Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2011

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/357/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710214396
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2011:1710214396.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v

právnej veci navrhovateľa: G. F., bytom: S. X, O., proti odporcovi: E. F. Ú. Q. Senci, so sídlom: M. XX,
X., o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 17.05.2000 sa navrhovateľ domáhal od odporcu náhrady škody vo výške
331,94 EUR titulom nesprávneho úradného postupu.

Svoj návrh odôvodnil tým, že pôvodne sa návrhom domáhal doručenia rozhodnutia vydaného v roku
1999. Navrhovateľ v rámci svojho návrhu na začatie konania poukázal na to, že odporca mu v priebehu
pozemkových úprav nedoručoval jeho rozhodnutia, nakoľko tieto iba zverejňoval na úradnej tabuli,

pričom prvé rozhodnutie vo veci pozemkových úprav mu bolo doručené dňa 11.02.2005. Navrhovateľ
uviedol, že škodu vznikla konaním odporcu z dôvodu, že mu odporca neumožnil hospodáriť na trvalo
pridelenej pôde, a preto si musel kúpiť usadlosť na východe Slovenskej republiky, na ktorej súčasne
pestuje plodinu TOPINAMBUR.

Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na to, že odporca porušil zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách a týmto mu spôsobil škodu na majetku a to tým, že pozemkové úpravy prevádzal od roku 1993
do roku 2004. Pôdu mu neoprávnene zadržiaval, pričom jeho požiadavku splnili až v roku 2004.

Na základe uvedeného požaduje navrhovateľ od odporcu symbolickú nemajetkovú ujmu vo výške

331,94 EUR.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril ta, že navrhol návrh na začatie konania v celom rozsahu
zamietnuť.

K samotnému návrhu na začatie konania odporca uviedol, že navrhovateľ G. F. bol ako vlastník
pozemkov v katastrálnom území X. U. účastníkom projektu pozemkových úprav vykonávaných podľa
zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „ zák. č. 330/1991 Zb.). Odporca uviedol, že projekt pozemkových úprav je zapísaný v katastri

nehnuteľností už od roku 2005 a všetci vlastníci obdržali nové listy vlastníctva s novými parcelami po
pozemkových úpravách v katastrálnom území X. U..Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ je vlastníkom nových pozemkov po pozemkových úpravách
zapísaných na LV č. XXXX, pričom ďalšie pozemky ktoré vlastní alebo ktoré boli predmetom dedičstva
po ukončených pozemkových úpravách má taktiež zapísané na listoch vlastníctva.

Pozemky zapísané na príslušných pozemkovo-knižných vložkách sú riešené v konaní - Register
obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). Po zápise ROEP-u bude mať navrhovateľ všetky ním
vlastniace pozemky zapísané na listoch vlastníctva.

Odporca ďalej v rámci svojho písomného vyjadrenia uviedol, že parc. č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast
o výmere 19.937 m2 nachádzajúci sa v katastrálnom území X. U., bola zapísaná na LV č. XXXX pred

pozemkovými úpravami. Navrhovateľ bol podielovým spoluvlastníkom v 1 - ici, čo predstavuje výmere
9.968 m2. Odporca poukázal na to, že parc. č. XXXX/X bola zahrnutá už do ukončených pozemkových
úprav v katastrálnom území X. U. a uvedená parcela bola skomasovaná s ďalšími parcelami č. XXXX,
parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc.č. XXXX/X, do novej parcely č. XXXX/XX zapísanej
na LV č. XXXX, katastrálne územie X. U., v podiele 1/1 pre G. F. - navrhovateľa.

Odporca uviedol, že v roku 1999 bývalý Obvodný úrad v F. nevydal vo veci pozemkových úprav X. U.

žiadne rozhodnutie - uznesenie, ktoré by mu zák.č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a zák.č.
71/1967 Zb. o správnom konaní ukladali zaslať účastníkom pozemkových úprav.

Odporca poukázal na to, že navrhovateľ obdržal všetky výpisy, poučenia, a obsiahlu korešpondenciu
vo veci pozemkových úprav X. U. a taktiež mu boli zaslané všetky rozhodnutia, napriek tomu, že zákon
č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov určuje ich doručenie účastníkom pozemkových úprav

zverejnením verejnou vyhláškou v obci. Navrhovateľove pôvodné pozemky boli skomasované do jednej
veľkej parcely o výmere 43.835 m2, prístupnej z poľnej cesty a už šesť rokov mohol obrábať svoj
pozemok.

Odporca uviedol, že Obvodný pozemkový úrad postupoval v konaní o pozemkových úpravách podľa
zákona a navrhovateľovi neboli spôsobené žiadne nemajetkové škody vyčíslené v žalobe.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 08.12.2011. Odporca podaním doručeným súdu dňa
23.11.2011 ospravedlnil svoju neúčasť a súčasne uviedol, že trvá na svojom písomnom vyjadrení.
Nenavrhol, aby súd predmetné pojednávanie odročil.

Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 07.12.2011 z dôvodu, že v
stanovenom termíne bude na liečebnom pobyte v W. a to až do 21.12.2011, pričom súčasne požiadal

o odročenie termínu pojednávania a taktiež súčasne navrhol, aby súd pojednával na základe ním
predložených dôkazov.

Z predmetného ospravedlnenia navrhovateľa súd nedokázal ustáliť, či navrhovateľ žiada odročenie
pojednávania, respektíve súhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti a na základe ním predložených
dôkazov. Súd v tomto prípade ospravedlnenie navrhovateľa vyhodnotil ako zmätočné, pričom súd

poukazuje aj na skutočnosť, že dôvod uvedený v ospravedlnení nebol podložený žiadnym dokladom
skutočne preukazujúci liečebný pobyt navrhovateľa v kúpeľoch.

V každom jednom prípade má súd za to, že ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania musia
byť podložené „dôležitým dôvodom“ , to znamená, že je potrebné, aby účastník tvrdil také skutočnosti,
ktoré sú vzhľadom ku svojej povahe spôsobilé jeho účasť na pojednávaní ospravedlniť. Súd má za to, že

v danej veci navrhovateľ nepredložil žiaden doklad, ktorým by súd mohol overiť jeho tvrdenia ohľadom
liečebného pobytu v W. a súčasne súd z predmetného ospravedlnenia nedokázal jednoznačne ustáliť, či
navrhovateľ požaduje odročiť pojednávanie, alebo navrhuje pojednávať v jeho neprítomnosti na základe
ním predložených dôkazov. Na základe vyššie uvedeného a poukazujúc na ust. § 101 ods. 2 O. s. p.
súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - návrhom vo veci samej, rozhodnutím Obvodného
pozemkového úradu v X. zo dňa 14.05.2004, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav veci:Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozhodnutím Pozemkového úradu W. Q. č.
1198/92/PÚ zo dňa 25.08.1992 boli v zmysle § 8 zákona č. 330/1991 Zb. nariadené pozemkové úpravy
v katastrálnom území X. U. z dôvodov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona.

Obvodný pozemkový úrad v X. vydal dňa 14.05.2004 Rozhodnutie č. OPÚ/2004/23-1/JD, ktorým schválil
projekt pozemkových úprav v katastrálnom území X. U., vypracovaný v zmysle § 2 ods. 1 písm. a)
zákona za účelom usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu
vyvolaných historických vývojom pred účinnosťou tohto zákona, ktorého zhotoviteľom je G.. X. - L., č.z.
120/2001. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2004. Uvedeným rozhodnutím sa

schválila celá etapa pozemkových úprav, ktorá bola začatá už v roku 1992. Predmetné rozhodnutie bolo
doručované účastníkom konania verejnou vyhláškou prostredníctvom Mestského úradu X. U..

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom
prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu
bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním

potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Odporca
bol poučený, že má možnosť k veci sa písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu
uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa§27ods.2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, ktorým je
zákon č. 58/1969 Zb.

Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v
správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej
len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Tejto

zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci
plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym
úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľaustanovenia§20 zákonač.58/1969Zb.,pokiaľniejeustanovenéinak,spravujúsaprávnevzťahy

upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Keďže k nesprávnemu úradnému postupu respektíve k prieťahom v konaní malo dôjsť od roku 1999 do
roku 2004 bolo potrebné na daný prípad s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
aplikovať ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.V tomto smere sa súd prvom rade zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní. Zo
žalobného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ za odporcu označil Obvodný pozemkový úrad v X.. Zároveň
je zrejmé, že navrhovateľ svoj nárok odvodzuje od nesprávneho úradného postupu odporcu, ktorého

sa mal odporca dopustiť nekonaním počas správneho konania t.j. v konaní o pozemkových úpravách
v katastrálnom konaní X. U.. To, že navrhovateľ odvodzuje svoje nároky zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom (nekonaním) odporcu vyplýva aj z obsahu žaloby a jej
príloh. Je zrejmé, že podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR má každý právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom. Ide o článok Ústavy SR, ktorého priama aplikácia sa premietla do zákona č. 58/1969
zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom a neskôr s účinnosťou od 1.7.2004 do zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Predmetné zákony riešia situácie,
kedy štát nesie zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil fyzickej alebo právnickej osobe pri výkone
verejnejmociatonezákonnýmrozhodnutímalebovdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupu.Vzmysle

§ 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. (rovnako tak zákona č. 514/2003 Z.z.) nositeľom zodpovednosti
za škodu, a teda aj pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaniach o náhradu škody, je štát,
ako subjekt právnych vzťahov, ako samostatná právnická osoba. V mene štátu následne v súdnych
konaniach vystupujú jednotlivé ministerstvá príp. ústredné orgány štátnej správy do pôsobnosti ktorých,
patria oblasti, v ktorých nastala poškodenému subjektu ujma. Uvedené však neznamená, že tieto orgány

konajúce v mene štátu sú zároveň nositeľmi zodpovednosti za škodu resp. že sú v konaní pasívne vecne
legitimované subjekty. Takýmto subjektom je výlučne štát - Slovenská republika. Keďže navrhovateľ v
žalobe označil ako žalovaný subjekt Obvodný pozemkový úrad v X. a nie štát (Slovenskú republiku)
zastúpený príslušným orgánom, je zrejmé, že takto označený subjekt nie je nositeľom povinnosti uhradiť
navrhovateľovi škodu (nie je nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom) a teda nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Už len z tohto dôvodu
bolo potrebné bez ďalšieho žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Ďalšie skutočnosti týkajúce sa
nesprávneho úradného postupu respektíve prípadných prieťahov v správnom konaní súd neskúmal,
vzhľadom k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v predmetnom
konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok,
písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3
O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.