Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2011

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/156/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709208324
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2011:1709208324.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku rozhodol sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci

navrhovateľa: Y.. R. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F., S. V. X, proti odporcovi: T. W. T. T., K.: XX 801 397,
so sídlom v T., Y. Z. XX, zast. advokátom JUDr. Ing. Vojtechom Čipákom, so sídlom AK v Bratislave,
Vazovova 9/B, o určenie, že dôvody výpovede sú nedostatočné a o určenie neplatnosti výpovede z
pracovného pomeru zo dňa 15.7.2009, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 15.7.2009, je neplatná.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok vo výške 99,50 eur.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok vo výške 99,50 eur.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 15.9.2009, podaným na súd dňa 16.9.2009, sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil,
že dôvody, uvedené odporcom vo výpovedi z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP, danej
navrhovateľovi dňa 15.7.2009 sú nedostatočné a aby určil, že výpoveď je neplatná.

Návrh skutkove odôvodnil tvrdením, že od 1.12.1992 pracuje u odporcu ako sekundárny lekár, aktuálne
na Ženskom oddelení II. psychiatrickej kliniky. Dňa 27.3.2009 ho navštívila priateľka pacienta C.. E..,
ktorý sa podrobuje u odporcu na Mužskom oddelení II. psychiatrickej kliniky súdom nariadenej ochrannej
psychiatrickej liečbe, s prosbou o pomoc, pretože podľa jej názoru s jej priateľom zaobchádzajú
„nehumánne“. V ten istý deň sa na pacienta informoval, následne 30.3.2009 telefonicky u primára

Mužského oddelenie II. psychiatrickej kliniky a následne telefonicky u riaditeľa nemocnice. Z ich
vyjadrení mu bolo zrejmé, že pacientova priateľka mala pravdu. Dozvedel sa, že pacient je naozaj
dlhodobo fixovaný reťazami k lôžku pre svoje opakované heteroagresívne správanie sa v minulosti
a vzhľadom na nebezpečenstvo, ktoré pre okolie pre svoju nadmernú fyzickú silu predstavuje a pre
neexistenciu detenčného zariadenia na Slovensku, bude takto fixovaný aj naďalej. Toto zdôvodnenie
ho nijako neuspokojilo, preto v rámci výkonu ústavnej pohotovostnej služby, do ktorej nastúpil dňa
30.3.2009, po preštudovaní zdravotnej dokumentácie pacienta zistil, že pacient je dlhodobe /40

dní a nocí/ trvale pripútaný na lôžko /reťaze cez deň voľnejšie, na noc napevno/ a po vyšetrení
pacienta /pacient spolupracoval, nebol psychotický ani expanzívny, naopak mal subdepresívne ladenie
a obsahy jeho myslenia, reč, afektívna expresia, ani jeho správanie nesvedčili pre aktuálne agresívne
tendencie, jeho aktuálna fyzická kondícia nepredstavovala na oddelení, trvalo vybavenom pracovníkmi
SBS a kamerovým systémom aktuálne riziko brachiálnej heteroagresivity/, ho z fixácie uvoľnil. Jehoďalšiu fixáciu považoval za absolútne zbytočnú, nezmyselnú, mohla viesť k úplnému zlomeniu
pacienta. Ponechanie fixácie by bolo z medicínskeho, ľudského a právneho hľadiska /evidentné
porušenie zásad Metodického opatrenia MZ SR č. 19751-1/2005, ako aj zákonných predpisov a

záväzných medzinárodných dohovorov, chrániacich základné ľudské a občianske práva/ neobhájiteľné
a neprípustné. Nakoľko bol pacient nasledujúci deň evidentne len z preventívnych dôvodov na
príkaz primára a so súhlasom riaditeľa nemocnice opätovne zafixovaný, v záujme pacienta sa počas
nasledujúcich týždňov a mesiacov postupne obracal na štátne inštitúcie. Podľa jeho presvedčenia bola
medializáciu prípadu jediným riešením, ktoré mohlo pacientovi účinne pomôcť, keďže závery šetrenia

štátnych orgánov fixovali a umožňovali pretrvávanie „provizórneho“ riešenia už celé mesiace. Príkaz
riaditeľa nemocnice o zákaze poskytovať informácie médiám považoval za účelový a nezmyselný
pokus vyhnúť sa osobnej zodpovednosti za morálne povážlivý a aj pre laickú verejnosť odborne
nanajvýš pochybný „liečebný“ postup. Príkazom č. 4/2009 zo dňa 10.6.2009 sa riaditeľ nemocnice bez
akéhokoľvek zdôvodnenia snažil pod hrozbou sankcií porušenia pracovnej disciplíny zabrániť využívať
ústavou zaručené právo na verejné vyslovenie svojho názoru, čo považoval za účelové prekročenie

právomocí riaditeľa. V záujme pacienta sa týmto príkazom nemohol riadiť. Porušenie takého príkazu
nepovažuje za dostatočný dôvod pre výpoveď. Navrhol, aby súd v tomto konaní riešil týranie pacienta
ako predbežnú otázku. Pracovnú disciplínu nijak neporušil, odmieta účelové obvinenia zo svojvoľného
a neetického konania. Práve takému konaniu zo strany nemocnice voči bezprecedentne týranému
pacientovi sa snažil zabrániť.

K doručenému návrhu sa odporca písomne zo dňa 5.1.2010 vyjadril tak, že s návrhom nesúhlasí
a žiada ho zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že pacientovi C.. E.. bolo rozhodnutím súdu uložené
ochranné psychiatrické liečenie, primárom oddelenia II. PK SZU MO ako aj vedením nemocnice bol
hodnotený ako mimoriadne agresívny pacient voči personálu o to viac, že v Psychiatrickej nemocnici
vo Veľkom Záluží fyzicky napadol primára oddelenia a ďalších zdravotníckych pracovníkov. Dňa

21.7.2008 bol pacient mimoriadne agresívny vyhrážal sa personálu napadnutím a ublížením na zdraví
a poškodil na oddelení majetok nemocnice. Pri prekladaní pacienta na AG stanicu, ktorá má charakter
bezpečnostného oddelenia s vlastnou ochranou príslušníkmi SBS bol tak agresívny, že museli byť
privolané hliadky mestskej aj štátnej polície. Nakoľko bol stupeň ohrozenia okolia extrémne vysoký,
musel byť privolaný aj špeciálny bezpečnostný oddiel, až potom sa podarilo pacienta fixovať na posteľ v

izolačnejmiestnosti.Podľahláseniaprimáraoddeleniazodňa2.3.2009sapacientpokúsiloútektak,žez
WC vyšiel vyzbrojený železnou tyčou z postele, následne búchal do vchodových dverí, chránených fóliu.
Službukonajúca lekárka privolala štátnu políciu, následne bol pacient fixovaný v izolačnej miestnosti;
slovne sa vyhrážal personálu. Vzhľadom na závažnosť stavu a riziko úteku a agresivity pacienta boli
prijaté zvýšené bezpečnostné opatrenia, pacient bol izolovaný fixovaný na lôžko a bola mu zvýšená

medikácia. Navrhovateľ, ktorý nastúpil dňa 30.3.2009 na pohotovostnú službu odfixoval pacienta
napriek zákazu primára oddelenia. Na postup navrhovateľa, ako službukonajúceho lekára, podala
sťažnosť zástupkyňa primára II. PK SZU MO PN PP, v ktorej sťažnosti vytkla navrhovateľovi, že
počas celej pohotovostnej služby vedome vystavil ošetrujúci personál strachu a psychickému stresu,
čím porušil pracovný poriadok a vytvoril nepriaznivé pracovné podmienky pre sestry vykonávajúce

ošetrovateľskú starostlivosť pre ďalších 29 pacientov, že konal neeticky a neprofesionálne, keď pacienta
fotil a robil si výpis z jeho zdravotnej dokumentácie bez súhlasu kompetentných; službukonajúce
zdravotné sestry, vrchná sestra a SBS Kraken s.r.o. v tom zmysle, že pracovníkov SBS vykázal z
izby pacienta, o odfixovaní zvlášť nebezpečného pacienta neboli vopred informovaní, navrhovateľ fotil
fixáciu pacienta, celú izbu a zabezpečovacie prostriedky SBS na svoj mobil. Za svojvoľné odfixovanie

pacienta napriek písomnému zákazu primára oddelenia uložil navrhovateľovi písomne zo dňa 2.4.2009
napomenutie za hrubé porušenie pracovnej disciplíny podľa § 179 Zákona č. 311/2001 Z.z. a z
výkonu ústavnej pohotovostnej služby navrhovateľa uvoľnil až do odvolania. V dôsledku prehlásenia
navrhovateľa o úmysle informovať nezávislé orgány o postupe liečby pacienta C.. E.., aby nedošlo
k nesprávnym informáciám o záležitostiach nemocnice, bol riaditeľom nemocnice vydaný príkaz č.

4/2009 zo dňa 10.6.2009. Na podnet navrhovateľa bol dňa 2.7.2009 uverejnený v denníku SME
článok „Zúrivého pacienta držia na reťaziach“, dňa 15.7.2009 navrhovateľ informoval o pacientovi
prostredníctvom denníka SME napriek tomuto príkazu, s ktorým bol oboznámený. Na nepravdivé
informácie o liečbe pacienta reagoval riaditeľ nemocnice /článok zo dňa 22.7.2009/. Dňa 5.7.2009
navrhovateľ prostredníctvom internetového portálu „kyberia.sk“ uverejnil článok „Zúfalého pacienta

držia na reťazi“ v ktorom sa priznal k poskytnutiu materiálov o pacientovi C.. E.. denníku SME. Na
základe podnetov navrhovateľa boli u odporcu vykonané kontroly Etickou komisiou MZ SR, Úradom
pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou, generálnou prokuratúrou SR, Ligou pre duševné zdravie,Európskym výborom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo
trestania. Nenamieta podnety, vykonané navrhovateľom, ale podanie dezinformácií tlači, ktoré poškodili
dobré meno nemocnice.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov: Y.. X. Ž., Y.. H. R., oboznámil
sa s listinnými dôkazmi, najmä: pracovná zmluva navrhovateľa zo dňa 2.12.1992, pracovné náplne
navrhovateľa, písomné napomenutie zo dňa 2.4.2009, „odvolanie“ navrhovateľa proti napomenutiu
zo dňa 3.4.2009, oznámenie odporcu zo dňa 8.4.2009, príkaz riaditeľa PNPP č. 4/2009 zo dňa
10.6.2009, výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 15.7.2009, 2x fotografia obmedzujúcich prostriedkov

u pacienta C..E.., Metodické opatrenie MZ SR k používaniu obmedzovacích prostriedkov u pacientov
v zdravotníckych zariadeniach, poskytujúcich psychiatrickú starostlivosť č. 19751-1/2005-OMZ zo
dňa 2.5.2005, Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, uznesenia OS Galanta č.k.: 2Nt/23/2006-9
zo dňa 22.11.2006 o nariadení výkonu ústavného ochranného liečenia, hlásenie zo dňa 30.3.2009
o mimoriadnej a závažnej udalosti, sťažnosti zo dňa 31.3.2009 na konanie navrhovateľa, služobný
záznam zo dňa 31.3.2009, článok Y. V. „Zúfalého pacienta držia na reťazi“, uverejnený v denníku SME

dňa 2.7.2006 článok navrhovateľa zo dňa 5.7.2009 „Zúfalého pacienta držia na reťaziach, uverejnený
navrhovateľom na internete, článok navrhovateľa „Zúfalý pacient a reťazi“, uverejnený v denníku
Sme dňa 15.7.2009, uznesenie Etickej komisie MZ SR č. 27/26 zo dňa 24.7.2009, záznam Okresnej
prokuratúry Pezinok z vykonania previerky zo dňa 20.5.2009, Stanovisko Ligy pre duševné zdravie
k prípadu pacienta C..E.., uverejnené ako tlačová správa, odpoveď MZ SR navrhovateľovi zo dňa

12.5.2009 k použitiu obmedzovacích prostriedkov v zariadení odporcu vo vzťahu k pacientovi R.A. dňa
15.7.2009,obrazovýzáznamreportážeTVMarkízazodňa4.7.2010natémudetenciaazistilnasledovný
skutkový stav:

Pracovno-právny vzťah účastníkov bol založený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 2.12.1992, s
dňom dojednaným ako nástup do práce 1.12.1992, na pracovnej pozícii lekár na lôžkovom oddelení, na

dobu neurčitú, s miestom výkonu práce T. N. T.. Podľa písomne dojednanej pracovnej náplne zo dňa
20.6.2003 sa navrhovateľ okrem iného zaviazal: plniť príkazy a pokyny zamestnávateľa, zachovávať
mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania, vykonávať
lekárske služby v nemocnici podľa rozpisu služieb.

Od roku 2007 navrhovateľ vykonáva odbornú zdravotnícku prax v špecializačnom odbore psychiatria,

pre zaradením do špecializačného štúdia.

Odporca je štátna príspevková organizácia s právnou subjektivitou; jeho základným poslaním
je poskytovanie špecializovanej ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti pacientom s
psychiatrickými ochoreniami, poskytovanie komplexnej psychiatrickej starostlivosti osobám závislým od
psychoaktívnych látok a okrem toho poskytovanie komplexnej psychiatrickej starostlivosti pacientom

so súdne nariadenou ochrannou psychiatrickou, protitoxikomanickou, protialkoholickou a sexuologickou
liečbou.

V rozhodnom období bol navrhovateľ pracovne zaradený ako sekundárny lekár II. Psychiatrickej kliniky,
ženské oddelenie, jeho priamym nadriadeným bol primár tejto kliniky Y.. H.Á. Z..

Dňa 30.3.2009 o 11.00 hod. primár Mužského oddelenia II. Psychiatrickej kliniky Y.. H. R. v zdravotnej

dokumentácii pacienta C..E.. vydal písomne zákaz odfixovania horných končatín pacienta C.. E..

Dňa 30.3.2009 navrhovateľ v rámci výkonu ústavnej pohotovostnej služby od 16.00 hod. na Mužskom
oddelení II. psychiatrickej kliniky SZÚ, o 16.10 odfixoval pacienta C.. E..

Dňa 2.4.2009 odporca doručil navrhovateľovi písomné „napomenutie“ za hrubé porušenie pracovnej
disciplíny, spočívajúce v tom, že počas výkonu ústavnej pohotovostnej služby dňa 30.3.2009 svojvoľne

odfixoval pacienta C.. E.., napriek písomnej ordinácii primára kliniky Y.. R. zákazu odfixovať horné
končatiny pacienta zo dňa 30.3.2009, čím porušil rozhodnutie primára kliniky, vedome privodil strach
ošetrujúcemu personálu, vystavil ho stresu počas celej zmeny, zmaril bezpečnosť práce pri poskytovaní
komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti pacientovi.

V uvedenom „napomenutí“ odporca uviedol, že v prípade opakovania tohto postupu vyvodí voči

navrhovateľovi konzekvencie podľa ZP.Na uvedené „napomenutie“ reagoval navrhovateľ písomne zo dňa 3.4.2009 v podaní, označenom ako
„odvolanie sa proti napomenutiu“, v ktorom vysvetlil svoje úvahy, závery a postup pred, počas a po
odfixovaní pacienta C..E.. počas výkonu pohotovostnej služby dňa 30.3.2009 s tým, že svoj postup

považoval za humánny a zákonný oproti postupu odporcu pri realizácii súdom nariadenej ochrannej
psychiatrickej liečby pacienta C..E.. Zároveň oznámil odporcovi, že vec pacienta C..E.. predloží na
rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Písomným podaním zo dňa 8.4.2009 reagoval odporca na toto podanie navrhovateľa oznámením, že
jeho odvolanie sa proti napomenutiu berie na vedomie.

Dňa 10.6.2009 vydal štatutárny zástupca odporcu - riaditeľ, písomný príkaz č. 4/2009, ktorým nariadil
všetkým zamestnancom, aby bez súhlasu riaditeľa nemocnice /v prípade jeho neprítomnosti jeho
zástupcu/ neposkytovali médiám žiadne vyhlásenia o nemocnici, alebo o zdravotnom stave pacientov s
tým, že nedodržanie tohto príkazu bude kvalifikované ako porušenie pracovnej disciplíny.

Dňa 5.7.2009 navrhovateľ uverejnil prostredníctvom internetového portálu „kyberia.sk“ článok „Zúfalého
pacienta držia na reťazi“, reagujúc na článok „Zúrivého pacienta držia na reťazi“, uverejnený v denníku

SME dňa 2.7.2009, v ktorom uviedol, že materiály o pacientovi C.. E.. poskytol redakcii sám, vrátane
svojho kritického postoja k zaobchádzaniu s pacientom, v snahe mu pomôcť, vyjadrujúc ľútosť, že z jeho
materiálov redakcia použila iba snímku z jeho mobilu, že článok bol napísaný nešťastne a nevyvážene.
V ďalšom texte podrobne opísal situáciu tohto pacienta a zamýšľal sa nad stavom zdravotníctva SR a
neexistenciou detenčného zariadenia na Slovensku.

O prejednanie skončenia pracovného pomeru navrhovateľa výpoveďou požiadal odporca odborovú
organizáciu - Základnú odborovú organizáciu SOZ ZaSS PNPP Pezinok písomne zo dňa 8.7.2009 .
Výpoveď zo dňa 15.7.2009 bola vopred odborovou organizáciou prejednaná a vzatá na vedomie dňa
9.7.2009.

Dňa 15.7.2009 odporca na pracovisku doručil navrhovateľovi písomnú výpoveď z pracovného pomeru

zo dňa 15.7.2009, danú mu podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny,
spočívajúceho v nedodržaní príkazu riaditeľa nemocnice č. 4/2009 zo dňa 8.6.2009 o poskytovaní
informácií médiám s tým, že v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej
disciplíny mu udelil dňa 2.4.2009 napomenutie, v ktorom ho upozornil, že v prípade opakovaného
porušenia pracovnej disciplíny mu môže dať výpoveď.

Pracovný pomer navrhovateľa mal v dôsledku tejto výpovede skončiť uplynutím výpovednej doby dňom
31.10.2009.

Navrhovateľ v konaní pred súdom vypovedal, že po nástupe do pohotovostnej služby dňa 30.3.2009
sa presvedčil, že pacient C.. E.. je pomocou zvláštneho zariadenia, pozostávajúceho zo širokých
kožených manžiet, reťazí a visiacich zámkov fixovaný k posteli, podľa jeho zdravotnej dokumentácie

dlhodobo, od 27.2.2009. Po jeho vyšetrení a zhodnotení jeho aktuálneho stavu pacienta o 14.20 hod
odfixoval, lebo nepredstavoval aktuálne signifikantné brachiálne heteroagresívne správanie. Pacienta
odfixoval v rámci svojej právomoci službukonajúceho lekára, lebo ďalšie ponechanie fixácie považoval
za ničím neobhájiteľné a neprípustné z hľadiska medicínskeho, ľudského, právneho /metodický pokyn
MZ SR/ ako aj medzinárodných dohovorov, chrániacich základné ľudské a občianske práva. Celkove

na oddelení strávil ešte 2 hodiny, pacient C..E. bol nevládny, neprejavoval žiadne známky agresivity.
Dňa 2.4.2009 dostal písomné napomenutie za toto konanie, ktoré on považoval za konanie lege
artis. Odvtedy pohotovostnú službu nevykonával. Napomenutie písomne odmietol ako nedôvodné.
Na možnosť výpovede nebolo odporcom upozornený, nikto sa mu výpoveďou nevyhrážal ani s ním
nekomunikoval až kým mu nebola odovzdaná dňa 15.7.2009 výpoveď.

O príkaze č. 4/2009 o zákaze informovať médiá vedel pred tým, ako poskytol rozhovor denníku
SME a pristúpil k nemu až po vyčerpaní štandardného služobného postupu, vrátane oslovenia
príslušných inštitúcií. Dňa 23.6.2009 e-mailom oslovil šéfredaktora denníka SME a k e-mailu pripojil
fotodokumentáciu pacienta zo svojho mobilného telefónu a dokumentáciu o svojej primárnej apelácii
na všetky úrady a odpovede od nich. Nezverejnil jeho diagnózu ani osobné údaje. Urobil tak na

žiadosť pacienta, vtedy si neuvedomil, že pacient je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, resp. na
základe SMS správy pacientovej priateľky, že pacient to chce medializovať. O súhlas vlastne žiadalopatrovníka pacienta, resp. ho o súhlas nežiadal, iba ho o tom informoval. Následne sa s ním spojila
redaktorka SME, ktorej bol prípad zverený s tým, že si informácie overí a prípad zverejnia. Rozhovor
s ním nerobila. S obsahom článku, ktorý bol zverejnený dňa 2.7.2009 nebol vôbec oboznámený, v

článku neboli uvedené žiadne z ním poskytnutých údajov, iba údaje, poskytnuté odporcom. S článkom
nesúhlasil, celkové vyznenie článku bolo v neprospech pacienta, preto dňa 5.7.2009 uverejnil na
internetovom portáli Kyberia.sk svoju reakciu, článok poslal aj redakcii SME, na základe čoho dňa
15.7.2009 vyšiel ďalší článok v SME s nadpisom „Zúfalého pacienta držia na reťaziach“. Vzhľadom na
osobitné okolnosti mal za to, že pacient je veľmi ohrozený, týraný a že mu musí vyhovieť. Zverejnenie

prípadu považoval za poslednú možnosť, ako pacientovi pomôcť, aby pod tlakom medializácie odporca
pristúpil k inému riešeniu, ako doterajšej pevnej fixácii pacienta k posteli, keď použitie doterajších
prostriedkov vedenie odporcu, ako aj inštitúcie zodpovedné v tejto oblasti, obhajovali, odvolávajúc sa
na neexistenciu detenčného ústavu na území SR. Ním zvoleným spôsobom medializácie konal v súlade
s článkom 6. rezolúcie VZ OSN č. 53/144 z roku 1998, ktorou bola prijatá Deklarácia OSN o práve a
povinnosti jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznávané ľudské

práva a slobody.

Odmietol označenie svojho konania za neprofesionálne a za hrubé porušenie pracovných povinností,
najmä zo strany odporcu, ktorý je za tento prípad ťažkého a dlhodobého porušovania Etického kódexu
zdravotníckeho pracovníka, vydaného MZ SR, zodpovedný. Po prípise z EÚ v januári 2010 podľa jeho
informácií dostal pacient iný fixačný prístroj, ktorý ho natoľko neobmedzuje. V súhrne tohto považuje

dôvody výpovede za nedostatočné a výpoveď za neplatnú.

Odporca v konaní pred súdom s návrhom nesúhlasil. Navrhovateľ nie je psychiater, ale internista, dňa
30.3.2009 svojvoľne odfixoval pacienta, hoci len pár hodín predtým primár Mužského oddelenia Y..
R. písomne nariadil zákaz ho odfixovať a pred nástupom do pohotovostnej služby bol navrhovateľ
riaditeľom upozornený na prípadné ohrozenie personálu, vzhľadom na všetky súvisiace okolnosti

prípadu Spôsob liečby, vzhľadom na nebezpečnosť pacienta v Galante, ale aj počas hospitalizácie u
odporcu, bolo potrebné riešiť odborne. Po tom, čo navrhovateľ medializoval prípad, postup konzultovali
s trestným sudcom OS Pezinok a ich liečebný postup a použitie fixácie pacienta odsúhlasili všetky
dotknuté inštitúcie - prokuratúra, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, MZ SR, Liga pre
duševné zdravie.

Svedkyňa Y.. X. Ž., lekárka, od roku 2002, priamy podriadený štatutárneho zástupcu /riaditeľa/ odporcu,
námestníčka na úseku zdravotnej starostlivosti, od roku 2002, v konaní ako svedok vypovedala, že
navrhovateľ porušil pracovný poriadok nemocnice, keď sa opakovane v priebehu polroka dopustil
disciplinárneho priestupku, keď neuposlúchol ordináciu primára Mužského oddelenia Y.. R., danú
písomne v dekurze a neuposlúchol ani ústny príkaz riaditeľa, fotografoval pacienta na lôžku, odviazal ho

a tým ohrozil personál. Porušil povinnosť lekára chrániť životy a zdravie pacientov, ale aj zamestnancov,
zvlášť na psychiatrii. Navrhovateľ konal bez toho, aby sa vopred poradil, hovoril len s riaditeľom a
aj tomuto len oznámil, že to spraví Nehovoril s nikým iným o tejto záležitosti, pričom by bol vedel,
že neštandardný spôsob fixácie tohto pacienta preberali donekonečna, hľadali riešenia, lebo išlo o
zriedkavý prípad, nočnú moru každej psychiatrie. Vec konzultovali aj s riaditeľmi iných nemocníc,

navrhovateľ to mohol predniesť na ich etickej komisii a pod. Namiesto toho konal svojvoľne a
jednostranne bez toho, aby mal informácie od nich ostatných. Hoci k agresívnemu správaniu pacienta
po jeho odviazaní nedošlo, nikto nemohol predvídať jeho správanie. Navrhovateľ spôsobil personálu
stres, na druhý deň sa sestry sťažovali na konanie navrhovateľa. Taktiež členovia strážnej služby sa
vyjadrili, že ak nebude pacient na druhý deň znova priviazaný, nenastúpia do služby, lebo nie sú

schopní ho zvládnuť; v minulosti bolo potrebné privolať pohotovostnú jednotku na pacifikáciu pacienta.
Vec riešili ako mimoriadnu udalosť. Následne bola riaditeľom ústne aj písomne poverená kontrolou
zákonnosti fixácie pacienta, najmä sledovala, či pacient netrpí fyzicky, postupne sa mu robili rôzne úľavy,
bol voľnejšie fixovaný, mal uvoľnené ruky alebo nohy, posiloval na lôžku, mohol sa sám najesť, bol
častejšie navštevovaný personálom, i keď im vulgárne nadával; v rámci zlepšenia jeho psychického

stavu mu bolo ponúknuté rádio alebo televízor na izbu, čo odmietol. Mala vedomosť o písomnom príkaze
riaditeľa č. 4/2009, lebo pred jeho vydaním prenikli informácie, že navrhovateľ robí kroky vo vzťahu k
médiám.Tentopríkazbolvydanýzdôvodu,žezverejnenieinformáciíopripútanompacientovibyvlaickej
verejnosti mohlo vyvolať dojem, že duševne chorý pacient musí byť automaticky zúrivý, nebezpečný
a preto pripútaný k reťazi, čo by podporilo antipsychiatrické nálady určitej časti verejnosti vo vzťahu k

psychiatrii. Pokiaľ išlo o samotný výkon pohotovostnej služby, navrhovateľ bol zaradený ako lekár č. 2,ktorého povinnosťou bola starostlivosť o pacientov na oddelení, ak je privolaný samotným personálom,
na žiadosť pacienta alebo tam, kde je to naordinované ošetrujúcim lekárom. V krízovej situácii sa lekár
č. 2 poradí so služobne starším lekárom č. 1, ktorý je na príjme a ten urobí rozhodnutie. Mimoriadnu

udalosť sú povinní nahlásiť štatutárnemu orgánu nemocnice.

Svedok Y.. H. R., primár mužského oddelenia II. Psychiatrickej kliniky odporcu, v konaní ako svedok
vypovedal, že dňa 30.3.2009 okolo 10.30 hod. mu navrhovateľ telefonoval s otázkou, či si je vedomý,
že pacienta, fixovaného na oddelení dlhšiu dobu, týrajú a že je to porušením zákona a medzinárodných
konvencií, že príde do služby a pacienta odviaže. Povedal mu, že to nesmie urobiť, lebo pacienta

nepozná a nevie, čoho je schopný. Následne o tom telefonicky informoval riaditeľa a urobil zápis do
chorobopisu pacienta, vzhľadom na jeho extrémnu nebezpečnosť, predchádzajúce fyzické aj slovné
napadnutia, vyhrážanie sa jemu osobne, ako aj personálu, že je nutná izolácia a fixácia pacienta a
že zakazuje odfixovať horné končatiny. Ešte v ten deň pacienta kontrolovala aj Y.. Ž.. Po skončení
pracovnej doby o 16.00 hod. prišiel na oddelenie navrhovateľ ako lekár č. 2 bez toho, aby bol privolaný,
na tomto oddelení nikdy nepracoval, zdravotnú dokumentáciu pacienta predtým nikdy nevidel a napriek

jeho zákazu, ako aj upozorneniu zdravotného personálu a pracovníkov strážnej služby, podľa zápisu v
chorobopise, pacienta o 16.10 hod. odfixoval. Pritom išlo o pacienta 20 rokov liečeného na psychiatrii,
extrémnej sily, najsilnejšieho muža na Slovensku, ktorý na súťažiach trhal telefónne zoznamy, ťahal
kamióny, ohýbal železo na krku, trhal policajné putá. O jeho agresívnych prejavoch o jeho liečení existujú
kilogramy listín, pričom navrhovateľovi stačilo 5 - 10 minút na preštudovanie jeho dokumentácie. Za takú

krátku dobu nemohol zvážiť o čo ide a nezvážil následky uvoľnenia pacienta. Závažného pochybenia
sa navrhovateľ dopustil aj v tom, že uvoľnené fixačné zariadenie /kožené remene a reťaze/, ktoré môže
slúžiť ako zbraň, ponechal v miestnosti pacienta a dvere miestnosti, kde bol pacient izolovaný, ponechal
otvorené, čím vystavil zdravotnícky personál a príslušníkov SBS hrozbe. Sestričky sa zamkli v ošetrovni,
odmietli ísť k tomuto ale aj ostatným pacientom, len v sprievode členov SBS a tí telefonovali svojmu

šéfovi, že sú v ohrození. O týchto skutočnostiach sa dozvedel následne. Opätovnú fixáciu navrhovateľ
v zdravotnej dokumentácii zapísal iba pre prípad akútneho ohrozenia pacienta. Po tom, čo navrhovateľ
prípad medializoval, opakovane sa mu stalo, že pacienti, alebo ich príbuzní, ho prosili, aby neboli
zaradení na oddelenie, kde sú pacienti držaní v reťaziach, kde sú pripútaní. Bol oslovený aj pacientkou
s tým, že je ten, kto týra pacientov a kvôli nemu vyhodili navrhovateľa Prvý krát rozhodol o použití

fixačného zariadenia u tohto pacienta 21.7.2008 s tým, že je nutné pacienta aj izolovať. Postupne mu
reťaze uvoľňovali, čo zneužil 27.2.2009, kedy vytrhol tyč z postele, napadol príslušníka SBS a následne
tyčou rozbíjal vchodové dvere na chodbe. Od nasledujúceho dňa bol stále fixovaný a izolovaný, aby
nemohol ublížiť sebe, okoliu, utiecť. Aby mohol chodiť, vyrobili preňho obdobu „policajného medveďa“,
môže chodiť po chodbe, sledovať TV, v sprievode SBS sa osprchovať, máva občasné návštevy svojej

priateľky.

Podľa správy Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 25.5.2009 k podnetu navrhovateľa, pri posúdení
zákonnosti použitia neštandardného prostriedku fixácie C.. E.. dospela k záveru, že táto je primeraná
stavu a správaniu pacienta a zároveň potrebná na ochranu iných pacientov a zdravotníckeho personálu
mužského oddelenia T. T. T..

Podľa Stanoviska Etickej komisie MZ SR zo dňa 30.6.2009 k prípadu pacienta C..E.. pomôcky
na obmedzenie pohyblivosti pacientov nie sú zaradené do Zoznamu zdravotníckych pomôcok. Ich
vlastnosti, ani spôsob, ani trvanie aplikácie nie sú určené žiadnym predpisom („Metodické opatrenie
- k používaniu obmedzovacích prostriedkov u pacientov v zdravotníckych zariadeniach poskytujúcich
psychiatrickú starostlivosť“ zo dňa 2.5.2005 č. 19751-1/2005 - OMZ MZ SR). Zdravotnícke zariadenie

sa musí v tomto prípade riadiť klinickým stavom pacienta, liečebnými možnosťami, možnosťami
organizácie, personálnou kapacitou, spoločensky predpokladaným efektom opatrení a lekárskou/
zdravotníckouetikou.PretoošetrujúcipersonálvspoluprácisošpecializovanýmvýrobcomProtetika,a.s.
navrhli a vyrobili obmedzujúce prostriedky, ktorú môžu najlepšie plniť požadovanú funkciu. Obmedzenia
pohyblivosti pacienta je krajné riešenie, ktoré je oprávnené za predpokladu, že z alternatívnych možností

a najväčšou pravdepodobnosťou umožňuje súčasne aj liečbu „pacienta“ aj ochranu spoločnosti pred
ním: „Pacient“ má pridelenú samostatnú izbu, na predlaktiach má umývateľné a nezraňujúce manžety,
ktoré sú pevne pripútané reťazou s nastaviteľnou dĺžkou. Pacientova pohyblivosť je obmedzená na
posteľ a jej okolie. Je pri plnom vedomí, môže sa najesť a aktívne sa postarať o svoju telesnú hygienu.
V prípade agresívneho správania zabezpečí pripútanie „pacienta“ ošetrujúcemu personálu prístup k

nemu a jeho pacifikáciu. Inak by „pacienta“ ktorý disponuje mimoriadnou fyzickou silou, nebolo možnézvládnuť, ohrozil by seba, personál a v prípade úteku aj širšiu verejnosť ako sa už v minulosti opakovane
stalo. Z uvedeného vyplýva, že v pacientovom prípade, ktorý predstavuje krajnú polohu v rámci
analogických klinických situácií, sa použil prísne individuálny prístup, na základe ktorého sa z reálne

dostupných možností zvolil adekvátny postup, oproti ktorému nie je známa žiadna lepšie alternatíva.
Skutočnosť, že „pacient“ disponuje aj pri dlhodobom obmedzení extrémnou fyzickou silou potvrdzuje
nepriamo, že nie je vystavený zlému zaobchádzaniu ani mu nie je odopieraná starostlivosť o základné
telesné funkcie vrátane dostatočného pohybu. Prípad „pacienta“ odkrýva spoločensky závažný problém
mnohých ďalších pacientov s indikáciu ochrannej psychiatrickej liečby a psychiatrických pracovísk,

ktoré sa o nich starajú. Podľa odhadu sa jedná o približne 60 pacientov, ktorí sú umiestnení v 8
psychiatrických zariadeniach na Slovensku. Z nich žiadne nedisponuje lepšími podmienkami pre tento
typ starostlivosti ako nemocnica, v ktorej je umiestnený „pacient“. Objektívne je problém „pacienta“
problémom zdravotníckeho zariadenia, ale vznik tohto problému aj jeho riešenie nie je v silách
samotného zdravotníckeho zariadenia. Riešenie problému nie je pravdepodobne ani v kompetencii
samotného zdravotníckeho systému, keďže ide o tzv. medzirezortný problém. Bezpečnosť iných je popri

liečbe „pacienta“ prinajmenšom rovnocennou indikáciou jeho umiestnenia do zariadenia, ktoré poskytuje
ochrannú psychiatrickú liečbu. Zverejnenie prípadu „pacienta“ má veľký spoločenský dopad a podobne
ako v kauze tzv. nútených sterilizácií aj primeranú explozivitu v zmysle potencionálnej škandalizácie
medzinárodného rozmeru. EtK považuje za dôležité, aby sa z tohto prípadu vyvodili predovšetkým
dôsledky pre ústredné orgány štátnej správy, ako aj urýchlené zriadenie a sfunkčnenie špecializovaného

pracoviska na výkon ochrannej psychiatrickej liečby (detenčný ústav?). EtK upozorňuje na riziko
traumatizovania verejnosti, keď zverejnenie môže z neznalosti problematiky vzbudiť obavu psychicky
chorých a psychiatricky liečených osôb a ich blízkych pred samotnou terapiou, pred personálom (že by
ich mohli podobne liečiť v putách), ale aj pred spolupacientmi takéhoto typu (že by ich počas liečenia
mohli ohroziť).

Podľa Stanoviska Ligy pre duševné zdravie, k prípadu pacienta C..E.., zo dňa 15.7.2009, na podnet
navrhovateľa, sprísnená fixácia je dôsledkom agresívneho správania sa pacienta C..E.., za daných
okolností a v súčasných materiálnych a personálnych podmienkach nemocnice nie je možné iným
spôsobom zabezpečiť bezpečnosť ostatných pacientov a zdravotníckeho personálu. Domnieva sa,
že základné ľudské práva pacienta C..E.. môžu byť týmto obmedzovaním jeho slobody porušované,

duševné ochorenie nemôže v žiadnom prípade pacienta diskriminovať a je nevyhnutné vytvoriť
zariadenie, ktoré poskytuje dôstojné podmienky pre liečbu a ochranu okolia zároveň. Zároveň sa obáva,
že mimoriadny prípad pacienta C..E.. bude viesť k stigmatizácii ľudí s duševnými poruchami a ich rodín,
k state dôvery verejnosti k psychiatrickej liečbe ako i k nárastu obáv pacientov o vlastnú bezpečnosť
počas hospitalizácie na psychiatrii.. Ľudské práva má totiž nielen individuálny pacient, ale aj ostatní

pacienti a zdravotnícky personál. A to sa v podmienkach „civilnej“ psychiatrie nedá zabezpečiť. Je nutné
systémové riešenie na zabezpečenie liečby tých pacientov na ochrannej psychiatrickej liečbe, ktorí
svojou agresivitou predstavujú bezpečnostné riziko pre ostatných pacientov, personál a v prípade úteku
i pre celú spoločnosť.

Podľa oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou zo dňa 21.4.2010, v čase od

7.4.2009 bol vykonávaný dohľad na mieste u poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti /odporcu/ v
súvislosti s dlhodobým použitím obmedzovacích prostriedkov. Na mieste bolo zistené, že uvedenému
pacientovi bola v dohliadanom období poskytovaná adekvátna starostlivosť, v súlade s platnými
predpismi. Fixácia pacienta bola parciálna, striedala sa s pobytom v izolačnej miestnosti a bola
veľmi jasne závislá od správania sa pacienta. Počas fixácie sa mohol hýbať, stravovať sa, bolo

postarané o jeho hygienické potreby, mal povolené návštevy, mohol telefonovať, jeho zdravotný stav
bol denne sledovaný a bola mu poskytovaná riadna ošetrovateľská starostlivosť. Nevyhnutnosť použitia
mechanických obmedzujúcich prostriedkov a zvýšená kontrola vyplýva zo sústavného marenia výkonu
ochrannej liečby nedovoleným zadovažovaním si alkoholických nápojov, snahou odmietať perorálnu
medikáciu, zastrašovaním personálu a pokusmi o útek.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce v znení účinnom od 1.3.2009 /ďalej len „ZP“/ výpoveďou môže
skončiť pracovný pomer zamestnávateľa aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak
je neplatná.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zmeniť s iným dôvodom,

inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.Podľa § 62 ods. 1 veta prvá a druhá ods. 2 ZP ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí
uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je
dva mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie
je ustanovené inak.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú
u zamestnanca dôvody, pre ktoré s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením
pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 63 ods. 5 ZP ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej
disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca, vyplývajúcim
z pracovného pomeru /§ 47 ods. 1 písm. b) ZP/ a spočíva v plnení povinností, ktoré sú stanovené

platnýmipredpismi/§47ods.1písm.b),§81,§148atď.ZP/,pracovnýmporiadkom,pracovnouzmluvou
alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne
postihnuteľné ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť
porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí
dosiahnuť určitý stupeň intenzity.

Pri skúmaní odporcom vo výpovedi vymedzeného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom súd
dospel k záveru, že oba vytknuté skutky možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny s
prihliadnutím na všetky okolnosti tohto konkrétneho prípadu, z hľadiska intenzity ako aj následkov jeho
konania, keď v prípade jeho konania dňa 30.3.2009 v čase po nástupe do pohotovostnej služby napriek
ústnemu zákazu štatutárnym zástupcom odporcu, písomným príkazom primára oddelenia, na ktorom

vykonával pohotovostnú službu a jeho ústnemu upozorneniu na potencionálne ohrozenie ostatných
pacientov a prítomného personálu, konal v rozpore s § 81 písm. a/, c/ ZP, čl. V. bodom 1. Pracovného
poriadku /zodpovedne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, dodržiavať
určené pracovné postupy, vrátane pracovného poriadku a predpisov/, ako aj svojou právomocou v rámci
výkonu lekárskej pohotovostnej služby ako lekára č. 2 /č.l.210 spisu „Výkon lekárskych pohotovostných

služieb/akeďvprípadeporušeniapríkazuč.4/2009ozákazeinformovaťmédiá,konalvrozporesvyššie
uvedenými zákonnými ako aj internými pracovnými predpismi odporcu, vrátane čl. V. bod 1 Pracovného
poriadku /zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania/. V
nadväznosti na uvedené sa súd stotožňuje aj s názorom Ligy pre duševné zdravie v tom, že je reálny
predpoklad, že sprístupnenie mimoriadneho prípadu pacienta C..E.. laickej verejnosti mohlo viesť k

stigmatizácii ľudí s duševnými poruchami a ich rodín, k state dôvery verejnosti k psychiatrickej liečbe
ako i k nárastu obáv pacientov o vlastnú bezpečnosť počas hospitalizácie na psychiatrii.

V súvislosti s prvým skutkovým dôvodom výpovede súd vzal do úvahy podstatu a charakteristiku
pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je kooperatívnym spoločenským právnym vzťahom, v ktorom
zamestnanec nepracuje izolovane, sám, ale je v rámci pracovného pomeru začlenený do určitého

pracovného celku a vykonáva prácu nie izolovane od práce ostatných spoluzamestnancov, ale naopak,
vo vzájomnej spolupráci s nimi. V tejto súvislosti konanie navrhovateľa dňa 30.3.2009 bolo konaním
jednotlivca, izolovane, bez riadnej znalosti celkovej problematiky dotknutého pacienta a bez ohľadu
na potencionálne riziko pacienta C..E.. po jeho uvoľnení z obmedzujúcich prostriedkov pre ostatných
pacientov, zdravotnícky personál a členov strážnej služby na tomto oddelení a vytvorenie atmosféry

obáv z možného ohrozenia týmto pacientom tak, ako v minulosti, len na základe svojho izolovaného
názoru, vytvoreného v priebehu len niekoľkých hodín, o týraní tohto pacienta.

Súd, nemajúc v občianskoprávnom konaní právomoc ani prejudiciálne riešiť otázku právneho posúdenia
naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podľa Trestného zákonníka v súvislosti s poskytovanou
odporcom pacientovi C..E.. zdravotníckou starostlivosťou, s poukazom na § 135 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku a to ani s prihliadnutím na medzinárodnoprávnu úpravu ľudských práv a slobôd, túto
otázku v konaní o pracovnoprávnom nároku navrhovateľa neriešil.Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľ nebol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny odporcom písomne upozornený na možnosť výpovede, preto
súd s poukazom na sankciu, zakotvenú v ust. § 61 ods. 2 ZP súd určil, že výpoveď, daná odporcom

navrhovateľovi dňa 15.7.2009, je neplatná.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede vyplýva priamo zo zák. ust. §§ 77, 79 a nasl.
ZP.

Vo vzťahu k druhému z požadovaných určovacích výrokov / o určenie, že dôvody výpovede sú
nedostatočné/ súd návrh pre nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom

určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. zamietol z dôvodu, že existenciu a opodstatnenosť skutkových
okolností, zakladajúcich výpovedný dôvod, si súd v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa výpoveďou, riešil ako otázku predbežnú /prejudiciálnu/.

O náhrade trov konania, vzhľadom na len čiastočný úspech v konaní každej z procesných strán, súd
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.,

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur za návrh v časti o určenie že

dôvody, uvedené odporcom vo výpovedi z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP, danej
navrhovateľovi dňa 15.7.2009 sú nedostatočné, súd dodatočne rozhodol v súlade s § 13 ods. 1 Zák.
NR SR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, položka I. 1. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, v ktorej
časti navrhovateľ nie je od poplatku oslobodený a o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške
99,50 eur za návrh v časti o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru súd rozhodol podľa §

2 ods. 2 Zák. NR SR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, z dôvodu, že navrhovateľ je v časti tohto
konania o od poplatku zo zákona oslobodený /§ 4 ods. 2 písm. d) Zák. NR SR č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch/ a súd tejto časti návrhu vyhovel. Výšku poplatku súd určil podľa položky I, 1 b/ Sadzobníka
súdnych poplatkov.

O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 občianskeho súdneho poriadku,

keďže mal každý z účastníkov konaní úspech len čiastočný.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vzniká poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).