Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 26, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/74/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108215855
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1108215855.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej

veci navrhovateľa: V. V., F. V. XX, Bratislava, zastúpený: JUDr. Viera Klíčová, Budovateľská 27,
Bratislavaprotiodporcovi:Bytovédružstvo"Centrum"vBratislave,sosídlomZáhradnícka25,Bratislava,
IČO: 176834, zastúpený: Dušan Jovankovič, advokát, so sídlom Doležalova 5, Bratislava, o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania zo dňa 14.9.2011 zamieta.

Súd žalobný návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 781,81,-EUR k rukám právneho
zástupcu odporcu JUDr. Dušana Jovankoviča, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa13.5.2008domáhalurčenianeplatnostivýpovedeznájmu
bytu danej odporcom listom zo dňa 11.3.2008.

Svoj návrh zdôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 19.12.1996 nájomnú zmluvu, na
základe ktorej odporca ako prenajímateľ prenechal navrhovateľovi ako nájomcovi do užívania byt č. XX
W. L. na V. G.. Č.. XX U. F., na X. T., a to ako služobný byt v súvislosti s pracovným pomerom, ktorý
vznikol medzi navrhovateľom a odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.7.1996.

Podaním zo dňa 16.5.2006 dal odporca navrhovateľovi výpoveď z nájmu bytu v zmysle ustanovenia
§711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka a to z dôvodu skončenia pracovného pomeru na ktorý

bol nájom bytu viazaný. Navrhovateľ podal na tunajší súd žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu,
pričom konanie v predmetnej veci stále prebieha pod sp. zn. 27C 212/2006.

Dňa 14.3.2008 bola navrhovateľovi doručená od odporcu ďalšia výpoveď z nájmu bytu zo dňa 11.3.2008,
tentoraz podľa ustanovenia §711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že navrhovateľ
akonájomcabytusineplnípovinnosťplatiťnájomnézačasdlhšíakotrimesiace.Suvedenouvýpoveďou
navrhovateľ nesúhlasil, čo oznámil odporcovi listom zo dňa 16.4.2008.

Navrhovateľ pravidelne platí nájomné ako aj úhrady spojené s užívaním bytu. Spor medzi stranami
vznikol z dôvodu, že odporca bez právneho dôvodu zvýšil niekoľkonásobne nájomné a navrhovateľ

toto odmietol platiť resp. sa písomne dožadoval, aby mu odporca oznámil, podľa akého právneho
predpisu postupoval pri určení výšky nájomného. Navrhovateľ v plnej miere akceptoval zvýšenie úhrad
spojených s užívaním bytu, nakoľko tieto sú nesporné a pravidelne ich uhrádza. Odporca do dnešného
dňa nezdôvodnil ním vypočítanú výšku nájomného. Navyše treba upozorniť na skutočnosť, že ide oslužobný byt, kde výška nájomného bola určená práve s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ bude
vykonávať na základe pracovnej zmluvy pre odporcu práce ako - domovník - upratovač.

Odporcavosvojompísomnomvyjadrenížiadalžalobnýnávrhakonedôvodnýzamietnuť.Dôvodiltým,že

je vlastníkom a správcom X-K.É. F. Č.. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na V. G. Č.. XX
U. F.. Odporca prenajal uvedený byt navrhovateľovi na základe nájomnej zmluvy zo dňa 19.12.1996, ako
byt služobný. Navrhovateľ dlhodobo odmieta platiť za byt nájomné. Výška nájomného bola stanovená
na 1.675,- Sk s účinnosťou od 1.1.2006, s účinnosťou od 1.6.2006 sa zálohový predpis zvýšil o 51,-
Sk z titulu poistenia bytu, pričom nájomné zostalo nezmenené. S účinnosťou od 1.9.2006 bolo nájomné

upravené na 1.960,- Sk, od 1.1.2007 bola výška nájomného stanovená na 2.643,- Sk, od 1.3.2008
bola výška nájomného stanovená na 3.257,- Sk, od 1.1.2009 bola výška nájomného stanovená na
139,75 EUR. Navrhovateľ v súčasnosti riadne užíva byt, pričom nájomné odporcovi neplatí. Navrhovateľ
poukazuje mesačne odporcovi čiastku vypočítanú svojvoľne, ktorá podľa jeho tvrdenia zahŕňa iba
plnenia spojené s užívaním bytu. Podľa čl. IV nájomnej zmluvy prenajímateľ je oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Výška nájomného za byty, na ktoré sa

nevzťahuje výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja č. V-1/2003 nie je obmedzená žiadnym
právnym predpisom a určuje ju dohoda prenajímateľa a nájomcu bytu. Pri družstevných bytoch je jeho
výška závislá od úpravy vyplývajúcej zo stanov družstva. Podľa čl. 37 ods. 4 písm. g) Stanov odporcu,
výšku nájomného určuje predstavenstvo družstva. V súčasnosti navrhovateľ nevykonáva prácu pre
odporcu a keby aj túto vykonával resp. bol u odporcu v pracovnom pomere, žiadnym spôsobom by to

neovplyvnilo povinnosť navrhovateľa riadne platiť stanovené nájomné. Navrhovateľ účelovo zamlčal,
že odporca listom zo dňa 10.3.2008 vzal výpoveď z nájmu bytu späť. Navrhovateľ prevzal späťvzatie
výpovede dňa 14.3.2008. Zároveň bola navrhovateľovi doručená nová výpoveď z nájmu bytu podľa §711
ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi a to, nájomnou, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 11.3.2008, vyjadrením k výpovedi, žalobou
sp. zn. 27C 212/2006, zálohovým predpisom od 1.12.2006, späťvzatím výpovede, stanovením výšky
príspevku do FPÚO a zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním bytu od 1/2006, od 6/2006,
od 9/2006, od 1/2007, od 1.1.2008, od 3/2008, od 1.1.2009, od 1.10.2009, od 1.1.2010 zápisnicami
zo zasadnutia predstavenstva odporcu č. 08/2005, 17/2006, 13/2007, 11/2008, 10/2009 tabuľkou

o prehľade zvýšenia nájomného v bytoch od 1.1.2009, od 1.1.2010, sumárnou analýzou platieb
navrhovateľa, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2006, za obdobie od 1.1.2007-
31.12.2007, za obdobie od 1.1.2008 - 31.12.2008, od 1.1.2009 - 31.12.2009, vyúčtovaním platieb
navrhovateľa za obdobie 1/2006- 3/2008, stanovami odporcu, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise, z ktorého zistil nasledovný skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca je vlastníkom a správcom bytu č. X na X. T. F. H. na V. G.
Č.. XX U. F.. Nesporné bolo aj to, že medzi účastníkmi vznikol platný nájomný vzťah k predmetnému bytu
na základe uzavretej nájomnej zmluvy zo dňa 19.12.1996. Z predloženej nájomnej zmluvy vyplynulo, že
predmetný byt bol navrhovateľovi na základe nájomnej zmluvy pridelený ako byt služobný a že nájomný
vzťah bol uzavretý na dobu určitú od 1.12.1996 do doby trvania pracovného pomeru. V zmysle článku IV.

nájomnejzmluvytvorbazálohovéhopredpisuzanájomnéaslužbyspojenésužívanímbytusabudúrobiť
v zmysle stanov a Štatútu fondu rezerv na opravu a údržbu obytných domov. Prenajímateľ je oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu v prípadoch, keď to
stanoví osobitný predpis.

Dňa 27.4.2006 doručil odporca navrhovateľovi výpoveď z nájmu bytu podľa ustanovenia §711 ods.

1 písm. b) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ku dňu 31.7.2006 končí pracovný pomer na ktorý
bol nájom bytu viazaný. Navrhovateľ platnosť predmetnej výpovede napadol na súde žalobou zo
dňa 4.8.2006. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 27C 212/2006, doposiaľ vo veci
nebolo meritórne rozhodnuté. Pokiaľ ide o túto výpoveď odporca listom zo dňa 10.3.2008, doručeným
navrhovateľovi dňa 14.3.2008 predmetnú výpoveď vzal v celom rozsahu späť.

Dňa 14.3.2008 odporca doručil navrhovateľovi ďalšiu výpoveď z nájmu bytu, tentoraz podľa §711 ods. 1
písm. d) Občianskeho zákonníka. Vo výpovedi skutkovo vymedzil jej dôvod tým, že navrhovateľ hrubo
porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatil nájomné za dlhší čas ako tri
mesiace. V dôsledku uvedeného jeho nedoplatok l 29.2.2008 predstavoval sumu 44.423,-Sk. Odporcav písomnej výpovedi riadne poučil navrhovateľa o tom, že mu plynie trojmesačná výpovedná lehota,
uplynutím ktorej nájom bytu zanikne.

Súd v konaní nevypočul navrhovateľa, nakoľko právna zástupkyňa navrhovateľa netrvala na jeho

výsluchu (súd na pojednávaní konanom dňa 16.1.2012 pri poučení podľa §120 ods. 4 OSP poučil PZN
o práve navrhovateľa byť vypočutý na pojednávaní s tým, že ak navrhovateľ chce byť vypočutý nech
sa dostaví na najbližšie pojednávanie, PZN uviedla, že tento výsluch zváži, a ak to uzná za potrebné
zabezpečí účasť navrhovateľa na najbližšom pojednávaní, k čomu nedošlo), pričom v konaní skutočnosti
(skutkový stav) sporný nebol, sporné bolo len právne posúdenie veci.

Podľa § 710 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď,
skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína
plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej
výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. (§46 OSP).

Podľa § 711 ods. 1 písm. d) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže

vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým,
ženezaplatilnájomnéaleboúhraduzaplneniaposkytovanésužívanímbytuzadlhšíčasakotrimesiace,
alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,

Podľa§711ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,dôvodvýpovedesamusívovýpovedi
skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod

výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 711 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi
z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty ( § 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné
nájomné alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod
výpovede nájmu bytu zanikol.

Podľa § 711 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže
nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú
až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti
výpovede nájmu bytu.

Nájomná zmluva sa uzaviera medzi prenajímateľom, t.j. osobou, ktorá vec prenajíma (odovzdáva

do nájmu), a nájomcom, t.j. osobou, ktorá vec najíma. Prenajímateľom, ale aj nájomcom môže byť
akákoľvek osoba, teda tak právnická osoba, fyzická osoba, ale aj štát. Podstata nájomnej zmluvy a
z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi
do dočasného užívania za odplatu. Nájomný pomer má vždy dočasný charakter, pričom dočasnosť
trvania nájomného pomeru môže byť výslovne dohodnutá (napr. na dobu niekoľkých mesiacov alebo

rokov) alebo vec môže byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia. Otázka, či je doba trvania
nájomného pomeru vopred presne určená, alebo nie, má vplyv na skončenie nájomného pomeru.

Predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec, ktorá môže byť predmetom právneho vzťahu. Predmetom
nájmu môžu byť tak hnuteľné, ako aj nehnuteľné veci. Nájom niektorých vecí je upravený osobitne, či
už Občianskym zákonníkom (napr. nájom bytu), alebo osobitnými predpismi (napr. nájom nebytových

priestorov).

Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby najatú vec užíval alebo z nej bral úžitky (prichádza
to do úvahy pri plodonosných veciach, napr. pri pozemkoch). Ako môže nájomca užívať vec alebo brať
z nej úžitky, upravujú ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka, resp. to upravuje nájomná zmluva.
Takisto práva a povinnosti prenajímateľa sú upravené v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka,

resp. môžu byť spresnené v nájomnej zmluve.

Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť v hocijakej
forme. Občiansky zákonník nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať. Takéto konkrétne
požiadavky obsahuje Občiansky zákonník iba pri nájme bytu (pozri § 686 ods. 1). To však neznamená,
že nájomná zmluva nemusí mať žiadne náležitosti. Musí mať všetky obsahové náležitosti, ktoré sú z

hľadiska nájomnej zmluvy ako osobitného typu záväzkovej zmluvy podstatné.Zmluva musí obsahovať označenie prenajímateľa a nájomcu, medzi ktorými sa zmluva uzaviera,
predmet nájmu a odplatu za nájom (nájomné). Okrem týchto podstatných náležitostí môže zmluva
obsahovať aj ďalšie náležitosti, napríklad dohodnutú dobu nájmu, spôsob odovzdania a užívania najatej

veci, spôsob platenia nájomného, výpovedné dôvody, možnosti predčasnej výpovede pred dohodnutou
dobou nájmu a pod.

Nájomná zmluva o nájme bytu je uzavretá, ak sa zmluvné strany dohodli na jej obsahu. Iba výnimočne
sa na platnosť zmluvy vyžaduje súhlas ďalšej osoby. Takáto výnimka platí pri služobných bytoch, kde
sa vyžaduje súhlas orgánu alebo fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú nájomca vykonáva

prácu, ak tento orgán alebo fyzická osoba a právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom (§ 1 ods.
4 cit. zákona č. 189/1992 Zb.). Pri bytoch osobitného určenia je na uzavretie nájomnej zmluvy potrebný
súhlas orgánu alebo inej právnickej osoby, v prospech ktorej sú byty osobitného určenia vystavané alebo
zriadené, ak tento orgán alebo právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom.

Na platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu. Možno ju
teda uzavrieť v akejkoľvek forme. Vzhľadom na to, že nájomný pomer k bytu má spravidla trvať dlhšiu

dobu, odporúča sa túto zmluvu uzavrieť v písomnej forme.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nájomná zmluva patrí medzi tzv. odplatné kontrakty, nakoľko
prenajímateľ nájomnou zmluvou prenecháva nájomcovi vec na užívanie po určitú dobu za odplatu
(nájomné). Tým sa zmluva o nájme odlišuje od iných kontraktov napr. od zmluvy o výpožičke, ktorá je
bezodplatným kontraktom. Uvedená charakteristika nájmu sa vzťahuje na všetky druhy nájmu, teda aj

na nájom bytu a to bez ohľadu na to o aký byt sa jedná (družstevný, služobný, a pod.).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem družstevného bytu, avšak pod týmto pojmom možno vo
všeobecnosti rozumieť byt, ktorý je vo vlastníctve bytového družstva. Vzhľadom k tomu mal súd za to,
že byt, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je bytom družstevným (je vo
vlastníctve odporcu, ktorý je bytovým družstvom).

Pokiaľ ide o družstevné byty, ustanovenie §685 odseku 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na
nájom družstevných bytov. Stanovy bytových družstiev podrobnejšie upravujú, s kým môže bytové
družstvouzavrieťnájomnúzmluvuoužívanídružstevnéhobytu.Pôvodnebolitietootázkyupravenévtzv.
vzorových stanovách stavebných bytových družstiev. Po transformácii stavebných bytových družstiev
a po ich začlenení do všeobecnej úpravy družstiev v Obchodnom zákonníku má dnes každé bytové

družstvo svoje vlastné stanovy. Podľa § 226 OBZ stanovy družstva okrem iného musia obsahovať aj
ustanovenie o vzniku a zániku členstva, o právach a povinnostiach členov k družstvu a družstva k
členom. V rámci týchto ustanovení musí byť tiež upravené, za akých podmienok má člen družstva právo
na uzavretie nájomnej zmluvy o nájme družstevného bytu.

K základným povinnostiam nájomcu (ako už bolo uvedené vyššie) patrí jeho povinnosť platiť nájomné

a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Vyplýva to aj z toho, že nájomná zmluva musí
obsahovať výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich
výpočtu (§ 686 ods. 1). Spôsob, akým sa má v nájomnej zmluve určiť výška nájomného a úhrady za
plnenia poskytované s užívaním bytu, však Občiansky zákonník bližšie neupravuje. Ustanovenie § 696
ods. 1 prenecháva tieto otázky úprave v osobitnom právnom predpise. To platí pre všetky nájmy bytov,

okrem nájmov družstevných bytov. Pri družstevných bytoch platia na určenie nájomného a úhrady za
plnenia poskytované s užívaním bytu stanovy príslušného bytového družstva.

Z uvedeného je zrejmé, že ak predmetom nájmu bol družstevný byt, určenie nájomného (jeho vzniku,
výšky a splatnosti) a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu bolo ponechané na úprave
stanov príslušného bytového družstva. V posudzovanom prípade z čl. 41 ods. 4 písm. f) Stanov

odporcu účinných od 20.11.2004 vyplýva, že Predstavenstvo odporcu okrem iného rozhoduje o nájme
a podnájme družstevných bytov a nebytových priestorov alebo ich častí a určuje výšku nájomného.
Rovnaké znenie obsahujú aj stanovy odporcu účinné od 25.11.2006 vo svojom článku 37 ods. 4 písm. g).

V danom prípade mal teda súd za to, že predmetom nájmu bol družstevný byt (t.j. byt vo vlastníctve
odporcuakobytovéhodružstva,hocibolvčasevznikunájomnéhovzťahuprenajímanýakobytslužobný,

čo však nemení nič na skutočnosti, že ide o byt vo vlastníctve odporcu a teda byt družstevný), priktorom platí, že určenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu upravujú stanovy
príslušného bytového družstva.

Pojem služobného bytu upravuje zákon SNR č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich

s nájmom bytov a s bytovými náhradami. V zmysle jeho ustanovenia § 2 písm. b) služobným bytom je
aj domovnícky byt, t.j. byt v obytnom dome trvale určený na ubytovanie pracovníka, ktorý je vlastníkom
alebo správcom tohto domu, poverený údržbou domu alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov
bytov v dome.

V danom prípade charakter prenajatého bytu ako bytu služobného (§1 ods. 2 písm. b) zákona 189/1992

Zb.)bolurčenýjehoúčelovýmpoužitím,tedaišloobyt,ktorýmalbyťtrvaleurčenýnabývaniepracovníka
(navrhovateľa), ktorý bol vlastníkom alebo správcom tohto domu (odporcom), poverený údržbou domu
alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov bytov v dome (domovnícky byt). Uvedené však nič
nemení na skutočnosti, že prenajatý byt bol/je vo vlastníctve bytového družstva a teda ide (okrem
tohto, že išlo o služobný byt) o družstevný byt, na prenájom ktorého sa vzťahujú (pokiaľ ide o nájomné)
stanovy príslušného družstva. Žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje, aby družstevný byt nemohol byť

súčasne bytom služobným (povaha bytu ako bytu služobného bola v danom prípade viazaná len na
dôvod užívania tohto bytu (účelové použitie bytu), teda išlo o služobný byt preto, lebo navrhovateľ mal
v bytovom dome vykonávať domovnícke práce na základe pracovného pomeru s odporcom). Uvedené
automaticky neznamená, že byt stratil charakter bytu družstevného. Súd mal teda za to, že aj na daný
prípad, pokiaľ ide o určovanie nájomného, sa okrem dohody zmluvných strán vzťahovali príslušné

ustanovenia stanov odporcu.

Zo samotného znenia nájomnej zmluvy vyplýva, že tvorba zálohového predpisu za nájomné a služby
spojené s užívaním bytu sa urobila v zmysle stanov a štatútu fondu rezerv na opravu a údržbu obytných
domov (čl. IV zmluvy). Z uvedeného je teda zrejmé, že aj zo samotnej nájomnej zmluvy vyplýva,
že výška nájomného nebola určená dohodou zmluvných strán, ale na základe zálohového predpisu

vyhotoveného v zmysle stanov odporcu. Už len z uvedeného je zrejmé, že predmetný byt mal povahu
družstevného bytu, kde výšku a podmienky nájmu určujú stanovy družstva. Rovnako tak nadväzujúce
ustanovenie nájomnej zmluvy hovorí o možnosti (oprávnení) prenajímateľa jednostranne zvýšiť nájomné
a úhrady v prípadoch, keď to stanoví osobitný predpis. Aj z uvedeného je teda zrejmé, že v danom
prípade dohoda o nájomnom (jeho výške) nebola ponechaná na vôli zmluvných strán (ich vzájomnej

dohode), ale umožňovala odporcovi nájomné jednostranne zvýšiť v prípadoch, keď to stanoví osobitný
predpis. V danom prípade (tým, že ide o družstevný byt) je takýmto osobitným predpisom Obchodný
zákonník, ktorý v ustanovení §226 zveruje stanovám družstva okrem iného povinnosť, aby obsahovali
aj ustanovenie o vzniku a zániku členstva, práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom,
a v rámci týchto ustanovení musí byť tiež upravené, za akých podmienok má člen družstva právo na

uzavretie nájomnej zmluvy o nájme družstevného bytu. Zo stanov predložených odporcov jednoznačne
vyplýva, že predstavenstvo odporcu rozhoduje o nájme a podnájme družstevných bytov a nebytových
priestorov alebo ich častí, a určuje výšku nájomného.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa o tom, že navrhovateľ nikdy nemusel platiť nájomné, ale len úhrady
za plnenia spojené s užívaním bytu resp. že nájomné nebolo medzi účastníkmi nikdy dohodnuté, a

preto ho nemožno ani zvyšovať, súd tento argument považoval za účelový nakoľko 1. pre nájomný
vzťah je charakteristické, že ide o odplatný právny úkon (t.j. imanentnou súčasťou tohto právneho úkonu
je povinnosť nájomcu platiť nájomné - či už dohodnuté, ale určené prenajímateľom, 2. navrhovateľ si
uvedené nesprávne vykladá tak, že nemusel a teda ani nemusí platiť nájomné, pričom správy výklad
je taký, že odporca ako prenajímateľ spočiatku nepožadoval platenie nájomného, avšak neskôr na

základe rozhodnutia predstavenstva (ako orgánu oprávneného o tom rozhodovať) tento stav zmenil,
keď rozhodol, že navrhovateľ rovnako ako ostatní nájomcovia, nájomné bude musieť platiť a svojimi
rozhodnutiami určoval jeho výšku. To, že odporca spočiatku nepožadoval po navrhovateľovi, aby platil
nájomné (ale len to, aby platil úhrady za služby spojené s užívaním bytu) samo o sebe neznamená, že
bol medzi účastníkmi dohodnutý bezodplatný právny vzťah, a to jednak preto, že existencia a povinnosť

platiť nájomné bola v zmluve dohodnutá (jeho výška a splatnosť bola viazaná na zálohový predpis
urobený v zmysle stanov), a jednak preto, že bolo vecou odporcu, či bude od navrhovateľa za určité
obdobie požadovať nájomné alebo nebude. Inak povedané, prenajímateľ sa spočiatku rozhodol, že
nebudeodnavrhovateľapožadovaťnájomnéalelenúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytu,aneskôr
(na základe rozhodnutí predstavenstva) určil, že aj navrhovateľ bude musieť platiť nájomné a postupneurčil aj jeho výšku. Uvedené je charakteristické pre družstevné byty, kde otázka platenia nájomného a
určovania jeho výšky je ponechaná na úprave stanov toho ktorého družstva.

Tým, že medzi účastníkmi nebolo v zmluve dohodnuté, že nájomné sa určuje na základe vzájomnej

dohody zmluvných strán (čo ani nie je možné pri družstevných bytoch, keďže otázka nájomného je vecou
rozhodovaniapredstavenstvadružstva),nebolopotrebné(pokiaľideotútootázku)prikaždomzvyšovaní
resp. zmene nájomného uzatvárať osobitný dodatok k nájomnej zmluve v písomnej forme, nakoľko 1.
pre platnosť nájomnej zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu, 2. strany sa v zmluve nedohodli na tom,
že jej obsah možno meniť len vo forme písomných dodatkov. Preto prípadný argument navrhovateľa

o tom, že nebol spísaný písomný dodatok k nájomnej zmluve pri každom zvyšovaní nájomného na
základe rozhodnutia predstavenstva odporcu, a preto je zvýšenie nájomného neplatné, považoval súd
za irelevantný.

Z vyššie uvedeného mal teda súd za to, že posudzovaný byt, ktorého výpoveď z nájmu je predmetom
tohto sporu 1. je bytom družstevným, 2. otázka nájomného a jeho výšky je určená v stanovách odporcu,
3. orgánom oprávneným o tom rozhodovať je predstavenstvo odporcu, 4. nájomné nebolo dohodnuté

na základe vzájomnej dohody zmluvných strán, ale určené podľa podmienok uvedených v stanovách
odporcu, 5. pre určenie nájomného a jeho výšky nebolo potrebné spisovať osobitné dodatky k nájomnej
zmluve v písomnej forme 6. skutočnosť, že navrhovateľ nemusel spočiatku nájomné platiť samo o sebe,
neznamená, že nájomné nebolo dohodnuté vôbec (opak vyplýva zo samotnej nájomnej zmluvy) 7.
navrhovateľ bol povinný platiť nájomné vo výške v akej o tom rozhodlo predstavenstvo odporcu.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nájomné neplatil, odporca mu dňa 14.3.2008 doručil výpoveď z nájmu
podľa §711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Je teda potrebné si uvedomiť, že povinnosť platiť
nájomné sa vzťahuje na všetky druhy nájmu (vrátane nájmu bytu), a teda nájomné je treba platiť bez
ohľadu na to, či ide o družstevný alebo služobný byt. Inak povedané, v prípade neplatenia nájomného
po dobu dlhšiu ako tri mesiace možno nájomný vzťah vypovedať bez ohľadu na to, či išlo o družstevný

byt alebo byt služobný.

Výpoveď z uvedeného dôvodu je sankciou za hrubé porušenie povinnosti nájomcu, ktoré pre neho
vyplývajú z nájmu bytu, pričom môže ísť o hrubé porušenie akýchkoľvek povinností vyplývajúcich z
tohto právneho vzťahu. Za takéto hrubé porušenie povinnosti nájomcu zákon považuje neplatenie
nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. V

prípade výpovede z nájmu bytu danej nájomcovi podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka,
t. j. z dôvodu hrubého porušovania povinností vyplývajúcich z nájmu bytu, je tento výpovedný dôvod
dostatočneskutkovovymedzený,akjevovýpovediuvedené,žetotohrubéporušeniepovinnostíspočíva
v nezaplatení nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri
mesiace.Ustanovenie§711Obč.zákonníkataxatívnevymenúvadôvodyvýpovedeznájmubytu.Dôvod

výpovede uvedený v odseku 1 pod písm. d/ tohto ustanovenia je v tejto právnej norme zároveň príkladmo
skutkovo konkretizovaný tak, že môže spočívať v nezaplatení nájomného za čas dlhší ako tri mesiace,
v nezaplatení úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace, v prenechaní
bytu alebo jeho časti inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa alebo v inom hrubom
porušení povinností vyplývajúcich z nájmu bytu. Preto pokiaľ je vo výpovedi tento výpovedný dôvod

skutkovo konkretizovaný tak, ako to predpokladá sám zákon, nemôže byť zamenený so žiadnym iným
dôvodom. Dôvod výpovede z nájmu bytu spočívajúci v hrubom porušení povinností vyplývajúcich z
nájmu bytu nájomcom tým, že nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu
je stále tým istým výpovedným dôvodom bez ohľadu na to, za ktoré konkrétne mesiace nebolo nájomné
alebo úhrady zaplatené.

Z obsahu samotnej výpovede teda vyplýva, že jej dôvodom bola skutočnosť, že navrhovateľ nezaplatil
nájomné za dlhší čas ako tri mesiace, pričom jeho nedoplatok l 29.2.2008 predstavoval sumu 44.423,-
Sk. Zároveň z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že navrhovateľ si túto povinnosť nesplnil do
dnešného dňa (t.j. do dňa vyhlásenia rozsudku), ani nenamietal skutočnosť, že by bol v hmotnej núdzi z
objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty ( § 710 ods. 4) a zaplatil prenajímateľovi dlžné

nájomné alebo sa s ním písomne dohodol o spôsobe jeho úhrady. Tieto skutočnosti neboli v konaní
namietané, preto sa s nimi súd nezaoberal. Navrhovateľ dôvodil neplatnosťou výpovede len tým, že sa
o výške nájomného s odporcom nedohodol resp. neboli o tom spísané písomné dodatky k nájomnej
zmluve resp. že odporca nebol oprávnený nájomné jednostranne zvyšovať.Pokiaľideoformálnenáležitostivýpovedesúdmalzato,ževýpoveďbolaspísanávpísomnejforme,bola
navrhovateľovi riadne doručená, bol v nej dostatočne vymedzený dôvod výpovede tak po skutkovej ako
aj právnej stránke, tento dôvod nebolo možné zameniť s iným dôvodom výpovede, a bolo navrhovateľovi

riadne dané poučenie o plynutí a následkoch uplynutia výpovednej doby. Z tohto pohľadu súd výpoveď
považoval za platný právny úkon. Rovnako tak výpoveď aj po formálnej stránke spĺňala náležitosti
právneho úkonu (§37 OZ), t.j. išlo teda o právny úkon zrozumiteľný a určitý. Všetky vyššie uvedené
skutočnosti napokon neboli medzi účastníkmi sporné.

Vzhľadom k tomu sa súd v ďalšom zaoberal tým, či bol naplnený dôvod výpovede podľa §711 ods. 1

písm. d) Občianskeho zákonníka.

Pre rozhodovanie súdu o platnosť výpovede z nájmu bytu je rozhodujúci stav v čase doručenia
výpovede (k marcu 2008). Skutočnosť, že navrhovateľ neplatil žiadne nájomné (ale len úhrady za
plnenia poskytované s užívaním bytu) nebola medzi účastníkmi sporná, uvedené vyplýva aj z výpovede
právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 22.11.2010 a dňa 16.1.2012. Je teda
nepochybné, že navrhovateľ bol v omeškaní s platením nájomného po dobu viac ako tri mesiace

(navrhovateľ nenamietal, že by riadne platil nájomné, ale namietal, že nebol povinný vôbec nájomné
platiť). K marcu 2008 mal navrhovateľ dlh na nájomnom vo výške 1.474,57,-EUR/44.422,-Sk (viď
sumárna analýza platieb), čo zodpovedá výške dlhu uvedenom v samotnej výpovedi z nájmu bytu. V
súčasnosti resp. ku dňu 20.9.2010 dlh navrhovateľa na nájomnom predstavuje sumu 5.039,64,-EUR.

Z prehľadu predpisov platieb za služby a nájomné a skutočných platieb týchto služieb a nájomného

navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ od 16.1.2006 neplatil (napriek predpisu, t.j. napriek tomu, že mu
bolo nájomné predpísané) žiadne nájomné za mesiace január 2006 - marec 2008, ale platil len za služby
spojené s užívaním bytu. T.j. navrhovateľ neuhradil nájomné za január 2006 vo výške 42,08,-EUR (za
služby zaplatil 32,12,-EUR), za február 2006 vo výške 42,49,-EUR (za služby zaplatil 32,53,-EUR), za
marec 2006 vo výške 42,49,-EUR (za služby zaplatil 32,53,-EUR), za apríl 2006 vo výške 42,49,-EUR

(za služby zaplatil 32,53,-EUR), za máj 2006 vo výške 42,49,-EUR (za služby zaplatil 32,53,-EUR), za
jún 2006 vo výške 44,18,-EUR (za služby zaplatil 32,53,-EUR), za júl 2006 vo výške 42,49,-EUR (za
služby zaplatil 34,22,-EUR), za august 2006 vo výške 42,49,-EUR (za služby zaplatil 34,22,-EUR), za
september 2006 vo výške 45,31,-EUR (za služby zaplatil 40,86,-EUR), za október 2006 vo výške 45,70,-
EUR (za služby zaplatil 38,64,-EUR), za november 2006 vo výške 45,31,-EUR (za služby zaplatil 40,86,-

EUR), za december 2006 vo výške 45,31,-EUR (za služby zaplatil 40,86,-EUR),

Za január 2007 vo výške 67,98,-EUR (za služby zaplatil 40,86,-EUR), za február 2007 vo výške 67,98,-
EUR (za služby zaplatil 40,86,-EUR), za marec 2007 vo výške 67,98,-EUR (za služby zaplatil 40,86,-
EUR), za apríl 2007 vo výške 67,98,-EUR (za služby zaplatil 40,86,-EUR), za máj 2007 vo výške 67,98,-
EUR (za služby zaplatil 40,86,-EUR), za jún 2007 vo výške 67,98,-EUR (za služby zaplatil 40,86,-EUR),

za júl 2007 vo výške 67,98,-EUR (za služby zaplatil 40,86,-EUR), za august 2007 vo výške 67,98,-EUR
(za služby zaplatil 40,86,-EUR), za september 2007 vo výške 67,98,-EUR (za služby zaplatil 40,86,-
EUR), za október 2007 vo výške 67,98,-EUR (za služby zaplatil 40,86,-EUR), za november 2007 vo
výške 67,98,-EUR (za služby zaplatil 40,86,-EUR), za december 2007 vo výške 67,98,-EUR (za služby
zaplatil 40,86,-EUR),

Za január 2008 vo výške 67,98,-EUR (za služby zaplatil 40,86,-EUR), za február 2008 vo výške 67,98,-
EUR (za služby zaplatil 40,86,-EUR), za marec 2008 vo výške 88,36,-EUR (za služby zaplatil 40,86,-
EUR).

Pokiaľ ide o určenie výšky nájomného, súd poukazuje na zápisnice zo zasadnutia predstavenstva
odporcu č. 08/2005, 17/2006, 13/2007, 11/2008, 10/2009.

Zo zápisnice č. 08/2005 vyplýva, že byty vo vlastníctve odporcu (teda aj byt, ktorý je predmetom tohto
sporu) boli rozdelené do dvoch kategórii, v lokalite A a B. Byt navrhovateľa na V. G. Č.. XX F. A. H. V.
N. E., II. kategórie. Na predmetnom zasadnutí bolo predstavenstvu družstva navrhnuté na schválenie
to, že (okrem iných bytov) u F. Č.. X na V. G. XX U. F., W. - V., má odporca ako bytové družstvo nárok
si účtovať nájomné vo výške 34,-Sk/m2/mesiac.

Na tomto zasadnutí bolo predstavenstvom schválené uznesenie č. S4/08/05 v zmysle ktorého
predstavenstvo odporcu schválilo vyššie navrhnutú výšku nájomného pre byty vo vlastníctve odporcutak, že k navrhnutej výške nájomného (u navrhovateľa teda 34/Sk/m2/mesiac) bude pripočítaná platba
družstva do FPÚP a daň z nehnuteľnosti.

Zo zápisnice č. 17/2006 je zrejmé, že predstavenstvo odporcu prijalo uznesenie č. 9/17/06 v zmysle

ktorého bolo schválené zvýšenie nájomného o 50% všetkým nájomcom bytov vo vlastníctve odporcu,
ktorí nemajú nárok na prevod vlastníctva bytu (čo sa týkalo aj navrhovateľa) s účinnosťou od 1.1.2007.

Zo zápisnice č. 13/2007 vyplýva, že predstavenstvo odporcu prijalo uznesenie č. 194/13/07 v zmysle
ktorého bolo schválené zvýšenie výšky nájomného v bytoch odporcu o 30%, okrem bytov s komerčným
nájomným, s účinnosťou od 1.2.2008.

Zo zápisnice č. 11/2008 vyplynulo, že predstavenstvo odporcu prijalo uznesenie č. 152/11/08 v zmysle

ktorého bolo schválené zvýšenie výšky nájomného v bytoch odporcu s účinnosťou od 1.1.2009 na 3,-
EUR/1m2 podlahovej plochy bytu/mesiac. Táto skutočnosť je pre konanie irelevantná, nakoľko sa týka
obdobia po doručení výpovede z nájmu bytu.

Zo zápisnice č. 10/2009 vyplynulo, že predstavenstvo odporcu prijalo uznesenie č. 123/10/09 v zmysle
ktorého bolo schválené zvýšenie výšky nájomného v bytoch odporcu o 10% okrem bytov s komerčným

nájomným s účinnosťou od 1.1.2010. Táto skutočnosť bola rovnako pre toto konanie irelevantná,
nakoľko sa týka obdobia po doručení výpovede z nájmu bytu.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že predstavenstvo odporcu rozhodlo o tom, že navrhovateľ ako
nájomca F. Č.. X na V. G. XX U. F. bude platiť nájomné od roku 2006, ktoré sa postupne niekoľkokrát na
základe rozhodnutí predstavenstva odporcu zvyšovalo. Navrhovateľ odmietal platiť nájomné s tým, že

toto bolo určené jednostranne odporcom ako prenajímateľom (že nešlo o vzájomnú dohodu zmluvných
strán o výške nájomného).

Nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že 1. prenajatý byt mal charakter družstevného
bytu (je vo vlastníctve odporcu), hoci zároveň išlo o byt služobný 2. v nájomnej zmluve bolo dohodnuté
nájomné s tým, že toto bude určené na základe stanov, 3. Stanovy odporcu zverujú právomoc

rozhodovať o nájomnom a jeho výške predstavenstvu odporcu, 4. Predstavenstvo odporcu na svojich
zasadnutiach riadne prijalo uznesenia, ktorým stanovilo nájomné aj na byt navrhovateľa, ako aj jeho
výšku a jeho zvyšovanie, 5. Navrhovateľ odmietol platiť takto jednostranne určené nájomné a platil len
úhrady za služby spojené s nájmom bytu, 6. Navrhovateľovi takto vznikol nedoplatok na nájomnom k
marcu 2008 vo výške stanovenej vo výpovedi z nájmu bytu, 7. Nie je možné akceptovať stav, že by

navrhovateľ za užívanie bytu neplatil žiadne nájomné (nakoľko potom by nešlo o nájomný vzťah, ale o
vzťah z výpožičky a nebolo by tu možné aplikovať ani ustanovenia o možnosti podať žalobu o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu), nehovoriac o tom, že určené nájomné predstavovalo len zlomok
ceny trhového nájomného, mal súd za to, že v posudzovanom prípade bol daný dôvod výpovede podľa
§711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Preto súd rozhodol tak, že žalobný návrh ako nedôvodný

zamietol.

Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania, navrhovateľ žiadal, aby súd konanie prerušil až do skončenia
konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 18C 64/2006 (pôvodne 27C 212/2006) v ktorom tunajší
súd posudzuje platnosť/neplatnosť výpovede z nájmu bytu z dôvodu §711 ods. 1 písm. b) OZ (v tomto
konaní ešte nebolo prvostupňovo rozhodnuté), ako aj konania vedeného na tunajšom súde o zaplatenie

dlžného nájomného vo výške 5.039,64,-EUR (v tomto konaní tunajší súd prvostupňovo rozhodol tak,
že navrhovateľa zaviazal zaplatiť dlžné nájomné v žalovanej výške, vec sa toho času nachádza na
odvolacom súde).

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet. V tomto prípade sa dáva súdu možnosť (nie povinnosť) prerušiť konanie,
ak na inom súde alebo správnom orgáne prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu. V danom prípade mal súd za to, že nebol daný dôvod na prerušenie
konania.

Podľa § 111 OSP ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto

zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. Ak je konanie prerušené podľa § 109,súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre
ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní
i bez návrhu.

Pokiaľ ide o konanie o určenie neplatnosti prvej výpovede z nájmu bytu zo dňa 16.5.2006 podľa §711
ods. 1 písm. b) OZ, toto nemôže byť dôvodom na prerušenie konania, nakoľko 1. zo strany odporcu
došlo k späťvzatiu predmetnej výpovede, pričom toto späťvzatie bolo navrhovateľovi riadne doručené,
2. aj prípadné vyslovenie neplatnosti tejto výpovede súdom by automaticky nespôsobovalo neplatnosť
výpovede, ktorá bola predmetom tohto sporu (inak povedané, nie je vylúčené, aby odporca po neplatnej

výpovedi doručil navrhovateľovi výpoveď novú, ktorá by bola platná napr. analogicky aj v pracovnom
práve možno počas plynutia výpovednej doby okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom), 3/
v prípade vyslovenia platnosti prvej výpovede (čo sa, vzhľadom na jej späťvzatie odporcom, javí ako
nepravdepodobné) by platil stav, že by nájomný vzťah zanikol ešte na základe prvej výpovede, tým
pádom by súd nemohol posudzovať platnosť druhej výpovede, ktorá bola predmetom tohto sporu, a súd
bymuselžaloburovnakozamietnuť. Toznamená,žeakbysúdvkonaní18C64/2006vyslovilneplatnosť

prvej výpovede, nič by to nemenilo na tom, že by súd v tomto konaní musel posudzovať platnosť druhej
výpovede (t.j. platnosť každej výpovede je potrebné posudzovať samostatne), čiže neplatnosť prvej
výpovede automaticky neznamená neplatnosť druhej výpovede, na druhej strane pokiaľ by súd v konaní
18C 64/2006 určil platnosť prvej výpovede, tak v tomto spore by súd musel žalobu rovnako zamietnuť
(ako sa to stalo týmto rozsudkom), nakoľko by nájomný vzťah skončil už na základe prvej výpovede

(t.j. vyslovenie platnosti prvej výpovede by pre navrhovateľa nemohlo priviesť priaznivé rozhodnutie v
tejto veci) a preto je podľa súdu irelevantné pre toto konanie ako dopadne konanie o neplatnosť prvej
výpovede vedené pod sp. zn. 18C 64/2006.

Rovnakojepodľasúduirelevantnéajkonanievktoromodporcažalujenavrhovateľaozaplateniedlžného
nájomného, nakoľko pre platnosť/neplatnosť výpovede je irelevantné, že nájomca doposiaľ nezaplatil

dlžné nájomné. Ani prípadné zaplatenie dlžného nájomného nájomcom nespôsobuje neplatnosť resp.
zánik výpovede z nájmu bytu. Okrem toho, ak by súd v konaní o zaplatenie dlžného nájomného
posudzoval platnosť výpovede z nájmu bytu (čo pravdepodobne nerobil, nakoľko pre jeho rozhodovanie
bolodôležitézistiť,činavrhovateľovivzniklapovinnosťplatiťnájomnéaakájevýškadlžnéhonájomného,
pričom ho nezaujíma platnosť/neplatnosť výpovede), túto otázku by posudzoval len ako otázku

prejudiciálnu, pričom súd nie je v konaní viazaný prejudiciálnym posúdením určitej otázky iným súdom.
Dôvodom pre prerušenie konania by bola len skutočnosť, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, pričom táto skutočnosť by musela byť vyriešená iným súdom meritórnym rozhodnutím (t.j. otázka,
pre ktorú by súd prerušil konanie, by musela byť pojatá do výrokovej časti rozhodnutia druhého súdu).
Nestačí a nezaväzuje, ak iný súd niektorú otázku si sám rieši len prejudiciálne bez tohto, aby sa jej

riešeniepremietlodosamotnéhovýrokujehorozhodnutia(ibavtakomprípade,akbysaotázkapremietla
do samotného výroku rozhodnutia by bol daný dôvod pre prerušenie konania). Keďže otázka platnosti/
neplatnostivýpovedeznájmubytusaneriešimeritórne(vovýroku)vkonanítunajšiehosúduozaplatenie
dlžnéhonájomného(nanajvýšsavtomkonanítátootázkariešilalenprejudiciálne,pričomprejudiciálnym
posúdenímniejesúdvtomtokonanínijakoviazaný),neboldanýanivtomtoprípadedôvodnaprerušenie

konania.

Okrem vyššie uvedeného platí, že v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná (§6 OSP). Aj vzhľadom k tomu, súd v záujme zachovania
zásady hospodárnosti konania, návrh na prerušenie konania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a

úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 781,81,- EUR.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 781,81,- EUR nasledovne:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom , §14 ods. 1 písm. a)........... 48,54,-
EUR + 6,31,-EUR (režijný paušál)

- podanie - vyjadrenie k žalobnému návrhu - §14 ods. 1 písm. b)...................48,54,-EUR

+ 6,31,-EUR (režijný paušál)- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 12.10.2009, § 14 ods. 1 písm. c) v spojení s ods. 5
písm. b), odročenie bez prejednania veci ? z 48,54,-EUR...... 12,13,-EUR + 6,31,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 26.4.2010, § 14 ods. 1 písm. c) v spojení s ods. 5

písm. b), odročenie bez prejednania veci ? z 55,46,-EUR...... 13,86,-EUR + 7,21,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 9.6.2010, § 14 ods. 1 písm. c) v spojení s ods. 5
písm. b), odročenie bez prejednania veci ? z 55,46,-EUR...... 13,86,-EUR + 7,21,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 22.11.2010, § 14 ods. 1 písm. c).......55,46-EUR +
7,21,-EUR (režijný paušál)

- ďalšia porada s klientom, §14 ods. 2 písm. a) v rozsahu 3 hodín vykonaná dňa 6.12.2010 v sídle

odporcu so zamestnancom H. L. za účelom získania relevantných informácií - zápisníc z predstavenstva
odporcu vo výške 2/3 (z 55,46,-EUR) + 7,21,-EUR (režijný paušál) x 3..............................132,55,-EUR
(preukázané písomným potvrdením odporcu)

- ďalšia porada s klientom, §14 ods. 2 písm. a) v rozsahu 3 hodín vykonaná dňa 7.12.2010 v sídle
odporcu so zamestnancom H. L. za účelom získania relevantných informácií - sumárna analýza platieb

navrhovateľa a vyúčtovania za jednotlivé kalendárne roky vo výške 2/3 (z 55,46,-EUR) + 7,21,-EUR
(režijný paušál) x 3..............................132,55,-EUR (preukázané písomným potvrdením odporcu)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 23.5.2011, § 14 ods. 1 písm. c) 57,-EUR + 7,41,-
EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 14.9.2011, § 14 ods. 1 písm. c) 57,-EUR + 7,41,-

EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 16.1.2012, § 14 ods. 1 písm. c) 58,69,-EUR + 7,63,-
EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 6.2.2012, § 14 ods. 1 písm. c) v spojení s ods. 5
písm. b), odročenie bez prejednania veci ? z 58,69,-EUR...... 14,67,-EUR + 7,63,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 26.3.2012, § 14 ods. 1 písm. c) 58,69,-EUR + 7,63,-
EUR (režijný paušál)

Trovy právneho zastúpenia celkom (vrátane režijných paušálov) : 781,81,-EUR

Súd nepriznal odporcovi trovy konania za účasť na pojednávaní dňa 8.12.2010, nakoľko takéto konanie
neprebehlo (práve z dôvodu, že sa právny zástupca odporcu na jeho neúčasti vopred ospravedlnil listom

zo dňa 6.12.2010 č.l. 60 spisu).

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníoddoručenianaOkresnýsúdBratislava

I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým,
že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.