 85 ods.1 OSP dospel k
záveru, že námietka odporkyne o miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava III na konanie nieje dôvodná. Zo samotných podaní odporkyne ako aj doručeniek adresovaných odporkyni do vlastných
rúk prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. mal súd dostatočne preukázané, že bydliskom navrhovateľky
resp. miestom, kde sa preukázateľne odporkyňa v čase od začatia konania zdržuje patrí územne
do okresu Bratislava III, ktorý okres patrí do územnej pôsobnosti konajúceho súdu vo veci, ktorého
príslušnosť je daná podľa § 84 v spojení s § 85 ods.1 OSP a je preto bez právneho významu skutočnosť,
ak toto bydlisko nie je totožné s adresou evidovaného trvalého či prechodného pobytu odporkyne v
príslušnom registri.
Na opätovné prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 29.03.2012, na ktorom pri zachovaní
zákonnej 5 dnovej lehoty na prípravu pojednávania všetkým účastníkom konania podľa § 115 ods.2 OSP
vec prejednal podľa § 101 ods.2 OSP v neprítomnosti odporkyne, ktorá svoju neúčasť skôr, než súd
vyzval navrhovateľa k prednesu návrhu vo veci samej neospravedlnila a z vážneho dôvodu nepožiadala
o odročenie pojednávania.
Na pojednávaní navrhovateľ v zastúpení právneho zástupcu predniesol návrh vo veci samej zhodne
s písomne podaným návrhom, tento skutkovo nemenil, nedoplnil, nepredložil ďalšie listinné dôkazy,
na preukázanie svojich skutkových tvrdení žiadal doplniť dokazovanie len o výsluch navrhovateľa ako
účastníka konania podľa § 131 OSP.
Súd po oboznámení sa s písomným vyjadrením odporkyne k návrhu na začatie konania v podanom
odpore s odôvodnením zo dňa 11.08.2011 proti platobnému rozkazu, ktorého súčasťou neboli pripojené
žiadne listinné dôkazy a v ktorom odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu
ako nedôvodný a v ďalšom jej podaní zo dňa 22.08.2012, v ktorom odporkyňa neoznačila žiadne
dôkazy a nepripojila žiadne listinné dôkazy postupom v súlade s § 120 ods.1 OSP veta druhá vykonal
aj bez návrhu účastníkov konania dôkaz prečítaním listín tvoriacich spis Správy katastra pre hl. m. SR
Bratislavu vo veci zmluvy o prevode nehnuteľnosti, vedenej pod spisovou značkou V - 9263/11, keď s
poukazom k § 118 ods. 3 OSP s prihliadnutím k obsahu vyjadrenia odporkyne v odpore s odôvodnením
konštatoval, že medzi účastníkmi konania sú sporné všetky právne významné skutočnosti týkajúce sa
prejednávanej veci a preto vykonanie tohto dôkazu bolo nevyhnutné pre rozhodnutie súdu.
Z listinných dôkazov pripojených navrhovateľom k návrhu na začatie konania mal súd preukázané, že:
- kúpnu zmluva zo dňa 15.04.2011, ktorej súčasťou bola aj osvedčovacia doložka o pravosti
vlastnoručného podpisu odporkyne, uzavreli navrhovateľ v hmotnoprávnom postavení kupujúceho a
odporkyňa v hmotnoprávnom postavení predávajúceho podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka v
spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č.182/1993Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
vzneníneskoršíchpredpisov.Predmetomkúpy,takakobolvymedzený včlánku Ibod.1,písm.a),písm.
b), písm. c) kúpnej zmluvy bol byt č.61, 6.posch.bytového domu na Z. X..Č..XX, N., spoluvlastnícky
podiel 4300/179456 in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo
2062, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. U. ako aj spoluvlastnícky podiel na pozemku registra C KN
parc.č.454 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 157 m2, parc.č.455 - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 158 m2, zapísané na LV č.XXXX, k . ú. U., ktorého veľkosť je 4300/179456 - in k celku vo
výlučnom vlastníctve odporkyne. Podľa článku V bod 1 kúpnej zmluvy sa účastníci konania dohodli na
kúpnej cene predmetu kúpy vo výške 52 000,- eur. Podľa článku V bod 2 kúpnej zmluvy sa účastníci
dohodli, že kúpnu cenu dojednanú vo výške 52 000,- eur zaplatí navrhovateľ odporkyni v hotovosti tak,
že :
1/ prvú časť kúpnej ceny vo výške 3 100,- eur zaplatí kupujúci v hotovosti vkladom na bankový účet
dražobnej spoločnosti IURIDIS a.s. , so sídlom Nemocničná 18, Veľký Krtíš, IČO: 36648167, vedený v
H. N., V..Z.., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX,variabilný symbol 146 10. Účelom vyplatenia prvej časti
kúpnej ceny navrhovateľom bolo zaplatenie dlhu odporkyne, vyčíslené spoločnosťou IURIDIS a.s.
2/ Druhú časť kúpnej ceny vo výške 48 900,- eur sa navrhovateľ zaviazal dňom 18.04.2011 vinkulovať
na svojom bankovom účte v prospech účtu odporkyne až po predložení LV č. XXXX a LV č.XXXX k.
ú. U. použiteľných na právne úkony, na ktorých v časti B bude ako vlastník predmetu kúpy zapísaný
navrhovateľ v celosti a tomuto zápisu bude predchádzať výmaz všetkých tiarch okrem záložného práva
v prospech ostatných vlastníkov v dome v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
3/ V článku IX kúpnej zmluvy odporkyňa pod bodom 2 výslovne prehlásila, že ku dňu uzavretia a
podpísania kúpnej zmluvy viazne na LV č. XXXX a LV č.XXXX k. ú. U. v časti C k predmetu kúpypoznámka o oznámení dražby zo dňa 2.3.2011 dražobníkom IURIDIS a.s., pričom výslovne prehlásila,
že pohľadávky Bytového družstva a náklady dražobnej spoločnosti sa majú v plnej výške uhradiť z prvej
časti kúpnej ceny, pričom kupujúci nadobudne vlastníctvo k predmetu kúpy bez tejto poznámky.
Z informatívneho výpisov LV č. XXXX a LV č.XXXX k. ú. U. katastra nehnuteľnosti zo dňa 17.06.2011
a zo dňa 20.06.2011 súd zistil, že k bytu č.61, 6.posch., Z. XX, N. a k parc.č.454 a parc.č.455 v časti
C : ťarchy je predmet kúpy už bez tejto poznámky.
Z vkladu hotovosti H. N. V..Z.. zo dňa 18.04.2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ za odporkyňu
poukázal na účet spoločnosti IURIDIS, a.s. sumu 3 061,32 eura.
Z návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 18.04.2011 podpísaného oboma účastníkmi konania
mal súd preukázané, že podľa zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. a Vyhl. ÚGKK SR č. 79/1996 Z. z. v
znení ich neskorších predpisov navrhli ako oprávnení zápis vlastníckeho práva vkladom do katastra
nehnuteľností na základe priložených dokladov nasledovne pre:
okres: Bratislava IV
obec: Bratislava - mestská časť Lamač
katastrálne územie: U.
na základe kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam:
a) byt č. 61, nachádzajúci sa na 6. p. bytového domu Z. XX,XX súpisné číslo 2062 v N., na ulici Z. číslo
vchodu XX, ktorý je postavený na pozemku registra C KN parc.č.454 a parc. č. 455, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, pre hlavné mesto Bratislava - IV, katastrálne územie U.,
b) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4300/179456-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu súpisné číslo 2062, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. U.,
c) spoluvlastnícky podiel na pozemku registra C KN: parc. č. 454 druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria vovýmere157m2aparc.č.455druhpozemku: zastavanéplochyanádvoria vovýmere158
m2 , spolu o celkovej výmere 3 15 m2,na ktorom je bytový dom postavený, zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie U., ktorého veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 4300/179456 -in.
Právnymtitulomprenadobudnutievlastníckehoprávavkladomdokatastranehnuteľnostiobajaúčastníci
konania zhodne v návrhu na vklad označili kúpnu zmluvu zo dňa 15.04.2011, uzavretú medzi:
navrhovateľom ako kupujúcim a odporkyňou ako predávajúcim.
Zároveň v tomto návrhu zhodne ako účastníci kúpnej zmluvy potvrdili, že sa dohodli na kúpnej cene
predmetu kúpy vo výške 52.000,- € (slovom: päťdesiatdvatisíc Eur), pričom odporkyňa ako predávajúca
oboznámila kupujúceho, že súčasne s prevodom vlastníctva bytu prechádza záložné právo v prospech
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 15 Zákona číslo 182/1993 Z .z. v znení
Zákona číslo 151/1995 Z. z. na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich
sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu, na zabezpečenie
pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Kupujúci zobral túto skutočnosť na vedomie. Podpísaní účastníci kúpnej zmluvy a zároveň aj tohto
podania navrhli katastrálnemu úradu v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislavu, aby ako správny orgán rozhodol o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
do katastra na meno kupujúceho a súčasne vyhlásili, že predávajúca je oprávnená s predmetom
kúpy nakladať, ich zmluvné prejavy vôle sú dostatočne zrozumiteľné a určité, zmluvná voľnosť nebola
obmedzená a právny úkon bol urobený v predpísanej forme.
Z obsahu písomného odstúpenia odporkyne od kúpnej zmluvy, adresovaného navrhovateľovi dňa
29.04.2011 súd zistil , že odporkyňa oznámila navrhovateľovi odstúpenie od tejto zmluvy. Za dôvod
odstúpenia od kúpnej zmluvy s navrhovateľom ako kupujúcim uviedla tieseň. Rovnako odporkyňa
v tomto podaní potvrdila, že s navrhovateľom uzavrela kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo byt
č. 61, nachádzajúci sa na 6. p. bytového domu Z. XX,XX, súpisné číslo 2062 v N., na ulici Z. číslo
vchodu XX, ktorý je postavený na pozemku registra C KN parc. č. 454 a parc.č.455, zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - m. č. Lamač, katastrálne územie U..
Kúpna cena dohodnutá vo výške 52.000,- EUR bola dohodnutá v kúpnej zmluve tak, že kupujúci zaplatí
predávajúcemu kúpnu cenu v dvoch častiach. Prvá časť kúpnej ceny vo výške 3.100,- EUR zaplatí
kupujúcivhotovostivkladomnabankovýúčetdražobnejspoločnostiIURIDISa.s.sosídlomNemocničná
18, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36648167, účelom prvej časti kúpnej ceny je zaplatenie dlhu, ktorý bol
spoločnosťou IURIDIS vyčíslený. Druhá časť kúpnej ceny vo výške 48.900,- EUR bude dňa 18.4.2011
zavinkulovaná na bankovom účte kupujúceho vedenom vo VUB, a.s. v prospech účtu predávajúcej
vedenom vo VUB, a.s. až do predloženia listov vlastníctva č. XXXX a XXXX k. ú. U., použiteľných na
právne úkony, kde v časti ,,B" listu vlastníctva bude ako vlastník vyznačený kupujúci v podiele 1/1 a v
časti„C"listuvlastníctvanebudezapísanáináťarchaakoZáložnéprávovprospechostatnýchvlastníkovbytov v dome v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. Vzhľadom na to, že uvedenú kúpnu zmluvu zo dňa
15.04.2011 uzavrela v tiesni, ktorá bola spôsobená tlakom Stavebného bytového družstva Bratislava
IV, ktoré voči odporkyni začalo realizáciu zákonného záložného práva a prostredníctvom dražobnej
spoločnosti IURIDIS a.s. bola zahájená dražba, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom
bola odporkyňa aj napriek tomu, že už mala všetky nedoplatky na úhradách za platby spojené s užívaním
bytu a nedoplatkov do fondu prevádzky, údržby a opráv riadne uhradené. Rovnaký tlak bol na jej osobu
vynaložený aj pri podpisovaní predmetnej kúpnej zmluvy zo strany realitnej spoločnosti v období keď
bolo známe, že dražobná spoločnosť upustila od ďalšej realizácii opakovanej dražby na predmetný byt,
ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania. V prípade, ak by sa v uvedenej dobe
nenachádzala v takejto tiesni a nátlaku zo strany vyššie uvedeného Stavebného bytového družstva
Bratislava IV a Realitnej spoločnosti Astor Real, s.r.o. so sídlom Wolkrova ul., Bratislava, túto zmluvu
by nikdy neuzavrela. Vzhľadom na uvedené dôvody odporkyňa využila právo podľa § 49 Občianskeho
zákonníka a odstúpila od kúpnej zmluvy, ktorú s navrhovateľom uzavrela dňa 15. 4. 2011. Zároveň
upozornila navrhovateľa, že v dôsledku tohto odstúpenia sa kúpna zmluva zrušuje od začiatku a v
prípade, ak by navrhovateľ dobrovoľne neakceptoval dôvody odporkyne na odstúpenie od kúpnej
zmluvy, bude sa domáhať právnej ochrany svojho vlastníctva súdnou cestou.
Z obsahu písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 04.05.2011 adresovaného odporkyni mal súd
preukázané,ženavrhovateľpodoručeníoznámeniaodporkyneojejjednostrannomodstúpeníodkúpnej
zmluvy v tomto podaní poukázal na podstatné skutočnosti, ktoré nastali po uzavretí kúpnej zmluvy, a to
a) zo strany navrhovateľa, ako kupujúceho, došlo dna 18 04.2011 k úhrade prvej časti kúpnej ceny na
účet spoločnosti IURIDIS, a s , a to podľa podmienok Kúpnej zmluvy za účelom úhrady dlhu odporkyne
voči správcovi bytového domu, v ktorom sa predmet kúpnej zmluvy nachádzal,
b) následne dňa 18.04.2011 navrhovateľ požiadal odporkyňu o oznámenie čísla jej účtu, na ktorý
je možné uhradiť druhú časť kúpnej ceny v súlade s dojednaním v kúpnej zmluvy, ktoré číslo účtu
odporkyňa navrhovateľovi odmietla oznámiť
c) dňa 02. 05. 2011 došlo k výmazu poznámky na LV č. XXXX - Oznámenie o dražbe zo dňa 02 03 2011
dražobníka IURIDIS, a.s.
Nakoľko tento dražobník upustil od dražby na základe navrhovateľom zaplatenej 1.časti kúpnej ceny,
bezprostredne potom dňa 04 .05. 2011 prevzal od odporkyne odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorý právny
úkon odstúpenia od zmluvy odporkyňou považoval za neopodstatnený a účelový, pričom dôvody v ňom
uvedené v plnom rozsahu neuznal.
Tvrdenia odporkyne v jej oznámení o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.2011 označil za
nepravdivé, a to najmä jej tvrdenie, že v čase zahájenia dražby mala odporkyňa uhradené všetky
nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu, vrátane nedoplatkov do fondu prevádzky, údržby a opráv
bytového domu.
Rovnako v tomto liste spochybnil tlak či už zo svojej strany alebo zo strany realitnej spoločnosti Astor
Reals.r.o,Wolkrova4,85101BratislavakonateľkouH.Š.pripodpisovaníkúpnejzmluvy.Kúpnuzmluvu
uzatvárali už dňa 15.04.2011, na základe ktorej navrhovateľ zaplatil úhradu prvej časti kúpnej ceny,
ktorá predstavovala úhradu pohľadávky Stavebného bytového družstva Bratislava IV, Polianky 9, 844 37
Bratislava a to na účet dražobnej spoločnosti IURIDIS. a.s. Až na základe tejto úhrady došlo k upusteniu
od dražby a k zániku dlhu odporkyne a týmto bola odstránená prekážka v konaní pod č V-9263/11 o
povolenie vkladu kúpnej zmluvy na Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu. Navrhovateľ týmto
listom trval na ďalšom plnení vzájomných záväzkov z kúpnej zmluvy a vyzval odporkyňu najneskôr
do 13.05.2011 písomne na adresu navrhovateľa oznámiť číslo účtu odporkyne, na ktorý je možné
poukázaťzvyšnúčasťkúpnejcenyspôsobompodľačl.Vods.2druhýodsek, anajneskôrdo13.05.2011
písomným úkonom odporkyne zobrať späť odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 15 04 2011.
Z rozhodnutia Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu zo dňa 24.05.2011 pod zn: V -9263/1 / čl.23/
súd zistil, že konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, začaté na návrh
oboch účastníkov konania zo dňa 19.04.2011 /doručený úradu/ bolo zastavené podľa § 31b písm. b)
Katastrálneho zákona potom, čo mal tento správny orgán preukázané odstúpenie od kúpnej zmluvy
pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad prejavom vôle zo strany odporkyne ako predávajúcou,
ktorá kúpnu zmluvu uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pričom tento jej zrušujúci
prejav jednostranného odstúpenia od kúpnej zmluvy bol riadne doručený navrhovateľovi a dostal sa
do jeho dispozičnej mociZ písomného podania navrhovateľa zo dňa 18.05.2011 adresovaného odporkyni mal súd ďalej
preukázané, že v tomto podaní navrhovateľ jednostranne odstúpil od kúpnej zmluvy pre porušenie
zmluvných podmienok zo strany odporkyne, uzavretej dňa 15.04.2011 z nasledovných dôvodov:
a) odporkyňa porušila zmluvné dojednanie v čl. V kúpnej zmluvy podľa § 522 OZ tým. že odmietate
poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť za účelom úhrady druhej časti kúpnej ceny
b) listom zo dňa 29. 04. 2011 oznámila navrhovateľovi dôvody odstúpenia od kúpnej zmluvy, pričom
týmto podaním doručeným aj na príslušnú správu katastra zapríčinila prerušenie správneho konania o
vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností; vznikla tak právna vada spôsobujúca nemožnosť
previesť vlastnícke právo na kupujúceho, čím odporkyňa naplnila podmienky pre odstúpenie od kúpnej
zmluvy zo strany kupujúceho podľa článku IX ods . 1 kúpnej zmluvy
c) úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy odporkyňou ihneď po vyplatení prvej časti kúpnej ceny
považoval navrhovateľ ako vopred premyslený, cielený, s jednoznačným úmyslom odporkyne získať
od navrhovateľa len finančné plnenie vo výške dlhu, ktorý mala voči správcovi bytového domu, pričom
úhradou prvej časti kúpnej ceny, ktorú navrhovateľ riadne a včas vykonal na účet dražobníka zanikol
dlh odporkyne voči správcovi predmetného bytového domu.
d) Konaním odporkyne vznikol navrhovateľovi
-nárok na vrátenie uhradenej prvej časti kúpnej ceny dňa 18.04.2011 v sume 3.061,32 eura
podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka
- nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 18.04.2011 až do vrátenia uhradenej prvej časti
kúpnej ceny podľa § 458 ods . 2 Občianskeho zákonníka
-nárok na náhradu vecnej škody spôsobená konaním odporkyne vo výške 500,- eur ako náklad za
sprostredkovanie kúpy nehnuteľností spoločnosťou Astor Real. s r o a vo výške 51,- eur ako náklad za
kolkové známky za podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ vyzval odporkyňu, aby vyčíslené peňažné
plnenieuhradilanavrhovateľovi nabankovýúčet:čú.:0634372412/0900vedenývSlovenskejsporiteľni,
a.s., a do troch dni odo dňa doručenia tohto listu. Z pripojeného podacieho lístka mal súd preukázané,
že toto písomné podanie doručoval odporkyni ako doporučenú zásielku, tento listinný dôkaz však
neosvedčuje dátum jeho prevzatia odporkyňou.
Z obsahu zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 13. 04.2011 uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou
Astor Real, s.r.o. v zastúpení konateľa: H. Š. podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka mal súd
preukázané, že sprostredkovateľ / Astor Real , s.r.o./ sa zaviazal vykonávať činnosť smerujúcu
najneskôr do 60 dní od uzavretia tejto zmluvy uzavrieť a vyhotoviť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
bude prevod vlastníckeho práva k bytu č. 61 nachádzajúci sa na 6. p bytového domu Z. XX, XX, súpisné
číslo 2062 v N. - U., na ulici Z. číslo vchodu XX, ktorý je postavený na pozemku registra C KN parcela č.
454 a 455. nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX, katastrálne územie U., podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku
za províziu vo výške 500,- eur, splatnú do 3 dní od podpísania kúpnej zmluvy.
Z daňového dokladu - faktúra č. 05/2011 vystavená spoločnosťou Astor Real, s.r.o. na sumu 500,-
eur + príjmový pokladničný doklad mal súd preukázané, že navrhovateľ túto sumu zaplatil v hotovosti
dňa 15.04.2011.
Z výpovede navrhovateľa ako účastníka konania súd k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
zistil, že jeho sestra H. Š. má realitnú kanceláriu, prostredníctvom ktorej zabezpečovala pre odporkyňu
nájom jej bytu č. 61/ 6 posch. na Z. XX, N., cca asi rok pred uzavretím kúpnej zmluvy, keďže mala
jedného záujemcu navštívila odporkyňu, avšak byt už bol prelepený páskou, na ktorej bola napísaná
dražba, takže jeho sestra tomuto záujemcovi o nájom vysvetlila, že tento byt už nemožno platne dať do
nájmu, rovnako to povedala aj odporkyni. Potom, čo sa odporkyňa od jeho sestry dozvedela, že tento
byt nemožno už dať do nájmu, požiadala ju, aby zohnala záujemcu, ktorý by mal záujem o odkúpenie
jej bytu a to za cenu, ktorú navrhla odporkyňa vo výške 52 000,- eur. Keďže ide o jednoizbový byt
v pôvodnom stave, bez akejkoľvek rekonštrukcie, návrh kúpnej ceny zo strany odporkyne nebol nijak
neprimerane nízky, v zásade obvyklý všeobecnej, resp. trhovej hodnote jednoizbových starých bytov
v N., v danej lokalite. Keďže navrhovateľ v tom čase hľadal malometrážny byt pre syna vo veku 22
rokov, oslovila ho ponuka odporkyne, o ktorej sa dozvedel od sestry a súhlasil s tým, aby ona vyvolala
rokovanie smerujúce k uzavretiu kúpnej zmluvy. S odporkyňou sa navrhovateľ osobne stretol v realitnej
kancelárii, a obaja sa dohodli na predaji tohto bytu a podpísali kúpnu zmluvu. Pokiaľ ide o kúpnu cenu
tú dojednali vo výške 52 000,-eur s tým, že navrhovateľ sa zaviazal odporkyni, že ju zaplatí v dvochčastiach, prvú časť kúpnej ceny mal zaplatil v hotovosti na účet dražobníka, aby sa zabránilo ďalej
pokračovať v dobrovoľnej dražbe, pretože odporkyňa mala vysoký dlh a nedoplatky na tomto byte, druhú
časť kúpnej ceny však už navrhovateľ odporkyni nezaplatil, pretože odporkyňa mu odmietla dať číslo
svojho účtu, na ktorý mala byť poukázaná vinkulácia druhej splátky kúpnej ceny s odôvodnením, že ona
má ďalšie exekúcie. Taktiež sa navrhovateľ dozvedel, že odporkyňa od tejto kúpnej zmluvy odstúpila ,
a keďže sa nevedel zorientovať vo vzniknutej situácii vyhľadal právnu pomoc a prostredníctvom svojho
právneho zástupcu neskôr rovnako odstúpil od kúpnej zmluvy s odporkyňou aj on, pretože vzhľadom
na charakterové črty odporkyne už nemal záujem ísť s ňou do ďalších súdnych sporov. V zastúpení
svojho právneho zástupcu navrhovateľ odporkyňu vyzval, aby mu vrátila poskytnuté peňažné plnenie,
t.j. prvú časť kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy, túto mu však doposiaľ nevrátila, hoci
na príslušnom LV je odporkyňa vedená naďalej ako vlastník bytu.
K uplatnenému nároku na náhradu škody , súd z výpovede navrhovateľa zistil, že táto mu vznikla tým,
že pred odstúpením od zmluvy výlučne len on platil kolky ako správny poplatok na konanie o povolenie
vkladu kúpnej zmluvy, ktorý návrh podali a vlastnoručne podpísali obaja účastníci konania spoločne,
ďalej mu škoda vznikla za vyhotovenie kúpnej zmluvy za odmenu, ktorú zaplatil sprostredkovateľovi -
realitnej kancelárii.
Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania tento žiadal priznať od 15.04.2011 z dôvodu, že doteraz mu
odporkyňa žalovanú sumu nezaplatila, pričom ide o deň, kedy došlo k uzavretiu kúpnu zmluvu a dňa
15.04.2011 navrhovateľ zaplatil aj odmenu za vyhotovenie kúpnej zmluvy.
Po vykonaní týchto dôkazov, právny zástupca navrhovateľa netrval ďalej na vykonaní dokazovania
výsluchom označeného svedka: H. Š., konateľa a zároveň majiteľa realitnej kancelárie ASTOR REAL
s.r.o. Vykonanie tohto dôkazu bez návrhu účastníkov konania nebolo nevyhnutne potrebným aj s
prihliadnutím k zistenému skutkovému stavu z vykonaného dôkazu oboznámením sa s obsahom listín
tvoriacich spisový obal Správy katastra pre hl. m SR BA č: V- 9263/11 z obsahu ktorých listín súd
zistil, že jeho súčasťou sú predovšetkým totožná kúpna zmluva uzavretá účastníkmi konania dňa
15.04.2011, ktorú pripojil navrhovateľ k návrhu na začatie konania, vrátane návrhu na vklad vlastníckeho
práva na základe tejto kúpnej zmluvy ako aj odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany odporkyne, rovnako
súčasťou tohto spisu bolo aj rozhodnutie Správy katastra hl. m. SR Bratislavu o zastavení katastrálneho
konania. Na všetkých listinách účastníkov konania boli vlastnoručné podpisy odporkyne.
V prejednávanej veci konajúci súd podľa § 2 OSP nebol oprávnený posudzovať trestnoprávnu
zodpovednosť navrhovateľa, na ktorú poukazovala v písomnom odpore s odôvodnením odporkyňa.
S odkazom k § 153 ods.1 OSP ku dňu vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci súd nebol viazaný
žiadnym rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že by na základe tvrdení odporkyne bol navrhovateľ
uznaný za vinného pre trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, preto na oznámenie odporkyne
o spáchaní podvodu navrhovateľom, ktorý tvoril súčasť spisového obalu listín Správy katastra pre hl. m.
SR neprihliadal a v prejednávanej veci toto oznámenie vzhľadom na zásadu prezumpcie neviny je bez
právneho významu pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.
Uzavretím kúpnej zmluvy všeobecne platí, že sú jej účastníci vzniknutými právami a povinnosťami
viazaní. V prípade ak je predmetom zmluvy prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vlastnícke právo
k prevádzanej nehnuteľnosti sa nadobúda až účinnosťou tejto zmluvy. Samotnou kúpnou zmluvou
totiž vlastnícke právo nevzniká, ale nadobúdateľovi vzniká záväzkový nárok požadoval od prevodcu
predovšetkýmprevedenievlastníckehoprávakveci.Vlastníckeprávoknehnuteľnostinazákladekúpnej
zmluvy vznikne až vkladom do katastra nehnuteľnosti na základe rozhodnutia príslušnej správy katastra
o povolení vkladu (§133 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to
v OZ alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 48 ods.2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym prepisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 49 OZ účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo
od zmluvy odstúpiť.Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn.2 Cdo 41/1996 vymedzil tieseň ako hospodársky, či sociálny stav, v
ktorom sa určitý subjekt v čase robenia právneho úkonu, ktorý stav na neho pôsobil takým spôsobom
a takou intenzitou, že v dôsledku neho urobil právny úkon, ktorý by inak bez tiesne neurobil. Tento
stav musí mať základ v objektívne existujúcich okolnostiach a je vždy determinovaný subjektívnou
stránkou - samotným konajúcim a jeho odolnosťou proti pôsobiacej ťaživej situácii. Je pritom irelevantné,
ako tento stav vznikol a rovnako je irelevantné aj to, kto ho spôsobil. / napr. aj sama osoba, ktorá
tieseň spôsobila/. Tieseň ako právny dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy však musí byť vždy spojená
s nápadne nevýhodnou podmienkou.
Podľa § 522 OZ veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol
v času plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu V takých prípadoch je veriteľ najmä povinný
nahradil dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvo náhodnej
skazy veci .Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných škôd spôsobených mu
omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods.1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods.3 OZ / veta prvá pred bodkočiarkou / škoda sa uhrádza v peniazoch
Podľa § 451 ods.1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods.2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 457 ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal.
Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ) spočíva v tom, že toho, kto
poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie
spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia
jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a
majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí,
že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ustanovenia § 456 OZ. Toto ustanovenie určuje
subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a
preto oprávneným veriteľom. Je ním ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt,
ktoré možno vyjadriť v peniazoch.
Predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, je objektívne
vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny
poriadok neuznáva. Z uvedeného vyplýva, že ku vzniku osobitného záväzkového právneho vzťahu
z bezdôvodného obohatenia sa na strane obohateného nevyžaduje ani existencia zavinenia (či vo
forme úmyslu alebo nedbanlivosti), ani existencia protiprávneho úkonu, ale ani to, či sám o získaní
bezdôvodného obohatenia vedel či nevedel. Stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu.
Nie je ani rozhodujúce, či plnenie spočívalo v peňažnom plnení či v inom vecnom plnení, resp. vo
vykonaní určitých prác.
Bezdôvodným obohatením vzniká sekundárna (zodpovednostná) povinnosť, predvídaná sankčnou
zložkou právnej normy, vydať alebo aspoň v peniazoch nahradiť bezdôvodne získaný majetkový
prospech tomu, na úkor koho bol získaný, a naproti tomu postihnutému vzniká právo na vydanie takto
získaného bezdôvodného obohatenia.
Vznik bezdôvodného obohatenia nemusí súvisieť s protiprávnym úkonom a nie je na jeho získanie
potrebné ani zavinenie obohateného; k obohateniu môže dôjsť napríklad aj v dôsledku konania v tiesni,
kedy nastane na strane obohateného stav, ktorý obohatený subjekt sám úmyselne nevyvolal. V prípade
bezdôvodného obohatenia za toho, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám, musia však byť
naplnené všetky podmienky jej vzniku.Naplnenie osobitnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka
predpokladá:
a) existenciu právnej povinnosti na strane povinného subjektu (nie je podstatné, či táto povinnosť vyplýva
zo zákona alebo zo zmluvy),
b) neexistenciu takej právnej povinnosti na strane oprávneného subjektu,
c) uskutočnenie plnenia - či už peňažného alebo iného - oprávneným subjektom namiesto povinného
subjektu (tým sa síce majetok povinného subjektu nezmenšil, ale keby svoju právnu povinnosť splnil,
tak ako mal, k tomuto zmenšeniu jeho majetku by došlo),
d) plnenie sa nesmie stať proti vôli povinného subjektu.
O prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka nejde tam, kde ten čo plnil,
mal sám právnu povinnosť plniť
V zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka ten, kto splnil záväzok za iného, má právo
požadovať bezdôvodné obohatenie iba od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil, ak sám túto
povinnosť voči nemu nemal. / Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 103/2001/.
Ide o prípady, v ktorých existuje právna povinnosť na konkrétne plnenie u toho, za ktorého bolo plnené,
a naopak, neexistuje taká povinnosť na strane toho, kto za neho jeho povinnosť splnil. Právna povinnosť
na plnenie môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného záväzku.
Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vymedzená vo všeobecnosti v § 451
a nasl. OZ je v prípade neplatnosti zmluvy alebo jej zrušenia podľa § 457 OZ v tomto ustanovení
konkretizovaná. Ide o dve formy získania bezdôvodného obohatenia, a to o bezdôvodné obohatenie
získané
1. neplatnou zmluvou alebo
2. zrušenou zmluvou.
Za zrušené zmluvy treba považovať nielen zmluvy, pri ktorých Občiansky zákonník predpokladá
zrušenie, ak nastanú určité skutočnosti, ale aj zmluvy, ktoré obsahujú možnosť uzavretia dohody o
dodatočnom zrušení zmluvy a k tejto dodatočnej dohode v skutočnosti aj došlo. Napokon o zrušenú
zmluvu ide aj vtedy, keď niektorý účastník zmluvy od zmluvy odstúpi, či už na základe oprávnenia
obsiahnutého v zmluve, alebo na základe skutočností uvedených v zákone. Odstúpením od zmluvy sa
zmluva zrušuje od začiatku, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2).
Z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe
nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe
vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo
dostal, v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal (§ 563 OZ). Podľa § 457 je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo dostal. Ak ešte nič nedostal, prirodzene, takúto povinnosť
nemá. V prípade, keď niečo dostal iba jeden z účastníkov, túto povinnosť má iba on sám.
Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho
bolo bezdôvodné obohatenie získané; pričom je povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. /
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004/
Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti súd aj bez vykonania
dôkazu výsluchom odporkyne ako účastníka konania / tento dôkaz nenavrhol vykonať žiaden z
účastníkov konania a vzhľadom na zistený skutkový stav súd nepovažoval tento dôkaz za nevyhnutný
pre svoje rozhodnutie vo veci samej/, pretože predovšetkým z listinných dôkazov, ktoré tvorili spisový
obal Správy katastra pre hlavné mesto Bratislavu pod spisovou značkou V - 9263/11 bolo v konanínáležite preukázané, že účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka, z ktorého zmluvného záväzkového vzťahu sa odporkyňa ako predávajúca zaviazala previesť
svoje vlastníctvo na navrhovateľa ako kupujúceho, pričom kupujúci sa zaviazal odporkyni zaplatiť
dohodnutú kúpnu cenu za predmet kúpy vo výške 52 000,- eur. Predmetom kúpy bola nehnuteľnosť,
ku ktorej vlastnícke právo z odporkyne na základe kúpnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania dňa
15.04.2011 mohlo prejsť na navrhovateľa až vkladom do katastra nehnuteľnosti na základe rozhodnutia
príslušnej správy katastra o povolení vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ dôkazne preukázal, že kúpna zmluva, ktorú v písomnej forme uzavrel s odporkyňou dňa
15.04.2011 nebola pozmenená , sfalšovaná, či prepísaná, jej znenie, ktoré pripojil k návrhu na začatie
konania svojim obsahom ako aj formou doslovne zodpovedalo zneniu kúpnej zmluvy, ktorú obaja
účastníci a teda aj odporkyňa pripojili s návrhu na vklad vlastníckeho práva v dvoch rovnopisoch.
Rovnako mal súd z vykonaného dokazovania vyvrátené tvrdenie odporkyne, že žiadnu zmluvu s
navrhovateľom nepodpísala. Zo samotnej kúpnej zmluvy mal súd preukázané, že vlastnoručný podpis
odporkyne tvoril nedeliteľnú súčasť kúpnej zmluve zo dňa 15.04.2011 tak, ako bola oboma účastníkmi
konania predložená Správe katastra pre hl.m. SR Bratislavu, pričom podpis odporkyne na kúpnej
zmluve bol opatrený osvedčovacou doložkou pravosti jej vlastnoručného podpisu po overení totožnosti
odporkyne zákonným spôsobom podľa Občianskeho preukazu číslo: EA 850838 a jej vlastnoručnému
podpisu bol v Centrálnom registri osvedčených podpisov pridelené poradové číslo 0249700/2011.
Taktiež z obsahu listín tvoriacich spisový obal Správy katastra pre hl.m.SR Bratislavu bolo v konaní
preukázané, že na základe tejto kúpnej zmluvy nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu a
spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku na navrhovateľa
z dôvodu odstúpenia odporkyne od kúpnej zmluvy pre tieseň na základe ktorého právneho úkonu
odporkyne, vykonaného podľa § 48 ods.1 OZ došlo k zrušeniu zmluvy od samého počiatku a preto
katastrálny úrad zastavil podľa § 31b písm. b) Katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti rozhodnutím číslo V-9263/11 zo dňa 24.05.2011., čo
konštatoval aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Zrušením kúpnej zmluvy od samého počiatku teda preukázateľne zanikol aj záväzkový nárok
navrhovateľa z kúpnej zmluvy požadovať od odporkyne prevedenie jej vlastníckeho práva k predmetu
kúpy. Vlastnícke právo k predmetu kúpy na základe kúpnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania dňa
15.04.2011 nikdy neprešlo na navrhovateľa zákonnou formou - vkladom do katastra nehnuteľnosti na
základe rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vkladu (§133 ods 2 Občianskeho zákonníka).
Na základe tejto právne významnej a dôkazne preukázanej skutočnosti mal súd prejudiciálne
preukázané, že podľa § 457 OZ navrhovateľovi nevznikol žiaden synalagmatický záväzok zo zrušenej
kúpnej zmluvy voči odporkyni k jeho žalovanému nároku voči odporkyni na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 457 OZ vo výške 3 061,32 eura.
Navrhovateľ z pripojeného potvrdenia H. N. V..Z.. preukázal súdu, že ešte dňa 18.04.2011 vložil za
odporkyňu / označenú ako L.. O. G. / na účet dražobnej spoločnosti IURIDIS a.s. peňažnú hotovosť vo
výške 3 061,32 eura.
V tomto smere preto neobstojí obrana odporkyne, že pred zánikom kúpnej zmluvy, t.j. pred doručením
oznámenia o jej odstúpenia od kúpnej zmluvy listom zo dňa 29.04.2011 sa na jeho úkor nijak
neobohatila, pretože od neho neprijala žiadne peniaze, nepodpísala s nim žiadnu pôžičku, a ani
neuzavrela žiadnu zmluvu o sprostredkovaní, prípadne že jej vôbec nezaplatil kúpnu cenu, resp. časť
kúpnej ceny.
Je potrebné prisvedčiť aj skutkovým tvrdeniam navrhovateľa, ktorý netvrdil, že žalovanú sumu 3 061,32
eura vyplatil do vlastných rúk odporkyni, ale tvrdil, že táto suma predstavuje prvú časť kúpnej ceny, ktorú
bol povinný na základe zmluvného dojednania s odporkyňou vymedzenou v článku V, bod 2 vyplatiť
veriteľovi odporkyne prostredníctvom dražobnej spoločnosti IURIDIS a.s., pričom práve účel vyplatenia
prvej časti kúpnej ceny na zaplatenie dlhu odporkyne bol vymedzený v článku IX kúpnej zmluvyZ obsahu zmluvného dojednania účastníkov konania vymedzeného v článku V bod.2 a článku IX kúpnej
zmluvyzodňa15.04.2011akoajzosamotnejdoplňujúcejvýpovedenavrhovateľabolovkonaní dôkazne
preukázané,že odporkyňauzavrelasnavrhovateľomdohodu,podľaktorejmalnavrhovateľakokupujúci
vyplatiť prvú časť kúpnej ceny v hotovosti vo výške 3 100,- eur tak, ako bude dražobnou spoločnosťou
presne vyčíslený, pričom v tomto zmluvnom dojednaní odporkyňa svojim vlastnoručným podpisom
výslovne deklarovala, že účelom zaplatenia 1. časti kúpnej ceny na tento účet je zaplatenie jej vlastného
dlhu , ktorý mala ako nedoplatok úhrad spojených s užívaním a vlastníctvom bytu, ktorý tvoril predmet
kúpnej zmluvy.
Súd má teda za to, že navrhovateľ z týchto listinných dôkazov hodnoverne preukázal, že v čase
vyplatenia prvej časti kúpnej ceny odporkyni na účet jej veriteľa prostredníctvom dražobnej spoločnosti
a) trvala právna povinnosť odporkyne ako dlžníka, pričom pre súd nie je podstatné, či a ako táto
povinnosť odporkyni ako dlžníkovi vznikla,
b) neexistovala táto právna povinnosti na strane navrhovateľa
c) uskutočnením plnenia navrhovateľom vo výške 3 061,32 eura namiesto odporkyne ako povinného
subjektu sa síce majetok odporkyne nezmenšil, ale keby svoju právnu povinnosť splnila riadne a včas,
tak ako mala, k zmenšeniu jej majetku vo výške 3 061,32 eura by došlo.
d) plnenie ktoré poukázal navrhovateľ veriteľovi odporkyne bolo vykonané v súlade s vôľou odporkyne,
čo vyplýva aj zo zmluvného dojednania v čl. V bod.2 ale predovšetkým z článku IX bod.2 kúpnej zmluvy
zo dňa 15.04.2011.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu má súd za to, že na základe preukázaného peňažného
plnenia navrhovateľom vo výške 3 061,32 eura, ktoré plnenie vykonal navrhovateľ za odporkyňu v
súlade so zmluvným dojednaním ako vyplatenie prvej časti kúpnej ceny pred zánikom kúpnej zmluvy jej
veriteľovi možnopodriadiťpodskutkovúpodstatubezdôvodnéhoobohatenianastraneodporkynepodľa
§ 457 OZ v spojení s § § 454 Občianskeho zákonníka s právom navrhovateľa požadovať bezdôvodné
obohatenie iba od odporkyne, pretože týmto plnením navrhovateľ splnil riadne a včas svoj zmluvný
záväzok z kúpnej zmluvy voči odporkyni ešte pred zánikom tejto zmluvy.
Preto súd nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 061,32 eura vyhovel
v celom rozsahu.
Pokiaľ ide o žalovaný úrok z omeškania zo sumy 3 061,32 eura titulom bezdôvodného obohatenia od
15.04.2011 v tejto časti súd právo navrhovateľa uplatnené proti odporkyni podľa § 517 ods. 1,2 OZ v
spojení s § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. posúdil za dôvodné pre omeškanie odporkyne
s plnením tohto peňažného dlhu navrhovateľovi aj čo do žalovanej výšky úroku z omeškania, avšak
za čiastočne nedôvodný súd posúdil v tejto časti návrh navrhovateľa len čo do vzniku prvého dňa jej
omeškania, majúc za to, že k prvému dňu omeškania odporkyne s vydaním peňažného plnenia titulom
bezdôvodného obohatenia k rukám navrhovateľa došlo až dňom právoplatnosti rozhodnutia Správy
katastra hl. m. SR Bratislavu o zastavení vkladového konania na základe odstúpenia odporkyne od
kúpnej zmluvy. Preto súd len v tejto časti návrh navrhovateľa vo veci samej zamietol.
Právny úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok zakladá síce
odporkyni ako účastníkovi tejto zmluvy legitímne a zákonom dovolené právo na jej odstúpenie, ktoré
odstúpenie má za následok zrušenie zmluvy so spätnou účinnosťou k momentu jej vzniku. / ex tunc /.
Zmarenie kúpnej zmluvy a teda jej zrušenie od samého počiatku však následne môže spôsobiť aj vznik
škody jednému alebo aj obom účastníkom kúpnej zmluvy. Nároky na náhradu škody súd posudzuje
podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. OZ. Z hľadiska posúdenia
rozsahu týchto nárokov je dôležité, či stav tiesne zapríčinilo zavinenie niektorého z účastníkov kúpnej
zmluvy alebo nie. V prípade, že stav tiesne vyvolal účastník kúpnej zmluvy, alebo stav tiesne na
strane druhého účastníka kúpnej zmluvy využil, znáša jej nepriaznivé následky v plnom rozsahu titulom
zodpovednosti za škodu.Navrhovateľ peňažný nárok proti odporkyni na náhradu vecnej škody vo výške 500,- eur odôvodnil
práve odstúpením od zmluvy odporkyňou pre tieseň ako aj pre omeškanie odporkyne s poskytnutím
súčinnostipremožnosťplneniajehozáväzkuzaplatením2.častikúpnejceny.Tentonárokprotiodporkyni
súd posúdil za dôvodný a dôkazne preukázaný aj čo výšky škody, keď s prihliadnutím na obsah
zmluvného dojednania vymedzeného v sprostredkovateľskej zmluve ako aj z daňového dokladu -
faktúra č. 05/2011 vystavenej spoločnosťou Astor Real, s.r.o. na sumu 500,- eur + príjmový pokladničný
doklad bolo dôkazne preukázané, že navrhovateľ túto sumu zaplatil v hotovosti dňa 15.04.2011 výlučne
ako odmenu za písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy zo dňa 15.04.2011 a sprostredkovanie uzavretia
kúpnej zmluvy s odporkyňou, pričom zo žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo zistené, že by stav
tiesne na strane odporkyne spôsobil výlučne navrhovateľ, resp. stav jej tiesne využil a zneužil na
uzavretie kúpnej zmluvy. Rovnako má súd za to, že ani s prihliadnutím k dojednanej výške kúpnej ceny
nemožno konštatovať, že by táto kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok v
prospech navrhovateľa ako kupujúceho , ktorému podľa § 588 OZ vzniká povinnosť za predmet kúpy
zaplatiť kúpnu cenu.
Pokiaľ ide o náhradu vecnej škody navrhovateľovi vo výške 51,- eura za kolkové známky z návrhu na
vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti vo výške 51,- eur túto mal súd preukázanú čo dôvodu
čo do vzniku škody aj čo do výšky škody z hodnoty kolkových známok, zapravených na návrhu na
vklad do katastra nehnuteľnosti zo dňa 19.4.2011 v hodnote 51,- eur, pričom zo žiadneho z vykonaných
dôkazov nebolo zistené, že stav tiesne na strane odporkyne ku dňu podania návrhu na vklad do katastra
nehnuteľnosti spôsobil výlučne navrhovateľ, resp. stav jej tiesne už využil alebo zneužil podaním tohto
návrhu na zavkladovanie kúpnej zmluvy potom, čo už mal vedomosť o prípadnej tiesni na strane
odporkyne. Preto súd na náhradu vecnej škody vo výške spolu 551,- eur zaviazal odporkyňu podľa §
420 ods.1 OZ.
Na základe skutkového a právneho odôvodnenia prejednávanej veci súd o celom predmete rozhodol
tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.
Navrhovateľ si návrhom podľa § 151 ods.1 OSP uplatnil voči odporkyni náhradu trov konania, ktorú čo
do výšky a špecifikácie vyčíslil v zastúpení právneho zástupcu ako náhradu za zaplatený súdny poplatok
z návrhu na začatie konania vo výške 216,50 eura / položka 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov a
spoločná poznámka k tejto položke zákona o súdnych poplatkoch./ a náhradu trov právneho zastúpenia
advokátom, vo výške 840,66 eura.
Odmena advokáta pozostáva z tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška"), za náhrady hotových výdavkov a z náhrady hotových výdavkov a stratu času
podľa cit. vyhlášky.
Pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny podľa §10 ods. 1 cit. vyhlášky, na základe ktorého
predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sumu 131,13 € bez DPH.
Režijný paušál za jeden úkon právnej pomoci je 7,41 € bez DPH za rok 2011. Režijný paušál za jeden
úkon právnej pomoci je 7,63 € bez DPH za rok 2012.
Poskytnuté úkony právnej pomoci advokátom, platcom DPH:
1. prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom (§14 ods. 1) písm.
a) zo dňa 20.06.2011 = 131,13 + 20%DPH
2. písomné podanie na súd (§14 ods. 1) písm. b)) - návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa
20.06.2011 = 131,13 + 20%DPH
3. písomné podanie na súd (§14 ods. 1) písm. b)) = vyjadrenie k odporu zo dňa 26.10.2011
= 131,13 + 20%DPH
4. návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 26.10.2011 (§14 ods. 3) písm. a))
= 65,57 + 20%DPH
5. odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení zo dňa 07.03.2012 (§14 ods. 3) písm. a)) = 65,57
+ 20%DPH
6. účasť na pojednávaní dňa 29.03.2012 = 131,13 + 20%DPH
za 6 právnych úkonov : 655,65 eura
20% DPH: 131,13 eura
spolu za právne úkony+ DPH 786,78 euraRežijný paušál pozostáva z nasledovných položiek:
- 4 úkony po 7,41 € za rok 2011
- 2 úkony po 7,63 € za rok 2012
Spolu režijný paušál za rok 2011 vrátane DPH = 29,64 € + 5,93 €(20%DPH) = 35,57 €
Spolu režijný paušál za rok 2012 vrátane DPH = 15,26 € +3,05 €(20%DPH) = 18,31 €
Tarifná odmena spolu s režijným paušálom predstavuje celkom sumu 700,55 € + 140,11 € (20% DPH),
t.j. celkom 840,66 € s DPH.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.3 OSP a navrhovateľovi , ktorý mal neúspech v
sporelenvnepatrnejčasti /nieviacako10%/ priznalplnúnáhradutrovkonania,ktorétrovynavrhovateľ
účelne uplatnil na uplatnenie svojho práva proti odporkyni, ktorá úspech vo veci samej mala len viac
ako nepatrný.
Ako účelne vynaložené trovy súd priznal navrhovateľovi náhradu za zaplatený súdny poplatok z návrhu
vo výške 216,50 eura.
Pokiaľ ide o prisúdenie náhrady trov právneho zastúpenia advokátom, platcom DPH súd za účelne a
dôvodne uplatnené trovy súd priznal navrhovateľovi náhradu trov vo výške celkom 393,39 eura, ktoré
trovy predstavujú odmenu len za 3 úkony právnej služby tak, ako sú bližšie špecifikované pod bodom
1, 2 a 6 , vrátane režijného paušálu k týmto úkonom právnej pomoci + 20% DPH , spolu trovy právneho
zastúpenia súd priznal navrhovateľovi vo výške 498,84 eura / 415,84 + 83,00 /.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právnej pomoci za úkon právnej služby advokátom, platcom
DPH za :
- 3.písomné podanie na súd (§14 ods. 1) písm. b)) = vyjadrenie k odporu zo dňa 26.10.2011 vo
výške 131,13 + 20%DPH z dôvodu, že na jeho podanie nebol navrhovateľ súdom vyzvaný , svojim
obsahom navrhovateľ v tomto podaní neuvádza pre konanie vo veci samej žiadne nové právne
významné skutočnosti, ktoré nemohol bez vlastnej viny uviesť ako skutkový stav veci už v návrhu na
začatie konania, ďalej v ňom reaguje na hrubo urážlivé výroky a obvinenia odporkyne v jej odpore s
odôvodnením, ktoré v prejednávanej veci zo strany odporkyne nemajú žiaden právny význam.
Rovnako súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za úkony právnej služby advokátom za
- 4. návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 26.10.2011 (§14 ods. 3) písm. a))
vo výške 65,57 + 20%DPH
- 5. odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení zo dňa 07.03.2012 (§14 ods. 3) písm. a)) vo
výške 65,57 + 20%DPH
z dôvodu, že súd I. stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia posúdil za
nedôvodný a tento návrh v celom rozsahu zamietol uznesením č. k. 43C/135/2011- 62 zo dňa
27.11.2011.
Opovinnostizaplatiťprisúdenúnáhradutrovkonaniadorúkprávnehozástupcunavrhovateľa-advokáta,
súd rozhodol podľa § 149 ods.1 OSP.
O lehote na splnenie povinnosti uloženej vo výrokovej časti rozsudku súd rozhodol podľa § 160 ods.1
veta prvá pred bodkočiarkou OSP .
Písomné vyhotovenie rozsudku bolo vykonané v predĺženej lehote v súlade s § 158 ods.4 OSP v
predĺženej lehote .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom
podpísaného súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.