Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, February 1, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/105/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111225551
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7111225551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti

súdu o maloletú M. G., D.. XX.X.XXXX, N. G., B. XX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice I, dieťa rodičov - matka: M. G., D.. X.X.XXXX, t.č. na neznámom mieste,
zastúpená opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie a otec:
A. G., D.. X.XX.XXXX, na návrh navrhovateľa: I. O., D.. XX.X.XXXX, N. G., B. XX v konaní o zmenu
priezviska maloletej M. G. takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ I. O. návrhom zo dňa 22.9.2011 žiadal, aby zmenil priezvisko maloletej M. G., D..

XX.X.XXXX na O. z dôvodu, že je to vôľa maloletej dcéry.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa navrhol, aby zmenil priezvisko mal. M.
G., D.. XX.X.XXXX na O., nakoľko je to v záujme mal. dieťaťa.

Navrhovateľ uviedol, že zo spoločného vzťahu s bývalou družkou M. G.G., D.. X.X.XXXX pochádza mal.
M. G., D.. XX.X.XXXX. Pretože jeho vtedajšia družka nebola ešte rozvedená, spoločná dcéra dostala
priezviskopomatkeG..Taktosastalo,žesmal.dcéroudoteraznemajúspoločnépriezviská,dokoncaani
s vlastným bratom. Bývalá družka matka mal. dieťaťa žije na jemu neznámom mieste, nikde nepracuje
ani nepodniká, len sa priživuje tým, že na všetky tri deti nezákonne poberá rodinné prídavky. Ďalej
uviedol, že sa stará o mal. dcéru, chová ju, šatí ju, kupuje učebné pomôcky na strednú školu a podobne.

Kolízny opatrovník uviedol, že mal. M. G. so svojimi súrodencami mal. M. O., D.. XX.X.XXXX a N. O.,

D.. XX.XX.XXXX žijú s otcom I. O. v 1 a 1 izbovom byte v G. D. B. Č.. XX. Matka M. G. v čase, keď
sa rozvádzala s manželom A. G. na Okresnom súde v Prešove mala plnoleté deti. Mal. deti M. O. a
mal. N. O. a M. G. nie sú rozsudkom súdu nikomu zverené. Biologickým otcom mal. M. G. je údajne
I. O.. Ďalej uviedol, že navrhovateľ s matkou a ich troma mal. deťmi žil do augusta 2011 v spoločnej
domácnosti na B. XX S. G.. Jej bývalý manžel je údajne nebohý, I. O. je vodičom autobusu v W.. Podľa
udania I. O. matka opustila v auguste 2011 spoločnú domácnosť a zdržiava sa na neznámom mieste.
Donedávna poberala na deti prídavky na účet v H. N. na pobočke v Tescu v Prešove, Toho času je

poberanie prídavkov na deti pozastavené. Nakoľko matka si neplní vyživovaciu povinnosť voči deťom,
podal na ňu 7.10.2011 trestné oznámenie. Mal. M. G. potvrdila, že so svojimi súrodencami a otcom, ktorýsa o nich riadne stará žijú v G.. Maloletá je žiačkou 1. ročníka SZŠ v Košiciach. Nakoľko jej súrodenci
majú priezvisko O., aj ona chce mať priezvisko po svojom biologickom otcovi.

Z pripojeného rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu A. vo zväzku XXX, ročník

XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX je zapísaný dátum narodenia mal. dieťaťa M. G.
W.V. XX.X.XXXX. Otec v rodnom liste zapísaný A. G., rod. G., D.. X.XX.XXXX a matka M. G.Á., F.. O.,
D.. X.X.XXXX.

Podľa ust. § 40 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo
priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4.

Podľa ust. § 41 ods. 1,3 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine ak rodičia uzavrú manželstvo po narodení

svojho maloletého dieťaťa, bude mať dieťa priezvisko určené pre ich ostatné deti. Na zmenu mena alebo
zmenu priezviska maloletého dieťaťa staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho súhlas.

Podľa ust. § 42 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine priezvisko dieťaťa nemožno podľa predchádzajúcich
ustanovení zmeniť, len čo dieťa nadobudne plnoletosť.

Meno a priezvisko fyzickej osoby sú dva základné osobnostné znaky. Slúžia na identifikáciu osoby v

rodine a spoločnosti, sú preto chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd spolu s rodinným a súkromným životom. V súvislosti s tým je nevyhnutné, aby aj
slovenská právna úprava zabezpečila dieťaťu právo na meno a priezvisko od jeho narodenia, resp. v
čo najkratšej možnej dobe po narodení. Priezvisko dieťaťa možno určiť buď dohodou rodičov alebo
pravidlami obsiahnutými v tomto ustanovení. Možno ich zhrnúť nasledovne: dohodou určia priezvisko

dieťaťa rodičia, ktorí pri uzavretí manželstva súhlasne prehlásia, že priezvisko jedného z nich bude
priezviskom ich spoločných detí, dohodou určia priezvisko dieťaťa aj rodičia, ktorí uznali súhlasným
vyhlásením otcovstvo k dieťaťu pred orgánom povereným vedením matrík alebo pred súdom, ak rodičia
dieťaťa nie sú manželia, ale dokázali sa dohodnúť na otcovstve, ale nie na priezvisku dieťaťa, potom
určí priezvisko súd na podnet matričného úradu, ak otec dieťaťa nie je známy, je priezviskom dieťaťa

priezvisko matky v čase narodenia dieťaťa a to až do času, kým nie je určené otcovstvo, ak nie je
známy ani jeden z rodičov, určí priezvisko dieťaťa súd na podnet matričného úradu. Ustanovenie § 40
ods. 1 upravuje určenie priezviska dieťaťa, ktorého rodičia sú manželmi. Svojim obsahom nadväzuje
na právnu úpravu § 6, ktorý určuje snúbencom pri uzavieraní manželstva povinnosť urobiť vyhlásenie
o ich priezviskách na dobu po uzavretí manželstva a v nadväznosti na určenie ich priezvisk urobí tiež

vyhlásenie o priezvisku ich budúcich spoločných detí. Pokiaľ si manželia zvolia priezvisko jedného z
nich ako spoločné priezvisko, musí byť toto priezvisko zároveň priezviskom ich spoločných detí. Právna
úprava v rodinnom práve akcentuje zásadu solidarity ako základného princípu fungovania rodinno-
právnych vzťahov. Spoločné rodinné priezvisko do veľkej miery ovplyvňuje pocit súnaležitosti v rodine
a vyjadruje spolupatričnosť jej členom navzájom. Toto možno stiahnuť aj na úpravu otázky priezviska

mal. dieťaťa v zmysle ustanovení Zákona o rodine. V prípade podania žiadosti o zmenu priezviska
podľa § 11 zák. č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, ide o správnu úvahu a je teda len na posúdení
správneho orgánu, či zmenu povolí alebo nepovolí. Ani súhlas oboch rodičov so zmenou priezviska
dieťaťa nevyvoláva automaticky povoľujúce rozhodnutie. Na základe úvahy podľa § 6-11 zákona o mene
a priezvisku, možno priezvisko mal. dieťaťa zmeniť len na žiadosť a to v prípade, ak ide o priezvisko

hanlivé, výstredné alebo smiešne alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Najčastejšie
bývajú podávané žiadosti o zmenu priezviska v prípade, ak sa matka mal. dieťaťa rozviedla s otcom
dieťaťa a znovu sa vydala, pričom pri uzavieraní manželstva prijala priezvisko druhého manžela, v
dôsledku čoho má matka a dieťa rozdielne priezvisko. So zmenou však musí súhlasiť druhý rodič dieťaťa
pokiaľ nenastanú prípady, kedy sa súhlas nevyžaduje. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča

nahradiťsúdvkonaníovyslovenísúhlasusozmenoupriezviskamaloletého.Musímaťvšakpreukázané,
že pre takéto nariadenie súhlasu existujú dôležité dôvody. Napríklad, že rodič, ktorého priezvisko dieťa
nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu citový vzťah, takže nie
je v záujme dieťa prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi. Súd zváži aj to, koho priezvisko
má dieťa nosiť v budúcnosti, aké sú ich vzájomné citové väzby, či tento vzťah vykazuje známky stability

a pod. Pokiaľ je dieťa schopné posúdiť následky zmeny priezviska, mal by ho súd vypočuť. Hranica15 rokov je daná jednak Zákonom o rodine a jednak zákonom o mene a priezvisku, určuje vek, kedy
sa dieťa musí k návrhu súhlasne vyjadriť. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku má súd v konaní,
ktorého účastníkom je aj maloleté dieťa, ktoré je s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné

vyjadriť samostatne svoj názor. Ani rozhodnutie súdu, ktorým sa nahrádza súhlas druhého rodiča so
zmenou priezviska však nie je dôvodom na povoľujúce rozhodnutie správneho orgánu, ktorý vec vo
vlastnej kompetencii posúdi správnou úvahou.

V zmysle vykonaného dokazovania bolo zistené, že navrhovateľ I. O. podal návrh na zmenu priezviska
mal. M. G. z priezviska G. na O.. Z pripojeného rodného listu však súd zistil, že rodičmi mal. dieťaťa sú

otec A. G., D.. X.XX.XXXX a matka M. G., F.. O., D.. X.X.XXXX. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ
I. O. sa síce považuje za biologického otca mal. dieťaťa, avšak nie je aktívne legitimovaný na podanie
návrhu na zmenu priezviska. Doposiaľ nedošlo k zapretiu otcovstva k mal. M. G. a následne po zapretí
otcovstva k určeniu otcovstva, na základe ktorého rozhodnutia by bol navrhovateľ I. O. zapísaný ako
otec mal. M. G.. Z uvedeného dôvodu, preto neprichádza do úvahy, aby súd vyhovel návrhu na zmenu
priezviska na základe návrhu navrhovateľa a to z dôvodu, že nie je preukázané, že by bol otcom mal.

M. G.. Na základe vyššie uvedených skutočností a vykonaného dokazovania, keďže návrh na zmenu
priezviska môžu podať iba rodičia mal. dieťaťa súd návrh zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p. podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i
bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.