Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2011

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14Cb/14/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911202118
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2011:7911202118.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: Nemocnica s
poliklinikou W. A. so sídlom N. XXX, W. A., IČO: 00 610 411 zast. JUDr. Ján Súkeník, advokát proti
odporcovi ALMEDIA spol. s r.o. so sídlom M.R.Štefánika 3504, Trebišov, IČO: 31 658 393 v konaní o
zaplatenie 730,58 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 730,58 Eur s 10% úrokom z omeškania ročne od
14.02.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 184,76 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.02.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 730,58 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že v exekučnom konaní oprávneného ALMEDIA spol. s r.o. proti povinnému -
navrhovateľovi o vymoženie 11.114,77 Eur s prísl. Okresný súd v W. A. Uznesením č. 4Er/114/2006-98
zo dňa 19.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2009 rozhodol tak, že exekúciu čo do
časti istiny 1.714,68 Eur a príslušenstva čo do úroku vyhlásil za neprípustnú a v tejto časti ju zastavil.
Súdny exekútor však v priebehu uvedeného exekučného konania pred rozhodnutím vo veci vykonal
exekúciu odpísaním celej pôvodne vymáhanej sumy, teda aj 1.714,68 Eur istiny a sumy 122,40 Eur
ako príslušenstva a túto poukázal na účet odporcu, čím sa odporca bezdôvodne obohatil na úkor
navrhovateľa o sumu 1.837,08 Eur. Dňa 29.09.2009 navrhovateľ vykonal jednostranný zápočet, v ktorom
si z titulu bezdôvodného obohatenia započítal pohľadávku vo výške 1.837,08 Eur s pohľadávkou odporcu
z právoplatného platobného rozkazu č. 9Rob/54/2009 zo dňa 11.02.2009, ktorá ku dňu vykonania
zápočtu predstavovala sumu 1.106,50 Eur. Po tomto jednostrannom zápočte pohľadávka navrhovateľa
voči odporcovi zostala vo výške 730,58 Eur.

V konaní bol vydaný platobný rozkaz č. 14Rob/6/2011-18 zo dňa 28.02.2011, proti ktorému podal
odporca v zákonom stanovenej lehote odpor.

Odporca v odpore uviedol, že odporca nespochybňuje plnenia navrhovateľom priamo na účet odporcu
pred výkonom exekúcie, rovnako je nespochybniteľná skutočnosť existencie skorších nesplatených
záväzkov žalobcu voči žalovanému na úhradu ktorých ich žalovaný použil. Nakoľko k dnešnému dňu
eviduje žalovaný voči žalobcovi nesplatené pohľadávky, ktoré vznikli pred exekučným konaním, na
ktoré sa v podanom návrhu žalobca odvoláva, nemohlo dôjsť na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu titulom plnenia žalobcu, či už priamo na účet žalovaného alebo na účet súdneho exekútora.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a to uznesením súdu
v exekučnom konaní, výpisom z účtu, platobným rozkazom, jednostranným zápočtom, predžalobnou
upomienkou, vyjadrením navrhovateľa, faktúrami odporcu, dokladom o odoslaní faktúr a zistil tento
skutkový stav veci:

Z Uznesenia Okresného súdu W. A. č. k. 4Er/114/2006-98 zo dňa 19.01.2009 súd zistil, že súd
exekúciu čo do časti istiny vo výške 1.714,68 Eur a v časti príslušenstva čo do úroku z omeškania tam
špecifikovaného vyhlásil za neprípustnú; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2009.

Z výpisu z účtu navrhovateľa súd zistil, že dňa 31.07.2007 bola z účtu odpísaná suma 435.902,52
Sk /14.469,31 Eur/.

Z Platobného rozkazu Okresného súdu W. A. č. 9Rob/54/2009 zo dňa 11.02.2009 súd zistil, že súd
zaviazal odporcu - v tomto konaní navrhovateľ, na zaplatenie sumy 813,39 Eur s príslušenstvom a na
náhradu trov konania.

Z jednostranného zápočtu zo dňa neuvedené, súd zistil, že navrhovateľ jednostranne započítal svoju
pohľadávku vymedzenú v čl. I bod B vo výške 1.837,08 Eur s pohľadávkou odporcu vymedzenou v čl. I
písm. A (vo výške 1.106,50 Eur ku dňu zápočtu) a to do výšky 1.106,50 Eur. Zvyšok pohľadávky vo výške
730,58 Eur navrhovateľ žiadal uhradiť v lehote 10 dní od doručenia tohto listu. Jednostranný zápočet
bol odporcovi expedovaný dňa 29.09.2009.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 03.05.2010 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie sumy 730,58
Eur v lehote 15 dní od doručenia upomienky.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa k odporu súd zistil, že pokiaľ odporca poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v C., je potrebné zdôrazniť, že okresný súd o veci znovu rozhodoval a vyhlásil exekúciu v
časti istiny 1.714,68 Eur a časti príslušenstva za neprípustnú a to práve z dôvodu úhrady istiny ešte pred
začatím exekúcie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2009, žalovaný sa voči rozhodnutiu
neodvolal a tak ho zrejme považoval za správne a zákonné. Napriek rozhodnutiu súdu bola exekúcia
vykonaná v celom navrhovanom rozsahu a tak nemôže byť pochýb, že sa žalovaný na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil, keď mu určité pohľadávky boli plnené dvakrát.

Z výpovede odporcu súd zistil, že v období rokov 2001-2007 odporca dodával navrhovateľovi lieky,
pričom navrhovateľ ich uhrádzal s omeškaním. Z tohto dôvodu omeškania odporca vyučtovával úroky
z omeškania, dlhy navrhovateľa boli vysoké, preto odporca podal návrh na začatie konania, kde súd
rozhodol 30.06.2006, jednalo sa o sumu 11.114,70 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ túto sumu
neuhradil, odporca podal návrh na vykonanie exekučného konania, kde bola daná suma od navrhovateľa
vymožená.

Následne bolo rozhodnutím súdu rozhodnuté, že exekúcia čo do časti 1.714,68 Eur a v časti
príslušenstva je neprípustná. Keďže v tom čase mal odporca aj iné pohľadávky voči navrhovateľovi, danú
sumu započítal na ďalšie splatné pohľadávky voči navrhovateľovi, jednalo sa o faktúry špecifikované v
jednostrannom zápočte. Akceptovali navrhovateľovo rozpočítanie, preto z daného preplatku, o ktorom
tvrdí navrhovateľ, že je bezdôvodné obohatenie, započítali faktúry podľa zápočtu a zvyšnú sumu
730,58 Eur započítali na najstaršiu faktúru, ktorú mali voči navrhovateľovi a to penalizačnú faktúru č.
OF 2404026 na sumu 936,77 Eur. Na danej faktúre tak zostala dlžná suma 206,19 Eur, okrem toho
navrhovateľ dlhuje odporcovi ešte dve faktúry, jedna na sumu 190,22 Eur a druhú na 287,86 Eur. Všetky
tri faktúry sú penalizačné, neuplatňovali ich súdnou cestou ani ich nevymáhali z dôvodu, že navrhovateľ
nemal zaplatené faktúry s istinami. Penalizačné faktúry boli vystavené z uhradených faktúr. Túto sumu
odporca nezapočítaval jednostranným zápočtom iba priradil túto sumu na neuhradené faktúry, nakoľko
tvrdí, že zápočet možno urobiť len vtedy, keď sú vzájomné pohľadávky a záväzky, v tomto prípade neboli.

Zo saldokonta a jednotlivých faktúr súd zistil, že odporca eviduje voči navrhovateľovi neuhradené faktúry:
č. OF 2404026 zo dňa 20.12.2004 splatná 03.01.2005 suma 936,77 Eur, po úhrade 730,58 Eur, k úhrade
zostáva suma 206,19 Eur; fa č. OF LB05166 zo dňa 28.12.2005 splatná 11.01.2006 suma 190,22 Eur,
fa č. OF 706010 zo dňa 16.12.2006 splatná 30.12.2006 suma 287,86 Eur.

Z faktúry č. 2404026 zo dňa 20.12.2004 splatnej 03.01.2005 vo výške 936,77 Eur súd zistil, že
predmetom je vyúčtovaný úrok z omeškania z faktúr tam špecifikovaných, ktorých splatnosť nastala v
období od 09/2002-03/2003 a úhrady nastali v období 15.01.2004.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. §1 ods. 2, prvá, druhá veta Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa ust. §451 ods. 2 OZ, Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom existoval
záväzkový vzťah, vyplývajúci z ich vzájomnej obchodnej spolupráce.

Z Uznesenia Okresného súdu W. A. č. k. 4Er/114/2006-98 zo dňa 19.01.2009 mal súd za preukázané,
že v exekučnom konaní na návrh oprávneného (odporcu v tomto konaní) proti povinnému (navrhovateľ
v tomto konaní), súd vyhlásil exekúciu čo do časti istiny 1.714,68 Eur a v časti príslušenstva čo do
úroku z omeškania tam špecifikovaného vo výške 122,40 Eur za neprípustnú; rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.02.2009. V exekučnom konaní bola vymožená pohľadávka oprávneného vo výške
435.902,52 Sk a trov 128.758 Sk dňa 31.07.2007. Nakoľko v čase právoplatného rozhodnutia súdu
už bola exekúcia zrealizovaná v celom rozsahu, vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie v
celkovej výške 1.837,08 Eur. Jednostranným zápočtom zo dňa 29.09.2009 navrhovateľ započítal svoju
pohľadávku voči odporcovi z titulu bezdôvodného obohatenia so záväzkom

voči odporcovi z titulu právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu v W. č. k. 9Rob/54/2009
zo dňa 11.02.2009 vo výške 813,39 Eur istiny s príslušenstvom (celková suma 1.106,50 Eur), čo do
sumy 1.106,50 Eur, zostala zvyšná časť pohľadávky vo výške 730,58 Eur - predmet konania. Tieto
skutočnosti mal súd za preukázané z uznesenia Okresného súdu v W. A., výpisu z účtu navrhovateľa,
platobného rozkazu Okresného súdu v W. A. a jednostranného zápočtu. Nakoľko odporca zvyšnú
časť pohľadávky navrhovateľa neuhradil, navrhovateľ uplatnil svoj nárok návrhom na začatie konania.
Odporca argumentoval tým, že nemá voči navrhovateľovi žiaden záväzok, nakoľko zvyšnú časť jeho
pohľadávky - sumu 730,58 Eur započítal na úhradu svojej faktúry voči navrhovateľovi, ktorú evidoval
ako neuhradenú. Nepreukázal, či sa jednalo o jednostranný alebo dvojstranný zápočet, na výzvu súdu
uviedol, že iba priradil túto sumu na neuhradenú faktúru. V konaní nebolo sporné, že rozhodnutím súdu o
neprípustnosti exekúcie a následnom jednostrannom zápočte zostala nevysporiadaná suma 730,58 Eur.

Základná úprava započítania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a aplikuje sa aj na obchodné
vzťahy, pokiaľ Obchodný zákonník nemá odchylnú úpravu.

Podľa ust. §358 Obchodného zákonníka /ďalej ObchZ/, Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré
možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo
až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa ust. §364 ObchZ, Na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

Podľa ust. §580 OZ, Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa ust. §581 ods. 2,3 OZ, Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa
nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky
uvedené v odsekoch 1 a 2.

Odporca nepreukázal ani netvrdil, že ohľadne sumy 730,58 Eur bola uzatvorená dohoda o započítaní,
súd preto skúmal, či na strane odporcu boli splnené podmienky na vykonanie jednostranného zápočtu. Z
predloženej faktúry odporcu mal súd za preukázané, že odporca eviduje voči navrhovateľovi neuhradenú
faktúru č. OF2404026 zo dňa 20.12.2004 splatnú 03.01.2005 vo výške 936,77 Eur titulom úrokov
z omeškania. Nakoľko úrok z omeškania tvorí príslušenstvo pohľadávky, vzniká veriteľovi nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania v prípade oneskorenej úhrady jeho pohľadávky zo strany dlžníka. V
danom prípade teda nárok odporcu na úroky z omeškania bol opodstatnený, nakoľko navrhovateľ bol
v omeškaní s úhradou tam špecifikovaných faktúr a keďže úroky z omeškania môžu byť buď ako
príslušenstvo alebo samé o sebe predmetom konania, sú pohľadávkou, ktorú možno uplatniť na súde.
Z predmetnej faktúry však súd zistil, že samotná faktúra bola vystavená dňa 20.12.2004 a splatná
03.01.2005, teda odporca si nárok na úroky z omeškania mohol uplatniť prvýkrát na súde počnúc dňom
04.01.2005; od tohto momentu začína plynúť aj premlčacia doba (ust. §391 ods. 1 ObchZ, Pri právach
vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde,
ak tento zákon neustanovuje niečo iné).

Nakoľko však predmetom tejto faktúry boli úroky z omeškania zo špecifikovaných jednotlivých faktúr,
súd mal za to, že odporcovi vznikol nárok na úroky z omeškania nie vystavením faktúry na úroky z
omeškania ale dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej faktúry, teda najskôr 18.09.2002 ohľadne
prvej faktúry až 26.03.2003 ohľadne poslednej faktúry; od týchto jednotlivých momentov pri každej
jednej tam uvedenej faktúre, začala plynúť aj premlčacia doba. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka
odporcu voči navrhovateľovi je premlčaná; ak berieme do úvahy celkovú faktúru, premlčanie nastalo
dňom 04.01.2009, ak berieme do úvahy jednotlivé faktúry dňom 18.09.2006 (prvá faktúra) až 26.03.2007
(posledná faktúra).

V zmysle ust. §581 ods. 2 OZ v spojení s ust. §358 ObchZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky,
započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. V predmetnom prípade až rozhodnutím súdu o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú k 13.02.2009 vznikla navrhovateľovi pohľadávka voči odporcovi ako vzájomná
pohľadávka, ktorá mohla byť predmetom započítania teda až vtedy mohol odporca tiež pristúpiť k
započítaniu a jeho pohľadávka sa mohla stať spôsobilou na započítanie. V tomto čase však pohľadávka
odporcu už bola premlčaná, pričom premlčanie nenastalo po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilé
na započítanie, teda na strane odporcu neexistovala pohľadávka spôsobilá na započítanie formou
jednostranného zápočtu; Z vyjadrenia odporcu zároveň súd zistil, že voči navrhovateľovi neurobil žiaden
prejav smerujúci k započítaniu, nakoľko ako sám uviedol, iba priradil predmetnú sumu k faktúre.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že na strane odporcu neboli splnené podmienky na to,
aby sumu 730,58 Eur započítal na svoju pohľadávku, ktorú eviduje voči navrhovateľovi, preto je povinný
vydať navrhovateľovi to, čo na jeho úkor získal, keď navrhovateľ plnil z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ust. §365 ObchZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. §369 ods. 1 ObchZ, Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania
neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. §517 ods.2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. §3 nar. vl. č. 87/1995 Zz, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Súd zároveň priznal navrhovateľovi v zmysle ust. §365 ObchZ v spojení s §369 ods. 1 ObchZ aj úroky
z omeškania vo výške 10% ročne, ktoré navrhovateľ žiadal priznať z dlžnej

sumy, počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým vyslovil neprípustnosť
exekúcie.

Súd mal za preukázané, že odporca napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu 13.02.2009 nevrátil
navrhovateľovi sumu, ohľadne ktorej súd vyhlásil neprípustnosť exekúcie, dostal sa tak počnúc dňom
nasledujúcim do omeškania.

Súd zistil, že medzi zmluvnými stranami neboli zmluvne dohodnuté úroky z omeškania. Podľa zistenia
súdu, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu t. j. 14.02.2009 bola vo výške 2%. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľom
uplatnená výška úroku z omeškania 10% nebola vyššia ako výška úrokov prípustná podľa zákona alebo
na základe zákona /8 percentuálnych bodov+2%=10%/, súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania
vo výške 10% ročne.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade trovy
úspešného navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 43,50 Eur
a trov právneho zastúpenia vo výške 141,26 Eur.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Zz ako odmenu
za právne zastúpenie v zmysle §10 vyhl. č. 655/2004 Zz vo výške 141,26 Eur za 2 právne úkony:
prevzatie veci a príprava zastupovania 27.01.2011, podanie vo veci - žaloba 11.02.2011, odmena za 1
úkon bola priznaná vo výške 51,45 Eur, režijný paušál 2x7,41 Eur, všetko +DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.