Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 5, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/213/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207226467
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1207226467.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIsudcomMgr.RaulomPospíšilomvprávnejvecižalobcu:LetiskoM.R.Štefánika

- Airport Bratislava, a.s. (BTS), zast. JUDr. Michalom Mandzákom, advokátom a konateľom Advokátska
kancelária a spol., s.r.o., Krátka 1, Bratislava proti žalovaným: X. M. I., B..W..E. XX, V. G. Ž., 2.O. C.,
M. X, K., 3. M.. M. C., O. XX, K., 4. L. A., Ľ. XXX/XX, C., 5. M.. N. M., A. XX, K., 6. T. Š., I. X, K.,
zastúpená JUDr. Evou Komrskovou, advokátkou, spoločníčkou JURISINVEST, advokátska kancelária,
v.o.s., Pluhová 5, Bratislava, 7. Š. J., V.Á. XXX/XX, T. O.T. V., 8. O. Ž., L. XX, K., 9. Z. J., Š. XX, K., 10.
Ľ. B., K.C. XX, K., žalovaní v 1.,2.,4.,7.,8.,9.,10. rade zastúpení JUDr. Annou Besedičovou, advokátkou,
Dlhá 7, Ivanka pri Dunaji, o určenie vlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1.,2.,4.,7.,8.,9.,10. rade náhradu trov konania vo výške
2.902,16Eur na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Q.. K., advokátke, vedený v E. Q..A.., K., č.ú. XXX
XXXX XXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej v 6. rade náhradu trov konania vo výške 590,94Eur na účet

jej právnej zástupkyne JUDr. N. C. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaným v 3. a 5. rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou domáhal rozhodnutia, ktoré by určilo, že žalobca je výlučným vlastníkom
pozemkov, parcelné čísla XXXXX/X o výmere X.XXXmX a XXXXX/XX o výmere 90 m2, parcely registra
"C" evidované na katastrálnej mape, druh pozemkov: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce
sa v katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava - mestská časť Ružinov, okrese Bratislava II,
zaevidovaných na liste vlastníctva Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, právnych zástupcov a listinnými dôkazmi.

Žalobca uviedol, že Rozhodnutím jediného zakladateľa Slovenskej republiky - Ministerstva dopravy
pôšt a telekomunikácii SR zo dňa 26.4.2004 došlo k založeniu obchodnej spoločnosti - žalobcu, a
5.5.2004 k zapísaniu žalobcu do Obchodného registra OS Bratislava 1. Súčasťou nepeňažného vkladu
vloženého do majetku žalobcu sú predmetné pozemky. Oba nadobudol právny predchodca žalobcu
Československý štát zastúpený Výstavbou letísk na základe Vyvlastňovacieho výmeru č. XXXX/XXXX

- Ša, Obvodného národného výboru Bratislava II zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 18.2.1986.Oba pozemky žalobca identifikoval ako časti pozemkovoknižných parciel č. XXXXX zapísanej vo
vložke č. XX (14 m2) a č. XXXXX zapísanej vo vložke č. XXXX (1582 m2). Táto identifikácia
vyplýva z geometrického plánu vyhotoveného Geodéziou, n.p. zo dňa 11.1.1979. Odčlenené diely z

oboch pôvodných parciel sú identické s predmetnými parcelami, čo vyplýva aj z geometrického plánu
č. XX/XXXX zo dňa 12.12.2005 Ing. Letka - GEOKA. Žalobca zistil, že oba predmetné pozemky
sú zapísané v registri "E" ako súčasť pôvodných pozemkovoknižných parciel B. a XXXXX pri ich
nezmenenej výmere bez zohľadnenia vyvlastnenia a ako podieloví spoluvlastníci sú zapísaní a vedení
žalovaní. Jasne a zreteľne pritom vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli vyvlastnené v prospech

Čsl. štátu a následne Slovenská republika v zastúpení Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii
vložila predmetné nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do majetku žalobcu. Žalovaní teda nemôžu byť
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na určení je daný súčasným
duplicitným zápisom vlastníctva a určenie vlastníctva odstráni stav právnej neistoty.

Tieto tvrdenia žalobca doložil čiastočnými výpismi z listov vlastníctva oboch nehnuteľností registra "C" aj

listom vlastníctva pôvodných parciel č. XXXXX, XXXXX registra "E". Ďalej identifikáciou parciel Správy
katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu a výkazu výmer, z ktorých vyplýva rozčlenenie pôvodných
parciel č. 16109, 16110 na menšie časti vrátane parcely č. 16104/6 vo výmere 1596 m2 a kópiou
katastrálnej mapy a výkazu výmer dokumentujúcich rozdelenie parcely č. XXXXX/X na predmetné.
Ako dôkaz predložil aj rozhodnutie ObNV Bratislava č. Výst. XXXX/XXXX-Ša zo dňa 28.12.1985 o

vyvlastnení. Aktívnu legitimáciu dokladal svojou zakladateľskou listinou, súčasťou notárskej zápisnice z
26.4.2004 a prílohou - súpisom majetku tvoriaceho nepeňažný vklad do obchodnej akciovej spoločnosti.
Žalobca tiež preventívne vzniesol námietku vydržania, pričom uzavrel, že niet pochýb, že sporné
pozemky žalobca a jeho právny predchodcovia užíval na základe rôznych (aj keby putatívnych) titulov,
pričom s týmito vecami nakladal ako s vlastnými. Jeho subjektívne presvedčenie o oprávnenosti držby

nebolo ničím narušené, tiež štát bol po r. 1992 spôsobilý vydržať nehnuteľnosť pri splnení podmienok
oprávnenej a nepretržitej držby aj so započítaním jej plynutia pred rokom 1992. Navyše pri prípadných
pochybnostiach oprávnenosti držby platí vyvrátiteľná domnienka, že držba je oprávnená.

Ďalším právnym dôvodom, o ktorý v priebehu konania oprel nárok na určenie vlastníctva je obchádzanie

reštitučných nárokov žalovanými, vyplývajúcich z reštitučných zákonov. Tieto tvoria súbor pravidiel
spôsobu prioritne navrátenia majetku z časovo ohraničeného obdobia neslobody. Súbor zahŕňa
hmotnoprávne aj procesnoprávne normy, ktoré majú nielen prednosť pred inštitútmi Občianskeho
zákonníka, ale aj preklúzia z nich vyplývajúcich nárokov vylučuje ich neskoršie uplatnenie podľa
všeobecného predpisu. V danom prípade, ak prešli predmetné nehnuteľnosti na štát bez právneho

dôvodu, je táto skutočnosť samostatným reštitučným dôvodom, ktorý nie je možné obísť či nahradiť
inými právnymi mechanizmami navrátenia vlastníctva. Tento názor podložil výstupmi NS SR, ÚS SR a
NS Českej republiky.

Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Ich skutková a právna argumentácia bola v podstate totožná. V prvom

rade dôvodili, že predmetné nehnuteľnosti nikdy nenadobudli tretie osoby, naopak ako vlastníkov ich
rešpektovali aj iné osoby. K tomuto doložili písomnú korešpondenciu š.p. Letové prevádzkové služby
a zmluvy o nájme predmetných nehnuteľností s VHŠ, a.s. a Roľníckym družstvom podielnikov Most pri
Bratislave. Počnúc predošlým režimom nehnuteľnosti užívali Štátne majetky Ivanka, Hydinársky štátny
majetok a právny nástupcovia Unigalex, a.s., VHŠ, a.s., Roľnícke družstvo Most pri Bratislave ktoré

neskôr (1993 - 2009) žalovaným uhrádzali aj nájom.

Vyvlastňovacie konanie prebehlo v rozpore so zákonom. Správny orgán v ňom konal s mŕtvou osobou,
ktorá nemala spôsobilosť byť účastníkom konania. Nebolo preukázané, že správny orgán vôbec vykonal
úradné vyšetrovanie pobytu domnelého vlastníka predtým ako mu ustanovil opatrovníka, naopak z

doložených listín vyplýva len údaj Federálnej správy VB, že pre nedostatok údajov nemožno hľadanú
osobu stotožniť. Absenciou riadneho úradného postupu zisťovania vlastníka vylúčil správny orgán z
konania skutočných vlastníkov, právnych nástupcov po poručiteľovi Martinovi Zemanovi, zomrelom ešte
v roku 1957. Správny orgán teda nekonal so skutočnými oprávnenými účastníkmi, spoľahlivo nezistil
skutočný stav veci, okruh účastníkov a takéto konanie vrátane rozhodnutia možno kvalifikovať ako

zmätočné a právne irelevantné. Správne konanie bolo sprevádzané ďalšími vadami, keď ako podklady
pre rozhodovanie slúžili sedem rokov starý geometrický plán, sedem rokov staré rozhodnutie o vyňatí
pôdy z pôdneho fondu, ktoré sa navyše týkalo iných nehnuteľností a tak isto staré stavebné povolenie
vydané bez účasti vlastníkov.K inštitútu vydržania uviedli, že na základe nulitného rozhodnutia o vyvlastnení nemohla vzniknúť
dobromyseľná a teda oprávnená držba. Naopak s nehnuteľnosťami ako s vlastnými nakladajú žalovaní

formou nájmu tretím osobám. Vedomosť tretích osôb o vlastníctve žalovaných dôvodne predpokladá,
že pri náležitej starostlivosti mal túto vedomosť mať aj právny predchodca žalobcu preto opomenutie
skutočných vlastníkov je možné považovať za vedomé.

K obchádzaniu reštitučných zákonov uviedli, že žalovaní nie sú oprávnenými osobami a predmetné

nehnuteľnosti nie sú predmetom reštitučných zákonov nakoľko žalovaní v rozhodnom období pre
uplatnenie reštitučných nárokov nemali žiadnu vedomosť o spochybnení ich vlastníctva či prípadnej
duplicite, teda ani titul na postup podľa reštitučných noriem. Naopak medzi vlastníkmi došlo k dedičskej
dohode, ktorú vrátane nadobudnutia ich dedičstva smrťou poručiteľa schválil súd. Za špekulatívne
označili argument prevzatia veci štátom bez právneho dôvodu, nakoľko žalobca nepreukázal faktické
užívanie predmetných nehnuteľností ani jeho účel. Takýto spôsob nadobudnutia vlastníctva nemožno

považovať za legitímny a hodný právnej ochrany.

Ďalej predložili rozhodnutia z dedičských konaní po zomrelých M. J. a Q. J., kópie ústrižkov poštových
poukážok a potvrdenie obce Ivanka pri Dunaji o trvalom pobyte E. J. a C. Ž..
Navrhnutý vedľajší účastník na strane žalobcu na vstup do konania nereflektoval.

Podľa ust. § 3 č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správne orgány postupujú v
konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy občanov a organizácií a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú
povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s občanmi a organizáciami a dať im vždy príležitosť,

aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť
svoje návrhy. Občanom a organizáciám musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby
pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a
zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha

veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to,
aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania občanov a organizácií. Rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Konanie treba viesť tak, aby
posilňovalo dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia boli presvedčivé a viedli
občanov a organizácie k dobrovoľnému plneniu ich povinností.

Podľa ust. § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) účastníkom konania je
ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania
je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo

povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

Podľa ust. § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správny orgán je povinný
zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,

návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány a socialistické
organizácie povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa ust. § 67 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) stavebné povolenie stráca
platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ
stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.

Podľa ust. § 108 ods. 1,2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) pozemky, stavby a práva k nim potrebné na uskutočnenie alebo užívanie stavieb,
prác a zariadení (ďalej len "stavby") uvedených v odseku 2 možno získať a práva k pozemkom a
stavbám, ktoré bránia uskutočneniu alebo užívaniu týchto stavieb, možno zrušiť, odňať alebo obmedziťrozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). Vyvlastniť možno len na uskutočnenie stavby
významnej pre rozvoj obce, okresu alebo kraja.
Podľa ust. § 109 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva
k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k
pozemkom a stavbám alebo odňatie, prípadne obmedzenie práva osobného užívania pozemku.

Podľa ust. § 110 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným
spôsobom. K dohode o prevode vlastníckeho práva k pozemku a stavbe užívanej na zabezpečenie
poľnohospodárskej výroby, ako aj k dohode o prevode vlastníckeho práva k lesnej pôde musí byť
pripojený súhlas organizácie, ktorej patrí právo užívania podľa osobitných predpisov.

Podľa ust. § 113 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne konanie. Stavebný úrad
oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho konania písomne najmenej 15 dní vopred.
Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, s veľkým počtom
účastníkov konania môže stavebný úrad upovedomiť účastníkov o ústnom konaní verejnou vyhláškou.
Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom konaní. Na

námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol
účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia
účastníci konania výslovne upozorniť.

Podľa ust. § 115 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) S užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať najneskoršie v
lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie byť dlhšia ako dva roky. Ak ide o vyvlastnenie
na uskutočnenie stavby, ktorá je úlohou štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, možno určenú
lehotu predĺžiť, najviac však o jeden rok.

Podľa ust. § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy
o správnom konaní.

Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, Právo na spravodlivé súdne

konanie: Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok
musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo
časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov
alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti,
verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ochrana

majetku: Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno
zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné
zásady medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby

upraviliužívaniemajetkuvsúladesovšeobecnýmzáujmomazabezpečiliplateniedaníainýchpoplatkov
alebo pokút.

Čl.20 Ústavy SR Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

Dedenie sa zaručuje. Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy,
nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného
záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže
ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom vSlovenskej republike. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so
všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské
zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Vyvlastnenie

alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a
tonazákladezákonaazaprimeranúnáhradu.Inézásahydovlastníckehoprávamožnodovoliťibavtedy,
ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti
alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon

Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 134 ods.1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno

nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Do doby podľa odseku 1 sa
započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby
podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení dospel súd k názoru, že
žaloba nie je dôvodná.

Premetom konania je určenie vlastníctva. Obidve sporové strany disponujú jeho zápisom a jeho
určenie má tak sledovať odstránenie duplicity, právnej neistoty a má byť spôsobilé na zápis v katastri

nehnuteľností, čím je splnený naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

Aktívnu legitimáciu žalobcu určuje rozhodnutie o vyvlastnení, osvedčenie o rozhodnutí založiť akciovú
spoločnosť, zakladateľská listina a súpis majetku nepeňažného vkladu.

Okruh pasívne legitimovaných žalovaných vymedzuje právne nástupníctvo po zomrelom vlastníkovi
X.XXXmXa následných poručiteľoch.

Predmetné nehnuteľnosti vo veľkosti 1.596m2 sú špecifikované ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX
ako parcely číslo XXXXX/X o výmere 1.506m2 a XXXXX/XX o výmere 90 m2, zastavané plochy a

nádvoria, nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava - mestská časť Ružinov,
okrese Bratislava II, a zároveň z listu č. XXmX) ako súčasť parciel číslo XXXXX (14m2) a X.XXXmX)
(1.582m2) na tom istom území ako vyplýva z doložených výkazov výmer.

Určenia ich vlastníctva sa žalobca domáha alternatívne z troch okruhov dôvodov - vyvlastnenie,

vydržanie a zánik nároku žalovaných na vrátenie vlastníctva podľa reštitučných aj všeobecných
občiansko-právnych noriem.

Vyvlastnenie. V danom prípade postupoval stavebný úrad podľa ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý odkazuje aj na zákon č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok). Tento zákon (§14) za účastníka konania okrem iného považuje
osobu,ktorámáspôsobilosťnaprávaapovinnosti.SprávnyorgánObNVBratislavaIIvovyvlastňovacom
konaníč.Výst.3120/1985-Šakonalarozhodolsosobou,ktorávtomčasetútospôsobilosťnemala.Túto
vadu neodstraňuje ani ustanovenie opatrovníka M.ovi J.ovi. Z. tak nemohol byť "vyvlastnený", nemohlo
dôjsť k účinnému prechodu vlastníctva na štát. Z tohto titulu s požitím ustanovenia § 39 OZ nebolo

možné žalobe vyhovieť.

Vydržanie. Jednou zo základných podmienok úspešného použitia tohto inštitútu je, že držba bola
vzhľadom na všetky okolnosti oprávnená. Súčasťou skutkových okolností je dobromyseľnosť vo vzťahu
k titulu domnelého vlastníctva, v danom prípade k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu a spôsobu akým sa

k nemu dospelo. Žalobca uviedol, že správny orgán v tom čase postupoval v súlade s vtedy platnými
ustanoveniami zákona a nebolo jeho povinnosťou zisťovať aktuálneho vlastníka a jeho reálny pobyt,
stačil posledný údaj z pozemkovej knihy. S týmto sa súd nemohol stotožniť. Správny poriadok, ktorý
upravoval aj postup stavebného úradu vo vyvlastňovacom konaní, v tom čase hneď na niekoľkýchmiestach upravuje postup správneho orgánu, ktorý je povinný dbať na rovnaké procesné práva
účastníkov, chrániť práva a záujmy občanov, dať im vždy príležitosť tieto účinne obhajovať a uplatniť
svoje návrhy, poskytnúť pomoc a poučenia, svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, použiť

najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci, spoľahlivo zistiť presne a úplne stav
veci, obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie aj v spolupráci s inými štátnymi a socialistickými
organizáciami. V duchu týchto zásad potom musia byť napĺňané procesné práva účastníka. V danom
prípade sa správny orgán týmito zásadami správneho konania neriadil, naopak všetky ich porušil. Pri
zisťovaní okruhu účastníkov sa obmedzil len na oslovenie Federálnej správy VB s odpoveďou, ktorá

ani len pozitívne nevymedzila podmienku na ustanovenie opatrovníka (neznámy pobyt). Inak nič. V
konaní navyše rozhodoval štát za účasti štátu a v prospech štátu pričom to bol zasa štát, ktorého
organizácie disponovali rozhodujúcimi údajmi o spôsobilosti občana byť účastníkom konania a jeho
právnych nástupcoch (národné výbory, štátne notárstva, Zbor národnej bezpečnosti, atď.) čo ešte
umocňuje porušenie uvedených zásad správneho konania, ktorým boli oprávnení účastníci vylúčení z
konania a odopreté im ich procesné práva vyplývajúce zo správneho a stavebného zákona. Vzhľadom

na všetky tieto okolnosti, kedy štát zavinil, či už vedome alebo z nedbanlivosti, porušenie zákonov, súd
nemohol považovať jeho takto vzniknutú držbu v celej dĺžke za dobromyseľnú a preto ani z tohto titulu
nesplnením podmienok ustanovenia § 137 OZ žalobe nemohol vyhovieť.

Preklúzia uplatnenia reštitučných nárokov. Nesporné bolo, že žalovaní si žiadny reštitučný nárok v

zákonnej lehote neuplatnili. Z tohto dôvodu preto nie je rozhodujúce identifikovať ich nárok príslušným
zákonom, keď reštitučné tituly sú typizované a sú obsahoch všetkých zákonov, ktoré by prichádzali
do úvahy. Takým je aj ten, ktorým argumentoval žalobca a to konkrétne, že ak nebolo vyvlastňovacie
rozhodnutie zákonné a ani splnené podmienky vydržania je aj tak vlastníctvo žalobcu a jeho právnych
predchodcovnezvrátiteľnénakoľkožalovaníakooprávnenéosobynevyužilimožnosťpožiadaťovydanie

nehnuteľností danú zákonodarcom v prípade ak nehnuteľnosti prešli na štát v dôsledku ich prevzatia bez
právneho dôvodu. Žalobca doložil rozhodnutiami vyšších súdov výklad príslušného reštitučného titulu v
tom zmysle, že sa týka aj prevzatia veci bez platného právneho úkonu a tiež názor o vzťahu všeobecnej
a špeciálnej úpravy nároku, s ktorými konajúci súd nemieni polemizovať. Ich použitie v konkrétnom
prípade by však súd považoval za nespravodlivé, z dôvodu iných skutkových okolností. Reštitučná

legislatíva má slúžiť na odstránenie krívd spôsobených v bývalom režime, nie spôsobovať krivdy nové a
to navyše na tých istých osobách, prípadne ich právnych nástupcoch. Účelom lehôt na podanie nárokov
bolo neúmerne nezaťažovať štát touto komplikovanou agendou prípadnými váhajúcimi oprávnenými
osobami, čo však nie je prípad žalovaných. Ich situácia je iná v prvom rade v tom, že žalovaní až do
doručenia žaloby nemali žiadnu vedomosť nielen o vyvlastňovacom konaní, ale ani len o zásahu do ich

vlastníctva.Atoniepreto,žebynebolibdelí(vigilantibusiurascriptasunt),naopaksvlastníctvomaktívne
disponovali. Ich právny predchodcovia sa zúčastnili v roku 1963 dedičského konania po zomrelých
Martinovi a Alojzii Zemanových, predmetom ktorého bola aj poľnohospodárska pôda v užívaní Štátnych
majetkov v Ivanke pri Dunaji. Táto bola potom špecifikovaná v súdom schválenej dohode dedičov
po poručiteľovi Martinovi Zemanovi v roku 1994. Žalovaní resp. ich právni predchodcovia teda mali

vedomosť o "okupácii" predmetných nehnuteľností štátnou socialistickou organizáciou už v roku 1963
bez straty vlastníctva nerušene a nepretržite až po obdobie zmeny režimu, kedy dokonca dostávali
nájomné. Ako doložili už v roku 1993 od Hydinárskeho štátneho majetku a následne aj jeho právnych
nástupcov (obchodný register) VHŠ, a.s. a Unigalex, a.s. O ich aktívnom prístupe do podania žaloby bola
doložená aj zmluva o nájme (pôvodne žalovaný v 7. rade B. J.) z roku 2002 týkajúca sa oboch parciel č.

XXXXX a XXXXX (u tejto v nezmenenej rozlohe). V danom prípade potenciálne oprávnené osoby nemali
vedomosť o "novej okupácii" predmetných nehnuteľností, a teda o potenciálnom reštitučnom nároku,
konali s pôvodným "okupantom" a jeho právnymi nástupcami a s pôvodným označením nehnuteľností.
Nebol dôvod domáhať sa reštitučných nárokov a ak by z tohto dôvodu mali paradoxne stratiť aj možnosť
účinne sa domáhať ochrany vlastníctva podľa inštitútov všeobecného predpisu bolo by to prinajmenšom

nespravodlivé, spôsobením novej krivdy (nového vyvlastnenia) popierajúce účel reštitučných zákonov,
účel lehôt na podanie nárokov, zásad právneho štátu a porušením ľudských práv a slobôd. Najmä
práva na ochranu majetku podľa Článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a podľa Článku 20 Ústavy SR a práva na spravodlivé rozhodnutie podľa
Článku 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a Článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Nie

nepodstatnou skutočnosťou v tejto súvislosti je tiež tá, že predmetné nehnuteľnosti nie sú (nemajú
byť) vo vlastníctve rovnakej osoby ako stavba (rádiolokátor), príčina vyvlastnenia. Ak chýba súvislosť s
vlastníkom nehnuteľností, chýba aj verejný záujem obmedziť vo vlastníctve práve žalovaných.O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 O.s.p. a priznal tým
úspešným žalovaným, ktorým nejaké trovy vznikli právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z
odmeny advokátok za právnu pomoc proti žalobcovi, ktorý úspešný v konaní nebol. Trovy žalovaných

v 1.,2.,4.,7.,8.,9.,10 rade tak ako si ich uplatnila ich právna zástupkyňa pozostávajú z odmeny
za 16 úkonov (prevzatie a príprava, písomné podanie, rokovanie z protistranou, zastupovanie na
pojednávaní 27.4.2009-1/4, 22.9.2010-1/4, 18.10.2010, porada z klientmi, 29.11.2010-1/4, 19.1.2011,
písomné podanie z 10.3.2011, 23.3.2011-1/4, 20.4.2011, porada z klientmi, 8.6.2011, 14.9.2011-1/4,
5.10.2011-1/4) právnej pomoci + paušál.

Trovy žalovanej v 6. rade tak ako si ich uplatnila pozostávajú z odmeny za 14 úkonov
(prevzatie a príprava, písomné podanie, rokovanie z protistranou, zastupovanie na pojednávaní
27.4.2009-1/4, 22.9.2010-1/4, 18.10.2010, 29.11.2010-1/4, 19.1.2011, písomné podanie, 20.4.2011,
8.6.2011, 14.9.2011-1/4, 5.10.2011-1/4) právnej pomoci + paušál. Sadzba za jeden úkon v roku 2008
bola48,63Eur, paušál 6,30Eur. V roku 2009 - 53,49Eur a paušál 6,95Eur. V roku 2010 - 55,49Eur a
paušál7,21Eur a v roku 2011 - 57,-Eur a paušál 7,41Eur.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňa doručenianatunajšomsúde,písomne
v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.