Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/94/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710208966
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6710208966.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolenvkonanípredsamosudcomJUDr.JurajomLehotskýmvprávnejvecinavrhovateľov:
v 1. rade M.. G. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, J. U., občan SR, v 2. rade A. U., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, V., občan SR, v 3. rade T. Y., rod. U., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom H. XX, občianka SR, všetci zast. advokátkou JUDr. Annou Poničanovou, so sídlom Merovská
274, Dudince proti odporcovi: Ľ. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, Y. Y., občan SR, zast.

advokátkou JUDr. Ľubicou Blažejovou, so sídlom Krivánska 4, Banská Bystrica o určenie nadobudnutia
vecného bremena vydržaním, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že vlastníkovi nehnuteľnosti - pozemku KN-C parc č. XXXX o výmere 814 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, KN-C parc. č. XXXX o výmere 696 m2 - záhrady, stavby súp. č. XX na
parc. XXXX s popisom stavby rodinný dom, maštaľ, hospodárska budova, zapísané na LV č. XXX, k. ú.
H., Správa katastra Detva a vlastníkovi nehnuteľností pozemku KN-C parc č. XXX o výmere 2105 m2
- trvalé trávnaté porasty, zapísané na LV č. XXX, k. ú. H., Správa katastra Detva, patrí právo prechodu

na pešo cez pozemok KN-C parc. č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 890 m2 zapísaných
na LV č. XXX, k. ú. H., Správa katastra Detva a právo prístupu k vodovodnému výpustu na ňom sa
nachádzajúcom cez časť pozemku susediacu s KN-C parc. č. XXX, XXX a XXX podľa geometrického
plánu č. 96/09 vypracovaného dňa 22.10.2009 M.. Y. H., ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku.

Súd u r č u j e , že vlastníkovi nehnuteľnosti - pozemku KN-C parc. č. XXX o výmere 362 m2

- zastavané plochy a nádvoria, stavby súp. č. XXX na parc. XXX s popisom stavby letná kuchyňa +
hospodárska budova, zapísané na LV č. XXX, k. ú. H., Správa katastra Detva, pozemku KN-C parc č.
XXXX o výmere 63 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavby súp. č. XX na parc. XXXX s popisom
stavby rodinný dom, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. H., Správa katastra Detva patrí právo prechodu
a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemok KN-C parc. č. XXX - zastavené plochy a
nádvoria o výmere 890 m2, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. H., Správa katastra Detva a právo prístupu k
vodovodnému výpustu na ňom sa nachádzajúcom cez časť pozemku susediacom s KN-C parc. č. XXX,

XXX a XXX podľa geometrického plánu č. 96/09 vypracovaného dňa 22.10.2009 M.. Y. H., ktorý tvorí
súčasť tohto rozsudku.

Súd u r č u j e , že vlastníkovi nehnuteľnosti - pozemku KN-C parc. č. XXXX o výmere 814 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, pozemku KN-C parc. č. XXXX o výmere 696 m2 - záhrady, stavby súp. č.
XX na parc. XXXX s popisom stavby rodinný dom, maštaľ, hospodárska budova, zapísané na LV č. XXX,

k. ú. H., Správa katastra Detva patrí právo prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými
vozidlami cez pozemok KN-C parc. č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 890 m2 zapísané
na LV č. XXX, k. ú. H., Správa katastra Detva v časti susediacej s pozemkom KN-C parc. č. XXX
podľa geometrického plánu č. 96/09 vypracovaného dňa 22.10.2009 M.. Y. H., ktorý tvorí súčasť tohto
rozsudku.

Súd u r č u j e , že vlastníkovi nehnuteľnosti - stavby súp. č. XX na parc. XXX s popisom stavby

rodinný dom, zapísané na LV č. XXXX patrí právo prístupu k vodovodnému výpustu nachádzajúcemusa na pozemku KN-C parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 890 m2 zapísané na LV
č. XXX, k. ú. H., Správa katastra Detva cez časť pozemku susediacom s KN-C parc. č. XXX, XXX a
XXX podľa geometrického plánu č. 96/09 vypracovaného dňa 22.10.2009 M.. Y. H., ktorý tvorí súčasť

tohto rozsudku.

Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 2.6.2010, ktorý neskoršie so súhlasom
súdu bol zmenený, domáhali toho, aby súd určil, že
- navrhovateľ v 1. rade ako vlastník pozemku KN-C parc č. XXXX o výmere 814 m2 zastavané plochy a
nádvoria, KN-C parc. č. XXXX o výmere 696 m2 záhrady, stavby súp. č. XX na parc. XXXX s popisom
stavby rodinný dom, maštaľ, hospodárska budova, zapísaných v LV pre obec a k. ú. H. č. XXX,

- navrhovatelia v 1. a 2. rade ako vlastníci pozemku KN-C parc č. XXX o výmere 2105 m2 trvalé trávnaté
porasty, zapísaného v LV pre obec a k. ú. H. č. XXX,
- navrhovateľ v 2. rade ako vlastník pozemku KN-C parc. č. XXX o výmere 362 m2 zastavané plochy
a nádvoria, stavby súp. č. XXX na parc. XXX s popisom stavby letná kuchyňa + hospodárska budova,
zapísané v LV pre obec a k. ú. H. č. XXX a vlastník pozemku KN-C parc č. XXXX o výmere 63 m2

zastavanéplochyanádvoriaa stavbysúp.č.XXnaparc.XXXXspopisomstavbyrodinnýdom,zapísané
v LV pre obec a k. ú. H. č. XXXX
nadobudli vydržaním večné bremeno, in rem, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu osobnými
a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok KN-C parc. č. XXX zastavené plochy a nádvoria o
výmere 890 m2, zapísaných na LV pre obec H. a k. ú. H. č. XXX a právo prístupu k vodovodnému

výpustu na ňom sa nachádzajúcom cez časť pozemku susediacu s KN-C parc. č. XXX, XXX a XXX
vymedzenú geometrickým plánom č. 96/09 vyhotoveným dňa 22.10.2009 M.. Y. H., C. E. J..E..X. XX,
V., overeným Správou katastra Detva pod č. 401/2009 dňa 4.11.2009, ktorý je súčasťou rozhodnutia a
vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými
vozidlami cez pozemok KN-C parc. č. XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 890 m2 zapísaný

na LV pre obec H. a k. ú. H. č. XXX v časti susediace s pozemkom KN-C parc. č. XXX, vymedzenej
geometrickým plánom č. 96/09, vyhotoveným dňa 22.10.2009 M.. Y. H., C. E. J..E..X. XX, V., overeným
Správou katastra Detva pod č. 401/2009, ktorý tvorí súčasť tohto rozhodnutia,
- že navrhovateľka v 3. rade ako vlastníčka stavby súp. č. XX na parc. XXX s popisom stavby rodinný
dom, zapísanej v LV pre obec a k. ú. H. č. XXXX nadobudla vydržaním vecné bremeno in rem, ktorému

zodpovedá právo prístupu k vodovodnému výpustu nachádzajúcemu sa na pozemku KN-C parc. č. XXX
zastavené plochy a nádvoria o výmere 890 m2, zapísanom na LV pre obec H. a k. ú. H. č. XXX, cez
časť pozemku susediacu s KN-C parc. č. XXX, XXX a XXX vymedzenú geometrickým plánom č. 96/09
vyhotoveným dňa 22.10.2009 M.. Y. H., C. E. J..E..X. XX, V., overeným Správou katastra Detva pod č.
401/2009 dňa 4.11.2009, ktorý je súčasťou rozhodnutia, a vecné bremeno in rem, ktorému zodpovedá

právo prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok KN-C parc. č.
XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 890 m2, zapísaný na LV pre obec H. a k. ú. H. č. XXX v časti
susediacej s pozemkom KN-C parc. č. XXX vymedzenej geometrickým plánom č. 96/09 vyhotoveným
dňa 22.10.2009 M.. Y. H., C. E. J..E..X. XX, V., overeným Správou katastra Detva pod č. 401/2009 dňa
4.11.2009, ktorý je súčasťou rozhodnutia.

Zároveň sa domáhali aj náhrady trov konania, a to na tom základe, že navrhovatelia sú vlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci a k. ú. H. v lokalite Š. O. a sú tak, ako ich právny predchodcovia
za platnosti pozemnoknižného stavu odkázaní prechádzať pešo a motorovými vozidlami cez pozemok
terajšie KN-C parc. č. XXX patriaci do výlučného vlastníctva odporcu a vstupovať naň pri čerpaní vody
zo spoločného vodovodu, v čom im odporca od 18.4.2009 bráni. Navrhovatelia v 1., 2. a v 3. rade sú

vlastníkmi nehnuteľného majetku, ktorý je vyššie špecifikovaný v samotnom petite návrhu. Odporca je
vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej časť slúži na prechod a prejazd navrhovateľov k ich nehnuteľnostiam a
vstup k výpustu vody na spoločnom vodovode, ktorá je zapísaná Správou katastra v Detve v LV pre obec
a k. ú. H. č. XXX v časti A - majetková podstata ako parc. registra C evidovaná na kat. mape pozemok
mimo zastavaného územia parc. č. XXX o výmere 890 m2 zast. plochy a nádvoria, v časti B - vlastníci a

iné oprávnené osoby, na odporcu pod porad. č. 1 v 1/1. Navrhovateľ v 1. rade je právnym nástupcom užnebohých G. U. nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom H. XX a N. U., rod. G. nar. X.XX.XXXX, naposledy
bytom H. XX, ktorí boli jeho starými rodičmi. Navrhovateľ v 2. rade je právnym nástupcom M. U., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XX, ktorý bol jeho otcom a užíval dom postavený na pozemku

XXX. Navrhovateľka v 3. rade je právnou nástupkyňou U. U., rod. H., nar. XX.X.XXXX, naposledy
bytom H. XX a N. U., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom H. XX, ktorí boli jej rodičmi a užívali dom
súp. č. XX postavený na pozemku XXX. Odporca je synovcom navrhovateľa v 2. rade. Na základe
darovacej zmluvy V-242/09 uzatvorenej s N. U., rod. U., sa stal vlastníkom pozemku KN-C parc. č. XXX.
Darkyňa sa v zmysle rozhodnutia Okresného úradu v Detve, odboru pozemkového, poľnohospodárstva

a lesného hospodárstva č. A98/06287/LHF zo dňa 16.11.1998 stala vlastníčkou tohto pozemku dňom
vydania rozhodnutia. N. U. je matkou odporcu a sestrou navrhovateľa v 2. rade, ktorý sa vzdal svojho
podielového spoluvlastníctva k pozemku KN-C parc. č. XXX v prospech svojej sestry s tým, že mu patrí
právo prechodu a prejazdu cez pozemok. Právny predchodca navrhovateľa v 2. rade, M. U. uzatvoril
9.5.1944 so Š. U., N. U., T. Y. a D. Y. dohodu, na základe ktorej nehnuteľnosti v lokalite Š. O., zapísané
v PK vl. č. XX a XXX boli rozdelené tak, aby ich mohli užívať a vlastniť samostatne. Pretože dom č. XX

na PK parc. č. XXX nepostačoval pre rozrastajúce sa rodiny, presťahoval sa M. U., so Š. U., Annou U.,
T. a N. Y. do novopostaveného domu. V roku 1944 bola dohodnutá prístupová cesta k pozemku, na
ktorom bol tento dom postavený a tiež k pozemkom. Prístupovú cestu k poľnohospodárskym pozemkom
a lesným urbárskym pozemkom v lokalite Č. J. všetci rešpektovali, pretože boli v ich spoluvlastníctve. V
roku 1944 postavili vlastníci domov č. XX, XX, XX, XX v H. spoločný vodovod s výpustom na pozemku

- terajšie KN-C parc. č. XXX vo vlastníctve odporcu v 1/1. Právni predchodcovia navrhovateľov a
starý otec odporcu zo strany jeho otca, M. U. G., užívali nehnuteľnosti v zhode s tým, že mali na
nich vymedzené cesty na prechod pešo a povozom, neskôr motorovými vozidlami a prístup k výpustu
spoločného vodovodu. V roku 1998 sa spracúval v obci H. register obnovenej evidencie pozemkov
(ROEP) a v rámci jeho spracovania dochádzalo k vyporiadaniu užívaných pozemkov na základe

vydržania. Okresný úrad v Detve, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva však
prístup na novovzniklé pozemky neriešil. Vlastníci novovzniklých pozemkov matka odporcu N. U. a
navrhovateľ v 2. rade právo prechodu, prejazdu vlastníkov susedných nehnuteľností cez svoje pozemky
rešpektovali a N. U. ako vlastníčka pozemku KN-C parc. č. XXX rešpektovala aj právo prístupu výpustu
spoločného vodovodu. Až v apríli roku 2009 zamedzil odporca výkonu práva prechodu a prístupu k

výpustu vodovodu navrhovateľom v 1. a 2. rade a neskôr aj navrhovateľke v 3. rade. Navrhovatelia v 1.
a 2. rade nemajú iný prístup ku svojim nehnuteľnostiam, než prístup cez KN-C parc. č. XXX a spolu
s navrhovateľkou v 3. rade sa nemajú možnosť dostať k pozemkom v lokalite Č. J. a k vodovodu
inak, než to bolo zaužívané na základe dohody ich právnych predchodcov v minulosti. Navrhovatelia
sa na nehnuteľnostiach trvalo nezdržiavajú, a preto odporcu vo výkone jeho vlastníckych práv nad

mieru neobťažujú, ale pre výkon ich vlastníckych vzťahov k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam je právo
prechodu a vstupu na pozemok KN-C parc. č. XXX nevyhnutné. Navrhovatelia v 1. a 2. rade pre účely
zabezpečenia práva prechodu, prejazdu a prístupu k vodovodnému výpustu na pozemku KN-C parc. č.
XXX dalivyhotoviťgeometrickýplán.Zgeometrickéhoplánuč.96/09,vyhotovenéhodňa22.10.2009M..
Y.H.,C. E. J..E..X.XXV.,overenéhoSprávoukatastraDetvapodč.401/2009zodňa4.11.2009vyplýva

právo prechodu tak, ako je označené bodkočiarkovane cez parcelu KN-C XXX v k. ú. H., zapísanú na LV
č. XXX. Navrhovatelia v 1. a 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oslovili odporcu najprv
telefonicky a následne písomnou formou. Odporca reagoval na list právnej zástupkyne navrhovateľov
zo dňa 17.3.2010 telefonicky a spolu so svojim právnym zástupcom sa dostavil do jej advokátskej
kancelárie, kde každá strana obhajovala svoj názor a k dohode nedošlo. Následne sa k požiadavke

navrhovateľov v 1.a 2. rade o poskytnutie právnej pomoci v tejto veci pripojila aj navrhovateľka v 3.
rade. Podľa navrhovateľov podmienky pre vydržanie vecného bremena splnili, pretože právo prechodu
a prejazdu cez pozemok KN-C parc. č. XXX a prístupu k vodovodnému výpustu spoločného vodovodu
na KN-C parc. č. XXX vykonávali dobromyseľne, oprávnene, nepretržite a nikým nerušení najmenej 10
rokov. Účelom určovacej žaloby je poskytnutie ochrany právnym pomerom tam, kde tieto právne pomery

sú ohrozované neistotou a nebezpečím porušovania právnych povinností, má vniesť istotu do neistých
právnych vzťahov a je v záujme ich účastníkov. Navrhovatelia preukazujú naliehavý právny záujem na
určení, či tu právo je tak, ako to vyžaduje § 80 písm. c/ OSP tým, že odporca napriek tomu, že vedel, že
vlastníci susedných pozemkov - navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade majú právo prechodu pešo a motorovými
vozidlami cez pozemok KN-C parc. č. XXX a prístup naň k výpustu spoločného vodovodu, bráni výkonu

tohto ich práva a tým obmedzuje aj vlastnícke práva k ich nehnuteľnostiam. Z týchto dôvodov trvali na
podanom návrhu.Odporca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomne vyjadril k predmetnému návrhu s
tým, že k veci uviedli, že navrhovatelia v podanom návrhu tvrdia, že sú závislí na prechode, prejazde
a vstupe na časť pozemku v odporcovom vlastníctve, a to konkrétne na parc. č. XXX, vedenú

Správou katastra Detva na LV č. XXX pre k. ú. H., v celosti na odporcu. Predmetná parcela im
mala a má slúžiť - podľa ich tvrdení - na prechod a prejazd k ich nehnuteľnostiam a k výpustu vody
na spoločnom vodovode. Uplatňovaných práv a s domáhajú navrhovatelia s poukázaním na nimi
uvádzané dôkazy, najmú na dohodu o reálnom rozdelení pozemkov z r. 1944 uzavretú ich právnymi
predchodcami a na spoločne v tom roku postavený vodovod. Tieto dôkazy však podľa nich jednoznačne

nepreukazujú tvrdenia navrhovateľov, ale len potvrdzujú, že v r. 1944 došlo k reálnej deľbe pozemkov a
výstavbe vodovodu. V zmysle § 151o Občianskeho zákonníka možno nadobudnúť právo zodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním, avšak za splnenia osobitne určených podmienok v ustanovení § 134
Občianskeho zákonníka. Nevyhnutnou podmienkou takéhoto spôsobu nadobudnutia vecného bremena
aj predovšetkým existencia právneho dôvodu, z ktorého si navrhovatelia so zreteľom na všetky okolnosti
môžu objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z tohto vzťahu im patrí právo k cudzej veci. Ďalšou

dôležitou podmienkou je dobromyseľnosť navrhovateľov v tom, že sú oprávnenými na výkon takéhoto
práva a uplynutie 10 ročnej vydržacej doby. Je pravda, že na parc. č. XXX sa nachádza výpust vody,
ktorý v čase jeho vybudzovania mal slúžiť a slúžil vlastníkom okolitých nehnuteľností. Tento výpust mal
zabezpečovať zásobovanie vodou tak obyvateľov domov, ako aj ich dobytok, ktorý v tom čase bežne
chovali. Výpust však stratil úplne svoj účel jednak vybudovaním vodovodov v jednotlivých domoch - tak u

navrhovateľov, ako aj u odporcu, najmä však zánikom chovu dobytka, čím sa stal úplne bezpredmetným
a dlhodobo naň už nikto nie je odkázaný. Prechod k výpustu teda nepredstavoval aj prístupovú cestu k
parcelám navrhovateľov, ako tvrdia, ale prístup k zdroju vody. Skutočnosť, že si navrhovatelia od tohto
prístupu odvodili svojvoľne aj právo prechodu a prejazdu cez túto parcelu svedčí o tom, že na ich strane
sa jedná o právo domnelé, na základe ktorého im nemohlo a nemôže vzniknúť právo zodpovedajúce

vecnémubremenutak,akosihouplatňujúvtomtokonaní.Navrhovateliatvrdia,ženemajúžiadenprístup
k svojim pozemkom. Toto tvrdenie je v skutočnosti nepravdivé a vyvrátiteľné, pretože k pozemkom
každého z navrhovateľov existoval a existuje aj iný možný prístup, a to tak v minulosti, ako aj v
súčasnosti. Prístup, ktorého sa teraz domáhajú, je však len voľbou ľahšej cesty, pretože navrhovateľ v
1. rade našiel a využíva iný prístup k svojej nehnuteľnosti po tom, čo mu bolo zabránené prechádzať cez

parcelu XXX a navrhovateľ v 2. rade si samostatný prístup na pozemok zamedzil rozkopaním pozemku
na jeho hranici a výstavbou altánku. Navrhovateľka v 3. rade nehnuteľnosť pre jej zlý stavebno-technický
stav vôbec neužíva, takže jej naliehavý právny záujem je otázny. Keďže vecné bremeno je vážnym
zásahom do ústavou a zákonmi chráneného vlastníckeho práva, musí byť v konaní preukázané, že
navrhovatelia nemajú skutočne iný prístup k nehnuteľnostiam, že splnili všetky zákonom stanovené

podmienky a pre nimi tvrdené právo vydržania vecného bremena. Je preto na navrhovateľoch, aby
objektívne preukázali nielen tieto skutočnosti, ale aj ďalšiu tvrdenú skutočnosť, a to, že sú odkázaní a
závislí výlučne na tomto prechode a na tomto riešení prístupov k nehnuteľnostiam.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s Geometrickým

plánom č. 96/09 vypracovaného dňa 22.10.2009 M.. Y. H., výsluchom svedkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, vykonaním ohliadky a zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľov zistil, že sa pridržiava písomne podaného návrhu.
K veci uviedla, že medzi právnymi predchodcami účastníkov konania bola uzavretá ústna dohoda v r.

1944 v čase, keď bol na parcele č. XXX vybudovaný vodovodný výpust. Obsahom tejto ústnej dohody
bolo, že majú vlastníci a spoluvlastníci pozemkov a domov č. XX, XX, XX a XX, pričom ide o čísla domov
platných v r. 1944, právo prístupu k výpustu na pozemku terajšie parc. č. XXX vo vlastníctve odporcu
v celosti. Právni predchodcovia navrhovateľov a starý otec odporcu M. U. G. užívali nehnuteľnosti
v zhode s tým, že mali na nich vymedzené cesty na prechod pešo a povozom, neskôr motorovými

vozidlami, a to aj nielen prístup k vodovodnému výpustu, ale aj k domovým nehnuteľnostiam, ktoré
vlastnili a užívali. Rovnako na základe uzavretej dohody v ústnej forme mali spoluvlastníci pozemkov
a právni predchodcovia navrhovateľov a odporcu právo prechodu cez pozemok terajšie KN-C č. XXX
k nehnuteľnostiam, a to k lesným a poľnohospodárskym, ktoré užívali a boli v ich spoluvlastníctve s
tým, že tento prístup nebol od r. 1944, ale bol 100 rokov, resp. 200 rokov, proste strašne dávno a dlho

a k tomu, kedy došlo k ústnej dohode, tak na to sa už nikto nepamätá. K veci uviedla, že čo sa týka
toho práva prechodu, ktoré je v geometrickom pláne vyznačené ako nepravidelné, jedná sa o právo
prechodu jednak k tomu vodovodnému výpustu, ako aj na ďalšiu parcelu č. XXX, tak v tom čase, keď
vznikala táto dohoda, nebolo potrebné to nejako bližšie upravovať, nakoľko táto dohoda vznikala medzirodinou, nakoľko všetky susediace parcely patrili do jednej rodiny, a to rodiny U.. Až následne, keď sa
rodina rozrastala, keď sa osamostatňovali deti starého otca odporcu, a to Š. U., bolo ústne dohodnuté
takéto právo prechodu, ktorého sa teraz domáhali. Čo sa týka toho, že žiadajú, aby súd určil, že vzniklo

vecné bremeno vydržaním, a to ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými
motorovými vozidlami, to odvíjajú z toho, že v r. 1944 cez túto časť pozemkov sa prechádzalo povozmi,
a teda odvíjajú to z toho, že na súčasnosť sa jedná o autá, resp. nákladné autá. K veci uviedla, že ako
sa rozvíjala motorizácia, tak aj jednotliví vlastníci mali autá a proste sa chodilo cez tieto pozemky na
týchto autách a preto majú za to, že sa vydržalo toto vecné bremeno aj týmto spôsobom.

Súd z prednesu navrhovateľa v 1. rade zistil, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného
návrhu, ako aj výpovedi svojej právnej zástupkyne. K veci uviedol, že on je vlastníkom, resp.
spoluvlastníkom parciel č. XXX a XXX v k. ú. H. s tým, že sporná parc. č. XXX bola spoločná a tu sa
nachádzali spoločné dvory a tade viedla prístupová cesta na parc. č. XXX. K veci uviedol, že sa pamätá
celý svoj život, že sa chodilo cez túto parcelu č. XXX hlavne na pozemky parc. č. XXX, ako aj k tomu

vodovodnému výpustu. Teda od jeho narodenia sa pamätá, že sa takto chodilo. On sa pamätá, že sa
chodilo cez tieto pozemky jednak pešo, povozmi, neskoršie ako prišla modernizácia, tak sa chodilo
autami, traktormi a podobne tak, ako bolo treba. Čo sa týka ďalšej cesty, a to práva prechodu vedľa
parc. č. XXX ale vedľa domu po ľavej strane, tak ako je vyznačené v geometrickom pláne, tak k tomu
by sa vyjadril, že táto cesta slúžila na prístup na polia, na pasienky a do lesa s tým, že táto cesta na to

slúžila od nepamäti s tým, že na tejto ceste sa chodilo podľa potreby, a to povozom a podobne. K veci
ďalej uviedol, že je vlastníkom aj ďalšej parc. č. XXXX, na ktorej sa nachádza rodinný dom, v ktorom aj
v súčasnosti býva. K veci uviedol, že dňa 18.4.2009 odporca prekopal cestu, a to vedľa jeho domu, teda
vedľa parc. č. XXX po ľavej strane, tak ako je to vyznačené, a potom on tadiaľ nevedel prejsť autom. K
veci uviedol, že pôvodnými vlastníkmi všetkých týchto nehnuteľností boli 4 bratia U., pričom sa jednalo

o mená G. U., ktorý bol jeho starým otcom, ďalej D. U., G. U. a G. U. a úplne najskorší pôvodný
vlastník bol G. U. I..

Súd z prednesu navrhovateľa v 2. rade zistil, že bol pôvodne aj spoluvlastníkom parciel č. XXX, ktorej
sa vzdal v prospech navrhovateľky v 3. rade a bol spoluvlastníkom aj parc. č. XXX, ktorej sa vzdal v

prospech svojej sestry, matky odporcu. V súčasnosti je vlastníkom parc. č. XXX, ktorá je v jeho výlučnom
vlastníctve a XXXX, ktorej je spoluvlastníkom s odporcom a tak isto je spoluvlastníckom parc. č. XXX
s navrhovateľom v 1. rade. K veci uviedol, že on vie od začiatku, ako sa narodil, pričom sa narodil v
dome, ktorý sa nachádza na parcele č. XXX, že sa stále chodilo cez parcelu č. XXX. Cez túto parcelu sa
chodilo jednak pešo, ako aj vozom, autami a sánkami a podobne. Iný prístup tam proste nebol. Proste

sa muselo cez toto chodiť. Čo sa pamätal, tak spoluvlastníkmi na parc. č. XXX vtedy, keď sa on narodil,
bol M. U. a jeho otec, ktorý sa volá tiež M. U. a následne, keď prišla ROEP-ka, nepamätal si v ktorom
roku, tak sa vzdali ich spoluvlastníctva v prospech jeho sestry, ktorá sa volá N. U.. Následne na to,
ona to previedla na svojho syna, t. j. odporcu. K veci uviedol, že problémy medzi nimi nastali vtedy,
keď odporca prekopal cestu vedľa domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXX. K veci uviedol, že on v

súčasnosti sa nevie žiadnym spôsobom dostať do svojho domu, ktorý sa nachádza na parc. č. XXX.
Vie k nemu prísť len pešo, nevie sa k nemu dostať autom. K veci ďalej uviedol, že tak isto pamätá, že
existovalo právo prechodu odjakživa na parc. č. XXX hneď vedľa domu nachádzajúceho sa na parc. č.
XXX s tým, že v tom dome nachádzajúcom sa na parc. č. XXX momentálne býva jeho sestra N. U..

Súd z prednesu navrhovateľky v 3. rade zistil, že je momentálne vlastníčkou rodinného domu, ktorý sa
nachádza na parc. č. XXX s tým, že na tejto parcele sa nachádza dom č. XX. V prvom rade sa vyjadrila
k právu prechodu, ktoré patrilo spoluvlastníkom, resp. vlastníkom susediacich nehnuteľností, tak toto sa
pamätala, že takto chodili ešte jej prarodičia s tým, že toto právo prechodu sa vykonávalo pešo, vozom,
neskoršie aj traktorom, keď sa chcelo niečo doviesť a podobne. K veci uviedla, že touto cestou sa vždy

bez problémov chodilo, neboli žiadne hádky a každý to automaticky využíval a ona konkrétne chodila
na túto parcelu, kde je ten vodovodný výpust a chodila napríklad na vodu pre dobytok a podobne. Ďalej
k veci uviedla, že čo sa týka druhej cesty vedľa parc. č. XXX, tak sa pamätala, že aj cez túto cestu sa
chodilo odjakživa. Táto cesta sa využívala na to, aby sa mohlo prejsť k ďalším poliam a lesom. Túto
cestu využívala aj ona. Navrhovateľka v 3. rade ďalej k veci uviedla, že sa pamätá, mohla mať približne

10 rokov a už sa na to pamätala, že používala aj ona právo prechodu po obidvoch cestách, teda právo
prechodu k tomu vodovodnému výpustu a ďalším parcelám, ako aj právo prechodu k tým ďalším poliam,
resp. lesom vedľa parc. č. XXX po ľavej strane. Tak isto cez túto parcelu sa chodilo s tým, že touto
cestou, keďže sa jednalo o poľnú cestu, sa chodilo vozom, resp. povozom a neskoršie aj traktorom apodobne. K veci uviedla, že ona osobne s právom prechodu problém nemá, proste keď potrebuje, tak
prejde. Je pravda, že už tam chodí veľmi málo. Napriek tomu tvrdila, že došlo k vydržaniu predmetného
vecného bremena, a preto trvala na podanom návrhu. Ďalej k veci uviedla, že ich domy, teda jej dom,

ktorý sa nachádza na parc. č. XXX, dom, ktorý sa nachádza na parc. č. XXX, dom ktorý sa nachádza
na parc. č. XXX a dom, ktorý sa nachádza na parc. č. XXXX, tak tieto domy sú blízko pri sebe.

Súd z prednesu právnej zástupkyne odporcu zistil, že sa v plnom rozsahu pridržiava ich písomného
vyjadrenia zo dňa 23.8.2010. Nad rámec tohto písomného vyjadrenia k veci uviedla, že pokiaľ

navrhovatelia poukazujú na dohodu zo dňa 9.5.1944, tak ide o veľmi podrobnú zápisnicu uzavretú medzi
právnymi predchodcami účastníkov konania s tým, že z tejto dohody jednoznačne vyplýva, že účastníci
tejtodohodysirozdelilijednotlivépozemky,oráčinu,lúkuapodobne,atedapoľnohospodárskepozemky,
a preto nesúhlasili s tým, že z tejto dohody malo vyplynúť, že si vymedzia aj cesty, ktoré sú predmetom
tohto konania. Tvrdila, že predmetná dohoda aj keď je horšie čitateľná, je relatívne podrobná a keby
chceli obsiahnuť v tejto dohode aj právo prechodu cez predmetné pozemky, tak by to bolo súčasťou

tejto dohody. Tvrdila, že na základe tejto dohody došlo len k deľbe poľnohospodárskych pozemkov. K
veci ďalej uviedla, že čo sa týka navrhovateľky v 3. rade, tak táto neužíva predmetnú nehnuteľnosť,
ktorej je vlastníčkou od r. 1957. Nepoprela, že dovtedy mohla mať vecné bremeno čo sa týka práva
prístupukpredmetnémuvodovodnémuvýpustustýmvšak,žeakoužvyššieuviedla,keďžehoneužívala
viac ako 10 rokov, toto vecné bremeno zaniklo s tým, že prístup k nehnuteľnosti ako taký má bez

ohľadu na pozemky, ktoré patria odporcovi, a preto u nej namietali aj existenciu naliehavého právneho
záujmu. Ďalej k veci uviedla, že ako vyplynulo z výpovedí účastníkov konania, tak právo prechodu
využívali jednak na vstup na svoje pozemky, ako aj na lesné a poľnohospodárske pozemky s tým, že
čo sa týka lesných a poľnohospodárskych pozemkov, tieto sú dlhodobo minimálne 20 rokov v užívaní
nájomníka. Aj toto právo, ak by mienili uplatniť, tak zaniklo, lebo oni toto právo nevyužívajú. Ďalej čo

sa týka práva prechodu k tomu výpustu, tak podľa ich názoru toto stratilo význam, nakoľko čo sa týka
navrhovateľky v 3. rade, táto predmetný výpust nevyužíva, čo sa týka navrhovateľa v 2. rade, tak on
vo svojom dome má vodovod a tak isto má svoj vodovod aj navrhovateľ v 1. rade. Ďalej k veci uviedla,
že samotný výpust opravil a udržal jeho životnosť samotný odporca, a to nie pre svoje účely, ale pre
účely polievania záhradky a podobne, tiež na parc. č. XXX s tým, že toto urobil na vlastné náklady

a vo vlastnom záujme. Ďalej čo sa týka práva prechodu nejakými dopravnými prostriedkami, tak toto
namietali s tým, že nepopierali, že niekedy dávno, keď sa zvážalo z polí, tak sa zviezla vozom aj ich
úroda a to samozrejme v čase, keď nebolo blato. K veci ďalej uviedla, že priestory sú stiesnené a za
účelom preukázania ich tvrdení navrhli vykonať aj miestnu ohliadku. Ďalej k veci uviedla, že čo sa týka
práva prechodu a vstupu na pozemok pre navrhovateľa v 1. rade tak, je zrejmé, že on toto nemohol

využívať, nakoľko parc. č. XXX je v kopci a je zatrávnená s tým, že jeho dom je otočený chrbtom voči
parc. č. XXX, teda prístup je z druhej strany a teda samotná stavba tohto rodinného domu svedčí o tom,
že by si stavebník nestaval dom chrbtom voči ceste, ktorou mal k nemu prichádzať. Dokonca v minulosti
navrhovateľ v 1. rade urobil plot medzi parcelou XXX a parc. č. XXX. Tvrdili teda, že nepopierajú, že v
minulosti mohlo dôjsť k občasnému užívaniu práva prechodu cez predmetné pozemky, ale v súvislosti

s tým chovaním dobytka, vykonávaním poľnohospodárskych a lesných prác.

Súd z prednesu odporcu zistil, že on je vlastníkom sporných nehnuteľností na parc. č. XXX na základe
darovacej zmluvy od svojej matky, ktorá sa volá N. U., ktorá trvale žije v dome na parc. č. XXX. Jeho
matka je už stará, má 70 rokov a dokonca vzhľadom na to, že navrhovateľ v 1. rade prechádzal cez ich

parcelu autom, tak urobil koľaje a na týchto koľajoch sa pošmykla a spadla. Jeho matka chodí cez túto
cestu, resp. cez ich pozemok z toho dôvodu, že prechádza z ich domu do humna s tým, že tesne pred
humnom je tá cesta, ktorú uvádzajú navrhovatelia, že cez túto cestu je právo prechodu. K veci uviedol,
že on nepopiera, že jednotliví vlastníci susediacich pozemkov využívali právo prechodu, ale tvrdí, že
na pešo a nie autami a povozmi. Nepoprel a pamätá sa aj na to, že jednotliví vlastníci susediacich

pozemkov používali túto cestu na zvážanie úrody, resp. zvážali túto úrodu zo susediacich pozemkov do
ich domu a teda znova zopakoval, že zvážali aj oni, ale len niekedy. Tvrdil, že navrhovatelia nevydržali
právo prechodu tak, ako to tvrdia vo svojom návrhu, maximálne by sa mohli baviť o práve prechodu na
pešo, aj keď netvrdí, že niekedy sa stalo, že prešli cez to vozom. K veci ďalej uviedol, že navrhovateľ
v 1. rade nemusí chodiť cez parc. č. XXX a ohľadne toho výpustu, nakoľko sa vie dostať k svojmu

domu aj iným spôsobom. K veci ďalej uviedol, že čo sa týka toho práva prechodu druhého, ako je
vyznačené v geometrickom pláne a teda po ľavej strane od parc. č. XXX, tak táto cesta bola využívaná,
ale jeho právnymi predchodcami z dôvodu, aby sa mohli dostať do ich domu. Nesúhlasil, aby vlastníci
susediacich pozemkov chodili cez jeho parc. č. XXX hlavne z toho dôvodu, že to je jeho dvor a oni muto stále rozryjú. Jeho matka previedla predmetné nehnuteľnosti na neho hlavne z toho dôvodu, aby sa
vyhla takýmto naťahovačkám medzi vlastníkmi susediacich pozemkov.

Súd z prednesu svedka G. U. zistil, že je v príbuzenskom pomere aj s navrhovateľmi, ako aj s odporcom.
K veci uviedol, že on býval neďaleko všetkých týchto nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania
približne 21 rokov, a to do r. 1958. K veci uviedol, že on konkrétne chodieval cez parc. č. XXX tak, ako bol
ten vodovodný výpust, a to za účelom chodenia cesty do kostola, alebo sušenia sena na pole. Svedok
uviedol, že čo sa týka povolenia, aby tadiaľ mohol chodiť, tak žiadne povolenia si nepýtal. Tadiaľ sa

chodilo automaticky na iné parcely s tým, že cez túto parcelu sa chodilo aj vozom s tým, že cez tieto
parcely chodil jeho otec, ako aj jeho ďalšia rodina a chodil tadiaľ aj on. K veci uviedol, že cez tento
pozemok chodieval tak často, ako bolo treba. Oni mali v susedstve pozemky, lúky a bolo treba chodiť
kosiť a sušiť. Svedok nechodil na tieto pozemky do r. 1958, kedy sa oženil a odišiel bývať do Modrého
Kameňa. Svedok uviedol, že jeho rodičia mali pozemky za parc. č. XXX. Cez predmetný dvor cez parc.
č. XXX chodil za tým účelom, aby chodil na tie pozemky ich rodičov.

Súd z prednesu svedkyne L. H. zistil, že ona na sporných parcelách vyrástla. K veci uviedla, že bývala
na parc. č. XXXX v dome, ktorého vlastníkom je teraz navrhovateľ v 1. rade. Ona v tomto dome bývala
od narodenia až do obdobia, keď mala 22 rokov - do r. 1960. K veci uviedla, že sa pamätá, že odjakživa,
ako bývala v tomto dome, tak jej rodičia, ako aj jej starí rodičia stále chodili cez parc. č. XXX, mala na

mysli tú časť, kde bol ten vodovodný výpust. K veci ďalej uviedla, že ona chodila napr. cez tento pozemok
stále, keď chodievala do roboty, takže chodila cez tento pozemok každý deň. V čase, keď chodievala
cez tento pozemok, tak vlastníkom týchto nehnuteľností bol M. U., starý otec odporcu a nikdy s tým
nemali problémy. Pamätá sa, že tadiaľto sa chodilo jednak pešo, vozom aj autami, aj keď je pravda, že
v tom čase bolo menej áut. K veci uviedla, že ona tadiaľ chodila automaticky, lebo to bolo spoločné, aj

táto parcela, nakoľko táto parcela predtým patrila ich spoločným predkom a takto sa to užívalo. K veci
ďalej uviedla, že sa pamätá, že chodila aj cez pozemok a parc. č. XXX, ktorá sa nachádza po ľavej
strane vedľa rodinného domu, ktorý sa nachádza na tejto parcele. Cez túto parcelu a týmto smerom
sa chodilo za účelom obrábania polí a podobne. K veci ďalej uviedla, že pokiaľ bývala v predmetnom
rodinnom dome, ona to brala automaticky a bez problémov toto užívala s tým, že bola v tom, že tadiaľ

môže chodiť, nakoľko predtým to patrilo ich rodine.

Súd z prednesu svedka G. V. zistil, že on najčastejšie chodil do domu, v ktorom teraz býva matka
odporcu. Mal tam svojich známych a boli aj rodina s tým, že pokiaľ sa pamätá, tak sa využívalo právo
prechodu pešo cez pozemok U.. Svedok po nahliadnutí do geometrického plánu k veci uviedol, že cez

časť, ako vyznačila znalkyňa, sa chodilo do domu E.. Y. ako aj na ďalšie pozemky a tak sa chodilo
pešo aj vozom. K veci uviedol, že dávno vlastníci všetkých týchto pozemkov boli bratia a sestry a potom
neskoršie sa to proste nejako podelilo a preto sa to takto užívalo s tým, že pokiaľ sa on pamätá, že
napr. do domu E.. Y. sa stále chodilo len tadiaľto, cez pozemok parc. č. XXX. Čo sa týka cesty a práva
prechodu vedľa domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXX, tak pokiaľ sa pamätá, tadiaľto sa chodilo len

vtedy, keď sa vyháňal statok pastvou a vtedy, keď sa napríklad doviezlo drevo a podobne, ale pešo sa
tadiaľ nechodilo s tým, že sa chodilo aj pešo, ale málo, nakoľko týmto smerom sa nemalo kde chodiť.
Svedok uviedol, že medzi jednotlivými pozemkami nikdy neboli ploty a nikdy nebol problém z hľadiska
práva prechodu tak, ako to opísal. Podľa názoru svedka bratia a sestry si podelili jednotlivé parcely aj
lúky ako ich budú užívať a vtedy sa aj dohodli na tom práve prechodu cez tento pozemok U., cez parc.

č. XXX. Na predmetné nehnuteľnosti on chodil približne do r. 1966 - 1967, keď 25 rokov. Svedok ďalej
uviedol, že vedel, že je cesta cez parc. č. XXX aj na tom základe, že keď prešiel tadiaľ voz, proste ostali
stopy po tomto voze.

Súd z prednesu svedkyne N. U. - matky odporcu zistil, že ona sa aj za slobodna volala U. s tým, že

sa vydala do susednej rodiny tiež U.. V predmetnom dome na parcele č. XXX bývali, pokiaľ sa pamätá,
jej svokrovci, ktorí sa volali M. U. a G. U., rod. H.. Čo sa týka domu, ktorý patrí v súčasnosti jej bratovi -
navrhovateľovi v 2. rade, tak tento dom predtým užívali ich rodičia, t. z. jej otec a jej matka, ktorí sa volali
M. U. a N. U., rod. O.. Čo sa týka nehnuteľností, ktoré v súčasnosti užíva a ktoré vlastní navrhovateľ
v 1. rade, tak predtým tam bývali jeho starí rodičia, pričom jeho starý otec bol bratrancom jej svokra,

t. z. M. U., ktorý býval v rodinnom dome na parc. č. XXX v rodinnom dome č. XX. Svedkyňa uviedla,
že keďže aj ona bývala v rodinnom dome, ktorý teraz vlastnícky patrí navrhovateľovi v 2. rade, tak je
pravda, že aj ona chodila cez parc. č. XXX do rodinného domu svojich rodičov s tým, že mohlo sa chodiť
aj inokade. Tak isto keď tam bývali starí rodičia p. Y. v predmetnom rodinnom dome, tak aj oni chodievalicez tieto pozemky. Je pravda, že aj cez parcelu č. XXX sa chodilo niekedy vozom, napr. stadiaľ chodila
rodina U.. Ide o rodinu svedka, ktorý vypovedal na prechádzajúcom pojednávaní. Ďalej čo sa týka toho
vodovodného výpustu, tak tento používali okrem jej svokrovcov ešte jej mama a ona a je pravda, že toto

používala aj navrhovateľka v 3. rade, ktorá bývala niekedy v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve.
Čo sa týka ďalšieho práva prechodu vedľa ich rodinného domu, ktorý už teraz patrí jej synovi, tak
stadiaľto chodievali, pokiaľ sa pamätá, len jej svokrovci. Svedkyňa ďalej k veci uviedla, že čo sa týka
vodovodného výpustu, tak tento používali všetci a neskoršie len ona a jej mama, keďže ostatní už vodu
mali. Svedkyňa uviedla, že v danej oblasti prvé auto mala ona so svojim mužom, neskoršie mal auto p.

Y. s tým, že jej manžel nesúhlasil s tým, aby chodil p. Y.Ň. autom cez ich pozemky, teda cez parc. č.
XXX. Svedkyňa ďalej k veci uviedla, že keď prišli nejaké autá za p. Y., tak všetky tieto autá zastali na ich
pozemku, na parc. č. XXX a napríklad keď prišiel niekedy ju pozrieť jej syn, tak nemal kde zaparkovať.
Svedkyňa ďalej uviedla, že ako chodil p. Y. cez ich parcelu autom, tak vytvorila sa tam koľaj, do rána
to zamrzlo a keď išla ráno na drevo, tak si vykĺbila nohu. Ďalej k veci uviedla, že pre zlé vzťahy hlavne
s p. Y., sa rozhodla darovať predmetné pozemky ako aj rodinný dom svojmu synovi, nakoľko sa to už

nedalo vydržať, čo sa týkalo susedských vzťahov.

Súd z ďalšieho prednesu právnej zástupkyne navrhovateľov zistil, že v konaní bolo preukázané, že
navrhovateľom vzniklo vecné bremeno. Ďalej k veci uviedla, že čo sa týka práva prechodu po ľavej
strane vedľa parcely č. XXX, tak bolo v konaní preukázané, že tento prechod slúžil na obslužnú činnosť

priľahlých parciel, pozemkov a nehnuteľností. Teda neodvodzujú ich od pozemkov, ktoré ležia na ľavej
strane, vyznačenej na geometrickom pláne, ale vrámci pozemkov, ktoré sú uvedené vrámci areálu v
geometrickompláne.ČosatýkavýpovedesvedkyneN.U.-matkyodporcu,taktútopovažujúzaúčelovú.
K veci ďalej uviedla, že navrhovateľ v 1. rade bol vlastníkom motorového vozidla aj pred r. 2009 a to
cez dobu 10 rokov a za túto dobu pred rokom 2009 on prechádzal motorovým vozidlom cez uvedené

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetnom tohto konania. Ďalej k veci uviedla, že sa domáhajú práva prechodu
len pre vlastníkov dotknutých nehnuteľností s tým, že zdôraznila, že sa jedná o právo vlastníkov, teda
jedná sa o vecné bremeno súvisiace s vlastníctvom predmetných nehnuteľností, teda in rem.

Súd z ďalšieho prednesu právnej zástupkyne odporcu zistil, že nie je dôvod na zriadenie vecného

bremena u navrhovateľky v 3. rade, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo v konaní preukázané,
že navrhovateľka v 3. rade predmetné nehnuteľnosti neužíva, odsťahovala sa stadiaľ a neužíva ich
viac ako 10 rokov, preto vznášajú námietku premlčania a žiadajú, aby návrh ohľadne navrhovateľky v
3. rade bol zamietnutý. Zároveň vzniesli námietku premlčania u všetkých účastníkov konania, t. z. u
navrhovateľov v 1. aj v 2. rade, aj keď nepopierali, že je možné, že v minulosti mohlo vzniknúť právo

prechodu cez predmetné parcely, avšak ich nevyužívaním zo strany navrhovateľov došlo k premlčaniu
predmetných práv a preto žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej preukázali tú skutočnosť, že
priľahlé parcely boli dané do nájmu spoločnosti M-TRADE AG, s. r. o., Látky s tým, že tieto pozemky sa
užívajú na poľnohospodárske účely v zmysle platných nájomných zmlúv. Týmto dokladom preukázali tú
skutočnosť, že navrhovatelia priľahlé pozemky neužívajú. Ďalej k veci uviedla, že samotný navrhovateľ

v 1. rade, resp. jeho príbuzní alebo návštevníci si zamieňali prejazd s parkovaním na predmetnom
pozemku. Ďalej k veci uviedla, že keby súd návrhu vyhovel, došlo by a vznikol by hrubý nepomer medzi
predmetným právom a predmetnou povinnosťou, nakoľko došlo k zmene pomerov s tým, že predmetné
právo prechodu sa využívalo za úplne iných ekonomických a historických podmienok s tým, že hrubý
nepomer neexistoval pred zmenou pomerov, ale nastal po zmene pomerov. Čiže podľa ich názoru došlo

knaplneniupodmienky§151pods.3Občianskehozákonníka.Ďalejkveci poukázala,žekebyajvzniklo
nejaké právo prechodu, tak by vzniklo právo prechodu na pešo a čo sa týka toho, že by malo vzniknúť
právo prechodu motorovým vozidlám a dokonca nákladným motorovým vozidlám, tak podľa ich názoru
takéto právo nikdy neexistovalo a došlo by teda k rozšíreniu uvedeného vecného bremena. Ďalej tvrdili,
že čo sa týka ďalšej podmienky a to existencia právneho dôvodu, pre ktorý by malo vzniknúť vecné

bremeno, tak tvrdili, že navrhovatelia si to myslia iba subjektívne, keďže takéto právo mohlo byť niekedy
v minulosti. Tvrdili, že navrhovatelia neboli dobromyseľnými držiteľmi predmetného vecného bremena
už vzhľadom na tie rozpory, ktoré vznikli v minulosti a pokiaľ by takéto právo aj vzniklo, vzniesli námietku
premlčania.

Súd vo veci nariadil vykonanie ohliadky predmetných nehnuteľností, ktorá sa uskutočnila dňa
26.10.2011. Zápisnica s ohliadky sa nachádza v spise na č. l. 158 - 161. Boli urobené aj fotografie z
ohliadky, ktoré sa nachádzajú v spise na č. l. 162 - 167. Samotný odporca počas ohliadky nenamietal,
aby navrhovateľ v 1. rade používal cestu a prechádzal po nej aj autom, avšak po ľavej strane jehorodinného domu, teda nie v časti, kde je ten vodovodný výpust. Namietal hlavne právo prejazdu autom
cez spoločnú parcelu a cez ich dvor tak, ako sa nachádza vodovodný výpust. Nenamietal však, aby
stadiaľ mohli prechádzať vlastníci nehnuteľností na pešo tak, ako to bolo v minulosti.

Súd z prednesu ďalšieho svedka A. Y., ktorý je synom navrhovateľky v 3. rade zistil, že usadlosti, ktoré sú
predmetom tohto konania sa v H. prezývajú Š.. K veci uviedol, že čo sa týka rodinného domu, ktorý je aj
predmetomtohtokonaniaaktorývlastníckypatríjehomatke-navrhovateľkev3.rade,takvpredmetnom
rodinnom dome bývali jeho starí rodičia. Títo starí rodičia aj tieto nehnuteľnosti udržiavali. Svedok

uviedol, že od rodinného dumu, ktorý patrí jeho matke chodievali k vodovodnému výpustu pred rodinným
domom odporcu. K veci uviedol, že on osobne používa predmetný vodovodný výpust a naposledy bol
a používal vodu z tohto vodovodného výpustu nachádzajúceho sa na parc. č. XXX na jeseň r. 2011.
Svedok ďalej k veci uviedol, že sa chodilo po ceste medzi domom odporcu a jeho hospodárskym domom
jednak na pozemky navrhovateľa v 2. rade, ako aj navrhovateľa v 1. rade. Ďalej k veci uviedol, že má
vedomosť o tom, že hlavne navrhovateľ v 1. rade prestal chodiť cez pozemky odporcu, t. z. cez parc. č.

XXX smerom k svojmu domu a cez parc. č. XXX vtedy, keď odporca prekopal cestu a nemohol stadiaľ
prejsť s tým, že tam bol vykopaný rigol a proste vie len toľko, že odporca povedal navrhovateľovi v 1.
rade, že stadiaľ nebude chodiť. Súd ďalej z prednesu svedka zistil, že predmetný vodovodný výpust
zriadili aj jeho starí rodičia spoločne s ostatnými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, a to za
účelom zriadenia si vody, a to pre seba, ako aj pre dobytok. Svedok ďalej uviedol, že v súčasnosti

predmetný vodovodný výpust používa na to, že si tam umývam ruky. používa vodu do postrekovača, keď
to spoločne zmieša s chémiou s tým, že približne do roka spotrebuje okolo 10 vedier vody ale presne
sa k tomu nevedel bližšie vyjadriť. K veci uviedol, že nikdy mu odporca ani jeho matka nebránili užívať
predmetný vodovodný výpust. Svedok uviedol, že do predmetného rodinného domu svojej matky chodí
hlavne v letných mesiacoch, a to každý víkend.

Súd z prednesu svedkyne D. U. zistil, že nie je v žiadnom príbuzenskom pomere k účastníkom konania.
K veci uviedla, že je pravda, že chodievala na usadlosť Š. s tým, že naposledy tam bola pred Vianocami
v r. 2011, keď išla za družkou navrhovateľa v 1. rade, ktorá jej fúkala vlasy. Na predmetnú usadlosť nikdy
nechodievala na svojom aute, ale stále chodila tak, že prišiel pre ňu p. Y. alebo jeho družka a išli k

ich domu medzi domami ostatných účastníkov konania a vyšli cez tú lúku až k domu navrhovateľa v 1.
rade. Keď sa nedalo, tak sa zastalo pod týmito domami a išli pešo. Čo sa týka jej poslednej návštevy,
tak prišla do domu p. Y. na pešo od tých spodných domov, pričom aj v decembri 2011 prešla cez dvor
medzi domami jednotlivých účastníkov konania.

Súd z prednesu ďalšej svedkyne G. U. zistil, že táto je manželkou navrhovateľa v 2. rade. Ona začala
chodiť do domu jej manžela od uzavretia sobáša, t. z. od mája 1977. V tom období ešte žili jej svokrovci,
t. z. rodičia jej manžela a bývali práve v tom dome, ktorý teraz vlastnícky patrí jej manželovi. V tom
čase chodievali na tieto usadlosti k jej svokrovcom autobusom, keďže bývali vo Zvolene s tým, že
prišli autobusom do H., resp. do U., tam vystúpili a následne išli pešo až k svokrovcom. Stávalo sa,

že niekedy prichádzali aj autom, ale keďže oni auto nemali, stávalo sa, že ich doviezol napr. manželov
kolega a vtedy ich auto vyložilo tesne pred domom jej svokrovcov. K veci ďalej uviedla, že čo sa týka
vrchných vrchných nehnuteľností v súčasnosti patriacich navrhovateľovi v 1. rade, tak vždy sa tam
chodilo k týmto nehnuteľnostiam cez pozemky cez stred, t. z. aj vedľa rodinného domu patriaceho jej
manželovi a následne cez tú spoločnú lúku, ktorá patrí jej manželovi a navrhovateľovi v 1. rade. Pokiaľ

nemali auto, tak chodievalo sa cez tieto pozemky na pešo, resp. vozom, mala na mysli povoz. Následne,
ako si navrhovateľ v 1. rade zakúpil motorové vozidlo, tak pokiaľ vie, tak chodil aj týmto motorovým
vozidlom cez stredné pozemky k svojim nehnuteľnostiam. Svedkyňa uviedla, že napríklad v zimných
mesiacoch, keď aj p. Y. mal motorové vozidlo, tak samozrejme sa nedalo prejsť cez tieto pozemky autom
až k jeho domu a vtedy to riešil asi tým spôsobom, že zaparkoval motorové vozidlo pod jednotlivými

usadlosťami, proste došiel pokiaľ sa dalo a potom motorové vozidlo nechal tam. Ďalej k veci uviedla, že
od manžela sa dozvedela, že je tam aj iná cesta smerom k rodinnému domu navrhovateľa v 1. rade s
tým, že táto cesta vedie po ľavej strane veľa domu patriaceho odporcovi. Svedkyňa ďalej uviedla, že má
vedomosť o tom, že sa tam nachádza aj vodovodný výpust s tým, že tento vodovodný výpust používala
aj ona, napr. na umývanie zeleniny a podobne a naposledy, pokiaľ sa pamätá, ho použila približne pred

2 rokmi. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ vie, tak navrhovateľ v 1. rade odchádza zo svojho domu cez lúku,
ktorá patrí aj jej manželovi, ďalej popri tom vodovodnom výpuste a ďalej medzi domami s tým, že v
súčasnosti, keďže už 2 roky tam poriadne nechodí, sa nevie k tomu vyjadriť. Pokiaľ sa pamätá, doteraz
neboli žiadne spory medzi vlastníkmi jednotlivých nehnuteľností ohľadne práva prechodu, prejazdu apodobne, akurát manžel jej oznámil, že nie je vhodné, aby stadiaľ chodili aj autom k ich domu približne
pred rokom a pol - dvoma rokmi, proste vtedy, keď sa to prekopalo. Svedkyňa uviedla, že jej nikto
nebránil, aby sa dostala k nehnuteľnostiam, ktoré patria manželovi.

Súd ďalej z geometrického plánu č. 96/09 zistil, že tento geometrický plán vypracovala M.. H. Y. a tento
geometrický plán je overený Správou katastra Detva a bol vyhotovený na priznanie práva prechodu cez
pozemok parc. č. XXX a parc. č. XXX. Z tohto geometrického plánu vyplýva právo prechodu tak, ako je
označené bodkočiarkovane jednak cez parc. č. XXX medzi parcelami XXX a XXX a následne na parc.

č. XXX a tak isto vyplýva právo prechodu tak, ako je označené bodkočiarkovane cez parc. č. XXX po
ľavej strane od rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXX.

Súd ďalej z výpisu z LV č. XXX okres Detva, obec H., k. ú. H. Správy katastra Detva zistil, že navrhovateľ
v 1. rade je vlastníkom pozemku KN-C XXXX vo výmere 814 m2 zastavané plochy a nádvoria a pozemku
parc. č. XXXX vo výmere 696 m2 záhrady, ďalej stavby súp. č. XX na parc. č. XXXX s popisom

stavby rodinný dom, maštaľ, hospodárska budova. Navrhovateľ v 1. rade je výlučným vlastníkom týchto
nehnuteľností.

Súd ďalej z výpisu z LV č. XXX okres Detva, obec H., k. ú. H. Správy katastra Detva zistil, že
navrhovatelia v 1. a v 2. rade sú vlastníci pozemku KN-C parc. č. XXX vo výmere 2105 m2 trvalé trávnaté

porasty, a to navrhovateľ v 1. rade v 1/3 a navrhovateľ v 2. rade v 2/3.

Súd ďalej z výpisu z LV č. XXX okres Detva, obec H., k. ú. H. Správy katastra Detva zistil, že navrhovateľ
v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností pozemku parc. č. XXX vo výmere 362 m2 zastavané
plochy a nádvoria a stavby súp. č. XXX na parc. č. XXX s popisom stavby letná kuchyňa + hospodárska

budova.

Súd ďalej z výpisu z LV č. XXXX okres Detva, obec H., k. ú. H. Správy katastra Detva zistil, že
navrhovateľ v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností parc. č. XXXX vo výmere 63 m2 zastavané
plochy a nádvoria a stavby súp. č. XX na parc. č. XXXX s popisom stavby rodinný dom.

Súd ďalej z výpisu z LV č. XXXX okres Detva, obec H., k. ú. H. Správy katastra Detva zistil, že
navrhovateľka v 3. rade je vlastníčka stavby súp. č. XX na parc. č. XXX s popisom stavby rodinný dom.

Súd ďalej z výpisu z LV č. XXX okres Detva, obec H., k. ú. H. Správy katastra Detva zistil, že odporca

je okrem iného výlučným vlastníkom nehnuteľností parc. č. KN-C XXX vo výmere 890 m2 zastavané
plochy a nádvoria.

Právna zástupkyňa navrhovateľov na záver k veci uviedla, že na základe vykonaného dokazovania,
keďže podľa ich názoru preukázali skutočnosti tvrdené v návrhu, žiadala, aby súd ich návrhu vyhovel a

rozhodol tak, že súd určuje, že jednotlivé vecné bremeno in rem patrí vlastníkom jednotlivých pozemkov
tak, ako je to uvedené v ich poslednom návrhu.

Navrhovateľv1.radenazáverkveciuviedol,žežiada,abysúdnávrhuvcelomrozsahuvyhovel,nakoľko
on sa iným spôsobom nemá ako dostať k svojmu rodinnému domu a k svojim nehnuteľnostiam.

Súd zo záverečného prednesu navrhovateľa v 2. rade zistil, že žiada návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.

Súd z prednesu navrhovateľky v 3. rade zistil, že tak isto žiada návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.

Súd zo záverečného prednesu právnej zástupkyne odporcu zistil, že oni žiadajú návrh v celom rozsahu
zamietnuť s tým, že sa pridržiavajú ich doterajších vyjadrení. Ďalej k veci uviedla, že čo sa týka
navrhovateľky v 3. rade, tak svedok Y., ktorý bol vypočutý na pojednávaní, a to jej syn, potvrdil, že
on používa predmetný vodovodný výpust, avšak on nie je vlastník predmetnej nehnuteľnosti, preto
znova poukázali na námietku premlčania v zmysle § 109 Občianskeho zákonníka. Tak isto poukázali

na tú skutočnosť, že navrhovateľ v 2. rade k svojim nehnuteľnostiam nechodil na vlastnom motorovom
vozidle, ale na cudzích motorových vozidlách. Ďalej k veci uviedla, že čo sa týka navrhovateľa v 1.
rade, tak aj on chodí na motorovom vozidle, ktoré jemu vlastnícky nepatrí a toto motorové vozidlo,
ktoré on užíva v súčasnosti, pokiaľ majú vedomosť, patrí jeho družke. Ďalej k veci uviedla, že v konanínebolo preukázané, že by navrhovatelia boli vlastníkmi motorových vozidiel, a preto tvrdili, že im právo
prejazdu motorovými vozidlami takýmto spôsobom nepatrí s tým, že v rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR bolo uvedené, že keby bolo priznané účastníkom konania právo prejazdu napr. traktorom, tak by

bolo popreté vlastnícke právo vlastníka susediacej nehnuteľnosti s tým, že v danom prípade, keby súd
návrhu vyhovel, bolo by to obmedzenie vlastníckeho práva odporcu, a to nad primeranú mieru, preto
by chcela poukázať na to, že keby aj vzniklo vecné bremeno, tak oprávnený toto nemôže rozširovať,
čo by bolo v rozpore s pôvodne nadobudnutými právami zodpovedajúcim vecnému bremenu. Vzniesli
námietku premlčania aj u navrhovateľov v 1. a v 2. rade, ktorí majú vlastné vodovody a nie sú odkázaní

na používanie predmetného vodovodného výpustu s tým, že bolo v konaní preukázané, že predmetný
vodovodný výpust slúžil hlavne predchodcom účastníkov konania hlavne na napájanie dobytka. Na
záver k veci uviedla, že odporca je ochotný akceptovať právo pešieho prechodu, a preto namietali
samotný geometrický plán, resp. opodstatnenosť šírky tohto prechodu tak, ako je to vyznačené v tom
geometrickom pláne s tým, že tento geometrický plán bol urobený tak, aby neumožnil len prejazd aj
motorovými vozidlami, ale umožnil aj parkovaciu plochu pre motorové vozidlá, preto podľa nich by bolo

potrebné, keby súd rozhodol o pešom prechode a k tomu prispôsobil aj predmetný geometrický plán. Z
vyššie uvádzaných dôvodov žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd zo záverečného prednesu odporcu zistil, že skutočne rozpory medzi nimi veľmi dlho neboli, toto
začalo až vtedy, keď si jeho mama poranila nohu. On vtedy navrhovateľa v 1. rade pekne upozornil, aby

nechodil cez tie pozemky v čase, keď je mäkko, aby jeho mame sa niečo nestalo, on toto neakceptoval
a z toho dôvodu začali postupovať tak, ako potupovali. Odporca si uvedomuje, že je potrebné situáciu
medzi nimi nejakým spôsobom riešiť, ale najlepšie by bolo riešenie, keby sa dali všetci dokopy a nejakým
spôsobom zhutnili predmetné pozemky, aby nedochádzalo k nejakým problémom, keď je mokro, sneh a
podobne s tým, že myslí, aby sa urobila cesta cez parc. č. XXX, ale po ľavej strane od rodinného domu,

nachádzajúceho sa na parc. č. XXX, teda nie cez tú časť parcely, pri ktorej sa nachádza vodovodný
výpust.

Po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci doplniť
dokazovanie.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 109 Občianskeho zákonníka, právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať

rokov nevykonávalo.

Ustanovenie § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka definuje vecné bremeno tak, že ide o právo
obmedzujúce vlastníka veci v prospech niekoho iného niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Toto právo možno podľa ustanovenia § 151o ods. 1 druhá veta uvedeného zákonníka nadobudnúť tiež

výkonom práva (vydržaním), ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Vydržanie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu je platným občianskym zákonníkom považované za jeden zo spôsobov pôvodného
nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok
priznávajú právne účinky aj len domnelému právu vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahumedzi jeho určitými subjektami, ak toto právo bolo vykonávané počas ustanovenej doby nerušene a
nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Po splnení zákonom určených podmienok tu k
nadobudnutiu práva dochádza priamo zo zákona, pričom musia byť zároveň splnené všetky ustanovené

podmienky. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v takomto prípade nadobúda oprávnený subjekt
okamihom splnenia podmienok vydržania. Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho
poriadku a spolu s ním podlieha zmenám zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo
všeobecnosti konštatovať, že zákonnými podmienkami vydržania vždy boli oprávnená držba, uplynutie
zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.

Z citovaného ustanovenia § 151o ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že nevyhnutnou
podmienkou daného spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho
dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti, môže objektívne vyvodzovať a byť v
dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) na jednej strane jemu patrí
právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný

strpieť výkon tohto práva.

Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, že aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu
nerušene pre seba aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom,
že je jeho oprávneným vykonávateľom.

Pre výsledok sporu bolo rozhodujúce predovšetkým vyriešenie základnej otázky nadobudnutia práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním navrhovateľmi v 1., 2. a v 3. rade, resp. ich právnymi
predchodcami.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v predmetnom prípade došlo k nadobudnutiu
práva zodpovedajúcemu vecnému bremeno navrhovateľmi v 1., 2. a v 3. rade, ako aj ich právnymi
predchodcami, a to výkonom tohto práva vydržaním najneskôr podľa ustanovenia § 151o ods. 1 a
ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vecného bremena vznikajú práva a povinnosti
pre subjekty vzťahu založené vecným bremenom. Podľa toho, aké účinky vyvoláva zriadenie vecného

bremena, t. j. oprávneným a koho zaťažuje, treba rozlišovať:
a) vecné bremená in personam,
b) vecné bremená in rem.
V prvom prípade vecného bremena in personam práva a povinnosti, ktoré sa dojednali, zaväzujú iba
tie subjekty, tých vlastníkov nehnuteľností, ktoré vecné bremeno dojednali. V prípade, ak by došlo k

zmene vlastníka z akéhokoľvek dôvodu, vecné bremeno by zaniklo. Toto právo neprechádza ani na
právnych nástupcov vlastníkov a možno ho previezť na inú osobu iba so súhlasom druhého subjektu. Na
to, aby účinky vecného bremena zostali zachované aj po zmene vlastníkov nehnuteľností a zaväzovali
aj budúcich vlastníkov, treba zriadiť vecné bremeno in rem, t. z. že vecné bremeno bude zaťažovať vždy
vlastníkaurčitejnehnuteľnostianaopakoprávnenýmbudevždyvlastník určitejsusediacenehnuteľnosti.

Ide o vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľností.

V posudzovanom prípade išlo o vecné bremená in rem, t. z. že vecné bremeno bude zaťažovať vždy
vlastníkaurčitejnehnuteľnostianaopakoprávnenýmbudevždyvlastníkurčitejsusediacejnehnuteľnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je čiastočne
dôvodný, a preto súd rozhodol tak, že čo sa týka navrhovateľa v 1. rade ako vlastníka nehnuteľnosti
vedenej na LV č. XXX, k. ú. H. Správou katastra Detva a vlastníkovi nehnuteľnosti vedenej na LV č.
XXX, k. ú. H. Správou katastra Detva s tým, že tieto nehnuteľnosti sú bližšie špecifikované vyššie v
tomto odôvodnení, patrí právo prechodu na pešo cez pozemok KN-C parc. č. XXX zastavané plochy

a nádvoria o výmere 890 m2 zapísaných na LV č. XXX, k. ú. H. Správou katastra Detva a právo
prístupu k vodovodnému výpustu na ňom sa nachádzajúcom cez časť pozemku susediacu s KN-C parc.
č. XXX, XXX a XXX podľa geometrického plánu č. 96/09 vypracovaného dňa 22.10.2009 M.. Y. H., ktorý
tvorí súčasť tohto rozsudku. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo svedeckých výpovedí, ktoré zhodne
uvádzali, že už právny predchodcovia navrhovateľov v 1. a v 2. rade využívali právo prechodu cez

vyššie uvedený pozemok, a to konkrétne parc. č. XXX, vlastnícky patriacu odporcovi. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že toto právo prechodu s tým, že podľa názoru súdu v konaní bolo preukázané,
že vlastníkom týchto nehnuteľností patrí právo prechodu na pešo cez predmetný pozemok, sa začal
uplatňovať od r. 1944. Tak isto z vykonaného dokazovania vyplynulo, že toto právo prechodu na pešonikto nenamietal až do r. 2009, kedy odporca zabránil navrhovateľom, v tomto prípade v 1. a v 2. rade, k
právu prechodu cez vyššie uvedenú parcelu. Tak isto čo sa týka práva prístupu k vodovodnému výpustu,
nachádzajúcemu sa na časti pozemku KN-C parc. č. XXX, tak tak isto z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že v r. 1944 bol vybudovaný predmetný výpust s tým, že tento výpust vybudovali jednotliví
vlastníci predmetných nehnuteľností. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že v predmetnom prípade
všetky nehnuteľnosti pôvodne patrili do jednej rodiny, ktorá sa postupne rozrastala, a to rodiny U..

V tomto prípade súd určil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností patrí právo prechodu na pešo

cez predmetné nehnuteľnosti, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by vzniklo vecné bremeno, a
to právo prejazdu motorovými vozidlami, nakoľko tieto skutočnosti podľa názoru súdu v konaní neboli
hodnoverne preukázané a aj zo samotnej ohliadky vykonanej zo strany súdu vyplýva, že trvalé užívanie
tejto cesty napríklad motorovým vozidlom v zimných mesiacoch nie je možné s tým, že súd poukazuje
na tú skutočnosť, že čo sa týka vlastníka nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX k. ú. H. Správou katastra
Detva, tak tento vlastník nehnuteľnosti má možnosť aj motorovým vozidlom a nákladným vozidlom sa

dostať k svojim nehnuteľnostiam síce cez pozemok parc. č. XXX, avšak v druhej časti tak, ako je to
zakreslené na predmetnom geometrickom pláne, a to v časti susediacej s pozemkom KN-C parc. č.
XXX. Táto skutočnosť vyplýva zo samotného geometrického plánu a súd túto skutočnosť si osvedčil i
pri samotnej ohliadky vykonanej na mieste samom.

Súd ďalej určil, že vlastníkovi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k. ú. H. Správou katastra Detva
a vlastníkovi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. H. Správou katastra Detva s tým, že tieto
nehnuteľnosti sú bližšie špecifikované vyššie v tomto odôvodnení, v danom prípade vlastníkom týchto
nehnuteľností je navrhovateľ v 2. rade, patrí právo prechodu a prejazdu osobnými motorovými vozidlami
cez pozemok KN-C parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 890 m2 zapísaných na

LV č. XXX, k. ú. H. Správou katastra Detva a právo prístupu k vodovodnému výpustu na ňom sa
nachádzajúcom cez časť pozemku susediacom s KN-C parc. č. XXX, XXX a XXX podľa geometrického
plánu č. 96/09 vypracovaného dňa 22.10.2009 M.. Y. H., ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vlastník vyššie uvedených nehnuteľností

nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to výkonom tohto práva vydržaním s tým, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo, pričom súd poukazuje aj na samotnú ohliadku vykonanú na mieste
samom, že k týmto nehnuteľnostiam je možný prístup len cez parc. č. XXX patriacu odporcovi.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho a poukazuje na rodinné väzby, ktoré tu boli medzi

jednotlivými vlastníkmi nehnuteľností, ktorá je zaťažená a medzi jednotlivými vlastníkmi oprávnenej
nehnuteľnosti. Zo samotnej ohliadky na mieste samom vyplynulo, že vlastník vyššie uvedených
nehnuteľností - v danom prípade navrhovateľ v 2. rade, nemá inú možnosť, ako sa dostať k svojim
nehnuteľnostiam, len cez parc. KN-C č. XXX tak, ako je to vyznačené na vyššie uvedenom
geometrickom pláne. V predmetnom prípade zo samotnej ohliadky na mieste samom vyplynulo, že

vlastník tejto nehnuteľnosti nemá možnosť sa dostať k svojim nehnuteľnostiam čo sa týka motorovým
vozidlom iným spôsobom, len cez vyššie uvedenú parc. č. XXX. Z tohto dôvodu súd určil, že vlastníkovi
vyššie uvedených nehnuteľností patrí právo prechodu a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez
parcelu patriacu odporcovi. Tak isto súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj vlastníkovi tejto nehnuteľnosti
patrí právo prístupu k vodovodnému výpustu na ňom sa nachádzajúcom cez časť pozemku susediacu

s KN-C parc. č. XXX, XXX a XXX tak, ako je to zakreslené na geometrickom pláne č. 96/09, a to z tých
istých dôvodov, ako vlastníkovi nehnuteľností vyššie označených, v danom prípade navrhovateľovi v 1.
rade.

Súd ďalej určil, že vlastníkovi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. H., vedenej Správou katastra

Detva patrí právo prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok
KN-C parc. č. XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 890 m2 zapísané na LV č. XXX, k. ú. H.,
Správa katastra Detva v časti susediacej s pozemkom KN-C parc. č. XXX podľa geometrického plánu
č. 96/09 vypracovaného dňa 22.10.2009 M.. Y. H., ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku a to z toho dôvodu,
že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vlastník tejto nehnuteľnosti nadobudol

právo zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom tohto práva vydržaním, a to podľa ustanovenia §
151o ods. a ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že v danom prípade mu patrí aj
právo prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, nakoľko hlavne z ohliadky
na mieste samom vyplynulo, že vlastník vyššie uvedenej nehnuteľnosti nemá inú možnosť, ako sadostať k svojim nehnuteľnostiam s tým, že k týmto nehnuteľnostiam je potrebné sa dostať buď osobným
ako aj nákladným motorovým vozidlo v prípade dovezenia napr. dreva a podobných veci. Tu súd
poukazuje, že ani samotný odporca nenamietal, aby vlastník vyššie uvedenej nehnuteľnosti, v tomto

prípade navrhovateľ v 1. rade, mal možnosť dostať sa k svojim nehnuteľnostiam týmto spôsobom.
Odporca namietal len tú skutočnosť, aby navrhovateľ v 1. rade neprechádzal cez jeho nehnuteľnosti, t.
z. cez parc. č. XXX v časti pozemku susediacu s KN-C parc. č. XXX, XXX a 999 podľa geometrického
plánu č. 96/09. Na túto skutočnosť súd pri svojom rozhodovaní tak isto prihliadol.

Súd zároveň určil, že vlastníkovi nehnuteľnosti, v tomto prípade navrhovateľke v 3. rade, a to stavby
súp. č. súp. č. XX na parc. XXX s popisom stavby rodinný dom, zapísanej na LV č. XXXX, patrí právo
prístupu k vodovodnému výpustu nachádzajúcemu sa na pozemku KN-C parc. č. XXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 890 m2 zapísané na LV č. XXX, k. ú. H., Správa katastra Detva cez časť pozemku
susediacu s KN-C parc. č. XXX, XXX a XXX podľa geometrického plánu č. 96/09 vypracovaného dňa
22.10.2009 M.. Y. H., nakoľko tak isto z vykonaného dokazovania, a to hlavne výpoveďami svedkov bolo

preukázané, že došlo k nadobudnutiu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to výkonom tohto
práva vydržaním s tým, že v tomto prípade tak isto bolo preukázané, že aj vlastníkovi tejto nehnuteľnosti
patrí právo prístupu k predmetnému vodovodnému výpustu s tým, že súd poukazuje na zdôvodnenie
vyššie ohľadne tohto výpustu, keďže všetci navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia sa podieľali
na vybudovaní tohto výpustu, ktorý je vyústený práve na parc. č. XXX, čo nikto v konaní ani nenamietal.

Tak isto súd poukazuje na výpoveď odporcu, ktorý nenamietal tú skutočnosť, aj navrhovateľka v 3. rade
mohla nadobudnúť predmetné vecné bremeno vydržaním, avšak bola vznesená námietka premlčania
v zmysle § 109, pričom súd vychádzal z toho, že navrhovateľka v 3. rade uniesla dôkazné bremeno
ohľadne skutočností, že bolo preukázané, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa vykonávalo,
čo potvrdil aj jej syn, ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok, pričom súd poukazuje na tú skutočnosť, že

ak by sa právo vyplývajúce z vecného bremena čo len raz v priebehu plynutia premlčacej doby vykonalo,
nebola by splnená podmienka uplynutia premlčacej doby. V tomto prípade z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že toto právo sa vykonalo a preto súd na námietku premlčania nemohol prihliadať a súd
určil, že aj navrhovateľke v 3. rade ako vlastníčke predmetnej nehnuteľnosti patrí právo prístupu k
vodovodnému výpustu tak, ako je to vyššie uvedené.

Pokiaľ sa však navrhovatelia v 1., 2. a v 3. rade domáhali, a to v prípade navrhovateľa v 1. rade aj
práva prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok KN-C parc. č.
XXX v časti susediacej s pozemkom KN-C parc. č. XXX, tak súd v tejto časti návrh ako nedôvodný
zamietol, nakoľko v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že práve cez túto časť pozemku právni

predchodcovia vlastníkov nehnuteľností vydržali predmetné právo prejazdu osobnými a nákladnými
motorovými vozidlami s tým, že súd poukazuje, že vlastník nehnuteľnosti - v tomto prípade navrhovateľ v
1.rade,mámožnosťdostaťsaksvojejnehnuteľnostisícecezčasťparc.č.XXX,avšakvčastisusediacej
s pozemkom KN-C parc. č. XXX podľa geometrického plánu č. 96/09 s tým, že tomuto vlastníkovi
nehnuteľnosti bolo aj určené predmetné vecné bremeno tak, ako je to vyššie uvedené, že mu patrí.

Tak isto pokiaľ sa navrhovateľka v 3. rade ako vlastníčka stavby vedenej na LV č. XXXX k. ú. H.
Správou katastra Detva domáhala toho, že nadobudla vydržaním právo prechodu a prejazdu osobnými
a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok KN-C parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o
výmere890m2,zapísanýna LVpreobecH.,ak.ú.H.č.XXXvčastisusediacejspozemkomKN-Cparc.

č. XXX, vymedzenej geometrickým plánom č. 96/09, vyhotovený dňa 22.10.2009 M.. Y. H., tak v tejto
časti súd návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko z vykonaného dokazovania, ako aj predmetu konania
nevyplynulo titulom akej ďalšej nehnuteľnosti malo vzniknúť vydržaním predmetné právo prechodu a
prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez parc. č. XXX, keďže súd poukazuje, že
predmetom tohto konania bolo zaťaženie vecným bremenom vlastníka nehnuteľnosti, a to parc. č. XXX

vlastnícky patriacej odporcovi a navrhovatelia nezdôvodnili prečo aj navrhovateľka v 3. rade má mať
právo prechodu cez túto parcelu aj mimo časti, čo sa týka práva prístupu k vodovodnému výpustu. Z
týchto dôvodov súd návrh v tejto časti tak isto zamietol.

Súd teda na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní bola preukázaná existencia

právneho dôvodu, a to dohody z r. 1944, na základe ktorej boli jednotlivé nehnuteľnosti v lokalite Š. O.
rozdelené tak, aby sa mohli užívať a vlastniť samostatne. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania
ani nebola sporná a teda z tohto dôvodu bolo objektívne možné vyvodiť na jednej strane oprávnenie
navrhovateľov 1., 2. a v 3. rade ako vlastníkov vyššie uvedených nehnuteľností v tej forme, ako je touvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia prechádzať cez sporný pozemok, a to parc. č. XXX a na
druhej strane povinnosť odporcu ako vlastníka pozemku trpieť prechádzanie cez jeho nehnuteľnosť. Na
preukázanie dobrej viery navrhovateľov nestačilo len preukázanie skutočnosti, že im po istý čas nikto

nebránil prechádzať cez cudzí pozemok a že sa toto prechádzanie tolerovalo, pokiaľ by nebola súčasne
preukázaná aj existencia právnej povinnosti vlastníka pozemku tvoriacej spolu s vykonávaným právom
obsah domnelého právneho vzťahu, a to povinnosti trpieť výkon nimi tvrdeného práva. Výsledkami
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia v 1., 2. a v 3. rade sa za týchto okolností
mohli dôvodne domnievať a byť v dobrej viere, že k pozemku, ktorý bol vo vlastníctve iného subjektu,

im, prípadne ich právnym predchodcom, patrí právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, vyplývajúce z domnelého právneho vzťahu vecného
bremena.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej
miere súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. Súd v tomto prípade aplikoval vyššie citované zákonné ustanovenie a vzhľadom na
to, že navrhovatelia boli čiastočne úspešní a čiastočne ich návrh bol zamietnutý, rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočnostíd) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).