Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2011

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/84/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811208554
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2011:3811208554.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: C. P., nar.

X.X.XXXX, bytom O., E. XX/X, zastúpený JUDr. Ľubicou Lukáčovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi,
M. Hodžu 10/3, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, 29. augusta č. 8, IČO: 30 807
484, týka sa pobočky Prievidza, Ul. Matice slovenskej č. 10, Prievidza, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu: Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., so sídlom v Prievidzi, Matice slovenskej č. 10
o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.880 eur, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 20 eur, na účet Okresného
súdu Prievidza, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 26.5.2011 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi mimoriadneho
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu choroby z povolania - ochorenie
kostí, kĺbov, šliach, nervov, končatín z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia - syndróm
canalis carpi 1. utr. a Epicondylopathia ER., ktorá mu bola hlásená dňa 21.7.2004 s dátumom
prvého zistenia 24.10.2003. Posudkom M.. C., vedúceho lekára oddelenia pracovného lekárstva a
toxikológie v NsP Prievidza zo dňa 7.10.2005, podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení, mu
bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 300 bodov. Na základe uvedeného bolo

navrhovateľovi rozsudkom tunajšieho súdu pod sp. zn. 16C 46/2006 priznané mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu ďalšieho 4 a pol násobku základného počtu priznaných
bodov, čo predstavovalo ďalšie odškodnenie vo výške 81.000 Sk. Posudkom MUDr. K. O., lekárom
pracovného lekárstva zo dňa 18.2.2010 podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. bolo u neho obodovanie za
sťaženie spoločenského uplatnenia následkom zhoršenia zdravotného stavu zvýšené na 480 bodov.
Pretože je značne handicapovaný v dôsledku posudzovanej choroby z povolania v oblasti pracovného,
spoločenského a športového života, žiadal navrhovateľ v tomto konaní priznať za dobodovaných 180

bodov sťaženia spoločenského uplatnenia mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške desaťnásobku dobodovaných 180 bodov, čo pri dvoch eurách za priznaný bod
predstavuje sumu 3.600 eur. Po odpočítaní už poskytnutého plnenia Sociálnou poisťovňou vo výške 720
eur, rozdiel predstavuje sumu 2.880 eur, ktorú žiadal od odporcu doplatiť.Vnávrhunazačatiekonaniaokreminéhonavrhovateľuviedol,žetrpíbolesťaminajmähornýchkončatín.
Objavuje sa u neho pocit tŕpnutia, mravenčenia a pichania v oboch rukách, často máva v horných
končatinách kŕče a opuchy, pociťuje v rukách slabosť, ruky má nešikovnejšie a slabšie ako predtým.

Bolesti horných končatín sa objavujú najmä v noci, v noci sa budí, nemôže preto spávať. Z nedostatku
spánkutrpíibolesťamihlavy.Boliahodlane,prsty,zápästia,tiežpredlaktiaalakte,akoiplecia.Najväčšie
bolesti má, keď zdvihne ruky hore, pri záťaži. V zimnom období máva problémy s nedokrvením rúk, ruky
má studené, prsty mu belejú a modravejú. V poslednom období došlo u neho k zhoršeniu zdravotného
stavu, v dôsledku čoho pociťuje stratu citu a sily v rukách, bolesti sú častejšie a intenzívnejšie, v dôsledku

čoho je nútený častejšie užívať lieky proti bolesti. Pre zhoršenie zdravotného stavu mu bola predpísaná
i kúpeľná liečba. Podľa MUDr. B. Kubíka, lekára poliklinického oddelenia kliniky pracovného lekárstva
a toxikológie je trvalo nevhodný pre fyzicky namáhavú prácu, musí pracovať len mimo preťažovania
lokomočného aparátu, hlavne horných končatín, má tiež zakázané pracovať v riziku vibrácií, vlhku,
chlade. Po zistení a hlásení choroby z povolania bol s ním skončený pracovný pomer dohodou zo
zdravotných dôvodov. V súčasnosti je zamestnaný ako predavač v spoločnosti bauM. SR, spol. s

r.o. Uvedená práca ho psychicky neuspokojuje, keďže nezodpovedá jeho vzdelaniu, ani získaným
skúsenostiam počas takmer 20 ročnej práce v Hornonitrianskych baniach Prievidza, a.s. /ďalej len
HBP, a.s./. Pri spoločenských, kultúrnych a športových aktivitách, ktorým sa pred vznikom choroby
z povolania zúčastňoval s rodinou a priateľmi nastali tiež výrazné zmeny. Prvé zdravotné problémy
súvisiace s neskôr zistenou chorobou z povolania sa u neho objavili asi v roku 2002. Odvtedy nedokáže

naplno uplatniť sa v športových aktivitách, plávaniu, turistike, bicyklovaniu. Spolu s rodinou chodieval
často na výlety po okolí na bicykli, na bicykli dochádzal i do práce, pre bolesti rúk tieto aktivity musel
zanechať. Tiež zvykol chodiť na turistické výlety po okolí, najmä v čase keď rástli huby, vzhľadom na
riziko vlhka a chladu tieto aktivity spočiatku výrazne obmedzil, následkom zhoršenia zdravotného stavu
tieto musel úplne vylúčiť. Pred zistením choroby z povolania bol zvyknutý vykonávať vo svojom byte

rôzne opravy, údržbu ako aj rekonštrukcie /napr. maľovanie, vodárenské práce, elektrikárske práce/,
teraz pre chorobu z povolania nemôže. V súčasnosti pre zhoršenie zdravotného stavu nie je schopný v
domácnosti vykonávať ani ľahké práce, pretože v dôsledku výkonu práce v rámci pracovného pomeru
pociťuje v rukách výraznú únavu, v dôsledku čoho sa po práci venuje výlučne oddychu a regenerácii.
Najväčším koníčkom pred zistením choroby z povolania bola u neho práca s drevom. V nebytovom

priestore na prízemí bytového domu má zriadenú dielňu, v ktorej trávil väčšinu voľného času. Vyrábal
drevené obklady, poličky, stojany na skrinky, rámiky na obrázky a to jednak pre seba, ale aj pre svojich
príbuzných a známych. Prerobil kuchynskú linku, obkladal dvere, venoval sa i čalúnnickým prácam.
Po zistení choroby z povolania tieto práce už vykonávať nemôže. V minulosti sa venoval i šitiu, šil
a upravoval odevy pre celú rodinu, zužoval, skracoval a podobne. V dnešnej dobe nie je tieto práce

schopný vykonávať pre bolesti rúk, necitlivosť prstov. Pred vznikom choroby z povolania sa rád venoval i
prácam v záhradke, chodieval pomáhať matke svojej manželky do Semerova v okrese Nové Zámky. Ako
jediný chlap v rodine vykonával práce pri údržbe domu, príprave dreva na zimu, starostlivosti o záhradku.
Po zistení choroby z povolania nie je schopný tieto práce vykonávať a je nútený volať si na pomoc iných
ľudí. Choroba z povolania zasiahla i do jeho bežného života, následky choroby z povolania neumožňujú

mu vykonávať niektoré bežné úkony, v dôsledku čoho má problémy s obliekaním, či obúvaním, ako aj
úkony osobnej hygieny, ktoré musí vykonávať ráno, keď má končatiny ešte studené a nepohyblivé. Má
problémy pri narábaní s drobnými predmetmi ako sú kľúče, mince a podobne. Pociťuje obmedzenia pri
nosení bremien ako aj pri domácich prácach. Všetky tieto obtiaže sa v dôsledku aktuálneho zhoršenia
zdravotného stavu zvýraznili. Má dve vnúčatá vo veku 12 rokov a 1 rok. Starší vnuk hrá rád basketbal,

pričom túto aktivitu s ním vykonávať nemôže. Zároveň pre profesionálne ochorenie nemôže pomáhať
so starostlivosťou o menšie vnúča. Pred vznikom choroby z povolania žil spoločenským životom, s
manželkouchodievalnatanečnézábavy,kultúrnepodujatia.Prechorobuzpovolaniamápritancibolesti,
rovnako mu nie je príjemné, keď sa mu v spoločnosti pri jedení a pití trasú ruky a vypadávajú mu z rúk
predmety. V dôsledku všetkých uvedených ťažkostí sa zhoršil u neho aj psychický stav, čo je spôsobené

tým, že následkom choroby z povolania a bolesti bol vytrhnutý zo svojho doterajšieho života. Má pocity
menejcennosti, depresie, ktoré sú spôsobné tým, že je viac odkázaný na pomoc svojej rodiny, rodina je
obmedzovaná jeho súčasným zdravotným stavom. Máva stavy úzkosti, napätia, nepokoja, trpí obavami
o budúcnosť, nekľudným spánkom, úzkosťou, podráždenosťou, stratou záujmov. Psychické problémy u
neho často vyúsťujú i do konfliktov v jeho manželskom živote. Pre uvedené psychické problémy užíva

i antidepresíva. Trpí tiež obavami, že pre zhoršenie zdravotného stavu a opakované PN - ky nebude
schopný vykonávať ani prácu, ktorú vykonáva v spoločnosti bauMAX SR, spol. s r.o. Kvôli svojmu
zdravotnému stavu pravidelne navštevuje lekárov, najmä svojho obvodného lekára MUDr. M. Blahovúa to vždy vtedy, keď sa zhoršia u neho bolesti v horných končatinách, tiež na pravidelný predpis liekov
a mastí na tlmenie bolesti.

Zástupca odporcu žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že podľa posudku

o sťažení spoločenského uplatnenia / ďalej len SSU/ zo dňa 7.10.2005 za 300 bodov poskytli
navrhovateľovi plnenie vo výške 36.000 Sk, na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza /pod sp. zn.
16C 46/2006/, mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 81.000
Sk a podľa posudku o SSU zo dňa 18.2.2010 za dobodovanie SSU o 180 bodov sumu 720 eur.
Predpokladom mimoriadneho zvýšenie SSU je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú prijať

záver, že obmedzenie navrhovateľa nie je možné vyjadriť len základným odškodnením, ktoré samotné
už predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony navrhovateľa a pre
uspokojenie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Primerané zvýšenie v zmysle
§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. prichádza do úvahy len v prípadoch hodných osobitného zreteľa,
kedy kultúrne, športové či iné zapojenie sa poškodeného navrhovateľa bolo pred zistením choroby z
povolania na vysokej úrovni a mimoriadne. V tejto súvislosti poukázali aj na rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3 Cdo 90/2004, ktorý sa zaoberá náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia, v zmysle
ktorého zvýšenie odškodnenia za SSU nad určené najvyššie miery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3
Vyhlášky č. 32/1965 Zb. je prípustné v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa,
kedy zapojenie poškodeného do spoločenského /napr. kultúrneho, športového, politického/ života je
v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené, v porovnaní s jeho

významnými aktivitami pred vznikom škody. Návrh navrhovateľa v tomto konaní je neprimeraný aj ku
vzťahu k tomu, že tunajší súd pod sp. zn. 16C 46/2006 v súvislosti s posudkom zo dňa 7.10.2005 za
300 bodov priznal navrhovateľovi náhradu v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky vo výške ďalšieho 4,5 násobku
súm základného počtu bodov a to na základe vykonaného dokazovania. V návrhu vo veci sp. zn. 16C
46/2006 navrhovateľ uvádza, že následkom choroby z povolania došlo u neho nielen k obmedzeniu

pracovnejspôsobilosti,aledokoncakstratemožnostivenovaťsašportovýmaktivitám-plávaniu,futbalu,
turistike, bicyklovaniu. Z rozsudku Okresného súdu Prievidza v konaní sp. zn. 16C 46/2006 vyplýva,
že navrhovateľ úplne prestal sa venovať aj svojej záľube a to práci s drevom, pomocným prácam v
domácnosti, vareniu ako i údržbárskym prácam. Všetky tieto skutočnosti a to stratu možnosti v širokom
spektre činností navrhovateľ deklaroval aj v podanom odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu

Prievidza v konaní sp. zn. 16C 46/2006. Z vykonaného dokazovania vo vyššie uvedenej právnej veci
je zrejmé, že všetky spomínané následky choroby z povolania uvádzané v návrhu zo dňa 25.5.2011 už
existovali v roku 2006 a boli takej intenzity, že navrhovateľa úplne vylučovali zo spomínaných oblastí
života. Preto žiadne ďalšie zhoršenie následkov do súčasnej doby ani nemohlo nastať. Nepochybne
účelovo potom vyznievajú tvrdenia navrhovateľa, na základe ktorých sa opätovne domáha odškodnenia

tých istých obmedzení a straty možností, ktoré však už mal odškodnené v predchádzajúcom súdnom
konaní. Veľmi paradoxne vyznieva aj tá skutočnosť, že porovnaním obidvoch žalôb zo dňa 18.4.2006 a
25.5.2011 je možné skonštatovať, že ide o takmer totožné texty.

Vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý do konania vstúpil na podnet odporcu, sa v podstate
stotožnil s tvrdeniami odporcu. Nepoprel, že navrhovateľovi bola dňa 24.10.2003 zistená choroba

z povolania, za ktorú objektívne zodpovedajú. Z titulu zdravotných obmedzení bol navrhovateľ pre
hlásené ohrozenie chorobou z povolania dňom 15.12.2003 preradený na ľahšiu prácu v podzemí. Dňom
12.7.2004 bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok vo výške 9.588 Sk mesačne. Pracovný pomer
s navrhovateľom bol skončený dohodou dňom 12.4.2006 z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm.
c/ Zákonníka práce. Celkovo mal navrhovateľ sťaženie spoločenského uplatnenia odškodnené sumou

4.603,69 eur /36.000 Sk + 81.000 Sk + 720 eur/. Je na úvahe súdu, či navrhovateľa v intenciách ust. §
7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. posúdi ako prípad hodný osobitného zreteľa. Uplatňovaná suma 2.880
eur po zohľadnení už vyplatenej náhrady za SSU predstavuje ďalší 8-násobok sumy základného počtu
180 - tich bodov. V konaní musí byť preukázaná podstatná zmena pomerov v porovnaní s charakterom
obmedzení u navrhovateľa z roku 2006. Súd by mal vziať do úvahy skutočnosť, že v konaní pod sp. zn.

16C 46/2006 súd odškodnil u navrhovateľa stratu - nemožnosť vykonávať aktivity, ktoré vykonával pred
zistením choroby z povolania a tiež zdravotné obmedzenia z titulu jeho profesionálneho ochorenia. Na
strane 4 až 6 rozsudku je okrem iného uvedené, že navrhovateľ kvôli následkom choroby z povolania sa
prestal venovať športovým aktivitám /futbal, turistika, bicyklovanie/, musel sa prestať venovať záujmovej
činnosti - práci s drevom asi pred dvoma rokmi, prestal vykonávať údržbárske práce v domácnosti a

pomáhaťmanželkevkuchyni,máproblémypridlhšievykonávanejpráci,ktorávyžadujehornékončatiny,bolesti pri drobnejších prácach - písanie, varenie, šitie, pri narábaní s kľúčmi, pri platení mincami, má
problémy pri vysávaní, pri práci v záhrade, ryľovaní, sadení, pri nosení nákupov, pri osobnej hygiene a
v spoločnosti pri jedení, z toho všetkého má komplexy, horšie spáva, užíva sedatíva a maste na bolesti

rúk. Vychádzajúc z tvrdení v návrhu, ktoré sú totožné ako v konaní pod sp. zn. 16C 46/2006 navrhovateľ
podstatnú zmenu pomerov nepreukázal. Poukázanie na bolesti horných končatín je pre uplatňovanie
mimoriadneho odškodnenia nepostačujúce. Ujma spočívajúca v strate na zárobku sa zohľadňuje v rámci
úrazovej renty, ktorá dávka navrhovateľovi bola priznaná a je vyplácaná, navrhovateľ je naviac pracovne
činný.

Dokazovaním vykonanom na pojednávaní, vypočutím účastníkov, svedkyne Z. P., oboznámením
s listinnými dôkazmi, pracovnou zmluvou navrhovateľa zo dňa 31.10.1984, hlásením ohrozenia
chorobou z povolania zo dňa 9.12.2003, lekárskym posudkom zo dňa 15.12.2003, hlásením choroby
z povolania z júla 2004, lekárskym posudkom zo dňa 21.3.2006, dohodou o skončení pracovného
pomeru navrhovateľa v HBP, a.s. z 28.3.2006, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 27.10.2004,
rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 19.11.2004, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny v Prievidzi /ďalej len ÚPSVaR Prievidza/ zo dňa 29.4.2010, pracovnou zmluvou uzavretou medzi
navrhovateľom a spoločnosťou bauMAX SR, spol. s r.o. zo dňa 7.9.2009, potvrdením o dĺžke evidencie
navrhovateľa v evidencii uchádzačov o zamestnanie, s profilom pracovnej pozície navrhovateľa u
terajšieho zamestnávateľa, rozhodnutím ÚPSVaR Prievidza zo dňa 29.4.2010, rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 28.4.2010, posudkom o dobodovaní sťaženia spoločenského

uplatnenia u navrhovateľa zo dňa 18.2.2010, obsahom spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16C
46/2006 a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ je bývalým zamestnancom vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Pracoval u neho na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.1984 až do 12.4.2006, kedy s ním vedľajší účastník na strane
odporcu skončil pracovný pomer dohodou, z dôvodu uvedené v § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce /

navrhovateľ nemohol vykonávať z dôvodu zdravotného dovtedajšie zamestnanie/. Počas trvania tohto
pracovného pomeru si postupne zvyšoval kvalifikáciu, 28.12.1987 získal osvedčenie o absolvovaní
kurzu strojníkov - kombajnistov, 4.9.1992 osvedčenie o absolvovaní rekvalifikačného kurzu, kedy získal
novú odbornú spôsobilosť z profesie baník, od 31.5.1993 získal strelmajstrovský preukaz, s účinnosťou
od 11.7.1995 bol menovaný do funkcie zástupcu smenového predáka a s účinnosťou od 10.5.2004 do

funkcie prvého predáka pre činnosť bezpečnostná služba.

Dňa 9.12.1993 bol navrhovateľovi MUDr. B. C., vedúcim lekárom POKPLaT NsP Prievidza hlásené
ohrozenie chorobou z povolania - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého
nadmerného jednostranného zaťaženia s dátumom prvého zistenia 24.10.2003.

Na základe hlásenia ohrozenia chorobou z povolania, ako aj lekárskeho posudku MUDr. K. zo dňa

15.12.2003 bol navrhovateľ vyradený z pôvodnej práce v podzemí na ľahšiu prácu v podzemí a to na
bezpečnostnú údržbu.

Následne, hlásením zo dňa 21.7.2004 bola navrhovateľovi hlásená choroba z povolania a to choroba
z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach, nervov
končatín s dátumom priznania 25.5.2004 a s dátumom prvého zistenia 24.10.2003.

Lekárskym posudkom z 21.3.2006 bol v dôsledku hlásenia choroby z povolania navrhovateľ preradený
na prácu na povrchu, kde v dôsledku jeho zdravotného stavu nemali pre neho prácu, preto s
navrhovateľom ukončili pracovný pomer.

Na základe zhoršeného zdravotného stavu následkom choroby z povolania bol navrhovateľovi
rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 27.10.2004 priznaný invalidný dôchodok od 12.7.2004 vo výške

9.588 Sk z dôvodu, že u navrhovateľa bol zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V súčasnosti navrhovateľ poberá invalidný dôchodok.Ďalším rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 19.11.2004 bola navrhovateľovi priznaná úrazová renta,
pretože podľa lekárskeho posudku má navrhovateľ zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 85
%. V súčasnosti je navrhovateľ poberateľom úrazovej renty.

Lekárskym posudkom zo dňa 7.10.2005 vystaveným M.. B. C., vedúcim lekárom oddelenia chorôb z
povolania NsP Prievidza bolo navrhovateľovi sťaženie spoločenského uplatnenia, z dôvodu zistenej
choroby z povolania ohodnotené 300 bodmi podľa položky č. 107, tabuľky č. IV Vyhlášky č. 32/1965 Zb.
Medziúčastníkminebolosporné,žeodporcavyplatilnavrhovateľovináhraduzasťaženiespoločenského
uplatnenia na základe vyššie uvedeného posudku vo výške dvojnásobku bodového hodnotenia SSU,
stanoveného uvedeným lekárskym posudkom, t. j. v sume 36.000 Sk.

Od 13.4.2006 do 31.12.2007 bol navrhovateľ evidovaný na ÚPSVaR Prievidza ako uchádzač o
zamestnanie.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 16C 46/2006-56 zo dňa 11.1.2007 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co 80/2007-82 zo dňa 28.6.2007, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.8.2007, zaviazal súd odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom mimoriadneho

zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia po vydaní posudku zo dňa 7.10.2005 za 300
bodov vo výške ďalšieho 4,5 - násobku základného počtu bodov zistených lekárom.

V odôvodnení vyššie uvedeného rozsudku súd okrem iného uviedol, že počas trvania pracovného
pomeru navrhovateľa u vedľajšieho účastníka na strane odporcu bola tomuto zistená choroba z
povolania v produktívnom veku ako 45 - ročnému. Bodové rozpätie bodového hodnotenia SSU pri

chorobe z povolania, ktorú navrhovateľ má je od 30 do 400 bodov, pričom za sťaženie spoločenského
uplatnenia mal priznaných 300 bodov, z čoho možno vyvodiť, že závažnosť následkov choroby z
povolania je u neho značná, nedosahuje však maximum. Kvôli zistenej chorobe z povolania bol
preradený z pôvodnej práce na produktívnych pracoviskách na bezpečnostnú údržbu a následne s ním
bol kvôli chorobe z povolania pracovný pomer rozviazaný. V dôsledku choroby z povolania má problém

zamestnať sa. Súd ďalej uviedol, že choroba z povolania u navrhovateľa zasiahla do jeho osobného,
rodinného, pracovného, spoločenského života, kvôli zistenej chorobe z povolania sa prestal venovať
športovýmaktivitámakofutbalu,turistike,bicyklovaniu,plávaniu,úplnesaprestalvenovaťisvojejzáľube
a to práci s drevom, pomocným prácam v domácnosti, vareniu, údržbárskym prácam. Kvôli problémom s
rukamiatotrasenímatŕpnutímrúkchodíobmedzenesmanželkounaspoločensképodujatia.Zlekárskej

správy MUDr. M. K. mal súd zistené, že na obmedzenia, ktoré navrhovateľ v tom čase v súvislosti s
chorobou z povolania mal sa nepodieľali žiadne iné všeobecné ochorenia navrhovateľa, ani pracovné,
ani mimopracovné úrazy, že navrhovateľ trpí obmedzeniami, ktoré uviedol vo svojej výpovedi a ktoré
uviedla i jeho manželka. Má problémy i psychického rázu, trpí komplexmi, horšie spáva, v súvislosti s
čím užíva sedatíva. Choroba z povolania zasiahla do každodenného života navrhovateľa a obmedzenia

z nej vyplývajúce majú trvalý charakter, podľa lekárskej správy s predpokladom zhoršovania sa obtiaží
do budúcna.

Dňa 7.9.2009 uzavrel navrhovateľ so spoločnosťou bauMAX SR, spol. s. r.o., so sídlom v Bratislave
pracovnú zmluvu, na základe ktorej nastúpil do zamestnania od 1.1.2008 ako predavač - obsluha
pílovne. Zmluvné strany sa dohodli na pracovnom pomere na dobu neurčitú, podľa zmluvy miestom

výkonu práce navrhovateľa je Prievidza, dĺžka pracovného času navrhovateľa je 40 hodín týždenne.

Podľa profilu pracovnej pozície, predavač - obsluha pílovne v spoločnosti bauMAX SR, s.r.o. a
teda i navrhovateľ/ vykonáva aj tieto činnosti: starostlivosť o zákazníka, zistenie a uspokojenie jeho
potrieb, aktívny predaj prideleného sortimentu a služieb, obsluha strojov a zariadení v pílovni /
formátovacia píla, skracovacia píla, olepovačka hrán, horná frézka/, realizácia zákaziek v dohodnutých

termínoch /rezanie lamín, parapetov, pracovných dosiek, olepovanie hrán spojovaných pracovných
dosiek, vŕtanie otvorov na pánty a vodné batérie, výrez otvoru na drez, skracovanie palubiek a
stavebného reziva/, mesačná inventúra rezaného materiálu, evidencia zbytkov, doplňovanie rezanýchmateriálov, udržiavanie poriadku a čistoty na pracovisku, udržiavanie strojov a zariadení, plnenie
pokynov vedúceho príslušného úseku, manažéra dňa a vedúceho predajne v rámci dojednaného druhu
práce, plnenie úloh vyplývajúcich z práce so systémom, dodržiavanie zásad bezpečnostného konceptu

spoločnosti.

Podľa tvrdenia navrhovateľa, terajší zamestnávateľ ho prijal do pracovného pomeru aj napriek tomu,
že vedel o jeho zdravotnom stave, teda aj že je čiastočne invalidný dôchodca. Jeho pracovná činnosť
je zameraná najmä na poradenstvo pre zákazníkov a papierovú robotu, ide o inventúry, kontroly cien,
menenie cenoviek a podobne. Fyzické práce robia jeho kolegovia, na smene sú vždy dvaja alebo

traja, najčastejšie treba spíliť nejaké dosky, napíliť nejaké kúsky, poslať to do stroja a podobne. Má
problémy s výkonom tejto práce, ak ide o nejaký väčší kus, ktorý treba preniesť na pílu, urobia to jeho
spolupracovníci.Ťažkýmprácamsavyhýba,robímuproblémuzamestnávateľaajprácaspočítačom,na
počítači sa robia rôzne objednávky pre zákazníkov, čo on vykonávať nemôže. Po práci je vždy unavený,
musí užívať lieky od bolesti a tiež výživové doplnky. V práci sa u neho strieda dlhý s krátkym pracovným
týždňom. Ak ide do zamestnania o 08:00 hod., z práce sa vracia o 19:00 hod., ak ide na 09:00 hod. do

práce, je u zamestnávateľa do 20:00 hod. Počas pracovnej smeny má hodinovú prestávku.

Posudkom vydaným NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach, vystaveným MUDr. K. O. zo dňa 18.2.2010
bolo u navrhovateľa dobodované SSU na 480 bodov, podľa tabuľky č. IV, položky č. 107. V posudku sa
okrem iného uvádza, že u navrhovateľa prvý raz bola zistená choroba z povolania 24.10.2003. Prípad
bol konzultovaný na konzultačnom dni o chorobách z povolania na KPLaT Martin dňa 5.2.2010. Na

základe odborného vyšetrenia a následnej konzultácie k prípadu u navrhovateľa zistili pretrvávanie
symptomatológie choroby z povolania s nutnosťou práceneschopnosti, preto zvýšili bodové hodnotenie
SSU na 400 bodov + 20 %, celkovo na 480 bodov.

Z navrhovateľom pripojeného potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, mal súd zistené, že
navrhovateľ bol počas trvania terajšieho pracovného pomeru práceneschopný od 26.4. 2010 do 18.5.

2010.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 28.4.2010 bol navrhovateľovi priznaný
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania v sume 720
eur, suma ktorá zodpovedá dvojnásobku základného počtu dobodovania SSU u navrhovateľa o 180
bodov podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. a ktorá suma následne navrhovateľovi bola zaplatená.

ÚPSVaR v Prievidzi, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím zo dňa 29.4.2010 vyhovel žiadosti
navrhovateľa o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím /viď preukaz
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím č. 034123 na meno navrhovateľa, č. l. 42/.

Navrhovateľ pri svojej výpovedi na pojednávaní pred súdom uviedol, že má stále bolesti rúk. Bolia ho
dlane, zápästia, každý kĺb na ruke, keď ruky vystrie, pichá ho, má problémy s chrbticou, ruky sa mu

trasú, má ich studené, slabší cit, z rúk mu odchádza sila, tieto má stále slabšie, aj tá najmenšia robota
mu robí problém. Má problémy pri obúvaní, keď je v obchode a vydávajú mu drobné, musí natrčiť ruku.
Každú prácu robí s bolesťami, pravidelne po 3 mesiacoch navštevuje svoju ošetrujúcu lekárku, užíva
lieky od bolesti, na spanie, na ukľudnenie, býva nervózny, nepokojný. Keď ide do práce, musí vstávať o
dve hodiny skôr, dlho mu trvá, kým sa rozhýbe, v noci mu ruky tŕpnu, budí sa 3 až 4 - krát za noc. Ak je to

nevyhnutné, užije tabletku na spanie. Má problémy aj s manželkou, s touto sa háda, zvykne vybuchnúť.
Staršia dcéra má syna, ktorý sa venuje basketbalu, v blízkosti bydliska majú basketbalové ihrisko, s
vnukom si však zahádzať na kôš nemôže. Mladšia dcéra má zas ročné dieťa, ktoré si nemôže vziať ani
na ruky kvôli strate citu v rukách. Domáce práce už nerobí vôbec, keď príde domov len oddychuje. Prácu
má blízko domu, do práce však chodí autom. Nie je schopný venovať sa žiadnym športovým aktivitám,

šitiu, s manželkou zvykol navštevovať rôzne kultúrne podujatia, posledné 2, 3 roky neboli z domu nikde.
Stávalo sa totiž, že keď niekde boli, zvykol rozliať pohár, ľudia sa po ňom pozerali ako na opitého, cítil sa
trápne. Postupne sa ochladzujú aj jeho vzťahy s kamarátmi, s ktorými sa nestretáva toľko, ako predtým.
Svokra má rodinný dom, veľkú záhradu, v minulosti keď k nej prišiel, všetko zvykol porobiť, stihol toza jeden víkend. I teraz tam chodia niečo u nej porobiť, musí však k nej prísť aj 3-krát do mesiaca,
pretože už toľko nevládze. Svokra býva od miesta jeho bydliska 150 km, má vodičský preukaz, stále
šoféruje, počas tejto trasy si musí urobiť dve až tri prestávky, aby si rozhýbal ruky. 55 km v podstate

dokáže odšoférovať bez väčších problémov. Okrem problémov s rukami a s krčnou chrbticou žiadne iné
problémy nemá, nenavštevuje ani odborných lekárov, zúčastňuje sa však rehabilitácií, naposledy bol na
rehabilitácii minulý rok, ambulantne. Rehabilitácie sa u neho opakujú asi po 1,5 roku. Najviac ho trápi,
že v súvislosti s chorobou nemôže nič pomôcť manželke, varenie, upratovanie je na nej, u svokry chátra
dom, nevládze okolo neho robiť. Aj na výmenu obyčajného vypínača v kuchyni si musí zavolať suseda.

K tomu, čo sa zmenilo u neho od roku 2006 navrhovateľ uviedol, že sa zintenzívnili jeho bolesti, tieto
sú silnejšie, ruky ho bolia stále. Do roku 2006 ešte dokázal u svokry robiť, teraz však už nie je schopný
u nej urobiť nič. Od roku 2006 upadali jeho stretnutia s priateľmi, posedenia v spoločnosti, výrazne u
neho stúpla nervozita, pred rokom 2006 bol schopný odšoférovať cestu do Nových Zámkov tak, že mal
jednu prestávku, teraz musí mať 2 až 3 prestávky. V záhrade vtedy dokázal ešte pracovať asi hodinu,
teraz môže robiť najviac 5 až 10 minút, potom si musí oddýchnuť. Viac sa mu začínajú triasť ruky, tieto

má slabšie, stráca v nich cit. Má problémy aj so zamestnávateľom, kvôli vyhýbaniu sa ťažkým prácam,
mal u zamestnávateľa aj výstup so zákazníkom. Potvrdil, že už v roku 2006, 2007 sa nemohol venovať
športovým aktivitám, v roku 2006 si mohol s vnukom akurát veľmi obmedzene zahádzať na basketbalový
kôš.Vobdobírokov2006až2007samoholeštešportovýmaktivitám,ajkeďveľmiobmedzene,venovať,
teraz už nie. Je pravda, že od roku 2006 sa nevenuje údržbárskym prácam, prácam v domácnosti,

prácam s drevom. Už pri prvom obodovaní sťaženia spoločenského uplatnenia bol predpoklad, že jeho
zdravotný stav sa bude naďalej zhoršovať a tento sa aj zhoršil. Všetkým vyššie uvedeným činnostiam
sa do roku 2007 mohol venovať na 10 až 15 %, teraz už vôbec. Chápe to tak, že keď niečo „2 - krát do
roka“ spraví, že sa tejto aktivite vôbec nevenuje.

Z výpovede svedkyne, Z. P., manželky navrhovateľa, mal súd zistené, že spolu s manželom býva v 3 -

izbovom byte. Navrhovateľ je typ človeka, ktorý nekomunikuje, nesťažuje sa, ak aj má nejaké bolesti, k
lekárovi ide až vtedy, keď sú výrazné. Manžel už nemôže vykonávať tie práce, ako predtým, jej mama
má 82 rokov, pravidelne jedenkrát do mesiaca k nej chodili, má veľký dom, je sebestačná, navrhovateľ
jej však okolo domu i v záhrade pomáhal. Teraz k nej chodia častejšie, aj dvakrát do mesiaca, pretože
čo stihol navrhovateľ predtým urobiť v priebehu víkendu, robí teraz v podstate na etapy, prácu nestíha,

musí pri nej oddychovať. Manžel bol domácim kutilom, dva až tri roky spätne neurobí doma nič, v noci
má problémy so spánkom, budí sa 2 až 3 - krát za noc. Ťažko sa na navrhovateľa pozerá, keď chce
spraviť aj nejakú drobnú prácu, skúša to, v konečnom dôsledku to však nezvládne a s prácou prestane.
Stále viac má studenšie ruky, ráno keď ide do práce, musí vstávať o dve hodiny skôr, aby si stihol ruky
rozhýbať, zvykne si ich dávať do teplej vody a tak si ich prehriať. S prácou, ktorú vykonáva u terajšieho

zamestnávateľa problém nemá, nemá problémy s behaním, problém má akurát s rukami. V minulosti
zvykli chodiť na zábavy, naposledy na zábave boli pred desiatimi, resp. dvanástimi rokmi, v spoločnosti
boli aj pred piatimi rokmi, avšak len sedeli. Problémy súvisiace s chorobou z povolania u navrhovateľa
sa odzrkadlili aj v sexuálnej oblasti, kde je to u navrhovateľa stále horšie.

Po vykonanom dokazovaní právny zástupca navrhovateľa na podanom návrhu zotrval. Uviedol, že pre

pretrvávanie symptómov bolo v roku 2010 u navrhovateľa zvýšené bodové hodnotenie SSU na 480
bodov. Z výpovede navrhovateľa vyplýva bolestivosť ochorenia jeho horných končatín, má problémy s
úchopovou schopnosťou drobných kĺbov. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 117/2000
sa takáto následná bolestivosť odškodňuje v rámci SSU. Aj z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 16C 46/2006
vyplýva, že choroba z povolania zasiahla do života navrhovateľa a obmedzenia z nej vyplývajúce

majú dlhodobý charakter s predpokladom zhoršovania do budúcna, a preto sa u navrhovateľa jedná
o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje ďalšie odškodnenie jeho SSU. Ako aj súd v
predchádzajúcom konaní skonštatoval, závažnosť následkov u navrhovateľa je značná, maximum
však nedosahuje. V tomto kontexte, v súčasnosti pri dobodovaní SSU u navrhovateľa, sú splnené
predpoklady pre ďalšie odškodnenie. K námietkam odporcu, že navrhovateľ podal identickú žalobu

ako v konaní pod sp. zn. 16C 46/2006 uviedol, že keby nedošlo k zhoršeniu následkov choroby
u navrhovateľa, nezvýšila by klinika pracovného lekárstva ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia u navrhovateľa na maximálny počet bodov 400 bodov + 20 %, pretože podľa § 5 ods. 3 cit.
vyhlášky takéto zvýšenie prichádza do úvahy s ohľadom na zvlášť ťažké následky a komplikácie. Tiežpoukázala na skutočnosť, že navrhovateľ má podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %, že bol u navrhovateľa zistený pokles pracovnej schopnosti v
rozsahu 85 % a že podľa rozhodnutia ÚPSVaR Prievidza je občanom so ZŤP. S prihliadnutím na

popísanú bolestivosť a dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa, považujú za primerané zvýšiť
odškodnenie u navrhovateľa za dobodovaných 180 bodov do 10 - násobku základného počtu bodov
zistených lekárom.

Po vykonanom dokazovaní odporca, resp. aj vedľajší účastník nespochybnili, že u navrhovateľa došlo
k zhoršeniu zdravotného stavu, čomu korešponduje aj dobodovanie SSU na 480 bodov, avšak uviedli,

že podľa dlhodobo ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, samotné zhoršenie zdravotného stavu,
ktorému korešponduje dobodovanie SSU, nezakladá automaticky nárok na ďalšie odškodnenie podľa §
7 ods. 3 príslušnej vyhlášky. V prípade, ak už poškodený mal na tunajšom súde mimoriadne zvýšenú
náhradu za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky, súd musí v konaní skúmať, či došlo k zmene pomerov
oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu tunajšieho súdu. Navrhovateľ sa v súčasnosti žalobou domáha
odškodnenia straty tých istých možností ako to bolo v roku 2006, avšak za to už bol odškodnený

v konaní sp. zn. 16C 46/2006, a to vo vzťahu k strate možností venovať sa športovým aktivitám,
záľubám - práca s drevom, pomocným prácam, vareniu, šitiu, údržbárskym prácam. Porovnaním jeho
účastníckej výpovede v prechádzajúcom, ako i v tomto konaní je zrejmé, že sa domáha odškodnenia
tých istých obmedzení a straty možností, ktoré tu už exitovali v roku 2007. Pokiaľ by súd predsa v tomto
konaní ustálil, že došlo k nejakej zmene pomerov oproti prechádzajúcemu rozhodnutiu súdu, táto zmena

pomerov už bola odškodnená a to v súlade s § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pretože navrhovateľovi
bola zvýšená náhrada titulom odškodnenia SSU v súlade s doporučením bývalého zamestnávateľa až
na dvojnásobok.

Od 1.1.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý zrušil okrem iného
aj § 198 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, podľa ktorého mal zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz,

alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, nárok voči zamestnávateľovi na poskytnutie náhrady
za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle zákona o sociálnom poistení je náhrada
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia dávkou sociálneho poistenia, ktorú vypláca poškodeným
Sociálna poisťovňa /§ 178 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom poistení/.

Z vyššie uvedených dôvodov nebol pasívne legitimovaným subjektom na strane odporcu bývalý

zamestnávateľ navrhovateľa, HBP, a.s., ktorý svoju objektívnu zodpovednosť za chorobu z povolania u
navrhovateľa uznal, ale Sociálna poisťovňa.

Podľa § 99 citovaného zákona, poškodený má právo na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

Podľa § 259 zákona č. 461/2003 Z.z,. o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky a ich

výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z
dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania ..., ktoré vznikli pred 1.1.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne
rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky náhrady škody spôsobenej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1.1.2004, aj

keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne
podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia účinného od 1.8.2004, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a
iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide

o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie
predpisy.Podľa § 7 ods. 1, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení do 31.7.2004, sa výška odškodnenia za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia určuje sumou 60 Sk za bod /2 eurá za bod/. V prípadoch
hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia

primerane zvýšiť a to i na sumu ustanovenú v ods. 1 a 2.

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má choroba, resp. ujma na zdraví
preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na
uspokojovanie jeho životných, spoločenských potrieb, resp. úloh. Výška odškodnenia závisí okrem
lekárskeho hodnotenia aj od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený pre uplatnenie v živote, v

spoločnosti a pri voľbe povolania, a ktoré sú poškodením obmedzené alebo stratené. Vychádza sa z
individuálnych predpokladov poškodeného, pričom náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia má
byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju.

Súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu, a vyplýva to i z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR /napr. sp. zn. 2Cdo 308/2006, 10C 197/2005/, že samotné dobodovanie sťaženia spoločenského
uplatnenia nezakladá samo osebe nárok na zvýšenie náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie

v zmysle ust. § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. Druhým predpokladom musia byť dôvody hodné
osobitného zreteľa na strane poškodeného, v danom prípade navrhovateľa pre uplatnenie v živote a v
spoločnosti.

Je pravda, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16C 46/2006 bolo navrhovateľovi
priznané mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky

č. 32/1965 Zb v čase, keď jeho sťaženie spoločenského uplatnenia bolo obodované 300 bodmi, kým v
súčasnosti z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu u navrhovateľa bolo tomuto sťaženie spoločenského
uplatnenia dobodované na maximum, 400 bodov + o ďalších 20 %, čomu jednoznačne predchádzalo
zhoršenie zdravotného stavu u navrhovateľa, pričom skutočnosť, že choroba z povolania zasiahla
do života navrhovateľa a obmedzenia z nej vyplývajúce majú dlhodobý charakter s predpokladom

zhoršovania do budúcna bolo skonštatované už vo vyššie citovanom konaní na tunajšom súde.

Takisto je pravda, že až v roku 2010 bolo navrhovateľovi ÚPSVaR Prievidza vyhovené v jeho žiadosti
o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pri určenej miere funkčnej
poruchy 50 %.

Z vykonaného dokazovania mal však súd zistené, že oproti predchádzajúcemu posúdeniu SSU u

navrhovateľa, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16C 46/2006, k žiadnym ďalším,
významnejším obmedzeniam v osobnom, rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote na strane
navrhovateľa nedošlo.

Navrhovateľ pred zistením choroby z povolania nebol nikde aktívne spoločensky organizovaný, žil
bežným životom a aj keď s obmedzeniami, i toho času dokáže postarať sa o seba sám.

Je preukázané, že v dôsledku choroby z povolania, ktorým jediným ochorením i toho času navrhovateľ
trpí, bol s navrhovateľom u jeho predchádzajúceho zamestnávateľa HBP, a.s. rozviazaný pracovný
pomer, na skutočnosť ktorú súd prihliadol už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16C
46/2006 a túto skutočnosť súd pri odškodňovaní navrhovateľa zohľadnil.

Takisto v konaní vedenom pod sp. zn. 16C 46/2006 už pri priznaní mimoriadneho zvýšenia náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľa prihliadol súd aj na to, že kvôli zistenej chorobe z
povolania bol navrhovateľ preradený z pôvodnej práce na produktívnych pracoviskách na bezpečnostnú
údržbu a že kvôli problémom súvisiacim s chorobou z povolania mal v tom čase problémy zamestnať sa.
Súd takisto v predchádzajúcom konaní zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľovi bol priznaný invalidný
dôchodok, že choroba z povolania už v tom čase zasiahla u neho do jeho osobného, rodinného,pracovného i spoločenského života, že kvôli zistenej chorobe z povolania sa prestal venovať športovým
aktivitám ako futbalu, turistike, bicyklovaniu, plávaniu, že sa úplne prestal venovať i svojej záľube - práce
s drevom, šitiu, pomocným prácam v domácnosti, vareniu, údržbárskym prácam a že kvôli problémom s

rukami a to traseniu a tŕpnutiu rúk chodil obmedzene s manželkou na spoločenské podujatia. Už v tom
časemalnavrhovateľproblémypriosobnejhygiene,priobúvaní,jemnoumotorikou-napr.primanipulácii
s kľúčmi a pri platení drobnými mincami, mal problémy psychického charakteru, trpel komplexmi, horšie
spával, užíval sedatíva.

Na výslovnú otázku sudcu navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že si návrh na ďalšie mimoriadne

zvýšenie náhrady za SSU podal z dôvodu dobodovania jeho sťaženia spoločenského uplatnenia.

Z vykonaného dokazovania súd jednoznačne zistil, že od doby posledného rozhodnutia vo veci sp. zn.
16C 46/2006 k žiadnym ďalším podstatným obmedzeniam v osobnom, rodinnom, spoločenskom, ani
v pracovnom živote u navrhovateľa nedošlo. Vyplýva to i zo samotnej žaloby, ktorá v podstate až na
malé rozdiely je totožná so žalobou vedenou pod sp. zn. 16C 46/2006. Je síce pravda, že v poslednom
období došlo u navrhovateľa k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, v dôsledku čoho môže, ako aj on

sám tvrdil, pociťovať stratu citu a sily v rukách, i častejšie a intenzívnejšie bolesti a pre zhoršenie
zdravotného stavu mu bola predpísaná i kúpeľná liečba, na jeho ďalšom obmedzení v osobnom,
rodinnom, ani spoločenskom živote sa to po prvom súdom priznanom mimoriadnom odškodnení za
SSU významne v dôsledku už vtedy prítomných obmedzení u navrhovateľa neprejavilo. Možno to
deklarovať aj tým, že po skončení pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa /vedľajší

účastník/ sa navrhovateľovi podarilo zamestnať v spoločnosti, v ktorej dokáže odpracovať aj viac ako 8
hodín denne, pričom u svojho zamestnávateľa vykonáva i manuálne práce. V tomto kontexte rozporne
vyznievajú tvrdenia navrhovateľa ako i jeho manželky, v konaní vypočutej ako svedkyne, že navrhovateľ
doma nevykonáva žiadne práce, čomu súd neuveril /navrhovateľ na pojednávaní o.i. uviedol, že chodí
nakupovať/.

Rozporne vyznievajú takisto tvrdenia navrhovateľa uvádzané v návrhu na začatie konania, že v minulosti
chodieval pomáhať matke svojej manželky do Semerova v blízkosti Nových Zámkov, vykonával práce
v záhradke, práce pri údržbe domu, príprave dreva na zimu, a v súčasnosti už nie je schopný tieto
práce vykonávať, s výpoveďou na pojednávaní, kde navrhovateľ i jeho manželka uviedli, že k svokre
chodí navrhovateľ i v súčasnej dobe a že jej pri rôznych prácach pomáha, aj keď má s tým väčšie

problémy ako v minulosti, dokáže manuálne pracovať, aj keď len krátko, potom musí odpočívať. Práce,
ktoré zvládol predtým za víkend, vykonáva dlhšie, a preto častejšie 2 až 3 - krát do mesiaca cestuje s
manželkou k jej matke, cesta je dlhá asi 150 km, túto cestu dokáže odšoférovať s dvomi, resp. tromi
krátkymi prestávkami. Krátke cesty do 50 km mu problémy odšoférovať nerobia väčší problém.

Hoci navrhovateľ v konaní tvrdil, že žil v minulosti aktívnym spoločenským životom, keď chodieval

s manželkou na tanečné zábavy, plesy, rôzne kultúrne podujatia, tieto tvrdenia navrhovateľa na
pojednávaní vyvrátila jeho manželka, keď uviedla, že na zábave sa naposledy spolu zabávali pred
desiatimi, resp. dvanástimi rokmi.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že v dôsledku všetkých ťažkostí, pre ktoré sa zhoršil jeho psychický stav, resp.
že ako tvrdila len jeho manželka, má navrhovateľ problémy v sexuálnej oblasti, tieto skutočnosti v konaní

neboli nijako preukázané, keďže išlo len o tvrdenia navrhovateľa, resp. jeho manželky, pričom žiadneho
odborného lekára navrhovateľ nenavštevuje.

Súd nijako nespochybňuje tvrdenia navrhovateľa, že choroba z povolania zasiahla do jeho života, že
v súvislosti s ňou sa zintenzívnili jeho bolesti, že ešte viac stráca v rukách cit, že sa nemôže naplno
venovať svojmu jednoročnému vnukovi, resp. pri športových aktivitách aj 12 - ročnému vnukovi, ani

to, že navrhovateľ má obavu, aby pre chorobu z povolania neprišiel o terajšie zamestnanie, podľa
názoru súdu však neboli splnené predpoklady pre ďalšie odškodnenie navrhovateľa podľa § 7 ods.
3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktoré ustanovenie možno použiť len vo výnimočných prípadoch hodných
mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského života bolo po dobodovaní jehoSSU opätovne veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho aktivitami v čase, keď
SSU navrhovateľa dobodované nebolo.

Za dobodovanie 180 bodov sťaženia spoločenského uplatnenia u navrhovateľa bolo navrhovateľovi

vyplatených 720 eur, suma ktorá predstavuje priznaný dvojnásobok dobodovania bodov lekárom, podľa
§ 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktoré odškodnenie už samo osebe zohľadňuje súčasné sťaženie
spoločenského uplatnenia u navrhovateľa, a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov v konaní si uplatnil len
navrhovateľ, ktorý v konaní úspešný nebol a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Štátu vznikli v konaní

trovy zaplatením sumy 20 eur ošetrujúcej lekárke navrhovateľa za podanie správy o zdravotnom
stave navrhovateľa z rozpočtových prostriedkov súdu. Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu
neúspešný a pretože neboli u neho predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov /navrhovateľ
má príjem z pracovného pomeru, poberá invalidný dôchodok i náhradu za stratu na zárobku/ uložil súd
navrhovateľovi trovy štátu zaplatiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.