Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 4, 2012

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/52/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609010083
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Považanová
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2012:3609010083.23

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriány Považanovej a
prísediacich Marty Kákošovej a Ing. Mariany Sneženkovej, v trestnej veci obžalovaného O. F., pre zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 04.01.2012, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

O. F., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., W. ul. č. XXX/XX, prechodne bytom A., D. ul. č. XXX/X,

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistenom čase v letnom období v roku 2006 v byte č. X na D. ulici č. XXX/X v A. zbil svoju
družku W. U. tak, že ju udieral päsťou do tváre a keď mu povedala, že toto jeho konanie oznámi, vyhrážal
sa jej s nožom v ruke, že ak ho udá, tak ju zabije, že sa policajtov nebojí a pôjde si to odsedieť,

t e d a :

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so
zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l :

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ v spojení s § 138 písm. a/, § 139 ods. 1
písm. c/, § 127 ods. 5 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38
ods. 7, § 39 ods. 1 Trestného zákona s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a
r a ď u j e do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste uložený obžalovanému O. F.
trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14.09.2006 pod č. k. 1T 130/2006-34, doručený
odsúdenému dňa 25.09.2006, právoplatným dňom 04.10.2006, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

V ostatných častiach zostáva pôvodný trestný rozkaz n e z m e n e n ý .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal na Okresnom súde Partizánske dňa
20.04.2009 pod sp. zn. Pv 64/2009 na O. F. (ďalej len obžalovaný) obžalobu na Okresný súd Partizánske
a to :

- v bode 1/ pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ v spojení s § 138 písm. a/,
§ 139 ods. 1 písm. c/, § 127 ods. 5 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov
na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v letnom období v roku 2006 v byte č. X na D.
ulici č. XXX/X v A. zbil svoju družku W. U. tak, že ju udieral päsťou do tváre a keď mu povedala, že
toto jeho konanie oznámi, vyhrážal sa jej s nožom v ruke, že ak ho udá, tak ju zabije, že sa policajtov
nebojí a pôjde si to odsedieť a

- v bode 2/ pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ v spojení s §
139 ods. 1 písm. c/, § 127 ods. 5 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov
na skutkovom základe, že dňa 27.01.2009 približne o 21.15 hod. v byte č. X na D. ulici č. XXX/X v A.
v kuchyni vulgárne nadával a potom udrel svoju družku W. U. päsťou do pravej časti tváre, potom ju
opakovane päsťou udieral do hlavy a chrbta, následne šiel do detskej izby, kde vulgárne nadával svojmu
synovi mal. W. R., nar. XX.XX.XXXX a udrel ho do chrbta, do hlavy vo vlasovej časti a do tváre pod
pravé oko, opäť sa vrátil do kuchyne a udrel W. U. päsťou do hlavy, následne sa vrátil do detskej izby
a opakovane udrel do tváre a chrbta svojho syna mal. W. R., vulgárne nadával svojej družke W. U. a
synovi mal. W. R. a družke W. U. sa vyhrážal, že si ju raz odsedí a že ju zabije, čím u nej vzbudil dôvodnú
obavu, že svoje vyhrážky uskutoční a spôsobil jej zranenia v podobe pomliaždenia hlavy v temennej
oblasti a pomliaždenie zadnej strany hrudníka s dobou liečby a obmedzenia obvyklého spôsobu života
v trvaní 5 dní a mal. W. R. spôsobil zranenia v podobe pomliaždenia a krvnej podliatiny okolia pravého
oka a pomliaždenie chrbta vpravo s dobou liečby a obmedzenia obvyklého spôsobu jeho

života v trvaní 3 dni.

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske, č. k. 1T/52/2009 - 186 zo dňa 27.05.2009 bol obžalovaný
uznaný za vinného na skutkovom a právnom základe uvedenom pod bodom 1/ a 2/ obžaloby a bol
mu uložený v bode 1/ rozsudku súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 9 (deväť)
mesiacov, na výkon ktorého ho súd zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, pričom zároveň
zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany zo dňa
14.09.2006 pod č. k. 1T 130/2006-34, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 25.09.2006, ako aj ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili podklad. V ostatných častiach zostal pôvodný trestný rozkaz nezmenený. V bode 2/ rozsudku súd
uložil obžalovanému samostatný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov, na výkon ktorého
ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Voči predmetnému rozsudku podal obžalovaný v
zákonnej lehote odvolanie.

Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 2To/49/2009 - 227 zo dňa 13.08.2009 zrušil rozsudok Okresného
súdu Partizánske, č. k. 1T/52/2009 - 186 zo dňa 27.05.2009 v bode 1/ rozsudku a vec mu vrátil, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, doplneným i v zmysle pokynu Krajského súdu v
Trenčíne v súlade s uznesením zo dňa 13.08.2009 pod 2To/49/2009 - 227 a to vypočutím obžalovaného,
prečítaním svedeckých výpovedí poškodenej W. U. a svedkyne P. U., nakoľko na hlavnom pojednávaní
využili svojho práva a odmietli vypovedať, vypočutím svedkov Mgr. I. N., Ing. S. X., H. G., V. U., P. F.,
vypočutím znalcov PhDr. I. T., MUDr. S. Z., prečítaním svedeckej výpovede malol. W. R., znaleckého
posudku PhDr. I. T., ďalších listinných dôkazov, najmä zápisnice o trestnom oznámení, odborného
vyjadrenia, ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu, súd zistil skutkový stav tak, ako je
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku (pôvodne v bode
1/ obžaloby) v celom rozsahu poprel. Na svoju obranu uviedol, že sa žiadneho konania voči poškodenej
nedopustil, družka to uviedla lebo konala v citovom rozpoložení, nebol dobrý, robil zle, podvádzal ju. Jej
výpoveď nie je pravdivá. Násilného konania sa dopustil voči nej a to len skutku v roku 2009 (pôvodne pod
bodom 2./ obžaloby). Boli medzi nimi len vzájomné facky. Malol. W., ktorý vypovedal, že sa opakovane
dopúšťal fyzického násilia voči poškodenej, vypovedal tak preto, že bol ovplyvňovaný, vychovávala ho
babka. V súčasnosti býva s poškodenou, čakajú spolu šieste dieťa.

Svedkyňa - poškodená W. U., družka obžalovaného na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 130 Tr.
poriadku, využila svoje právo odoprieť výpoveď. Nakoľko v prípravnom konaní bola pred výsluchom zo
dňa 28.01.2009 a dňa 29.01.2009 o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučená, výslovne vyhlásila,
že toto právo nevyužíva bola zápisnica o jej výpovedi na hlavnom pojednávaní prečítaná. Svedkyňa
- poškodená uviedla, že nikdy predtým na obžalovaného nepodávala trestné oznámenie a nikdy ani
nebola na lekárskom ošetrení i keď mávala viackrát monokle pod očami a červený chrbát od bitky. Až
včera (dňa 27.01.2009), keď to prehnal s bitkou svojho syna, sa rozhodla, že ho udá, lebo sa bojí, že ju
zbije alebo zabije. Asi pred dvomi rokmi cez leto, keď ju takto zbil päsťami do tváre, tak mu povedala, že
to oznámi a vtedy sa jej vyhrážal s nožom v ruke, že ju zabije, keď ho udá, že on sa policajtov nebojí, že
si to pôjde odsedieť. Neskôr, keď ju znova zbil, tak sa mu to už bála povedať, že pôjde na políciu, bála
sa jeho vyhrážok, že ju zabije. Jeho konanie znášala dosť dlho, ale už sa to nedá, lebo už nevládze a
psychicky trpí, taktiež sa bojí o svojho syna W.. Veľa krát tieto bitky riešila tak, že zobrala deti a odišla
bývať k matke. K tomuto konaniu z jeho strany došlo rok predtým, ako nastúpil do výkonu trestu, na
ktorý nastupoval v auguste r. 2007, teda bolo to v lete roku 2006. Lekára vtedy nenavštívila a zo strachu
to ani nikde neoznámila.

Svedkyňa P. U., matka poškodenej (družky obžalovaného) na hlavnom pojednávaní po poučení podľa
§ 130 Tr. poriadku, využila svoje právo odoprieť výpoveď. Nakoľko v prípravnom konaní bola pred
výsluchom zo dňa 17.03.2009 o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučená, výslovne vyhlásila,
že toto právo nevyužíva bola zápisnica o jej výpovedi na hlavnom pojednávaní prečítaná. Svedkyňa
uviedla, že o skutku nemá vedomosť, dcéra jej o tomto nikdy nepovedala, aspoň si to nepamätá. Vie
od dcéry a tiež aj sama videla, že obžalovaný bol voči jej dcére agresívny, aj u nej doma dcéru fyzicky
asi 3 krát napadol, udrel ju päsťou do oblasti tváre. Videla u dcéry aj zranenia na tvári, táto však nešla
k lekárovi. Nevedela sa však vyjadriť prečo obžalovaný dcéru napadol. Obžalovanému aj dohovárala,
on jej však povedal, že všetkým problémom je na vine ona. Keď bol obžalovaný vo väzení, dcéra s
deťmi bývala u nej, poslal ju k nej bývať obžalovaný. Keď prišiel z väzenia, dcéra sa k nemu vrátila. Vie,
že obžalovaný sa nachádzal vo väzbe asi len preto, že udrel jej dcéru. Toto, že ju udrel vie od dcéry,
dcéra išla vtedy aj na nejaké vyšetrenie. Od malol. W. vie, že obžalovaný mal zbiť aj jeho. Obžalovaný
je podráždený keď si vypije.

Svedkyňa Mgr. I. N. (podľa § 135 ods. 2 Trestného poriadku, ako osoba pribraná k výsluchu malol. W.
R.) uviedla, že zápisnica o výsluchu svedka malol. W. F. je úplná, zachytáva celý priebeh jeho výsluchu,
ktorý prebiehal štandardným spôsobom. Taktiež spôsob vedenia jeho výsluchu bol primeraný k jeho
veku, vypovedal spontánne, následne mu boli kladené otázky. Maloletý pri výsluchu dokonca plakal.

Svedok L.. S. X., vyšetrovateľ PZ na hlavnom pojednávaní uviedol, že výsluch poškodenej bol
realizovaný v rámci výjazdu, kedy mal pohotovosť a to na základe podaného trestného oznámenia.
Výsluch prebieha tak, že svedok-poškodený je poučený o svojich právach a povinnostiach, tento sa
najskôr vyjadruje sám, potom sú mu kladené otázky. Je bežné, že výsluch sa s osobou vykonáva viackrát
a to pri podaní trestného oznámenia, po začatí trestného stíhania a po vznesení obvinenia, pričom môže
dôjsť aj k zmene vyšetrovateľa.

Svedok Z. F., brat obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď bol za obžalovaným vo
vyšetrovacej väzbe s poškodenou a synom obžalovaného, poškodená s obžalovaným sa rozprávali,
bozkávali sa, on bol od nich ďalej, nechcel ich vyrušovať, počul však ako poškodená hovorila
obžalovanému, že keď nebude robiť zle, nebude mať frajerky, ona ho už nebude dávať zatvárať. On
nepočul celý rozhovor. Vie, že obžalovaný s poškodenou znovu spolu žijú, majú spolu ďalšie deti. V roku
2006 žili normálne, pokiaľ nemal obžalovaný frajerky, vtedy ho poškodená vyhodila z domu. Nevie, či
medzi nimi dochádzalo k vzájomnému napádaniu, obžalovaný mu o tom nehovoril.

Svedkyne H. G., sestra poškodenej W. U. a V. U., matka obžalovaného, ktorých výsluch navrhol sám
obžalovaný, na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 130 Tr. poriadku, využili svoje právo odoprieť
výpoveď.

Súd z obsahu a záverov znaleckého posudku č. 1/2011 zo dňa 14.01.2011 znalca PhDr. I. T. z odboru:
Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia dospelých, pričom znalkyňa bola zároveň na hlavnom
pojednávaní vypočutá a vo svojej výpovedi plne zotrvala na záveroch znaleckého posudku, podľa
ktorých poškodená W. U. je normálne telesne a duševne vyvinutá. Má síce vrodenú vadu sluchu, ale s
touto je vysporiadaná, neobmedzuje ju, dokáže bežne komunikovať aj telefonicky. Nepoužíva načúvací
prístroj. Intelektové (rozumové) schopnosti možno u nej hodnotiť ako normálne spadajúce do pásma
priemeru. V jej vnímaní nezistila poruchy. Mnestické (pamäťové) schopnosti sú neporušené, spadajúce
do stredného pásma priemeru. Je schopná správne vnímať aj reprodukovať vnímané a prežité okolnosti
a deje. Nie je zvýšene sugestibilná (ovplyvniteľná). Nemá sklony k chorobnému klamstvu, vie rozlíšiť
hranice medzi fantáziou a skutočnosťou. Jej všeobecná psychologická vierohodnosť nie je oslabená.
Špecifická psychologická vierohodnosť je oslabená z dôvodu hyperemotívneho (emočne neprimerane
silného) spracúvania súvislostí, ktoré sú predmetom trestného stíhania obžalovaného - jej druha. Vzťah
poškodenej a obžalovaného je dlhotrvajúci, ale konfliktný. Obžalovaný nesprávne výchovne reagoval
voči synovi, týmto bola u poškodenej prekročená kapacita stresu. Poškodená by nedokázala povedať to,
čo nemá oporu v realite. Znalkyňa nespochybnila, že sa skutok stal, že obžalovaný vzal v afekte nôž, ale
poškodená nevykázala obranné útekové reakcie. Poškodená skutku neprikladá až taký význam. Vzťah
poškodenej a obžalovaného aj napriek konfliktným udalostiam nebol narušený, poškodená sa stále k
obžalovanému vracala, emočný vzťah sa neprerušil. Neboli zistené u poškodenej psychické následky.
Netrpí syndrómom týranej ženy. Jej konzumný životný štýl a znížená sebareflexia (náhľad na vlastné
konanie) sa podieľajú na vzniku mnohých konfliktných situácií v jej partnerskom živote.

Súd z výsluchu znalca z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: psychiatria - MUDr. S. Z. zistil,
že trvá na záveroch podaného znaleckého posudku, pričom u obžalovaného zistil abúzus (nadmerne
užívanie, zneužívanie) alkoholu s rizikom vývoja závislosti, závislosť však zistená nebola. Tento jeho
sklon k požívaniu alkoholických nápojov nie je chorobný, t.j. nie je psychoticky motivovaný, do stavov
opilosti sa dostáva sám, vlastným pričinením. V súčasnej dobe nenavrhuje obžalovanému uložiť
ochranné liečenie a taktiež nepovažuje za potrebné skúmanie jeho duševného stavu. Požívanie alkoholu
obžalovaným môže byť spúšťačom porúch jeho správania, ktoré môžu vyústiť aj do trestnej činnosti.
Tento však býval agresívny voči družke aj v triezvom stave. U obžalovaného konštatoval črty emočnej
lability, t. j., že sa ľahšie rozčúli, avšak neznamená to, že sa u obžalovaného jedná o poruchu osobnosti.

Z prečítanej svedeckej výpovede malol. W. R. vyplýva, že býva v spoločnej domácnosti s rodičmi aj
súrodencami. Piatky chodieva k babke, do obce S. G., lebo sa bojí otca, že ho zbije, nakoľko tento býva
agresívny. Stáva sa, že tento ho bije päsťou a niekedy aj fackami. Videl, že otec bije aj maminu, pričom
to robí, keď je triezvy, aj keď má vypité. Mamine nadáva a tiež sa jej vyhrážal, že keď pôjde na políciu,
tak ju zabije. Tieto konflikty trvajú prakticky celý rok, maminu napáda, háda sa s ňou a bije ju.

Z obsahu zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že dňa 28.01.2009 o 15.45 hod. sa dostavila na OR
PZ Prievidza, ÚJKP - odbor všeobecnej kriminality poškodená XX.XX.XXXX) U., nar. XX.XX.XXXX, ktorá
oznámila, že včera (dňa 27.01.2009) došlo k fyzickému napadnutiu jej syna malol. W. R. obžalovaným,
s ktorým bola i na lekárskom ošetrení. S obžalovaným žije v spoločnej domácnosti asi 10 rokov a má s
ním štyroch synov. Od začiatku ich spolužitia je voči nej agresívny, vulgárne a často ju fyzicky napáda.
Napádal ju tak, že ju bil, udieral po hlave, alebo jej dával facky, čo sa opakuje tak raz za mesiac.
Nikdy predtým na neho nepodávala trestné oznámenie a ani nebola na lekárskom ošetrení i keď mávala
viackrát monokle pod očami a červený chrbát od bitky. Až včera to prehnal s bitkou svojho syna a preto
sa rozhodla, že ho udá, lebo sa ho bojí, že ju ubije alebo zabije. Asi pred dvomi rokmi, cez leto, keď
ju takto zbil päsťami do tváre, tak mu vykričala, že to pôjde oznámiť a vtedy sa jej vyhrážal s nožom v

ruke, že ju zabije, keď ho udá na polícii, že on sa policajtov nebojí, že si to pôjde odsedieť. Neskôr, keď
ju znova bil, tak sa mu už bála povedať, že pôjde na políciu, bála sa jeho vyhrážok, že ju zabije. Toto
jeho konanie znášala dosť dlho, ale už sa to nedá, nevládze, psychicky trpí a tiež sa bojí o svojho syna
W.. Jej druh si ľúbi vypiť alkohol, ale je agresívny aj keď si nevypije. V súčasnej dobe sa bojí ísť
domov, má z druha strach, že ju znovu zbije, keď sa dozvie, že ho udala.

Podľa odborného vyjadrenia Otorinolaryngolgickej ambulancie MUDr. Evy Čisárikovej, NsP, n.o.
Partizánske zo dňa 15.02.2010 bola u poškodenej W. U. diagnostikovaná obojstranná percepčná strata
sluchu, je nutná korekcia sluchu naslúchacím prístrojom.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov a to tak jednotlivo, ako
aj v ich súhrne, mal súd potom vinu obžalovaného (v bode 1/) obžaloby za nepochybne preukázanú.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov aj napriek skutočnosti, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní i v
prípravnom konaní spáchanie skutku (v bode 1/ obžaloby) kladeného mu za vinu poprel, bránil sa tým,
že žiadneho konania voči poškodenej sa nedopustil, družka to uviedla v citovom rozpoložení z dôvodu,
že nebol dobrý, robil zle, podvádzal ju. Jej výpoveď nie je pravdivá. Boli medzi nimi len vzájomné facky.
Malol. W. vypovedal proti nemu, nakoľko bol ovplyvňovaný.

Súd však takto postavenú obranu obžalovaného v tomto bode obžaloby považoval za účelovú, so
snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ako aj prípadnému vysokému trestu, ktorý mu v danom
prípade reálne hrozil, vzhľadom i na jeho predchádzajúce odsúdenia.

Obrana obžalovaného bola v celom rozsahu vyvrátená, najmä zápisnicou o trestnom oznámení
poškodenou W. U., ktorá trestné oznámenie na obžalovaného podala bezprostredne po napadnutí ich
syna malol. W. R. obžalovaným, kedy logicky odôvodnila prečo udalosť (týkajúcu sa bodu 1./ obžaloby)
neoznámila ihneď po jej spáchaní, ktoré skutočnosti boli následne potvrdené a preukázané ďalšími
vykonanými dôkazmi a to najmä prečítanými svedeckými výpoveďami poškodenej W. U. z prípravného
konania, nakoľko táto na hlavnom pojednávaní využila svojho práva a vo veci odmietla vypovedať.

Poškodená W. U. vo svojich výpovediach vierohodným spôsobom opísala celé takmer 10 ročné
spolužitie s obžalovaným, jeho útoky a fyzické napádanie voči nej, ako aj konkrétny útok z leta roku
2006, pričom aj podrobne a logicky zdôvodnila, prečo uvedené skutočnosti nikomu neohlasovala.

Výpoveď poškodenej podporujú i ďalšie vykonané dôkazy a to hoci nepriamo prečítané svedecké
výpovede malol. W. R., ako aj P. U., matky poškodenej, ktorí potvrdili agresivitu obžalovaného, jeho
útoky voči poškodenej, pri ktorých svedkyňa P. U. bola buď osobne prítomná, alebo sa o nich dozvedela
aj od dcéry W..

Taktiež nepriamo i svedeckou výpoveďou Mgr. I. N., ako osoby prítomnej pri výsluchu svedka malol. W.
R., ktorá potvrdila pravdivosť jeho výpovede, ako aj skutočnosť, že maloletý pri výsluchu plakal.

V neposlednom rade i na základe záverov prijatých vo vypracovanom znaleckom posudku znalca PhDr.
I. T., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že intelektové (rozumové), mnestické (pamäťové) schopnosti
možno u poškodenej hodnotiť ako normálne, neporušené, je schopná správne vnímať aj reprodukovať
vnímané a prežité okolnosti a deje. Nie je zvýšene sugestibilná (ovplyvniteľná). Nemá sklony k
chorobnému klamstvu. Všeobecná psychologická vierohodnosť poškodenej nie je oslabená. Špecifická
psychologická vierohodnosť je oslabená z dôvodu hyperemotívneho (emočne neprimerane silného)
spracúvania súvislostí, ktoré sú predmetom trestného stíhania obžalovaného - jej druha. Poškodená by
však nedokázala povedať to, čo nemá oporu v realite. Znalkyňa nespochybnila, že sa skutok stal, že
obžalovaný vzal v afekte nôž, ale poškodená nevykázala obranné útekové reakcie.

Ako aj závermi znaleckého posudku znalca MUDr. Z. H., ktorý potvrdil, že obžalovaný je v štádiu
nadmerného užívania alkoholu, do ktorého sa dostáva sám, vlastným pričinením, čo môže byť
spúšťačom porúch jeho správania, ktoré môžu vyústiť do trestnej činnosti. Tento však býval agresívny,
voči družke aj v triezvom stave. Znalec u obžalovaného konštatoval črty emočnej lability.

Pokiaľ ide o poškodenú W. U., najmä jej svedecké výpovede tým, že táto na hlavnom pojednávaní
využila svojho práva a vo veci nevypovedala, zotrvala vlastne na jej usvedčujúcich výpovediach z

prípravného konania. K upresneniu doby spáchania skutku bola v prípravnom konaní vypočutá dva krát,
pri výsluchu dňa 29.01.2009, upresnila kedy sa mal tento stať, a to v lete 2006. Súd výpovede poškodenej
jednoznačne hodnotil ako pravdivé i v celom kontexte vykonaných dôkazov, pretože pokiaľ by bola
chcela tieto výpovede meniť, nič jej nebránilo v tom, aby vypovedala a tieto na hlavnom pojednávaní
predniesla podľa predstáv obžalovaného. Podľa názoru súdu a vykonaným dokazovaním i potvrdené, že
poškodená sa rozhodla podať trestné oznámenie na obžalovaného až po tom, čo tento fyzicky napadol
aj ich malol. synaA., čo bolo vlastne spúšťacím mechanizmom, pre jej vnútorné oslobodenie sa od
agresivity a útokov, zo strany obžalovaného, ktorým musela po celý čas ich spolužitia čeliť.

Pokiaľ ide o svedkyne H. Z., sestru poškodenej P.j aX, matku obžalovaného, tieto využili svoje právo
proti obžalovanému nevypovedať aj napriek skutočnosti, že práve ich výsluch na hlavnom pojednávaní
navrhol sám obžalovaný.

Zo svedeckej výpovede H.a F., brata obžalovaného súd zistil len tú skutočnosť, že tento svedok
bol s poškodenou za obžalovaným vo vyšetrovacej väzbe, kedy počul, ako poškodená mala hovoriť
obžalovanému, že keď nebude robiť zle, nebude mať frajerky, ona ho už nebude dávať zatvárať, pričom
sám svedok uviedol, že stál od nich ďalej, nepočul celý rozhovor. Tento svedok sa nevedel ani vyjadriť, či
počas spolužitia dochádzalo medzi obžalovaným a poškodenou k vzájomnému napádaniu, obžalovaný
mu o tom nehovoril.

Na základe všetkých opísaných skutočností, mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný
sa dopustil konania uvedeného v skutkovej vete rozsudku. Skutkový stav súd ustálil v súlade s
produkovanými dôkazmi už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný teda
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so
zbraňou, nakoľko zbraňou sa rozumie každý vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším (§
138 písm. a/ s poukazom na § 122 ods. 3 Trestného zákona) a na chránenej - blízkej osobe a to svojej
družke (§ 139 ods. 1 písm. c/, § 127 ods. 5 Trestného zákona).

Súd na základe takto vykonaného dokazovania konanie obžalovaného uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ v spojení
s § 138 písm. a/, § 139 ods. 1 písm. c/, § 127 ods. 5 Trestného zákona, nakoľko tento trestný čin bol
dokonaný jeho hrozbou, nevyžaduje sa, aby obžalovaný aj dosiahol svoj zámer, pričom zákonodarca v
danom prípade chráni slobodné rozhodovanie človeka.

Konanie obžalovaného k tomuto skutku je dané priamym úmyslom (dolus directus) podľa § 15 písm.
a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený zákonom, čomu nasvedčuje i predmet, ktorý držal v ruke (nôž) a takto nútil poškodenú, aby
niečo opomenula.

Pri hodnotení osoby páchateľa súd zistil, že obžalovaný žije v družskom pomere s poškodenou W. U., s
ktorou majú už šesť maloletých detí. Na mestskom úrade nemá riešené žiadne spory, je nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce. Od roku 2006 nebol riešený za priestupok. Obžalovaný má sklony k páchaniu
trestnej činnosti, pričom naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany pod
sp. zn. 2T 78/2007 zo dňa 04.05.2007 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm.
b/ Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Trestný rozkaz mu bol doručený dňa
14.05.2007, pričom právoplatnosť nadobudol dňom 23.05.2007. Predmetného skutku sa dopustil v dobe
od 10.12.2006 do 07.15 hod. dňa 08.02.2007.

Ďalej trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14.09.2006 pod sp. zn. 1T 130/2006 pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Trestného zákona, k trestu odňatia slobody vo výmere 5
mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 14 mesiacov. Trestný rozkaz mu bol
doručený dňa 25.09.2006, pričom právoplatnosť nadobudol dňa 04.10.2006. Predmetného skutku sa
dopustil v čase od 01.01.2006 do 12.05.2006.

Následne uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 25.07.2007 pod sp.zn. 1T 130/2006 bolo
rozhodnuté, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a preto trest vykoná, pričom
pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 25.07.2007.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Trestného zákona (účinného od 01.01.2006), pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj
možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nebola zistená žiadna v prospech obžalovaného
svedčiaca poľahčujúca okolnosť. Naproti tomu boli zistené v neprospech obžalovaného svedčiace
priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona a to, že spáchal viac trestných
činov a bol v minulosti odsúdený. U obžalovaného prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu
podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona (trestná sadzba trestného činu najprísnejšie trestného a to 4 roky
- 10 rokov) za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko ho súd odsudzuje za trestný čin, ktorý
spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin
(t. j. trestný rozkaz vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T 130/2006), ako aj za použitia § 41
ods. 2 Tr. zákona (tzv. asperačnej zásady), nakoľko obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy,
pričom jeden je zločinom viacerými skutkami (v danom prípade dvoma skutkami), kedy sa zvyšuje horná
hranica trestnej sadzby trestného činu z nich najprísnejšie trestného o ? (zo 4 až 10 rokov na 8 rokov
a 8 mesiacov až 13 rokov a 4 mesiace), pričom trest sa ukladá nad 1 takto určenej trestnej sadzby.
Súd po vyhodnotení osoby obžalovaného, ako aj všetkých okolností prípadu, keď obžalovaný aj po
prepustení z výkonu trestu žije naďalej v družskom vzťahu s poškodenou W. U., z ktorého pochádza
už šesť maloletých detí i na skutočnosť, že konanie obžalovaného u poškodenej nezanechalo žiadne
psychické následky, ich vzájomný vzťah nebol narušený, dospel k názoru, že v tomto prípade by uloženie
trestu pri použití asperačnej zásady pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. S poukazom na uvedené skutočnosti súd podľa § 189
ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 7
(keď súčasne nezvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o ? aj napriek tomu, že u
obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností, pretože súčasné použitie týchto ustanovení by
bolo pre obžalovaného tiež neprimerane prísne), § 39 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému
súhrnný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a to vo výmere
3 (tri) roky. Pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin.

Zároveň, keďže súd podľa zásad uvedených v ustanovení § 42 ods. 2 Trestného zákona ukladal
obžalovanému súhrnný trest, zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 14.09.2006 pod č. k. 1T 130/2006-34, doručený odsúdenému dňa 25.09.2006,
právoplatným dňom 04.10.2006, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. V ostatných častiach zostáva tento trestný
rozkaz nezmenený.

Súd má za to, že takto uložený trest postihuje osobu páchateľa, nemá vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby a zároveň zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a
že zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1, 2 Tr. zákona).

V adhéznom konaní si poškodená W. U. nárok na náhradu škody neuplatňovala, preto súd v jej prípade
ani o náhrade škody nerozhodoval.

Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, v súlade
s ustanovením § 2 ods. 1 Trestného zákona.

S poukazom na zistený skutkový stav, riadiac sa pritom hore citovanými právnymi úvahami, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Okresného súdu Partizánske v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku.)

Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.