Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 9, 2012

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/46/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211202927
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2012:2211202927.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcov:

1/ U. H., R.. XX.XX.XXXX, hláseným pobytom Mesto Šamorín a 2/ O. H., R.. XX.XX.XXXX, hláseným
pobytom Mesto Šamorín, oboch zastúpených JUDr. Evou Ballovou, advokátkou, Šamorín, Bratislavská
68/A, proti žalovanému: N. K., R.. XX.XX.XXXX, D. Š., A.Á. XXXX/XX, zastúpenému Mgr. Petrom
Némethom, advokátom, Šamorín, Hlavná 25, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinného
domu, súp. č. XXX, orientačné č. XX nachádzajúceho sa na parcele registra „C“ č. XXXX v Šamoríne na
K. B., parcely registra „C“ č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 264 m2 a parcely registra „C“

č. XXXX záhrady vo výmere 317 m2 zapísaných Správou katastra Dunajská Streda na liste vlastníctva
č. XXX pre kat. úz. Šamorín.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 28.02.2011 sa žalobcovia domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že rodinný dom,
súp. č. XXX aj s pozemkom na ktorom sa nachádza - parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 264 m2 v kat. úz. Šamorín a pozemok parcely č. XXXX záhrada vo výmere 317 m2 v kat.
úz. Šamorín, vedených na LV č. XXX titulom vydržania. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 29.01.1992
žalobcovia s rodičmi žalovaného uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam, a teda rodinného domu, súp. č. XXX stojaceho na parcele č. XXXX,

parcely č. XXXX a parcely č. XXXX, všetkých vedených na LV č. XXX pre kat. úz. Šamorín. Kúpna cena
prevádzaných nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom vo výške 104.845,- Kčs. Predmetom
zmluvy bol aj prevod členských práv žalobcov v Okresnom stavebnom bytovom družstve Dunajská
Streda k trojizbovému družstevnému bytu č. XX na 7. poschodí v Šamoríne na A. B. Č.. XX. Zostatková
hodnota bytu bola stanovená vo výške 22.448,- Kčs. Žalobcovia 1/ a 2/ kúpnu cenu za domovú
nehnuteľnosť s pozemkami zaplatili započítaním zostatkovej hodnoty družstevného bytu, zaplatením
preddavku vo výške 30.000,- Kčs dňa 16.11.1990 a pri podpise kúpnej zmluvy sumou 52.397,- Kčs.

Vyhotovenie zmluvy bolo zabezpečené u advokáta dňa 06.12.1990 s tým, že sa predávajúci zároveň
zaviazali vybaviť aj všetky záležitosti ohľadne zmien v katastri nehnuteľností a v Okresnom stavebnom
bytovom družstve. Od uvedenej doby žalobcovia nehnuteľnosti nerušene užívajú ako svoje. Trvalý pobyt
na adrese Šamorín, Mliečňanská 594/12 mali evidovaný od 15.06.1992 až do 04.02.2011, kedy im Mesto
Šamorín na základe oznámenia žalovaného trvalý pobyt zrušilo. Predávajúci z kúpnej zmluvy (rodičia
žalovaného) byt č. XX na A. B. riadne užívali, následne odkúpili do svojho osobného vlastníctva a v
marci 2010 darovali svojim deťom - žalovanému a dcére. Žalobcovia boli presvedčení, že rodinný dom

súpisného č. 594, ktorý riadne užívali, je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Poukázali
na to, že ešte v roku 1992 oznámili zmenu platiteľa u všetkých dodávateľom energií, riadne platiaúčty, sú platcami dane z nehnuteľností mestu. V januári 2011 matka žalovaného žalobcov navštívila,
ponúkla im vrátenie zaplatenej sumy a vyzvala ich na vypratanie a vrátenie predmetných nehnuteľností,
s čím žalobcovia nesúhlasili. Následne obdržali od právneho zástupcu žalovaného výzvu na vypratanie

sporných nehnuteľností. Tak žalobcovia zistili, že prevod vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
nebol uskutočnený a podľa listu vlastníctva výlučným vlastníkom nehnuteľností je žalovaný. Žalobcovia
sporné nehnuteľnosti dobromyseľne od 15.06.1992 a teda po dobu dlhšiu, ako 10 rokov, užívajú ako
svoje vlastné, v užívaní boli dobromyseľní s tým, že prevod sa uskutočnil a nadobudli vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Naliehavý právny záujem na danom určení ich vlastníckeho

práva k sporným nehnuteľnostiam odôvodnili tým, že majú záujem na eliminovaní stavu ohrozenia práva
a neistoty v právnom vzťahu a zosúladení faktického stavu so stavom právnym.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním z 11.05.2011 cestou svojho právneho zástupcu s
tým, že navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobcovia dňa
06.12.1990 s rodičmi žalovaného ako bezpodielovými spoluvlastníkmi uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom boli práve sporné nehnuteľnosti. Žalovaný má za to, že kúpna zmluva je neplatná, a to na

základe skutočnosti, že podľa vtedy platnej právnej úpravy (v čase podpisu zmluvy) sa vyžadovala na
účinnosť kúpnej zmluvy registrácia na príslušnom štátnom notárstve. Táto skutočnosť bola účastníkom
zmluvy jasná a zrozumiteľná a odvolávať sa v tejto právnej veci na dobromyseľnosť je špekulatívne, s
jasnou snahou získať nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj čl. VI kúpnej
zmluvy, podľa ktorej účastníci zmluvy berú na vedomie, že zmluva je pre nich záväzná podpísaním

a právnu účinnosť nadobudne registráciou na Štátnom notárstve v Dunajskej Strede. Poukázal na
znenie ustanovenia § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v uvedenom období a § 134 ods.
2 Obč. zákonníka platného do 31.03.1991. Tvrdeniami žalobcov v žalobe považuje za preukázané,
že kúpna zmluva bola vyhotovená v advokátskej kancelárii, v ktorej sa zároveň zaviazali vybaviť aj
všetky záležitosti ohľadne zmien v katastri nehnuteľností. Žalovaný má za to, že dobromyseľnosť ako

podstatná stránka vydržania nemohla byť naplnená, lebo zmluvné strany vedeli, že kúpna zmluva
nadobudne právne účinky až registráciou na štátnom notárstve. Vzhľadom k tomu, že kupujúci svoju
zákonnú povinnosť z kúpnej zmluvy, a teda v lehote do 3 rokov od podpisu zmluvy registrovať zmluvu na
príslušnom štátnom notárstve si nesplnili, v zmysle § 47 ods.3 Obč. zákonníka platného do 31.03.1991
platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Uvedená zmluva sa tak stala neplatnou od jej počiatku - ex

tunc. Kupujúci mali tak právo žiadať o vrátenie si navzájom poskytnutého plnenia z kúpnej zmluvy, čo v
trojročnej premlčacej dobe neurobili. Matka žalovaného chcela napriek premlčanému nároku žalobcom
kúpnu cenu vrátiť s tým, že žalobcov vyzvala na vrátenie sporných nehnuteľností. V snahe vysporiadať
právne vzťahy bola zo strany žalovaného prejavená aj ochota poskytnúť žalobcom uzavretie nájomnej
zmluvy na spornú nehnuteľnosť symbolickou cenou 50,- eur mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe kúpnej zmluvy spísanej dňa 06.12.1990 v advokátskej kancelárii v Dunajskej Strede
predávajúci - rodičia žalovaného a kupujúci - žalobcovia 1/ a 2/ sa dohodli na tom, že predávajúci
ako bezpodieloví spoluvlastníci predávajú sporné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva

žalobcom 1/ a 2/ (v zmysle čl. II zmluvy). Ďalej sa zmysle čl. III zmluvy kupujúci prevádzajú na
predávajúcich členské práva v Okresnom stavebnom bytovom družstve Dunajská Streda k trojizbovému
družstevnému bytu na 7. poschodí č. XX C. R. R. A. B. Č.. XX s tým, že táto skutočnosť podlieha
schváleniu predstavenstvom družstva. Zostatková hodnota bytu predstavovala 22.448,- Kčs. V zmysle
čl. IV hodnota prevádzaných nehnuteľností bola vyčíslená na 104.845,- Kčs s poukazom na znalecký

posudok zo dňa 24.07.1990 a jeho dodatok, pričom kúpna cena mala byť vyplatená tak, že preddavok
vo výške 30.000,- Kčs bol zaplatený dňa 16.11.1990, suma zostatkovej hodnoty družstevného bytu bola
z kúpnej ceny odpočítaná a zvyšok 52.397,- Kčs bola zaplatená pri podpise zmluvy. Podľa čl. VI kúpnej
zmluvy účastníci zmluvy vzali na vedomie, že zmluva je pre nich záväzná jej podpísaním a právnu
účinnosť nadobudne registráciou na štátnom notárstve v Dunajskej Strede, ďalej účastníci zmluvy vzali

na vedomie, že notársky poplatok z prevodu nehnuteľností sú povinní zaplatiť predávajúci, registračný
poplatok a trovy spojené s vyhotovením zmluvy sa zaviazali zaplatiť kupujúci. Podpisy kupujúcich boli
na zmluve overené na matrike Obvodného úradu Šamorín dňa 29.01.1992.Podľa potvrdenia Mesta Šamorín mali žalobcovia 1/ a 2/ evidovaný trvalý pobyt na adrese Šamorín,
Mliečňanská 594/12 v období od 15.06.1992 do 04.02.2011. Mesto ako správca dane z nehnuteľností
tiež potvrdilo, že na sporných nehnuteľnostiach neeviduje nedoplatky na daniach z nehnuteľností.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Šamorín vyhotoveného cez katastrálny portál dňa
24.02.2011 je ako vlastník sporných nehnuteľností, teda rodinného domu, súp. č. XXX a pozemkov
parcelného č. XXXX O. 1441 evidovaný žalovaný s tým, že vlastnícke právo nadobudol na základe
darovacej zmluvy, právoplatnej dňom 22.09.2010.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Šamorín vyhotoveného dňa 24.02.2011 sú
evidovanými spoluvlastníkmi bytu č. XX R. X. N. C. Č.. XX žalovaný a Melinda Mezeyová v podieloch

po jednej polovici. Ako titul nadobudnutia sa uvádza darovacia zmluva, právoplatná dňa 25.03.2010.

Listom zo dňa 13.01.2011 právny zástupca žalovaného vyzval žalobcov na vysporiadanie právnych
vzťahov s tým, že kúpna zmluva uzavretá dňa 06.12.1990 je neplatná vzhľadom k tomu, že podľa vtedy
platnej právnej úpravy sa na účinnosť kúpnej zmluvy vyžadovala registrácia na príslušnom štátnom
notárstve. Žalobcovia ako kupujúci z kúpnej zmluvy mali povinnosť v lehote do 3 rokov od podpisu

zmluvy zmluvu registrovať na príslušnom štátnom notárstve a keďže tak neučinili, kúpna zmluva sa
stala od jej počiatku neplatnou. Na základe toho nie sú žalobcovia vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti
a právoplatným vlastníkom je žalovaný, ktorý ich vyzýva, aby nehnuteľnosť v lehote do 31.03.2011
vypratali a pripravili na odovzdanie vlastníkovi. Podľa znenia výzvy v prílohe bola žalobcom zaslaná
alternatívne aj zmluva o nájme nehnuteľnosti s tým, že po jej podpise budú žalobcovia oprávnení v

predmetnej nehnuteľnosti naďalej zotrvať.

Žalobca 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že kúpnou zmluvou s rodičmi žalovaného uskutočnili výmenu
dvojizbového rodinného domu a trojizbového družstevného bytu. Keďže rodinný dom mal väčšiu
hodnotu, okrem poskytnutého družstevného bytu doplatili sumu asi 76.000,- Sk. Zmluvu podpísali s
časovým odstupom od jej spísania z toho dôvodu, že matka žalovaného začala nad výmenou premýšľať,

či ju majú uskutočniť. V januári 1992 nakoniec zmluvu predsa len podpísali. K presťahovaniu žalobcov
do domu a rodičov žalovaného do bytu došlo 15.06.1992. Od toho času riadne a nerušene dom užívajú,
nikto nespochybňoval skutočnosť, že v dome bývajú. O probléme sa prvýkrát dozvedeli, keď dostali
výzvu na vysťahovanie od advokáta žalovaného. Na dome nemajú žiadne nedoplatky a nikdy sa nestalo,
že by výzvy na zaplatenie nejakých poplatkov boli vystavené na iné meno, než na žalobcu 1/. O tom,

že dom bol darovaný žalovanému, sa žalobca 1/ dozvedel až od svojej advokátky. Zmluvu podpisovali
v Dunajskej Strede, kedy odovzdal aj peniaze rodičom žalovaného. Do Dunajskej Stredy k podpisu sa
dostavili spoločne všetci štyria autobusom. Zmluvu im k podpisu predložil právnik.

Žalobkyňa 2/ sa vo svojej výpovedi pripojila k tvrdeniam žalobcu 1/. Uviedla tiež, že s rodičmi žalovaného
naďalej udržiavali dobrý vzťah, asi dvakrát ich následne v byte aj navštívila. O probléme s tým, že dom

nie je prepísaný na žalobcov, nikdy nehovorili. Bola si vedomá toho, že je potrebná registrácia zmluvy,
tento problém však s rodičmi žalovaného neriešili. Nemá však vedomosti, o akú registráciu sa jednalo,
ani sa nerozprávali o tom, kto registráciu vybaví. Zmluvu podpísali všetci štyria v Dunajskej Strede u
právnika, ktorý zmluvu pripravoval, následne museli vykonať aj podpisy v Šamoríne, aby na zmluvu
dostali kolky. Za celé obdobie nepotrebovali list vlastníctva k žiadnym úradným účelom, nemali záujem

dom ani predať, ani darovať a tak sa nesnažili, aby dom bol prepísaný na nich.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že jeho rodičia, na ktorých bol evidovaný rodinný dom, sa rozhodli
dať ho prepísať na žalovaného. Išlo o darovaciu zmluvu prostredníctvom notára, u ktorého dokument
podpísali. Mal záujem na prevzatí domu z toho dôvodu, že ho má záujem zrenovovať, keďže je v
dezolátnom stave, o čom dostali aj upovedomenie z mestského úradu. Ďalej uviedol, že nemal záujem

žalobcov z domu vypratať, ponúkol i možnosť bývať tam za symbolickú cenu.Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

V danom prípade sa domáhajú žalobcovia určenia ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré je
v súčasnosti evidované v katastri nehnuteľností na žalovaného. Pre rozhodovanie v predmetnej veci
je prvoradé posúdenie existencie naliehavosti právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení a
následne posúdenie predpokladov vydržania sporných nehnuteľností zo strany žalobcov. Súd má za
to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez tohto určenia

je ich právne postavenie neisté, rozhodnutie súdu v tejto otázke je (okrem iného) aj podkladom pre
uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, a teda pre dosiahnutie súladu medzi skutočným
a evidovaným stavom.

Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1992 (OZ) ak zákon ustanovuje, že k zmluve
je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Podľa ods. 2 ak zákon
ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná registráciou.

Podľa ods. 3 ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odsekov 1
a 2, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté. Podľa ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom.

V danom prípade bolo súdu preukázané, že kúpna zmluva nebola predložená na registráciu štátnemu
notárstvu v určenej lehote troch rokov. Z tohto dôvodu preto nemohlo dôjsť ani k evidencii vlastníckeho
právažalobcovkspornýmnehnuteľnostiam,ktorénapriektejtoskutočnostipreukázateľneod15.06.1992

užívali a doposiaľ užívajú. Zo zmluvy vyplýva, že išlo o obojstranný prevod, keď žalobcovia kúpili
rodinný dom s pozemkami od rodičov žalovaného a naopak rodičia žalovaného prevzali na seba práva
a povinnosti členov družstva k družstevnému bytu, pričom vysporiadali vzájomne aj rozdiel hodnôt
predmetov prevodov. Bývanie si tu tak zabezpečovali obe zmluvné strany a je tu dôvodný predpoklad, že
by k uzavretiu zmluvy nedošlo, keby druhá strana nedisponovala bytom (domom), k čomu súd považuje

za potrebné poukázať aj na znenie ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák. v súvislosti s výzvou žalovaného
žalobcom a s uplatňovaním si práv v rozpore s dobrými mravmi.

Vlastnícke právo sa na základe zmluvy k nehnuteľnej veci nadobúda nie podpisom zmluvy, ale až
vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (jeho zápisom do pozemkovej knihy). Je pravdou,
že až tým dňom by nadobudli žalobcovia vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú obsiahnuté v zmluve.

Pokiaľ je však zmluva perfektná, je platná aj bez ohľadu na to, či sa samotné vlastníctvo nadobúda až
registráciou zmluvy. Z platne uzavretej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, a
teda sa stáva pre nich záväznou. Obe zmluvné strany začali v júni 1992 užívať prevedené nehnuteľnosti
ako svoje a žalobcovia v užívaní (držbe) preukázateľne do roku 2010 neboli rušení, ani v tom období
nebolo ich právo nijako spochybňované. S prihliadnutím na úroveň právneho vedomia žalobcov súd

konštatuje, že napriek doložke o potrebe registrácie zmluvy, žalobcovia preukázateľne nemali vedomosť
o ďalšom postupe, nemali vedomosť ani o následkoch spôsobených prípadným nezaregistrovaním
zmluvy. Nehnuteľnosti po uzavretí platnej zmluvy prevzali do užívania dobromyseľne v úmysle užívať
ich ako svoje vlastné.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení (Obč. zák.) ak je držiteľ so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.Podľa § 134 ods.1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo

právo patrí. Pri posúdení, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri
bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého
požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec
alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že
držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať

aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu),
ktorý by mohol mať za následok vznik práva.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho
orgánu. Aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto

zákonné predpoklady: 1/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2/
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby a 3/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Pri posudzovaní
dobromyseľnosti - oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie (subjektívna stránka), ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že
sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti
držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul
(objektívna stránka). Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že

mu vec patrí, nemôže vychádzať iba z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Subjektívny pocit
držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná
z objektívneho hľadiska, teda či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,

že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne
opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Medzi základné
okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec držiteľ nadobudol
- či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude

spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže
byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia
takéhoto nadobúdacieho titulu (aj domnelého), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom
veci, dostatočne opodstatňuje. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom k všetkým
okolnostiam veci, sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke

právo. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza
na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že medzi žalobcami a rodičmi žalovaného došlo k uzavretiu platnej
písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností, a došlo aj k peňažnému plneniu medzi stranami. Rodičia
žalovaného žalobcov v užívaní nehnuteľností nijako nerušili, nikdy nespochybňovali, až do roku 2011,

oprávnenú držbu žalobcov. Žalobcovia nenadobudli však vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam,
nakoľko nebola splnená zákonom určená podmienka registrácie zmluvy a preto po uplynutí trojročnej
lehoty bola zmluva ex tunc zrušená. Napriek tomu však žalobcovia v dobrej viere, že im patria, naďalej
nepretržite sporné nehnuteľnosti užívali ako svoje a uplynutím zákonom stanovenej 10-ročnej lehoty sa
tak stali dňom 15.06.2002 z titulu vydržania ich vlastníkmi. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O. s. p. až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).