Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2011

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/180/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606203010
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2011:5011899606.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a z členov JUDr. Róberta Urbana a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľky - B. J., trvale
bytom Z., A. č. XXXX/XX, v zastúpení - JUDr. Daniela Špačková, so sídlom O. X, Z., proti odporkyni
- W. F., trvale bytom Z., D. XXXX/X, v zastúpení - JUDr. Imrich Hronček, advokát so sídlom v P. A.,
ul. X. A. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na základe
odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/101/2006-206 zo
dňa 10.2.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/101/2006-260 zo dňa 10.2.2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporkyne
k nehnuteľnosti - stavbe rodinného domu súp. číslo XX v obci I., zapísanej na liste vlastníctva č.
XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš pre katastrálne územie a obec
I., postavenej na pozemku - KN parc. č. 48, ku ktorému nie je evidovaný právny vzťah na liste
vlastníctva. Označenú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva odporkyni. Uložil jej povinnosť
zaplatiť navrhovateľke na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu 10.200,- Eur v lehote 3 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku.

Mal preukázané z listu vlastníctva č. XXX ( zo dňa 3.9.2009 ) pre k.ú. I., že účastníčky sú v podielovom
spoluvlastníctve (každá v podiele 1-ci) stavby súp. číslo XX postavenej na KN parcele číslo 48 a to
rodinného domu, keď k pozemku pod touto stavbou nie je evidovaný právny vzťah na liste vlastníctva.
Navrhovateľka svoj podiel k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla od svojho manžela Y. J. darovacou
zmluvou spísanou 23.10.2003 notárkou JUDr. Vierou Hamorskou so sídlom P. A., K. XXXX vo forme
notárskej zápisnice sp. zn. N 254/2003, Nz 96283/2003, vklad tejto zmluvy bol povolený 3.12.2003
Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš pod sp. zn. V 3276/2003. Predmetom
darovacej zmluvy bola aj polovica plotu, studne, vedľajšej hospodárskej stavby, vonkajších úprav
pozostávajúcich z plotovej brány, bránky, vodovodnej a kanalizačnej prípojky, vodomernej šachty, žumpy,
spevnených plôch a preložených schodov spolu s polovicou trvalých porastov.

Zo znaleckého posudku č. 40/2010 znalca Ing. K. G. bola preukázaná všeobecná hodnota rodinného
domu súp. XX v sume 15.370,31 Eur, všeobecná hodnota pôvodnej studne na parcele č. 49 , nadstavby
325,15 Eur a vonkajších úprav v sume 4.744,69 Eur (ide o vodovodnú prípojku č. KN parcela č. 50/3 -
382,19 Eur, vodovodná prípojka č. KN č. 49, 51/4 - 1.056,56 Eur, vodomerná šachta na parcele č. 50/3
- 566,31 Eur, kanalizačná prípojka č. 1 parcela č. 50/3 - 171,14 Eur, kanalizačná prípojka č. 2 parcela č.

50/3 - 155,81 Eur, žumpa na parcele č. 50/3 - 484,55 Eur, elektrická prípojka parcela č. 48/4 -124 - 60 Eur,
elektrická prípojka studne parcela č. 49, 51/4 - 368,48 Eur, vonkajšie schody č. 1 parcela č. 48/4 - 24,34
Eur, vonkajšie schody č. 2 parcela 48/4 - 23,58 Eur, oporný múrik parcela č. 48/4 - 24,34 Eur, spevnené
plochy č. 1 parcela č. 48/4 - 34,71 Eur, spevnené plochy č. 2 parcela č. 48/4 - 230,07 Eur, obrubník
č. 1, parcela č. 48/4 - 96,83 Eur, obrubník č. 2 parcela č. 48/4 - 21,84 Eur, čerpadlo studne parcela
č. 49, 48/5 - 490,57 Eur, vložkovanie komína parcela č. 48/5 - 488,68 Eur). Spolu všeobecná hodnota
nehnuteľnosti je 20.400,-Eur určená metódou polohovej diferenciácie, dátum vypracovania znaleckého
posudku a dátum ohodnotenia nehnuteľnosti je ku 20.10.2010.

Okresný súd mal preukázanú nezhodu medzi účastníčkami najmä ohľadne hospodárenia so spoločnou
vecou ako aj to, že v podielovom spoluvlastníctve nechcela zotrvať ani jedna z nich. Nebolo sporné,
že rozdelenie veci nie je dobré možné, preto súd rozhodoval o prikázaní veci za primeranú náhradu
jednej z dvoch spoluvlastníčok. Pri účelnom využití veci bral v úvahu to, že ani jedna z účastníčok
nie je odkázaná na trvalé bývanie v predmete spoluvlastníctva. Obidve majú zabezpečené vlastné
bývanie v Z., navrhovateľka v byte vo vlastníctve svojho syna a odporkyňa v nájomnom byte. Uvedená
nehnuteľnosť aj v minulosti slúžila na rekreačné účely. V čase podávania žaloby navrhovateľka tvrdila,
že nehnuteľnosti chce užívať spolu so svojim manželom Y. J., keďže ide o jeho rodičovský dom.
Počas tohto konania však manžel navrhovateľky zomrel. Navrhovateľka nevyvrátila tvrdenia odporkyne
o tom, že ešte za života manžela sa dohodli na tom, že byt v Z. pripadne do vlastníctva syna
navrhovateľky (k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu skutočne aj došlo) a rodinný dom v
I. do vlastníctva odporkyne. Odhliadnuc od citlivých rodinných vzťahov, súd pri posudzovaní účelnosti
využitia predmetu spoluvlastníctva prihliadal aj na spôsob faktického užívania danej nehnuteľnosti. Z
výsluchu účastníkov nesporne vyplynulo, že po ochorení Y. J. (manžel navrhovateľky a otec odporkyne)
do istého času užívali nehnuteľnosť ako navrhovateľka s manželom, tak aj odporkyňa so svojou
rodinou, obidve rodiny tam trávili spoločne voľný čas, stravovali sa, odpočívali. Po narušení vzťahov
v dobe asi posledných 3 rokov navrhovateľka nehnuteľnosti nevyužíva, tvrdila, že odporkyňa jej
znemožňuje prístup. Ako zo strany navrhovateľky, tak aj zo strany odporkyne došlo k výmene zámku,
avšak navrhovateľka nevyvrátila tvrdenie odporkyne o tom, že jej nové kľúče boli zaslané poštou.
Nebolo sporné, že navrhovateľka zabezpečila majetkovo - právne vyporiadanie nehnuteľnosti, uhradila
náklady s tým spojené, zabezpečovala všetku dokumentáciu. Sama navrhovateľka uviedla, že aj z
tohto dôvodu bol spoluvlastnícky podiel k tejto nehnuteľnosti darovaný v roku 2003 jej manželom. V
minulosti vzťahy účastníčok konania neboli narušené, spoločne sa podieľali na údržbe nehnuteľnosti,
niektoré rekonštrukčné práce financovala navrhovateľka, jej manžel, manžel odporkyne sa na ich
vykonávaní podieľal fyzickou prácou. Aj rodina odporkyne zabezpečovala napr. výmenu plastových
okien, financované aj navrhovateľkou, alebo výmenu vchodových dverí. Navrhovateľka tvrdila, že v
nehnuteľnosti nebola takmer jeden rok (obdobie pred rozhodnutím súdu prvého stupňa), že mala prístup
znemožnený odporkyňou. Súd konštatoval, že jej nič nebránilo v tomto prípade domáhať sa ochrany
svojich práv iným druhom žaloby. Takýto postoj navrhovateľky súd musel vyhodnotiť ako nedostatočný
záujem o užívanie nehnuteľnosti. Rovnako, ak rodina odporkyne v poslednom čase vykonávala
rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti proti vôli navrhovateľky, mala sa táto domáhať ochrany svojho
vlastníckeho práva alebo realizácie v súdnom konaní vydaného predbežného opatrenia zákonným
spôsobom. Vzhľadom na rovnakú veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky a odporkyne, ich
rovnaký záujem o vlastníctvo nehnuteľnosti a bezproblémovú realizáciu spoluvlastníckeho vzťahu až
do obdobia odkúpenia pozemku, nebolo jednoduché prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva
len jednej z nich. Rozhodujúcim kritériom sa preto pre súd stala ústna dohoda účastníčok o tom,
že byt v Z. pripadne bratovi odporkyne a nehnuteľnosť v I. odporkyni. Po prikázaní nehnuteľnosti do
vlastníctva odporkyni súd ju zároveň zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky
podiel navrhovateľke. Pri stanovení primeranej náhrady okresný súd vychádzal z ceny veci, určenej
v súdnom konaní znaleckým posudkom č. 40/2010 súdneho znalca Ing. K. G. sumou 20.400,-Eur a
na tomto základe hodnota spoluvlastníckeho podielu odporkyne je 10.200,-Eur. Okresný súd zvýraznil,
že znalecký posudok obsahuje ocenenie aj vonkajších úprav, súčasti hlavnej veci riadia sa preto jej
právnym režimom a nemôžu byť samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov, prechádzajú
na nadobúdateľa spolu s hlavnou vecou bez toho, aby to bolo výslovne uvedené. Rovnaký režim zdieľa
studňa, či už pôvodná alebo jej nadstavba. Vzhľadom na výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel súd
určil odporkyni dlhšiu lehotu splatnosti.

Okresný súd k obrane navrhovateľky, že chce napadnúť znalecký posudok z dôvodu výrazného
skreslenia rekonštrukčných prác v ňom uvedených, dodal, že v jej prednese neboli v zmysle §

120 ods. 1 O.s.p. prednesené žiadne konkrétne tvrdenia uvádzajúce, v čom by mal byť znalecký
posudok nesprávny. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka sa nedomáhala vyporiadania zrušovaného
podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Z tohto dôvodu nevypočul ani svedkov navrhovaných
navrhovateľkou na skutočnosti týkajúce sa rekonštrukcie nehnuteľnosti, keďže predmetom konania
nebolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníčok v širšom slova zmysle.

Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd postupoval podľa § 142 ods.3 v spojení s § 150 O.s.p.
a zaviazal navrhovateľku, aby odporkyni nahradila polovicu trov vzniknutých v súvislosti so zaplatením
znaleckého dokazovania. Zálohu na trovy znaleckého dokazovania zložila odporkyňa, znalečné bolo v
predmetnom konaní vyplatené z tohto preddavku súdnemu znalcovi v sume 176,43 Eur a vzhľadom
na predmet konania, doteraz existujúcu výšku spoluvlastníckych podielov účastníčok, ako i na to, že o
ďalšom zotrvaní alebo zrušení podielového spoluvlastníctva sa nedohodli, zaviazal súd navrhovateľku,
aby odporkyni nahradila polovicu týchto trov v sume 88,22 Eur. Právo na náhradu iných trov súd z
dôvodov vhodných osobitného zreteľa odporkyni ani navrhovateľke nepriznal. Dôvody hodné osobitného
zreteľa videl v okolnostiach prípadu a v predmete konania. Navrhovateľka a odporkyňa sú matka a dcéra,
ich vzťahy boli dlhé obdobia bezproblémové, nehnuteľnosť dlhé roky v minulosti spoločne užívali, trávili
v ňom voľný čas, spoločne sa oň starali, zhoršenie ich vzťahu zotrvanie v spoluvlastníctve neumožňuje
a za tejto situácie každá z nich sa mohla obrátiť na súd s predmetným návrhom. U navrhovateľky súd
prihliadal aj na to, že je dôchodkyňou, vdovou, preto najspravodlivejším riešením je, že ostatné trovy
konania si účastníčky budú znášať každá sama.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka, domáhala sa
v ňom zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Vytýkala
nesprávne skutkové zistenia a následne nesprávne právne posúdenie veci. Poukazovala na to, že
pôvodnou žalobou sa domáhala v predmetnom konaní voči odporkyni A. Y. zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vzhľadom však na následný prevod spoluvlastníckeho
podielu pôvodnou odporkyňou na A. D. a následne na W. F. vstúpila do konania na strane žalovanej
práve táto odporkyňa.

Predmetnú žalobu podala z dôvodu, že sa jednalo o rodičovský dom jej manžela. K uvedenému
domu mali hlboký citový vzťah, investovali do udržiavania opráv značné sumy. Nehnuteľnosť užívala
spolu s manželom niekoľko desaťročí, plánovali v ňom po dokončení rekonštrukčných prác aj trvalé
bývanie. Napriek smrti manžela má záujem túto nehnuteľnosť naďalej užívať a plánovala v predmetnej
nehnuteľnosti prežiť svoju starobu. Odporkyňa nebola v príbuzenskom vzťahu s jej manželom, je jej
dcérou z prvého manželstva. Pritom jej manžel si odporkyňu neadoptoval, nebola ani jeho závetnou
dedičkou, nakoľko si neprial, aby užívala jeho majetok. Pokiaľ okresný súd pri svojom rozhodovaní
prihliadal na to, že za svojho života previedla nehnuteľnosť - byt v Z. na syna a preto dom v I.
prikázal do vlastníctva odporkyne, podľa názoru odvolateľky prevod vlastníctva bytu navrhovateľkou
na syna nie je zákonom žiadnym spôsobom obmedzený, nesúvisí s predmetom tohto sporu, naviac
je oprávnená previesť počas svojho života svoj majetok bez obmedzenia na akúkoľvek tretiu osobu a
to odplatne, či bezodplatne bez nutnosti vysvetľovať svoje rozhodnutie deťom. Súd na jednej strane
vychádzal pri prikázaní nehnuteľnosti do vlastníctva odporkyni z jej tvrdenia, že posledných 13 rokov sa
ona starala o údržbu a rekonštrukciu nehnuteľnosti, na strane druhej však odmietol vypočuť svedkov
navrhovaných ňou, pritom títo svedkovia mali dosvedčiť násilné správanie sa odporkyni voči nej a
znemožnenie užívania nehnuteľnosti, ktorej bola spoluvlastníčkou. Pokiaľ aj odporkyňa s manželom 13
rokov jej pomáhali pri udržiavaní nehnuteľností, jednalo sa o pomoc dcéry matke, naviac odporkyňa
túto nehnuteľnosť užívala na rekreáciu ako jej dcéra, nie ako spoluvlastníčka, ktorou v tom období
nebola. Odporkyňa od samotného začiatku nemala záujem s navrhovateľkou dobre vychádzať ani ako
spoluvlastníčkou, obchádzala, porušovala jej spoluvlastnícke práva.

Odporkyňa svojim násilným správaním voči nej nielenže bránila riadne využívať vlastnícke právo, ale
trvalo rozvrátila vzťahy v rodine, nezachovala sa k nej tak, ako sa mala zachovať dcéra k matke.
Takéto jej konanie by nemalo požívať právnu ochranu, je v rozpore s dobrými mravmi. Súd však
túto zákonom danú podmienku vyporiadania spoluvlastníctva neskúmal a nevypočul navrhovaných
svedkov, neumožnil preukázať všetky skutočnosti, ktoré pri výsluchu uviedla, t.j. že jej odporkyňa od
roku 2009 bránila nehnuteľnosť akokoľvek užívať. Preto súd v prípade vyporiadania spoluvlastníctva mal
po vykonanom dokazovaní, ktoré by preukázalo tvrdenie o násilnom správaní sa odporkyne, prikázať
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva jej (odvolateľky) tak, ako to žiadala v podanom návrhu. Má

záujem predmetnú vec vlastniť, užívať a trvá na tom, aby jej nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného
vlastníctva.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť pre vecnú
správnosť. Uviedla, že do rodinného domu investovala so svojim manželom Z. F., čo preukazovali
aj dokladmi o nakúpených materiáloch pred rokom 2008. Naviac ešte v roku 2008 navrhovateľka
prostredníctvom svojej advokátky predložili jej (aj manželovi) návrh darovacej zmluvy, podľa ktorej
predmetom daru okrem 1 rodinného domu súp. č. XX v I. boli aj podiely v pozemkoch v intraviláne obce
I.. Rozhodujúcu časť investovala do rodičovského domu ona spolu s manželom a za tieto investície
im verejne sľubovala navrhovateľka, aby si tento ďalej zveľaďovali, že to bude len pre nich. Túto
skutočnosť potvrdzuje aj vypracovaná darovacia zmluva. Porušovanie spoluvlastníckych práv ňou, nie
sú ničím podložené. Bola to práve navrhovateľka, ktorá tieto práva začala porušovať takým spôsobom,
že nechala odobrať elektromer a potom aj vodomer, polícii oznamovala po roku 2008 neoprávnené
užívanie rodinného domu odporkyňou a ostatné skutočnosti, ktoré sa nachádzajú v spise súdu prvého
stupňa. S navrhovateľkou mali záujem sa dohodnúť aj na opravách rodinného domu, keďže tento je
v havarijnom stave, niektoré práce je nevyhnutné vykonať, na požiadavku spoločne združiť finančné
prostriedky na opravu domu neodpovedala. Navrhovateľka zmenila svoje správanie sa voči nej až
potom, keď nadobudla spoluvlastnícke právo od svojej právnej predchodkyne.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala účastníčka
(§ 201 veta prvá O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 rozsudok okresného súdu potvrdil pre vecnú
správnosť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci skutkový stav zistil riadne,
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132
i násl. O.s.p., t.j. jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a z vykonaného dokazovania vyvodil i správny
právny záver. Súd prvého stupňa zohľadnil všetky významné i rozhodujúce skutkové otázky, tie v súlade
s hmotným právom riešil, dôsledne postupoval pri vyhodnotení komplikovaných rodinných vzťahov
účastníčok, zohľadnil spôsob užívania uvedenej nehnuteľnosti v minulosti, spornosť rodinných vzťahov
a väzieb v aktuálnej dobe, ďalšie predpoklady riešenia užívania, účelného využitia veci a snažil sa o
najoptimálnejší spôsob usporiadania vzťahov medzi nimi k danému majetku.

Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s meritórnym posúdením veci ako aj s písomnými dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí, na uvedené dôvody v celom rozsahu poukazuje a len na zvýraznenie správnosti
dôvodov rozhodnutia krajský súd poukazuje na niektoré súvislosti vzhľadom na vznesené odvolacie
argumentácie odvolateľkou.

Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka
súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie dobre možné,
prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom
na to, aby sa vec mohla účelne využiť a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom ( § 142 ods. 1, prvá, druhá, tretia veta Občianskeho zákonníka).

Je preukázané, že navrhovateľka a odporkyňa sú podielovými spoluvlastníčkami (každá z nich v 1)
nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu. Je preukázaná aj ďalšia skutočnosť, že ani jedna z účastníčok
nechcela zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľka bola oprávnená podať návrh na zrušenie
spoluvlastníctva po tom, ako medzi ňou a odporkyňou pred podaním návrhu na súd k dohode o zrušení a
vyporiadaní tohto spoluvlastníctva nedošlo. Rozdelenie veci nie je dobré možné, za tejto situácie správne
postupoval okresný súd, keď zvolil prikázanie veci za primeranú náhradu jednej zo spoluvlastníčok. Tak
navrhovateľka, ako aj odporkyňa žiadali predmet spoluvlastníctva prikázať do výlučného vlastníctva,
aplikácia princípu „účelného využitia veci" v prípade rovnosti podielov má svoje opodstatnenie.

V § 142 Občiansky zákonník ustanovuje, že súd prihliadne na účelné využitie veci, ide teda o právnu
normu s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. o právnu normu, ktorej hypotéza nie je stanovená priamo
právnym predpisom, ale ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom
prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností.
Otázka komu bude vec prikázaná, záleží vždy od úvahy súdu. To napokon vyplýva i z textu zákona,
podľa ktorého súd k uvedeným kritériam len prihliadne. Okresný súd v predmetnej veci pri svojej úvahe
zohľadnil všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré v konaní vyvstali, existujúce rodinné väzby
do nadobudnutia svojho podielu účastníčkami konania (usporiadané bezkonfliktné vzťahy), vzájomné
zhoršenie vzťahov po tom, ako vzniklo medzi nimi podielové spoluvlastníctvo, podiel odporkyne,
jej manžela na rekonštrukčných, udržiavacích prácach, spôsob využitia, ale i záujem v budúcnosti
predmetnú nehnuteľnosť zveľadiť. Je nerozporovanou otázkou, že obidve sporné strany nehnuteľnosť
neplánujú využiť na riešenie bývania, ale pre rekreačné účely. Je preukázaný spôsob majetkového
vyporiadania medzi navrhovateľkou a jej synom pri prevode vlastníctva bytu na neho a navrhovateľka
v odvolaní nepoprela ústnu dohodu o tom, že byt bude prevedený na syna a nehnuteľnosti tvoriace
predmet konania na odporkyňu. Otázka, či sa správali násilne účastníčky jedna voči druhej, či
intenzita prípadného násilného správania sa prejavovala vo väčšom rozsahu u navrhovateľky, prípadne
odporkyne, podstatný význam nemala, pretože konfliktné situácie, do ktorých sa obidve sporné strany
v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti dostali, boli vzájomné a obojstranné.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia dáva odpoveď i na otázku z akého dôvodu nevykonal
výsluch konkrétnych svedkov k otázke investícií, vykonanie dokazovania na túto okolnosť ani nebolo
potrebné, pretože sa navrhovateľka nedomáhala širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu jednoznačne plynie záver o tom, že vo vzťahu k rozhodovaniu
o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p., a na tom základe uložil
navrhovateľke vyplatiť odporkyni „iba" trovy titulom jej podielu na výdavkoch, vynaložených v súvislosti
zo znaleckým dokazovaním. Vo vzťahu k ďalším trovám účastníkov konštatoval súd aplikovateľnosť
ustanovenia § 150 O.s.p., Dôvod hodný osobitného zreteľa videl v predmete konania a v pomeroch
účastníkov. Krajský súd konštatuje, že uvedený záver je v celom rozsahu v súlade aj s princípom
spravodlivého usporiadania veci medzi účastníkmi konania.

Odvolací súd dáva ale do pozornosti súdu prvého stupňa, že vo výrokovej časti rozhodnutia o trovách
konania došlo k zrejmej nesprávnosti (žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania), čo treba,
aby okresný súd odstránil postupom podľa § 164 O.s.p., pretože z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva
jednoznačne tá skutočnosť, že navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania.

V odvolacom konaní nemala navrhovateľka úspech, preto by bolo jej povinnosťou nahradiť odporkyni
- úspešnej procesnej strane trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia. Odvolací súd
vo vzťahu k trovám odvolacieho konania aplikoval ustanovenie § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 v
spojení s § 150 O.s.p. a na tomto základe účastníkom (žiadnemu z nich) nepriznal náhradu trov. Pri tomto
rozhodnutí vychádzal z totožných úvah ako súd prvého stupňa, pritom dôvod hodný osobitného zreteľa
videl v okolnostiach prípadu, v predmete konania, v rodinných vzťahoch (dlhú dobu bezproblémových),
nemožnosť zotrvať v spoluvlastníctve pre zhoršenie vzájomných vzťahov účastníčok, keď každá z nich
sa mohla obrátiť na súd s týmto návrhom.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .